Ukrajina Rusko Online: Ukrajina žiada EÚ o odblokovanie miliárd, ktoré blokuje Maďarsko

Rusko tvrdí, že zmarilo sériu dronových útokov v pohraničných oblastiach s Ukrajinou. 

Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení tvrdilo, že v priebehu dvoch hodín zostrelilo 26 dronov nad Krymským polostrovom, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Rezort obrany nepriblížil, či došlo aj k nejakým obetiam alebo škodám.

Ministerstvo predtým v aplikácii Telegram napísalo, že ruské sily zničili šesť dronov aj v Kurskej oblasti.

Útoky bezpilotných lietadiel potvrdil na Telegrame aj gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt. Obyvateľov vyzval, aby zachovali pokoj.

K dronovým útokom dochádza na ruských pohraničných regiónoch takmer každý deň, avšak AFP podotýka, že hromadné nálety sú menej časté. Ukrajina podnikla útoky už aj v Moskve a jej predmestí. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zostrelila štyri drony nad mestom Kursk, oznámil gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt. Uviedol, že nad Kurskom pôsobí protivzdušná obrana a vyzval občanov, aby zachovali pokoj.

Ruské ministerstvo obrany konštatovalo, že v piatok o 18:40 boli „nad územím Kurskej oblasti protivzdušnou obranou zničené ďalšie štyri drony“.

Podľa zdrojov Ukrajinskej pravdy je útok dronmi na Kurskú oblasť pokračovaním „plánovaného postupu“ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby. (SITA)

Európska komisia schválila transfer poslednej tohtoročnej tranže z programu makrofinančnej pomoci Ukrajine, uviedla Ursula von der Leyenová po samite EÚ.

„V najbližších dňoch urobíme transfer 1,5 miliardy eur, poslednej tranže tohtoročného programu,“ povedala šéfka EK.

Program pre Ukrajinu je zameraný na udržanie stability rozpočtu počas ruskej agresie.

Ursula Von der Leyenová je presvedčená, že táto suma pomôže Ukrajine, kým EÚ neschváli nový program v hodnote 50 miliárd eur. Schválenie programu v hodnote 50 miliárd eur odložilo veto zo strany Maďarska.

Európska komisia však tvrdí, že peniaze na pomoc Ukrajine sú k dispozícii a na schválenie programu je potrebné „pracovné rozhodnutie“. (SITA)

Maďarský premiér Viktor Orbán už nebojkotoval predvstupové rokovania s Ukrajinou, no dokázal zablokovať európsku finančnú pomoc. Aj takýto problém sa dá obísť, tvrdia oslovení experti. (SME)

Významný ruský prielom smerom k ukrajinskému mestu Kurachove v Doneckej oblasti je vysoko nepravdepodobný napriek postupnému napredovaniu ruskej armády v oblasti mesta Marinka, oznámilo britské obranné spravodajstvo.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, konštatuje to najnovšia správa britského ministerstva obrany o vývoji vojny na Ukrajine, ktorú rezort zverejnil v piatok na mikroblogovacej sieti X.

Napriek tomu, že ruská armáda postupne napreduje pri meste Marinka, je „veľký, operačne významný ruský prielom v tomto sektore naďalej veľmi nepravdepodobný," uviedla britská vojenská spravodajská služba.

Ministerstvo obrany veľkej Británie pritom poukázalo na to, že pokračujú ťažké boje o kontrolu mesta Marinka a jeho predmestí.

Kurachove leží zhruba 50 kilometrov západne od mesta Doneck a Marinka sa nachádza približne 27 kilometrov na juhozápad od Donecka. (SITA)

Šéfka Európskej komisie von der Leyenová prisľúbila, že komisia do začiatku budúceho roka nájde spôsob, ako uvoľniť 50 miliárd dolárov finančnej pomoci pre Kyjev, a to aj napriek možnému vetu Maďarska. (TASR)

Dunajská komisia rozhodla o zrušení členských práv Ruska pre jeho útoky raketami a dronmi na dolný tok Dunaja na Ukrajine. Oznámil to ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba.

Rusko musí z organizácie vystúpiť do 29. februára budúceho roka. Ak tak neurobí, členovia komisie nebudú uznávať svoje záväzky voči Ruskej federácii podľa Belehradského dohovoru o režime plavby po Dunaji.

Dunajská komisia je medzinárodná medzivládna organizácia založená Dohovorom o režime plavby po Dunaji, ktorý podpísali v Belehrade 18. augusta 1948. Jej hlavnými cieľmi je rozvoj voľnej plavby po Dunaji pre obchodné lode a rozvoj hospodárskych a kultúrnych kontaktov.

Ukrajina žiada EÚ o odblokovanie 50 miliárd eur, ktoré blokuje Maďarsko. Lídri Európskej únie by tak v tejto veci mali rokovať na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli začiatkom budúceho roka.

Kyjev "očakáva, že všetky potrebné právne procedúry budú ukončené v januári 2024, čo nám umožní čo najskôr získať príslušné finančné prostriedky," uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

  (TASR)

Svetová banka poskytne Kyjevu 1,34 miliardy dolárov. Finančné prostriedky PEACE sa použijú na podporu vyplácania dôchodkov, na granty pre vnútorne presťahovaných osôb a na mzdy pre učiteľov a záchranárov.

„Finančná pomoc od medzinárodných partnerov nám dáva príležitosť zabezpečiť makrofinančnú stabilitu Ukrajiny a nasmerovať všetky vnútorné zdroje pre potreby našej armády,“ povedal premiér Ukrajiny Denys Šmyhaľ.

Financovanie je súčasťou projektu Svetovej banky Verejné výdavky pre udržanie administratívnej kapacity (PEACE).

Najväčšiemu ukrajinskému mobilnému operátorovi Kyivstar sa niekoľko dní po bezprecedentnom hackerskom útoku podarilo obnoviť väčšinu služieb po celej krajine.

Operátor, ktorý má viac ako 24 miliónov zákazníkov, sa v utorok stal terčom bezprecedentného hackerského útoku. Ukrajinská tajná služba SBU uviedla, že za sabotážny akt sú pravdepodobne zodpovední ruskí hackeri.

Podľa šéfa Kyivstaru prelomili hackeri ochranu systémov prostredníctvom účtu jedného zo zamestnancov. Spoločnosť prisľúbila, že zákazníkov za výpadok odškodní.

Utorkový hackerský útok spôsobil na Ukrajine prvý úplný výpadok mobilného internetu od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Už od štvrtka mohli zákazníci Kyivstaru opäť telefonovať. (TASR)

Premiér Fico sa na tlačovej konferencii po summite v Bruseli zastal Jozefa Hambálka, ktorý je na sankčnom zozname Európskej únie. "Pán Hambálek sa previnil len tým, že má rád motorky," povedal Fico o zakladateľovi slovenskej pobočky ruského nacionalistického motorkárskeho gangu Noční vlci.

Hambálek, ktorý sa iba deň pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu objavil na bratislavskom Slavíne v spoločnosti ruského veľvyslanca Igora Bratčikova.

Hambálka sa v minulosti zastával aj vtedajší minister vnútra za Smer Robert Kaliňák, ktorý sa s ním dobre poznal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovenský nočný vlk sa sťažuje na európske sankcie, zmraziť majetok mu teraz môžu aj Česi Čítajte 

Ukrajina si zaslúži európsku perspektívu, ale rozhodnutie Európskej únie začať prístupové rokovania s Kyjevom je preceňované, premiér Fico. Podľa neho ide o politické gesto, ktoré nezmení situáciu na bojisku.

Ukrajina teraz bude musieť ukázať pripravenosť vstúpiť do Európskej únie a ak ju nepreukáže, Európskej únie bude podľa Fica môcť prístupový proces spomaliť alebo aj zastaviť. (SME, TASR)

Vo štvrtok večer zablokoval Viktor Orbán finančnú pomoc Ukrajine. Prečo mu za daných okolností Robert Fico pomáha v rozpore so záujmami vlastnej krajiny, je záhadou, na ktorú premiér dlhuje krajine odpoveď. Píše Tomáš Valášek. (SME)

Člen obecného zastupiteľstva v západoukrajinskej obci Kerecky hodil granáty na svojich kolegov. Pri incidente utrpelo zranenie 26 ľudí.

Na videu zverejnenom na sociálnych sieťach vidieť, ako muž oblečený v čiernom vkročí do dverí miestnosti počas búrlivej diskusie medzi členmi zastupiteľstva. Následne z vreciek vyberie tri granáty, odistí ich a pustí na zem, čo v miestnosti spustí krik.

"Zranenia utrpelo 26 ľudí, z ktorých šiesti sú vo vážnom stave," uviedla miestna polícia vo vyhlásení. Dodala, že záchranári sa snažia resuscitovať muža, ktorý granáty hodil.

Vzhľadom na prebiehajúcu vojnu s Ruskom má v súčasnosti prístup k zbraniam mnoho Ukrajincov.

Sedemkrát sa skupiny ruských sabotérov za posledné dva týždne pokúsili vstúpiť na Ukrajinu. Ukrajinským vojakom sa podarilo piatim z týchto pokusov zabrániť, uviedol ukrajinský generálporučík Najev.

Neobjasnil však, čo sa stalo, keď dvakrát sabotážne skupiny nezadržali.

Vpády sabotérov Ukrajinci odhalili v Sumskej, Černihivskej a Charkovskej oblasti. Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko prvého decembra uviedol, že ruskí diverzanti sa čoraz častejšie pokúšajú prenikať do Charkivskej oblasti. Predtým sa viac zameriavali na Sumskú oblasť.

Európska únia by mohla schváliť balík pomoci Ukrajine na druhý pokus v januári. „Som si celkom istý, že sa môžeme dohodnúť začiatkom budúceho roka, myslíme na koniec januára,“ povedal po hlasovaní dosluhujúci holandský premiér Rutte.

Pomoc bola vetovaná maďarským premiérom Orbánom. Lídri EÚ sa však niekoľko hodín predtým rozhodli začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom o členstve v bloku. (SITA, Sky News)

Ruské jednotky mierne postúpili pri Avdijivke na východe Ukrajiny, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny. Ruskí vojaci mimoriadne intenzívne ostreľujú oblasť medzi dedinou Stepove a železničnou traťou.

Ukrajinský generálny štáb uviedol, že ukrajinské sily odrazili ruské útoky v rôznych smeroch pri Avdijivke, a to východne od dediny Novobachmutivka, južne od dediny Sjevjerne, pri dedine Pervomajske a pri obci Nevelske. (SITA, Ukrajinská pravda)

Konečné slovo v otázke vstupu Ukrajiny do Európskej únie majú aj tak národné parlamenty, povedal maďarský premiér. Orbán chcel odchodom z rokovaní ukázať nemeckému a francúzskemu prezidentovi, že idú nesprávnym smerom.

"Bola to dlhá a ťažká debata. Osem hodín som sa snažil presvedčiť lídrov EÚ, aby nezaradili vstup Ukrajiny do EÚ na program rokovania, ale nepodarilo sa," povedal Orbán.

Server Politico v tejto súvislosti poznamenal, že po troch hodinách uviaznutých diskusií medzi lídrami EÚ o pristúpení Ukrajiny k bloku nemecký kancelár Scholz navrhol Orbánovi, aby si dal kávu mimo rokovacej miestnosti.

K otázke veta návrhu spoločnej pôžičky EÚ na pomoc Ukrajine maďarský ministerský predseda povedal, že toto Únia už vyskúšala počas pandémie. "Neurobme túto chybu znova. Situácia na Ukrajine je zlá, do vojny by sa nemalo posielať viac peňazí, ale vojna by sa mala zastaviť," podčiarkol Orbán. (TASR)

Polícia potvrdila koniec blokády na priechode Vyšné Nemecké - Užhorod. K ukončeniu protestnej akcie došlo včera v noci. Čakacie doby sú teraz podľa polície pre nákladiaky smerom do Slovenska tri hodiny a na výstupe na Ukrajinu päť až sedem dní.

Blokádu spustila v pondelok  popoludní UNAS, ktorá takto protestovala proti zrušeniu povoleniek pre ukrajinských dopravcov v EÚ. Počet vybavených nákladných vozidiel za 24 hodín od štvrtka rána do piatka rána dosiahol na vstupe 100 a na výstupe 229 vozidiel.

Kolóna kamiónov smerujúca k hraničnému priechodu Vyšné Nemecké - Užhorod sa končí medzi obcami Tibava a Orechová. (TASR)

Argentína zvažuje možnosť darovať Ukrajine dva vrtuľníky Mi-171E zakúpené v Rusku. Podľa časopisu Pucará Defensa to počas pondelkovej návštevy Argentíny dohodol ukrajinský prezident Zelenskyj.

„V súčasnosti prebiehajú rokovania o podmienkach zaplatenia argentínskej strane za náklady na prepravu vrtuľníkov na Ukrajinu," napísal časopis Pucará Defensa. Podľa jeho zdrojov USA navrhli odrátať zvyškovú cenu vrtuľníkov z prvej splátky Argentíny za nákup bojových lietadiel F-16 od Dánska.

Japonsko rozšírilo sankcie uvalené na Rusko. Na japonskom zozname teraz figuruje 494 organizácií z Ruska, 27 z Bieloruska a šesť z Arménska, Spojených arabských emirátov, Sýrie a Uzbekistanu.

Nové sankcie pre organizácie z Ruska vstúpia do platnosti 22. decembra, pre zvyšné krajiny 27. decembra.

Členské krajiny skupiny G7 (Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké) sa počas májového summitu skupiny v Japonsku dohodli na odstrihnutí Ruska od "technológií, priemyselných zariadení a služieb členských krajín G7 (využiteľných) na podporu jeho vojnovej mašinérie".

USA, Spojené kráľovstvo a Európska únia uvalili na Rusko rozsiahle sankcie po útoku na Ukrajinu vo februári minulého roka. Japonsko na svojom území zmrazilo aktíva ruských spoločností i štátnych príslušníkov.

Zakázalo tiež vývoz materiálov pre ruský zbrojný priemysel a stavebných a technických služieb. Krajiny tiež Ukrajine poskytli finančnú pomoc a vojenské vybavenie v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. (TASR)

Ukrajina zostrelila počas noci 14 ruských dronov. Kyjev je presvedčený, že Moskva si urobila zásoby munície, aby mohla v zimných mesiacoch útočiť na ukrajinskú infraštruktúru. Terčom ruských rakiet je v posledných dňoch ukrajinské hlavné mesto.

"Počas noci na 15. decembra 2023 nepriateľ útočil samovražednými dronmi typu Šáhid," uviedli ukrajinské vzdušné sily a dodali, že zlikvidovali 14 dronov.

Vzdušné sily informovali, že drony boli vyslané z Krasnodarskej oblasti na západe Ruska a že ich zostrelili nad Mykolajivskou, Chersonskou, Chmeľnyckou a Poltavskou oblasťou.

Podobné ruské útoky v zime 2022 spôsobili, že milióny ľudí žili v mrazoch dlhé obdobia bez elektriny.

Kyjev odvtedy svoje systémy protivzdušnej obrany posilnil zbraňami od spojencov z Európy a USA, ale hovorí, že ich potrebuje viac na ochranu zraniteľných oblastí. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 1 090 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 343 890, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štrnásť tankov, tridsaťosem obrnených bojových vozidiel pechoty a jedenásť delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 706 tankov, 10 654 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 099 delostreleckých systémov.

Bývalého agenta amerického FBI Charlesa McGonigala odsúdili na 50 mesiacov väzenia za sprisahanie s cieľom porušiť americké sankcie a pranie špinavých peňazí súvisiace s jeho spoluprácou pre ruského oligarchu Olega Deripaska.

Súd mu udelil aj pokutu 40.000 dolárov.

Bývalý špeciálny agent divízie kontrarozviedky FBI v New Yorku bol obvinený v januári, vinu priznal v auguste. Počas pôsobenie v FBI sa podieľal na vyšetrovaní Deripasku a ďalších oligarchov a dohliadal vyšetrovanie porušovania sankcií, vysvetlilo americké ministerstvo spravodlivosti. Po odchode z FBI v roku 2018 začal spolupracovať s Deripaskom a zisťoval pre neho informácie o jeho protivníkoch.

Washington uvalil na Deripasku sankcie v roku 2018 v súvislosti s jeho väzbami na ruskú vládu a tamojší energetický sektor. Bol tiež podozrivý zo zasahovania do prezidentských volieb v USA. V roku 2021 agenti FBI vykonali razie v nehnuteľnostiach patriacich Deripaskovi v New Yorku a Washingtone. (TASR)

Biely dom privítal "historický" krok Európskej únie otvoriť prístupové rozhovory s Ukrajinou. Označil to za kľúčový dôkaz o západnej podpore Kyjeva, ktorý bojuje proti invázii Ruska.

"Vítame historické rozhodnutie EÚ začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom, tento rozhodujúci krok smerujúci k naplneniu ich euroatlantických snáh," napísal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan na sociálnej sieti X.

Francúzsko označilo rozhodnutie Európskej únie začať rozhovory s Ukrajinou o členstve v Únii za „logický, spravodlivý a potrebný“ krok. Macron po prijatí rozhodnutia telefonicky zablahoželal Zelenskému.

Francúzsko „pracovalo" na výsledku, ktorý je „logickou, spravodlivou a nevyhnutnou odpoveďou na túžby ukrajinského ľudu a na reformy, ktoré Ukrajina s veľkým odhodlaním uskutočnila napriek ruskej agresívnej vojne“, dodal palác.

„Francúzsko bude naďalej stáť pri Ukrajine a ukrajinskom ľude, sprevádzať ich a podporovať reformy, ktoré im umožnia pokračovať na ich európskej ceste,“ uviedol Elyzejský palác. (SITA)

Republikáni blokujú americkú pomoc Ukrajine, európsku zase blokuje Viktor Orbán, zbrane nechce dodávať ani Fico. Z frontu navyše prichádzajú správy, že na niektorých úsekoch preberá iniciatívu Rusko.

Prehráva Ukrajina vo vojne a, najmä, prehráva na geopolitickom poli?

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta profesora politológie z Prešovskej univerzity a analytika SFPA Alexandra Dulebu.

Moskovský súd zrušil pokutu 400 eur pre ruského ľudskoprávneho aktivistu Olega Orlova, ktorú mu v októbri udelil za kritiku vojny na Ukrajine. Namiesto pokuty mu však teraz hrozia tri roky väzenia.

Orlov, 71-ročný spolupredseda medzičasom zrušenej organizácie na ochranu ľudských práv Memorial, je podľa ruského súdu vinný z "poškodzovania povesti" ruskej armády. Na sociálnu sieť Facebook totiž pridal článok, v ktorom odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu.

Prokurátor na štvrtkovom pojednávaní požiadal sudcu, aby pokutu pre Orlova zrušil a vrátil jeho prípad do rúk prokuratúry, ktorá preňho navrhuje trojročný trest väzenia. Odôvodnil to tým, že vyšetrovatelia nezohľadnili motív Orlovovho konania. Moskovský súd návrhu vyhovel a vrátil prípad na prepracovanie, pričom zrušil pokutu.

Orlov toto konanie prokurátora odsúdil a uviedol, že ho stíhajú "za verejnú kritiku konania orgánov". Údajne si na štvrtkový súd priniesol aj tašku s osobnými vecami pre prípad, že by ho okamžite uväznili. Po súdnom pojednávaní novinárom povedal, že sa ani neplánuje vybaľovať, pretože orgány majú zrejme v úmysle poslať ho za mreže.

"Podľa mňa sa orgány boja. Tak veľmi sa boja slobodnej vôle ľudí, až zničili inštitút volieb, až zakázali konanie akýchkoľvek demonštrácií z rôznych falošných dôvodov, boja sa až do takej miery, že zatvárajú ľudí za ich vyjadrenia," uviedol na súde Orlov podľa nezávislej webovej stránky Mediazona.

Po začiatku ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022 ruské orgány zintenzívnili prenasledovanie aktivistických skupín a uväznili alebo vyhnali do exilu takmer všetkých prominentných kritikov Kremľa. AP uvádza, že pokuta pre Orlova predstavovala podstatne miernejší trest v porovnaní s dlhými trestami odňatia slobody, ktoré v Rusku udelili iným aktivistom za kritiku vojny na Ukrajine. (TASR)

Odchod maďarského premiéra Orbána z rokovacej miestnosti summitu EÚ, ktorý vo štvrtok umožnil schváliť začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou, navrhol podľa zdrojov DPA nemecký kancelár Olaf Scholz.

Až do začiatku summitu bol spor o začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou považovaný za ťažko riešiteľnú patovú situáciu. Tento krok podporovalo 26 členských štátov, proti sa staval len predseda maďarskej vlády s tvrdením, že Kyjev nesplnil všetky podmienky.

Riešenie napokon nebolo vecné, pomohol procedurálny trik. Podľa viacerých zdrojov DPA ho vo štvrtok podvečer navrhol kancelár Scholz. Ten požiadal Orbána, aby pred hlasovaním opustil zasadnutie, čo by umožnilo potrebné jednomyseľné odhlasovanie ostatnými premiérmi a prezidentmi.

Maďarsko tak mohlo zotrvať na svojom odmietavom stanovisku k otvoreniu prístupových rokovaní bez toho, aby ho zablokovalo.

Orbán krátko po oznámení o výsledku hlasovania odmietavý postoj zopakoval a zdôraznil, že ho Budapešť nezmení. "Je to úplne nezmyselné, iracionálne a nesprávne rozhodnutie začínať rokovania s Ukrajinou za týchto podmienok," uviedol vo videu na sociálnej sieti. Maďarsko sa podľa neho rozhodlo, že sa na zlom rozhodnutí podieľať nechce.

Či Orbánovi niečo za jeho krok prisľúbili, nie je jasné, dopĺňa DPA. (TASR)

Lídri členských krajín EÚ nedosiahli na summite v Bruseli dohodu na novej finančnej pomoci pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur. Dôvodom je nesúhlas Maďarska, ktoré zablokovalo aj opätovné prerokovanie rozpočtu Únie.

Hlavy štátov a vlád sa k tejto téme plánujú vrátiť v januári.

Maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval návrhy Európskej komisie na zmeny v dlhodobom rozpočte EÚ už pred štvrtkovým začiatkom summitu. Ďalší lídri však dúfali, že ho presvedčia o súhlase kompromisnými ponukami. Predseda Európskej rady Charles Michel v noci na piatok oznámil, že sa to nepodarilo. Veto potvrdil aj samotný Orbán.

"Zhrnutie nočnej zmeny: veto pre dodatočné peniaze Ukrajine, veto pre revíziu viacročného finančného rámca (rozpočtu). K tejto otázke sa v Európskej rade vrátime budúci rok po náležitej príprave," napísal Orbán na sociálnej sieti.

Michel hovoril o snahe dosiahnuť konsenzus začiatkom budúceho roka. Viacerí diplomati pre DPA potvrdili, že sa lídri chcú touto otázkou zaoberať znova v januári.

Rokovania o podpore Ukrajiny sa týkali 50 miliárd eur pre budúci rok, z nich 17 miliárd mali tvoriť nevratné granty a 33 miliárd pôžičky. Voči návrhom eurokomisie mali okrem Maďarska výhrady takzvané "šetrné" členské štáty, ktoré sú čistými platcami do rozpočtu EÚ.

Plánované boli aj úpravy rozpočtu únie na roku 2021-27 v iných oblastiach. Na žiadosť krajín ako Taliansko by mali dodatočné financie smerovať na podporu konkurencieschopnosti priemyslu a do migračnej politiky. Aj tieto plány však nateraz ovplyvnilo maďarské veto. (TASR)

Začatie prístupových rokovaní EÚ s Ukrajinou je dobrou správou ako pre Kyjev, tak aj pre Varšavu, tvrdí podpredseda novej poľskej vlády a minister pre digitalizáciu Krzysztof Gawkowski. (TASR)

Európska únia schválila nový balík sankcií proti Rusku. Zameriavajú sa na dovoz diamantov a lepšie presadzovanie cenového stropu EÚ na ruskú ropu.

Vo vyhlásení zo summitu EÚ v Bruseli sa uvádza, že lídri všetkých 27 členských štátov Únie privítali schválenie nových sankcií voči Moskve.

EÚ zostavila najnovší balík sankcií proti Rusku v novembri. Od roku 2024 obmedzia dovoz prírodných aj syntetických diamantov, ako aj šperkov z Ruska. Od nasledujúceho septembra obmedzia aj dovoz ruských diamantov spracovaných v tretích krajinách.

Sankcie tiež zakazujú dovoz propánu a butánu z Ruska. Tieto plyny sa zvyčajne používajú na kúrenie alebo varenie. Balík zahŕňa tiež opatrenia, ktorými sa EÚ snaží sťažiť obchádzanie cenového stropu na ropu, ktorý zaviedla skupina G7.

EÚ chce týmito sankciami obmedziť ruské financovanie vojny na Ukrajine. Od jej začiatku vo februári 2022 uvalila na Rusko 11 súborov sankcií. Tie ruské hospodárstvo oslabili, no krajine sa aj napriek tomu stále darí zvyšovať vojenské výdavky, upozornila AFP. (TASR)

Litva sa chystá kúpou ďalšieho systému protivzdušnej obrany NASAMS nórskej výroby za 200 miliónov eur posilniť svoju bezpečnosť. Jednotlivé časti systému majú byť podľa litovského rezortu obrany dodané v roku 2026.

Zmluvu o kúpe podpísala vláda s výrobcom týchto systémov, nórskou firmou Kongsberg Defence& Aerospace, tento týždeň.

NASAMS je v rámci NATO, do ktorého Litva patrí od roku 2004, najrozšírenejším systémom protivzdušnej obrany stredného dosahu, píše DPA. Litva si kúpila prvý takýto systém protivzdušnej obrany už pred niekoľkými rokmi, pričom v roku 2022 ho úspešne integrovala do svojej armády.

Litva je členskou krajinou NATO aj EÚ, pričom hraničí s ruskou exklávou Kaliningrad a tiež so spojencom Moskvy - Bieloruskom. Od vtedy, ako Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu, táto pobaltská krajiny značne posilňuje svoju armádu a vojenský arzenál. (TASR)