PEKING, BRATISLAVA. Na mori vzniká kolízna situácia. Posádky filipínskych člnov sa mlčky pozerajú na filipínsku loď, ku ktorej sa priblížili dve veľké lode čínskej pobrežnej hliadky a útočia na ňu vodnými delami.
V Juhočínskom mori takáto situácia nie je zriedkavá. Čína v mori buduje sieť umelých ostrovov, na ktorých umiestňuje vojenské posádky alebo stavia základne či letiská.
Proti filipínskym lodiam, ktoré často bránia územia vo filipínskej výlučnej ekonomickej zóne, však Peking nepoužíva iba vojenské lode.
"Vyzerajú ako jednoduché rybárske lode, ale dokážu sa zhromaždiť vo vysokých počtoch a Pekingu tak pomáhajú uplatňovať si územné nároky v Juhočínskom mori," píše britský denník Guardian o čínskej flotile lodí, ktorú nazýva námornou milíciou.
Jej existenciu podľa denníka Čína zriedkakedy pripúšťa, no používa ju na obsadenie sporných oblastí. Jednou z nich je atol Scarborough Shoal, ktorý patrí do filipínskej ekonomickej zóny, no od roku 2012 ho okupuje Čína.
Pri jeho obsadení pred dvanástimi rokmi Peking použil práve flotilu formálne rybárskych lodí, píše Guardian.
V článku sa dočítate
- Čo zatiaľ vieme o čínskej "námornej milícii",
- ako funguje v Juhočínskom mori,
- prečo je Juhočínske more jednou z oblastí, kde môže vypuknúť väčší konflikt.
Existuje desaťročia
Čínska námorná milícia bola dlho nenápadná, no podľa Guardianu ju od svojho nástupu k moci zreformoval čínsky líder Si Ťin-pching.
Patrí pod ozbrojené sily Číny, no ide o civilno-vojenskú zložku, ktorá "sa angažuje v sivej zóne pri operáciách, ktorých účelom je získať kontrolu nad spornými vodami v blízkosti Číny", píše sa v analýze na webstránke Geopolitical Monitor.
Analýza uvádza, že medzi úlohy námornej milície patrí ozbrojený sprievod čínskych rybárskych lodí, ale aj zastrašovanie či šikanovanie komerčných rybárskych lodí z iných štátov či vojenských, alebo hliadkových lodí, ktoré si strážia vlastné výsostné vody.
Členmi námornej milície sú zrejme kariérni námorníci a rybári, ktorí dostali vojenský výcvik zhruba na úrovni záložníkov a vojaci základnej služby.
“Je dokonalé presne pre ten typ operácií, ktoré Číne umožnili rýchlo (a zrejme natrvalo) prepísať mapu v Juhočínskom mori.
„
Milíciu podľa Guardianu tvoria dve zložky. Spomenutí profesionáli obsluhujú flotilu, ktorá pozostáva z najmenej stovky plavidiel, ktoré sa podobajú na rybárske lode, no boli postavené práve pre milíciu. Tieto lode tak majú vojenskú výbavu, ale používajú aj palubné odpovedače, vďaka ktorým sa ich pohyb dá sledovať na stránkach, ktoré zobrazujú pohyby lodí na moriach.
Druhou zložkou sú skutočné rybárske lode, ktoré môžu čínske ozbrojené sily povolať do akcie.
Milícia si pamätá ešte Maa
Hoci konflikty o ostrovy a atoly v Juhočínskom mori sú nápadné hlavne v súčasnosti, korene námornej milície siahajú ešte do čias čínskej občianskej vojny (1927 - 1949), v ktorej čínska komunistická strana pod vedením Mao Ce-Tunga porazila organizáciu Kuomintang pod vedením Čankajška.
Milícia sa sformovala prakticky hneď po Maovom víťazstve v občianskej vojne, keď komunistická Čína nemala vlastné námorníctvo a Maova ideológia hovorila o "ľudovej vojne", píše Geopolitical Monitor.
Pôvodným účelom milície bolo brániť pevninskú Čínu pred prípadnými výpadmi Čankajškových vojsk, ktoré sa stiahli na ostrov Taiwan. Mimochodom, tu je aj koreň sporov medzi Taiwanom a Čínou, ktorá si ho nárokuje.
Analýza okrem obsadenia atolu Scarborough Shoal spomína niekoľko ďalších incidentov, pri ktorých sa čínska námorná milícia dostala do konfliktov s vietnamskými či americkými plavidlami alebo sa jej lode pohybovali vo vodách, na ktoré Čína nemá nárok.
Plavba v sivej zóne
Existencia polovojenskej námornej jednotky umožňuje Pekingu správať sa agresívne a pritom sa vyhýbať vojenskej konfrontácii. Geopolitical Monitor poukazuje na to, že Peking sa ľahko môže rozhodnúť, že akékoľvek angažovanie sa tejto jednotky jednoducho poprie a môže sa vyhovoriť na "vlasteneckých rybárov".
"Je dokonalé presne pre ten typ operácií, ktoré Číne umožnili rýchlo (a zrejme natrvalo) prepísať mapu v Juhočínskom mori," píše analýza. Čínskym cieľom bolo podľa nej vždy rozširovať čínske územné nároky bez toho, aby štát vyvolal vojenskú konfrontáciu.
Úspešnosť čínskeho rozširovania teritoriálnych vôd pomocou budovania umelých ostrovov alebo obsadzovania atolov sa dá pozorovať napríklad na stránke Ázijskej iniciatívy pre námornú transparentnosť (AMTI).
Dostávajú platy od firiem
Námornú milíciu Čína financuje cez vládne dotácie (napríklad na palivo), časť jej posádok dostáva plat cez štátne spoločnosti, píše Guardian s odvolaním sa na analýzy AMTI.
Práve fakt, že vláda prácu tejto jednotky dotuje, znamená, že jej členovia nie sú nútení skutočne rybárčiť, aby si zabezpečili živobytie.
"Posádky by mohli loviť ryby a občas to aj robia, ale väčšinou len sedia a plavia sa spornými oblasťami," cituje Guardian Raya Powella zo Stanfordovej univerzity. "Viac sa im oplatí nerobiť nič a nemíňať palivo," tvrdí.
Noviny pripomínajú, že operácie námornej milície jednoznačne porušujú medzinárodné právo, no vláda v Pekingu má stále možnosť neprihlásiť sa k nim a vyhlasovať ich za obyčajné rybárske lode.
