KODAŇ, BRATISLAVA. Podobne ako mnohé európske krajiny, aj Dánsko po skončení studenej vojny začiatkom 90. rokov znížilo svoje vojenské kapacity. Celoplošný útok Ruska na Ukrajinu však tamojšiu vládu prinútil situáciu prehodnotiť.
Dánska vláda chce preto napríklad okrem rozpočtu na obranu zvýšiť aj počet ľudí, ktorí prešli vojenskou službou. Prvýkrát tak povolá aj ženy.
Spomínané kroky súvisia s rozpínajúcou sa ruskou agresiou. „Nezbrojíme preto, že chceme vojnu, ničenie a utrpenie. Znova sa vyzbrojujeme, pretože sa chceme vyhnúť vojne vo svete, kde sa spochybňuje medzinárodný poriadok,“ povedala dánska premiérka Mette Frederiksenová v stredu na tlačovej konferencii k pripravovaným zmenám.
V článku sa dočítate aj:
- aké zmeny v súvislosti s obranou Dánsko plánuje,
- ktoré európske štáty majú povinnú vojenskú službu,
- koľko štátov NATO naplní sľub o dvoch percentách HDP na obranu.
Nielen pre mužov
Ženy sa v Dánsku môžu v súčasnosti do vojenskej služby prihlásiť dobrovoľne. Vláda však z toho chce od roku 2026 urobiť povinnosť. Nemala by s tým mať problém. Očakáva sa totiž, že návrh do budúceho roka podporí väčšina poslancov parlamentu.
Rozšírenie povinnej vojenskej služby na ženy krajine podľa premiérky nepomôže len s obranou, ale aj s dosiahnutím „úplnej rovnosti medzi pohlaviami“.
Moskva rinčí jadrovými zbraňami, tvári sa pokojne. Čo vieme o ruskom arzenáli? Čítajte Po Švédsku a Nórsku sa tak Dánsko stane treťou európskou krajinou, ktorá bude vyžadovať výcvik žien v ozbrojených silách. Nórsko túto povinnosť zaviedlo ako prvé v roku 2015, Švédsko v roku 2017.
Dánsko do vojenskej služby nateraz povoláva všetkých zdravotne spôsobilých mužov nad 18 rokov. Keďže má však dostatočný počet brancov, ďalej využíva systém lotérie – čo znamená, že slúžiť nakoniec nemusia všetci.
Povinnú vojenskú službu pre mužov majú v EÚ aj Cyprus, Grécko, Rakúsko, Fínsko, Estónsko, Litva či Lotyšsko, ktoré ju obnovilo v roku 2023 pre obavy z ruskej agresie.
Mimo Únie je v Európe vojenská služba povinná pre občanov Švajčiarska či Moldavska.
Budúcnosť obrany
Dánska vláda tento týždeň predstavila aj ďalšie plánované zmeny. Chce predĺžiť štandardný čas vojenskej služby zo štyroch na jedenásť mesiacov – pre mužov aj ženy. Prvých päť mesiacov absolvujú základný tréning, po ktorom bude nasledovať pol roka špecializácie.
Štáty EÚ s povinnou vojenskou službou
- Cyprus, Grécko, Rakúsko, Fínsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Švédsko
V rámci nových krokov chce tiež investovať do pozemných systémov protivzdušnej obrany a svoju pešiu brigádu chce do roku 2028 zvýšiť na šesťtisíc vojakov.
Dánsko má s takmer šesť miliónmi obyvateľov v súčasnosti sedem až deväťtisíc profesionálnych vojakov. Vlani ich služby doplnilo zhruba 4700 brancov, ktorí absolvovali základnú vojenskú službu. Štvrtinu z nich tvorili ženy. Tento počet sa podľa vlády má zdvihnúť na päťtisíc.
Situácia v Európe je čoraz vážnejšia, myslí si dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen. „Musíme to brať na vedomie, keď sa pozeráme na budúcnosť obrany,“ povedal na margo nových opatrení.
Vyššie obranné rozpočty
Dánsko tiež plánuje svoj rozpočet na obranu navýšiť o zhruba päť miliárd eur v priebehu nasledujúcich päť rokov. V tomto a budúcom roku tak plánuje na obranu minúť 2,4 percenta HDP, do čoho za rok 2024 zaráta aj pomoc Ukrajine. Financovať to bude primárne zvýšením štátneho dlhu.
Peniaze sa poslancom vlani podarilo zohnať aj menej tradičným spôsobom. Ohlasovali totiž zrušenie štátneho sviatku, čím podľa vlády Dánsko získa v prepočte asi 402-tisíc eur do obranného rozpočtu. Išlo o náboženský sviatok, ktorý sa oslavoval od 17. storočia.
Záujem o obranu vo Fínsku od začiatku vojny na Ukrajine rastie. Ľudia chcú zbrane, vláda strelnice Čítajte NATO od svojich členov žiada, aby na obranu dávali dve percentá HDP. Túto požiadavku Severoatlantická aliancia obnovila v roku 2014 po tom, ako Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym.
Všetky členské krajiny NATO za posledné roky navýšili svoje obranné rozpočty, povedal vo februári generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Očakáva, že tento rok cieľ dve percentá dosiahne 18 členov v porovnaní s rokom 2014, keď tak urobili len tri.
NATO má v súčasnosti 32 členov – najnovším sa 7. marca stalo Švédsko, ktoré by tiež sľub o dvoch percentách malo splniť.
Ruská hrozba
Dánsko je zakladajúcim členom NATO a jedným z najvýraznejších podporovateľov ukrajinskej armády. Kyjevu poslalo finančnú pomoc aj zbrane, nedávno mu zas prisľúbilo celé svoje delostrelectvo.
Loading
...Do leta by od Dánska mala dostať Ukrajina aj dlho očakávané stíhačky americkej výroby F-16.
Na rozdiel od Fínska či od Švédska Kremeľ za priamu hrozbu nepovažuje, no chce byť pripravené. „Rusko pre Dánsko nepredstavuje hrozbu. Nedovolíme však, aby sme sa dostali do pozície, v ktorej sa hrozbou môže stať,“ povedal dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen, ktorého cituje tlačová agentúra AP.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
