Ukrajina Rusko Online: Moskva a Kyjev si po dlhšej pauze vymenili ďalších zajatcov

Členské krajiny NATO nakúpia až tisíc rakiet pre systémy Patriot s cieľom posilniť protivzdušnú obranu. Uviedla to Agentúra NATO pre podporu a obstarávanie.

Ide o jedno z najväčších finančných obstarávaní NSPA, pričom cena rakiet by mala byť 5,5 miliardy amerických dolárov. Jeho súčasťou sú aj testovacie zariadenia a náhradné diely pre potreby budúcej údržby.

Generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg toto oznámenie privítal. "Táto investícia potvrdzuje silu transatlantickej spolupráce v oblasti obrany a záväzok NATO voči bezpečnosti nášho obyvateľstva," uviedol.

Ruské útoky dronmi a raketami na ukrajinských civilistov, mestá a oblasti podľa neho ukazujú, aká dôležitá je moderná protivzdušná obrana. "Navýšenie výroby streliva je dôležité pre bezpečnosť Ukrajiny i nás," dodal.

Na NSPA sa v záležitosti nákupu systémov protivzdušnej obrany obrátilo viacero členských krajín NATO vrátane Nemecka. Na výrobe sa má podieľať európske konzorcium vyrábajúce rakety a raketové systémy MBDA a americká spoločnosť Raytheon, ktorá vyrába aj systémy Patriot. Výroba má byť sústredená do nemeckého mesta Schrobenhausen, kde sa už uskutočňuje údržba striel pre systémy Patriot.

Patriot patrí medzi najmodernejšie systémy protivzdušnej obrany na svete. Je účinný proti nepriateľským lietadlám, balistickým strelám a strelám s plochou dráhou letu. (TASR)

Ukrajinská pohraničná stráž v utorok na ukrajinsko-maďarskej zelenej hranici musela použiť varovné výstrely, aby zastavila ​​12 ukrajinských brancov pri pokuse ujsť do Maďarska.

S odvolaním sa na webovú stránku Ukrajinskej pohraničnej stráže to uviedol server index.hu.

Príslušníci pohraničnej stráže v Mukačeve si v utorok všimli skupinu 12 ľudí, ktorí kráčali do Maďarska. Vyzvali ich na zastavenie, zareagovali však až na viaceré varovné výstrely. Neskôr sa ukázalo, že muži sa snažili uniknúť brannej povinnosti.

Ukrajinská polícia oznámila, že zadržaní pochádzajú zo Zakarpatskej oblasti a teraz čelia trestnému stíhaniu pre pokus o nelegálne prekročenie hranice.

Polícia tiež vypátrala a zadržala muža, ktorý ich k zelenej hranici doviezol. Za odvoz mu zaplatil každý zo skupiny 12.000 hrivien, v prepočte zhruba 263 eur. (TASR)

Rusko a Ukrajina si vymenili zajatých vojakov. Ide o prvú výmenu väznených vojakov medzi Kyjevom a Moskvou po niekoľkých mesiacoch.

Ukrajinský prezident a ruské ministerstvo obrany takmer súčasne uviedli, že prijali väznených vojakov.

"Viac ako 200 našich vojakov a civilistov bolo prepustených z ruského zajatia," vyhlásil Zelenskyj. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec tvrdí, že celkovo bolo prepustených 230 ukrajinských vojakov.

Ruský rezort obrany uviedol, že 248 jeho vojakov bolo prepustených v rámci dohody po "zložitých" rokovaniach, ktoré sprostredkovali Spojené arabské emirát.

Obe krajiny si počas 22-mesačnej vojny na Ukrajine viackrát vymenili zajatcov, tento proces sa však v druhej polovici minulého roka zastavil.

Ukrajinské tímy realizujúce odmínovanie v priebehu roka 2023 prekontrolovali 274-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a 208-tisíc hektárov už odovzdali do užívania farmárom. Odhaduje sa, že zamínovaná je jedna tretina územia Ukrajiny.

Podľa prvej podpredsedníčky vlády a ministerky hospodárstva Ukrajiny Juliji Svyrydenkovej veľkú časť zamínovaného teritória tvorí poľnohospodárska pôda.

„To znamená neorané polia, nepozbieranú úrodu, stratené príjmy a pracovné miesta," konštatovala ministerka.

„Odmínovanie námorných trás bude trvať tri až päť mesiacov, ale celkové odmínovanie potrvá tri až päť rokov," povedal hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk.

V súvislosti s aktuálnou situáciou v Čiernom mori Pletenčuk poznamenal, že Rusko znížilo intenzitu rozmiestňovania námorných mín, pričom dôvodom sú hlavne protiakcie ukrajinských obranných síl. (SITA)

V Kyjeve sa skončili záchranné operácie a rozoberanie sutín zničených budov po rozsiahlom ruskom raketovom útoku z 29. decembra, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Bilancia obetí tohto útoku v hlavnom meste stúpla na 30.

Počet obetí stúpol po tom, čo prišla správa o smrti jedného z hospitalizovaných ranených. Po celej krajine si piatkové nálety podľa ministerstva vyžiadali 53 obetí na živote.

Masívne nálety na Ukrajinu Rusko zopakovalo v utorok. Podľa ukrajinských úradov si tieto údery vyžiadali najmenej päť obetí a 130 zranených.

To najhoršie, čo o sebe Világi prezradil, je jeho neschopnosť priamo pomenovať vinníka vojny na Ukrajine. Musel to zaňho urobiť novinár, s ktorým nesúhlasil. Vinníkom vraj nie je Putin, za vojnu môžu OSN a EÚ. Píše Fedor Blaščák. (SME)

Ukrajina bude tento rok potrebovať asi 37 miliárd dolárov vonkajšej pomoci, čo je menej ako v roku 2023. Povedal to na rokovaní vlády ukrajinský premiér Šmyhal. Vlani Ukrajina dostala zo zahraničia pomoc vo výške 42,6 miliardy dolárov.

"Potreby v tomto roku predstavujú viac ako 37 miliárd dolárov," citoval Šmyhala ukrajinský server Ekonomična pravda.

Predseda ukrajinskej vlády tiež uviedol, že najväčšími podporovateľmi Ukrajiny v uplynulom roku boli Európska únia, Spojené štáty, Medzinárodný menový fond, Japonsko, Kanada, Británia a Svetová banka. Dodal, že z vlaňajšej zahraničnej pomoci tvorili 27 percent dotácie. Ukrajina stále zvyšuje príjmy rozpočtu z vlastných zdrojov, predovšetkým z daní a colných poplatkov.

V ukrajinskom rozpočte na tento rok sa počíta s výdavkami na obranu vo výške zhruba 44 miliárd dolárov, poznamenal server BBC News vo svojom ruskojazyčnom vydaní. Naproti tomu Rusko, ktorého ozbrojenej agresii sa Ukrajina bráni, plánuje z rozpočtu na tento rok podľa agentúry Reuters vyčleniť na obranu 109 miliárd dolárov.

Podľa ruských nezávislých médií sa ale Rusko zrejme chystá na vojnu na Ukrajine vynaložiť ešte viac peňazí. K výdavkom na armádu uvedených v rozpočte je totiž podľa nich potrebné pripočítať ešte utajené výdavky jednotlivých ministerstiev. (ČTK)

Ruský raketový útok na mesto Avdijivka v Doneckej oblasti zabil 51-ročného muža a zranil 50-ročnú ženu. Zranenú ženu previezli do nemocnice. Ruské sily vypálili štyri strely, ktoré mierili na obytnú budovu mesta. (SITA)

NATO pomôže členským krajinám pomôže nakúpiť až tisíc rakiet pre systém protivzdušnej obrany Patriot. Chce, aby spojenci mohli lepšie chrániť svoje územie v čase, keď Rusko stupňuje vzdušné údery proti Ukrajine.

Agentúra NATO pre poskytovanie podpory a obstarávanie výzbroje (NSPA) uviedla, že podporí skupinu krajín, vrátane Nemecka, Holandska, Rumunska a Španielska, pri nákupe rakiet do amerických systémov Patriot, ktoré sa používajú na obranu proti riadeným a balistickým strelám aj nepriateľským lietadlám.

Hodnota zákazky by podľa informácií zo zbrojárskeho priemyslu mohla predstavovať približne 5,5 miliardy dolárov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Sú na fronte, ale ani raz nevystrelili, niektorým to zakazuje aj viera Čítajte 

Nákup by mohol prispieť k tomu, aby členské krajiny poslali viac výzbroje na Ukrajinu. Aliančná agentúra totiž uviedla, že "sa očakáva, že z podmienok zmluvy budú mať prospech aj ďalšie užívateľské krajiny", bez toho aby ich bližšie špecifikovala.

"Ruské raketové a dronové útoky na ukrajinských civilistov, mestá a obce ukazujú, aká dôležitá je moderná protivzdušná obrana," uviedol vo vyhlásení generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. "Rozšírenie výroby munície je kľúčové pre bezpečnosť Ukrajiny aj pre našu bezpečnosť," dodal. (ČTK)

V Lotyšsku zadržali ruského občana podozrivého zo špionáže pre ruské tajné služby. Vyšetrovaný je pre údajné zhromažďovanie informácií o kritickej infraštruktúre a vojenských objektoch v tejto pobaltskej krajine.

Identitu ani pohlavie zadržanej osoby úrady nezverejnili, údajne však v Lotyšsku bola zapletená do podpory aj ďalších protištátnych aktivít. Zatknutie sa odohralo 20. decembra.

Lotyšská polícia zároveň informovala, že v súvislosti s týmto prípadom vykonala v hlavnom meste Riga a jeho okolí päť domových prehliadok. Skonfiškovala pri nich rôzne dokumenty a zariadenia slúžiace na ukladanie dát.

Poľskí poľnohospodári chcú opäť blokovať priechod Medyka-šehyni na hranici s Ukrajinou. Organizátor protestu agentúre PAP povedal, že roľníci stále ešte nedostali písomnú záruku, že ich požiadavky budú splnené.

Preto sa rozhodli pokračovať v proteste.

"Stále sme ešte nedostali písomné potvrdenie podpísané premiérom Donaldom Tuskom, že naše požiadavky budú splnené, a tak pokračujeme v proteste," povedal agentúre PAP organizátor protestu Roman Kondrů. Dodal, že bol len vyhotovený písomný záznam zo stretnutia z 23. decembra, kde minister Siekerski a jeho námestník Michal Kolodziejczak ubezpečovali, že požiadavky protestujúcich poľnohospodárov budú splnené. "Ale nedostali sme záruky, písomné vyhlásenie, a tak zajtra obnovíme protest, "konštatoval.

Rusko podľa britského ministerstva obrany prinajmenšom dočasne zmenilo ciele svojich raketových útokov proti Ukrajine. Namiesto energetiky útočí na vojenské kapacity Kyjeva.

Najnovšie ruské raketové údery s najväčšou pravdepodobnosťou mierili na ukrajinský obranný priemysel, konštatuje britské vojenské spravodajstvo v správe.

Začiatkom decembra sa zdalo, že Moskva obnoví bombardovaciu kampaň údermi proti energetickým zariadeniam. Avšak nové ruské operácie naznačujú, že Rusi prinajmenšom dočasne zmenili svoje ciele. Podľa britského rezortu obrany ide o výsledok toho, že plánovači ruských operácií si takmer určite uvedomujú dôležitosť obranného priemyslu, keďže Moskva ráta s dlhou vojnou.

Nórska armáda pošle do Dánska dve stíhačky F-16, aby sa zúčastnili výcvikového programu pre ukrajinských pilotov. Uviedla to agentúra Reuters.

Nórsko, ktoré je jedným zo zakladajúcich členských štátov NATO, už skôr oznámilo, že posiela na Ukrajinu stíhačky F-16. Odovzdalo aj protilietadlové rakety, odmínovacie súpravy a ďalšie financie na zabezpečenie dodávok plynu a elektriny do krajiny.

Životy troch civilistov si vyžiadalo ruské ostreľovanie dediny Plavni v Záporožskej oblasti a dediny Sadove v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Uvádzajú to regionálne úrady. 

 Pri rannom ostreľovaní mesta Hirnyk na východe krajiny utrpel zranenia 16-ročný mladík, uviedla prokuratúra podľa serveru RBK-Ukrajina.

"Nepriateľský delostrelecký granát pripravil o život dvoch obyvateľov dediny Plavni: Štyridsaťpäťročného muža a šesťdesiattri ročnú ženu," uviedol náčelník oblastnej vojenskej správy Malaško. Pri ostreľovaní mesta Orichiv bola zranená tiež 76-ročná žena.

"Ruská armáda zabila staršieho muža v Sadove. Okolo 11:10 okupačné vojská spustili delostreleckú paľbu. Jeden z granátov zasiahol obytný dom. Pod jeho troskami zahynul miestny obyvateľ, "napísal šéf oblastnej správy Prokudin.

Od predvlaňajšieho novembra, keď ukrajinská armáda oslobodila územie na pravom, západnom brehu Dnepra, Rusi zabili 230 civilistov a viac ako 900 zranili, uviedol náčelník chersonskej vojenskej správy Mročko.

"Ruské vojská o 7:30 ostreľovali z diel mesto Hirnyk. Jeden z granátov zasiahol súkromný dom, v ktorom bola matka s maloletým synom. Šestnásťročný mladík utrpel zranenia," konštatovala prokuratúra. Chlapca previezli do nemocnice, kde mu lekári zistili poranenia hlavy a nohy. (ČTK)

Poľský minister zahraničných vecí Sikorski vyzval na poskytnutie rakiet dlhého doletu Ukrajine a na uvalenie tvrdších sankcií voči Rusku. Reagoval tak na najnovší ruský masový raketový útok proti ukrajinským mestám.

„Na najnovší útok na Ukrajinu musíme reagovať jazykom, ktorému (ruský vodca Vladimir) Putin rozumie,“ napísal Sikorski.

Keďže Poľsko má spoločnú hranicu s Ukrajinou, narastajú obavy, že masové útoky proti ukrajinskému územiu môžu ohroziť aj bezpečnosť Poľska. Varšava uviedla, že počas útoku 29. decembra ruská raketa na chvíľu vstúpila do poľského vzdušného priestoru, ale Moskva to popiera.

Ruský prezident Putin sa snaží presvedčiť Západ, aby rokoval o Ukrajine bez Kyjeva a zradil ju. Konštatuje to americký Inštitút pre štúdium vojny. Putin úmyselne preformuloval vojnu na domácej aj medzinárodnej úrovni ako boj proti Západu.

„Putin pravdepodobne úmyselne a falošne rámcuje Ukrajinu ako figúrku bez vlastnej agendy v konflikte medzi Ruskom a Západom, aby zamaskoval jeho expanzívne a maximalistické ciele nastolenia úplnej efektívnej ruskej kontroly nad Ukrajinou,“ konštatujú analytici inštitútu v najnovšej správe o vojne na Ukrajine.

Úmyslom ruského prezidenta je podľa inštitútu rokovať výlučne so Západom o budúcnosti Ukrajiny v ruskej sfére vplyvu a len o opustení Ukrajiny Západom. Nič v jeho ostatných vyjadreniach nenaznačuje, že by sa zaujímal o mierové rokovania priamo s Ukrajinou.

Inštitút varoval pred rizikom, ktoré by takéto konanie Západu predstavovalo. Akékoľvek podkopávanie režimu prezidenta Zelenského bude mať pre región pravdepodobne katastrofálne následky.

„Akýkoľvek západný záväzok k rokovaniam o budúcnosti Ukrajiny, ktoré obídu Ukrajinu, bude signál pre Rusko, že môže vnútiť svoju vôľu krajinám, o ktorých sa domnieva, že sú v jeho sfére vplyvu - dokonca aj krajinám mimo Ukrajiny a potenciálne vrátane Fínska a Moldavska, o ktorých ruskí aktéri začali stanovovať informačné podmienky pre budúce kampane,“ uvádza sa v správe inštitútu.

Najväčší ruskí boháči vlani ešte viac bohatli, vyplýva z rebríčku miliardárov agentúry Bloomberg. Celkové imanie 25 najbohatších Rusov vlani stúplo o 50 miliárd dolárov na 328,53 miliardy dolárov. Najviac zbohatol spolumajiteľ ropnej spoločnosti Lukoil Vagit Alekperov. (ČTK)

EÚ pridala na sankčný zoznam ruskú firmu Alrosa. Tá je najväčším celosvetovým producentom diamantov. Na zozname je aj jej šéf Marinyčev. Viní ich z rokovaní, ktoré narúša či ohrozuje územnú celistvosť či nezávislosť Ukrajiny.

"V súlade so zákazom dovozu ruských diamantov, ktorý sme zaviedli v dvanástom balíku sankcií, dnes EÚ zaradila (na sankčný zoznam) Alrosu, najväčšieho výrobcu diamantov na svete, a jej šéfa," napísal šéf diplomacie EÚ Borrell.

Dvanásty balík sankcií proti Rusku kvôli jeho vojne proti Ukrajine schválili krajiny EÚ vlani na konci decembra. Európska únia v ňom okrem iného postihuje práve zisky, ktoré Rusku plynú z vývozu diamantov. Balík zavádza priamy aj nepriamy zákaz dovozu, nákupu či transferu diamantov z Ruska. Tento zákaz sa vzťahuje na diamanty pochádzajúce z Ruska, vyvážané z Ruska, prevážané cez Rusko, ale aj ruské diamanty spracované v tretích krajinách. Zákaz sa od 1. januára vzťahuje na nepriemyselné prírodné aj syntetické diamanty a tiež na diamantové šperky. Od septembra potom začne platiť aj na ruské kamene spracované v iných krajinách.

"Alrosa je najväčšou spoločnosťou ťažiacou diamanty na svete, je vlastnená ruským štátom a predstavuje viac ako 90 percent celej ruskej produkcie diamantov," napísala Rada EÚ vo vyhlásení. "Spoločnosť tak predstavuje dôležitosť časť hospodárskeho sektora, ktorý poskytuje ruskej vláde značné príjmy," dodala.

Bývalý generál ukrajinskej tajnej služby SBU Naumov, ktorého v Srbsku odsúdili na ročné väzenie za pranie peňazí, je na slobode. Nemá však dovolené opustiť krajinu a miesto pobytu, kým sa neskončí odvolací proces.

Súd s bývalým členom vedenia SBU v Niši na juhu Srbska trval dlhšie ako rok. Predvlani v marci ukrajinské úrady označili generála za zradcu, začali jeho stíhanie vo viacerých prípadoch, zbavili ho hodnosti brigádneho generála a vyhlásili po ňom medzinárodné pátranie.

Naumov sa nakoniec objavil v Srbsku, kde ho zadržali kvôli peniazom v hotovosti, ktoré nenahlásil colníkom. Srbský súd ho odmietol vydať do vlasti a odsúdil ho na rok väzenia za pranie peňazí.

Generál podľa stanice Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda opustil Ukrajinu len niekoľko hodín pred začiatkom ruskej invázie. Naumov bol zatknutý 7. júna toho istého roku na hraničnom priechode medzi Srbskom a Severným Macedónskom. Srbské úrady deň potom iba oznámili, že 40-ročný Ukrajinec A. N. bol zatknutý pre podozrenie z prania špinavých peňazí, v jeho aute sa totiž našlo vyše 600-tisíc eur a 125-tisíc dolárov v hotovosti, ako aj drahé kamene v hodnote 6500 eur. (ČTK)

Západ by mal odpovedať na najnovšie vlny ruských útokov proti Ukrajine spôsobom, ktorému rozumie ruský prezident Putin – teda sprísnením sankcií voči Moskve a poskytnutím zbraní Kyjevu. Vyhlásil to poľský minister zahraničných vecí Sikorski.

K sérii ruských úderov došlo počas pondelkovej noci a pokračovali aj v utorok ráno. Rakety a útočné drony zasiahli hlavné mesto Kyjev, východoukrajinský Charkov aj iné ciele. Z miest hlásili najmenej päť obetí a desiatky zranených.

V dôsledku ruských útokoch tiež ostalo približne 250-tisíc ľudí bez elektriny. Ukrajinská protivzdušná obrana podľa Kyjeva zneškodnila 72 z 99 striel, ktoré Moskva odpálila proti Ukrajine.

Ukrajinské letectvo zároveň vyhlásilo poplach pre niektoré oblasti Ukrajiny s tým, že hrozí odpálenie riadených striel z ruských strategických bombardérov Tu-95MS. Neskôr uviedlo, že Rusi odpaľujú na Kyjev aj hypersonické rakety Kinžal.

"Na najnovší útok na Ukrajinu by sme mali reagovať jazykom, ktorému Putin rozumie: sprísniť sankcie, aby nemohol vyrábať nové zbrane z pašovaných komponentov, a poskytnúť Kyjevu rakety dlhého doletu, ktoré mu umožnia likvidovať odpaľovacie zariadenia a veliteľské centrá," napísal šéf poľskej diplomacie Sikorski.

Poľská armáda v súvislosti s útokmi na Ukrajine v utorok preventívne vyslala k východnej hranici na ochranu svojho vzdušného priestoru štyri stíhačky F-16. Počas piatkových intenzívnych ruských útokov na Ukrajinu narušila podľa generálneho štábu vo Varšave na necelé tri minúty vzdušný priestor Poľska ruská raketa. (TASR)

Rusko podľa ukrajinského Centra národného odporu plánuje v Uzbekistane vytvoriť a financovať fiktívne spoločnosti na nákup elektroniky pre drony. Tým chce obísť sankcie. 

Centrum upozorňuje, že 26. decembra počas stretnutia lídrov Spoločenstva nezávislých štátov ruský prezident Putin rokoval o podmienkach spolupráce s najvyšším vojenským a politickým vedením Uzbekistanu. Podľa ukrajinského Centra národného odporu dosiahli najmä predbežné dohody o vytvorení niekoľkých fiktívnych spoločností v Uzbekistane, ktoré bude financovať ruská vláda. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Oficiálne ohlásili spoluprácu v odvetví dopravy. Ale v skutočnosti ide o obchádzanie medzinárodných sankcií zo strany Ruska vytváraním fiktívnych spoločností," tvrdí ukrajinské Centrum národného odporu. Dodáva, že Rusko a Uzbekistan chcú tiež vytvoriť podniky na montáž dronov, ktoré budú pozostávať zo zahraničných elektronických komponentov. „V budúcnosti budú tieto spoločnosti vyvážať produkty a komponenty do viacerých ruských obranných podnikov, najmä do závodu Elektropribor, závodu Elekon, Stella-K a ďalších. Rusko tiež plánuje nakúpiť v Uzbekistane sovietsku muníciu," dodalo centrum. (SITA)

Ich predchodcovia zbrane mali, aby mohli chrániť zranených vo svojej nemocničnej starostlivosti pred prípadným útokom. Dnešní zdravotnícki dobrovoľníci na Ukrajine zbrane nemajú, aj keď na fronte nasadzujú životy každý deň. (SME)

Export ruského LNG do Európy a Ázie v minulom roku klesol. Rusko vyviezlo vlani 31 miliónov ton skvapalneného zemného plynu , čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje pokles o šesť percent.

Dôvodom boli plánované odstávky závodov počas letných mesiacov pre údržbu. Za mesiac december však export dosiahol rekordnú hodnotu 3,2 milióna ton, z čoho 1,9 milióna ton pochádzalo z projektu Jamal LNG.

Z jednotlivých regiónov klesol export ruského LNG najmä do Ázie. Na tento trh vyviezlo Rusko vlani zhruba 15 miliónov ton, čo oproti roku 2022 predstavuje pokles o 11 %. Klesol aj vývoz do Európy, avšak iba o 1,9 % na približne 16 miliónov ton. Európa vlani výrazne zvýšila nákupy LNG po tom, ako prudko znížila dovoz zemného plynu z Ruska plynovodmi v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu.

Väčšina LNG z Ruska smerovala od najväčšieho ruského producenta LNG, firmy Novatek. Spoločnosť exportovala vlani 18,7 milióna ton LNG z projektu Jamal LNG a 800.000 ton dodala z Kriogaz-Vysotsk v Baltickom mori, dodala LSEG. Ďalšie dodávky zabezpečilo Rusko z projektu Sachalin-2, ktorý kontroluje ruský plynárenský koncern Gazprom. Z tohto projektu smerovalo na export vyše 10 miliónov ton, čo bolo zhruba o 10 % menej než v roku 2022.

Projekt LNG Portovaja dodal na zahraničné trhy vlani 1,4 milióna ton LNG, väčšina pritom smerovala do Turecka a Grécka, tri dodávky však putovali aj do Číny. Jeden z týchto nákladov vypravilo Rusko cez Severnú morskú cestu, ktorú Moskva považuje za alternatívu voči Suezskému prieplavu. (TASR)

Ďalších 680 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet mŕtvych v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 361 500, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 delostreleckých systémov.

Straty Ruska v prípade obrnených bojových vozidiel pechoty od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine tak vzrástli na 11 107 kusov a straty delostreleckých systémov sa zvýšili na 8 546 kusov.

V Rusku sa podľa predstaviteľov v noci ocitlo pod útokom mesto Belgorod, kde podľa tamojšieho gubernátora zničili niekoľko dronov.

V ostatných dňoch sa zintenzívnili vzdušné útoky medzi Ruskom a Ukrajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že za päť dní Rusko použilo zhruba 300 rakiet a 200 dronov.

Koncom minulého týždňa Rusko vykonalo najväčší vzdušný útok v rámci jeho invázie na Ukrajnu a zabilo viac ako 40 ľudí. Ukrajinské sily reagovali útokom na Belgorod, kde utrpelo zranenia viac ako 100 ľudí.

Komisár OSN Volker Türk vyzval na okamžitú deeskaláciu vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. "Medzinárodné humanitárne právo zakazuje bezhlavé útoky a útoky proti civilným objektom," uviedla kancelária vysokého komisára OSN.

"Volker Türk vyzýva na okamžité kroky na deeskaláciu, zaistenie ochrany civilistov a rešpektovanie medzinárodného práva," dodala kancelária.

K smrteľným útokom, pri ktorých boli zasiahnuté obytné budovy, prišlo v utorok na Ukrajine aj v pohraničnej oblasti Ruska, píše AFP. Vlna vzdušných útokov si okrem toho vyžiadala na Ukrajine desiatky zranených a podnietila Kyjev, aby vyzval na urýchlenie dodávok zbraní zo Západu.

K bombardovaniu predovšetkým ukrajinského Kyjeva a Charkova prišlo necelých 24 hodín po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v pondelok prisľúbil zvýšenie intenzity útokov. Spravil tak po víkendových ukrajinských útokov na ruské mesto Belgorod.

K eskalácii vojny na Ukrajine prišlo v posledných dňoch po piatkových ruských útokoch na mestá po celej Ukrajine vrátane Kyjeva, ktoré si vyžiadali životy 39 ľudí. (TASR)

Médiá hlásia na okupovanom Kryme výbuchy. Ruskom dosadený gubernátor Michail Razvožajev tvrdí, že protivzdušná obrana zostrelila pri Sevastopole ukrajinskú raketu.

"Podľa informácií od záchrannej služby Sevastopoľa (strela) nespôsobila žiadne škody na infraštruktúre," napísal gubernátor na sociálnej sieti Telegram.

Krymské spravodajské kanály na sociálnych sieťach pred gubernátorovým vyjadrením informovali o niekoľkých hlasných výbuchoch, ktoré boli počuť v Sevastopole a okolí.

Prístavné mesto Sevastopoľ bývalo hlavnou základňou ruskej Čiernomorskej flotily, ale opakované ukrajinské útoky, vedené zo vzduchu, ale aj po mori pomocou diaľkovo ovládaných plavidiel, podľa médií prinútili Rusov presunúť plavidlá do vzdialenejších prístavov.

Rusko ukrajinský Krym v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014. Polostrov, vrátane Krymského mosta, ktorý Krym spája s pevninským Ruskom, sa opakovane stáva terčom ukrajinských útokov. (ČTK)

Sníva o kariére operného speváka. Zatiaľ spieva na bratislavských a viedenských uliciach. Keď začala vojna, Vasyl Alekseev sa chcel vrátiť na Ukrajinu. Bývalý slovenský minister ho presvedčil, aby zostal a pomáhal inak. (The Slovak Spectator)