Ukrajina Rusko Online: Rusko navrhlo Ukrajine druhé kolo priamych rokovaní na 2. júna v Istanbule

Ukrajina už odovzdala Rusom svoje návrhy, nebráni sa ďalšiemu rokovaniu s Moskvou a očakáva ruské memorandum.

Uviedol to v stredu večer ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý stál na čele ukrajinskej delegácie v polovici mája v Istanbule na prvých priamych rozhovoroch s ruskou delegáciou za viac ako tri roky.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj do Turecka prišiel, Putin poslal tretiu ligu Čítajte 

Ministrovo vyjadrenie nasledovalo po tom, ako ruská strana oznámila, že navrhla usporiadať ďalšie kolo rokovaní 2. júna opäť v Istanbule. Z Umerovovho vyjadrenia podľa agentúry Unian vyplýva, že ukrajinská strana počíta so schôdzkou najneskôr 2. júna.

"Odovzdal som náš dokument, vyjadrujúci ukrajinské stanovisko, šéfovi ruskej delegácie," napísal Umerov na sociálnych sieťach.

"Znovu potvrdzujeme pripravenosť Ukrajiny na úplné a bezpodmienečné prímerie. Nebránime sa ďalším stretnutiam s Rusmi a čakáme na ich 'memorandum', aby schôdzka nebola prázdna a mohla nás naozaj priblížiť k ukončeniu vojny. Ruská strana má ešte minimálne štyri dni, aby nám poskytla svoj dokument na posúdenie," upozornil minister, podľa ktorého sa Moskva snaží o prieťahy.

Rustem Umerov
@rustem_umerov

Following up on the meeting in Turkiye on May 16, the world expected the Russian side to formulate and deliver to Ukraine and its partners a “memorandum” outlining their vision for steps toward a ceasefire.

Unfortunately, the Russian side attempted to delay this process. But

28.5.2025 o 20:40 · archivované: 28.5.2025 o 21:49

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Umerov zdôraznil, že rokovania musia priniesť výsledky, a preto musí byť každé stretnutie riadne pripravené. Vyzval preto ruskú stranu, aby bezodkladne splnila svoj sľub odovzdať svoje 'memorandum' s ruskými návrhmi na ukončenie konfliktu bezprostredne po výmene vojnových zajatcov, ktorá sa uskutočnila počas uplynulého víkendu.

Výmena zajatcov, doteraz najväčšia od vypuknutia vojny, bola jediným zrejmým výsledkom istanbulského rokovania oboch strán z 16. mája, kde ruskú delegáciu viedol poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij. (ČTK)

NATO požiada Nemecko o poskytnutie ďalších siedmich brigád, teda približne 40-tisíc vojakov, na svoju obranu.

Je to jeden z nových cieľov, ktoré majú ministri obrany členských štátov NATO schváliť na budúci týždeň. 

Aliancia začala výrazne posilňovať svoje obranné spôsobilosti, pretože od invázie na Ukrajinu v roku 2022 vníma Rusko ako oveľa väčšiu hrozbu. Podľa vysokopostaveného vojenského predstaviteľa budú musieť členské štáty poskytnúť v budúcnosti na obranu 120 – 130 brigád oproti súčasnému cieľu približne 80 brigád.

V roku 2021 Nemecko súhlasilo s poskytnutím desiatich brigád – jednotiek s približne 5000 vojakmi – do roku 2030. V súčasnosti je to osem brigád a v Litve vzniká deviata, ktorá by mala byť schopná nasadenia do roku 2027.

Poskytnutie ďalších 40-tisíc vojakov však môže byť pre nemeckú armádu (Bundeswehr) problém, keďže nesplnila svoj cieľ z roku 2018 mať v aktívnej službe 203-tisíc vojakov – v súčasnosti jej chýba približne 20-tisíc vojakov.

Na júnovom summite v Haagu chce generálny tajomník NATO Mark Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac ako zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach.

Nové ciele NATO zatiaľ nepočítajú s možným stiahnutím amerických vojakov z Európy, ktorá sa na nich doteraz vo veľkej miere spoliehala. USA chcú ešte tento rok začať rokovania so spojencami o svojich plánoch. Americký prezident Donald Trump povedal, že Spojené štáty sa už nemôžu primárne sústreďovať na bezpečnosť Európy. (TASR)

Nemecko a Ukrajina budú spoločne vyvíjať zbrane dlhého doletu, ktoré budú môcť zasiahnuť ciele v Rusku. (SME)

Bieloruský prezident Lukašenko vyzval na zvýšenie produkcie zemiakov. Má ich byť dostatok aj pre Rusko.

To čelí ich deficitu i rastúcim cenám tejto základnej potraviny. S odvolaním sa na správu agentúry BelTA o tom informovala agentúra DPA.

Bielorusko je silne závislé od poľnohospodárstva a zemiaky boli v minulosti vnímané ako symbol Lukašenkovej vlády; do vysokej politiky totiž prišiel po pôsobení na poste predsedu roľníckeho družstva – sovchozu.

V Bielorusku, ktoré má plánovanú ekonomiku, v poslednom čase badať citeľný nedostatok zemiakov i iných poľnohospodárskych produktov. Pred niekoľkými týždňami táto kríza viedla vládu v Minsku k zvýšeniu cien zeleniny – tie v Bielorusku stanovuje štát.

Lukašenko v stredu túto situáciu pripísal problémom v ruskom poľnohospodárstve a povedal, že Rusko vykúpilo aj bieloruské zásoby.

Vyzval súčasne na „pomoc našim bratom Rusom“, pričom uviedol, že nemá ísť o žiadnu charitu, lebo na zemiakoch sa dá aj slušne zarobiť.

Podobné pokyny dal Lukašenko i na pestovanie repy, kapusty, mrkvy a cibule, pričom pestovateľov vyzval, aby si vopred premysleli spôsoby, ako uskladnia všetky zásoby ovocia a zeleniny.

DPA doplnila, že vláda v Minsku tento týždeň zrušila zákaz dovozu ovocia a zeleniny z Európskej únie, ktorý zaviedla v decembri 2021 v reakcii na západné sankcie.

Vzťahy so Západom malo Bielorusko napäté už pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, pri ktorej časť jednotiek ruskej armády prenikla na územie Ukrajiny aj z bieloruského územia.

Rusko a Bielorusko sú tesne prepojené v rámci zväzového štátu, ktorého cieľom je prehĺbenie ich vzájomnej hospodárskej a obrannej spolupráce. (TASR)

Ukrajinský minister Umerov po rokovaniach v Istanbule telefonoval šéfovi ruskej delegácie Medinskému.

Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Umerov chcel podľa Zelenského diskutovať o memorande o budúcej mierovej dohode. Zelenskyj dodal, že Kyjev ani Washington od Moskvy tento dokument stále nedostali. Nazdáva sa preto, že Rusko iba hľadá spôsoby, ako sa rokovaniam o ukončení vojny vyhnúť.

Medinskij medzitým v stredu uviedol, že telefonoval s Umerovom o návrhoch na miesto a termín druhého kola rokovaní a že očakáva od Kyjeva odpoveď.

Nemecká prokuratúra vzniesla obvinenia voči trom mužom, ktorí údajne pracovali pre ruskú tajnú službu.

Tvrdí, že ich úlohou bolo sledovať v Nemecku bývalého ukrajinského bojovníka, pravdepodobne s úmyslom zabiť ho. Senát Vrchného krajinského súdu vo Frankfurte nad Mohanom musí teraz rozhodnúť, či sa vo veci bude konať proces.

Obvinení boli identifikovaní ako Robert A., Vardges I. a Arman S. Pochádzajú z Ukrajiny, Arménska a Ruska.

Prokuratúra uviedla, že Arména Vardgesa I. poverila ruská tajná služba sledovať Ukrajinca s trvalým pobytom v Nemecku začiatkom mája 2024. Na tento účel naverboval ďalších dvoch mužov.

S Ukrajincom sa chceli stretnúť 19. júna v kaviarni vo Frankfurte nad Mohanom, pričom mali v úmysle identifikovať ho a získať o ňom ďalšie informácie. Ten však predtým kontaktoval políciu a na schôdzku neprišiel.

Všetkých troch obvinených zatkli príslušníci krajinského kriminálneho úradu v Hesensku; odvtedy sú vo vyšetrovacej väzbe.

Prokuratúra predpokladá, že táto akcia pravdepodobne slúžila na prípravu ďalších spravodajských operácií v Nemecku. Nevylučuje, že jej cieľom bola fyzická likvidácia Ukrajinca.

Pred dvoma týždňami boli v Nemecku a Švajčiarsku zatknutí traja Ukrajinci podozriví z toho, že na príkaz z Ruska mali vykonať útoky na nákladnú dopravu v Nemecku.

Minulý týždeň sa v Mníchove začal súdny proces s tromi mužmi, ktorí na príkaz z Ruska údajne plánovali sabotážne akcie proti vojenskej infraštruktúre v Nemecku. Dvaja z nich boli zatknutí v apríli 2024. (TASR)

Americké ministerstvo financií a ministerstvo zahraničných vecí zvažujú ďalší balík sankcií proti Rusku.

Prípadné opatrenia by sa zamerali na ruskú energetiku a bankový sektor, uviedli zdroje oboznámené so záležitosťou, na ktoré sa v stredu odvolal denník The Washington Post. T

Podľa zdrojov denníka predstavitelia oboch ministerstiev zároveň posudzujú účinnosť existujúceho sankčného režimu a zvažujú možnosť zrušenia niektorých súčasných obmedzení.

Washington Post tvrdí, že akékoľvek zmeny v kurze voči Moskve budú závisieť „od osobných preferencií“ amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dal jasne najavo, že len on určuje politiku USA. Portál Politico predtým citovali zdroje, podľa ktorých sa Trump zatiaľ nerozhodol zaviesť ďalšie reštriktívne opatrenia voči Rusku.

Údajne sa totiž obáva, že Moskva odmietne rokovať o prímerí s Kyjevom, ak Washington pohrozí novými ekonomickými sankciami. (TASR)

Rusko navrhlo, aby sa druhé kolo priamych rokovaní s Ukrajinou konalo druhého júna a opäť v Istanbule.

Uviedol to minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Kyjev na ponuku podľa stanice Sky News zatiaľ verejne nereagoval.

 Americký prezident Donald Trump medzitým novinárom v Bielom dome povedal, že jeho vláde bude do približne dvoch týždňov jasnejšie, či ruský prezident Vladimir Putin chce naozaj ukončiť vojnu s Ukrajinou. Informuje o tom TASR.

Ruská delegácia, vedená znovu Vladimirom Medinským, je podľa Lavrova pripravená ukrajinskej strane v Istanbule predstaviť memorandum, ktoré načrtáva podmienky Moskvy na ukončenie vojny na Ukrajine. Rusko v memorande objasnilo svoj postoj „ku všetkým aspektom spoľahlivého prekonania základných príčin“ konfliktu, uviedol šéf ruskej diplomacie vo vyhlásení.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa v Istanbule konali 16. mája. Ukrajinskú delegáciu viedol ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ruskú Medinskij, ktoré je spolupracovníkom šéfa Kremľa Vladimira Putina.

Ich jediným konkrétnym výsledkom bola dohoda Ruska a Ukrajiny, že si navzájom vymenia po 1000 vojnových zajatcov, čo sa skutočne stalo počas uplynulého víkendu. Moskva okrem toho uviedla, že vypracuje memorandum, ktoré bude definovať jej podmienky mierovej dohody, jej načasovanie a podrobnosti o možnom prímerí.

Kyjev a jeho spojenci tlačia na Rusko, aby pristúpilo na okamžité a bezpodmienečné prímerie ako základu pre rozhovory o ukončení vojny. Avšak Moskva tvrdí, že má určité podmienky, ktoré musia byť najprv splnené, píše agentúra Reuters.

Trump deklaruje, že chce konflikt čo najrýchlejšie ukončiť, a opakovane vyzýva na zastavenie krviprelievania. Jeho administratíva dala tiež jasne najavo, že na Rusko uvalí ďalšie sankcie, ak nebude brať mierové rokovania vážne.

V Bielom dome Trump vyjadril sklamanie z víkendových rozsiahlych ruských útokov na Ukrajinu. Na otázku, prečo ešte nezaviedol voči Rusku nové sankcie, reagoval, že nechce zmariť šance na mierovú dohodu. Dodal, že v prípade potreby sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj Putinom.

Americký prezident však podľa svojich slov nemôže povedať, či chce Putin vojnu skutočne ukončiť, ale očakáva, že sa to Spojené štáty dozvedia o približne dva týždne. „Zistíme, či si nás oťukáva alebo nie, a ak áno, budeme reagovať trochu inak,“ pohrozil Trump.

Medinskij v stredu uviedol, že telefonoval s Umerovom o návrhoch na miesto a termín druhého kola rokovaní ich delegácií a že očakáva od Kyjeva odpoveď.

„Dovoľte mi zdôrazniť: priamo na mieste sme pripravení začať zásadnú, vecnú diskusiu o každom z bodov balíka dohôd o možnom prímerí,“ citovala agentúra Reuters Medinského vyjadrenie na Telegrame. (TASR)

Pokiaľ sankcie proti Rusku neohrozujú záujmy Slovenska, sme súčasťou jednoty Únie, povedal premiér Fico.

Pri analýzach protiruských sankcií vychádzame zo základnej premisy, že pokiaľ neohrozujú národnoštátne záujmy SR, postupujeme v rámci jednoty Európskej únie. Akonáhle ide o sankcie, ktoré nás ohrozujú, máme právo povedať, že s touto sankciou nechceme nič mať, vyhlásil Fico v reakcii na kritiku schválenia 17. balíka sankcií proti Rusku zo strany predsedu koaličnej SNS Andreja Danka.

Fico deklaroval, že postoj bude vláda koaličným partnerom trpezlivo vysvetľovať.

„Ak sú sankcie, ktoré neohrozujú naše vlastné záujmy, tak ideme v rámci jednoty Európskej únie. Ale súčasne hovoríme, že ak sú sankcie, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky, tak ich budeme vetovať,“ povedal predseda vlády SR. (TASR)

Požiar zachvátil montážne dielne ruského zbrojárskeho závodu v meste Dubna severne od Moskvy.

Ten produkuje strely s plochou dráhou letu. Závod totiž v noci na stredu zasiahli ukrajinské drony, informoval o tom ukrajinský generálny štáb.

Drony s dlhým doletom obišli systémy protivzdušnej obrany chrániace Moskvu a udreli na závod nachádzajúci sa 130 kilometrov severne od ruskej metropoly. Továreň produkuje strely s plochou dráhou letu vrátane typov vzduch-vzduch, vzduch-zem a zem-zem, ktoré Rusko používa na útoky na civilné ciele na Ukrajine.

Závod v meste Dubna sa špecializuje aj na výrobu bezpilotných lietadiel a pozemných riadiacich systémov. (SITA)

Ak NATO nepozve Ukrajinu na samit, bude to jeho vlastná prehra, tvrdí ukrajinský prezident.

Zelenskyj tiež na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Berlíne upozornil, že Moskva „neustále hľadá dôvody, prečo nezastaviť vojnu“, čo podľa ukrajinského prezidenta nie je seriózny prístup.

Agentúra AFP pripomenula, že Zelenskyj v stredu navrhol trojstranné stretnutie s prezidentom USA Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom pokročiť v mierových rozhovoroch. Zelenskyj však zároveň vyzval Washington, aby zaviedol proti Moskve nové sankcie.

Po dlhej prestávke sa delegácie Ukrajiny a Ruska zišli v polovici mája na rokovaniach v Istanbule. Pôvodne sa pripúšťala aj účasť oboch prezidentov, ale Putin odmietol priame rozhovory so Zelenským. Diskusie medzi oboma delegáciami nepriniesli prielom - s výnimkou veľkej výmeny vojnových zajatcov.

Pokiaľ ide o účasť Ukrajiny na júnovom samite, Zelenskyj v utorok pripomenul, že generálny tamojmník NATO Mark Rutte si želá, aby sa Ukrajina na najbližšom samite NATO zúčastnila. Stále však nie je jasné, či Kyjev skutočne bude na schôdzku NATO v Haagu pozvaný.

Talianska tlačová agentúra ANSA začiatkom mája informovala, že proti Zelenského účasti sú Spojené štáty. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio však tieto tvrdenia poprel.

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans počas víkendu v televíznom programe WNL op Zondag uviedol, že Holandsko „skúma, ako v programe samitu vyhradiť priestor pre Zelenského a ďalších Ukrajincov.“ Minister dodal, že „pokiaľ ide o Holandsko, Zelenskyj je vítaný na každom stretnutí.“

Keďže nie je jasné, či Zelenskyj bude môcť byť na celom plenárnom zasadnutí so všetkými 32 spojencami NATO, Brekelmans nevylúčil alternatívne formáty. „Môže to byť aj v inej forme. Či to bude na zasadnutí s (americkým prezidentom Donaldom) Trumpom, neviem,“ dodal. (TASR)

Európska únia posilní svoju prítomnosť v Čiernom mori, chce tým kontrovať Rusku.

So štátmi v regióne chce Únia zvýšiť výmenu informácií a rozšíriť spoluprácu pobrežnej stráže. 

Únia chce podľa Bruselu v regióne vytvoriť „centrum námornej bezpečnosti“, nadviazať užšiu spoluprácu s jednotlivými krajinami vrátane Ukrajiny, Moldavska, Gruzínska, Turecka, Arménska i Azerbajdžanu a posilniť s nimi obchodné vzťahy. Viaceré z týchto štátov si želajú vstúpiť do EÚ.

„Aktívna úloha Európskej únie je kľúčová pri zvyšovaní bezpečnosti a mieru v čiernomorskom regióne, najmä v súvislosti s agresívnou vojnou Ruska proti Ukrajine,“ uviedla vo vyhlásení predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Čierne more je pre Ukrajinu, jedného z najväčších svetových výrobcov a vývozcov poľnohospodárskych produktov, kľúčovou obchodnou cestou, ktorá sa však zmenila na námorné bojisko, keď Rusko susednú krajinu napadlo, píše AFP.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová na tlačovej konferencii ozrejmila, že zmienené centrum námornej bezpečnosti bude prvým systémom včasnej výstrahy Európy v Čiernom mori, ktorý pomôže chrániť kritickú infraštruktúru, ako sú zariadenia na mori a podmorské káble. Použité na to budú podmorské senzory, diaľkovo ovládané plavidlá a pozorovacie drony. Centrum by tiež mohlo pomôcť pri monitorovaní námornej zložky budúcej mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou.

Nová stratégia Bruselu podľa Kallasovej predpokladá aj modernizáciu prístavov, železníc a ciest s cieľom zlepšiť mobilitu vojakov, aby boli spolu s vybavením na správnom mieste a v čase, keď to bude potrebné.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová doplnila, že EÚ chce v regióne vytvoriť nové energetické, dopravné a digitálne koridory, ktoré ju spoja s Kaukazom a strednou Áziou. Kallasová dodala, že posilnená prítomnosť EÚ v Čiernom mori v spolupráci s NATO tiež pomôže v boji proti obchádzaniu sankcií uvalených na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu. (TASR)

V procese s exministrom spravodlivosti Harabinom pre schvaľovanie ruskej invázie skončilo dokazovanie. (SITA)

Nemecko a Ukrajina budú spoločne vyrábať zbrane dlhého dosahu, oznámil nemecký kancelár Merz.

Nemecký kancelár Friedrich Merz tiež vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby Rusko neobnovilo dodávky plynu do Európy prostredníctvom poškodeného plynovodu Nord Stream 2.

„Naši ministri obrany dnes podpíšu memorandum o porozumení týkajúce sa obstarania ukrajinských zbraňových systémov dlhého dosahu,“ povedal Merz. „Nebudú existovať žiadne obmedzenia doletu, čo umožní Ukrajine plne sa brániť, a to aj proti vojenským cieľom mimo jej vlastného územia,“ upozornil. Podľa Merza sa môžu tieto zbrane vyrábať v Nemecku aj na Ukrajine.

Bundeskanzler Friedrich Merz
@bundeskanzler

Одразу після мого вступу на посаду ми зустрілися у Києві, а тепер я радий бачити Тебе сьогодні тут: ласкаво просимо до Берліна, дорогий @ZelenskyyUA. https://t.co/SHbQO27Ozr

28.5.2025 o 13:49 · archivované: 28.5.2025 o 15:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nemecký kancelár sa tak vyjadril dva dni po tom, čo v pondelok informoval, že USA, Nemecko, Francúzsko a Británia už neuplatňujú obmedzenia, ktoré Ukrajine znemožňovali útočiť nimi dodanými zbraňami na ciele hlboko v Rusku.

Na margo plynovodu Nord Stream 2 Merz uviedol, že urobí všetko pre to, aby „nemohol byť opätovne uvedený do prevádzky."

Oba plynovody Nord Stream z Ruska do Nemecka boli poškodené sériou doteraz neobjasnených výbuchov v septembri 2022, približne sedem mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Viaceré médiá minulý rok priniesli reportáže, ktoré so sabotážou plynovodu spájajú Ukrajinu. Tá spolu s Poľskom a USA dlhodobo vystupovala proti výstavbe Nord Stream 1 a 2. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ukrajinskú účasť na výbuchoch opakovane poprel. Moskva zas tvrdí, že sabotáž vykonali Spojené štáty a Británia. (TASR)

Rusko-bieloruské cvičenie Západ-2025 sa presunie od hraníc do vnútrozemia kvôli zníženiu napätia.

Bieloruský minister obrany Viktar Chrenin vyhlásil, že Bielorusko takto opäť potvrdzuje svoju pripravenosť na dialóg, kompromis a „znižovanie napätia nielen slovami, ale aj skutkami.“

Doplnil, že Bielorusko sa pre tento krok rozhodlo, aby svojim spojencom a partnerom na celom svete demonštrovalo svoj „skutočne mierumilovný postoj.“

Bieloruský minister upozornil, že „z hľadiska intenzity a rozsahu bolo cvičenie Západ vždy neporovnateľné s operačnými a bojovými výcvikovými akciami, ktoré členské štáty NATO organizujú v Európe. Samotný fakt jeho konania však tradične vyvolával formálne špekulácie zo strany predstaviteľov vojensko-politického vedenia jednotlivých európskych štátov.“

Poradca bieloruského ministra obrany pre medzinárodnú vojenskú spoluprácu Valerij Revenka okrem toho uviedol, že počet účastníkov cvičenia Západ-2025 sa zníži takmer o polovicu, o čom sa rozhodlo ešte v apríli.

Spoločné bielorusko-ruské cvičenie Západ-2025 sa má konať v polovici septembra. Jednotky armád oboch krajín plánujú precvičovať akcie „na odrazenie agresie proti zväzovému štátu Ruska a Bieloruska“. Ruský minister obrany Andrej Belousov v polovici mája uviedol, že na tohtoročnom cvičení sa zúčastní viac ako 13.000 vojakov.

Poľsko v máji oznámilo, že v reakcii na cvičenie Západ-2025 pripravuje spolu s NATO najväčšie divízne manévre za posledné roky.

Estónska zahraničná spravodajská služba vo svojich výročných správach opakovane poukazovala na zvýšené bezpečnostné riziká, ktoré pre Pobaltie predstavujú cvičenia Západ.

V správe publikovanej v roku 2023 sa uvádza, že bezpečnostné riziká pre Estónsko sa zvýšili v dôsledku agresivity Ruska a že rozsiahle cvičenia Západ-2023 by mohli ďalej zhoršiť bezpečnostnú situáciu v regióne Baltského mora. (TASR)

Rusko do armády mesačne mobilizuje 40-tisíc až 45-tisíc mužov, Ukrajina o polovicu menej, tvrdí Zelenskyj.

Ukrajina povoláva len 25-tisíc až 27-tisíc mužov, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Moskva zintenzívnila svoje vojnové úsilie napriek výzvam Kyjeva, USA a európskych partnerov na bezpodmienečné prímerie ako prvý krok k mierovej dohode. „Keď USA vyšlú signály, že chcú s Ruskom urobiť niečo pozitívne, tak Rusko zväčšuje svoju mobilizáciu,“ dodal Zelenskyj.

Po nepopulárnej mobilizácii v septembri 2022, počas ktorej z krajiny utieklo viac ako 261-tisíc Rusov, sa však Putin ďalšej rozsiahlej mobilizácii vyhýba a namiesto toho používa alternatívne metódy. (SITA, Kyiv Independent)

Putin podmieňuje ukončenie vojny zastavením rozširovania NATO na východ.

Podľa zdrojov agentúry Reuters Putin požaduje písomný záväzok západných mocností nerozširovať alianciu NATO smerom na východ. Znamená to najmä vylúčenie budúceho členstva Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska.

Reuters sa odvoláva na tri ruské zdroje z prostredia aktuálnych rokovaní.

Rusko chce písomný prísľub o zastavení rozširovania NATO, pretože Putin je presvedčený, že USA po páde Berlínskeho múru Moskvu zavádzali.

Vtedajší americký minister zahraničných vecí James Baker podľa Ruska v roku 1990 ubezpečil sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova, že NATO sa nebude rozširovať na východ, uviedli dva zdroje.

Okrem toho Rusko požaduje neutralitu Ukrajiny, zrušenie niektorých západných sankcií, vyriešenie otázky zmrazených ruských štátnych aktív a ochranu rusky hovoriacich osôb na Ukrajine.

Jeden zo zdrojov pre Reuters povedal, že ak Putin dospeje k záveru, že nie je schopný dosiahnuť mierovú dohodu podľa vlastných podmienok, bude sa snažiť vojenskými víťazstvami ukázať Ukrajincom a Európanom, že "neskorší mier bude ešte bolestivejší".

Kremeľ podľa neho verí, že Rusko môže naďalej bojovať celé roky bez ohľadu na to, aké sankcie Západ uvalí a ak Putin uvidí príležitosť ďalej postúpiť na Ukrajine, urobí tak.

Druhý zdroj uviedol, že Putin pritvrdil vo svojom postoji a je menej naklonený kompromisom v otázke územných ziskov. Podľa zdroja sa drží svojich verejných vyhlásení a bude si nárokovať štyri anektované ukrajinské oblasti, Chersonskú, Záporožskú, Doneckú a Luhanskú, a to napriek tomu, že Rusko ich celé územie neovláda. (TASR)

Pápež Lev XIV. vyzval na okamžité prímerie v Pásme Gazy a apeloval aj na ukončenie konfliktu na Ukrajine. (TASR)

Ukrajinský prezident je na návšteve Nemecka. Kancelár Merz ho prijal s vojenskými poctami. 

Politici teraz rokujú o ďalšej podpore Ukrajiny v jej obrane proti ruskej agresii a o ceste k prímeriu.

Po rokovaní Zelenskyj a Merz vystúpia o 13:30 h na tlačovej konferencii a následne sa stretnú so zástupcami nemeckého hospodárstva.

Ukrajinský prezident program zakončí stretnutím s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

Podľa webu Politico by mohol Zelenskyj zostať v Nemecku do štvrtka, a zúčastniť sa tak slávnostného odovzdávania Ceny Karola Veľkého, ktorú dostane predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. (ČTK)

Americkému prezidentovi dochádza trpezlivosť s ruským lídrom v súvislosti s mierovými rokovaniami.

Ako referuje web Politico, Trump je frustrovaný, že Putin nereaguje na jeho ponuku obnoviť vzťahy s USA po uzavretí mieru, no zatiaľ sa nerozhodol zmeniť prístup.

„Putin sa nebezpečne blíži k tomu, že spáli zlatý most, ktorý mu Trump pripravil,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ americkej administratívy. Podľa štyroch amerických predstaviteľov Trump zatiaľ nerozhodol, či v reakcii na zintenzívnené ruské útoky na Ukrajinu uvalí na Moskvu ďalšie sankcie.

Proukrajinskí spojenci v Kongrese vyzývajú Biely dom, aby podporil ich snahu o nové sankcie, no Trump zatiaľ váha. „Keby nebolo mňa, v Rusku by sa už stali naozaj zlé veci, a myslím tým NAOZAJ ZLÉ,“ napísal Trump na Truth Social.

„Hrá sa s ohňom!“ V nedeľu pre novinárov uviedol, že „absolútne“ zvažuje ďalšie ekonomické sankcie a Putina označil za „úplne šialeného“.

Trump počas celého pôsobenia v úrade vydával podobné hrozby, no nikdy ich nenaplnil, hoci Putin opakovane deklaroval podporu mieru a zároveň zintenzívňoval bombardovanie Ukrajiny.

„Som veľmi skeptický, že Trump niekedy uvalí na Rusko vážne sankcie," povedal Kurt Volker, bývalý osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu. „Mal na to veľa príležitostí a vždy sa tomu vyhol.“

Niektorí poradcovia varujú, že sankcie by poškodili americké firmy a odradili Rusko od rokovaní. Republikánski lídri v Senáte podporujú dvojstranový sankčný balík, no čakajú na Trumpov súhlas. Bez jeho podpory hrozí, že návrh neprejde v Snemovni reprezentantov. Ak by Trump sankcie odmietol, mohol by tým oslabiť podporu zákona alebo donútiť republikánov k otvorenému rozkolu s prezidentom. (SITA, Politico)

Rusko zhromažďuje vyše 50-tisíc vojakov blízko ukrajinskej Sumskej oblasti, uviedol prezident Zelenskyj.

Kyjev podľa neho podnikol kroky, aby zabránil Moskve v rozsiahlej ofenzíve v tomto regióne.

Sumská oblasť susedí s ruskou Kurskou oblasťou, do ktorej vlani prenikli ukrajinské jednotky. Putin nedávno povedal, že ruská armáda vytvára nárazníkovú bezpečnostnú zónu pozdĺž hraníc s Ukrajinou.

Zelenskyj zároveň povedal, že Ukrajina ešte od Ruska nedostala sľúbené „memorandum“ o požiadavkách Moskvy pre mierovú dohodu. Dodal, že Kyjev na návrhy Ruska „určite odpovie“, keď ich dostane.

V snahe prinútiť Moskvu, aby zastavila svoju trojročnú vojnu, Zelenskyj vyzval na trojstranný samit, na ktorom by okrem neho a Putina bol aj Trump.

„Ak Putin nevyhovuje bilaterálne stretnutie alebo ak všetci chcú, aby to bolo trojstranné stretnutie, nevadí mi to. Som pripravený na akýkoľvek formát,“ povedal Zelenskyj. (ČTK, SITA)

Viacerí republikánski senátori po Trumpovej kritike Putina vyzývajú na nové sankcie, kritizujú postoj k prímeriu.

Medzi republikánskymi členmi amerického Senátu rastie frustrácia pre postoj ruského prezidenta k prímeriu a ukončeniu vojny na Ukrajine.

Viacerí z nich požadujú uvalenie nových sankcií na Rusko po tom, ako Putina kritizoval aj Trump. V stredajšom článku na to upozorňuje portál Axios.

Trump v uplynulých dňoch otvorene vyjadril nespokojnosť s Putinovým prístupom. V utorok večer na svojej sociálnej sieti Truth napísal, že šéf Kremľa sa „zahráva s ohňom“ a Rusku by sa podľa jeho slov už stalo veľa zlého, keby nestál na čele Spojených štátov. Putina kritizoval aj po nedeľnom ruskom raketovom útoku na Ukrajinu.

„Nič nové zo strany Putinovho Ruska,“ napísal v utorok republikánsky senátor Lindsey Graham v príspevku na X. Poukázal na to, že Rusko sa nesnaží situáciu deeskalovať, ale predlžovať s dojmom, že o ňu ostatní stratia záujem. „V meste je nový šerif. Starý postup už nebude fungovať,“ upozornil.

Graham a jeho demokratický kolega Richard Blumenthal nedávno predložili návrh zákona, ktorý by na Rusko uvalil nové sankcie, ak Putin odmietne rokovať s Ukrajinou alebo ak Rusko po uzavretí mierovej dohody podnikne ďalší útok. Okrem nových sankcií návrh počíta s uvalením 500-percentného cla na dovoz tovaru z krajín, ktoré odoberajú ruskú ropu, plyn a iné produkty. S návrh súhlasí 82 ďalších senátorov.

„Je čas na také veľké sankcie, po ktorých Putin bude vedieť, že hra sa skončila,“ napísal  na sociálnej sieti X republikánsky senátor Chuck Grassley. „Prezident Trump by mal podniknúť rázne kroky proti Putinovi tak ako proti Harvardu,“ uviedol Grassley s odkazom na Trumpov postup proti prestížnej americkej univerzite.

Chuck Grassley
@ChuckGrassley

Pres Trump shld take the decisive action agst Putin that he takes agst Harvard

Sanctions for Putin like no fed grants for Harvard

27.5.2025 o 19:43 · archivované: 28.5.2025 o 9:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Líder republikánskej väčšiny v senáte John Thune minulý týždeň uviedol, že je pripravený posunúť návrh na rokovanie. Zdôraznil však, že na jeho načasovaní bude spolupracovať s Bielym domom. Podľa Axiosu by nedávna Trumpova kritika voči Putinovi mohla veci posunúť vpred. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana v noci podľa Moskvy zostrelila takmer 300 ukrajinských dronov nad celkovo 13 oblasťami.

Išlo by tak o jeden z najväčších ukrajinských vzdušných útokov na ruské územie od začiatku vojny. Zničenie desiatok bezpilotných prostriedkov nepriateľa hlási tiež Ukrajina.

Zelenskyj pricestuje do Nemecka na rokovania s kancelárom Merzom, ktorý sa zaviazal k silnej podpore Ukrajiny.

Zelenského návšteva sa zameria na „podporu Nemecka pre Ukrajinu v snahe zabezpečiť prímerie“ s Ruskom vo viac ako trojročnej vojne, uviedol vo vyhlásení hovorca spolkovej vlády.

Očakáva sa, že lídri budú v Berlíne hovoriť aj o uvalení ďalších sankcií zo strany Európskej únie na Rusko vzhľadom na doterajší nedostatočný pokrok smerom k prímeriu či prípadným mierovým rokovaniam. Stretnutie Merza a Zelenského by sa malo začať o 12.00 h (SELČ).

Po spoločnej tlačovej konferencii s kancelárom sa Zelenskyj plánuje stretnúť aj s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom v paláci Bellevue. K návšteve dochádza niekoľko dní po tom, čo Rusko uskutočnilo najrozsiahlejšie raketové a dronové útoky na Ukrajinu.

Konzervatívny kancelár nastúpil do úradu 6. mája a zaviazal sa pokračovať v silnej podpore Ukrajiny v spolupráci s Parížom, Londýnom a Varšavou, pripomína AFP. Zároveň presadzuje zvýšenie nemeckých výdavkov na obranu s cieľom vytvoriť „najsilnejšiu armádu v Európe“. (TASR)

V otázke pripojenia sa k obrannej iniciatíve EÚ sme urobili veľký pokrok, uviedol v kanadský premiér Carney.

Mark Carney v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu CBC uviedol, že jeho vláda urobila veľký pokrok v otázke pripojenia sa k obrannej iniciatíve EÚ ReArm Europe.

Cieľom je znížiť závislosť krajiny na dodávkach zbraní a munície zo Spojených štátov a konkrétne výsledky by chcel vidieť už začiatkom júla.

Informuje o tom agentúra DPA a televízie CBC.

"Z každého dolára kapitálových výdavkov na obranu ide 75 centov do Spojených štátov. To nie je múdre," zhodnotil aktuálnu situáciu premiér. Carney tvrdí, že rokovania s EÚ o pripojení Kanady k iniciatíve ReArm Europe „výrazne pokročili“ a konkrétne výsledky by rád videl do Dňa Kanady, ktorý pripadá na 1. júla.

ReArm Europe je súčasťou plánu EÚ na odstrašenie Ruska od potencionálnej agresie voči členským štátom. Počíta s investíciami do obrany a európskeho obranného priemyslu vo výške až 800 miliárd eur. O možnosti pripojiť sa k tejto iniciatíve Kanada rokuje od Carneyho nástupu do funkcie v polovici marca.

Kanadský premiér sa vyjadril aj k zvyšovaniu výdavkov na obranu v rámci Severoatlantickej aliancie. „

Na summite NATO sa bude od členských štátov žiadať, aby vynaložili viac prostriedkov a urobili viac pre vzájomnú obranu. Budeme sa na tom podieľať," prisľúbil Carney. Podotkol, že Kanada bude výdavky zvyšovať spôsobom prospešným pre ľudí. „Nie som zástancom toho, aby sme si vybrali ľubovoľné číslo a potom sa snažili vymyslieť, ako ho minúť,“ povedal.

CBC pripomína, že Ottawa v súčasnosti na obranu vynakladá iba 1,37 percenta svojho HDP. Nedosahuje tak ani aktuálny záväzok členských štátov na úrovni dvoch percent. Generálny tajomník NATO Mark Rutte už avizoval, že pre júnový summit v Haagu bude presadzovať zvýšenie obranných výdavkov na 3,5 percenta a ďalších 1,5 percenta na investície súvisiace s obranou, napríklad v rámci infraštruktúry. (TASR)

Počas uplynulého dňa stratilo Rusko ďalších 1050 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 983 890 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Počas utorka prišli Rusi o 1 050 vojakov, štyri tanky, 65 dronov, 18 delostreleckých systémov a 52 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 864 tankov, 22 644 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 49 959 vozidiel a autocisterien, 28 355 delostreleckých systémov, 1 397 odpaľovacích raketových systémov, 1 171 systémov protivzdušnej obrany, 336 vrtuľníkov, 372 lietadiel, 37 918 dronov, 3 265 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 902 kusov špeciálnej techniky.

Nemecký minister zahraničia Wadephul vyzval na užšiu spoluprácu s USA v súvislosti s ruskou ofenzívou na Ukrajine.

Šéf nemeckej diplomacie v utorok odcestoval na svoju prvú oficiálnu návštevu Washingtonu, počas ktorej má s americkým rezortným partnerom Marcom Rubiom diskutovať o súčasných medzinárodných krízach.

„Aby sme konečne priviedli Putina k rokovaciemu stolu, aby sme zabezpečili, že Rusko pristúpi na seriózne rokovania, musíme pokračovať v tlaku,“ povedal Wadephul pred odletom do USA.

„My Európania budeme pokračovať v sprísňovaní sankcií a americký Kongres je tiež pripravený na ďalšie sankcie,“ dodal.

Wadephul zároveň zdôraznil dôležitosť transatlantickej spolupráce pre slobodu v Európe. Varoval, že Putin v útokoch na Ukrajinu pokračuje s rovnakou brutalitou napriek intenzívnemu mierovému diplomatickému úsiliu, napríklad zo strany Spojených štátov. „Chceme konečne ukončiť utrpenie na Ukrajine, chceme okamžité prímerie a chceme udržateľný mier,“ vyhlásil.

Nemecký minister takisto oznámil plány diskutovať s americkými predstaviteľmi o možnej realizácii dvojštátneho riešenia v Pásme Gazy ako najlepšej šance na trvalý mier v regióne. „Naliehavo potrebujeme prelom v rokovaniach o prímerí, ktoré povedie k prepusteniu rukojemníkov a masívnemu rozšíreniu humanitárnej pomoci,“ povedal šéf nemeckej diplomacie. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana v priebehu troch hodín zničila alebo zachytila 112 ukrajinských dronov. 

Časť dronov smerovala aj na Moskvu.

Ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram uviedlo, že k útoku došlo v utorok medzi 21.00 h a polnocou miestneho času (20.00 h až 23.00 h SELČ).

Nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou zostrelilo Rusko 59 dronov a zvyšné boli zachytené v Kurskej, Belgorodskej, Tulskej, Oriolskej a Kalužskej oblasti.

Ministerstvo obrany vo vyjadrení nespomenulo, že by boli drony zostrelené aj v okolí Moskvy. Primátor ruskej metropoly Sergej Sobjanin však na Telegrame vyhlásil, že na ňu smerovalo 12 dronov, ktoré sa podarilo zachytiť. „Jednotky protivzdušnej obrany... naďalej odrážajú útoky nepriateľských dronov,“ uviedol Sobjanin.

Agentúra TASS dodala, že útoky ukrajinských dronov na Moskvu pokračovali aj v stredu po polnoci.

AFP informovala, že v dôsledku útoku museli v ruskej metropole dočasne uzatvoriť dve letiská. Podľa TASS obmedzilo prevádzku aj niekoľko letísk v strednej časti Ruska. (TASR)

Prezident Zelenskyj sľubuje, že Kyjev bude zvyšovať produkciu zbraní a posilňovať zbrojný priemysel.

Zelenskyj sa tak vyjadril vo svojom utorkovom tradičnom večernom prejave s tým, že Rusko musí pocítiť, že na všetky jeho zločiny na Ukrajine príde odpoveď.

Zelenskyj ďalej povedal, že najpotrebnejšími sú útočné drony, stíhačky, riadené strely či balistické rakety.

Zdôraznil pritom, že Ukrajina musí všetky tieto zbrane vyrábať. Dodal, že v krajine už teraz fungujú stovky zbrojárskych spoločností.

Ukrajinská vláda podľa jeho slov zároveň pripravuje investičné dohody s európskymi partnermi s cieľom premiestniť na Ukrajinu ďalšiu vojenskú výrobu so zameraním na bezpilotné lietadlá a zbrane dlhého doletu. Podľa DPA je to oblasť, v ktorej Kyjev značne zaostáva za Ruskom. (TASR)

USA a Poľsko sú zajedno v úsilí o mier prostredníctvom sily, vyhlásil americký minister obrany Pete Hegseth. (TASR)