Európska únia sa rozhodla otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom

BRUSEL. Lídri členských krajín EÚ sa na summite v Bruseli dohodli na otvorení prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko.

Oznámil to predseda Európskej rady Charles Michel.

Otvorenie prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko odporučila začiatkom novembra aj Európska komisia.

Zelenskyj hovorí o víťazstve celej Európy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj moldavská prezidentka Maia Sanduová rozhodnutie Únie privítali.

"Víťazstvo Ukrajiny. Víťazstvo celej Európy. Víťazstvo, ktoré motivuje, inšpiruje a posilňuje," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

"Moldavsko dnes otvára novú kapitolu, pretože EÚ schválila (otvorenie) prístupových rokovaní. Dnes cítime vrelé objatie Európy. Ďakujeme vám za podporu a vieru v našu cestu," napísala Sanduová.

Loading
...

Patria do Európskej rodiny

Európska únia vyslala Ukrajine silný signál podpory, komentoval rozhodnutie nemecký kancelár Olaf Scholz. "Silný signál o podpore a perspektíve pre Ukrajinu," napísal kancelár na sociálnej sieti X.

"Na Európskej rade sme práve rozhodli o začatí prístupových rozhovorov s Ukrajinou a tiež s Moldavskom. Jedna vec je jasná: Tieto krajiny patria do Európskej rodiny," pokračuje príspevok.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo vyhlásení uviedla, že dnešný deň "zostane vrytý do dejín našej nie".

Podobne sa vyjadrila aj predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. Taktiež uviedla, že EÚ dodržala svoje sľuby a rozhodnutie nazvala významným momentom - ako pre Európu, tak aj pre Ukrajinu, Moldavsko a všetkých, ktorí "bojujú za naše hodnoty".

Fínsky premiér Petteri Orpo zase hovoril o historickom momente a nádeji pre občanov Ukrajiny a Moldavska, podľa švédskeho šéfa vlády Ulfa Kristerssona im šéfovia štátov a vlád krajín únie vyslali "jasný signál, že vaša budúcnosť je v EÚ".

Estónska premiérka Kaja Kallasová taktiež označila tento deň za historický a uviedla, že lídri EÚ sa "napriek všetkému" dohodli na začatí prístupových rokovaní. Ukrajina aj Moldavsko si podľa jej slov "spravili svoju domácu úlohu" a sú pripravené podniknúť ďalšie kroky na ceste k vstupu do Únie.

Litovský prezident Gitanas Nauséda označil rozhodnutie o začatí prístupových rokovaná za "víťazstvo jednoty EÚ" a "víťazstvo celej Európy".

Podľa podpredsedu novej poľskej vlády a ministra pre digitalizáciu Krzysztofa Gawkowskieho je to dobrá správa tak pre Kyjev, ako aj pre Varšavu a taktiež je príležitosť, ako "začať riešiť problematické otázky".

Sporné otázky medzi Poľskom a Ukrajinou vyplývajúce z dohody medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá podľa Varšavy ohrozuje záujmy poľských poľnohospodárov i dopravcov, možno podľa Gawkowského "vyriešiť rokovaním, sedením za stolom a priznaním, že existujú problémy".

Minister dodal, že začatím týchto rokovaním vzniká pre Poľsko v uvedených otázkach "šanca vyjednať dobré podmienky".

Orbán pred hlasovaním opustil sálu

Úvod dvojdňového summitu v Bruseli sa začal v znamení neistoty po slovách maďarského premiéra Viktora Orbána o vetovaní prístupového procesu pre Ukrajinu.

Orbán tesne pred začiatkom rokovaní novinárom tvrdil, že nie je dôvod na otvorenosť voči Ukrajine, lebo tá podľa jeho slov nesplnila viacero kritérií požadovaných eurokomisiou. Nakoniec sa však na rokovaniach zrodil kompromis.

Dohoda lídrov EÚ vznikla tak, že Orbán pred hlasovaním opustil sálu, takže nezablokoval spoločné rozhodnutie zvyšku členských krajín.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Orbán je v postoji k Ukrajine neoblomný, pred summitom ho presviedčali Scholz aj Macron Čítajte

Maďarský premiér podľa týždenníka Politico, odvolávajúceho sa na nemenovaného lídra, opustil rokovaciu miestnosť, keď bolo jasné, že všetky ostatné členské štáty sú za otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou.

Hlasovanie prebehlo už v jeho neprítomnosti, čo potvrdil aj chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

Orbán na videu zverejnenom na Facebooku znovu zopakoval, že Ukrajina nie je pripravená na otvorenie rokovaní o vstupe do bloku.

"Maďarsko nemení svoj postoj," povedal Orbán a dodal, že ostatných 26 členských štátov trvalo na tom, aby sa začali rokovania s Kyjevom, a preto Maďarsko rozhodlo, že 26-tka môže ísť vlastnou cestou, zatiaľ čo Maďarsko sa od tohto rozhodnutia dištancuje.

Rozhodnutie Európskej rady označil za zlé.

Loading
...

Signál nádeje pre ďalšie krajiny

Predseda Európskej rady Michel tiež uviedol, že Európska rada udelila štatút kandidátskej krajiny Gruzínsku. Podľa prezidentky Salome Zurabišviliovej je tento krok "významným míľnikom" pre Gruzínsko aj "európsku rodinu".

"Neochvejná vôľa gruzínskeho národa prehovorila a viedla k zaslúženému získaniu kandidátskeho štatútu," napísala Zurabišviliová na sociálnej sieti X.

Európska rada tiež rozhodla, že prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou sa začnú, len čo táto západobalkánska krajina dosiahne potrebný stupeň súladu s kritériami členstva v EÚ.

Lídri členských krajín vyzvali Komisiu, aby o pokroku Bosny a Hercegoviny predložila správu do marca 2024.

"Je to jasný signál nádeje pre ľudí z týchto krajín a pre náš kontinent," opísal Michel kompromisnú dohodu dosiahnutú na rokovaniach v Bruseli.

Rokujú aj o revízii finančného rámca

Český premiér Petr Fiala priznal, že aktuálny summit je jeden z najťažších summitov EÚ, na ktorých sa doteraz zúčastnil. "Musím však skonštatovať, že sme sa významným spôsobom posunuli a že to, čo sme dosiahli, možno považovať za veľký úspech pre EÚ," vysvetlil.

Ako pokračoval, lídri odsúhlasili závery týkajúce sa Ukrajiny, spoločne odsúdili ruskú agresiu a zhodli sa na potrebe vyvodenia zodpovednosti Ruska za všetky jeho zločiny na Ukrajine.

Upozornil tiež, že v záveroch sa všetky členské krajiny hlásia k ďalším sankciám proti Rusku. Tieto sankcie sú už technicky pripravené.

Fiala ocenil, že summit rozhodol o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom a po splnení určitých podmienok aj s Bosnou a Hercegovinou, čo je podľa neho dôležitý signál zo strany EÚ – podobne ako udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Gruzínsko.

"Týmto rozhodnutím EÚ dáva jasne najavo, že má záujem o tieto krajiny a že nás zaujíma aj ich budúcnosť," povedal.

Český premiér zároveň potvrdil, že pokračujú rokovania o revízii viacročného finančného rámca, čo tiež súvisí s podporou Ukrajiny. Veľká väčšina členov EÚ sa podľa neho zhoduje na potrebe vytvorenia balíka finančnej pomoci Ukrajine, otázka je, na akej sume sa lídri zhodnú.

Fiala skonštatoval, že aj v tomto smere sa črtá zhoda, hoci existujú určité spory o navýšení dlhodobého rozpočtu EÚ medzi skupinou šetrnejších štátov – kam sa podľa neho zaraďuje aj Česká republika – a medzi krajinami, ktoré chcú štedrejšie navýšenie spoločného rozpočtu.