KYJEV, BRATISLAVA. „Milí novinári, odpovieme všetkým naraz. Nie, nie je to pravda,“ napísalo ukrajinské ministerstvo obrany v pondelok na sociálnej sieti Telegram. Aj bez toho, aby menovali, každý hneď vedel, že strohá veta sa týka dohadov o odvolaní obľúbeného generála Valerija Zalužného z najvyššieho postu v ukrajinskej armáde.
O dva dni neskôr však americký denník Washington Post priniesol informáciu, že sa tak predsa len stalo. Ešte v pondelok mal podľa neho prezident Zalužného požiadať, aby odstúpil, ten to však odmietol. Následne sa ho preto rozhodol odvolať.
To isté píše aj britský denník The Times – s tým, že prezident musel svoje rozhodnutie po tlaku medzinárodných partnerov a vojenských predstaviteľov stiahnuť.
Napätie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Valerijom Zalužným, vrchným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl, je známe už dlhšie a špekuluje sa o tom, že za odvolaním generála môžu byť nielen strategické, ale aj osobné dôvody.
„Zelenskyj musí pochopiť, že armáda Zalužnému dôveruje. Ak prezident chce, aby mu armáda dôverovala, musí Zalužnému dôverovať aj on,“ povedal denníku nemenovaný zdroj z generálovho prostredia.
V článku sa dočítate aj:
- v čom spočívajú nezhody medzi Zelenským a Zalužným a kedy vyplávali na povrch,
- čo môže byť dôvodom jeho odvolania,
- kto teda povedie ukrajinskú armádu.
Neistý odchod
Zelenskyj povedal o vyhadzove Zalužnému na stretnutí v pondelok, napísal v stredu Washington Post s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa oboznámeného s ich rozhovorom.
Britský denník The Guardian deň predtým napísal, že Zelenskyj na tomto stretnutí Zalužného požiadal o odstúpenie, ten to však odmietol. To spustilo špekulácie, že ho prezident odvolá.
Zelenského hovorca Serhij Nykyforov pritom v pondelok Zalužného prepustenie poprel. „Nie je to predmetom konverzácie, takýto rozkaz nebol vydaný. Prezident vrchného veliteľa (ozbrojených síl) neodvolal,“ cituje Washington Post jeho vyjadrenie pre novinárov.
Loading
...
Na žiadosť denníka o reakciu, či odvtedy prišlo k zmene, v stredu nereagoval.
Nateraz Zalužnyj vo funkcii zostáva. Očakáva sa však oficiálny prezidentský dekrét, ktorý potvrdí jeho odchod. Ten by sa po príklade bývalého ministra obrany Oleksija Reznikova, ktorého odchod oznámili niekoľko mesiacov dopredu, mohol odložiť. Výmena generála si navyše vyžaduje podporu súčasného ministra obrany Rustema Umerova.
Problémové politické vyjadrenia
Za zatvorenými dverami sa o ich problémoch vedelo dlhšie. Verejnosť sa však o nich dozvedela vlani v novembri, keď dal Zalužnyj, ktorý sa s médiami rozpráva len veľmi výnimočne, rozhovor britskému týždenníku The Economist.
Opísal v ňom, že situácia na bojisku sa podľa neho ocitla v mŕtvom bode. „S najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde k žiadnemu hlbokému a krásnemu prelomu,“ povedal tiež.
Valerij Zalužnyj
- štvorhviezdičkový generál,
- do armády vstúpil v roku 1997,
- vrchným veliteľom ozbrojených síl Ukrajiny je od roku 2021,
- je aj členom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny,
- medzi Ukrajincami je veľmi populárny.
Zelenskyj pár dní na to generála za výrok skritizoval. „Všetci sme unavení, bez ohľadu na naše postavenie. Máme rôzne názory, o patovú situáciu však nejde,“ reagoval vtedy prezident.
Dodal, že očakávaný posun v protiofenzíve, ktorá začala vlani v lete, by mohli zabezpečiť americké stíhačky F-16. Tie by na Ukrajinu mali prísť niekedy v priebehu roka 2024. Neočakáva sa však, že ich dodanie spojenci dopredu oznámia.
Oleksij Gončarenko, ukrajinský opozičný poslanec a Zalužného prívrženec, si myslí, že odvolanie je výsledkom konfliktu dvoch rozdielnych osobností.
„Myslím si, že je to zlý nápad. Nie sú medzi nimi zásadné problémy. Zelenského úrad však znepokojilo, že Zalužnyj robil politické, nie vojenské vyhlásenia,“ povedal pre The Guardian.

Rozdielne pohľady na vojnu
Zelenskyj vrchnému veliteľovi na stretnutí začiatkom týždňa povedal, že Ukrajinci, ale aj ich spojenci, sú z vojny unavení. Spomalili preto potrebnú vojenskú pomoc, nový veliteľ by ju však podľa prezidenta mohol znovu naštartovať, priblížil zdroj denníka Washington Post.
Ukrajina už viac ako pol roka vedie protiofenzívu s cieľom získať späť všetky Rusmi okupované územia. Vojaci však zaznamenali len malé územné zisky. To sklamalo západných spojencov, ktorí Ukrajine dodali zbrane a iné vojenské vybavenie.
Kyjev však od začiatku varoval pred nerealistickými očakávaniami. „Niektorí ľudia si myslia, že je to hollywoodsky film, a očakávajú okamžité výsledky. Nie je to však tak,“ povedal vlani v júni Zelenskyj v rozhovore pre BBC.
Dôvodom má byť aj napätie vzhľadom na ďalšiu vlnu mobilizácie. Ukrajina už dlhšie bojuje s nedostatkom najmä mladších vojakov.
Zelenskyj a Zalužnyj vidia situáciu odlišne. Zatiaľ čo Zalužnyj navrhol tento rok mobilizovať takmer 500-tisíc ďalších ľudí, Zelenskému sa toto číslo zdá nepraktické, čo údajne zaznelo aj na pondelňajšom stretnutí.
Prezident poukázal na to, že ukrajinská armáda nemá dostatok uniforiem, zbraní ani výcvikových zariadení. Zelenskyj už predtým otvorene povedal, že Ukrajine tiež chýbajú financie na zaplatenie takéhoto množstva nových brancov.
Zalužnyj kontroval tým, že Ukrajina musí nahradiť padlých vojakov a vyrovnať sa 400-tisícom novým brancom, ktorých plánuje mobilizovať Rusko.

Obavy o pozíciu?
Zelenskyj sa v prieskumoch verejnej mienky stále teší popularite, za posledný rok však výrazne klesla. V decembri 2022 mu dôverovalo 84 percent opýtaných, o rok neskôr už len 62 percent. Dôvod odvolania preto môže byť aj politický.
Väčšina ľudí totiž verí armáde na čele so Zalužným. V prieskume z decembra 2023 mu podporu vyjadrilo až 92 percent opýtaných, teda najviac spomedzi vojenských predstaviteľov. Proti jeho odchodu sa vyslovilo 72 percent respondentov.
Aj preto sa o Zalužnom hovorí ako o možnom vyzývateľovi Zelenského v ďalších prezidentských voľbách. Tie sa na Ukrajine zatiaľ nemôžu konať, keďže tam platí stanné právo. Za normálnych okolností by Ukrajinci volili už v marci tohto roka.
Generál dohady o jeho politickej kariére odmieta a hovorí, že sa sústredí na boj proti Rusku.

Kto ho nahradí?
Nateraz nie je jasné, kto by mohol Zalužného na čele brániacej sa armády nahradiť. Hovorí sa napríklad o šéfovi vojenskej rozviedky Kyrylovi Budanovi. Ten má za sebou pôsobenie v špeciálnych jednotkách, nemá však skúsenosti ako armádny veliteľ.
„Môže to signalizovať posun k asymetrickej taktike vo vojne, kde frontové línie za viac ako rok zaznamenali len malé zmeny,“ píše Washington Post.
Ďalším potenciálnym nástupcom môže byť generál Oleksandr Syrskyj, veliteľ ukrajinských pozemných síl. Ten sa zaslúžil o obranu Kyjeva počas útokov v prvom mesiaci vojny, ako aj o zorganizovanie úspešnej protiofenzívy v severovýchodnej Charkovskej oblasti na jeseň 2022.
Zalužnému ponúkli inú pozíciu – akú, nateraz nie je jasné, hovorí sa napríklad o tajomníkovi Rady pre národnú bezpečnosť.
Funkciu však odmietol a plánuje odísť z armády, hovoria zdroje denníka. Sám Zalužnyj to odmietol pre Washington Post komentovať.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine