BRATISLAVA. Ruské vojenské velenie na východe krajiny má rozpracovaných niekoľko scenárov možnej čínskej invázie. Jeden z nich pracuje s fiktívnymi štátmi "Severná federácia" a "Juh" a ráta s tým, že Severná federácia by mohla na inváziu Juhu odpovedať taktickým nukleárnym útokom.
Denník Financial Times získal balík 29 tajných ruských dokumentov, ktoré opisujú detaily moskovskej jadrovej doktríny. Hoci pochádzajú z rokov 2008 - 2014, podľa expertov ponúkajú jedinečný pohľad na zmýšľanie ruského velenia.
Ich obsah sa sústreďuje na taktické zbrane, teda také, ktoré majú relatívne nižší dosah a sú určené na miestne bojiská v Európe alebo Ázii. Osobitnou kapitolou sú strategické zbrane, ktoré fungujú vo väčšom meradle a ich hlavnou úlohou je odstrašenie alebo prípadný útok na Spojené štáty americké. Aj moderné taktické zbrane však majú vyšší výkon ako jadrové bomby, ktoré dopadli na Hirošimu a Nagasaki.
"Je to prvýkrát, čo vidíme tento druh dokumentov na verejnosti," hovorí pre Financial Times Alexander Gabujev z berlínskej kancelárie Carnegieho ruského a eurázijského centra.
"V prípade, že nedokážu dosiahnuť želané výsledky konvenčnými prostriedkami, prah citlivosti na použitie jadrových zbraní je celkom nízky," komentuje Gabujev.
V článku sa dočítate:
- čo dokumenty prezrádzajú o vzťahu Ruska a Číny,
- za akých okolností by Rusko jadrové zbrane použilo,
- ako ruskú jadrovú doktrínu číta Ukrajina.
Opatrní voči Číne
Medzi Moskvou a Pekingom panuje spojenectvo, ktoré prehĺbili medzinárodné sankcie proti režimu Vladimira Putina. Moskva v tomto partnerstve ťahá za kratší koniec, no vyhovuje jej.
Dokumenty, o ktorých píšu Financial Times, napriek tomu rátajú s možnosťou čínskeho útoku. "Plány vojenských cvičení ponúkajú vzácny pohľad na to, ako Rusko vníma svoj jadrový arzenál a ako cvičí svoje sily, aby za špecifických podmienok boli schopné vykonať prvý jadrový útok," píšu noviny.
Plán, v ktorom sa súperiace krajiny nazývajú "Severná federácia" a "Juh", ráta s možnosťou čínskej invázie. Severná federácia by použila taktické jadrové zbrane tak, aby Juhu zabránila v druhej vlne konvenčného útoku.
"Rozkaz vydá veliaci dôstojník...v prípade, že nepriateľ nasadí jednotky druhej vlny a Juh bude hroziť ďalším útokom v osi prvého útoku," cituje denník z dokumentu.
Ministerstvo zahraničia v Pekingu pre FT reagovalo, že Moskva nemá dôvod na podozrenia voči Pekingu. Odvolalo sa pritom na rusko-čínsku zmluvu o dobrom priateľstve a spolupráci.
"Rusko pokračuje v posilňovaní svojich jadrových schopností na ďalekom východe neďaleko hraníc s Čínou," upozorňuje William Alberque z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. "Veľa z týchto systémov dokáže zasiahnuť iba Čínu," upozorňuje.
Posilňovanie spojenectva medzi Moskvou a Pekingom podľa neho neznamenalo zásadné prehodnotenie ruskej stratégie.
Rusko sa podľa Alberqua obáva, že Čína by mohla využiť fakt, že Moskva má momentálne iné starosti a mohla by sa pokúsiť vytláčať Rusko a jeho vplyv zo strednej Ázie. Poukázal aj na dve vojenské cvičenia, ktoré Rusko minulý rok usporiadalo neďaleko hraníc s Čínou a pri ktorých použilo strely Iskander, schopné niesť aj jadrové hlavice.
Ak nedokážu zastaviť útok
Iný dokument spomína pravidlá nasadenia jadrových zbraní v prípade, že by sa nepriateľ vylodil na ruskom území a porazil jednotky brániace pobrežie. Rusko by reagovalo jadrovými zbraňami aj na bezprostredný útok konvenčnými zbraňami alebo na neschopnosť zastaviť inváziu na svoje teritórium.
Britský denník cituje aj ďalšie podmienky, ktoré si Rusko vytyčuje ako dôvody na použitie jadrových zbraní. Má sa to stať napríklad v situácii, ak by malo byť zničených dvadsať percent ruských ponoriek schopných niesť balistické strely, tretina jadrových ponoriek, tri alebo viac krížnikov, tri letiská alebo pri paralelnom útoku na hlavné a rezervné pobrežné veliteľské body.
Iné dokumenty zas uvádzajú podmienky ako "zabránenie agresii" alebo zabránenie porážky ruských vojsk.
Financial Times pripomínajú minuloročný výrok Vladimira Putina, podľa ktorého existujú len dva dôvody, ktoré by Rusko pritlačili k použitiu jadrových zbraní - odveta na predchádzajúci jadrový útok a ohrozenie existencie ruského štátu.
Rozhodnutie o nasadení jadrových zbraní je zo všetkého najviac politické, komentuje v článku britský bezpečnostný analytik Jack Watling.
"Vojenské jednotky musia počas konfliktu udržiavať uveriteľnú možnosť, že politici môžu rozhodnúť o nasadení jadrových zbraní," hodnotí.
Eskalovať a deeskalovať
Financial Times hodnotia ruskú jadrovú doktrínu anglickým výrazom "escalate to deescalate", teda eskalovať v záujme deeskalácie.
Rusko by mohlo použiť jadrovú zbraň, aby zabránilo eskalácii vojny, v ktorej by sa ocitlo. Obzvlášť, ak by hrozilo, že sa do nej zapojí Washington. Šok ostatných krajín z použitia jadrovej zbrane by potom využilo na to, aby mohlo hypotetickú vojnu ukončiť za vlastných podmienok.
Niektorí ukrajinskí predstavitelia napríklad tvrdia, že ruská jadrová hrozba dotlačila Washington a jeho spojencov, aby boli v začiatkoch rusko-ukrajinskej vojny pri vyzbrojovaní Kyjeva veľmi opatrní. Alberque však tvrdí, že voči Ukrajine by Rusko nemuselo použiť jadrovú zbraň, keďže Ukrajina nedokáže ohroziť Rusko pozemnou inváziou tak ako Čína alebo Spojené štáty.
Jadrový útok na Ukrajinu by, naopak, eskaloval konflikt a mohol by Ameriku vtiahnuť priamo do bojov, čo Putin nechce, uzatvárajú Financial Times.
