Z Kyjeva a Kramatorska v Doneckej oblasti od nášho spolupracovníka Braňa Ondrášika.
Volajú sa Hospitallers – skupina dobrovoľníckych zdravotníkov, ktorí od Chersonskej oblasti po Donbas, v najťažších podmienkach, pomáhajú zachraňovať životy ukrajinských obrancov. A rovnako ako originálni „špitálnici“ zo Špitálneho rádu svätého Jána v Jeruzaleme v časoch križiackych výprav, ani oni nebojujú so zbraňou v ruke.
Ich predchodcovia spred takmer tisíc rokov podľa historických dokumentov zbrane mali, aby mohli chrániť zranených vo svojej nemocničnej starostlivosti pred prípadným útokom. Dnešní zdravotnícki dobrovoľníci na Ukrajine žiadnu zbraň nemajú, aj keď nasadzujú životy na fronte každý deň.
„Nemá zmysel mať zbraň. Tam, kde pracujeme, ešte nie sme v prvej línii a zbraň vás pri tejto práci aj tak neochráni,“ hovorí päťdesiatročný Vlad Abramov, pôvodom z Donecka, ktorý sa k dobrovoľným zdravotníkom pridal hneď po začiatku ruskej invázie na Ukrajine pred takmer dvomi rokmi.
Ilustračná fotografia: Zdravotníci ošetrujú zraneného ukrajinského vojaka blízko frontovej línie v Záporoží. (zdroj: SITA/AP)Ako Hacksaw Ridge
Abramov má ešte jeden špecifický dôvod prečo zbraň nenosí. Rovnako ako vojenský zdravotník Desmond Doss počas vojny v Pacifiku v 40. rokoch, ktorého v známom Oscarovom filme Hacksaw Ridge: Zrodenie hrdinu stvárnil Andrew Garfield, aj jemu bráni v ozbrojenom boji jeho vierovyznanie. Doss aj bez zbrane zachránil v bitke na Okinave životy desiatok vojakov.
Abramov bol už mesiac po začiatku ruskej agresie ako dobrovoľný zdravotník na fronte.
Teraz sedí v kamuflážovej šatke v reštaurácii v centre Kyjeva a usrkáva z horúceho čaju s medom, občas zakašle. Na fronte nebol od konca leta, domov do Kyjeva sa musel na čas vrátiť kvôli vážnym rodinným záležitostiam. V Kyjeve žije jeho maželka Taťjana, 10-ročný syn Oleksij aj jeho matka. Predtým slúžil ako zdravotník v Chersonskej, Záporožskej aj v rodnej Doneckej oblasti.
„Modlím sa, aj keď zachraňujem, pomáha mi to,“ vraví. Či to pomáha aj naozaj, nevie. „Niekedy má Boh iné plány ...,“ dodá s tým, že on si v prvom rade musí urobiť svoju prácu.
Z viacerých, ktorých zachraňoval v situácii medzi životom a smrťou, po streľbe, sa podľa jeho slov stali veriaci. „Je to, ako keby ste sa znova narodili.“
Viera na bojisku
On sám nie je kresťanom, čo je na Ukrajine najrozšírenejšie vierovyznanie (pred inváziou sa podľa Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu ku kresťanstvu hlásilo 85% Ukrajincov), priamo na bojisku zažil jednu inšpiratívnu náhodu, ktorá súvisela práve s kresťanskou vierou.
Keď mali ukrajinskí obrancovia frontový úspech v Chersonskej oblasti, usadili sa v jednej oslobodenej obci, odkiaľ ruskí vojaci ušli. V letnej kuchyni na dvore zbadal na kope dreva starú drevenú ikonu (náboženská maľba na dreve v pravoslávnom kresťanstve). „Nemohol som ju tam nechať, veď je to kultúrne, historické, aj náboženské dedičstvo,“ pokračuje v rozprávaní. V tej chvíli sa začal ruský útok.
Zvierajúc ikonu v rukách odišiel na o niečo bezpečnejšie miesto vnútri, kde celý čas sedel prilepený ku stene. Na ikone, ktorú zvieral v rukách, bola svätá Mária Magdaléna, ktorá je okrem iného patrónkou farmaceutov a súčasťou križiackych legiend. Abramov má vo svojom smartfóne uloženú fotografiu, na ktorej ikonu odovzdáva pravoslávnemu duchovnému v kostole v Boryspiľe pri Kyjeve. Mala mať viac ako dvesto rokov.
Zdravotník a novinár
V civile pracoval ako novinár pre najväčšiu tlačovú agentúru a spravodajský portál v krajine Unian. Písal aj rozhovory a reportáže z bojmi zasiahnutých obcí Doneckej oblasti. Dnes to už nerobí a ani sa k svojej pôvodnej profesii neplánuje tak skoro vrátiť.
„Spojiť túto prácu s písaním je príliš ťažké, v teréne sa obe naraz robiť nedajú,“ hovorí. Navyše v každej situácii by sa musel pýtať prečo a ako sa to stalo, ale jeho prácou je zachrániť raneným život. Dnes si myslí, že na zdravotníctvo má väčší talent ako na žurnalistiku, hoci túto profesiu robil okolo dvadsať rokov.
Počet ľudí, ktorých zachránil alebo ošetril, odhaduje na stovky. „Ale nie je to o číslach alebo o nejakom hrdinstve. Pri Bachmute zdravotníci zachránili tisíce,“ pripomína. „Niekedy je to toľko ľudí za deň, že kávu, ktorú som si urobil ráno, vypijem až večer,“ dodá a usrkne si, tentokrát z čaju. „Na začiatku som si myslel, že si každý jeden prípad a každého jedného zachráneného človeka budem pamätať, ale to sa nedá,“ zamýšľa sa.
Svoj prápor nazýva druhou rodinou a bratmi. Je s nimi vďaka Starlinku, ktorým sú tam v takýchto oblastiach bežne vybavení, v dennom kontakte.
Ukrajinská armáda má podľa oficiálnych údajov okolo pol milióna vojakov, z nich 200-tisíc je v aktívnej službe. Každý deň sú stovky z nich zranených. Počet padlých ukrajinských vojakov Kyjev nezverejňuje, no historik Jaroslav Tynčenko a dobrovoľník Herman Šapovalenko v ukrajinskom Týždni napísali, že sa im podarilo potvrdiť 25-tisíc obetí. Spolu s nezvestnými je toto číslo oveľa vyššie. Viac ako stotisíc bolo podľa nich zranených. V lete americký denník The New York Times informoval s odvolaním na anonymné americké vládne zdroje, že počet mŕtvych vojakov na ukrajinskej strane je 70-tisíc.
Americkí zdravotníci pomáhajú na Donbase
Ale nie iba vojaci vo frontových oblastiach potrebujú zdravotnícku pomoc. Američania Brandon William Horak (34) a Caroline Anne Griffithová (31) pomáhajú miestnym neďaleko frontu alebo aj obciach priamo uprostred, v Doneckej oblasti, už rok a pol. Tu v Kramotorsku, kde vedľa seba sedíme, Brandonovi nepovie nikto inak ako Crow (Vrana). V mystike je vrana aj symbolom nádeje. Anne zas volajú Rigan, podľa keltskej bohyne smrti, ale aj života a ochrany.
Na rukách majú vytetovaný pšeničný klas, symbol ukrajinskej úrodnej pôdy. Klas je aj na vstupnom pamätníku do neďalekého Izjumu, jednom z mála tých, ktoré ešte stále stoja.
Ich hlavným projektom je mobilná klinika. Prídu priamo za miestnymi a aj prostredníctvom telemedicíny im pomáhajú diagnostikovať ochorenia, pomáhať so zraneniami. Lekári v ich skupine nie sú, preto telemedicína. Online sa spoja s lekármi z rôznych amerických nemocníc, ktorí urobia diagnostiku a podľa potreby potom Crow a Rigan civilistov odvážajú do nemocníc vo väčších centrách – či už na ďalšie vyšetrenie alebo aj operáciu a hospitalizáciu.
Ich mobilná nemocnica je zároveň pre miestnych bezpečným miestom. Sú jasne označené ako civilný objekt, rovnako ako vozidlá, ktorými seba a civilistov prepravujú. Ak by však došlo k nebezpečnej situácii alebo náhlemu útoku, dokážu sa evakuovať a celé vybavenie zbaliť do dvoch minút vrátane rozptýlenia civilistov, preto sa ich tam nikdy nezdržuje veľa.
„Dodržiavame základné pravidlo, vyhnúť sa nebezpečenstvu ako sa len dá. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme kontrolovali, čo môžeme kontrolovať a vždy chrániť civilistov-pacientov, ktorým pomáhame,“ zdôrazňuje Crow. Na týchto miestach sú streľba a výbuchy permanentné, ale vždy vedia, že od zbraní sú stále asi kilometer ďaleko.
Z New Yorku na frontovú zónu
Podľa ich slov im projekt mobilnej kliniky zaberá aspoň 80 percent času. Začali aj s menším projektom, ktorým sa snažia v postihnutých oblastiach obnoviť pitnú vodu – napríklad systémom čistenia dažďovej vody. Venujú sa tiež rozvozu liekov a zdravotníckeho materiálu aj na bojisko a vojakom dávajú kurzy prvej pomoci.
„Spolupracujeme priamo s miestnou vojenskou správou, sme tu asi jediný tím, ktorý má takúto spoluprácu,“ hovorí Rigan. V obciach, do ktorých chodia, zostala už iba hŕstka posledných civilistov, ich počet odhadujú na niečo vyše tisícky. „Sú bez elektriny, bez mobilnej siete, bez vody, bez tepla, bez všetkého,“ dodáva a plynule prejde do rozprávania príbehu o dcére a matke, ktorú idú evakuovať. Ich dom spolovice zničili bomby, aj tak v ňom ešte dlho žili. Príbeh, ktorý v tejto časti Ukrajiny nie je až tak výnimočný. „Už sa veľmi ochladilo, takže čím skôr ich dostaneme do bezpečia ...“
Rigan, z newyorského Bufalla, má v manažovaní kríz a humanitárnej pomoci prax. Pomáhala pri prírodných katastrofách doma aj vo svete.
Z obrany Kyjeva k humanitárnej pomoci
Crow pre svoju ukrajinskú misiu opustil dlhoročnú prácu v manažmente a logistike, venoval sa napríklad koučingu. Predchádzajúce skúsenosti z humanitárnej práce na rozdiel od Rigan nemal, ale z bojiska aj krízových situácií áno. Krátko po invázii nasadol do lietadla do Európy. Viedol ho k tomu aj jeho ukrajinský pôvod, v tejto krajine sa cíti viac doma ako v Orlande na Floride.
Viac ako tri mesiace strávil v Medzinárodnej légii pri obrane Kyjeva, kde bojujú vojaci z cudziny. „V nej bol dosť chaos,“ priznáva, ale okamžite dodá, že z toho neviní Ukrajincov. „Veľa ľudí, ktorí sa objavili v prvých dňoch, boli ľudia, ktorí pred niečím utekali alebo tam boli ľudia, ktorí možno vo všeobecnosti neboli veľmi mentálne stabilní či im jednoducho chýbali relevantné skúsenosti. Preto odtiaľ odišlo veľa talentovaných a schopných ľudí,“ hovorí.
