Ukrajina Rusko Online: Situácia je zložitá a napätá. Syrskyj navštívil frontovú líniu

NATO má tri alebo štyri roky na posilnenie obrany pred Ruskom, tvrdí šéf estónskej diplomacie.

Margus Tsahkna na tlačovej konferencii počas návštevy hlavného mesta Poľska povedal, že Estónsko nepovažuje Rusko za bezprostrednú hrozbu pre neho a ostatné pobaltské štáty - Litvu a Lotyšsko, pretože Moskva je momentálne zaneprázdnená rozsiahlou inváziou na Ukrajinu.

„Musíme si však uvedomiť, že ruská vojnová mašinéria sa spustila v plnom rozsahu, výrobné kapacity a mentalita tiež, pretože Putin teraz všetko kontroluje,“ povedal po boku svojho hostiteľa, poľského ministra zahraničných vecí Radka Sikorského.

Tsahkna uviedol, že estónska vláda odhaduje, že Rusku môže trvať „tri až štyri roky“, kým pripraví „test pre NATO“.

Estónsko, Litva a Lotyšsko sú považované za najpravdepodobnejšie ciele, ak sa Rusko jedného dňa rozhodne riskovať útok na vojenskú alianciu. Susedné Poľsko, hoci je oveľa väčšie, sa tiež cíti zraniteľné. Všetky štyri krajiny sú oddanými zástancami Ukrajiny. (SITA)

Ukrajinským vojakom začína dochádzať munícia, pritom balík americkej vojenskej pomoci stále blokujú v Kongrese.

V stredu to vyhlásil vplyvný poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Sullivan vyzval americkú Snemovňu reprezentantov vedenú republikánmi, aby tak ako Senát urýchlene schválila balík pomoci za mnoho miliárd dolárov pre Ukrajinu na boj proti Rusku.

"Už si nemôžeme dovoliť dlhšie čakať. Každý deň ide na úkor Ukrajincov a národnobezpečnostných záujmov Spojených štátov," povedal Sullivan na brífingu v Bielom dome. "V stávke je toho čoraz viac. Cena za nekonanie je každým dňom vyššia," dodal.

"Dostávame stále viac správ, že ukrajinskí vojaci na fronte dostávajú muníciu na prídel alebo im dokonca dochádza, pritom ruské sily neustále útočia zo zeme a zo vzduchu, snažia sa tak vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu," varoval. Sullivan pripomenul, že spojenci aj nepriatelia USA "to pozorne sledujú".

Vystúpenie poradcu pre národnú bezpečnosť pred novinármi nasledovalo deň po televíznom príhovore Bidena, v ktorom vyzval republikánov v Snemovni reprezentantov, aby návrh zákona o pomoci Ukrajine schválili.

Biden skritizoval aj svojho pravdepodobného súpera v novembrových prezidentských voľbách Donalda Trumpa za "hlúpe" vyhrážky. Trump povedal, že bude povzbudzovať Rusko, aby napadlo tie krajiny NATO, ktoré si nesplnia svoje finančné záväzky v oblasti obrany.

Nový hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj predtým v stredu povedal, že situácia na fronte s Ruskom je "extrémne ťažká", pričom meškanie americkej vojenskej pomoci oslabuje bojové možnosti Ukrajiny. (TASR)

Generálny tajomník NATO Stoltenberg tvrdí, že Ukrajina urobila z Čierneho mora nebezpečné miesto pre ruské lode.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, Stoltenberg týmto vyhlásením na stredajšom stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli narážal na najnovší úspech ukrajinských síl, ktoré zničili ruskú výsadkovú loď Cezar Kunikov.

Podľa ukrajinských predstaviteľov po zničení Cezara Kunikova zostalo ruskej Čiernomorskej flotile v prevádzke len päť z 13 lodí.

„Ukrajine sa podarilo spôsobiť značné škody ruskej flotile. V skutočnosti boli schopní odtlačiť flotilu zo západnej časti Čierneho mora, a to je veľký úspech a veľké víťazstvo,“ poznamenal Stoltenberg.

To podľa neho zvyšuje aj optimizmus spojencov ohľadom vojenských spôsobilostí ukrajinských ozbrojených síl.

„Všetci sme sklamaní, že minuloročná protiofenzíva nebola úspešnejšia. Musíme však pamätať na to, že aj keď sa frontová línia neposunula, Ukrajina dokázala zaútočiť ďaleko za frontovou líniou a na zemi, pričom zničila dôležité zariadenia vrátane ruských lietadiel (na letiskách) a na mori pokračuje v ničení ruskej flotily,“ skonštatoval Stoltenberg. (SITA)

Polícia zaznamenala nárast počtu kamiónov smerujúcich na Ukrajinu. Súvisí to so situáciou na poľských hraniciach.

Polícia už odstavuje kamióny na diaľnici D1 pri Bidovciach aj v Michalovciach.

"Vyzývame vodičov na zvýšenú opatrnosť nielen na cestách, ale najmä v okolí odstavených kamiónov," doplnila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová s tým, že policajné hliadky budú dopravnú situáciu monitorovať.

Kolóna kamiónov sa momentálne končí od hraničného priechodu Vyšné Nemecké pri obci Tibava. (TASR)

Európski členovia Severoatlantickej aliancie a Kanada zvýšili svoje výdavky na obranu na rekordnú úroveň.

Konštatoval to pred štvrtkovým stretnutím ministrov obrany aliancie v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Vlani sme boli svedkami bezpríkladného rastu o 11 percent," povedal Stoltenberg o obranných výdavkoch Kanady a európskych členov aliancie.

„Očakávam, že v tomto roku 18 spojencov vynaloží na obranu 2 percentá hrubého domáceho produktu. Je to rekordný počet a šesťnásobný rast oproti roku 2014, keď cieľ plnili iba traja spojenci,“ uviedol Stoltenberg. (SITA)

Dve ženy vo veku 62 a 74 rokov prišli o život a najmenej jeden ďalší civilista utrpel zranenia počas útoku na mesto Mykolajevka v Doneckej oblasti.

Uviedol to gubernátor oblasti Vadym Filaškin.

Mykolajivka leží na severe Doneckej oblasti približne 20 kilometrov severozápadne od frontovej línie. Straty na životoch v radoch civilistov ruské útoky v stredu v Doneckej oblasti spôsobili po tom, ako počas predošlého dňa v obci Selydove v tej istej oblasti o život prišli traja civilisti a dvanásti utrpeli zranenia. (SITA)

Viac ako sto novinárov sa za dva roky vojny na Ukrajine stalo obeťami ruských zločinov, pričom 11 z nich prišlo o život.

Ďalší utrpeli zranenia alebo sú nezvestní. V správe, ktorú zverejnila na svojej internetovej stránke, to v stredu uviedla mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) sídliaca v Paríži.

Podľa RSF počas reportáží v blízkosti frontovej línie boli vlani na Ukrajine zabití dvaja novinári. V roku 2022 pri informovaní o vojne na Ukrajine zahynulo deväť novinárov. Od februára 2022 bolo na Ukrajine zranených 35 ukrajinských a zahraničných reportérov.

Na okupovaných ukrajinských územiach Rusko prenasleduje novinárov odmietajúcich spolupracovať s úradmi, ktoré dosadila Moskva. Za dva roky ruské okupačné sily zatkli najmenej 12 tamojších novinárov a niektorých z nich odsúdili. (SITA)

Ukrajina bez americkej pomoci príde o výhodu na bojisku, tvrdia analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Analytici konštatovali, že ukrajinské jednotky si „nebudú schopné udržať v krátkodobom a strednodobom horizonte“ získané výhody a odoprieť ruským silám schopnosť obnoviť manévre na bojisku bez ďalšej pomoci zo strany USA a ďalších spojencov.

Rusko by sa tak podľa analytikov v strednodobom až dlhodobom horizonte mohlo dostať do oveľa lepšej pozície.

Ministri obrany NATO budú v Bruseli hovoriť o príprave júlového summitu Aliancie vo Washingtone.

Ďalej sa budú zhovárať o pokroku dosiahnutom pri zvyšovaní výroby munície a preberú aj situáciu na Ukrajine. Vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Stoltenberg počas tradičnej tlačovej besedy zameranej na program ministerských rokovaní spresnil, že jednou z hlavných tém bude príprava júlového summitu NATO vo Washingtone.

Ocenil "historický pokrok" v oblasti výdavkov na obranu, keď 18 z 31 spojeneckých krajín je v roku 2024 pripravených splniť dvojpercentný rozpočtový cieľ. Zdôraznil, že ministri vo štvrtok budú diskutovať o pokroku dosiahnutom pri zvyšovaní výroby munície.

"V posledných mesiacoch NATO dohodlo kontrakty v hodnote desať miliárd dolárov," povedal Stoltenberg novinárom.

V tejto súvislosti sa spojenci budú zaoberať aj financovaním nových obranných plánov NATO. Šéf Aliancie vysvetlil, že "práve teraz" sú tieto plány testované prostredníctvom vojenského cvičenia Steadfast Defender. Upozornil, že ide o najväčšie cvičenie NATO za posledné desaťročia, na ktorom sa zúčastňuje približne 90.000 členov ozbrojených síl zo všetkých 31 spojeneckých krajín a Švédska, ktoré by sa po schválení Maďarskom malo stať 32. členom Aliancie.

Stoltenberg dodal, že na programe dňa bude aj pokračujúca podpora Ukrajiny zo strany NATO. "S našou pomocou statoční Ukrajinci dobyli späť polovicu územia, ktoré Rusko obsadilo, otvorili koridor v Čiernom mori a spôsobujú ruským silám ťažké straty," opísal situáciu.

V tejto súvislosti šéf Aliancie privítal nedávne rozhodnutie Európskej únie o veľkom novom balíku pomoci pre Ukrajinu a vyjadril nádej, že americký Kongres bude tento príklad čoskoro nasledovať, pretože "to nie je charita, ale investícia do našej vlastnej bezpečnosti".

V stredu sa v bruselskom sídle NATO stretne kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny, ktorá funguje pod vedením USA. Cieľom je riešiť súčasnú situáciu a naliehavé potreby Ukrajiny. Vo štvrtok po ministerských rokovaniach bude nasledovať zasadnutie Rady NATO -Ukrajina za účasti ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova. (TASR)

Nórske mesto Drammen rozhodlo, že bude prijímať iba utečencov z Ukrajiny.

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe a líderka opozičných Konzervatívcov (Höyre) Erna Solbergová odsúdili rozhodnutie zastupiteľstva piateho najväčšieho mesta krajiny prijímať iba ukrajinských utečencov. Mestskí poslanci v Drammene hlasovali za toto opatrenie na schôdzi v utorok neskoro večer.

Väčšinu v zastupiteľstve tvoria Konzervatívci, ktorých členom je aj starosta, protiimigračná populistická pravica, kresťanskí demokrati a malá strana zastupujúca dôchodcov.

Premiér Störe zo sociálnodemokratickej Strany práce označil spomínané rozhodnutie za nezákonné. "Toto obce nemôžu urobiť. Základnou hodnotou je zabezpečiť, aby sa s ľuďmi na úteku zaobchádzalo rovnako," povedal pre verejnoprávnu televíziu NRK.

Expremiérka Solbergová podľa agentúry NTB konštatovala, že žiadna obec sa nemôže rozhodnúť, že prijme utečencov len z určitej krajiny, aj keď "nie je nezvyčajné" mať určité preferencie.

Upozornila, že ak zastupiteľstvo svoje rozhodnutie nestiahne, problém by mohol riešiť až guvernér samosprávneho kraja Buskerud, v ktorom sa Drammen nachádza.

Sťažnosť na mestské zastupiteľstvo podal na polícii aj člen Strany stredu, ktorý ho obvinil z „inštitucionálneho rasizmu“. (TASR)

Ruský minister zahraničia Lavrov na budúci týždeň navštívi krajiny Latinskej Ameriky.

Okrem iného sa v Brazílii zúčastní na rokovaní ministrov zahraničia krajín skupiny G20. Podľa agentúry TASS to uviedla hovorkyňa ruskej diplomacie Zacharovová. Lavrov zároveň vystúpil v Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu, kde obvinil Západ, že Rusku hádžu diplomatické drevo pod nohy.

"Vždy nájdeme východisko z tých plánov, ktoré Západ presadzuje v záujme uštedriť Rusku 'strategickú porážku'," citovala šéfa ruskej diplomacie agentúra TASS. Lavrov hovoril aj o tom, nakoľko západné krajiny sťažili ruskú konzulárnu pomoc a diplomatickú prácu cez "nepriateľské opatrenia" vrátane vyhostenia diplomatov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Americkí senátori schválili 95-miliardový balík pomoci Ukrajine, Izraelu a Taiwanu Čítajte 

Vzťah Západu a Ruska sa výrazne zhoršil po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu takmer pred dvoma rokmi. Spory sprevádzajú sankcie a hromadné - a vzájomné - vyhosťovanie diplomatov.

Rusko svoju pozornosť preto obracia na iné globálne regióny a utužilo svoje vzťahy s Čínou či Severnou Kóreou a tiež sa snaží o rozšírenie vplyvu v Afrike. V rozvoj bilaterálnych vzťahov Moskva dúfa aj v Latinskej Amerike.

Lavrov v rámci svojej cesty do tohto regiónu najskôr 19. februára zavíta na Kubu. V karibskej krajine ovládanej komunistickou stranou sa stretne s prezidentom Miguelom Díazom-Canelom a ministrom zahraničia Rodríguezom. V utorok sa Lavrov presunie do Venezuely, kde bude rokovať s autoritárskym prezidentom Madurom aj tamojšou diplomaciou.

Dva dni potom Lavrov strávi na rokovaní ministrov zahraničia G20 v Riu de Janeiro, ktoré je prípravou na jesenný summit lídrov G20. (ČTK)

Britský minister zahraničných vecí vyzval kongresmanov USA, aby schválili balík pomoci pre Ukrajinu.

Balík v hodnote 95 miliárd dolárov, ktorý okrem pomoci pre Ukrajinu zahŕňa aj podporu pre Izrael a Taiwan, schválil Senát amerického Kongresu. Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov USA Mike Johnson však avizoval, že tento balík bude blokovať.

"Vyzývam členov Kongresu Spojených štátov, ktorí sa balíkom budú dnes zaoberať, aby zaňho hlasovali," povedal britský minister zahraničných vecí Cameron počas návštevy bulharskej metropoly Sofia. "Vyzývame ich, aby urobili správnu vec a zastavili agresiu, aby boli na strane slobody a aby sa postavili za krajinu, ktorá bráni svoje hranice," dodal.

Šéf britskej diplomacie upozornil, že schválenie balíka je kľúčové pre bezpečnosť USA. Rozhodnutie Kongresu bude podľa jeho slov sledovať "celý svet". "Poučenie z dejín je jasné - ak dovolíte diktátorovi, ako je (ruský prezident Vladimir) Putin, ovládnuť časť inej krajiny, nezastaví sa tam, ale vráti sa po ďalšie," uviedol. (TASR)

EÚ po prvý raz navrhuje sankcie voči čínskym firmám za pomoc Rusku s jeho vojnovým úsilím.

Na zozname spoločností a jednotlivcov navrhovaných na sankcie figurujú tri spoločnosti z pevninskej Číny, ale aj štyri z Hongkongu a jedna z Indie.

Predstavitelia Únie, Spojeného kráľovstva a USA sa v tejto veci v stredu stretávajú v Bruseli. Podľa nemenovaného zdroja Guardianu je však treba viac nástrojov na to, aby Moskva neobchádzala už zavedené sankcie. „Rusko napína každú šľachu, aby obišlo naše sankcie, ale musíme urobiť viac. Potrebujeme odstrániť medzery, zamerať sa na obchádzacie cesty a ďalej znižovať príjmy,“ vyjadril sa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Úplatky a sovietske dedičstvo. Je lepšia korupcia na Ukrajine alebo ruské tanky v Karpatoch? Čítajte 

Úniu obzvlášť znepokojuje predaj technológií mimo eurobloku, ktoré sa neskôr objavia v Rusku prostredníctvom tretích krajín. V rámci úsilia tomu zabrániť diplomatická služba EÚ preto navrhla pridať zhruba 20 firiem, napríklad v Číne, Indii či Turecku, na čierny zoznam vývozcov za podporu ruskej armády. V navrhovanom 13. kole sankcií, o ktorom sa tento týždeň rokuje v Bruseli, sú aj dve ruské prepravné spoločnosti obvinené z prevozu zbraní zo Severnej Kórey do Ruska. Na tie sa zameriavajú aj Spojené štáty.

EÚ uvalila zákaz exportu na viac ako 600 firiem, z ktorých niektoré sídlia v Hongkongu, Arménsku, Spojených arabských emirátoch alebo Uzbekistane. Vlani Brusel chcel dať na sankčný zoznam aj päť čínskych firiem, ale po opozícii Pekingu a zdržanlivosti niektorých členských štátoch ich stiahli. Zdroje Guardianu uvádzajú, že zainteresované spoločnosti boli plne vyšetrené a že tentoraz nastala komunikácia s Čínou.

Nové sankcie by mali sprevádzať aj zmrazenie majetku a zákaz víz do EÚ pre mnohých ďalších ruských predstaviteľov. (SITA)

Ruský prezident Putin podpísal zákon o konfiškácii majetku osôb odsúdených za vyjadrenia proti invázii na Ukrajine.

Ako vo svojej správe v stredu pripomenula agentúra AFP, Moskva po invázii svojej armády na Ukrajinu vo februári 2022 de facto zakázala kritiku svojej ofenzívy vo verejnom priestore a tvrdo trestá tých, ktorí sa proti vojne verejne postavia, pričom prijala celý rad prísnych zákonov.

Putinom podpísaný zákon teraz umožňuje úradom, aby osobám odsúdeným za kritiku tzv. špeciálnej vojenskej operácie - ako sa v Rusku musí označovať vojna na Ukrajine - zhabali peniaze, majetok, aktíva či cennosti.

Nový zákon potenciálne cieli aj na kritikov Putinovej politiky, ktorí utiekli do exilu, ale časť majetku im zostala v Rusku.

Putin podpísal zákon tohto znenia dva týždne po tom, ako ho schválila dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko sa pripravuje zabrať ďalšie ukrajinské územia, hovoria estónske tajné služby Čítajte 

Jej predseda Viačeslav Volodin v januári v rámci svojho vystúpenia pred poslancami vyhlásil, že tento zákon je namierený proti "darebákom a zradcom, tým, ktorí dnes pľujú na chrbty našich vojakov, (je namierený proti tým) ktorí zradili svoju vlasť".

V rovnakom duchu sa predtým vyjadril aj poslanec Liberálnodemokratickej strany Ruska Lugovoj, keď vyhlásil: "Každý, kto sa pokúsi škodiť vlasti, príde o všetko a zdochne tam, niekde za hranicami ako posledný prašivý pes".

Ruský trestný zákonník pritom stanovuje, že skonfiškovať možno len majetok získaný v dôsledku trestného činu alebo použitý na jeho spáchanie.

Aj politickí analytici upozorňujú, že ekonomický prínos takéhoto zákona bude minimálny. Považujú ho len za pomstu kritikom politiky Kremľa a vojny na Ukrajine.

Zákon bol už zverejnený aj v oficiálnom vestníku, čím nadobudol platnosť. Stalo sa tak krátko pred druhým výročím ofenzívy na Ukrajine a mesiac pred prezidentskými voľbami v Rusku, v ktorých je Putin opäť jednoznačným favoritom. (TASR)

Skupina republikánskych senátorov diskutuje s Trumpom o návrhu poskytnúť Ukrajine financie vo forme pôžičky.

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na portál The Hill.

Republikáni tvrdia, že v súvislosti s touto myšlienkou sa obrátili na Trumpa a v pondelok o nej diskutovali v telefonickom rozhovore. „Bolo nás niekoľko a diskutovali sme, aby sme trochu pochopili, čo si myslí a či to myslel vážne, pretože ak áno, potom poďme zistiť, ako (by to mohlo fungovať),“ povedal senátor Markwayne Mullin a dodal, že „to bol vlastne skvelý rozhovor“.

Ďalší senátor Kevin Cramer povedal, že s Trumpom hovoril aj o tejto myšlienke, ktorá podľa neho naberá „na veľkej dynamike“ a domnieva sa, že nie je „príliš urážlivá voči príjemcom“ pomoci. Cramer hlasoval za balík pomoci, ktorý v utorok schválil americký Senát a zahŕňal pomoc Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov. Mullin hlasoval proti.

Viacerí republikáni podobne ako Cramer nepodporujú myšlienku Trumpa. Tvrdia, že napríklad Ukrajina by takúto pôžičku nebola schopná splatiť, pretože podľa senátora Mitta Romneyho „ukrajinská ekonomika je zdevastovaná“.

V radoch Demokratickej strany je Trumpov návrh kritizovaný. „Trump nie je prezidentom Spojených štátov amerických. Keď bol prezidentom Spojených štátov, mal hrozné nápady. Jeho nápady sú teraz ešte horšie a skutočnosť, že moji republikánski kolegovia ho stále nechávajú ťahať za nitky, je tragická,“ povedal senátor Chris Murphy.

Trump predtým vyzval NATO, aby pomohla Ukrajine rovnakým dielom ako Spojené štáty. Uviedol tiež, že USA by už nikdy nemali poskytovať peniaze, ktoré nechcú nechať splatiť alebo ktoré nepodliehajú určitým podmienkam. (SITA)

Po potopení Cezara zostalo v Čiernomorskej flotile len päť lodí triedy Ropucha, tvrdí ukrajinské námorníctvo.

Ako informoval hovorca ukrajinského námorníctva Pletenčuk, v ruskej Čiernomorskej flotile zostáva v prevádzke iba päť vyloďovacích lodí triedy Ropucha z predchádzajúcich 13 po potopení lode Cezar Kunikov.

Pletenčuk konštatoval, že iba päť z 13 lodí "775" (kódové slovo pre pristávacie lode triedy Ropucha) zostalo v prevádzke.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina pokračuje v ničení Čiernomorskej flotily. Potopila loď Cezar Kunikov Čítajte 

Iné odhady sa líšili - webová stránka Čiernomorskej flotily uviedla, že takýchto pristávacích lodí bolo päť, vrátane Caesar Kunikov.

Forbes 14. februára napísal, že po potopení Cezara Kunikova zostali len štyri vyloďovacie lode, celkovo pozostávali z lodí triedy Ropucha a Tapir. Podľa vojenskej rozviedky mal Cezar Kunikov posádku až 87 osôb. V čase vydania tejto publikácie nie je jasné, koľko členov posádky bolo na lodi, keď sa potopila. Vojenská rozviedka uviedla, že pátracie a záchranné operácie boli neúspešné. (Kyiv Independent)

Ukrajina plánuje zvýšiť výrobu bezpilotných lietadiel s dlhým doletom, ktoré budú schopné zasiahnuť ciele v Rusku.

Uviedol to ukrajinský vicepremiér Fedorov. Ukrajinská vláda vyčlenila v minulom roku približne 2,5 milióna dolárov pre začínajúce podniky v oblasti vojenských technológií, pričom tento rok plánuje desaťnásobné zvýšenie financií.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina pokračuje v ničení Čiernomorskej flotily. Potopila loď Cezar Kunikov Čítajte 

Ukrajinský priemysel výroby dronov je z veľkej časti tvorený súkromnými spoločnosťami.

Desať spoločností vyrába drony schopné doletieť do Moskvy a Petrohradu, z ktorých iba jedna je vo vlastníctve štátu.

„Rozrastá sa kategória diaľkových kamikadze dronov s doletom 300, 500, 700 a tisíc kilometrov. Pred dvoma rokmi táto kategória neexistovala... Vôbec,“ povedal Fedorov. (SITA)

Kremeľ poprel správu, že ruský prezident Putin navrhol USA cez sprostredkovateľov prímerie na Ukrajine.

Hovorca Kremľa Peskov na otázku, či je správa agentúry Reuters, že Rusko predložilo mierové návrhy, pravdivá: „Nie. Nie je to pravda."

Ruský prezident Putin vyslal do Washingtonu v roku 2023 verejne aj súkromne prostredníctvom sprostredkovateľov vrátane arabských partnerov Moskvy na Blízkom východe signály, že je pripravený zvážiť prímerie na Ukrajine, uviedli ruské zdroje pre agentúru Reuters.

Sprostredkovatelia sa podľa troch ruských zdrojov stretli koncom roka 2023 v Turecku a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Sullivan v januári zatelefonoval Putinovmu poradcovi pre zahraničnú politiku Ušakovovi. (The Guardian)

Estónsko pravdepodobne bude musieť dočasne uzavrieť priechody na hraniciach s Ruskom pre migračný tlak.

Krajina preto vyzýva svojich občanov, aby sa z Ruska vrátili a necestovali tam. Uvádza sa to vo vyhlásení estónskej pohraničnej stráže.

V posledných týždňoch Rusko podľa estónskej pohraničnej stráže zámerne presúva k hraniciam skupiny cudzincov, ktorí nemajú oprávnenie na vstup do EÚ.

Ak táto aktivita bude pokračovať, „budeme nútení uzavrieť hraničné priechody v záujme ochrany národnej bezpečnosti a verejného poriadku tak, ako sa to už pre migračný tlak stalo vo Fínsku," vyhlásila estónska pohraničná stráž. Dodala pritom, že ak hranice zatvoria, návrat do Estónska sa môže predĺžiť o stovky kilometrov.

Ukrajinská vojenská rozviedka spresnila, že ruskú výsadkovú loď zasiahli jej námorné drony typu Magura V5.

Tie zasiahli ľavú časť trupu lode Cezar Kunikov.

Ruské ministerstvo obrany sa zatiaľ k udalosti nevyjadrilo a správy o zničení lode po otázkach novinárov odmietol komentovať aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina pokračuje v ničení Čiernomorskej flotily. Potopila loď Cezar Kunikov Čítajte 

Rusi pravdepodobne využijú prevahu v zásobách munície na obsadenie ďalších území Ukrajiny, tvrdí estónska tajná služba. (Bloomberg)

Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili najmenej sedem civilistov a ďalších 23 utrpelo zranenia.

V meste Selydove v Doneckej oblasti Rusi za jeden deň zabili troch civilistov. Ďalších 14 ľudí v oblasti zranili. Pre ruské útoky v Chersonskej oblasti prišiel o život jeden civilista a šesť ľudí utrpelo zranenia. Jedného civilistu ruské útoky zabili v Záporožskej oblast, jedného obyvateľa Dnipropetrovskej oblasti a jednu civilistku v Charkovskej oblasti.

Ruský parlament bude hlasovať o pozastavení členstva v Parlamentnom zhromaždení OBSE.

Podľa agentúry Reuters to oznámil predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, Viačeslav Volodin. Hlasovanie sa uskutoční 21. februára.

"Je čas, aby sme sa rozlúčili s Parlamentným zhromaždením Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe," povedal Volodin na schôdzi Dumy.

"Organizácii absolútne chýba nezávislosť, je spolitizovaná a pod vplyvom Washingtonu. Najhoršie na tejto situácii je však to, že platíme aj peniaze a sme jedným z najväčších platiteľov," tvrdi Volodin.

Spresnil, že o pozastavení členstva a zastavení platieb Moskvy budú hlasovať obe komory ruského parlamentu súčasne. Očakáva sa bezproblémové schválenie tohto návrhu, keďže vládnuca strana Jednotné Rusko podporujúca prezidenta Putina má v parlamente drvivú väčšinu.

Ukrajina a jej pobaltskí spojenci, ktorí sú susedmi Ruska, sa koncom minulého roka pre prítomnosť ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova odmietli zúčastniť na výročnom stretnutí ministrov zahraničných vecí OBSE. (TASR)

Nový šéf ukrajinskej armády Syrskyj navštívil Avdijivku a Kupjansk na fronte.

Urobil tak spolu s ministrom obrany Umerovom. V okolí týchto dvoch miest na východe Ukrajiny sa dlhodobo odohrávajú ťažké boje medzi ukrajinskou a ruskou armádou. Podľa Syrskeho je situácia na mieste "extrémne zložitá a napätá".

"Ruskí okupanti ďalej navyšujú svoje úsilie a majú (nad ukrajinskými silami) početnú prevahu," uviedol Syrskyj, podľa ktorého Rusko využíva leteckú podporu a ukrajinské pozície neustále ostreľuje.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Situácia je zložitá a napätá. Nový šéf ukrajinskej armády navštívil frontovú líniu Čítajte 

"S ministrom obrany sme priamo na mieste vypočuli veliteľov brigád, taktických skupín a jednotiek, ktoré vedú obranné operácie v extrémne ťažkých podmienkach. Spoločne sme analyzovali dostupné zdroje a potreby našich vojakov," dodal veliteľ, ktorého do čela ukrajinskej armády vymenoval minulý týždeň prezident Zelenskyj.

Trump aj v minulosti hovoril, že stiahne vojakov z Európy, ale nakoniec pozície posilnil, hovorí šéf Globsecu Vass. (SME)

Ukrajinský generálny štáb potvrdil zničenie veľkej ruskej výsadkovej lode. Moskva sa k incidentu zatiaľ nevyjadrila.

"Ukrajinské ozbrojené sily spoločne so spravodajskou jednotkou ministerstva obrany zničili veľkú výsadkovú loď Cezar Kunikov. V čase zásahu sa nachádzala v ukrajinských teritoriálnych vodách blízko Alupky," napísal generálny štáb.

Mesto Alupka leží na južnom pobreží Krymského polostrova, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo.

Kanál Krymskij Veter na platforme Telegram zverejnil ráno správy o niekoľkých výbuchoch v oblasti Čierneho mora. Následne informoval, že "podľa nepotvrdených správ bola napadnutá ruská loď". Potom kanál písal o vrtuľníkoch krúžiacich nad morom.

Ukrajinská vojenská rozviedka zaútočila v Čiernom mori dronmi na ruskú výsadkovú loď Cezar Kunikov.

Denník Ukrajinská pravda s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že loď sa potopila. Ukrajinské ani ruské úrady sa k incidentu nevyjadrili.

Ruské ministerstvo obrany však skôr uviedlo, že nad Čiernym morom zostrelilo šesť dronov. Podľa Ukrajinskej pravdy loď zasiahli práve drony.

Výsadkové plavidlo Cezar Kunikov patrí do triedy Ropucha, rovnako ako loď Novočerkask, ktorej zničenie pri ukrajinskej operácii potvrdilo ruské ministerstvo obrany vlani v decembri. Loď sa v tom čase nachádzala v prístave Feodosija na anektovanom Kryme.

Ukrajinská pravda, ktorá zverejnila zábery dymu nad morom, poznamenala, že loď je pomenovaná po sovietskom námornom veliteľovi Cezarovi Levoviči Kunikovovi, ktorý bol zranený v boji a zomrel 14. februára 1943.

Rozhovor, ktorý prezident Putin poskytol americkému propagandistovi Carlsonovi, u televíznych divákov v Moskve prepadol. (ČTK)

Traja ľudia zomreli a tucet ďalších utrpelo zranenia pri ruskom ostreľovaní mesta Selydove, ležiaceho blízko Donecka.

Ruská protivzdušná obrana zostrelila deväť ukrajinských dronov nad dvoma pohraničnými oblasťami, Belgorodskou a Voronežskou, a nad Čiernym morom, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Pri nálete bola podľa gubernátora Belgorodskej oblasti zranená žena, ktorá musela byť prevezená do nemocnice.

V Selydove, ktoré pred vojnou malo 21-tisíc obyvateľov a ktoré leží približne 20 kilometrov od frontu, ruská paľba počas noci zasiahla deväť obytných domov a nemocnicu. Medzi zabitými je jedno dieťa, ďalšie štyri deti vyviazli so zranením, uviedla radnica.

Asi stovka pacientov zo zasiahnutej mestskej nemocnice bola podľa šéfa oblastnej správy Vadyma Filaškina evakuovaná do nemocníc v Pokrovsku a Myrnohrade.

Ukrajinské vzdušné sily zostrelili Ruskom vypálenú riadenú strelu s plochou dráhou letu smerujúcu k prístavu Odesa.

Úlomky rakety poškodili niekoľko budov. 

Strelu typu Ch-59 odpálili ruské stíhačky z oblasti nad Čiernym morom smerom na mesto, uviedla ukrajinská armáda. Úlomky poškodili niekoľko budov, zranenia však nik neutrpel.

Útok sa odohral popoludní, čo bolo nezvyčajné, píše DPA a dodáva, že Rusko obyčajne raketami, riadenými strelami či dronmi zvyčajne útočí počas noci.