Ukrajina Rusko Online: Víťazstvo Putina by bolo historickou chybou, povedal šéf NATO

Český premiér Fiala sa bál úniku informácií, kvôli Ficovi v miestnosti preškrtal svoj prejav o munícii pre Ukrajinu. (Aktuálně.cz)

Švédsko vyčlení 30 miliónov eur na nákup munície pre Ukrajinu. Ide o iniciatívu Česka.

Český premiér Petr Fiala uviedol, že iniciatíva zabezpečila nákup 300-tisíc nábojov a získala nezáväzné záruky na nákup ďalších 200-tisíc nábojov.

Český prezident Petr Pavel vo februári povedal, že Praha našla spôsob, ako pre Ukrajinu kúpiť 800-tisíc kusov munície, ale potrebuje na to financie. (SITA, Kyiv Independent)

Poľský prezident vyzval členov NATO, aby na obranu vyčlenili tri percentá HDP. Varšava investuje do armády štyri percentá.

Poľský prezident vyjadril spokojnosť s členstvom svojej krajiny v NATO a vyhlásil, že Poľsko berie svoju bezpečnosť zodpovedne, preto Varšava do modernizácie armády investuje viac než štyri percentá HDP.

Počas tlačovej konferencie členom NATO zopakoval výzvu z minulého týždňa, aby namiesto aktuálnych dvoch percent HDP zvýšili investície do obrany na tri percentá HDP. Posilnila by sa tak podľa neho efektivita spoločnej obrany.

"Dnes, dva roky po tom, ako Rusko plnou silou udrelo na Ukrajinu, je už jasné, s kým máme dočinenia," vyhlásil Duda. "Potrebujeme viac sily, viac vojenských prostriedkov, viac munície, aktívny prístup a aktívny výskum nových druhov zbraní. Musíme do veľkej miery oživiť zbrojný priemysel," dodal s tým, že čosi takéto si vyžaduje zvýšenie nákladov na obranu.

"Apelujem preto na všetkých spojencov, aby sme všetci zvýšili výdavky (na obranu) aspoň na tri percentá HDP, aby sme dokázali uspokojiť svoje vlastné potreby a podporovať našich susedov na Ukrajine," dodal Duda. (TASR)

Dve tretiny občanov z krajín NATO podporujú podľa prieskumu ďalšiu pomoc Ukrajine, oznámil šéf NATO Stoltenberg.

Počet tých, ktorí nesúhlasia s dodávaním vojenskej pomoci Kyjevu, je tak vo výraznej menšine. „Vo všeobecnosti v krajinách NATO dve tretiny respondentov chcú, aby ich krajiny naďalej podporovali Ukrajinu. A to je dôležité, pretože krajiny NATO poskytujú 99 % všetkej vojenskej pomoci,“ uviedol Stoltenberg.

Pripomenul, že počas minulého roka spojenci naďalej poskytovali Ukrajine rôznu vojenskú pomoc a niektoré krajiny po prvý raz poskytli rakety dlhého doletu a rozhodli sa tiež pre dodanie stíhačiek F-16, ktorých transfer na Ukrajinu sa očakáva o niekoľko týždňov. Vďaka týmto bojovým lietadlám by ukrajinská armáda mohla získať kľúčovú výhodu vo vzduchu a definitívne „nakloniť misky váh“ na svoju stranu.

Až 63 % respondentov chce pokračovanie pomoci Ukrajine. Spomedzi všetkých opýtaných je 30 % „jednoznačne za“ ďalšie poskytovanie pomoci, približne 33 % skôr podporuje ako nepodporuje takúto pomoc. Proti pomoci sa v členských štátoch NATO vyslovilo iba 28 % opýtaných, pričom deväť percent ľudí nemá jasno v tejto otázke. (SITA)

Dánsko chce okrem rozpočtu na obranu zvýšiť aj počet ľudí, ktorí prešli vojenskou službou. Prvýkrát tak povolá aj ženy. (SME)

Na Ukrajine už zabili alebo zranili vyše 350-tisíc ruských vojakov, tvrdí generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Rusko platí veľmi vysokú cenu za marginálne zisky," vyhlásil Stoltenberg. Doplnil, že ukrajinské útoky tiež viedli k potopeniu alebo zneškodneniu významnej časti ruskej Čiernomorskej flotily a vo vzduchu ukrajinské sily zostreľujú ruské vysoko kvalitné prieskumné lietadlá.

Stoltenberg nespresnil, koľko z odhadovaných 350 000 ruských obetí prišlo o život. Tento údaj nie je možné nezávisle overiť. Rusko presné informácie o svojich stratách neposkytuje.

Najvyšší predstaviteľ NATO súčasne znova vyzval 32 členských krajín Severoatlantickej aliancie, aby poskytli viac vojenskej pomoci Ukrajine. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz ubezpečil prezidenta Zelenského o pokračovaní vojenskej pomoci.

V ten istý deň však nemecká vládna koalícia opäť zamietla návrh opozície na dodanie rakiet Taurus pre Ukrajinu.

Nemecko bude pokračovať vo svojej podpore Ukrajiny v úzkej koordinácii s európskymi a medzinárodnými partnermi, uviedol hovorca vlády Steffen Hebestreit.

V piatok sa má Scholz stretnúť v Berlíne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a poľským premiérom Donaldom Tuskom.

Paríž a Berlín pritom majú rozdielne názory na spôsob pomoci Ukrajine počas vojny s Ruskom.

Macron nedávno nevylúčil nasadenie vojakov z krajín NATO na Ukrajine, čo Scholz viackrát verejne odmietol. "Ako nemecký kancelár nepošlem na Ukrajinu vojakov nášho Bundeswehru," dal jasne najavo. (TASR)

Rusko rušilo signál lietadlu s britským ministrom obrany Grantom Shappsom počas letu z Poľska späť do Británie.

Zdroj z prostredia vlády aj v lietadle prítomní novinári tvrdili, že zhruba polhodinový výpadok GPS signálu nastal v blízkosti ruskej enklávy Kalinigrad, ktorá leží pri Baltskom mori medzi Poľskom a Litvou.

Mobilné telefóny sa už nedali pripojiť k internetu a lietadlo bolo nútené použiť alternatívne metódy na určenie svojej polohy, uviedli.

Shapps sa stretol s britskými jednotkami, ktoré sa zúčastňujú na cvičení Steadfast Defender na východnom krídle NATO. (Sky News)

O Ukrajine budú v Prahe rokovať ministri zahraničných vecí V4, uviedol český rezort diplomacie. Stretnú sa 21. marca.

"Ministri povedú otvorenú diskusiu o aktuálnych zahraničnopolitických témach, ako sú vojenská agresia Ruska proti Ukrajine, aktuálna situácia na Blízkom východe či rozširovanie Európskej únie. Budú tiež diskutovať o prínosnej úlohe Medzinárodného vyšehradského fondu," priblížilo témy rokovania české ministerstvo zahraničných vecí. (TASR)

Ukrajinská armáda naďalej používa systém protivzdušnej obrany Patriot v určených oblastiach frontovej línie.

Veliteľ vzdušných síl Mykola Oleščuk tak reagoval na informácie, že Rusko údajne zničilo dve odpaľovacie zariadenia Patriot neďaleko Pokrovska v Doneckej oblasti.

Oleščuk povedal, že letectvo používa "všetky dostupné nástroje" na boj proti ruským lietadlám. (Kyiv Independent)

Ukrajinská armáda začína rotovať vojakov, ktorí slúžia v prvej línii dlhú dobu. Oznámil to ukrajinský vrchný veliteľ Oleksandr Syrskyj.

Syrskyj uviedol, že to stabilizuje situáciu a bude mať pozitívny vplyv na morálku a psychický stav vojakov.

V správe o obrannej situácii v Záporožskej oblasti Syrskyi uviedol, že ruské útoky pokračujú "bez veľkého úspechu" a ukrajinským jednotkám sa darí udržať si pozície.

"Podarilo sa nám naštartovať proces rotácií a obmeny jednotiek a jednotiek, ktoré dlhodobo plnia bojové úlohy na fronte." dodal Syrskyj.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu odblokuje pomoc Ukrajine, ale s významnými zmenami.

Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Mike Johnson sa v stredu rozprával s republikánskymi senátormi o tom, že snemovňa pripraví svoj návrh na podporu Ukrajiny, ale vo výrazne inej podobe, než akú predtým schválil Senát.

Ako referuje web The Hill, Johnson v stredu večer v rozhovore s novinármi povedal, že „bude pracovať podľa vôle Snemovne reprezentantov“ na balíku pomoci Ukrajine a povedal, že nechce dovoliť ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi, aby prevzal vládu nad Ukrajinou.

„Nikto nechce, aby zvíťazil Vladimir Putin. Som toho názoru, že by sa nezastavil na Ukrajine... A išiel by ďalej naprieč celou Európou. Je tu dobro a zlo, podľa mňa dobro verzus zlo a obeťou je tu Ukrajina,“ povedal Johnson a dodal, že to, na čom sa napokon Snemovňa reprezentantov dohodne, nemusí vyzerať ako návrh, ktorý prijal Senát.

Podľa senátorov prítomných na diskusii Johnson povedal, že návrh Snemovne reprezentantov môže ponúknuť podporu vo forme pôžičky alebo lízingu na ochranu záujmov amerických daňových poplatníkov. To znamená, že potenciálny nový projekt musí získať dostatok hlasov v Snemovni reprezentantov a Senáte.

Okrem toho Johnson hovoril o vytvorení nástroja, ako je ten, ktorý už navrhol republikán Mike McCaul, ktorý by umožnil konfiškáciu ruských aktív a prevod prostriedkov z likvidovaného majetku do fondu na podporu Ukrajiny.

Johnson zároveň nespomenul, či má v úmysle do tohto návrhu zahrnúť aj nejaké normy týkajúce sa južnej hranice Spojených štátov, čo môže byť opäť „červená čiara“ pre demokratov.

Opozičná CDU/CSU neuspela s návrhom uznesenia vyzývajúceho Scholzovu vládu na urýchlené dodanie taurusov Ukrajine.

Väčšina poslancov hlasovala proti iniciatíve, informovala agentúra DPA.

Odmietavý postoj kancelára Scholza k dodaniu taurusov na Ukrajinu v rozprave obhajoval napríklad šéf poslaneckého klubu sociálnych demokratov (SPD) Rolf Mützenich.

"Potrebujeme rozum, uvážlivosť a jasnosť. A to spolkový kancelár v zvažovaní, ktoré mu ako šéfovi vlády prináleží, robí," povedal Mützenich.

Na hlasovaní sa zúčastnilo 690 poslancov. Proti dodávkam taurusov sa vyslovilo 495 zákonodarcov, za ich bolo 190 a päť poslancov sa hlasovania zdržalo. Frakcia CDU/CSU má 197 poslancov. (ČTK)

Medzinárodné spoločenstvo by malo odmietnuť výsledok volieb prezidenta v Rusku, vyhlásila Ukrajina.

Ukrajina tiež vyzvala medzinárodných pozorovateľov, aby sa na ruských voľbách nezúčastnili. Voľby označila za frašku.

Hlasovanie sa uskutoční od 15. do 17. marca aj na okupovaných územiach Ukrajiny. Nezávislí pozorovatelia a odborníci tieto voľby hodnotia ako neslobodné a bez politickej konkurencie; ako kandidát sa na nich totiž nezúčastňuje žiadny predstaviteľ opozície. (TASR)

Útočné aktivity a postup okupantov v Doneckej oblasti sa spomalili, britská rozviedka za tým vidí regeneráciu ruských síl.

Britské obranné spravodajstvo na sociálnej sieti X tiež uviedlo, že ruské jednotky pokračujú v postupe na niekoľkých častiach frontu, pričom operácie sa sústreďujú na západ od obcí Avdijivka a Marinka.

Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva upozornilo, že priemerný počet týždenných ruských útokov sa od konca februára znížil o 60 percent.

„Je vysoko pravdepodobné, že celková situácia bude v nasledujúcich týždňoch pre ukrajinské sily náročná, keďže Rusko bude pokračovať v regenerácii síl a podnikaní útokov na prioritné osi,“ uvádza sa v správe Britov.

Spravodajské služby Spojeného kráľovstva predtým poznamenali, že ukrajinské jednotky začali zrýchleným tempom budovať obranné pozície v niekoľkých frontových oblastiach.

Britské ministerstvo obrany tiež varovalo, že Rusko sa môže pripravovať na deportáciu Ukrajincov z území, ktoré v súčasnosti okupuje.

Rusko si predvolá rakúskeho veľvyslanca Wernera Almhofera po vyhostení dvoch ruských diplomatov z Rakúska.

"Rakúske úrady bezdôvodne vyhlásili dvoch diplomatov z ruského veľvyslanectva v Rakúsku za personu non grata. Ruská strana dôrazne odsudzuje tento ďalší nepriateľský krok Viedne, za ktorého následky nesú plnú zodpovednosť rakúske úrady," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničia.

Ako v stredu večer pre agentúru APA uviedla hovorkyňa ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga, dvaja ruskí diplomati "podnikali kroky, ktoré sú nezlučiteľné s ich diplomatickým štatútom".

Táto formulácia sa zvyčajne týka špionážnej činnosti. Obaja diplomati musia opustiť rakúske územie najneskôr do 19. marca.

Počet ruských diplomatov vyhostených z Rakúska za posledné štyri roky tak stúpol na jedenásť. Ešte v auguste 2020, teda pred ruskou agresiou na Ukrajine, bol vyhostený ruský diplomat pre ekonomickú špionáž. Podľa rakúskeho ministerstva zahraničných vecí pôsobí v súčasnosti v Rakúsku 60 ruských diplomatov - 56 je akreditovaných na ruskom veľvyslanectve vo Viedni a štyria na ruskom generálnom konzuláte v Salzburgu. (TASR)

USA zámerne vytrhli z kontextu Putinove slová o použití jadrových zbraní, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Putin iba odpovedal na novinárske otázky na túto tému a zopakoval už dobre známe okolnosti, za ktorých by Rusko teoreticky bolo nútené použiť jadrové zbrane.

"Bolo to niečo zámerne vytrhnuté z kontextu. Putin sa v tomto rozhovore nevyhrážal použitím jadrových zbraní. Prezident hovoril o dôvodoch, ktoré môžu spôsobiť nevyhnutnosť použitia jadrových zbraní," reagoval hovorca na stanovisko Bieleho domu.

Ruský prezident v tom istom rozhovore povedal, že myšlienka použitia taktických jadrových zbraní na Ukrajine mu nikdy neprišla na um, zdôraznil Peskov. Západ podľa jeho slov tieto slová zámerne prehliadol. "Ide o zámerné prekrúcanie kontextu a neochotu počúvať prezidenta Putina," uzavrel.

Washington v stredu uviedol, že neexistujú žiadne náznaky, že by sa Moskva pripravovala použiť na Ukrajine jadrovú zbraň. (TASR)

Estónsko odmieta vylúčiť nasadenie svojej armády na území Ukrajiny, povedala v parlamente premiérka Kaja Kallasová.

Po tom, čo členovia Konzervatívnej ľudovej strany Estónska opäť požadovali záruky, že estónske jednotky nebudú vyslané na Ukrajinu, Kallasová zdôraznila, že nič také nesľúbi.

"Takéto sľuby nedávam, pretože okolnosti sa môžu zmeniť. Podľa vašej definície sa zdá, že akákoľvek naša akcia by mohla byť považovaná za intervenciu. Našu vojenskú pomoc Ukrajine by Rusko mohlo považovať aj za intervenciu, ale my naozaj chceme, aby Ukrajina vyhrala. a Rusko odsunulo armádu za hranice z roku 2014,“ povedala Kallasová. (Ukrajinská pravda)

Záchranári našli telo tretej osoby zabitej na mieste ruského útoku v meste Sumy z 13. marca, oznámila Štátna pohotovostná služba.

Pátracie a záchranné operácie pokračujú.

Niektoré časti Sumskej oblasti zostali bez televízneho a rozhlasového signálu po nočnom dronovom útoku ruských síl.

Útok, počas ktorého Rusko vypustilo 36 dronov na severovýchod Ukrajiny, zasiahol komunikačnú infraštruktúru v štyroch mestách, povedali miestni predstavitelia.

Podobné ciele zasiahli bezpilotné lietadlá v Charkovskej oblasti, dodali.

"V dôsledku poškodenia nemôže časť územia regiónu (dočasne) prijímať ukrajinský televízny a rozhlasový signál," napísala administratíva Sumskej oblasti v príspevku na platforme Telegram.

Upozornila tiež, že v oblasti môžu byť zaznamenané aj výpadky mobilného signálu.

V Charkovskej oblasti bola zasiahnutá televízna infraštruktúra, uviedol tamojší gubernátor Oleh Synehubov. Dodal, že prebiehajú opravy. Ďalšie detaily neposkytol.

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na štvrtok zneškodnila 22 z 36 dronov, ktorými útočilo Rusko, informovala ukrajinská armáda.

Päť bezpilotných lietadiel bolo zostrelených nad južnou Mykolajivskou a Dnepropetrovskou oblasťou na juhovýchode krajiny, hlásili tamojší predstavitelia. (TASR)

Kremeľ odmietol komentovať útok na ruského opozičného politika Leonida Volkova, ktorý sa odohral v utorok v Litve.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom odporučil, aby sa obrátili na litovské úrady. "Hovoríme o incidente, ktorý sa stal v Litve. Nemôžeme žiadnym spôsobom komentovať, čo sa prihodí ľuďom v Litve. Mali by ste sa obrátiť na litovské ministerstvo zahraničných vecí a políciu," uviedol Peskov.

V reakcii na Volkovovo obvinenie, že za útokom na neho je ruský prezident Vladimir Putin, i na slová litovského prezidenta Gitanasa Nausédu, ktorý Putinovi odkázal, že v Litve sa ho nikto nebojí, Peskov vyhlásil, že "Putina sa netreba báť. Putina treba rešpektovať a počúvať". (TASR)

Dopustili by sme sa závažnej historickej chyby, ak by sme nechali Putina zvíťaziť, vyhlásil šéf NATO Stoltenberg.

Jens Stoltenberg preto vyzval členov NATO, aby urýchlene dodali Ukrajine viac vojenskej pomoci. "Ukrajincom sa nemíňa odvaha ale strelivo. Spoločne sme schopní poskytnúť Ukrajine to, čo potrebuje. Musíme ukázať politickú vôľu tak urobiť," dodal generálny tajomník NATO.

"Krajiny NATO musia konať rýchlo, pretože oneskorenie povedie k následkom na bojisku. Toto je kritická chvíľa. Bolo by našou vážnou historickou chybou, ak by sme dovolili Putinovi zvíťaziť," povedal Stoltenberg pri predkladaní výročnej správy za rok 2023.

Pri ruskej obci Ťotkino v Kurskej oblasti sa bojuje. Ruské sily odrážajú útok skupiny diverzantov, ktorí tam prenikli z Ukrajiny.

V statuse na platforme Telegram o tom informovalo ruské ministerstvo obrany.

Do tejto bojovej operácie v rusko-ukrajinskom pohraničí sa zapojili aj vojaci ruskej regulárnej armády a zamestnanci pohraničného oddelenia ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).

O ďalšom pokuse ukrajinských diverzantov o prerazenie v Ťotkine predtým na sociálnych sieťach informoval aj gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt.

Podľa neho ruská vojenská a pohraničná stráž "nedovolili a nedovolia sabotérom" preniknúť na územie Ruskej federácie.

O bojoch na viacerých miestach v ruskom pohraničí s Ukrajinou informovali aj prokremeľskí vojnoví blogeri.

Píšu aj o bojoch v oblasti obce Spodariušino. Podľa nich majú "diverzanti" k dispozícii aj ťažkú vojenskú techniku.

Zástupcovia ozbrojených formácií légia Sloboda Ruska a Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK), ktoré vo vojne bojujú na strane Ukrajiny, už opakovane prenikli na územie Ruskej federácie. Nateraz však na svojich účtoch na sociálnych sieťach neinformujú o žiadnych bojoch v prihraničných regiónoch.

Ruský dobrovoľnícky zbor však vo štvrtok ráno vyzval obyvateľov Belgorodskej a Kurskej oblasti, aby sa "okamžite evakuovali", alebo sa aspoň uchýlili do krytov. "Zachráňte životy sebe a svojim blízkym," apelovali.

Varovali, že budú útočiť na vojenské ciele v pohraničných oblastiach, ako aj v mestách Belgorod a Kursk. Takéto útoky označili za reakciu na pokračujúce ostreľovanie ukrajinských miest ruskými jednotkami. (TASR)

Viceprezident ruskej ropnej spoločnosti Lukoil údajne spáchal samovraždu. Našli ho obeseného v jeho kancelárii.

Smrť 54-ročného manažéra Vitalija Robertusa oznámila firma.

"S veľkou ľútosťou vám oznamujeme, že vo veku 54 rokov náhle zomrel viceprezident spoločnosti Vitalij Vladimirovič Robertus," uviedol Lukoil v krátkej tlačovej správe zverejnenej v stredu na svojej stránke.

Podľa ruského kanála VCHK-OGPU na platforme Telegram ho v stredu popoludní našiel ďalší člen vedenia Oleg Pašajev, ktorý sa s ním predtým snažil telefonicky spojiť, citoval ruský zdroj Anton Heraščenko, poradca ukrajinského ministra vnútra.

Robertus nereagoval ani na klopanie na dvere. Potom Pašajev do kancelárie vstúpil a v kúpeľni našiel obeseného Robertusa.

Zamestnanci vypovedali, že atmosféra v Lukoile je v poslednom čase veľmi stresujúca a viceprezident Robertus bol veľmi nervózny.

Niektoré zdroje uviedli, že Robertus nemal dobré vzťahy s Pašajevom a sťažoval sa, že ho Pašajev prenasleduje a zasahuje do života. Zdroje tvrdili aj to, že po náleze mŕtveho nikto neprivolal záchranárov.

Je štvrtým vrcholným manažérom Lukoilu, ktorý zomrel od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu.

Vladimir Nekrasov, predseda predstavenstva Lukoil, zomrel v októbri 2023 na akútne zlyhanie srdca.

Nekrasov viedol Lukoil po tom, čo jeho predchodca Ravil Maganov, zomrel po páde z okna nemocnice v Moskve v auguste 2022. Lukoil vtedy uviedol, že 67-ročný Maganov zomrel "po ťažkej chorobe".

Ďalší vrcholový manažér Alexandr Subbotin zomrel za záhadných okolností v máji 2022 vo veku 44 rokov, keď sa liečil zo závislosti od alkoholu.

Krátko pred svojou smrťou údajne navštívil šamanov, aby sa vyliečil z "opice" po požití nadmerného množstva alkoholu. (SME, Ukrajinská pravda, TASR)

Jadrový kufrík má v Rusku prezident. Rovnaké kufríky údajne majú minister obrany a náčelník generálneho štábu. (SME)

Rusko môže využiť nedostatok munície na prielom frontovej línie, informuje Inštitút pre štúdium vojny.

Analytici amerického think tanku uviedli, že ukrajinské velenie je nútené prideľovať muníciu, najmä delostrelecké granáty, a uprednostňovať časti frontu, kde sú obrancovia pod najväčším tlakom.

Ukrajinské uprednostňovanie sektorov, ktoré sú najviac ohrozené, by mohlo vytvoriť zraniteľné miesta inde, ktoré by ruské sily mohli využiť na náhly a prekvapivý pokrok, ak sa ukrajinské zásoby budú naďalej zmenšovať.

Inštitút tvrdí, že rýchlosť ruského postupu na západ od Avdijivky v Doneckej oblasti sa nedávno spomalila, ale okupačné sily si pravdepodobne zachovajú schopnosť zintenzívniť útoky.

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 970 vojakov na približne 427 840, oznámilo velenie Ukrajiny,

Ruská armáda prišla aj o ďalších 17 bojových obrnených vozidiel, 11 delostreleckých systémov, dva protivzdušné systémy aj 15 dronov.

Ruské úrady tvrdia, že v noci zostrelili 14 ukrajinských dronov - 11 z nich nad Belgorodskou oblasťou a tri nad Kurskou oblasťou.

Médiá v Belgorode píšu o raketovom útoku v meste aj explózii v meste Grajvoron, ktorá poškodila autá a budovy a zranila jedného civilistu.

Požiar zaznamenali na letisku v Soči na pobreží Čierneho mora. Pohotovostné služby a letisko tvrdili, že „požiar bol plánovaný, ide o výcvik“.

Rakúsko nariadilo dvom diplomatom z ruského veľvyslanectva vo Viedni opustiť krajinu.

Rakúske ministerstvo zahraničia v krátkom stanovisku uviedlo, že dvojica sa „zapojila do činov nezlučiteľných s ich diplomatickým štatútom“ a vyhlásili ju za nežiaduce osoby. Na odchod majú čas do 19. marca. Nemenovaný rakúsky predstaviteľ oboznámený so situáciou uviedol, že vypovedanie ruských diplomatov súvisí so špionážou.

Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ministerstvo zahraničia v Moskve informovala, že „Rusko poskytne primeranú odpoveď na neopodstatnené rozhodnutie Viedne“.

Ruské veľvyslanectvo v Rakúsku na platforme Telegram zase napísalo, že je „pobúrené rozhodnutím rakúskeho ministerstva zahraničných vecí vyhlásiť dvoch zamestnancov ruského veľvyslanectva za nežiaduce osoby“. (SITA)

Cynická obluda: Pápež vyzval Ukrajinu, aby našla odvahu sa vzdať. Všetko to liberálne vajatanie je odpustené.

(zdroj: Cynická obluda)

Najmenej jedna osoba prišla o život pri nehode vrtuľníka Mi-8, ku ktorému došlo na ruskom Ďalekom východe.

Ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia. Na palube stroja, ktorý havaroval v Magadanskej oblasti, bolo celkovo 20 ľudí, uviedla ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija). Podľa medializovaných správ vrtuľník prepravoval skupinu baníkov. Príčina nehody nebola bezprostredne známa.

Podľa Rosaviacije boli na miesto nehody vyslané už dva vrtuľníky so zdravotníkmi. Súčasné poveternostné podmienky im však sťažujú pátracie aj záchranné práce.

Ruská armáda v noci zaútočila na Ukrajinu 36 bezpilotnými lietadlami typu Šáhid.

Ukrajinská protivzdušná obrana zlikvidovala 22 z nich. Informoval o tom generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na štvrtok bolo nad územím Kurskej a Belgorodskej oblasti zostrelených 14 bezpilotných lietadiel. Podľa gubernátorov a záchranných služieb v dôsledku útokov dronov nedošlo k žiadnym obetiam ani vážnym škodám.

V utorok a stredu zaútočili desiatky bezpilotných lietadiel na niekoľko ruských regiónov, pričom ich terčom boli aj ropné rafinérie v oblastiach vzdialených stovky kilometrov od frontovej línie - v Riazanskej, Nižnonovgorodskej či Leningradskej oblasti.

Táto vlna útokov bezpilotných lietadiel sa odohrala v týždni, keď sa v Rusku, ako aj na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny koná hlasovanie vo voľbách prezidenta Ruskej federácie. Podľa agentúry AFP prezident Vladimir Putin má v podstate zaručené svoje víťazstvo vo voľbách a tým aj zotrvanie pri moci na ďalších šesť rokov. (TASR)

Prokuratúra Moskvy varuje pred účasťou na proteste proti Putinovi v deň volieb.

Prokuratúra jedného z mestských obvodov Moskvy oficiálne avizovala, že účasť na nepovolených verejných zhromaždeniach bude porušením zákona.

Viacerí ruskí opoziční politici pred nedávnom vyzvali všetkých, ktorí nesúhlasia s politikou ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prišli do volebných miestností 17. marca napoludnie a touto formou vyjadrili svoj odmietavý postoj. Túto akciu podporil okrem iných aj tím spolupracovníkov Alexeja Navaľného i Michail Chodorkovskij.

Prokuratúra moskovského okresu Severozápad však medzičasom v súvislosti s touto akciou vydala aktivistke hnutia Cesta domov Mariji Andrejevovej oficiálne varovanie, že jej možná účasť na úradne nepovolených verejných zhromaždeniach 17. marca o 12.00 h bude porušením zákona.

V dokumente prokuratúry, ktorý zverejnila Andrejevová, sa uvádza, že vyšetrovatelia na jej sociálnych sieťach našli informácie o "hroziacich nezákonných činoch obsahujúcich znaky extrémistickej činnosti". (TASR)

Ruská tajná služba zadržala štyri osoby, ktoré chceli ruským vojakom poslať otrávenú humanitárnu pomoc.

Uviedla to agentúra TASS s tým, že štvorica bola súčasťou bunky Ruského dobrovoľníckeho zboru a mala konať pod vedením ukrajinskej vojenskej rozviedky.

Podľa služby mali štyria obyvatelia Petrohradu v pláne silne jedovatou látkou otráviť potraviny určené pre vojakov na fronte.

Členovia bunky, prívrženci krajnej pravice, údajne tiež v Petrohrade a Leningradskej oblasti skúmali objekty kritickej infraštruktúry s cieľom podniknúť proti nim útoky. Zadržaným hrozí desať až dvadsať rokov väzenia za účasť na činnosti teroristickej organizácie. Informácie služby nemožno nezávisle overiť.

Podľa ruských zákonov je Ruský dobrovoľnícky zbor teroristickou organizáciou. Ide skupina bojujúca na strane Ukrajiny, ktorú tvoria Rusi. Spoločne s oddielmi Légií Slobody Rusku podnikajú výpady z ukrajinského územia do prihraničných regiónov Ruska a rôzne diverzné akcie. (ČTK)

Putin pred voľbami vyzval voličov, vrátane tých v okupovaných častiach Ukrajiny, aby účasťou určili budúcnosť svojej krajiny. (ČTK)