Text vyšiel pôvodne v agentúre Bloomberg.
Francúzsko a Holandsko podporili plán nákupu munície mimo Európy. V ich záujme je, aby sa na Ukrajinu rýchlejšie dostalo potrebné vojenské vybavenie, keďže kyjevské sily čelia pokračujúcemu ruskému postupu.
Myšlienku nákupu státisícov nábojov z viacerých krajín načrtol český premiér Petr Fiala na pondelkovom mimoriadnom stretnutí európskych lídrov v Paríži, ktorého cieľom bolo vyjadriť podporu Kyjevu a zdôrazniť odhodlanie Západu pomôcť Ukrajine zvíťaziť nad Ruskom. Návrh sa očakáva začiatkom marca.
Európski lídri sa snažia vyjadriť svoj záväzok voči Ukrajine po tom, čo váhanie v súvislosti s predchádzajúcou pomocou a pokračujúce meškanie financovania zo strany USA spôsobili, že ukrajinskí vojaci dostávajú muníciu na prídel v čase, keď Rusko znovu získava iniciatívu na bojisku.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v úsilí o zabezpečenie kľúčových zbraní dokonca nevylúčil myšlienku, že Európa by niekedy mohla na Ukrajinu vyslať svojich vojakov.
V článku sa dočítate:
- o ruskom postupe na fronte,
- kedy by mala byť v Európe a na Ukrajine dostatočná výroba munície,
- čo západní lídri povedali Zelenskému.
Nemožno nič vylúčiť
Ruské jednotky postupujú západne od Avdijivky po tom, ako sa ukrajinskí vojaci začiatkom tohto mesiaca z mesta stiahli. Podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov v pondelok obsadili jednu dedinu a z príspevkov na sociálnych sieťach vyplýva, že v utorok obsadili ďalšie dve.
„Český návrh je úplne v súlade s tým, čo sme urobili, pokiaľ ide o delostrelectvo,“ povedal Macron na tlačovej konferencii po rokovaniach.
„Požiadali sme krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, aby našli riešenia. Na tejto iniciatíve sa budeme podieľať. Sme jej úplne otvorení. Naším jediným cieľom je efektívnosť.“
Holandský premiér Mark Rutte pri odchode zo stretnutia novinárom povedal, že jeho krajina súhlasila s príspevkom sto miliónov eur na pražský plán, a vyjadril nádej, že ho budú nasledovať aj ďalšie hlavné mestá.
Na otázku, či sa spomínala možnosť vyslania pozemných jednotiek na Ukrajinu, Macron odpovedal, že „dnes večer sa diskutovalo o všetkom“.
„V súčasnosti neexistuje konsenzus o vyslaní pozemných jednotiek oficiálnym a otvoreným spôsobom,“ povedal. „Z hľadiska dynamiky však nemožno nič vylúčiť. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili Rusku vyhrať vojnu.“
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis pred tlačovou konferenciou povedal, že vyslanie európskych síl NATO na Ukrajinu je pre Grécko a veľkú väčšinu jeho partnerov „otázkou, ktorá neexistuje“.
Na otázku o vyslaní jednotiek NATO na Ukrajinu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa tlačovej služby Interfax uviedol, že by to znamenalo „nevyhnutnosť“ konfliktu a západné krajiny by mali posúdiť, či takýto krok „zodpovedá ich záujmom“.
Stíhačky, korvety aj ponorky. Švédsko do NATO prináša silnú armádu aj ostražitosť voči Rusku Čítajte Česká iniciatíva
Neschopnosť Európy poskytnúť Ukrajine dostatočné množstvo vojenského vybavenia rozdelila východné a západné krajiny. V diplomatických kruhoch na východe panuje nálada, že ak Rusko nakoniec zvíťazí, západná Európa, celý projekt európskej integrácie by mohol byť ohrozený.
Francúzsko a ďalšie krajiny sa bránia využívaniu fondov Európskej únie na nákup munície mimo bloku, pričom Paríž nalieha, aby sa peniaze namiesto toho použili na rozvoj vlastného priemyslu EÚ.
Fiala uviedol, že návrh jeho krajiny by mohlo podporiť 15 krajín, hoci ich nemenoval.
„Odhadujeme, že v roku 2025 by mala byť v Európe a na Ukrajine dostatočná výroba munície, ale musíme preklenúť obdobie do tohto roku,“ povedal pri odchode zo samitu. „Česká iniciatíva je spôsob, ako to európske štáty môžu urobiť.“
Ruskí vojaci sondujú ukrajinskú obranu pozdĺž frontovej línie, keďže Ukrajina po mesiacoch patovej situácie čelí nedostatku delostreleckých granátov a vojakov. Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že očakáva, že Moskva pripraví protiútoky už koncom mája.
„Ukrajina musí uprednostniť budovanie obranných línií,“ ktoré Zelenskyj nariadil v novembri minulého roka, povedal v pondelok v podcaste War on the Rocks Michael Kofman, odborník na Rusko a Ukrajinu z Carnegie Endowment for International Peace.
Choď domov do Ruska, kričali na Fica. Vyšehrad žije, odkázal v Prahe Orbán Čítajte Ubezpečovanie o záväzku
Zelenskyj v pondelok uviedol, že EÚ zatiaľ dodala len 30 percent z milióna delostreleckých granátov, ktoré sľúbila do marca. EÚ už koncom januára priznala, že bude musieť tento cieľ o niekoľko mesiacov odložiť, a to tesne predtým, ako blok prekonal odpor Maďarska a schválil nový podporný balík vo výške 50 miliárd eur.
V americkom Kongrese, kde republikáni využívajú túto otázku ako páku na získanie ústupkov v oblasti bezpečnosti hraníc a prisťahovaleckej politiky, zase zostáva dodatočná pomoc - záchranné lano pre Ukrajinu, ktorá sa snaží odraziť ruské sily - v hodnote viac ako 60 miliárd dolárov, už dlhodobo zaseknutá.
Český prezident Petr Pavel tento mesiac na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii uviedol, že jeho krajina identifikovala 500-tisíc nábojov kalibru 155 milimetrov a ďalších 300-tisíc nábojov kalibru 122 milimetrov, ktoré by mohli byť dodané v priebehu niekoľkých týždňov, ak by boli k dispozícii peniaze. Dodávateľov nemenoval.
České ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že koordinuje toto úsilie a zabezpečilo predbežné záväzky Kanady a Dánska, ako aj ďalších krajín, ktoré si neželali byť menované.
Lídri skupiny siedmich krajín vrátane amerického prezidenta Joea Bidena sa snažili ubezpečiť Zelenského o svojom záväzku v sobotňajšom telefonáte, ktorý sa uskutočnil pri príležitosti dvoch rokov od chvíle, keď ruský prezident Vladimir Putin začal plnohodnotnú inváziu do susednej krajiny.
Na stretnutí v Paríži sa zúčastnili aj nemecký kancelár Olaf Scholz, poľský prezident Andrzej Duda, španielsky premiér Pedro Sanchez a estónska premiérka Kaja Kallasová, ako aj predstavitelia USA, Spojeného kráľovstva a Kanady.
Na tejto správe sa podieľali aj Sotiris Nikas, Joao Lima, Daryna Krasnolutska a John Follain.
