Ukrajina Rusko Online: Ukrajinské sily sa pri obrane na avdijivskom fronte spoliehajú na terén

Rusi útočili na železničnú stanicu v Kupjanskom regióne. Obeťami náletu sú 48-ročný muž a 6-ročné dievča.

Matka dievčaťa utrpela ťažké zranenia. Vyplýva to z vyhlásenia hovorcu krajinského ministerstva vnútra Oleksija Kulebu. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj získal pre svoj mierový plán podporu lídrov krajín západného Balkánu.

"Nevyprovokovaná vojenská agresia Ruska proti Ukrajine je aj naďalej veľkým nebezpečenstvom pre európsku bezpečnosť a medzinárodný mier," uviedli účastníci summitu v albánskej Tirane vo zverejnenom vyhlásení. Podpísal ho aj proruský srbský prezident Alexandar Vučič, píše DPA.

Zelenskyj na sociálnej sieti X uviedol, že sa s Vučičom v Tirane stretol a poďakoval sa mu za podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Srbska i za humanitárnu a finančnú pomoc.

Signatári vyhlásenia takisto potvrdili svoju účasť na mierovom summite, ktorý organizuje Ukrajina spolu so Švajčiarskom. Témou rokovaní má byť realizácia mierového plánu, ktorý Zelenskyj predložil ešte v roku 2022. Jeho súčasťou je úplné stiahnutie ruských vojakov z ukrajinského územia, reparácie a procesy s páchateľmi vojnových zločinov.

Účastníci summitu v Tirane tiež odsúdili usporiadanie marcových ruských prezidentských volieb aj na ukrajinských územiach, ktoré okupuje Rusko. Označili to za očividné porušenie medzinárodného práva.

Medzi signatármi sú okrem iných prezidenti Kosova, Moldavska, Severného Macedónska a predsedovia vlád Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska a Rumunska. (TASR)

Kyjev varoval pred deštruktívnym vonkajším zasahovaním v Podnestersku, ktorého predstavitelia požiadali Rusko o "ochranu".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Podnesterský parlament prijal rezolúciu. Rusko požiadali o "ochranu" Čítajte 

Rezort ukrajinskej diplomacie vo vyhlásení uviedol, že "najnovší vývoj v moldavskom regióne Podnestersko pozorne sleduje, pričom vyzýva na mierové riešenie ekonomických, sociálnych a humanitárnych otázok medzi Kišiňovom a Tiraspoľom bez akéhokoľvek deštruktívneho vonkajšieho zasahovania". (TASR)

Litovská vláda schválila vyčlenenie ďalších 326-tisíc eur na podporu utečencov z Ukrajiny. Hneď použijú 304-tisíc eur.

Súčasťou financií na podporu utečencov je napríklad balík v sume 160-tisíc eur na sociálnu pomoc či suma 130-tisíc eur na jednorazovú pomoc pri usadení sa a na príspevky na vzdelávanie detí.

Ďalších viac ako 21-tisíc eur je určených na kompenzáciu nákladov Univerzitnej nemocnici vo Vilniuse vyplývajúcich z ubytovania Ukrajincov počas októbra až decembra 2023. (SITA)

Ruské bombardovanie ukrajinskej Charkovskej oblasti si vyžiadalo životy štyroch civilistov vrátane dieťaťa a kňaza.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleg Sinehubov uviedol, že v centre mesta Kupiansk zahynul 58-ročný farár pod troskami zasiahnutého kostola. V neďalekej kaviarni zomrel 39-ročný muž.

Rusi podľa Sinehubova zhodili na mesto bomby typu FAB-500 a poškodili najmenej 12 obytných domov. Podľa neho sa tam zranilo ďalších päť ľudí.

Ukrajinské ministerstvo vnútra hlásilo smrť šesťročného dievčaťa a jej starého otca v dedine Velikij Burluk pri Kupiansku.

Toto mesto sa nachádza približne 40 kilometrov od hranice s Ruskom. Pred vojnou bol Kupiansk s približne 30-tisíc obyvateľmi dôležitým uzlom železničnej dopravy. V súčasnosti je spustošené vojnou.

Moskva dlhodobo tvrdí, že svoje útoky nezameriava na civilistov. Organizácia spojených národov však potvrdila, že pri ruskej invázii na Ukrajinu zahynulo viac ako 10-tisíc civilistov. Skutočný počet civilných obetí je podľa nej pravdepodobne ešte vyšší. (TASR)

Skupina bieloruských disidentov tvrdí, že plánujú prevrat voči bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi.

Gerilová skupina BYPOL pozostávajúca z bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktorá svoju činnosť vedie z Poľska, v rámci príprav trénuje dôstojníkov a aktívne sabotuje Kremeľ vo vojne na Ukrajine.

Líder skupiny Aliaksandr Azarau pre belgické médium VRT povedal, že majú vypracovaný plán, ktorý vykonajú v správnom čase.

Na to, aby ruský prezident Vladimir Putin prehral na Ukrajine, je podľa Azaraua potrebné oslabiť Lukašenkov režim.

„Bez Putina nie je Lukašenko. Ak dokáže Ukrajina spustiť úspešnú ofenzívu, Putin nebude mať čas pre Bielorusko,“ vyjadril sa.

BYPOL vykonáva sabotáž proti ruskému úsiliu v snahe pomôcť Kyjevu vo vojne, povedal Azarau. Skupina útočí na ruské lietadlá, poškodzuje železničné trate a trénuje bieloruských dobrovoľníkov bojujúcich popri ukrajinských silách.

Vlani vo februári sa skupina prihlásila k dronovému útoku, ktorý vážne poškodil ruské vojenské lietadlo pri Minsku. (SITA)

Visegrádsky fond je možno pekná pozostalosť, ale klasická predstava V4 padla 24. februára 2022. Píše Peter Schutz. (SME)

Ruský minister zahraničných vecí Lavrov sa zúčastní na diplomatickom fóre, ktoré sa v piatok začne v Turecku.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu uviedla, že Lavrov sa na podujatí stretne so svojím tureckým kolegom Hakanom Fidanom. Pre AFP to potvrdil hovorca tureckého rezortu diplomacie Öncü Keceli.

Diplomatické fórum v Antalyi (ADF) vzniklo v roku 2021 ako miesto pre politikov, podnikateľov, výskumníkov a akademikov na výmenu názorov na diplomaciu, politiku a podnikanie.

Lavrov sa na konferencii ADF zúčastnil aj v roku 2022, len niekoľko týždňov po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, naposledy navštívil Turecko vlani v apríli, keď sa v Ankare stretol s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

Turecko podobne ako Ukrajinu a Rusko obmýva Čierne more a darí sa udržiavať kontakty s oboma stranami konfliktu. Zohráva aj kľúčovú úlohu pri vývoze ukrajinského obilia po mori prostredníctvom bezpečného koridoru pod záštitou OSN. Západní spojenci však Ankare vyčítajú, že pomáha Rusku obchádzať niektoré sankcie.

Najnovšie kolo sankcií, ktoré minulý týždeň predstavil Biely dom, sa vzťahuje aj na 16 tureckých subjektov. Washington obvinil jednotlivcov a spoločnosti, že pomáhajú zásobovať ruský priemysel a podporujú schopnosť Moskvy viesť vojnu proti Ukrajine. (TASR)

Bulharsko sa chystá v najbližších dňoch dodať Ukrajine sto obrnených transportérov, oznámil bulharský minister obrany Tagarev.

Bezplatné poskytnutie sto obrnených vozidiel Kyjevu zo zásob ministerstva vnútra bulharskí poslanci schválili vlani v decembri, ale potom museli prelomiť veto bulharského prezidenta Rumena Radeva. (SITA)

Účinná ochrana poľskej hranice s Ruskom a Bieloruskom je otázka toho, či Poľsko "bude, alebo nebude" existovať.

Poľský premiér Donald Tusk to povedal novinárom po stretnutí s nórskym kolegom Jonasom Gahrom Störem, s ktorým diskutovali o zabezpečení hraníc.

"Možno v tejto chvíli to pre Nórsko neplatí, ale pre Poľsko nie je účinná ochrana jeho hraníc s Ruskom a Bieloruskom len otázkou migračnej politiky, ale aj otázkou toho, či poľský štát bude, alebo nebude," uviedol Tusk.

"Preto bude pre nás každá skúsenosť veľmi cenná, ako bude aj výmena skúseností s Nórskom," dodal.

Tusk pripomenul, že Poľsko hraničí okrem ruskej enklávy Kaliningrad aj s Bieloruskom, ktoré "fakticky uplatňuje Putinovu migračnú politiku".

Poľský premiér ďalej povedal, že sa snaží zavádzať opatrenia, ktoré umožnia "účinnú reakciu na migračnú agresiu organizovanú Moskvou a Minskou", ale zároveň zachovávajú "humanitárne princípy", pretože ľudia pokúšajúci sa prekročiť hranice sú tiež obeťami Putina a Alexandra Lukašenka, prezidenta Bieloruska". (TASR)

Dvaja civilisti zahynuli a najmenej päť ďalších utrpelo zranenia pri ruskom leteckom útoku na centrum Kupiansku.

Uviedol to v stredu gubernátor oblasti Oleh Synjehubov, informuje web Kyiv Independent.

Ukrajinská armáda v utorok upozornila, že Rusko pokračuje v sústreďovaní svojich síl v blízkosti mesta Kupiansk, ktoré pre Moskvu zostáva hlavným cieľom v oblasti ako kľúčový logistický uzol.

Americká nezisková organizácia Inštitút pre štúdium vojny varovala, že Rusko by mohlo zopakovať svoju úspešnú taktiku z Avdijivky vo väčšom rozsahu, ak Západ bude naďalej meškať s vojenskou pomocou.

Denník Financial Times získal balík 29 tajných ruských dokumentov, ktoré opisujú detaily jadrovej doktríny. (SME)

Poľská vláda rokuje s ukrajinskou stranou o dočasnom uzatvorení spoločnej hranice pre obchodnú výmenu.

 Uviedol to poľský premiér Donald Tusk, ktorý sa vyjadroval k požiadavkám poľských poľnohospodárov protestujúcich proti dovozu lacného tovaru z Ukrajiny.

Dodal, že takéto rozhodnutie by bolo bolestné pre obe strany. 

Poľsko je odhodlané Ukrajine pomôcť, ale má pre dôsledky vojny na Ukrajine najväčšie problémy, vyhlásil poľský premiér. Cena za voľný obchod s Ukrajinou je podľa neho príliš vysoká, a to nielen pre poľnohospodárov.

"Chceme Ukrajine pomôcť, ale nemôžeme dopustiť, aby táto pomoc viedla k veľmi negatívnym dopadom na našich obyvateľov," uviedol Tusk.

"Neustále hľadáme riešenie, ktoré ochráni poľský aj európsky trh pred prílevom výrazne lacnejších poľnohospodárskych plodín," dodal. Európska komisia a Ukrajina podľa neho zatiaľ prišli s návrhmi, ktoré sú pre Poľsko neprijateľné. Varšava by poľským poľnohospodárom mohla pomáhať dotáciami alebo výkupom ich produkcie. (ČTK)

Belgická vláda schválila uvoľnenie dvesto miliónov eur na nákup munície pre Ukrajinu.

stredu na tlačovej konferencii to oznámil belgický premiér Alexander De Croo.

Peniaze budú použité na nákup delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov vyrobenej mimo Európskej únie. Za sumu 200 miliónov eur sa dá kúpiť približne 50-tisíc kusov. Ukrajina dostane túto muníciu do konca marca.

Nákup je súčasťou európskeho projektu koordinovaného Českou republikou. Okrem Belgicka už peniaze sľúbili Spojené kráľovstvo, Holandsko, Dánsko, Kanada a Švédsko. (TASR)

Slovenskú hranicu s Ukrajinou budú strážiť aj dve bezpilotné lietadlá.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom vyhlásil, že polícia posilňuje a modernizuje bezpečnostné opatrenia na hranici.

Napriek tomu, že tieto dve lietadlá sú už pripravené v Sobranciach, chýba infraštruktúra pre ich prevádzku.

Hraničný úsek s Ukrajinou, ktorý má Slovensko na starosti, meria 98 kilometrov, z toho dve tretiny sú v komplikovanom horskom teréne. 

"Je to ukážka našej odhodlanosti chrániť schengenské hranice a bojovať proti nelegálnej migrácii," zdôraznil minister s tým, že Slovensko je pripravené na nadchádzajúce schengenské hodnotenie, ktoré sa uskutoční túto jeseň, s cieľom udržať si vysoké ratingy.

Minister vyjadril nádej, že konflikt na Ukrajine sa skončí mierovou cestou a že Slovensko bude pripravené otvoriť bránu do Európy, čo by prospelo najmä východnému Slovensku. Zároveň avizoval veľkú rekonštrukciu hraničného prechodu. (TASR)

To, ako Kyjev používa rakety, ktoré mu darovala Británia, je záležitosťou ukrajinskej armády, uviedlo britské ministerstvo.

Británia oznámila vlani v máji, že Ukrajine pošle rakety dlhého doletu Storm Shadow. Ako prvá krajina tak poskytla Ukrajine zbrane dlhého dosahu po februári 2022, keď na jej územie vtrhli ruské vojská.

Jej príklad nasledovalo Francúzsko a iní spojenci, ktorí už tiež Ukrajine posielajú strely s plochou dráhou letu.

"Používanie (rakiet) Storm Shadow Ukrajinou a proces zameriavania cieľov je záležitosťou ozbrojených síl Ukrajiny," uviedol hovorca britské ministerstva obrany vo vyhlásení.

"Spojené kráľovstvo spolu s ostatnými spojencami poskytujú Ukrajine celý rad vybavenia na pomoc v boji proti nelegálnej a nevyprovokovanej agresii Ruska," dodal.

Londýn týmto vyjadrením podľa AFP nepotvrdil, ako a či vôbec britská armáda pomáha Ukrajine pri rozhodovaní o použití britských rakiet pri vojenských operáciách a výbere cieľov.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok povedal, že Berlín nemôže nasledovať Britániu a Francúzsko a poslať Ukrajine zbrane s dlhým dosahom. Opakovane totiž odmieta Kyjevu poskytnúť nemecké rakety Taurus pre obavy, že by mohli byť použité proti cieľom hlboko na území Ruska. (TASR)

Predsedovia 23 európskych parlamentov v spoločnom liste apelovali na šéfa americkej snemovne.

Žiadajú, aby zaistil uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré zahŕňajú aj vojenskú pomoc pre Ukrajinu za 60 miliárd dolárov. 

V Snemovni reprezentantov má tesnú väčšinu republikánska strana. Jej predseda Johnson blokuje hlasovanie o tzv. návrhu zákona o dodatočnom financovaní, ktorý počíta aj s novou pomocou pre Ukrajinu v boji proti ruskej invázii.

Ukrajina vo vojne s Ruskom trpí nedostatkom vojenského personálu a munície a nedávno tiež prišla o časť pozícií na fronte. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto varoval, že Kyjev potrebuje, aby sa o novej americkej pomoci rozhodlo "v priebehu mesiaca".

List z utorka podpísali predsedovia parlamentov z 19 európskych krajín vrátane Rakúska, Nemecka, Francúzska, Česka a Ukrajiny. Vyzvali Johnsona, aby pomohol "poskytnúť Ukrajine potrebné finančné prostriedky na pokračovanie" v boji proti ruským silám. (TASR)

Ruská štátna duma jednomyseľne schválila návrh zakazujúci reklamu v médiách tzv. zahraničných agentov.

Schválený návrh zakazuje ruským občanom a firmám umiestňovať reklamy na webové stránky, blogy, sociálne siete a ďalšie materiály "zahraničných agentov".

Samotným "zahraničným agentom" zakazuje robiť si vlastnú reklamu. Porušenie zákazu sa bude trestať pokutami a dvojročným väzením v prípade opakovania tohto trestného činu. Inzeranti môžu dostať pokutu do 300-tisíc rubľov (asi 3 005 eur).

Predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin a spojenec prezidenta Putina povedal, že nový zákon posilní národnú bezpečnosť Ruska v čase vojny.

Označenie zahraničný agent ruské úrady dávajú politikom, aktivistom aj médiám, ktorí podľa ich názoru "konajú pod vplyvom zo zahraničia". Toto slovné spojenie pripomína termín pre špiónov z éry Sovietskeho zväzu a má negatívny význam. (TASR)

Cynická obluda: Jasný dôkaz, že Rusom krivdíme a démonizujeme ich!

(zdroj: Cynická obluda)

Ukrajinskí vojaci dostávajú muníciu na prídel, Rusko získava iniciatívu na bojisku. Pomôcť Ukrajine má Pražský plán. (Bloomberg)

Ukrajinský prezident Zelenskyj a albánsky premiér Rama podpísali dohodu o priateľstve a spolupráci.

Cieľom je posilniť dvojstrannú kooperáciu a postavenie Ukrajiny na Balkáne.

Ukrajinský prezident a albánska vláda zorganizovali samit, ktorý má povzbudiť krajiny juhovýchodnej Európy k ďalšej podpore Kyjeva.

Na samite v Albánsku sa zúčastnilo jedenásť krajín z juhovýchodnej Európy vrátane niektorých susedných krajín Ukrajiny. Zelenskyj na mikroblogovacej sieti X označil albánskeho premiéra Ediho Ramu za „neochvejného priateľa Ukrajiny" a dodal, že obaja budú „diskutovať o obrannej a politickej spolupráci, podpore mierového plánu a bezpečnostných dohodách".

Rama na Facebooku napísal, že je hrdý na to, že môže privítať Zelenského na „solidárnom stretnutí a pokračovať v záväzku našich demokracií proti ruskej agresii".

Ruské veľvyslanectvo v Štokholme avizovalo protiopatrenia v súvislosti so vstupom Švédska do NATO.

"Rusko prijme protiopatrenia politického a vojensko-technického charakteru s cieľom minimalizovať hrozby pre svoju národnú bezpečnosť," uviedlo ruské veľvyslanectvo na sieti Telegram.

Konkrétny obsah avizovaných protiopatrení bude závisieť od rozsahu švédskej integrácie do NATO, "vrátane možného rozmiestnenia jednotiek NATO, vojenských prostriedkov a zbraní v tejto krajine". (TASR)

Holandsko si objednalo z Českej republiky deväť najnovších húfnic DITA a plánuje ich dodať Ukrajine. (SITA)

Ukrajinské sily pokračujú v obrannej operácii na avdijivskom fronte, spoliehajú sa na terén vrátane vodných nádrží.

„Tam bude samotný terén tvoriť súčasť našej obrany: reťazec nádrží bola identifikovaná ako kľúčový prvok. Toto je spôsob, akým jednotky ukrajinských ozbrojených síl na fronte v Avdiivke pokračujú vo svojich obranných operáciách,“ povedal hovorca tavrijskej skupiny ukrajinskej armády Dmytro Lychovij.

Dodal, že Ukrajinci zabránili útočným skupinám ruskej armády v postupe na okraje obce Orlivka a prístupy k nej.

Diskusiu o podpore Ukrajiny vyslaním vojakov by podľa estónskeho generálmajora malo Rusko považovať za signál.

„Na jednej strane je to dobrý odkaz pre Európanov, ktorí majú tendenciu byť s vojnou spokojní. Ale na druhej strane to určite vysiela signál aj Rusku: Európa je pripravená investovať do Ukrajiny a pokračovať v pomoci,“ povedal Väli pre estónskeho vysielateľa ERR. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Estónsky generálmajor Neeme Väli sa však domnieva, že Ukrajina má dostatok vlastných ľudských zdrojov a od Európy očakáva pomoc predovšetkým v oblasti zbraní a techniky. „Problémom nie je nedostatočný počet vojakov, ale potrebná je skôr technika a zbrane,“ upozornil Väli. (SITA)

Protestujúci poľskí poľnohospodári, ktorí spáchajú trestné činy, budú podľa zákona potrestaní. 

"To, čo sa stalo na viacerých miestach, napríklad vysypanie obilia z dopravných prostriedkov, je neprijateľné," uviedol v poľskom rozhlase Marcin Kierwinski. "Poľská polícia a vláda premiéra Donalda Tuska nedovolia takúto anarchiu vo verejnom živote," dodal.

Ukrajinský vicepremiér a minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov v pondelok na sociálnej sieti X vyzval Poľsko na potrestanie osôb, ktoré počas víkendu vysypali na poľskej železničnej stanici ukrajinskú kukuricu. Páchatelia otvorili osem vagónov, z ktorých sa vysypalo približne 160 až 180 ton kukurice, ktorá smerovala do Maroka.

Minister Kierwinski uviedol, že polícia považuje každé úmyselné vysypanie produktov z Ukrajiny za trestný čin. Napriek tomu, že utorkový protest poľnohospodárov bol pokojný, "v niekoľkých prípadoch budú podané oznámenia prokuratúre podľa určitých zákonov," povedal Kierwinski. (TASR)

Únia by mala zvážiť využitie ziskov z ruských aktív na vojenské zásoby pre Ukrajinu, povedala von der Leyenová.

"Je načase začať sa rozprávať o využívaní neočakávaných ziskov zo zmrazených ruských aktív na spoločný nákup vojenskej techniky pre Ukrajinu," povedal Ursula von der Leyenová.

"Neexistuje silnejší symbol a lepšie využitie týchto peňazí než na to, aby sa Ukrajina a celá Európa stali bezpečnejším miestom pre život," uviedla Leyenová.

Hrozba vojny pre Európsku úniu podľa Leyenovej "síce nie je bezprostredná, ale nie je ani nemožná". (TASR)

Rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády 11. apríla bude v Michalovciach, uviedol predseda vlády Robert Fico. (TASR)

Putin musí zaplatiť za to, čo urobil Rusku, Ukrajine i Alexejovi, povedala v europarlamente Navaľného manželka. (TASR, ČTK)

Ruskí vojaci obsadili ukrajinskú dedinku Stepove asi sedem kilometrov od Avdijivky, oznámilo to ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinská armáda v utorok uviedla, že sa jej ozbrojené sily z obce  stiahli.

Jednotky získali kontrolu nad obcou Stepove a dosiahli lepšie pozície, píše ministerstvo vo vyhlásení. Ruskí vojaci podľa neho odrazili útoky ukrajinskej armády v oblastní obcí Toneňke, Orlivka, Pervomajske či Novobachmutivka, čo by naznačovalo tlak ruských vojsk západným smerom po sústavnej línii.

Vyhlásenia bojujúcich strán o pohyboch na fronte nemožno ale bezprostredne overiť. (ČTK)

Štúdia realizovateľnosti diaľnice D1 na Ukrajinu mešká. Minister dopravy Ráž očakáva jej skoré dokončenie. (TASR)

Slovenskí a ukrajinskí predstavitelia budú rokovať v Michalovciach, témami budú civilné projekty a humanitárna pomoc.

Na tlačovej konferencii to oznámil premiér Fico.

"Momentálne diskutujeme s primátorom Michaloviec Miroslavom Dufincom o vhodných priestoroch na toto stretnutie," uviedol Fico.  (SME)

Najväčšia ruská banka Sberbank zvýšila vlani čistý zisk viac ako päťnásobne na 1,5 bilióna rubľov.

Informovala o tom dnes v tlačovej správe, výsledky sú podľa medzinárodných účtovných štandardov. Predvlani zisk predstavoval 287,8 miliardy rubľov.

Generálny riaditeľ German Gref uviedol, že celkové úverové portfólio banky vlani vzrástlo o 27 percent na 39,4 miliardy rubľov. Vklady súkromných klientov sa zvýšili o 4,4 bilióna na 22,9 bilióna rubľov.

Čisté úrokové výnosy vlani vzrástli o 36,8 percenta na 2,56 bilióna rubľov. Rast podporilo zvýšenie úrokových sadzieb, ku ktorému pristúpila ruská centrálna banka. Čisté výnosy z poplatkov a provízií potom stúpli o 8,4 percenta na 763,9 miliardy rubľov.

V roku 2022 naopak banke zisk takmer o 80 percent klesol. Príčinou boli rozsiahle sankcie zamerané na finančný sektor, ktoré Západ zaviedol proti Rusku za to, že vyslalo svoje vojská na Ukrajinu. Sankcie ruským bankám zablokovali prístup ku globálnym platobným systémom a obmedzili veľkú časť ich zahraničných aktivít. (ČTK)

Americká ministerka Yellenová vyzýva lídrov, aby odblokovali aktíva ruskej centrálnej banky a poslali ich na Ukrajinu.

Hodnota aktív je zhruba 300 miliárd dolárov.

„Je nevyhnutné a naliehavé, aby naša koalícia našla spôsob, ako odblokovať hodnotu týchto imobilizovaných aktív, aby sme podporili pokračujúci odpor Ukrajiny a dlhodobú rekonštrukciu,“ povedala Yellenová vo vyhlásení počas návštevy brazílskeho Sao Paula, kde sa tento týždeň stretávajú ministri financií skupiny G20 a guvernéri centrálnych bánk.

„Verím, že existujú silné medzinárodné právne, ekonomické a morálne dôvody na posun vpred. Bola by to rozhodujúca odpoveď na bezprecedentnú hrozbu Ruska pre globálnu stabilitu,“ povedala Yellenová. (SITA)

Predstaviteľ čínskeho ministerstva zahraničia Li Chuej navštívi tento týždeň Rusko, Ukrajinu i niektoré krajiny Únie.

Bude rokovať o ukončení dva roky trvajúcej vojny medzi Moskvou a Kyjevom. Oznámilo to v stredu rezort diplomacie v Pekingu.

Cesta tohto vysokopostaveného čínskeho diplomata bude predstavovať "druhé kolo kyvadlovej diplomacie zameranej na hľadanie politického riešenia ukrajinskej krízy", uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení s tým, že Li Chuej zavíta aj do Francúzska, Nemecka a Poľska.

Li absolvoval takéto rokovania v Moskve, Kyjeve i viacerých európskych metropolách aj vlani.

Kým sa Čína v otázke vojny Ruska na Ukrajine predstavuje ako neutrálna strana, čelí kritike Západu za to, že odmieta odsúdiť Moskvu za inváziu. (TASR)

Desať rokov po okupácii Krymu narastá porušovanie ľudských práv, tvrdí ukrajinská predstaviteľka pre Krym.

"K 24. februáru okupačné sily nelegálne zadržali 208 ľudí vrátane 125 krymských Tatárov," upozornila Tamila Taševová, ktorá zároveň kritizovala "kolonizáciu" a "totálnu rusifikáciu" tohto regiónu.

V súčasnosti je Krym izolovaný od ostatného sveta ako ruský "prívesok" a ekonomicky je závislý na okupačnej mocnosti, uviedla pre DPA Taševová.

Predovšetkým to podľa nej spôsobilo, že pre tamojších obyvateľov je život oveľa drahší. "Sme svedkami rastúceho odporu voči okupácii," dodala.

Ďalej podľa nej došlo aj k ďalšiemu zhoršovaniu situácie ohľadne ľudských práv, predovšetkým pre krymských Tatárov, ktorí v minulosti mali aj svoj parlament. Krymskí Tatári sú politicky prenasledovaní, ich domy sú prehľadávané a médiá zrušené, podotkla Taševová.

Desaťtisíce krymských Tatárov navyše ušli v septembri 2022 do zahraničia v dôsledku nútenej mobilizácie do vojny na Ukrajine zo strany Ruska.

"Približne 70 000 obyvateľov Krymu opustilo polostrov, kým podľa rôznych odhadov sa sem prisťahovalo od 500 000 do 800 000 Rusov," uviedla Taševová.

Podľa oficiálnych údajov má Krym viac než dva milióny obyvateľov.

Ruské štatistiky pritom nepoukazujú na takýto masívny nárast, konštatuje DPA. Podľa nich sa počet obyvateľov na Kryme zvýšil približne o 100 000 v porovnaní s ukrajinskými štatistikami z obdobia pred anexiou.

Taševová zdôraznila, že mier je možný len v tom prípade, ak Ukrajina opätovne získa späť Krym i všetky ďalšie Ruskom okupované územia.

"Ak urobíme ústupky agresorovi a budeme prehliadať porušovanie medzinárodného práva, len zvyšujeme hrozbu a nebezpečenstvo," dodala.

Ako ďalej podotkla, neverí, že Rusko zrealizuje svoje jadrové hrozby.

"Rusko nepoužije jadrové zbrane, pretože Putin vie, že odtiaľ už niet cesty späť. Celý systém, ktorý nelegálne vybudoval na okupovaných územiach, tak bude zničený," uzavrela.

Vo februári 2014 začalo Rusko na Kryme s nasadzovaním "zelených mužíkov" - vojakov bez štátnych insígnií - po zvrhnutí ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, lojálneho Moskve. Ruský prezident Vladimir Putin až neskôr priznal, že išlo o ruských vojakov.

Putin nakoniec spečatil anexiu Krymu 18. marca 2014.

Aj Ruský Červený kríž je nástrojom kremeľskej propagandy napriek tomu, že má byť neutrálny a oddelený od politiky. (TASR)

Ruskí okupanti nezastavujú ofenzívu okolo Avdijivky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Chcú tak pripraviť ukrajinské sily o možnosť oddýchnuť si a vytvoriť silnejšiu obrannú líniu v bezprostrednej blízkosti Avdijivky.

V najnovšej aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Ruské sily sa podľa analytikov snažia využiť taktické príležitosti, ktoré sa objavili po dobytí Avdijivky, a zdá sa, že udržiavajú relatívne vysoké tempo útočných operácií zameraných na zatlačenie Ukrajincov čo najďalej od Avdijivky, aby ukrajinské sily nemohli vytvoriť spoľahlivé obranné línie.

V súčasnosti ruské jednotky sústreďujú svoje útoky na západ od Avdijivky v smere na Orlivku, Tonenke a Berdyči, kde si ukrajinské jednotky vytvorili obranné pozície, aby sa kryli po stiahnutí z Avdijivky a odrazili ďalšie ruské útočné operácie.

Ukrajinská armáda zlikvidovala všetkých desať dronov, ktoré ruská armáda nasadila do útokov v Odeskej a Mykolajivskej oblasti.

Bezpilotné lietadlá typu Šahíd 131/136 boli vypustené z oblasti Čierneho mora.

Úlomky jedného z bezpilotných lietadiel poškodili transformátor v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry v priemyselnej zóne prístavného mesta Odesa, čo malo za následok skrat a požiar. Požiar bol rýchlo uhasený a nedošlo k žiadnym obetiam, informovala ukrajinská armáda.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že v utorok večer bol nad Belgorodskou oblasťou zostrelený ukrajinský dron.

Vo viacerých regiónoch na juhu a v strednej časti Ukrajiny bol v noci vyhlásený letecký poplach pre nebezpečenstvo ruských raketových útokov. Výstraha sa týkala najmä Vinnyckej, Čerkaskej, Kirovhradskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Po nejakom čase bol tento poplach zrušený. Naďalej však platí výstraha pre Charkovskú oblasť.

"Vzdušný poplach v Charkovskej oblasti súvisí s činnosťou nepriateľského taktického letectva," uviedli ukrajinské ozbrojené sily podľa BBC.

Ruské ostreľovanie v Záporožskej oblasti zabilo 76-ročného obyvateľ v obci Nove, uviedol gubernátor oblasti Fedorov. Delostrelecký útok na frontové mesto Orichiv zranil 53-ročného muža.

O vyslaní vojakov na Ukrajinu neuvažujú ani Nemecko a Poľsko. Pridali sa tak vyhláseniam ďalších krajín.

Spojené kráľovstvo, Taliansko, Česko, Slovensko i šéf NATO Jens Stoltenberg tiež uviedli, že neplánujú vyslať pozemné jednotky do vojnou zničenej krajiny.

Stalo sa tak po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že vyslanie západných vojakov by nemalo byť v budúcnosti „vylúčené“.

NATO ako aliancia poskytuje Ukrajine iba nesmrtiacu pomoc a podporu, ako sú zdravotnícky materiál, uniformy a zimné vybavenie, no niektorí členovia sa rozhodli poslať zbrane a muníciu.

Akékoľvek rozhodnutie organizácie vyslať vojakov by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu všetkých členských krajín. (SITA)

Stratégia Západu vraj nefunguje, jediným riešením je mier. Toto sú len niektoré z víkendových výrokov Roberta Fica.

Aké naratívy Fico v posledných dňoch šíri, čo je na nich pravdy a ako sa k jeho vyjadreniam stavajú predstavitelia členských štátov Únie?

Okupanti prišli o ďalších 1 060 vojakov, od začiatku invázie 412 610, tvrdí velenie Ukrajiny.

Ruská armáda stratila v priebehu 24 hodín aj o ďalších 14 bojových obrnených vozidiel, 20 delostreleckých systémov, dva protivzdušné systémy, dve lietadlá aj 24 dronov.

Ruské útoky na ukrajinskú Sumskú oblasť si v utorok vyžiadali ďalšie dva životy a osem zranených.

S odvolaním sa na vojenskú správu to napísal ruskojazyčný server BBC.

"Počas dňa Rusi uskutočnili 59 ostreľovaní pohraničných území a osád Sumskej oblasti. Zaznamenaných bolo 296 výbuchov," zhrnula vojenská správa regiónu, ktorý leží pri ruských hraniciach.

Najhoršie následky malo ostreľovanie v obci Chotin, kde prišli o život dvaja policajti a ďalších šesť ich bolo zranených. (ČTK)

Zelenskyj pricestoval v utorok neskoro večer do Tirany, aby sa tam zúčastnil na summite lídrov krajín západného Balkánu.

Summit sa bude zaoberať ďalšou pomocou pre Kyjev. Ide prvú Zelenského návštevu Albánska od vypuknutia ruskej invázie.

Albánsky minister zahraničných vecí Igli Hasani označil v príspevku na sociálnej sieti príchod Zelenského za "kľúčový moment pre posilnenie bilaterálnych vzťahov a solidaritu s Ukrajinou v jej hrdinskom boji proti ruskej agresii".

Zelenskyj sa v albánskej metropole stretne s lídrami krajín západného Balkánu na summite "Ukrajina-juhovýchodná Európa".

Albánsko je členskou krajinou NATO od roku 2009. Od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu je aj hlasným podporovateľom Kyjeva, hoci o svojich dodávkach zbraní pre túto krajinu verejne príliš nehovorí. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken však počas svojej nedávnej návštevy tejto balkánskej krajiny ocenil podporu, ktorú preukazuje Ukrajine.

Albánsko "bolo jednou z prvých krajín, ktoré poslali Ukrajine vojenskú pomoc po ruskej agresii - zbrane, muníciu, vozidlá odolné voči mínam - a v súčasnosti patrí medzi desať najväčších krajín v prepočte na obyvateľa, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny a bezpečnostnú pomoc," povedal vtedy šéf americkej diplomacie.

Zelenskyj v posledných týždňoch cestuje po celom svete a snaží sa získať pomoc pre ukrajinské ozbrojené sily, ktoré čelia kritickému nedostatku munície, pričom sa snažia zadržať postup ruských síl na fronte. (TASR)

Ruské úrady načas zablokovali platformu pre zasielanie správ Telegram a ďalšie internetové služby.

Neskôr to vysvetlili testovaním pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami. Správy o vypínaní rôznych internetových služieb alebo rušení fungovania mobilných sietí z Ruska zvyčajne prichádzajú v súvislosti s potláčaním protestov.

O zásahoch proti internetovým platformám sa tiež hovorí v spojitosti so snahou Ruska postupne sa odpojiť od medzinárodných internetových služieb a vytvoriť si ich vlastnú alternatívu po vzore Číny.

"Výpadky sú spôsobené tým, že pred prezidentskými voľbami naše tajné služby preverujú fungovanie všetkých systémov vo vnútri Ruska spojených s infraštruktúrnym fungovaním internetu a kyberbezpečnosti," informoval portálu Gazeta.ru predseda parlamentného výboru pre informačné technológie Andrej Svincov.

Výpadky dnes popri Telegrame postihli tiež WhatsApp, Telegram, YouTube, Viber, Zoom alebo sociálnu sieť VKontakte, uviedla ruskojazyčná verzia BBC.

Naopak začali bez obmedzení fungovať platformy, ktoré sa ruské úrady snažia blokovať, ako sú Facebook a Instagram, a ku ktorým sa inak musia užívatelia z Ruska pripájať pomocou virtuálnych privátnych sietí, uviedli spravodajcovia agentúry Reuters.

Zástupca šéfa parlamentného výboru pre informačné technológie Anton Tkačov na portáli Duma TV vysvetlil, že ruský cenzorský úrad Roskomnadzor sa snažil otestovať účinnosť svojich blokád.

"Roskomnadzor vykonal tento test, aby mohol určiť, kde sú slabé miesta, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k odstráneniu nejakej prekážky alebo odblokovaniu nejakého kanála," uviedol Tkačov. (ČTK)

Ukrajinský prezident sa v Saudskej Arábii stretol s korunným princom Muhammadom bin Salmánom.

Zelenskyj ocenil snahy Rijádu pri hľadaní riešenia na ukončenie vojny na Ukrajine. Korunnému princovi poďakoval za jeho "cenné rady" pri hľadaní spôsobov na implementáciu mierového plánu.

"Hlava (ukrajinského) štátu poukázala predovšetkým na úsilie Saudskej Arábie pomôcť nastoliť spravodlivý mier na Ukrajine," informovala Zelenského kancelária na svojej oficiálnej webstránke. "Vedenie Saudskej Arábii môže pomôcť nájsť spravodlivé riešenie," dodala.

Ukrajinský prezident rokoval so saudskoarabským korunným princom aj o mierovom summite, ktorý sa má tento rok konať vo Švajčiarsku. Obaja lídri okrem toho rokovali aj o možných krokoch na skutočné nastolenie bezpečnosti pre Ukrajinu, Európu a svet. "Máme rovnaký záujem na zaisťovaní globálnej stability," uviedol Zelenskyj.

Muhammad bin Salmán počas rokovaní podľa saudskoarabskej štátnej tlačovej agentúry potvrdil, že jeho krajina podporuje všetky medzinárodné snahy zamerané na vyriešenie ukrajinsko-ruskej krízy.

Ukrajinskí predstavitelia absolvovali už viacero multilaterálnych stretnutí, kde rokovali o svojom mierovom pláne s predstaviteľmi desiatok krajín. Predmetný plán požaduje stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny a uznanie ukrajinských hraníc tak, ako boli vytýčené pri rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Jedno z takýchto stretnutí týkajúce sa navrhovaného ukrajinského mierového plánu sa vlani v auguste konalo aj v saudskoarabskej Džidde.

Saudská Arábia sa už skôr zhostila úlohy sprostredkovateľa v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom, pričom obom stranám pomohla vyjednať výmeny vojnových zajatcov. Zelenskyj pred utorkovými rokovaniami s korunným princom vyjadril nádej, že jeho návšteva Saudskej Arábii prinesie aj v tomto smere ďalšie výsledky. (TASR)