Text vyšiel pôvodne v agentúre Bloomberg
Rusko tento rok pravdepodobne využije svoju prevahu v zásobách munície na obsadenie ďalších ukrajinských území, ak Kyjevu nebude dodaná kľúčová pomoc. Uvádza sa to vo výročnej správe estónskej spravodajskej služby.
Kremeľ má približne trikrát až štyrikrát silnejšie delostrelectvo ako ukrajinské sily po tom, ako vlani zvýšil výrobu munície až na štyri milióny kusov, pričom v roku 2022 to bolo 600-tisíc nábojov, uvádza sa v správe.
Tento rozdiel sa bude zväčšovať, keďže je „takmer isté“, že západné dodávky nebudú držať krok s ruskou produkciou.
Európska zbrojárska výroba nabieha príliš pomaly. A peniaze nie sú ten najväčší problém Čítajte Keďže toky pomoci Ukrajine brzdia politické boje, predovšetkým v USA, kde sa pomoc vo výške približne 60 miliárd dolárov zastavila v Kongrese, konečným cieľom Moskvy je vyvinúť tlak na dosiahnutie lepšej vyjednávacej pozície, uvádza sa v správe.
Po tom, čo plány prezidenta Vladimira Putina na „bleskový útok“ v roku 2022 zlyhali, sa teraz ruský líder spolieha na vyčerpanie s cieľom získať výhodu, uvádza sa v správe.
„Ak sa pomoc Západu v nasledujúcich rokoch výrazne zníži, Rusko bude s väčšou pravdepodobnosťou postupne obsadzovať veľké ukrajinské územia masívnymi, nekvalifikovanými silami a vnucovať Ukrajine nevýhodné mierové podmienky,“ uviedla estónska agentúra.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok zdôraznil, že je dôležité, aby na Ukrajinu naďalej prúdila munícia a ďalší materiál, a vyzval európske krajiny, aby viac podporovali vládu v Kyjeve.
„Vieme, že v súčasnosti sa na fronte na východe a juhu Ukrajiny každý deň vystrelí niekoľko tisíc delostreleckých granátov,“ povedal Scholz na slávnostnom položení základného kameňa rozšíreného muničného závodu spoločnosti Rheinmetall AG v západnom Nemecku.
Hoci sankcie USA a Európskej únie proti Moskve boli účinné najmä v tom, že Moskvu izolovali od svetových finančných trhov, ruská ekonomika aj tak zažíva vojnový rozmach, uvádza sa v správe.
Kvantita nad kvalitu. Straty ruských tankov ohromujú expertov. Koľko ich ešte majú v skladoch? Čítajte V rámci Ruska by Kremeľ mohol mať v budúcnosti problém s udržaním si moci pre sociálne napätie vyplývajúce z možných hospodárskych ťažkostí a nového vojenského odvodu.
V roku 2023 však Rusko prekonalo predchádzajúce ťažkosti s náborom a vďaka rastúcim platom zaregistrovalo približne 300-tisíc nových dobrovoľníkov, uviedla estónska spravodajská služba.
Estónska spravodajská služba, ktorá sa dlhodobo obáva, že Rusko môže mať aj v budúcnosti plány opätovne získať kontrolu nad Pobaltím, uviedla, že „pravdepodobnosť priameho vojenského útoku proti Estónsku v nadchádzajúcom roku zostáva nízka“.
Varovala však, že Rusko by mohlo v nasledujúcich rokoch zdvojnásobiť pozemné a vzdušné sily v blízkosti estónskych hraníc.
„Kremeľ zrejme počíta s možným konfliktom s NATO v priebehu nasledujúceho desaťročia,“ uvádza sa v správe, ktorá odráža obavy rastúceho zoznamu európskych predstaviteľov v posledných týždňoch.
Estónsko sa stalo pre Kremeľ osobitným cieľom. Rusko zaradilo premiérku Kaju Kallasovú na svoj zoznam hľadaných zločincov, informovala štátna tlačová služba Tass s odvolaním sa na databázu ministerstva vnútra.
