Ukrajinská armáda sa prihlásila k útokom na ruské rafinérie a radarové stanice (SME Minúta)

Rusko musí dodržiavať medzinárodné sankcie uvalené na Severnú Kóreu, vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres.

Reagoval tak na prehĺbenie vzťahov medzi Moskvou a Pchjongjangom, informuje agentúra Reuters.

Lídri Ruska a KĽDR - Vladimir Putin a Kim Čong-un - v stredu uzavreli dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Okrem iného dohoda predpokladá, že si tieto krajiny poskytnú okamžitú vojenskú pomoc, ak bude jedna z nich čeliť vojenskej agresii. Putin navyše nevylúčil možnosť, že Severnej Kórei pošle zbrane.

Toto vyjadrenie znepokojilo Spojené štáty, ktoré dlhodobo obviňujú KĽDR z dodávania zbraní Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu. Moskva aj Pchjongjang tieto tvrdenia odmietajú.

Na KĽDR sú od roku 2006 uvalené sankcie OSN za jej program jadrových a balistických zbraní. Režim sankcií sa v priebehu ostatných rokov sprísnil - aj s podporou Ruska ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.

"Ktorákoľvek krajina, vrátane Ruskej federácie, musí v plnej miere dodržiavať všetky sankcie, ktoré sú na KĽDR uvalené," vyhlásil Guterres.

BR OSN podľa diplomatov zasadne v súvislosti s Pchjongjangom budúci piatok (28. júna). Žiadosť o zasadnutie podali Spojené štáty, Francúzsko, Británia, Južná Kórea a Japonsko, ktoré chcú rokovať o presunoch zbraní, čím Pchjongjang porušuje rezolúcie prijaté radou.

Pätnásťčlenný orgán svetovej organizácie je rozdelený v otázke, ako sa vysporiadať so Severnou Kóreu. Rusko a Čína argumentujú, že ďalšie sankcie nepomôžu a žiadajú ich zmiernenie.

Moskva ani Peking však nikdy nepredložili k hlasovaniu príslušný návrh rezolúcie. V roku 2022 však vetovali sprísnenie sankcií, za ktoré agitovali USA. (TASR)

Druhý summit, na ktorom sa budú posudzovať návrhy Kyjeva na mier s Ruskom, by mohla hostiť krajina globálneho juhu.

Povedal to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

"Máme niekoľko krajín a môžem s vysokou mierou pravdepodobnosti povedal, že takýto summit by sa mohol uskutočniť v jednej z krajín globálneho juhu," uviedol poradca prezidenta Ihor Žovkva, ktorého citovala tlačová agentúra Interfax-Ukrajina.

Kyjev si želá, aby sa ďalší summit konal pred koncom roka, dodal poradca s tým, že pozvať by mohli aj Rusko, ak by bolo pripravené zvažovať plán načrtnutý Ukrajinou a nedávalo by ultimáta.

Kyjev má podporu väčšiny západných krajín a posilnil úsilie získať ju aj od krajín globálneho juhu a ázijských štátov, ktoré majú historicky bližšie k Rusku a k jeho vojne na Ukrajine sa nestavajú jednoznačne. (TASR)

Pentagon potvrdil, že povolil ukrajinskej armáde použiť rakety dlhšieho doletu na zasiahnutie cieľov v Rusku.

Môže ich nasadiť aj mimo frontových línií pri Charkovskej oblasti, ak koná v sebaobrane, uviedol predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Rusko ostreľuje ukrajinské ciele spoza svojej hranice a svoje územie považuje za bezpečnú zónu, uviedol hovorca Pentagónu Pat Ryder.

"Keď vidíme, že tieto sily vykonávajú takéto operácie spoza hranice, vysvetlili sme, že Ukrajina môže a má právo paľbu opätovať, aby sa bránila," povedal.

"Nie je to o geografii. Je to o zdravom rozume," uviedol ďalší hovorca rezortu Charlie Dietz. "Ak Rusko útočí alebo sa chystá útočiť zo svojho územia na Ukrajinu, dáva zmysel povoliť Ukrajine vrátiť úder silám, ktoré na ňu útočia spoza hranice," dodal.

Dietz doplnil, že ukrajinské sily môžu použiť systémy protivzdušnej obrany dodané Spojenými štátmi na zostrelenie ruských lietadiel, aj keď sú v ruskom vzdušnom priestore, ak sa chystajú strieľať do ukrajinského vzdušného priestoru. (TASR)

Päťdesiat dolárov pre Ukrajinu môže znamenať roky väzenia. V Rusku súdia amatérsku baletku s rusko-americkým občianstvom. (SME)

Protivzdušná ruská obrana zostrelila vlastný vrtuľník Ka-29. Údajne zomreli štyria ľudia.

Uviedlo to vysielanie BBC v ruštine s odvolaním sa na niekoľko ruských provojnových telegramových kanálov.

„Naša vlastná protivzdušná obrana zostrelila náš vlastný vrtuľník pri meste Anapa. Vrtuľník Ka-29 pátral po námorných dronoch a jeden z našich systémov protivzdušnej obrany Pancir ho zasiahol (podľa pôvodnej verzie pre poruchu systému rozlišovania priateľov a nepriateľov)," uviedol jeden z ruských telegramových kanálov.

Ukrajinská armáda presunula jednotky na posilnenie obrany mesta Časiv Jar. Rusko stále podniká frontálne útoky.

Ruské sily sa sústreďujú na Časiv Jar po dobytí Avdijivky preto, že mesto je v relatívne vyššej nadmorskej výške a mohlo by potenciálne otvoriť cestu k ďalšiemu postupu v Doneckej oblasti.

„Situácia v meste a okolí je mimoriadne zložitá,“ uviedla ukrajinská 24. samostatná mechanizovaná brigáda. Ruské sily podľa nej „neustále organizujú masívne frontálne útoky a snažia sa obísť mesto zo severu a juhu“.

Ukrajinskí vojaci spôsobili škody ruskej pechote a technike, ale tiež utrpeli straty, dodala ukrajinská brigáda. (SITA, Kyiv Independent)

Začatie prístupových rozhovorov do EÚ je splnený sen generácií Ukrajincov, hodnotil krok ukrajinský prezident.

Ministri členských štátov EÚ začnú rokovania s Ukrajinou v utorok popoludní v Luxemburgu. Žiadosť o vstup do 27-člennej EÚ podala Ukrajina po začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

"Som vďačný všetkým členom nášho tímu, ktorí tvrdo pracovali na tom, aby sa tento historický krok stal skutočnosťou. Milióny Ukrajincov, dokonca celé generácie našich ľudí, si plnia svoj európsky sen. Ukrajina sa vracia do Európy, kam po stáročia patrila, ako plnohodnotný člen európskeho spoločenstva," napísal Zelenskyj na sieti X.

Ukrajinský prezident zároveň zagratuloval Moldavsku, ktoré taktiež v utorok začne prístupové rokovania. "Rokovací rámec bol schválený aj pre Moldavsko. Blahoželáme našim moldavským priateľom k tomuto významnému kroku smerom k našej spoločnej európskej budúcnosti. Spoločne posilníme EÚ," dodal.

Rusko sa dosiaľ nevyjadrilo k rozhodnutiu EÚ začať prístupové rozhovory s Ukrajinou. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval len na potenciálny vstup Moldavska do EÚ, ktorý je podľa neho suverénnou záležitosťou bývalej sovietskej republiky. Dodal však, že mnohí Moldavci si želajú úzke väzby aj s Ruskom. (TASR)

Putin je otvorený bezpečnostným rozhovorom s USA, musia však zahŕňať aj otázku Ukrajiny, uviedol hovorca Kremľa.

"Nie je možné vytrhnúť jednotlivosti zo všeobecného komplexu nahromadených problémov," odpovedal Peskov na otázku, či je Moskva pripravená hovoriť s Washingtonom o jadrových rizikách. Dodal však, že dialóg medzi krajinami je potrebný.

Spojené štáty odmietajú tvrdenie Ruska, že vyzbrojovaním Ukrajiny sa stali priamym účastníkom vojny, ktorej cieľom je podľa Kremľa spôsobiť Moskve zdrvujúcu "strategickú porážku". USA tvrdia, že akékoľvek rokovania o vojne sú záležitosťou Ukrajiny.

Washington zároveň obviňuje Putina, že prispieva k zhoršovaniu bezpečnostnej situácie vo svete. Tento týždeň navštívil Pchjongjang, s ktorou podpísal dohodu o vzájomnej obrane medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Putin vo štvrtok tiež zopakoval, že zvažuje prehodnotenie ruskej doktríny o používaní jadrových zbraní. Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny. Ruský prezident dodal, že Moskva uvažuje o zmene, pretože jej potenciálni nepriatelia pracujú na "nových prvkoch" súvisiacich so znížením prahu pre použitie jadrových zbraní. (TASR)

Ukrajinská armáda sa prihlásila k útokom na ruské rafinérie a radarové stanice. Ide o odvetné kroky za ruské útoky.

Ukrajina považuje ropné zariadenia za legitímne vojenské ciele, pretože zásobujú vojská počas už vyše dva roky trvajúcej invázie. TASR o tom informuje podľa správy Reuters.

Ukrajinská armáda tvrdí, že zaútočila na Afinskú, Iľskú, Krasnodarskú a Astrachanskú ropnú rafinériu. Poškodenie rafinérií podľa Reuters skomplikuje dodávky palív aj vykurovacieho oleja.

Dronové útoky sa podľa vyjadrení ukrajinskej armády zamerali tiež na radarové stanice a strediská elektronickej rozviedky v Brianskej oblasti a na okupovanom Kryme. Rovnako vraj zasiahli sklady a odpaľovacie miesta dronov či veliteľské a riadiace strediská v ruskom Krasnodarskom kraji, ale aj výcvikové strediská a sklady pohonných hmôt.

Ruská armáda zároveň oznámila zostrelenie 70 dronov nad Čiernym morom a Krymským polostrovom, 43 dronov nad Krasnodarskou oblasťou a ďalšieho dronu nad Volgogradskou oblasťou.

Tento dronový útok prišiel v reakcii na sériu ruských leteckých útokov na ukrajinské energetické zariadenia, čo spôsobilo výpadky elektriny na území Ukrajiny a vyvolalo obavy o schopnosť energetickej siete vydržať nadchádzajúcu zimu. (TASR)

Ruské útoky zabili šesť civilistov a ďalších 13 utrpelo zranenia, informujú regionálne úrady.

Za uplynulý deň Rusko celkovo zaútočilo na desať ukrajinských regiónov.

V Doneckej oblasti prišli o život piati ľudia, a to traja v dedine Rozkišne, jeden v meste Mykolajivka a jeden v meste Kosťantynivka.

Terčom Rusov bola aj Chersonská oblasť, kde o život prišiel jeden civilista. (SITA, Kyiv Independent)

Zelenskyj chce podporiť solárne elektrárne. Ukrajina tak chce stabilizovať energetickú sieť, ktorá je pod útokom Ruska.

Vláda dostala za úlohu predstaviť program na podporu výroby a skladovania elektrickej energie zo slnečného žiarenia. Obyvatelia by mali na inštaláciu solárnych panelov dostať bezúročnú pôžičku. Povedal to Zelenskyj vo svojom štvrtkovom večernom príhovore.

Prezident sa tiež zaviazal vybudovať viac zariadení na decentralizované zásobovanie elektrinou. Chce tak zabezpečiť alternatívne zásobovanie elektrinou pre administratívne budovy a budovy kritickej infraštruktúry.

Ukrajina doteraz v dôsledku ruských útokov prišla približne o polovicu svojej kapacity na výrobu elektrickej energie. Obyvatelia zažívajú aj každodenné výpadky elektriny a teda aj vody, pričom existujú obavy, že počas zimy sa situácia ešte zhorší. (TASR)

Ukrajinské drony údajne zasiahli rafinériu v ruskom Krasnodarskom kraji. Na mieste vznikol požiar.

 Uviedol to ruský telegramový kanál Mash.

Úder na rafinériu údajne spôsobil požiar na ploche 50 štvorcových metrov. Podľa ruských zdrojov drony v Krasnodarskom kraji zaútočili aj na vojenské letisko v meste Jejsk. (SITA, Kyiv Independent)

Soul si predvolal ruského veľvyslanca, tlmočil mu nesúhlas s dohodou so Severnej Kóreou.

Prvý námestník ministra zahraničných vecí Kim Hong-kchjun podľa tlačovej správy svojho rezortu Zinovjevovi povedal, že vojenská podpora Severnej Kórey zo strany Ruska ohrozuje bezpečnosť Južnej Kórey a bude mať nevyhnutne "negatívny vplyv" na vzťahy medzi Soulom a Moskvou. Vyzval tiež Rusko, aby sa "správalo zodpovedne".

Zinovjev podľa vyhlásenia ruského veľvyslanectva v Soule reagoval, že spolupráca medzi Ruskom a KĽDR nie je namierená proti tretím krajinám, je v súlade s princípmi a normami medzinárodného práva a pomáha posilňovať mier a stabilitu na Kórejskom polostrove, Zdôraznil tiež, že pokusy o "vyhrážky a vydieranie" Ruskej federácie sú neprijateľné.

Juhokórejský minister zahraničných vecí Čcho Tchä-jul a jeho americký náprotivok Antony Blinken počas štvrtkového telefonátu odsúdili zmluvu ako vážnu hrozbu pre mier a stabilitu v regióne, uviedol ďalej rezort diplomacie v Soule.

Diskutovali aj o spôsoboch, ako reagovať na stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a severokórejského vodcu Kim Čong-una. Zhodli sa, že budú situáciu pozorne sledovať.

Na základe paktu si Moskva a Pchjongjang poskytnú okamžitú vojenskú pomoc, ak bude jeden z nich vojensky napadnutý. Podľa Soulu je však akákoľvek spolupráca s cieľom pomôcť posilniť vojenské kapacity Severnej Kórey jasným porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. (TASR)

V Rusku oficiálne odvolali z funkcie námestníka ministra Timura Ivanova v súvislosti s obvineniami z úplatkárstva.

Súd okrem toho nariadil predĺženie jeho vyšetrovacej väzby o tri mesiace.

Ivanov (48) je jedným z viacerých vysokopostavených ruských vojenských predstaviteľov, ktorých v uplynulých mesiacoch zadržali pre obvinenia z korupcie. Bol blízkym spolupracovníkom bývalého ministra obrany Sergeja Šojgua, ktorého ruský prezident Vladimir Putin minulý mesiac vo funkcii nahradil Andrejom Belousovom.

Ivanova zatkli ešte v apríli a obvinili ho z prevzatia mimoriadne veľkého úplatku. Jeho právnici uviedli, že trvá na svojej nevine. Vo väzbe podľa najnovšieho nariadenia súdu zostáva najmenej do 23. septembra. V prípade odsúdenia mu hrozí až 15-ročné väzenie. (TASR)

Ruský vojenský súd odsúdil učiteľa umenia Danila Kľuku na 20 rokov väzenia na základe obvinenia z vlastizrady.

Dôvodom bolo, že poslal peniaze pre ukrajinskú armádu. Vo väzení strávi päť rokov a ďalších 15 rokov bude umiestnený v trestaneckej kolónii s prísnym režimom. 

Podľa internetovej stránky ruského súdu bol rozsudok vynesený v stredu a obžalovaný bol obvinený z vlastizrady a podpory teroristických aktivít.

Ruská mediálna skupina RBK uviedla, že dvadsaťsedemročný učiteľ údajne uskutočnil dva bankové prevody v kryptomenách v hodnote od 20-tisíc do 100-tisíc rubľov na ukrajinský fond s názvom "Vráť sa živý", ktorý zbiera peniaze pre kyjevskú armádu.

Podľa obžaloby učiteľ údajne plánoval poslať peniaze aj ukrajinskému pluku Azov, ktorý Rusko zaradilo na svoj zoznam teroristických organizácií.

Kľuka, ktorého zadržali vo februári 2023, počas súdneho procesu údajne priznal svoju vinu, uviedla RBK. (TASR)

USA povolili Ukrajine používať nimi dodané zbrane v prihraničných regiónoch Ruska, odkiaľ ruská armáda útočí.

Povolenie sa tak už nevzťahuje len na miesta v blízkosti Charkova, píše server Politico s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov.

Zmena podľa serveru prichádza niekoľko týždňov po tom, ako Američania dali v tichosti ukrajinskej armáde zelenú k útokom zbraňami z USA proti cieľom na ruskom území v reakcii na zosilnený ruský tlak na Charkov.

Bezpečnostný poradca Bieleho domu Jake Sullivan v utorok v televízii PBS povedal, že dohoda s Ukrajinou ohľadom používania amerických zbraní sa vzťahuje na "ktorékoľvek miesta, odkiaľ ruské sily prichádzajú z ruskej strany na Ukrajinu s cieľom obsadiť ďalšie jej územie". (ČTK)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 060 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 531 980, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, 35 obrnených bojových vozidiel pechoty, 54 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 001 tankov, 15 372 obrnených bojových vozidiel pechoty, 14 106 delostreleckých systémov a 1 106 raketometov.

Na prielom to nevyzerá. Ako sa vyvíja vojna na Ukrajine a ako sa vyvíjať bude? Vypočujte si v Dobrom ráne.

  (SME)

Pre výpadky v dodávkach elektriny spôsobené ruskými útokmi hrozí na Ukrajine výskyt cholery a žltačky.

Podľa serveru RBK Ukrajina na to upozornil ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško. Pri odstávkach elektriny bývajú narúšané aj dodávky vody.

Ljaško povedal, že Ukrajina je v podobne kritickej situácii ako po vlaňajšom zničení Kachovskej priehrady na rieke Dnepr. Hrozí šírenie infekčných chorôb vodou. Hygienici vlani aj tento rok zaznamenali zvýšený výskyt ohnísk vírusovej hepatitídy typu A, ktoré sa hovorí choroba špinavých rúk.

Pribudlo tiež prípadu hnačkových ochorení, ktoré nemajú jasnú príčinu. Úrady preto dôkladnejšie sledujú epidemiologickú situáciu, aby včas odhalili možné prípady cholery.

Podľa Ljaška je v súčasnosti najväčšou hrozbou šírenie infekčných chorôb, ktoré sa prenášajú v dôsledku zlej hygieny. Vyzval ľudí, aby ani v situácii, keď je Ukrajina vo vojne, nezabúdali na očkovanie. (ČTK)

Rusko v noci hlásilo masívny útok bezpilotných lietadiel z Ukrajiny na Krasnodarský kraj.

Informovala o tom stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS utrpelo zranenia celkovo šesť ľudí. Dvaja z nich pri tom, čo ruské úrady označili ako pád ukrajinského dronu na území Ilskej ropnej rafinérie pri Krasnodare.

Neskôr ruské úrady hlásili aj odrazenie vzdušných útokov pri Sevastopole na anektovanom Kryme.

"Škody boli zaznamenané na budove autobusovej stanice Južnyj a na kotolni v Krasnodare," cituje TASS skoršie vyjadrenie regionálneho operačného štábu. V dôsledku padajúcich trosiek z dronov zahynul jeden pracovník kotolne.

Ruský operačný štáb tiež predtým oznámil, že terčom ukrajinského útoku sa stali tri okresy Krasnodarského kraja. V obci Volna podľa neho spadli trosky na penzión, ale nikto nebol zranený, hostia sa evakuovali.

Operačný štáb najprv tvrdil, že všetky útoky boli odrazené, ale niektoré ruské telegramové kanály na základe informácií od miestnych obyvateľov naznačovali opak, napísala predtým BBC, podľa ktorej sa objavili okrem iného nepotvrdené informácie o požiari v oblasti vojenského letiska v Jusku.

Veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk medzitým informoval, že Rusi v noci vyslali na Ukrajinu štyri riadené strely Ch-59/Ch-69. "Všetky zostrelila protivzdušná obrana v Kirovohradskej a Chersonskej oblasti," uviedol Oleščuk na Telegrame.

Americké ministerstvo vyjadrilo znepokojenie nad vyjadrením Putina, ktorý nevylúčil, že pošle zbrane Severnej Kórei.

Podľa Washingtonu by takýto krok mohol destabilizovať Kórejský polostrov.

"Je to mimoriadne znepokojujúce," povedal hovorca amerického rezortu diplomacie Matthew Miller v reakcii na takúto hrozbu. "Mohlo by to byť v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, ktoré podporilo aj samotné Rusko," dodal. (TASR)

Spojené štáty zakázali ruskej firme Kaspersky Lab poskytovať svoj antivírusový softvér v krajine.

Oznámilo to americké ministerstvo obchodu, pričom svoje rozhodnutie odôvodnilo obavami o národnú bezpečnosť.

"Spoločnosť Kaspersky už vo všeobecnosti nebude môcť okrem iných činností predávať svoj softvér v Spojených štátoch ani poskytovať aktualizácie toho, ktorý sa už používa," uviedol rezort.

K oznámeniu prišlo po dlhom vyšetrovaní, ktoré odhalilo, že "pokračovanie činnosti spoločnosti Kaspersky v Spojených štátoch predstavuje riziko pre národnú bezpečnosť vzhľadom na ofenzívne kybernetické spôsobilosti ruskej vlády a jej schopnosť ovplyvňovať alebo riadiť činnosť tejto spoločnosti," dodal rezort.

Americká ministerka obchodu Gina Raimondová uviedla, že "Rusko už opakovane dokázalo, že je schopné a má v úmysle využívať ruské spoločnosti, ako je Kaspersky Lab, na zhromažďovanie a zneužívanie citlivých amerických informácií."

Spoločnosť Kaspersky Lab pre AFP v reakcii uviedla, že americké ministerstvo obchodu spravilo takéto rozhodnutie "na základe súčasnej geopolitickej situácie a teoretických obáv". Táto firma zároveň prisľúbila, že "využije všetky právne dostupné možnosti na to, aby dosiahla zachovanie svojej súčasnej činnosti aj vzťahov".

Uviedla tiež, že sa nepodieľala na nijakých aktivitách, ktoré by ohrozovali národnú bezpečnosť USA. Naopak firma Kaspersky tvrdí, že významne prispela k ochrane záujmov USA a ich spojencov.

Spoločnosť Kaspersky Lab sídli v Moskve, no pobočky má v 31 krajinách, pričom služby poskytuje viac ako 400 miliónom užívateľom a 270-tisíc firmám vo vyše 200 krajinách. (TASR)