Ukrajina Rusko Online: Ruský útok na Kryvyj Rih si vyžiadal najmenej tri obete

Poľský prezident po rokovaniach v Bielom dome vyhlásil, že niet pochýb o tom, že ruský imperializmus je späť.

"Dnešnému ruskému imperializmu nesmieme dovoliť, aby narušil stabilitu a mierovú existenciu Európy," zdôraznil Duda podľa agentúry AP.

Na spoločnej tlačovej konferencii s poľským premiérom Donaldom Tuskom, ktorá sa uskutočnila vo washingtonskom Bielom dome po ich spoločných rokovaniach s prezidentom USA Joeom Bidenom, Duda informoval, že ich rozhovor sa týkal bezpečnosti v regióne, vojnovej situácie na Ukrajine, ale aj spolupráce v oblasti obrany a energetiky.

Duda podľa svojich slov na rokovaniach zdôraznil veľký význam pomoci poskytovanej Ukrajine na posilnenie jej obrannej kapacity. Doplnil, že Biden sa zaujímal na názor poľských politikov na to, "ako bude vyzerať budúcnosť, pokiaľ ide o vojnu a šance Ukrajiny".

Poľský prezident informoval Bidena aj o svojom návrhu zvýšiť výdavky NATO na obranu na tri percentá HDP.

"Nejde len o to, koľko minieme na nákupy pre potreby obrany, ale aj o to, či bude Európa schopná prebudovať svoj obranný priemysel, či budeme schopní pomerne rýchlo vyrobiť dostatok munície na zaistenie bezpečnosti našich krajín a potenciálne pomôcť tým, ktorí by mohli byť napadnutí," vysvetlil poľský prezident.

Poľský premiér Donald Tusk označil jednotu názorov počas stretnutia s Bidenom za "impozantnú". Doplnil, že schôdzka bola zameraná na pomoc Ukrajine zo strany USA, Európskej únie a NATO.

"Snažili sme sa zistiť, ako rýchlo je možné odblokovať pomoc USA," pokračoval Tusk a dodal, že poľská strana prezentovala "kroky, ktoré Poľsko podniklo s cieľom mobilizovať EÚ, aby takúto pomoc ponúkla".

Agentúra PAP doplnila, že republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson trvá na tom, že sa nenechá "vyviesť z tempa" pri schvaľovaní balíka zahraničnej pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan vo výške 95,3 miliardy dolárov, z ktorých má Ukrajina dostať 60 miliárd.

Podľa Tuska návšteva USA "potvrdila, že USA nikdy nebudú váhať ponúknuť pomoc Poľsku, keď bude napadnuté, že článok 5 Washingtonskej zmluvy je nespochybniteľný a že Američania cítia povinnosť okamžite konať, ak bude Poľsko v potrebovať." "Dúfam, že to nebude potrebné," dodal Tusk.

"Jediný odkaz, ktorý by mal Západ poslať Moskve, je ukázať Rusku, že Západ je, pokiaľ ide o Ukrajinu, jednotnejší než kedykoľvek predtým," uzavrel poľský premiér. (TASR)

Havária ruského vojenského lietadla si vyžiadala 15 obetí, zahynuli všetci ľudia na palube.

Po náraze lietadla Il-76 nastala silná explózia, uvádza správa agentúry Interfax, ktorá sa odvoláva na ministerstvo.

Interfax dodáva, že jeden zo štvorice motorov lietadla tesne po štarte zachvátili plamene, presná príčina havárie však nie je bezprostredne známa. Ivanovská oblasť leží v centrálnej oblasti európskej časti Ruska.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Havária ruského vojenského lietadla krátko po štarte si vyžiadala 15 obetí Čítajte 

USA schválili predaj rakiet Poľsku za takmer 3,5 miliardy dolárov. Biden sa chystá oznámiť aj dvojmiliardovú pôžičku. (TASR)

Prezident USA  Biden varoval, že Rusko sa na Ukrajine nezastaví. Vyzval Kongres, aby schválil vojenskú pomoc.

"Musíme konať, kým nebude doslova príliš neskoro. Pretože ako si Poľsko dobre pamätá, Rusko sa na Ukrajine nezastaví. Putin pôjde ďalej a bude ohrozovať Európu, Spojené štáty a celý slobodný svet," povedal Biden v úvode stretnutia s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a premiérom Donaldom Tuskom.

Pri ruskom útoku na Kryvyj Rih zahynuli traja ľudia a ďalšie takmer štyri desiatky osôb utrpeli zranenia.

Oznámili ukrajinskí činitelia vrátane ministra vnútra Ihora Klymenka alebo šéfa Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka.

Podľa prezidenta Zelenského, ktorý z mesta pochádza, pokračujú pátracie a záchranné akcie.

"Kryvyj Rih. Opäť obytné výškové budovy. Traja mŕtvi a 38 zranených. Sú aj zranené deti. Táto štatistika však nie je konečná, pretože pátracie a záchranné operácie pokračujú," napísal minister vnútra Ihor Klymenko.

Lysak na rovnakej platforme neskôr informoval o desiatich zranených deťoch, predtým uviedol, že zasiahnuté boli dve budovy - päťposchodová a deväťposchodová.

Server Ukrajinská pravda napísal, že úlomky ruskej riadenej strely X-59 dopadli na výškovú budovu, kde vznikol požiar. Miestne úrady však podľa tohto webu evidujú najmenej tri zásahy.

Moskva informácie ukrajinských činiteľov nekomentovala. Kryvyj Rih je však podľa agentúry Reuters pomerne častým cieľom ruských vzdušných úderov.

Taktika vo vojne proti Rusku sa musí zmeniť, vyhlásil bývalý poľský prezident Lech Walesa.

Walesa v tejto súvislosti inšpiroval tým, ako sa jeho odborový zväz Solidarita kedysi postavil proti sile východného bloku. 

"Ak by svet bojoval rovnako ako Solidarita, a zvíťazil, mali by sme šancu na víťazstvo," vyhlásil 80-ročný držiteľ Nobelovej ceny za mier z roku 1983.

Solidarita sa pod vedením Walesu stala prvým nezávislým odborovým zväzom vo východnom bloku a začala bezprecedentnú výzvu voči komunistickej vláde v Poľsku, než ju v decembri 1981 potlačilo stanné právo. Napriek tomu pomohla zlomiť systém, ktorý sa nakoniec v roku 1989 zrútil.

"Zatiaľ to robíme po starom - s tankami, raketami a hrozbou jadrového zničenia. Týmto prístupom sa dá získať len málo," dodal. Walesa zdôraznil, že je potrebné zmeniť spôsob boja.

"Na svete je dostatok zbraní na to, aby zničili Zem desaťkrát. Prečo by sme chceli získať ešte viac? Musíme hľadať iný spôsob riešenia tohto problému," povedal. Podľa jeho názoru by bolo správnou cestou presvedčiť bežných ruských občanov, že vojnou na Ukrajine prichádzajú o veľa.

"Inak bude svet smerovať k záhube," varuje Walesa.

"Ak dnes porazíme Rusko namiesto toho, aby sme mu pomohli zmeniť jeho politický systém, o 20 rokov s ním budú musieť opäť bojovať naši vnuci. Svet teraz potrebuje zmeniť taktiku z vojenskej na propagandistickú. K tomuto barbarstvu neviedol Stalin ani Lenin, ale politický systém," tvrdí exprezident.

Walesa ďalej povedal, že keby ruský prezident Vladimir Putin vládol len dve funkčné obdobia, ako je to vo väčšine demokratických krajín, nebol by schopný získať takúto moc. "Pomôžme Rusom zmeniť ich politický systém tým, že im ukážeme, že je to v ich rukách," vyzval poľský líder z rokov 1990-1995.

Podľa Walesu Poľsko pred osudom dnešnej Ukrajiny zachránil vstup do NATO 12. marca 1999 - politický krok, ktorý jeho krajine pomohol na ceste od komunizmu smerom na Západ.

"Ukrajina a Bielorusko dnes čiastočne trpia aj za nás. Ak by sa Poľsku nepodarilo uniknúť (vplyvu Moskvy) vstupom do NATO a EÚ, boli by sme vo vojne s Ruskom tiež. Zázrakom sa nám však podarilo uniknúť, a to bola naša záchrana," zakončil Walesa. (TASR)

Europarlament prijal smernicu o kriminalizácii porušovania a obchádzania sankcií, najmä s Ruskom.

Europarlament o tom informoval prostredníctvom svojho oficiálneho webu.

EÚ už oznámila 13 balíkov sankcií v reakcii na rozsiahlu ruskú inváziu na Ukrajinu. Uložené opatrenia zahŕňali obchodné obmedzenia, zákazy cestovania, zmrazenie aktív a ďalšie.

Hoci sa sankcie ukladajú na celoblokovej úrovni, definície porušení a obchádzania sankcií sa v jednotlivých členských štátoch líšia. To často viedlo k tomu, že sa porušovatelia snažili vyhľadávať členské štáty s najslabším presadzovaním práva.

Nová smernica definuje obchádzanie sankcií a zabezpečuje, že sa bude považovať za trestný čin, za ktorý sa vo všetkých členských štátoch uloží trest odňatia slobody až na päť rokov. (SITA)

Sirény leteckého poplachu zazneli v utorok v Kyjeve tisíci raz od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Oznámil to šéf mestskej vojenskej správy Serhij Popko. 

Sirény zneli v Kyjeve za obdobie vojny celkovo 1 165 hodín a 26 minút, spresnil Popko. "To je viac než 48 dní nepretržitých poplachov," priblížil na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinci v metropole prežili v protileteckých krytoch vyše mesiac a pol, uviedol Popko. Ukrajinci si však podľa neho na tieto útrapy zvykli.

Poplach v Kyjeve v 748. deň vojny trval presne 17 minút, ako uvádza oficiálna informácia. Ukrajinské vzdušné sily obvykle vyhlásia poplach, keď ruské lietadlá alebo drony vzlietnu zo svojich základní v Rusku a smerujú k Ukrajine. (TASR)

Spojené štáty prvýkrát od decembra oznámili novú zásielku vojenskej pomoci Ukrajine.

Stále sa čaká na rozhodnutie Kongresu, ktoré by uvoľnilo na tento účel dodatočné prostriedky.

Pre Ukrajinu Washington pripravil dodávku v hodnote 300 miliónov dolárov, ktorá je podľa médií financovaná z peňazí ušetrených pri nedávnych nákupoch Pentagonu.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan oznámil, že súčasťou balíka je aj munícia. Podľa agentúry Reuters povedal, že dodávka nakrátko umožní Ukrajincom pokračovať v paľbe. (ČTK)

Dánsko venuje 308 miliónov eur na kúpu diel, mínometov a munície pre Ukrajinu, ktorá bojuje proti ruskej invázii.

Dánska vláda dodala, že z daru sa zaplatia delostrelecké systémy Caesar francúzskej výroby, mínomety a príslušná munícia a budú financované prostredníctvom spoločného fondu zriadeného pre Ukrajinu v hodnote 69,1 miliardy dánskych korún.

"Delostrelecké systémy a mínomety sú Ukrajinou mimoriadne žiadané," uviedol v oznámení dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen. "Tieto zbrane venujeme v spolupráci s našimi spojencami a sú dôležitým signálom, že sme súčasťou širokého frontu a podporujeme Ukrajinu," dodal.

Systémy Caesar financujú v spolupráci s Francúzskom, pričom náboje kalibru 155 milimetrov, ktoré k nim patria, sú financované spoločne s Estónskom a Českou republikou, spresnila dánska vláda. Podrobnosti o toku peňazí a posielaní zbraní na Ukrajinu neuviedla.

V Bratislave sa koná protest proti spolupráci s Ruskom, ktorý je reakciou na zahraničnú politiku vlády.

  (SME)

Rusko tvrdí, že odrazilo všetky útoky proukrajinských milícií. Tie tvrdili, že obsadili dedinu Ťotkino. 

"Vďaka obetavej činnosti ruských vojakov boli všetky útoky ukrajinských teroristických formácií odrazené," uviedlo ruské ministerstvo obrany. Moskva uviedla, že na zmarenie pokusu o vpád vypálila rakety.

K zodpovednosti za nálety na ruské územie sa prihlásili najmenej dve ozbrojené skupiny – Légia "Sloboda Ruska" a Batalión "Sibír".

Ukrajinské ozbrojené sily popreli akúkoľvek účasť na ozbrojených prienikoch týchto "nezávislých organizácií" do Ruska. (TASR)

Nemecká opozícia hrozí, že začne vyšetrovanie Scholzovho postupu, ktorý odmietol dodávky striel Taurus Ukrajine.

Nemecký kancelár Olaf Scholz tvrdí, že dodanie riadených striel Taurus s dlhým doletom Ukrajine by zatiahlo Nemecko do priameho konfliktu s Ruskom. Odôvodnil to tým, že na zadávanie súradníc cieľov by bola potrebná účasť nemeckých vojakov.

Alexander Dobrindt z opozičnej koalície CDU/CSU vyhlásil, že účelom vyšetrovania má byť preverenie Scholzových vyhlásení, pretože odporujú informáciám nemeckej armády a výrobcu.

Rozpor v informáciách vyplával na povrch vďaka uniknutej nahrávke konferenčného hovoru vysokých dôstojníkov nemeckého letectva.

V odpočutom rozhovore uviedli, že strely Taurus by z územia Ukrajiny bolo možné za istých okolností odpaľovať aj bez nemeckej účasti.

Dobrindth od Scholza žiada vysvetlenie, či si nebol vedomý informácií, či bol nesprávne informovaný alebo či zámerne oklamal verejnosť. (TASR)

V Nemecku liečili od začiatku ruskej vojny už vyše tisíc vážne zranených alebo chorých Ukrajincov. 

Okrem 692 vojakov boli medzi nimi aj civilisti vrátane detí, oznámili v utorok nemecké ministerstvo vnútra a ministerstvo zdravotníctva. Do nemocníc po celej Európskej únii bolo doteraz prijatých 3 137 pacientov z Ukrajiny.

Starostlivosť o postihnutých vojnou je humánnou povinnosťou, vyhlásila ministerka vnútra Nancy Faeserová na podujatí na medzinárodnom letisku Kolín/Bonn, ktoré sa konalo pri príležitosti liečenia tisíceho pacienta.

"Vidieť vážne ranené deti po ruských raketových útokoch je pre nás všetkých srdcervúce," povedala. Vo vražednej vojne ruského prezidenta Vladimira Putina utrpelo strašné zranenia mnoho vojakov, ale aj civilistov, dodala Faeserová.

Minister zdravotníctva Karl Lauterbach vyhlásil, že fakt, že v nemeckých nemocniciach sa liečilo vyše tisíc pacientov z Ukrajiny, ukazuje, "aké nezmerné je utrpenie spôsobené Putinovou krutou útočnou vojnou". (TASR)

Väčšina Ukrajincov zastáva názor, že ruský jazyk by mal byť vylúčený z úradnej komunikácie.

Vyplýva to z prieskumu uskutočneného Kyjivským medzinárodným inštitútom sociológie. V roku 1997 si vylúčenie ruštiny z verejného života želalo len 18 percent Ukrajincov a v roku 2015 to bolo 21 percent obyvateľov krajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Čím sú respondenti mladší, tým aktívnejšie trvajú na odstránení ruského jazyka z úradnej komunikácie. V rámci najmladších respondentov, a to vo veku od 18 do 29 rokov, chce úplné odstránenie ruštiny z úradov až 84 percent respondentov.

Prieskum KIIS sa uskutočnil od 17. do 23. februára tohto roka. Zúčastnilo sa na ňom 1 052 respondentov, ktorí dovŕšili vek 18 rokov. (SITA)

Moskva zakázala vstup do Ruska 347 občanom Litvy, Lotyšska a Estónska. Na zozname sú premiérky aj niektorí ministri.

Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že dôvodom pre tento krok je nepriateľská politika pobaltských krajín voči Rusku.

Ruské ministerstvo zahraničia vymenovalo 23 ľudí z 347, ktorým zakázalo vstup. Na zozname sú okrem estónskej a lotyšskej vlády Kaji Kallasovej a Eviky Siliňovej aj ministri zahraničia Litvy, Lotyšska a Estónska Gabrielius Landsbergis, Krišjánis Kariňš a Margus Tsahkna alebo lotyšský minister obrany Andris Sprúds.

Vstup zakázali aj bývalej lotyšskej prezidentke Vare Víkeovej-freibergovej, exprezidentovi Lotyšska Egilsovi Levitsovi i bývalej estónskej prezidentke Kersti Kaljulaidovej.

Vo februári Rusko oznámilo, že vydalo zatykač na estónsku premiérku Kaju Kallasovú a ďalších pobaltských činiteľov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vydanie zatykača objasnil ich údajne nepriateľskými krokmi voči Rusku. Médiá to spájajú s odstraňovaním sovietskych pamätníkov v Estónsku. (ČTK)

Poľskí lídri sa stretávajú s Bidenom v čase rastúcich pochybností o americkom záväzku brániť Európu, píše Adam Jasser. (SME)

Maďarsko prerobilo na dovoze ruského plynu. Politika sa na jeho cene neodráža, aj Kremľu ide najmä o biznis, hovorí Hirman. (Index)

Rusko tvrdí, že dobylo dedinu Neveľske v Doneckej oblasti. Moskva tu v ostatnom čase dosahuje územné zisky.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské sily dobyli Neveľske a zaujali "výhodnejšie pozície" v Doneckej oblasti. Rusko ju anektovalo v septembri 2022 spoločne s troma ďalšími ukrajinskými oblasťami (Záporožskou, Chersonskou a Luhanskou) napriek tomu, že ich vojensky kontroluje len sčasti.

AFP uvádza, že Moskve sa v ostatnom čase darí využívať skutočnosť, že Kyjev trápi nedostatok munície aj vojakov na získavanie pozícií na východe tejto krajiny.

Ukrajina tak počas uplynulých troch mesiacov stratila viaceré územia, pričom vo februári sa stiahla z priemyselného mesta Avdijivka v Doneckej oblasti.

Schválenie rokovacieho rámca Európskej komisie pre vstup Ukrajiny do EÚ sa môže oneskoriť o niekoľko mesiacov.

Európska komisia v utorok stanovila takzvané negociačné rámce pre Ukrajinu a Moldavsko, čo sú dokumenty, ktoré definujú všeobecné princípy budúcich prístupových rokovaní. Následne ich majú prerokovať a schváliť členské štáty.

„Diplomati a predstavitelia EÚ varujú, že dohoda medzi 27 európskymi hlavnými mestami, ktorá je potrebná na formálny začiatok rokovaní, sa pred júnovými európskymi voľbami pravdepodobne nedosiahne,“ uviedol web Politico.

Niektoré krajiny, vrátane Rakúska, okrem toho údajne nechcú, aby Ukrajina a Moldavsko predbehli Bosnu a Hercegovinu na ceste k vstupu do EÚ. (SITA)

Moskva potvrdila pokus ruských dobrovoľníkov bojujúcich za Ukrajinu o vpád do Ruska, tvrdí ale, že ho odrazila. (ČTK)

Ruské úrady do konca týždňa uzavreli školy v Kursku v reakcii na útoky dronov a proukrajinských síl v Kurskej oblasti.

"V spojitosti s nedávnymi udalosťami som sa rozhodol nariadiť na školách dištančnú výučbu," uviedol na sociálnej sieti primátor oblastnej metropoly Kursk Igor Kucak. Opatrenie bude v platnosti do piatku.

Predstaviteľ polovojenskej skupiny Légia Sloboda Ruska v utorok oznámil, že v Kurskej i Belgorodskej oblasti, ktoré majú spoločné hranice s Ukrajinou, pokračujú boje medzi ruskými skupinami bojujúcimi za Ukrajinu a ruskými silami. (TASR)

Pod vedením premiéra Orbána hrá Maďarsko niekedy veľmi nebezpečnú hru, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj .

"Je to nebezpečné predovšetkým pre samotné Maďarsko. Táto krajina vie, čo je invázia, pozná dôsledky fašistického režimu a som prekvapený, že napriek tomu má Budapešť voči Ukrajine takéto posolstvá," povedal ukrajinský prezident v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde.

Zelenskyj vyjadril názor, že Orbánova hra neteší ani amerického exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý je podľa neho nezávislým lídrom. "Nikto nemá rád slabých priateľov," dodal v tejto súvislosti ukrajinský prezident.

Vyjadrenia Zelenského týkajúce sa Orbána sú podľa 444.hu zaujímavé aj preto, že pred tromi mesiacmi sa uvažovalo o tom, že by obaja lídri v blízkej budúcnosti mohli absolvovať spoločné stretnutie.

V Užhorode sa koncom januára síce uskutočnila schôdzka ministrov zahraničných vecí oboch krajín, kde sa malo uvedené stretnutie lídrov pripravovať, ale napokon sa tam o tejto otázke veľa nehovorilo. (TASR)

Do budovy mestského úradu v ruskom Belgorode vrazil ukrajinský dron, tvrdí gubernátor s tým, že sa zranili dvaja ľudia.

Jednej z osôb spôsobili zranenia úlomky, ďalšia utrpela otras mozgu.

Starosta Belgorodu Valentin Demidov zverejnil v aplikácii Telegram fotografie, na ktorých je vidno vybité okná a poškodenú fasádu budovy mestského úradu. Dron podľa jeho slov vrazil do jedného zo vstupov do budovy. (TASR)

Skupine dobrovoľníkov bojujúcich na strane Ukrajiny sa podarilo obsadiť pohraničnú dedinu Ťotkino v Kurskej oblasti.

"Obec Ťotkino v Kurskej oblasti je plne pod kontrolou ruských oslobodzovacích síl," napísala na sociálnej sieti Légia "Sloboda Ruska". Podľa jej vyhlásenia sa ruskí vojaci z tejto štvortisícovej dediny stiahli.

Ako uviedla britská stanica BBC, Légia "Sloboda Ruska" a Batalión "Sibír" zverejnili zo svojich bojov proti ruským jednotkám v Kurskej a tiež Belgorodskej oblasti v Rusku zatiaľ nepreverené videá. Ministerstvo obrany v Moskve medzičasom oznámilo, že jeho jednotky odrazili útoky prokyjevských milícií v oboch oblastiach.

Ukrajinské ozbrojené sily popreli akúkoľvek účasť v ozbrojených prienikoch týchto "nezávislých organizácií" do Ruska. Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Andrij Jusov pripomenul, že tieto ozbrojené skupiny sa skladajú z ruských občanov, a teda operujú na vlastnom území.

Rusko okrem toho v utorok oznámilo, že Ukrajina na ciele v Rusku zaútočila 25 dronmi. Útok sa vraj podarilo odvrátiť, avšak na sociálnych sieťach sa začali šíriť videá údajne zachytávajúce požiare v ruských ropných zariadeniach. (TASR)

Známa veta o ruskej vojenskej lodi sa stala predmetom nepríjemného sporu medzi Ukrajinou a úradmi EÚ. (SME)

Ruské vojenské lietadlo s 15 ľuďmi havarovalo krátko po štarte v Ivanovskej oblasti, oznámil rezort obrany.

Ministerstvo vo vyhlásení spresnilo, že stroj typu Il-76 sa zrútil počas štartu približne o 13.00 h miestneho času (11.00 h SEČ). Na palube bolo osem členov posádky a sedem pasažierov. Pravdepodobnou príčinou havárie bol požiar motora.

Ivanovská oblasť leží v centrálnej oblasti európskej časti Ruska. Lietadlo Iliušin Il-76 je určené na prevoz vojakov, tovaru či bojovej techniky.

Jeden stroj tohto typu havaroval 24. januára v západoruskej Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

Ruské ministerstvo obrany vtedy informovalo, že na palube bolo 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých prevážali na výmenu. Ruská strana tiež uviedla, že haváriu Il-76 spôsobila ukrajinská armáda.

Ukrajinská rozviedka potvrdila, že v ten deň sa skutočne pripravovala výmena vojnových zajatcov. Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) zároveň uviedla, že nevie, kto bol na palube havarovaného lietadla.

Agresorom na Ukrajine je Rusko, vyhlásil vatikánsky štátny sekretár. Objasňuje výroky pápeža, ktoré vyvolali kritiku. (TASR)

Ruské ozbrojené skupiny bojujúce za Ukrajinu oznámili ďalší výpad z Ukrajiny do pohraničia na západe Ruska.

Na svojich stránkach na platforme Telegram to oznámili skupiny légia Sloboda Ruska a Sibírsky prápor.

Britská stanica BBC doplnila, že ruskí vojenskí blogeri a spravodajský server Baza informovali, že pri obci Ťotkino v Kurskej oblasti, ktorá sa nachádza na hranici s Ukrajinou, došlo v utorok ráno k prestrelke i delostreleckej paľbe.

Incident v súvislosti s touto obcou neskôr potvrdil aj gubernátor oblasti Roman Starovojt: priznal, že "došlo k pokusu sabotážnej prieskumnej skupiny o prienik", a potvrdil aj prestrelku. K žiadnemu cezhraničnému prieniku však nedošlo, tvrdí Starovojt.

Medzičasom však Rádio Sloboda (RFE/RL) geolokalizovalo video légie Sloboda Ruska so zásahom ruského obrneného transportéra v Ťotkine. Potvrdilo sa tak, že transportér sa nachádzal v centre tejto obce.

Iné správy spomínajú v súvislosti s cezhraničným incidentom Belgorodskú oblasť, tiež hraničiacu s Ukrajinou.

Jeden z blogerov podľa BBC napísal, že "časť nepriateľských síl" v Belgorodskej oblasti "bola zničená, zvyšok ustúpil".

Agentúra Reuters, ktorá o výpade protikremeľských kománd informovala, nedokázala tieto tvrdenia overiť z nezávislých zdrojov. Nevyjadrili sa k nim zatiaľ ani oficiálni predstavitelia ruského najvyššieho vedenia.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov pre ukrajinský kanál 24 povedal, že tieto diverzné skupiny vykonávajú operáciu na ruskom území nezávisle od Ukrajiny. Dodal, že na operácii sa podieľa aj tretia formácia - Ruský dobrovoľnícky zbor.

Podľa Reuters mnohé nasvedčuje tomu, že tento cezhraničný výpad súvisí s prezidentskými voľbami v Rusku, ktoré sa budú konať tento víkend.

"Ľudia budú voliť, koho chcú, nie toho, koho musia. Rusi budú žiť slobodne," uviedla Légia Sloboda Ruska.

Spolu s Ruským dobrovoľníckym zborom sa prihlásili k zodpovednosti aj za iné preniky z Ukrajiny na územie Ruska. (TASR)

Ukrajina zostrelila 17 z 22 dronov, ktorými Moskva v noci zaútočila. Ruské drony zostrelili v južnej a západnej časti Ukrajiny.

Moskva tiež vypálila raketu Ch-59 z Čierneho mora smerom na Odeskú oblasť, ktorá bola zostrelená. Na mesto Kupjansk v Charkovskej oblasti v noci zaútočilo ruské lietadlo a zhodilo riadenú bombu na obytnú štvrť. Žiadne obete neboli hlásené, uviedol na komunikačnej platforme Telegram gubernátor oblasti Oleh Synjehubov.

„Kým Ukrajina odoláva, francúzska armáda môže zostať na francúzskom území", vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Vyjadril sa tak k nedávnym slovám francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že vyslanie západných vojakov na Ukrajinu nemožno „vylúčiť". Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Francúzski vojaci „nebudú zomierať na Ukrajine,“ konštatoval Zelenskyj, ale varoval, že ak ruský prezident Vladimir Putin zaútočí na členský štát NATO, situácia bude iná.

„To, že (Macron) hovorí, že nemôžeme nič vylúčiť, súvisí s tým, čo chce urobiť Putin,“ dodal prezident Ukrajiny. (SITA)

Obnova vedeckých zariadení na Ukrajine bude stáť vyše miliardy dolárov, informuje UNESCO.

Počas vyše dva roky trvajúcej vojny došlo k poškodeniu či zničeniu viac ako 1443 vedeckých zariadení, ako aj 750 kusov dôležitého technického vybavenia, väčšina ktorého sa už nedá opraviť, uvádza UNESCO.

Podľa pondelkovej správy bude obnova týchto zariadení stáť viac ako 1,21 miliardy dolárov vrátane 980,5 milióna dolárov pre univerzity, ktoré utrpeli najväčšie škody. Náklady na obnovu základného výskumného vybavenia sa odhadujú na 45,9 milióna dolárov.

UNESCO vyjadrilo obavy predovšetkým o Inštitút pre bezpečnostné problémy jadrových elektrární, ktorý sa nachádza v blízkosti Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny.

Organizácia OSN upozornila, že nevyhnutné vybavenie inštitútu, ktoré slúžilo na sledovanie stavu jadrového priemyslu, bolo ukradnuté alebo zničené, čo predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre región aj mimo neho.

V dôsledku vojny bol vedecký sektor zbavený finančných prostriedkov a tisíce ukrajinských vedcov sú buď vnútorne vysídlené alebo odišli do exilu, predovšetkým do Nemecka alebo Poľska. (TASR)

Na Ukrajine padlo ďalších takmer tisíc ruských vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 425 890, uviedol ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 747 tankov, 12 901 obrnených bojových vozidiel pechoty a 10 522 delostreleckých systémov. (SITA)

Požiar v dôsledku ukrajinského dronového útoku hlásia aj z rafinérie Lukoilu v ruskej Novgorodskej oblasti.

Spoločnosť musela v meste Kstovo prerušiť prevádzku časti fabriky.

Podľa agentúry RIA zostrelila protivzdušná obrana celkovo 25 ukrajinských dronov. Ukrajinská strana útoky zatiaľ nekomentovala.

Podľa starostu Moskvy Sergeja Sobjanina zlikvidovala protivzdušná obrana mesta dron mieriaci na metropolu. Jeho trosky spadli v oblasti mesta Ramenskoje vzdialeného asi 50 kilometrov východne od ruskej metropoly a žiadne škody nespôsobili, uviedol starosta.

Ukrajinský dron zasiahol sklad paliva v ruskom Oriole. Podľa miestnych úradov vypukol požiar, ale nikto nezomrel.

Miestne médiá informovali, že k útoku došlo približne o 03:00 miestneho času. Ruská štátna agentúra RIA Novosti citovala záchranné zložky, podľa ktorých sa po útoku vznietila nádrž s ropnými produktami.

Bezpilotné lietadlo "sa zrútilo v meste Oriol. Útok bol vedený na zariadenie palivového a energetického komplexu. Na mieste pôsobia špeciálne služby, ktoré sa snažia požiar uhasiť. K obetiam na životoch nedošlo," uviedol gubernátor Orlovskej oblasti Andrej Klyčov v aplikácii telegram.

Ukrajinské sily útočili dronmi aj v ruskej Belgorodskej oblasti. Podľa tamojšieho gubernátora Viačeslava Gladkova nedošlo k žiadnym obetiam, ale v dôsledku útoku bolo poškodené elektrické vedenie, čo zapríčinilo výpadok elektriny pre sedem obcí.

Ruská agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo pre regionálnu bezpečnosť informovala o zničení dronu nad Tulskou oblasťou, ktorá sa nachádza južne od Moskvy. Dva ukrajinské drony boli zničené ruskou protivzdušnou obranou aj nad Kurskou oblasťou, uviedol tamojší gubernátor Roman Starovojt.

Starosta ruskej metropoly Sergej Sobjanin hlásil v Moskovskej oblasti zneškodnenie bezpilotného lietadla, ktoré smerovalo na Moskvu. Podľa neho nedošlo k žiadnym škodám ani obetiam. (TASR)

Ruskí zákonodarcovia sa chystajú anulovať sovietske odovzdanie Krymu Ukrajine. Putin krok z roku 1954 odsúdil.

Tento krok má evidentne vytvoriť Rusku právny základ pre to, aby mohlo argumentovať, že Krymský polostrov v Čiernom mori nikdy nebol skutočnou súčasťou Ukrajiny. Rusko pritom už v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom oznámilo, že si Krym anektovalo.

Návrh zákona, predložený jedným zákonodarcom z každej z dvoch ruských komôr parlamentu, označuje odovzdanie Krymu v roku 1954 ako svojvoľné a protizákonné, pretože sa o tejto otázke nekonalo žiadne referendum a sovietske úrady nemali právo presunúť územie z jednej republiky do druhej bez súhlasu.

Nebolo oznámené, kedy budú zákonodarcovia o tomto návrhu diskutovať.

Obyvatelia Krymu sa spolu so zvyškom Ukrajiny po rozpade Sovietskeho zväzu vyslovili v referende za nezávislosť a Rusko a Ukrajina si následne navzájom uznali hranice. Moskva však v roku 2014 vojensky Krym ovládla a západné vlády to vyhlásili za protiprávne.

Rusko vo februári 2022 využilo Krym ako odrazový mostík pre inváziu na Ukrajinu a odvtedy vyhlásilo aj anexiu štyroch ďalších ukrajinských oblastí. Ukrajina podniká na ruské ciele na Kryme časté útoky a zaviazala sa, že znovu dobyje všetko svoje územie okupované Ruskom. (TASR)