Ukrajina Rusko Online: Putin rokoval v Moskve s Orbánom, Kyjev návštevu skritizoval

Biden telefonicky zablahoželal novému britskému premiérovi Starmerovi k drvivej výhre vo voľbách.

Obaja politici podľa vyhlásenia "opätovne vyzdvihli osobitné vzťahy medzi oboma krajinami a dôležitosť spolupráce pri podpore slobody a demokracie vo svete".

Biden povedal, že sa teší na úzku spoluprácu so Starmerom v dôležitých oblastiach vrátane podpory Ukrajiny vo vojne s Ruskom. Takisto sa teší na to, že Starmera privíta na budúci týždeň vo Washingtone na summite NATO, ktorý sa koná pri príležitosti 75. výročia založenia Aliancie.

Starmer Bidena podľa vyhlásenia úradu premiéra ubezpečil, že podpora Spojeného kráľovstva Ukrajine je "neochvejná". S USA a Austráliou chce spolupracovať v rámci trojstranného vojenského paktu AUKUS, ktorý je primárne zameraný na boj proti rastúcej vojenskej sile Číny v ázijsko-tichomorskom regióne. (TASR)

 Štyria ľudia zahynuli a ďalších vyše 20 utrpelo zranenia pri ruských útokoch v Doneckej oblasti.

Uviedol to tamojší gubernátor Vadym Filaškin.

Ruské ostreľovanie obce Komar si vyžiadalo život 32-ročnej ženy, zranenia utrpelo 20 ľudí, informoval Filaškin. Dodal, že poškodené boli domy, obchody a administratívna budova.

Ďalšiu obeť si vyžiadal ruský raketový úder v obci Ukrajinsk. "Zdržiavať sa tu je nebezpečné, rovnako ako vo zvyšku Doneckej oblasti," napísal gubernátor v príspevku na sociálnej sieti.

Dve osoby zahynuli a ďalšie dve utrpeli zranenia v meste Selydove, ktoré leží neďaleko sektora frontovej línie, kde postupujú ruské sily, dodal Filaškin. (TASR)

Summit NATO bude najmä o koordinácii pomoci a výcviku pre Ukrajinu. O termíne jej vstupu sa ešte nerozhodne. (TASR)

Lotyšsko v júli dodá Ukrajine 2 500 dronov za zhruba štyri milióny eur. Prvá dodávka 300 dronov by mala prísť v najbližších dňoch.

Oznámilo to lotyšské ministerstvo obrany, informuje portál Ukrajinská pravda.

Spomenuté bojové drony rôznych typov a na rôzne účely údajne vyrobilo sedem lotyšských spoločností.

Dodávka je súčasťou úsilia dronovej koalície, ktorú vedie Lotyšsko. Je v nej 14 krajín, ktoré vyzbierali už viac ako pol miliardy eur na bezpilotné lietadlá pre Ukrajinu a pracujú na zriadení spoločného fondu na rýchlejšie a efektívnejšie financovanie výroby dronov.

Lotyšské ministerstvo obrany vyčlenilo na aktivity v rámci koalície počas tohto roku 20 miliónov eur. Viac ako 10 miliónov eur je na kúpu dronov z lotyšského obranného priemyslu. (SITA)

Putin rokoval s maďarským Orbánom o možných spôsoboch ukončenia vojny na Ukrajine.

Maďarský premiér ho informoval o svojej utorňajšej návšteve v Kyjeve. Obaja politici to po skončení stretnutia uviedli na spoločnej tlačovej konferencii v Moskve.

Kyjev obvinil, že nie je pripravený ukončiť vojnu a nepripúšťa prímerie, pretože tým pominie dôvod na predĺženie stanného práva a budú sa musieť konať prezidentské voľby. Putin tvrdí, že na Ukrajine by sa nemalo dosiahnuť len prímerie alebo dočasné zastavenie paľby, ktoré by umožnilo opätovné vyzbrojenie Kyjeva, ale konflikt treba definitívne ukončiť.

Putin zopakoval svoje presvedčenie, že návrhy Moskvy by mali byť kľúčom k riešeniu konfliktu. Ukrajina sa podľa neho musí vzdať štyroch oblastí na východe a juhu, ktoré si nárokuje Moskva.

"Hovoríme o úplnom stiahnutí všetkých vojakov z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a zo Záporožskej a Chersonskej oblasti," povedal Putin.

Putin označil rokovanie s Orbánom za úprimné a užitočné a poďakoval mu za návštevu Ruska. Hovorili aj o aktuálnych aspektoch bilaterálnej spolupráce i o naliehavých medzinárodných a regionálnych otázkach. Moskva podľa neho vníma návštevu maďarského premiéra ako pokus o obnovenie dialógu.

Putin povedal, že s Orbánom si vymenil názory na stav vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou. Tie sú podľa šéfa Kremľa na historicky najnižšej úrovni.

Orbán povedal, že hovoril s Putinom v čase, keď najdôležitejšie, čo Európa potrebuje, je mier. Ten však nepríde sám od seba, treba sa oň usilovať.

„Chcel som počuť názor pána Putina na tri dôležité otázky — prímerie, mierové rokovania a čo bude v Európe po vojne — a počul som ho. Ďakujem mu za úprimný rozhovor,“ konštatoval Orbán.

Po cestách do Kyjeva a Moskvy si Orbán uvedomil, že postoje oboch strán sú veľmi vzdialené. „Urobili sme však najdôležitejší krok: Nadviazali sme kontakt a v tomto smere budem pokračovať v práci,“ povedal Orbán.

Dobrovoľníci zo Slovenka strávili na Ukrajine 13 dní. Dostali sa blízko k frontu, pomáhali opraviť faru, našli vzácne kamene. (My Regióny)

Orbánovu návštevu v Kremli skritizovala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

"Politika appeasementu Putina nezastaví," napísala na sociálnej sieti von der Leyenová s odvolaním sa na politiku ústupkov či zmierenia.

"Iba jednota a odhodlanie otvoria cestu k úplnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine," dodala.

Aj Kyjev Orbánovu návštevu v Rusku kritizoval. "Rozhodnutie o tejto ceste prijala maďarská strana bez akejkoľvek dohody alebo koordinácie s Ukrajinou," informovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Dodalo, že Kyjev sa naďalej riadi zásadou "žiadne dohody o Ukrajine bez Ukrajiny" a vyzvalo všetky krajiny, aby ju dodržiavali.
(ČTK)

Putin odmieta akékoľvek možnosti rokovaní o prímerí s Ukrajinou, otvorene požaduje kapituláciu. Konštatujú to analytici.

Na samite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) v kazašskej Astane Putin odmietol akékoľvek zásadné rokovania o prímerí a požadoval „nezvratnú“ demilitarizáciu Ukrajiny ako podmienku akejkoľvek dohody o prímerí. V podstate vyžaduje, aby sa Ukrajina ako prvá vzdala.

Ruský vodca často vykresľuje Západ ako svojho hlavného partnera pre rokovania o ústupkoch v otázke ukrajinskej suverenity, ale všetky sprostredkovateľské strany a ukrajinský parlament odmietol ako nelegitímne alebo nevhodné na rokovania.

Rusko by pritom prímerie využilo na obnovenie a rozšírenie jeho armády pre budúcu agresiu voči Ukrajine, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny.

Putinov postoj podľa analytikov svedčí o jeho presvedčení, že dosiahne víťazstvo prostredníctvom pokračujúceho postupu na Ukrajine, prekoná podporu Západu a vyhrá opotrebovaciu vojnu.

Orbán v Moskve na rokovaní s Putinom nereprezentuje NATO. Vyhlásil to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.

O ceste do Ruska informoval Orbán Severoatlantickú alianciu vopred, dodal Stoltenberg."Viktor Orbán na týchto stretnutiach nezastupuje NATO. Zastupuje svoju vlastnú krajinu," uviedol.

Stoltenberg dodal, že Moskva zatiaľ výrazne nezmenila svoj postoj k vojne na Ukrajine a "nič nenasvedčuje tomu, že by bol Putin pripravený rokovať o mieri". Podľa jeho slov je na Ukrajine, aby rozhodla, aké podmienky sú prijateľné pre mierové rozhovory.

Putin povedal Orbánovi, že je pripravený diskutovať o "nuansách" mierových návrhov.

Ruský prezident, ktorý prijal Orbána v Kremli, uviedol, že si chce vypočuť postoj maďarského premiéra k situácii na Ukrajine a získať informácie o názoroch ostatných európskych lídrov.

"Dúfam, že budeme mať príležitosť vymeniť si názory na budovanie bilaterálnych vzťahov v tejto zložitej situácii a, samozrejme, hovoriť o perspektívach vývoja najväčšej európskej krízy, mám na mysli Ukrajinu," dodal ruský prezident.

Poznamenal, že Maďarsko prevzalo 1. júla rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Orbán povedal, že s Putinom chce diskutovať o otázkach, ktoré sú dôležité pre Európu. "Maďarsko sa pomaly stane poslednou európskou krajinou, ktorá môže hovoriť s každým," uviedol. (TASR)

Ukrajinské útoky prinútili ruskú Čiernomorskú flotilu k presunu takmer všetkých jej bojaschopných lodí z Krymu.

Sevastopoľ na okupovanom polostrove sa ako hlavná základňa flotily stáva neefektívnou, povedal veliteľ ukrajinského námorníctva Oleksij Nejižpapa.

Moskva anektovala Krym v roku 2014. Čiernomorská flotila má hlavné veliteľstvo v Sevastopoli, ktorý je často terčom ukrajinských útokov. Krym je dôležitým logistickým uzlom pre ruskú armádu.

Ukrajinské vzdušné údery a útoky bezposádkových námorných plavidiel spôsobili podľa Nejižpapu ruskej námornej základni v Sevastopoli ťažké škody.

"Takmer všetky hlavné bojaschopné vojnové lode nepriateľ presunul z hlavnej základne Čiernomorskej flotily a držia ich v Novorossijsku, niektoré sú v Azovskom mori," uviedol viceadmirál.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinci stále veria vo víťazstvo, Západ v kompromis. Do vojny sa zapojiť nechce Čítajte 

Novorossijsk je hlavný ruský prístav pri Čiernom mori a zároveň námorná základňa. Taktiež on je podľa dostupných správ v poslednom čase terčom ukrajinských úderov.

Základňa v Novorossijsku pritom podľa ukrajinského veliteľa chýba rozsiahle zázemie, aké poskytuje Sevastopoľ, ktorý Rusko využívalo okrem iného ako skladisko pre svoje riadené strely, ktoré ruské vojnové lode odpaľujú na Ukrajinu.

"Rozumiem tomu tak, že sa teraz v Novorossijsku snaží tento problém vyriešiť," povedal a označil to za "hlavný problém" flotily.

Ruské ministerstvo obrany podľa Reuters na otázku ohľadom Nejižpapových vyjadrení nereagovalo.

Ukrajinskej armáde sa podarilo zasadiť ruským inváznym silám v Čiernom mori viacero citeľných úderov, poznamenala Reuters. Ukrajinské námorníctvo pritom nedisponuje vlastnou flotilou lodí ani veľkými vojenskými plavidlami. K útokom na ruské vojenské ciele na Kryme používa strely Storm Shadow alebo ATACMS a na ruské vojnové lode útočí bezpilotnými plavidlami s výbušninami.

Ukrajinci podľa Nejižpapu zničili či poškodili 27 ruských vojenských lodí, pričom päť z nich zlikvidovali námorné míny, ktoré Ukrajina pomocou námorných dronov umiestnila pri Sevastopoľskom zálive.

Čiernomorská flotila ukázala svoju zraniteľnosť, napísal už skôr časopis Newsweek. Podľa odhadu Legion Magazine bola potopená či vyradená z boja zrejme tretina ruskej flotily - viac ako dve desiatky plavidiel.

O presune väčšiny ruských lodí zo Sevastopoľa do iných prístavov informovalo pred časom aj britské ministerstvo obrany.

Akcie v Čiernom mori podľa Reuters Ukrajine umožnili vytvoriť a zabezpečiť vlastný námorný koridor pre vývoz poľnohospodárskych produktov po tom, čo Moskva vlani nepredĺžila svoju účasť v obilnej dohode sprostredkovanej Tureckom a OSN.

Nejižpapa predpokladá , že očakávané lietadlá F-16, prisľúbené Kyjevu západnými spojencami, pomôžu narušiť ruskú dominanciu na nebi nad Čiernym morom. "Severozápadná časť Čierneho mora, najmä koridor pre civilné lode, bude takmer stopercentne zabezpečená," myslí si viceadmirál. (ČTK)

Maďarský premiér Viktor Orbán pricestoval do Moskvy na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Oznámil to Orbánov hovorca Bertalan Havasi. s tým, že prišiel do Ruska v rámci "mierovej misie".

Orbán začiatkom tohto týždňa navštívil Kyjev, kde vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zvážil prímerie s cieľom urýchliť ukončenie vojny s Ruskom.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa podľa Kyjiva počas uplynulých 24 hodín zvýšil o 1 110.

Ako uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ruské straty na personále predstavujú už 548 580 ľudí. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

Rusko v priebehu predošlého dňa prišlo aj o 10 tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty, 54 delostreleckých systémov, 57 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 54 vozidiel a cisterien a päť kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia. (SITA)

Orbánova návšteva v Moskve má bilaterálny charakter a maďarský premiér nemá pre ňu mandát EÚ.

Povedal to šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

"Premiér Orbán nedostal od Rady EÚ žiadny mandát na návštevu Moskvy," uviedol vo vyhlásení Josep Borrell.

Maďarský premiér sa má v Moskve stretnúť s ruským vodcom Putinom. Bolo by to prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, čo by sa stretli na území Ruska.

Stretol sa s ním však v iných krajinách napriek ruskej agresii. Rusko navštívil v roku 2022 bez toho, aby sa stretol s Putinom.

Maďarsko od začiatku júla prevzalo od Belgicka rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. Orbán začiatkom tohto týždňa navštívil Kyjev, kde vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zvážil prímerie s cieľom urýchliť ukončenie vojny s Ruskom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Orbán si v Kyjeve zlepšoval imidž. Zelenskému dal návrh, ktorý už predtým odmietol Čítajte 

Kvety sa vždy spájali s ukrajinskou kultúrou, ale od ruskej invázie ich význam vzrástol. Stali sa symbolom odporu aj nádeje. (ČTK)

Rusko a Ukrajina v noci na seba opäť útočili desiatkami dronov.

Ministerstvo obrany v Moskve uviedlo, že nad ruským územím a nad časťou Ukrajiny obsadenej Rusmi protivzdušná obrana zostrelila 50 ukrajinských dronov. Podľa úradov v Krasnodarskom kraji pri útoku zomrelo šesťročné dievča. Ukrajinské letectvo informovalo, že zničených bolo všetkých 32 bezpilotných lietadiel, ktoré nad územie Ukrajiny vyslala ruská armáda.

Podľa ruského ministerstva obrany protivzdušná obrana zneškodnila 14 dronov nad Krasnodarským krajom, 26 nad okupovanou časťou ukrajinskej Záporožskej oblasti a desať nad Rostovskou oblasťou.

Gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondratev pôvodne uviedol, že v meste Primorsko-Achtarsk ležiacom na brehu Azovského mora po nočnom útoku skončilo šesť ľudí v nemocnici. Neskôr informoval, že zraneniam podľahlo šesťročné dievča.

Ukrajinská protivzdušná obrana podľa hovorcu letectva Mykolu Oleščuka zneškodnila ruské drony typu šáhíd nad siedmimi regiónmi. V celej krajine v noci po istý čas platil protiletecký poplach.

Server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na úrady píše, že v okolí Makarivu západne od Kyjeva trosky zostrelených ruských dronov poškodili šesť súkromných domov a jeden automobil. Nikomu sa nič nestalo. (ČTK)

Ruské ministerstvo informovalo o prebiehajúcich manévroch, do ktorých sa zapájajú mobilné odpaľovacie systémy s medzikontinentálnymi jadrovými raketami Jars.

S odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru Interfax o tom napísala agentúra Reuters.

Podľa ministerstva sa posádky mobilných systémov presunú na vzdialenosť viac ako sto kilometrov, pričom budú nacvičovať maskovanie a rozmiestenie s meniacimi sa polohami. Bezprostredne nebolo jasné, kde sa tieto manévre odohrávajú.

Vo vyhlásení sa uvádza, že ide o plánované cvičenia, v rámci ktorých sa vykonávajú intenzívne manévre na bojových hliadkovacích trasách. V blízkej budúcnosti sa podľa Moskvy očakávajú ďalšie podobné nácviky aj v iných raketových formáciách. (TASR)

Jedna osoba prišla o život vo štvrtok pri útoku balistickou strelou na ukrajinské mesto Odesa na pobreží Čierneho mora.

Ďalších sedem utrpelo zranenia a poškodená bola prístavná infraštruktúra, uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Kiper v príspevku v aplikácii Telegram nešpecifikoval, kde presne v Odeskej oblasti k útoku došlo. Poškodené však podľa neho boli prístavné zariadenia, administratívne a ďalšie budovy. Ukrajinská armáda vo svojom vyhlásení informovala aj o vypuknutí požiaru, ktorý sa podarilo uhasiť.

Z Charkovskej oblasti tamojší gubernátor Oleh Synehubov hlásil ďalšiu obeť ruského útoku riadenou bombou KAB na dedinu Ruska Lozova. Podľa neho je ňou 67-ročná žena. V dôsledku úderu sa zranil aj 74-ročný muž.

Prístavná Odesa je počas vojny na Ukrajine častým cieľom útokov ruských síl a mnohé údery boli zamerané na tamojšiu prístavnú infraštruktúru. Rusko opakovane popiera, že by svoje útoky na Ukrajine cielilo na civilistov alebo civilnú infraštruktúru.

Odesa v rovnomennej oblasti je tretím najväčším mestom Ukrajiny. Má viac než jeden milión obyvateľov. (TASR)

Bielorusko sa stalo členom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ktorú založili Rusko a Čína.

Cieľom organizácie je riešiť otázky medzinárodnej bezpečnosti.

Ruský prezident Vladimir Putin, jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching a ďalší štátni predstavitelia podpísali dokumenty o oficiálnom prijatí Bieloruska na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v kazašskom hlavnom meste Astana.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý tento rok predsedá SCO, zablahoželal bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi k prijatiu. Bielorusko malo v SCO od roku 2015 štatút pozorovateľskej krajiny.

Putin po svojom stredajšom príchode do Astany rokoval s niekoľkými hlavami štátov vrátane Siho.

Si na bilaterálnom stretnutí opäť ubezpečil Putina, že sa bude naďalej usilovať o mierové riešenie vojny na Ukrajine. Zároveň potvrdil spoluprácu Číny s Ruskom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil rokovanie s Pekingom za veľmi úspešné.

Putin v Astane rokoval o vojne na Ukrajine aj so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ. Erdogan opätovne pozval Putina na návštevu Turecka, ktoré nie je členom SCO.

Počas vojny proti Ukrajine a následného napätia so Západom Putin opakovane deklaruje svoje ambície na vytvorenie nového svetového poriadku, v ktorom USA nebudú hrať dominantnú úlohu.

Členmi SCO, ktorá vznikla v roku 2001 pôvodne na boj proti terorizmu, sú aj India, Irán, Pakistan a stredoázijské štáty Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan.

SCO je eurázijská politická, hospodárska, bezpečnostná a obranná organizácia. Z hľadiska geografického rozsahu a počtu obyvateľov ide o najväčšie regionálne združenie na svete. (TASR)

Predseda Európskej rady Michel a poľský premiér Tusk vyjadrili znepokojenie nad plánovanou cestou Orbána do Moskvy.

Maďarsko je v súčasnosti predsedníckou krajinou v Rade EÚ. Informovala o tom agentúra AFP.

Orbán je jediný líder členskej krajiny EÚ, ktorý udržiava blízke vzťahy s Kremľom aj po spustení ruskej invázie na Ukrajinu, konštatuje AFP. Maďarsko v pondelok 1. júla prevzalo polročné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ od Belgicka.

"Rotujúce predsedníctvo v EÚ nemá mandát na angažovanie sa s Ruskom v mene EÚ," napísal Michel na sociálnej sieti X. Postoj Európskej rady je podľa jeho slov jasný: agresorom je Rusko. "Žiadne rokovanie o Ukrajine sa nemôže uskutočniť bez Ukrajiny," dodal.

Poľský premiér Tusk na X uviedol, že "správy o vašej ceste do Moskvy nemôžu byť pravdivé, Viktor Orbán, alebo môžu?"

Orbán sa má v Moskve stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedli viaceré médiá. V prípade uskutočnenia cesty bude prvým európskym lídrom, ktorý Rusko navštívil od apríla 2022, keď tam bol rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer, pripomína AFP.

Maďarská vláda v súvislosti s cestou na žiadosť o vyjadrenie nereagovala. Orbán sa v utorok v Kyjeve stretol so Zelenským. (TASR)

Maďarský premiér Orbán sa v piatok podľa médií stretne v Moskve s ruským prezidentom Putinom.

Uviedli to stanica Slobodná Európa a denník Financial Times. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ruské médiá citovali hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorý Orbánovu návštevu nepotvrdil ani nevyvrátil. Podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti Peskov povedal, že Putin má v piatok "nabitý program", o ktorom bude Kremeľ informovať novinárov neskôr.

Bolo by to prvýkrát od plnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, čo by sa Putin a Orbán stretli v Rusku. Orbán, ktorý od začiatku ruskej vojenskej agresie udržiava s Moskvou užšie vzťahy ako ostatní lídri EÚ, navštívil Rusko v roku 2022 bez toho, aby sa stretol s Putinom. Stretol sa s ním však v iných krajinách.

Maďarsko od začiatku júla prevzalo od Belgicka polročné rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie, čo je do veľkej miery ceremoniálna úloha zameraná na určovanie agendy a sprostredkovávanie dohôd v legislatívnych záležitostiach.

Orbán začiatkom tohto týždňa navštívil i Kyjev, kde vyzval Zelenského, aby zvážil prímerie s cieľom urýchliť ukončenie vojny s Ruskom.

Maďarsko, člen EÚ a NATO, odmieta poslať zbrane na Ukrajinu a hlasno kritizuje sankcie Bruselu voči Rusku, pričom však nevyužilo svoje právo veta na ich zablokovanie.

Zatiaľ čo krajiny v západnej Európe sa od invázie Moskvy na Ukrajinu vážne snažia odpojiť od ruského plynu, vnútrozemské Maďarsko dostáva väčšinu svojho plynu z Ruska.

Budapešť v júni signalizovala, že sa neplánuje vzdať dovozu zemného plynu z Ruska a snaží sa prehĺbiť obchodné vzťahy s Moskvou v oblastiach, ktoré nie sú predmetom sankcií. (TASR)