Ukrajina Rusko Online: Únia dodá Ukrajine do marca len polovicu sľúbenej delostreleckej munície

Sovietom sa nepáčila, no ukrajinskú banduru nedokázali zničiť. Vďaka Oľge Smorkisovej ju počuť aj na Slovensku. (The Slovak Spectator)

Ruské sily prenikli na okraj Avdijivky, kde ovládajú 19 domov. Podľa agentúry TASS to tvrdí ruský prezident Putin.

Primátor Avdijivky Vitalij Barabaš minulý týždeň vo vyjadrení pre agentúru AFP síce pripustil, že do mesta prvýkrát prenikli ruské jednotky, ale ubezpečil, že sa ich Ukrajincom podarilo zatlačiť späť.

Putin v stredu pri stretnutí so svojimi spolupracovníkmi v predvolebnom štábe v Petrohrade označil Avdijivku za jednu z najdôležitejších oblastí bojov na Ukrajine. Šéf Kremľa zároveň ocenil ruských vojakov, ktorí pri Avdijivke pôsobia.

"Chlapi tam bojujú, ako sa patrí. Takíto ľudia by sa určite mali venovať výchove mladých ľudí, dospievajúcej generácie," vyhlásil.

Avdijivka sa nachádza na frontovej línii de facto od roku 2014, keď promoskovskí separatisti obsadili časť ukrajinského Donbasu vrátane neďalekého Donecka. Rusi začali svoju inváziu do krajiny v roku 2022 a okupujú časť ukrajinského územia, Avdijivku za celý čas nedobyli.

Stanica BBC teraz zverejnila video, ktoré získala od ukrajinskej policajnej jednotky nazvanej Bieli anjeli a ktoré podľa nej zachytáva jednu zo záchran zvyšných civilistov v zničenom meste, kde pred vojnou žilo asi 30-tisíc obyvateľov. Teraz ich tam je asi tisíc.

Na záberoch, ktoré sú podľa BBC z minulého mesiaca, je vidieť, ako za dunenia výbuchov a streľby chodia policajti od domu k domu a snažia sa presvedčiť miestnych o nutnosti odchodu a potom ich aj evakuovať. Niektorí stále odmietajú domovy opustiť, ďalší po naliehaní svojich príbuzných poslúchnu. (ČTK)

Medzi možnými laureátmi Nobelovej ceny za mier sú aj aktivisti usilujúci sa o mier v Pásme Gazy či na Ukrajine. (TASR)

Európska únia plánuje vycvičiť ďalších 20-tisíc ukrajinských vojakov. Povedal to Borrell po schôdzke ministrov obrany.

„Takmer sme dosiahli cieľ vycvičenia 40-tisíc ukrajinských vojakov v rámci našej výcvikovej misie pre Ukrajinu. A dnes sme sa dohodli, že tento počet zvýšime o ďalších 20-tisíc vojakov, čím celkový počet vycvičených vojakov stúpne na 60-tisíc," oznámil Borrell.

Podľa jeho slov by Únia mala počet 60-tisíc vycvičených Ukrajincov dosiahnuť do konca leta. „Dobrý výcvik znamená záchranu životov na bojisku," dodal šéf európskej diplomacie. (SITA)

Ukrajinské sily vypálili 20 rakiet na oblasť Čierneho mora a okupovaný Krym, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Na polostrove sa im podarilo zasiahnuť leteckú základňu Belbek, naznačil veliteľ ukrajinského letectva Oleščuk.

"Vedeli ste, že v ukrajinskom letectve je 204. Sevastopolská brigáda taktického letectva? Tak jej domovskou základňou je letisko Belbek! Ukrajinskí letci sa určite na svoje domovské letisko vrátia. A zatiaľ ďakujem všetkým, ktorí sa podieľajú na očisťovaní Krymu od ruskej prítomnosti," napísal Oleščuk. Pripojil videozáznam zachytávajúci dym stúpajúci k oblohe a zvuky explózie.

Rusko v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom pripojilo ukrajinský Krym k svojmu územiu. Vtedy tiež obsadilo vojenskú infraštruktúru na polostrove, vrátane letiska Belbek.

EÚ dodá do marca Ukrajine 500-tisíc kusov delostreleckej munície namiesto sľúbeného milióna.

Po stretnutí ministrov obrany EÚ to povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

„Od vlaňajšieho marca do dnešného dňa, do začiatku tohto roka, sme dodali 330-tisíc kusov munície. Takže máme tretinu cieľa, hlavne sú to náboje prevzaté z existujúcich zásob. Očakávam, že do marca sa toto číslo zvýši o viac ako 200-tisíc, čím dosiahne 524-tisíc. Toto bude viac ako polovica cieľa,“ povedal Borrell.

Podotkol, že „obranný stroj“ funguje a do konca roka plánované zásoby dosiahnu milión kusov delostreleckej munície. „Situácia so zásobami sa v najbližších mesiacoch zlepší,“ povedal Borrell, ktorý dodal, že od začiatky totálnej vojny proti Ukrajine sa európska výrobná kapacita zvýšila o 40 percent.

„Dnes je európska výrobná kapacita munície jeden milión kusov delostreleckej munície ročne. Do konca roka však toto číslo bude 1,4 milióna kusov,“ skonštatoval Borrell. (SITA)

Pred summitom európskych lídrov panuje nervozita. Ich hlavnou úlohou je dohodnúť sa na revízii rozpočtu a pomoci Ukrajine. (SME)

Nemecko posiela Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci. Kancelár Scholz zároveň vyzval európske krajiny na väčšie dodávky zbraní.

Súčasťou pomoci je napríklad 24 obrnených transportérov, štyri pásové terénne vozidlá Bandavagn 206, rakety IRIS-T SLS, viac ako tisíc kusov 155-milimetrovej munície, jeden mostný tank Beaver s náhradnými dielmi, jeden systém odstraňovania námorných mín a jeden prieskumný systém Satcom. Informuje o tom web Ukrajinská pravda. (SITA)

Medzinárodný súdny dvor uznal Rusko vinným z porušenia niektorých častí protiteroristickej dohody.

V roku 2014 Rusko nevyšetrilo finančnú podporu promoskovských separatistických povstalcov na východe Ukrajiny. Dvor nariadil Rusku, aby vyšetrilo pravdepodobné tvrdenia o financovaní terorizmu, ale nenariadil vyplatenie kompenzácie, ako to požadovala Ukrajina.

Prípad sa sústreďuje na obvinenia Ukrajiny, že Rusko pred desiatimi rokmi financovalo separatistické skupiny na východe krajiny.

Zahŕňa tiež zostrelenie letu Malaysia Airlines týmito povstalcami zo 17. júla 2014, pri ktorom zahynulo všetkých 298 pasažierov a členov posádky, hoci Rusko popiera účasť na tomto čine.

Súd odmietol konkrétne rozhodnúť o tom, či je Rusko zodpovedné.

Žaloba, podaná v roku 2017, tiež obviňuje Rusko z porušenia konvencií proti diskriminácii pri zaobchádzaní s multietnickou komunitou Krymu od nelegálnej anexie polostrova.

Právnici Ruska naliehali na súd, aby prípad zamietol, pričom argumentovali, že činy promoskovských rebelov na východe Ukrajiny nepredstavujú terorizmus. (SITA)

Ukrajina môže očakávať z EÚ vojenskú pomoc  najmenej 21 miliárd eur, uviedol šéf diplomacie EÚ Borrell.

V porovnaní s doterajším úsilím by to predstavovalo zrýchlenie v oblasti podpory, dodal Borrell po neformálnom zasadnutí ministrov obrany členských krajín EÚ v Bruseli. Suma 21 miliárd eur pre rok 2024 však podľa Borrella ešte nezahŕňa vyjadrenia všetkých členských krajín, a preto ešte nie je konečná. To, ktoré krajiny ešte údaje neposkytli, nespresnil.

Za posledné takmer dva roky od začiatku invázie Ruska predstavovala hodnota európskej vojenskej pomoci pre Ukrajinu celkovo približne 28 miliárd eur, priblížila DPA.

Zhromažďovanie údajov o novej pomoci má byť vo štvrtok aj súčasťou rokovaní na summite EÚ v Bruseli. Diskusiu inicioval nemecký spolkový kancelár Scholz. Ten sa kriticky vyjadril voči niektorým väčším členským krajinám EÚ za to, že na tento rok plánujú na muníciu a zbrane pre Ukrajinu vynaložiť výrazne menej peňazí než Nemecko. Podľa jeho slov to ovplyvní schopnosť Ukrajiny odolávať ruským silám. (TASR)

Rusko a Ukrajina oznámili, že si vymenili desiatky vojnových zajatcov.

Stalo sa tak napriek napätiu po minulotýždňovej havárii vojenského lietadla, v ktorom boli podľa Moskvy ukrajinskí vojnoví zajatci a ktoré podľa nej zostrelili ukrajinské sily. Niektorí ruskí predstavitelia dokonca po havárii verejne spochybnili možnosť ďalšej výmeny zajatcov.

Ruské ministerstvo obrany však oznámilo, že si s Ukrajinou vymenili po 195 vojnových zajatcov. Následne ukrajinský prezident Zelenskyj informoval, že oslobodených bolo 207 Ukrajincov. Zatiaľ nikto nevysvetlil rozdiel v daných číslach.

Ukrajinský ombudsman Lubinec sa na sociálnych médiách vyjadril, že to bola 50. výmena zajatcov od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie pred takmer dvoma rokmi. Dosiaľ podľa neho repatriovali dovedna 3 035 vojnových zajatcov.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak priblížil, že medzi oslobodenými sú príslušníci ozbrojených zložiek, národnej gardy, pohraničnej stráže a polície. Niektorých podľa jeho slov zajali, keď bránili Mariupoľ, továreň Azovstaľ a Hadí ostrov.

Ruská armáda zase bez poskytnutia dôkazov vyhlásila, že ruskí zajatci „čelili v zajatí smrteľnému nebezpečenstvu“ a prevezú ich do Moskvy na ošetrenie a rehabilitáciu. (SITA)

Lídri piatich krajín EÚ vyzvali svojich susedov a spojencov, aby zvýšili vojenskú podporu Ukrajine.

Ministri obrany bloku zatiaľ diskutovali o spôsoboch, ako pomôcť vyrovnať sa s nedostatkom munície tejto vojnou zničenej krajiny.

Lídri Česka, Dánska, Estónska, Holandska a Nemecka vo svojej výzve varovali, že bezpečnosť Európy je spätá s bojmi, ktoré sa začali takmer pred dvoma rokmi ruskou inváziou na susednú Ukrajinu.

„Rozhodujúca je naša schopnosť naďalej podporovať a udržiavať obranu Ukrajiny, a to ako počas zimy, tak aj z dlhodobého hľadiska,“ napísali v denníku Financial Times. „V skutočnosti ide o našu spoločnú európsku bezpečnosť.“

Vo Financial Times piati lídri uviedli, že je nevyhnutné urýchliť dodávky zbraní, keďže je nepravdepodobné, že by sa vojna čoskoro skončila.

„Rusko na nikoho nečaká a my musíme konať hneď. Ak Ukrajina prehrá, dlhodobé následky a náklady budú pre nás všetkých oveľa vyššie,“ napísali. „My, Európania, máme osobitnú zodpovednosť. Preto musíme konať. Závisí od toho budúcnosť Európy.“ (SITA)

Ruská ofenzíva sa čoskoro skončí a začne sa ukrajinská protiofenzíva, tvrdí šéf ukrajinského obranného spravodajstva.

„V súčasnosti trvá útočná operácia Ruskej federácie, ktorá sa začala v novembri 2023. Od jej začiatku ubehlo už viac ako dva a pol mesiaca. Výsledky - no, môžete ich vidieť sami. Povedať, že dosiahli významný úspech, by bolo nepravdivé," povedal Budanov.

Šéf ukrajinského obranného spravodajstva poznamenal, že nepriateľ chcel rýchlo dosiahnuť obrannú líniu pozdĺž rieky Čornyj Žerebec v Charkovskej oblasti a na administratívnych hraniciach Doneckej a Luhanskej oblasti, ale ako sa ukázalo, ani sa k tejto línii „nepriblížili".

"Ich ofenzíva pokračuje. Niekde na začiatku jari sa to úplne vyčerpá... Momentálne ide o akciu nepriateľa. Skončí sa však a som presvedčený, že sa začne naša," dodal Budanov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Európska únia dodá Ukrajine do marca len polovicu sľúbenej delostreleckej munície, oznámil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Podľa Borrella Únia dodá Ukrajine v stanovenom časovom horizonte približne polovicu sľúbenej munície. 

Borrell očakáva, že krajiny EÚ dodajú na Ukrajinu do marca na základe záväzku z minulého roka 524-tisíc kusov delostreleckej munície, čo je iba 52 percent stanoveného cieľa.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na konci novembra 2023 informoval, že Kyjev dostal od EÚ približne 300-tisíc kusov delostreleckej munície zo sľúbeného milióna.

Lietadlo s ukrajinskými vojnovými zajatcami zostrelil systém Patriot, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.

"Bolo už s istotou stanovené, že lietadlo zostrelil americký systém Patriot," uviedol Putin. Kyjev ani Washington na toto vyhlásenie bezprostredne nereagovali.

Lietadlo IL-76 sa zrútilo v stredu 24. januára v Belgorodskej oblasti na západe Ruska. Na jeho palube bolo údajne 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých mali vymeniť za ruských zajatcov. Celkovo bolo podľa ruských úradov na palube 74 ľudí, haváriu nikto neprežil.

Moskva tvrdí, že toto lietadlo zostrelila ukrajinská armáda. Kyjev priamo nepoprel túto verziu, ale spochybnil, či zajatí ukrajinskí vojaci boli skutočne na palube. Vyzval preto Moskvu, aby zverejnila fotografie ich tiel alebo poskytla iné dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Putin okrem toho povedal, že Rusko trvalo na tom, aby sa uskutočnilo medzinárodné vyšetrovanie nehody lietadla. Podľa šéfa Kremľa sa však nenašla nijaká medzinárodná organizácia, ktorá by bola ochotná sa na ňom podieľať.

Systémy Patriot sú protivzdušné raketové systémy zem-vzduch, ktoré je možne použiť proti lietadlám i raketám. Spojené štáty koncom roka 2022 po opakovaných žiadostiach Kyjeva súhlasili s tým, aby boli systémy Patriot Ukrajine poskytnuté.

Putin v stredu tiež uviedol, že ruskí vojaci si stále držia pozície na okraji východoukrajinského mesta Avdijika. Ruským vojakom sa podľa neho podarilo prelomiť "obranu nepriateľa" a zmocnili sa 19 domov, ktoré majú stále pod kontrolou. (TASR)

Zalužnyj zatiaľ zostáva šéfom armády. Očakáva sa však prezidentský dekrét, ktorý potvrdí jeho odchod. (SME)

Nemecká armáda vycvičí ďalších desaťtisíc ukrajinských vojakov, tvrdí tajomníčka spolkového ministerstva obrany Möllerová.

Prostredníctvom tejto misie bolo doteraz v EÚ vycvičených približne 40.000 ukrajinských vojakov. O jej zriadení rozhodli ministri zahraničných vecí členských krajín v novembri 2022. Pôvodne malo v Nemecku, Poľsku a ďalších krajinách EÚ absolvovať výcvik 15-tisíc ukrajinských vojakov.

Táto hranica sa neskôr zvýšila na 30.000 a potom na 40-tisíc vojakov. Nemecká armáda (Bundeswehr) ich doteraz vycvičila okolo 10-tisíc.

Primárnym cieľom misie EUMAM je poskytovať výcvik príslušníkom ozbrojených síl Ukrajiny na území členských štátov EÚ, aby sa dokázali ešte lepšie brániť vo vojne rozpútanej vo februári 2022 Ruskom.

Inštruktori Bundeswehru školia ukrajinských vojakov okrem iného obsluhovať americký systém protivzdušnej obrany Patriot a nemeckú techniku — samohybnú húfnicu Panzerhaubitze 2000, bojové vozidlo pechoty Marder a bojové tanky Leopard 1 a Leopard 2. Prebiehajú aj výcvikové kurzy v oblasti velenia a zdravotníctva.

Podľa Bundeswehru bolo do misie zapojených v priemere okolo 1500 inštruktorov. Armáda na to nepotrebuje mandát od Spolkového snemu, keďže nejde o priame zapojenie do vojenského konfliktu v zahraničí. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz urobí všetko pre to, aby zmobilizoval európskych partnerov a získal pre Ukrajinu "obrovskú" podporu.

Vyhlásil to deň pred summitom Európskej rady v Bruseli, na ktorom budú lídri členských štátov EÚ rokovať o schválení balíka v hodnote 50 miliárd eur pre Ukrajinu.

"Urobíme všetko pre to, aby bol spoločný príspevok Európy taký obrovský, že na ňom bude Ukrajina môcť stavať a (ruský prezident Vladimir) Putin sa nebude môcť spoliehať na to, že naša podpora v istom momente oslabne," povedal Scholz v nemeckom parlamente.

Snaha štátov EÚ dohodnúť sa na schválení balíka pomoci pre Ukrajinu je hlavnou témou štvrtkového summitu. Na predchádzajúcom summite v decembri totiž Maďarsko zablokovalo všetky návrhy, ktoré sa týkali zvýšenia spoločného rozpočtu na roky 2024 – 2027 a ktoré automaticky obsahovali aj finančnú pomoc pre Ukrajinu. (TASR)

Ukrajina a Rusko si vymenili vojnových zajatcov. Na Ukrajinu sa z ruského zajatia vrátilo 207 vojakov.

V krátkom statuse prezident Volodymyr Zelenskyj pripomenul, že Ukrajina pamätá na všetkých svojich vojakov i civilistov, ktorí padli do ruského zajatia, a vracia ich domov, "nech sa deje čokoľvek".

"Musíme ich všetkých priviesť späť," napísal Zelenskyj a ubezpečil, že ukrajinské vedenie na tom pracuje.

Britská stanica BBC dodala, že na sieti Telegram boli zverejnené aj fotografie zachytávajúce návrat bývalých ukrajinských zajatcov.

BBC podotkla, že podľa ruského ministerstva obrany sa v stredu z ukrajinského zajatia vrátilo 195 ruských zajatcov. Výmenou za to Rusko prepustilo a vydalo rovnaký počet ukrajinských vojnových zajatcov.

Prepustený ruský vojenský personál prevezú lietadlom do Moskvy na ošetrenie a rehabilitáciu v zdravotníckych zariadeniach ruského ministerstva obrany. Všetkým prepusteným je poskytnutá potrebná lekárska a psychologická pomoc, dodalo ruské ministerstvo.

Ukrajina uviedla, že stredajšia výmena bola od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 už 50. v poradí.

Agentúra AFP doplnila, že pokiaľ ide o výmeny zajatcov, ich osud bol neistý v súvislosti s minulotýždňovou haváriou ruského vojenského nákladného lietadla Il-76, pri ktorej podľa Moskvy zahynulo 65 ukrajinských zajatcov prepravovaných na plánovanú výmenu.

Moskva tvrdí, že toto lietadlo zostrelila ukrajinská armáda. Kyjev priamo nepoprel túto verziu udalostí, ale spochybnil, či zajatí ukrajinskí vojaci boli skutočne na palube. Vyzval preto Moskvu, aby zverejnila fotografie ich tiel alebo poskytla iné dôkazy na podporu svojich tvrdení.

V armáde bojuje milión Ukrajincov, no za nimi sú desiatky miliónov dobrovoľníkov. Aj nás, píše Fedor Blaščák. (SME)

Ruská Štátna duma prijala zákon o zhabaní majetku za falošné správy o armáde. Návrh podporili všetci prítomní poslanci.

Očakáva sa, že prejde aj hornou komorou parlamentu, Radou federácie, a následne ho podpíše prezident Vladimir Putin

Predseda dumy Viačeslav Volodin pred hlasovaním povedal, že nová legislatíva sprísni tresty pre "zradcov očierňujúcich našu krajinu a naše jednotky a zbaví týchto ničomníkov čestných titulov, skonfiškuje im majetok, peniaze a iné cennosti".

Nový zákon by sa mal vzťahovať na osoby odsúdené za verejné podnecovanie "extrémistických aktivít", ako aj za vyzývanie na konanie namierené proti bezpečnosti štátu alebo za "diskreditáciu" ozbrojených síl.

Diskreditácia ruskej armády sa stala trestným činom už krátko po tom, čo ruské sily vo februári 2022 v rámci takzvanej špeciálnej vojenskej operácie vpadli na Ukrajinu.

Schválený zákon však nepočíta s konfiškáciou nehnuteľností, ako tomu bolo počas existencie Sovietskeho zväzu, keď bolo možné zhabanie bytov. "Nechceme oživiť konfiškácie sovietskeho typu. Nepotrebujeme to," povedal novinárom Pavel Krašeninnikov, predseda výboru dumy pre právne záležitosti. (TASR)

Ruský minister obrany Šojgu tlačí na zbrojárske spoločnosti, aby ešte viac zvýšili produkciu.

Šojgu na utorňajšej návšteve fabrík kritizoval vedenie jedného závodu za to, že nevyrába dostatok samohybného delostrelectva. „Počúvajte, prestaňte sa tu zabávať, chlapci. Hrali ste sa s tým v roku 2022. Tieto stroje sme mali mať v plnej kapacite v prevádzke v roku 2023,“ povedal Šojgu vo videu zo svojej kontrolnej cesty.

Riaditeľ uvedenej továrne Šojguovi oponoval a povedal, že továreň od začiatku invázie na Ukrajinu už šesťnásobne zvýšila výrobu. Šojgu však vedeniu fabriky nariadil, aby do týždňa predložilo „konkrétny návrh“ na dosiahnutie „ukazovateľov stanovených prezidentom“.

Rusko v ostatných mesiacoch postavilo svoju ekonomiku na vojnovom základe a zbrojárskym firmám nariadilo nepretržitú výrobu.

Námestník ministra obrany Alexej Krivoručko podľa ruských médií začiatkom tohto mesiaca uviedol, že priemysel dodá v roku 2024 „niekoľkokrát“ viac zariadení ako počas dvoch predchádzajúcich rokov. (SITA, Sky News)

Eurokomisia navrhuje obmedziť dovoz niektorých poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. (Index)

Rusko vníma cvičenie aliancie NATO Steadfast Defender 2024 ako hrozbu, tvrdí hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Na cvičení Steadfast Defender 2024 - najväčšieho od cvičenia Reforger v roku 1988, počas studenej vojny - sa zúčastní približne 90 000 vojakov.

"Samozrejme, že je to pre nás hrozba, tak sa k nej správame a neustále prijímame vhodné opatrenia na jej riešenie," povedal Peskov v odpovedi na otázku, či Rusko toto vojenské cvičenie považuje za hrozbu.

Cvičenie Steadfast Defender 2024 sa potrvá štyri mesiace – od 31. januára do 31. mája. Zúčastňujú sa na ňom stovky kusov techniky a približne 90.000 príslušníkov armád zo všetkých krajín NATO.

Program cvičenia je navrhnutý tak, aby simulovali reakciu NATO na útok súpera, akým je Rusko. Zapojí sa do nich aj približne 50 plavidiel. Manévre budú pozostávať zo série menších cvičení a budú sa konať v lokalitách od Severnej Ameriky po východné krídlo NATO, blízko ruských hraníc. (TASR)

Európska komisia navrhuje obmedziť dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny a flexibilitu pri nevyužitej pôde.

Navrhuje tiež predĺžiť pozastavenie dovozných ciel na ukrajinský vývoz o ďalší rok, respektíve do júna 2025.

Viaceré krajiny EÚ na čele s Francúzskom sa v poslednom čase stretávajú s protestmi svojich poľnohospodárov a podľa agentúry Reuters sa teraz komisia snaží protesty upokojiť.

Dovozné clá a kvóty na ukrajinský vývoz boli pôvodne prerušené v roku 2022 s cieľom podporiť ukrajinskú ekonomiku po ruskej vojenskej invázii. Komisia uviedla, že predĺženie jej opatrení je v súlade so záväzkami EÚ podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude potrebné. Súčasne však komisia uviedla, že chce posilniť ochranu pri citlivých poľnohospodárskych produktoch. (ČTK)

Rusi rušia mobilnú komunikáciu počas presunu na okupovaných územiach v Doneckej oblasti, keďže nedôverujú miestnemu obyvateľstvu. 

„Nepriateľ ruší mobilný signál počas presunu ruskej techniky, aby ľudia nehlásili informácie obranným silám (Ukrajiny) v reálnom čase. To svedčí o úrovni skutočnej podpory okupácie zo strany miestnych obyvateľov,“ uviedlo Centrum národného odporu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Európska únia vyzvala členské štáty, aby prezentovali rozsah vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Únii sa nedarí splniť svoj záväzok.

"Účelom schôdzky je práve to, aby sme jasne pochopili situáciu a záväzky. Ukrajinci potrebujú viac munície," povedal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell s tým, že medzi ruskými a ukrajinskými silami existuje nerovnováha v palebnej kapacite.

Európske krajiny patria medzi najväčších poskytovateľov zbraní Ukrajine od začiatku ruského ťaženia na jej území z februára roku 2022. Dosiaľ sa im však nepodarilo splniť záväzok z vlaňajšieho marca, v ktorom sa spoločne zaviazali dodať Kyjevu do roka jeden milión kusov delostreleckej munície.

Do marcového termínu zostáva jeden mesiac a podľa údajov EÚ členské štáty dosiaľ poskytli Ukrajine menej ako polovicu zo sľúbeného počtu striel.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v tejto súvislosti uviedol, že chce nájsť dohodu, aby EÚ dodala milión "alebo dokonca viac" nábojov aspoň do konca tohto roka.

Tento štvrtok sa v Bruseli uskutoční summit Európskej rady zloženej z lídrov členských štátov, na ktorom bude dominovať téma vojenskej pomoci pre Ukrajinu, a síce 50 miliárd eur z rozpočtu EÚ pre Kyjev, ktoré blokuje Maďarsko.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorého krajina je spomedzi štátov EÚ najväčším podporovateľom Ukrajiny, vyzval ostatných lídrov, aby prezentovali svoj prehľad podpory a aby pre Kyjev urobili ešte viac.

V tejto súvislosti agentúra AFP pripomenula obvinenia voči Francúzsku, Španielsku a Taliansku - kľúčovým európskym ekonomikám - za to, že sa nepodieľajú na vyzbrojovaní Ukrajiny.

Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová povedala, že cieľom stredajšej schôdzky bolo zistiť, či sa všetky krajiny podieľajú na plnení svojich záväzkov. "Niektorí robia viac. Niektorí robia viac, ale nerobia to otvorene," skonštatovala. (TASR)

Ruské drony zaútočili na poľnohospodársky sklad. Zranenia utrpel člen strážnej služby, sklad začal horieť.

Rusi v noci na stredu vypálili proti Ukrajine tri rakety Iskander-M a 20 dronov Šahíd, z ktorých 14 zostrelilo ukrajinské letectvo v spolupráci s protivzdušnou obranou. (SITA, Ukrajinská pravda)

Americký prezident Biden mieni obísť odpor Kongresu voči ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine cez Grécko.

Krajine chce dodať zbrane s tým, že svoje vlastné nadbytočné vybavenie daruje Kyjevu.

Biden chce na to využiť právnu úpravu známu ako Excess Defense Articles, ktorá umožňuje prezidentovi USA označiť určité zbraňové systémy za nadbytočné a darovať ich alebo predať za nižšiu cenu partnerským krajinám.

Podľa gréckych médií USA súhlasili s tým, že cez tento nástroj darujú Aténam dve vojenské transportné lietadlá C-130H Hercules, 60 bojových obrnených vozidiel Bradley a desať motorov pre hliadkovacie lietadlá P-3 Orion.

Súčasťou balíka sú aj tri hliadkovacie lode triedy Protector a nákladné autá, ktoré Grécko získa v súvislosti s predajom stíhačiek F-35 v hodnote 8,6 miliardy dolárov.

Grécka vláda i velenie armády sú podľa médií pripravené dodať Ukrajine prebytočné vybavenie.

Vlani v októbri Biden požiadal Kongres o schválenie novej vojenskej pomoci pre Kyjev v hodnote približne 61 miliárd dolárov (takmer 56 miliárd eur). Narazil však na odpor časti republikánov, ktorí svoj súhlas podmieňujú významnými zmenami v imigračnej politike a uvoľnením prostriedkov na obmedzenie imigrácie cez hranice s Mexikom.

Washington bol doteraz najvýznamnejším podporovateľom Ukrajiny vo vojne proti Rusku. Od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 Spojené štáty poskytli alebo sľúbili Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac ako 44 miliárd dolárov. (TASR)

Členovia rusko-bieloruskej skupiny Bi-2 sú v thajskom väzení pre ilegálnych migrantov. V Rusku im hrozí stíhanie. (TASR)

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 1 090 vojakov na zhruba 385 230, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla aj o ďalších 32 bojových obrnených vozidiel, 51 delostreleckých systémov, dva raketomety a 16 dronov. (SME)

Ukrajinská vláda predložila parlamentu prepracovanú verziu zákona o sprísnení mobilizácie.

Ako informovala agentúra Reuters, táto reforma bola parlamentom vrátená do vlády začiatkom januára po tom, čo prvotný návrh vyvolal verejné pobúrenie.

Zákonodarcovia a analytici vtedy uviedli, že niektoré ustanovenia návrhu porušujú ústavu a predstavujú riziko korupcie.

Navrhované reformy sa považujú za nevyhnutné, pretože Ukrajina potrebuje doplniť stav svojej armády a vzhľadom na to, že vojna s Ruskom trvá už dva roky, armáda zápasí s nedostatkom mužov, ktorí sa hlásia do boja dobrovoľne.

Kľúčovým ustanovením v návrhu zákona je zníženie vekovej hranice pre osoby, ktoré môžu byť mobilizované do boja, z 27 na 25 rokov.

Nový návrh zákona zachováva kľúčové ustanovenia pôvodného návrhu vrátane zavedenia elektronických predvolaní na odvod a prísnych trestov pre ľudí, ktorí porušujú pravidlá mobilizácie.

Zachované zostali aj stanovenia z predchádzajúcej verzie návrhu zákona, ktoré sa vzťahujú na Ukrajincov žijúcich v zahraničí, keďže občania žiadajúci o pasy budú musieť predkladať svoje vojenské registračné doklady.

Na cestu do zahraničia budú musieť Ukrajinci vo veku 18 až 60 rokov predložiť vojenský preukaz s vyznačením vyradenia z evidencie.

Aktualizovaný návrh zachováva aj ustanovenie o doručovaní mobilizačných oznámení elektronicky do "osobného profilu" branca, ktorý sú občania povinní si vytvoriť.

Akýkoľvek pokus vyhnúť sa povolaniu do armády bude mať za následok súdne konanie a opatrenia súdu vrátane zmrazenia bankových účtov a majetku, obmedzenia cestovania a používania vozidla.

Zákon počíta s demobilizáciou po 36 mesiacoch - ide o článok zákona, ktorú vyvolal na Ukrajine veľkú diskusiu: príbuzní vojakov, ktorí v súčasnosti bojujú na fronte, totiž požadovali, aby bol stanovený jasný časový rámec ich služby.

Keď Rusko vo februári 2022 spustilo svoju totálnu inváziu, Ukrajina vyhlásila stanné právo. Muži v bojaschopnom veku môžu opustiť krajinu, len ak majú osobitnú výnimku.

Koncom minulého roka ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij povedal, že armáda navrhla zmobilizovať do armády 450 000 až 500 000 ďalších ľudí. Hlavný veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj uviedol, že tento údaj zohľadňuje vojenské plány a prognózy možných strát. Vojenskí analytici tvrdia, že toto číslo pokryje celý rok. (TASR)

Ukrajina zostrelila 14 z 20 ruských dronov. Hlásili aj odpálenie troch balistických rakiet Iskander z Krymu a Voronežskej oblasti.

Podľa hlásenia ukrajinského generálneho štábu boli drony vypustené z Krasnodarského kraja a z Kurskej oblasti. Systémy protivzdušnej obrany zostrelili väčšinu dronov nad južnými a východnými regiónmi ležiacimi pozdĺž frontu.

Okrem toho ruské jednotky odpálili tri balistické rakety Iskander-M z územia anektovaného Krymu a z Voronežskej oblasti.

O následkoch útokov velenie vzdušných síl neinformovalo.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleg Sinehubov na platforme Telegram napísal, že v Charkove bola v dôsledku útoku dronu poškodená obytná budova, obchod a občianska infraštruktúra. Podľa predbežných údajov traja ľudia utrpeli ľahké zranenia.

Ukrajinu zrejme čaká ťažký rok bojov proti Rusku, uviedol šéf americkej Ústrednej spravodajskej služby CIA William Burns.

Burns upozornil, že ukončenie americkej pomoci Kyjevu by bola chyba "historických rozmerov".

V hlavnom článku na webovej stránke magazínu Foreign Affairs Burns tiež napísal, že Ukrajina zrejme spôsobí Rusku väčšie náklady na vojnu tým, že bude útočiť hlbšie za frontovými líniami.

Bývalý veľvyslanec USA v Moskve Burns dodal, že vojna už začala narušovať moc ruského prezidenta Vladimira Putina, a varoval, že Čína by mohla zaujať agresívnejší prístup k Taiwanu, ak uvidí, že americká pomoc Ukrajine slabne.

"Tento rok bude pravdepodobne pre Ukrajinu na bojisku ťažký," napísal Burns. "Ak Spojené štáty cúvnu v tomto rozhodujúcom momente a prerušia pomoc Ukrajine, dajú si vlastný gól historických rozmerov," doplnil šéf CIA.

"Úlohou Ukrajiny je dať ranu Putinovej arogancii a spôsobiť, že Rusko bude mať veľké náklady na pokračovanie konfliktu, a to nielen úspešným postupom na fronte, ale aj podnikaním útokov hlbšie za ním a dosahovaním plynulých úspechov v Čiernom mori," vysvetlil.

Burns tým myslel útoky na území, ktoré Rusko dobylo od Ukrajiny a vyhlásilo ho za svoje, a nie útoky v samotnom Rusku.

Administratíva prezidenta USA Joea Bidena zakazuje Ukrajine páliť zo zbraní dodaných Spojenými štátmi na ciele vo vnútri Ruska a odmieta aj žiadosti Kyjeva o dodanie rakiet dlhého doletu HIMARS.

"USA neumožňujú a ani nepodporujú útoky vo vnútri Ruska," vyhlásil predstaviteľ Bidenovej administratívy.

Niektorí vplyvní republikáni v americkom Kongrese sú za pokračovanie amerického financovania Ukrajiny, ďalší napravo sú zasa proti tomu a takúto pomoc Ukrajine a Izraelu podmieňujú zmenou v imigračnej politike USA - chcú ju obmedziť a viac kontrolovať hranice s Mexikom.

Burns napísal, že Putin sa možno bude vyhrážať použitím jadrových zbraní, a k tomu dodal: "Bolo by nerozumné vôbec nebrať do úvahy eskalačné riziká. Ale bolo by rovnako nerozumné nechať sa nimi zbytočne zastrašiť." (TASR)

Ukrajina oznámila, že podnikla úspešný kyberútok, ktorý vyradil server využívaný ruským ministerstvom obrany.

"Výsledkom kyberútoku bolo, že výmena informácií medzi jednotkami ministerstva obrany Ruskej federácie, ktoré využívali uvedený server umiestnený v Moskve, bola zastavená," napísal v oznámení ukrajinský vojenský spravodajský útvar HUR. Dodal, že kyberútok "pokračuje".

Agentúra AFP nemohla toto tvrdenie overiť a ruskí predstavitelia zatiaľ na údajný hekerský útok nereagovali, píše AFP.

Ruské úrady však predtým oznámili, že Rusko v utorok zasiahol rozsiahly "technický problém", ktorý spôsobil výpadok internetu a postihol používateľov po celej krajine. Prístupné neboli webové stránky domény .ru, hlásili však tiež nefunkčné bankové aplikácie, sociálne siete, internetové obchody, spravodajské portály i stránky vládnych služieb. Úrady však ministerstvo obrany nespomenuli.

Ruské ministerstvo digitálneho rozvoja výpadok pripísalo technickým problémom v systéme ochrany domén, ktorý spôsoboval nedostupnosť stránok v zóne .ru.

Asi o dve hodiny neskôr toto ministerstvo oznámilo, že problém sa podarilo vyriešiť, nefunkčnosť systému sa však podľa neho môže ešte istý čas vyskytovať.

Výpadok hlásili v Moskve, okolitej Moskovskej oblasti, v Petrohrade, Tatársku či Sverdlovskej a Novosibirskej oblasti, uviedli ruské médiá. Stránky mimo domény .ru však boli stále prístupné. (TASR)

Na Ukrajinu by mohla v stredu doraziť prvá dodávka nových striel od firmy Boeing, vo výbave ich nemá ešte ani armáda USA.

Ukrajina bude prvou krajinou, ktorá systém použije v boji, nová technológia doplní jej arzenál zbraní dlhšieho doletu, povedali webu Politico štyri informované zdroje vrátane dvoch amerických činiteľov.

Plán poskytnúť celkom novú zbraň ohlásilo americké ministerstvo obrany už vlani vo februári. Systém s názvom Ground-Launched Small Diameter Bomb, čo možno preložiť ako "bomba s malým priemerom odpaľovaná zo zeme", však bolo potrebné otestovať, čo zabralo niekoľko mesiacov. Po úspešnom ukončení testov teraz strely mieria na bojisko, píše Politico.

Správa prišla v čase, keď Pentagon kvôli prieťahom v Kongrese už mesiac nemá peniaze na ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny brániacej sa ruskej agresii. Dodávky novej zbrane však vychádzajú z dohody, ktorú vláda s Boeingom uzavrela už vlani.

Systém vyvinutý americkou spoločnosťou v spolupráci so švédskou firmou Saab umožňuje zasahovať ciele vo vzdialenosti zhruba 150 kilometrov. Pozostáva z navádzanej nálože s hmotnosťou niečo viac ako sto kilogramov, ktorá je pripevnená k raketovému motoru a vysielaná z pozemných odpaľovačov, uvádza Politico.

Jeden z nemenovaných zdrojov označil zbraň za významný nový nástroj pre Ukrajinu, ktorá sa aktuálne potýka s nedostatkom munície. "Dáva im to schopnosť hlbších úderov, ktorú nemali, dopĺňa to ich ďalekonosný arzenál," uviedol americký činiteľ.