WASHINGTON, BRATISLAVA. Pôjde o prvé stretnutie Severoatlantickej aliancie za účasti dlho neutrálnych Švédov a Fínov aj posledné vystúpenie Jensa Stoltenberga na jej čele.
NATO si tento rok pripomenie 75. výročie svojho vzniku na summite, ktorý sa začína už v utorok v hlavnom meste USA. Nebude sa však niesť v oslavnom duchu. Alianciu ťaží predovšetkým ruská agresia na Ukrajine, s ktorou úzko súvisí problém európskej obranyschopnosti a kapacít zbrojného priemyslu.
Vo Washingtone sa tak bude hovoriť aj o tom, či Ukrajina dostane zbraňovú podporu na ďalšie roky, ako si poradiť so situáciou v Juhočínskom mori a ako ochrániť alianciu pred krokmi potenciálneho staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa.
"Na summitoch v Madride a vo Vilniuse spojenci v NATO prijali ambiciózne zmeny na posilnenie kolektívnej obrany. Nadchádzajúci summit bude príležitosťou, aby potvrdili skutočný záujem vyčleniť dostatok zdrojov. Vrátane minimálne dvoch percent HDP na obranu. Dá sa očakávať, že krajiny sa k tomuto jasne postavia a nájdu aj ďalšie spôsoby, ako podporiť zvyšovanie priemyselnej kapacity," zhrnul svoje očakávania od summitu Martin Sklenár, expert organizácie Globsec a bývalý slovenský minister obrany.
Európa tak bude musieť posilňovať svoju obranyschopnosť aj priemyselnú kapacitu, aby zvládla napríklad aj zmenu v Bielom dome, naznačuje analýza amerického think-tanku CSIS (Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie).
V piatich bodoch zhŕňame najdôležitejšie témy, ktoré sa očakávajú od washingtonského summitu NATO.
1. Európska obranyschopnosť
Relatívne slabá obranyschopnosť európskych členov NATO (v porovnaní s USA) je čiastočne dielom samotného Washingtonu, poukázal v podcaste CSIS The Truth of The Matter expert organizácie Max Bergmann. "USA čiastočne vyhovuje, že európsky obranný priemysel je slabý, pretože tak majú v NATO hlavné slovo. Sú rozohrávačmi na poli európskej obrany," povedal.
Agresia Ruska a stúpajúci vplyv Číny však podľa neho túto situáciu zmenili a zo zaostávajúceho európskeho obranného priemyslu sa pre Ameriku stal problém. Európa je podľa Bergmanna v procese prechodu do režimu, keď sa bude schopná sama brániť. "Európa sa dosiaľ integrovala vo všetkom okrem obrany a toto sa musí zmeniť. Toto nie je o vytváraní nejakej európskej armády. Treba zhodnotiť to, že EÚ má priemysel a schopnosť získať peniaze," tvrdí.
"Toto je dlhodobý, takmer generačný cieľ. Ale Európu k nemu treba tlačiť, zvýšenie výdavkov je začiatok. Dvadsaťsedem štátov musí ísť spolu, nie individuálne," dodal.
Vo vojenských kapacitách majú európske ozbrojené sily medzery napríklad v poskytovaní tankovania počas letu alebo strategickej leteckej dopravy, upozorňuje Bergmann. Európska časť NATO podľa CSIS musí posilniť aj protivzdušnú obranu, mobilitu vojsk, kybernetickú a kozmickú bezpečnosť.

Od summitu očakáva súhlas spojencov na ešte vyšších obranných výdavkoch, ako sú dohodnuté dve percentá HDP.
Summit podľa Sklenára dáva spojencom šancu prekonať rozpočtové a politické tlaky na národnej úrovni a investovať do obrany aj viac, než je dvojpercentné minimum. Poukázal na to aj v analýze o očakávaniach východného krídla NATO od summitu, ktorú zverejnil Globsec.
"Ostro sledovaným výstupom summitu budú aj vojenské cvičenia. Schopnosť rýchlo presúvať veľké aliančné vojenské formácie, ako to bolo pri vojenskom cvičení Steadfast Defender, musí byť jasne preukázaná, aby bola odstrašovacia schopnosť NATO uveriteľná," píše Sklenár v texte.
Za osobitný problém z hľadiska východnej časti NATO považuje podprahové operácie Ruska. "Bulharsko, Maďarsko a Slovensko sú prirodzenými prienikovými bodmi pre ruské vplyvové operácie v aliancii," poznamenáva s tým, že aliancia by si týchto rizík mala byť vedomá.
"Zostáva otázka, či má NATO ochotu bojovať v siahodlhej vojne a tým zabrániť jej vzniku," píše vo svojej analýze CSIS. Posilnenie európskeho piliera aliancie tak má stáť na štyroch bodoch - viac peňazí, viac bojovej sily, viac spôsobilostí a viac spolupráce.
2. Ukrajina: podpora áno, členstvo nie
Pomoc Ukrajine je v súčasnosti najurgentnejším bodom agendy NATO. "Od začiatku ruskej invázie poskytli spojenci nevídanú úroveň podpory. Pre Ukrajincov bolo nevyhnutné brániť sa a ubrániť vlastnú národnú zvrchovanosť. Počas zimy a jari sme však videli závažné meškania a medzery v pomoci, ktoré mali konkrétne dosahy na fronte," vyhlásil 17. júna končiaci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Dodal, že na summite od spojencov očakáva súhlas s tým, že NATO prevezme koordináciu a poskytovanie bezpečnostnej pomoci a výcviku Ukrajine.
Globsec aj CSIS sa vo svojich analýzach zhodujú, že ponuku členstva v NATO Ukrajina očakávať nemôže.
"Dôležitým odkazom bude vyjadrenie dlhodobej podpory pre Ukrajinu, prevzatie koordinácie nad podporou a výcvikom pre Ukrajinu a zadefinovanie každoročnej úrovne podpory. Aj vymenovanie predstaviteľa NATO pre Ukrajinu bude svedčiť o trvalom záujme o spravodlivé vyriešenie situácie," hovorí Sklenár pre SME.
CSIS poukazuje na možnosť, že by spojenci na summite schválili Stoltenbergov päťročný plán na vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote sto miliárd dolárov.
"Jeden zo známych návrhov hovorí o tom, aby sa spojenci zaviazali udržiavať súčasnú úroveň pomoci (zhruba 40 miliárd dolárov ročne) a budúce príspevky naviazať na percentá HDP," píše inštitút.
3. India a Pacifik
Dôležitou kapitolou stretnutia by mala byť situácia v indo-pacifickej oblasti. Tá sa síce nachádza mimo hraníc NATO, no ako poukazuje analýza CSIS, zhruba 40 percent európskeho obchodu prechádza Juhočínskym morom. Okrem toho Čína a Severná Kórea pomáhajú Rusku v jeho agresii.
Čínsky a severokórejský angažmán v ruskej vojne proti Ukrajine, ako aj čínska agresivita v Juhočínskom mori kladú nároky na partnerstvá NATO s inými mocnosťami v regióne. CSIS poukazuje na štvoricu Austrália, Japonsko, Nový Zéland a Južná Kórea. Zástupcovia týchto krajín sa ako hostia zúčastňujú aj na summitoch NATO.

Členovia NATO a ich partneri z indo-pacifickej oblasti by mohli zintenzívniť spoluprácu v obrane proti ruským a čínskym kybernetickým operáciám alebo posilniť priemyselnú spoluprácu.
"Rastúca vojenská spolupráca Ruska a Severnej Kórey a ruské pokusy prinútiť Južnú Kóreu, aby nepodporovala Ukrajinu, môžu, naopak, zblížiť Soul s Bruselom," poznamenáva CSIS.
4. Čo ak vyhrá Trump
Možnosť, že novým prezidentom USA sa opäť stane Donald Trump, súvisí s posilňovaním priemyslu a obranyschopnosti európskeho, osobitne východného krídla NATO.
"V aliancii už minimálne od roku 2014 prebieha debata o spravodlivom rozdelení bremena. Za tento čas sa pomer úsilia v rámci kolektívnej obrany významne prerozdelil. V tomto roku až 23 spojencov vynaloží na obranu minimálne dve percentá HDP," poznamenáva Martin Sklenár.
Magazín Foreign Policy označil Stoltenbergov plán na stomiliardový balík podpory pre Ukrajinu za "poistku proti Trumpovi". Samotný Stoltenberg podľa FP povedal, že by mechanizmus chcel ochrániť pred "politickými zmenami".
Osobitne Francúzsko a Nemecko mali podľa anonymných zdrojov FP s plánom problém a ako realistickejšie sa javí dlhodobejšie udržanie doterajšej úrovne spojeneckej pomoci 40 miliárd eur ročne.
5. Stoltenberga strieda Rutte
Washingtonský summit NATO bude posledným, ktorému bude predsedať súčasný generálny tajomník Jens Stoltenberg. Jeho novozvolený nástupca, holandský expremiér Mark Rutte, sa má kresla ujať až 1. októbra.
CSIS pripomína, že Rutte ešte ako premiér vnímal obranu proti ruskej agresii ako kľúčový pilier slobody pre Ukrajinu aj pre Holandsko a že jeho vlasť už Kyjevu poskytla pomoc najmenej za tri miliardy dolárov. Rovnako považoval za dôležitú podporu obranných aj spravodajských kapacít v Európe.
Rutte sa pri svojej kandidatúre na post generálneho tajomníka stretol s významnejším odporom iba zo strany Maďarska. Tamojší premiér Viktor Orbán ustúpil, keď sa s alianciou dohodol, že Maďarsko bude vynechané zo schém na podporu Ukrajiny.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine