Ukrajina Rusko Online: Výbuchy hlásili z Kyjeva aj Chmeľnyckej oblasti

Začatie prístupových rokovaní EÚ s Ukrajinou je dobrou správou ako pre Kyjev, tak aj pre Varšavu, tvrdí podpredseda novej poľskej vlády a minister pre digitalizáciu Krzysztof Gawkowski. (TASR)

Európska únia schválila nový balík sankcií proti Rusku. Zameriavajú sa na dovoz diamantov a lepšie presadzovanie cenového stropu EÚ na ruskú ropu.

Vo vyhlásení zo summitu EÚ v Bruseli sa uvádza, že lídri všetkých 27 členských štátov Únie privítali schválenie nových sankcií voči Moskve.

EÚ zostavila najnovší balík sankcií proti Rusku v novembri. Od roku 2024 obmedzia dovoz prírodných aj syntetických diamantov, ako aj šperkov z Ruska. Od nasledujúceho septembra obmedzia aj dovoz ruských diamantov spracovaných v tretích krajinách.

Sankcie tiež zakazujú dovoz propánu a butánu z Ruska. Tieto plyny sa zvyčajne používajú na kúrenie alebo varenie. Balík zahŕňa tiež opatrenia, ktorými sa EÚ snaží sťažiť obchádzanie cenového stropu na ropu, ktorý zaviedla skupina G7.

EÚ chce týmito sankciami obmedziť ruské financovanie vojny na Ukrajine. Od jej začiatku vo februári 2022 uvalila na Rusko 11 súborov sankcií. Tie ruské hospodárstvo oslabili, no krajine sa aj napriek tomu stále darí zvyšovať vojenské výdavky, upozornila AFP. (TASR)

Litva sa chystá kúpou ďalšieho systému protivzdušnej obrany NASAMS nórskej výroby za 200 miliónov eur posilniť svoju bezpečnosť. Jednotlivé časti systému majú byť podľa litovského rezortu obrany dodané v roku 2026.

Zmluvu o kúpe podpísala vláda s výrobcom týchto systémov, nórskou firmou Kongsberg Defence& Aerospace, tento týždeň.

NASAMS je v rámci NATO, do ktorého Litva patrí od roku 2004, najrozšírenejším systémom protivzdušnej obrany stredného dosahu, píše DPA. Litva si kúpila prvý takýto systém protivzdušnej obrany už pred niekoľkými rokmi, pričom v roku 2022 ho úspešne integrovala do svojej armády.

Litva je členskou krajinou NATO aj EÚ, pričom hraničí s ruskou exklávou Kaliningrad a tiež so spojencom Moskvy - Bieloruskom. Od vtedy, ako Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu, táto pobaltská krajiny značne posilňuje svoju armádu a vojenský arzenál. (TASR)

NATO tvrdí, že nemá žiadne informácie, ktoré by naznačovali úmyselný útok Ruska na členov Aliancie. Reaguje tak na zrútenie ruského dronu na území Rumunska. Kráter našli v neobývanej oblasti neďaleko mesta Grindu. (TASR)

Český premiér Fiala priznal, že aktuálny summit EÚ je jeden z najťažších, na ktorých sa zúčastnil. "Musím však skonštatovať, že sme sa významným spôsobom posunuli a že to, čo sme dosiahli, možno považovať za veľký úspech pre EÚ," povedal. (TASR)

Fínsko od večera znovu uzatvorí všetky hraničné priechody s Ruskom, oznámila fínska ministerka vnútra Rantanenová, a to len niekoľko hodín po tom, ako Helsinki dva z hraničných priechodov otvorili.

K opätovnému zatvoreniu pristupuje Fínsko pre prudký nárast prichádzajúcich migrantov, ktorý označilo za "hybridný útok" zo strany Ruska.

Všetky priechody budú zatvorené od piatka 20:00 miestneho času až do 14. januára, uviedla Rantanenová.

Fínsko najskôr - od polovice novembra - zatvorilo len niekoľko hraničných priechodov, ale od 30. novembra ich prestalo fungovať všetkých osem. Do Fínska, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1340 kilometrov, totiž odtiaľ prišlo len od augusta takmer 1000 migrantov bez víz.

Helsinki však naposledy v utorok oznámili zmiernenie tohto opatrenia, a síce, že v noci na štvrtok znovu otvoria dva z týchto priechodov. Cieľom bolo overiť, či tlak na hraniciach pretrváva.

Okamžite po otvorení priechodov - Vaalimaa a Niirala na juhovýchode Fínska na hranici s ruskou Leningradskou oblasťou - však do tejto severskej krajiny začali z Ruska opätovne prúdiť migranti.

Fínska pohraničná stráž vo štvrtok informovala, že od otvorenia priechodov prešlo už na územie tejto severskej krajiny prinajmenšom 40 ľudí s cieľom požiadať tam o azyl. Rantanenová uviedla, že k nárastu prílevu migrantov došlo značne rýchlejšie, než sa očakávalo. (TASR)

Ukrajinský prezident zavítal na americkú vojenskú základňu vo Wiesbadene. Zelenskyj sa podľa vlastných slov "opäť raz presvedčil o vynikajúcej kvalite americkej vojenskej pomoci Ukrajine". 

Zelenskyj informoval, že s predstaviteľmi velenia americkej armády v Európe a Afrike vo Wiesbadene diskutovali o činnosti asistenčnej skupiny, o logistike dodávok munície a vojenského materiálu, o opravách a údržbe techniky.

Stretol sa aj s ukrajinským vojenským personálom pracujúcim vo Wiesbadene, kde sa zaoberá problematikou koordinácie dodávok pomoci z partnerských štátov ukrajinskej armáde, výcvikom ukrajinských vojakov na území partnerských krajín a servisom vzoriek techniky poskytovanej Ukrajine jej partnermi.

Zelenského návšteva v Nemecku sa uskutočnila v čase, keď Ukrajina oznámila, že prevzala dodávku systému protivzdušnej obrany Patriot poskytnutú Kyjevu z Nemecka v dôsledku zvyšujúcich sa leteckých útokov Moskvy.

V súvislosti so Zelenského návštevou v celom regióne platili zvýšené bezpečnostné opatrenia a niektoré cesty boli v čase presunov ukrajinskej delegácie dočasne uzavreté.

Podľa medializovaných informácií sa Zelenskyj v štvrtok chcel osobne zúčastniť na summite EÚ v Bruseli a do večera 13. decembra sa to považovalo za vyriešenú vec. Pre obavy z reakcie maďarského premiéra Viktora Orbána bolo však rozhodnuté, že pozvanie Zelenského do Bruselu sa odloží. (TASR)

 Dohoda lídrov EÚ o otvorení prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom sa zrodila tak, že maďarský premiér Viktor Orbán pred hlasovaním opustil sálu, takže nezablokoval spoločné rozhodnutie zvyšku členských krajín.

Belgické noviny L'Echo informáciu o nehlasovaní Orbána priniesli krátko po tom, ako predseda Európskej rady Charles Michel oznámil, že sa podarilo dospieť k dohode v tejto otázke.

Maďarský premiér podľa týždenníka Politico, odvolávajúceho sa na nemenovaného lídra, opustil rokovaciu miestnosť, keď bolo jasné, že všetky ostatné členské štáty sú za otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou.

Hlasovanie prebehlo už v jeho neprítomnosti, čo potvrdil aj chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

Orbán pred summitom opakovane zdôrazňoval, že pre Úniu je príliš skoro otvoriť prístupové rokovania s Kyjevom, lebo ukrajinská strana nesplnila časť podmienok požadovaných Európskou komisiou.

Štvrtkové rozhodnutie summitu označil Orbán za "zlé" a dodal, že Maďarsko sa na ňom nechce podieľať. (TASR)

Nemecko dodalo Ukrajine druhý systém protivzdušnej obrany Patriot, oznámilo ukrajinské ministerstvo obrany. Výcvik vojakov pre obsluhu systému bol už ukončený.

Ďalší balík pomoci z Nemecka zahŕňa aj deväť pásových terénnych vozidiel Bandvagn 206, 7390 delostreleckých granátov kalibru 155 mm, tri mobilné, diaľkovo ovládané odmínovacie vozidlá, 14 systémov na odhalenie dronov, osem nákladných vozidiel Zetros, štyri ťahače a ďalších 47.040 nábojov pre granátomety kalibru 40 mm. (TASR)

Ostrava daruje ukrajinskému mestu Konotop 25 električiek, pomôžu mu zachovať MHD. V najbližších dňoch poputuje na Ukrajinu šesť prvých strojov, uviedlo české ministerstvo zahraničných vecí, ktoré na prepravu poskytlo tri milióny korún.

"Cítime zodpovednosť za to, aby v týchto ťažkých chvíľach pre Ukrajinu Česko ďalej pomáhalo. Darovanie električiek je cenné aj v tom, že okrem samotnej pomoci pri obnove zničeného vozového parku je vhodnou formou propagácie českých výrobkov a firiem, ktoré môžu mať po skončení vojny výhodnú štartovaciu pozíciu pri obnove krajiny," uviedla Kateřina Sequensová z rezortu diplomacie.

Ostrava a ukrajinský Konotop sú partnerskými mestami. "Okrem 25 električiek sme už skôr darovali konotopským občanom, ktorí sa vyrovnávajú s následkami vojny, celkom desať autobusov a humanitárnu pomoc," povedal námestník ostravského primátora pre dopravu Břetislav Riger. Darované električky sú vozidlá typu T6A5. Riger dodal, že mestská hromadná doprava môže v ukrajinskom meste fungovať aj vďaka darom z Ostravy.

Konotop je podľa českého ministerstva zahraničných vecí jediným mestom v Sumskom regióne, ktoré má ekologickú električkovú dopravu. Práve električky boli jedinými prostriedkami MHD, ktoré fungovali aj v čase obliehania mesta ruskou armádou. Ich dostupné kapacity však nedokážu pokryť potreby mesta.

Transport ďalších českých električiek bude pokračovať v nasledujúcich týždňoch. Posledné vozidlá by z Ostravy mali odviezť koncom januára budúceho roka. (TASR)

Rakúska vláda sa usiluje o vyradenie bankovej skupiny Raiffeisen Bank International z ukrajinského zoznamu "medzinárodných sponzorov vojny". 

Vyškrtnutím zo zoznamu Viedeň údajne podmieňuje svoj súhlas s novým balíkom sankcií Európskej únie voči Rusku. Kyjev vedie na zozname spoločnosti, ktoré aj po ruskej invázii naďalej podnikajú v Rusku a podporujú vojnu, napríklad tým, že v krajine platia dane.

RBI je najväčšou západnou bankou, ktorá má stále zastúpenie v Rusku, a zároveň jedinou rakúskou bankou na zozname.

"Myslíme si, že je to nespravodlivé," uviedol zástupca RBI.

Ohlásené stiahnutie skupiny z Ruska naďalej viazne. Generálny riaditeľ RBI Johann Strobl nedávno uviedol, že odčlenenie ruských sa do konca tohto roka zrejme neuskutoční. Banka musí podľa neho najskôr vyčerpať všetky možnosti týkajúce sa predaja ruskej dcéry, čo označil za jednoduchšiu cestu.

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg údajne začiatkom októbra počas návštevy Kyjeva kritizoval zaradenie RBI na zoznam sponzorov vojny ako "svojvoľné". Vláda mala svoje výhrady tlmočiť aj v rámci rozhovorov so zástupcami EÚ v uplynulých týždňoch. (TASR)

Estónska vláda schválila rozhodnutie poskytnúť Ukrajine dlhodobú vojenskú pomoc v hodnote 80 miliónov eur na ochranu pred ruskou agresiou.

Nový balík estónskej pomoci Kyjevu bude obsahovať „veľké množstvo“ protitankových striel Javelin, guľomety, muníciu do ľahkých zbraní, rôzne dopravné prostriedky, plavidlá a potápačské vybavenie.

„Tento balík bol vytvorený s cieľom byť čo najužitočnejší pre Ukrajinu bez poškodenia obrannej kapacity Estónska,“ povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur.

Dodal pritom, že Estónsko bude Ukrajine poskytovať významnú a stabilnú podporu, kým Kyjev nezvíťazí vo vojne. Podľa jeho slov totiž nejde len o ukrajinskú ale aj o estónsku, transatlantickú a globálnu bezpečnosť.

Prezident Zelenskyj privítal rozhodnutie Európskej únie otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou, ku ktorému došlo na summite lídrov v Bruseli.

"Víťazstvo Ukrajiny. Víťazstvo celej Európy. Víťazstvo, ktoré motivuje, inšpiruje a posilňuje," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Európska únia sa rozhodla otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom Čítajte 

Lídri členských krajín EÚ sa na summite v Bruseli dohodli na otvorení prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko. Oznámil to predseda Európskej rady Charles Michel na sociálnej sieti X.

Otvorenie prístupového procesu pre Ukrajinu a Moldavsko odporučila začiatkom novembra aj Európska komisia.

Úvod summitu sa začal v znamení neistoty po slovách maďarského premiéra Orbána o vetovaní prístupového procesu pre Ukrajinu. Orbán tesne pred začiatkom rokovaní novinárom tvrdil, že nie je dôvod na otvorenosť voči Ukrajine, lebo tá podľa jeho slov nesplnila viacero kritérií požadovaných eurokomisiou.

Nakoniec sa však na rokovaniach zrodil kompromis.

Na Ukrajine vyhlásili niekoľko leteckých poplachov, ktoré súviseli so štartom ruských stíhačiek MiG-31 - nosičov hypersonických rakiet Kinžal. Výbuchy hlásili z Kyjeva i z Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny.

Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat potvrdil zásah v Chmeľnyckej oblasti, ale ďalšie podrobnosti zverejniť odmietol, aby sa "neposkytli informácie nepriateľovi". Nateraz neboli hlásené žiadne obete ani zranení.

Podľa RFE/RL zasiahnutým objektom v Chmeľnyckej oblasti by mohlo byť letisko Starokonstantinov, používané ukrajinskou armádou.

Varovanie pred raketovým útokom bolo vydané aj pre Žytomyrskú, Volynskú a Rivnenskú oblasť na západe Ukrajiny.

Prvý letecký poplach bol vo štvrtok na Ukrajine vyhlásený takmer súčasne so začiatkom výročnej tlačovej konferencie ruského prezidenta Vladimira Putina v Moskve.

O niekoľko hodín neskôr bol poplach vyhlásený znova a potom ešte raz. Po krátkej prestávke, už vo večerných hodinách, sa varovné sirény rozozvučali už štvrtýkrát. O následkoch tohto útoku zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne informácie.

Takmer tri štvrtiny Ukrajincov sú proti akýmkoľvek územným ústupkom výmenou za mier s Ruskom. Vyplýva z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie.

V porovnaní so skoršou časťou roka mierne ubudlo tých, ktorí tvrdia, že sú úplne proti územným ústupkom. V máji bolo proti územným ústupkom 84 percent oslovených Ukrajincov. Zvýšil sa počet tých, ktorí tvrdia, že sú pripravení na územné ústupky. V máji ich bolo 10 percent, v októbri 14 percent a v decembri 19 percent.

Na prieskume sa zúčastnilo 1 031 respondentov z celej Ukrajiny s výnimkou okupovaných území. (SITA)

Využívanie zajatých ukrajinských vojakov ako ľudské štíty pri ruských útokoch na ukrajinské pozície prešetruje prokuratúra Záporožskej oblasti. Podľa prokuratúry by išlo o porušenie zákonov a zvykov vojny. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval na vopred neohlásenú návštevu Nemecka. Na sociálnej sieti X o tom informovala polícia v meste Frankfurt nad Mohanom.

Hovorca frankfurtskej polície spresnil, že Zelenskyj má naplánované schôdzky v metropolitnom regióne Rýn-Mohan v okolí Frankfurtu, kde podľa polície platia mimoriadne bezpečnostné opatrenia a počas návštevy dôjde v oblasti ku krátkodobým uzávierkam aj prerušeniu premávky.

V Nemecku sa Zelenskyj zrejme nestretne s tamojším kancelárom Olafom Scholzom, ktorý je v súčasnosti na summite lídrov Európskej únie v Bruseli, kde diskutujú aj o záležitostiach týkajúcich sa Ukrajiny. 

Izraelská armáda oznámila, že v okolí nemocnice Kamal Adwan na severe Pásma Gazy zatkla "desiatky teroristov" - príslušníkov ozbrojených palestínskych frakcií. (TASR)

Súčasné Rusko vychádza zo sovietskeho modelu v mnohých ohľadoch, no jeden z nich sa často prehliada. Volodymyr Jermolenko ho nazýva „obrátený marxizmus“ a vysvetľuje ním krutú vojnu Ruska proti Ukrajine. (SME)

Ruský prezident Vladimir Putin pochválil Roberta Fica aj Viktora Orbána. Nie sú proruskí, sú pronárodní, povedal počas výročnej tlačovej konferencie, na ktorej nezaznievajú kritické otázky. (SME)

Rumunsko si v súvislosti s novým narušením svojho vzdušného priestoru predvolá ruského veľvyslanca. Agentúra AFP doplnila, že územie Rumunska opäť zasiahol havarovaný dron vypustený v rámci útokov na Ukrajinu.

Podľa rumunského ministerstva obrany sa kráter našiel v neobývanej oblasti neďaleko mesta Grindu v okrese Tulcea, ktoré leží oproti dunajského prístavu Reni na juhu Ukrajiny.

Kráter je "výsledkom (nekontrolovaného) pádu bezpilotného lietadla použitého pri útoku na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Rumunské vedenie označilo tento incident za "nové narušenie vzdušného priestoru Rumunska, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom". Dodalo, že v súvislosti s ním bude predvolaný vedúci ruskej diplomatickej misie.

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že dôrazne odsudzuje "opakované útoky" Moskvy, a doplnilo, že o vývoji na rumunsko-ukrajinskej hranici vrátane dnešného incidentu sa vedú konzultácie s partnermi z aliancie NATO. (TASR)

Vyššie výdavky v rozpočte ukrajinského hlavného mesta na potreby armády namiesto výdavkov na opravy a infraštruktúru. To žiadali aktivisti, ktorí demonštrovali pred budovou mestskej administratívy v Kyjeve.

Protest sa konal v čase, keď mestské zastupiteľstvo pripravuje hlasovanie o návrhu mestského rozpočtu pre budúci rok. Stovky demonštrantov skandovali heslá: „Peniaze pre ozbrojené sily“ a „Peniaze pre drony, nie parky“. Nespokojní obyvatelia požadovali dodatočné tri milióny dolárov z financií mesta na vojenský program „Obranca Kyjeva“, ktorý podporuje vojakov.

Primátor Kyjeva po proteste povedal, že kyjevská mestská rada plánuje schváliť rozpočtové zmeny, ktoré budú zahŕňať dodatočných 16 miliónov dolárov na podporu armády. (SITA)

V blízkosti Kyjeva sa ozývali výbuchy. Informoval o tom spravodajca agentúry Reuters. Letectvo už skôr varovalo pred prichádzajúcou ruskou raketovou hrozbou. (Sky News)

Ruský hackerský útok, ktorý v utorok narušil prevádzku najväčšieho ukrajinského operátora Kyivstar, vykonali páchatelia cez účet pracovníka pôsobiaceho vo vedení firmy. Kontrarozviedka incident vyšetruje ako vlastizradu. (Aktuálně.cz)

Začal sa súd s niekdajším veliteľom proruských separatistov na východe Ukrajiny a bývalým dôstojníkom ruskej tajnej služby FSB Igorom Girkinom. Súd sa koná za zatvorenými dverami v Moskve.

Po kritike ruského prezidenta Putina za neschopnosť vo vedení vojny proti Ukrajine bol obvinený z toho, že vyzýva k extrémizmu. Girkin, známy aj ako Igor Strelkov, obvinenia odmietol, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na obhajcu obžalovaného Gadžiho Alijeva.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Za vraždu stoviek ľudí prišiel len o miesto. Za mreže Girkin ide až po kritike Putina Čítajte 

"Počas dnešného pojednávania na moskovskom mestskom súde zaznela obžaloba. S jej dôvodmi môj klient kategoricky nesúhlasil a vinu nepriznal," povedal advokát.

"Náš klient bojuje s odkrytým pohľadom, pretože nemá čo skrývať," vyhlásil v rozhlase druhý obhajca, Alexander Molochov. Girkin podľa Allijeva pred súdom vyhlásil, že nevyzýval na extrémizmus, ale chcel upozorniť na problémy vojakov, ktoré úrady zmobilizovali, ale nevyplatili im ich finančné náležitosti.

Server Meduza pripomenul, že Girkin vtedy písal, že "zastreliť vinníkov takéhoto stavu je málo". Pred súdom obžalovaný podľa Molochova vyhlásil, že išlo o metaforu, ktorú nikto nemohol brať doslova. (ČTK)

Fínsko podpíše s USA obrannú dohodu. Vláda tak chce umožniť americkej armáde široký prístup cez severskú krajinu do blízkosti jej dlhej hranice s Ruskom.

Severský sused Ruska Fínsko sa začiatkom tohto roka stalo najnovším členom NATO v reakcii na ruskú inváziu. „Skutočnosť, že nebude potrebné dohodnúť sa na všetkom oddelene, uľahčuje organizovanie mierových operácií, ale predovšetkým to môže byť životne dôležité v kríze,“ uviedla fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová .

Dohoda so Spojenými štátmi je zameraná na umožnenie rýchleho vojenského prístupu a pomoci Fínsku v prípade konfliktu, uviedli predstavitelia pred vyhlásením.

Uvádza 15 zariadení a oblastí vo Fínsku, do ktorých bude mať americká armáda neobmedzený prístup a kde môže skladovať aj vojenské vybavenie, a muníciu. Tieto oblasti budú zahŕňať štyri letecké základne, vojenský prístav a železničný prístup do severného Fínska, kde bude mať americká armáda skladový priestor popri železnici, ktorá vedie až k ruským hraniciam. (The Guardian)

Ukrajina dostala od Medzinárodného menového fondu tretiu tranžu finančnej pomoci vo výške približne 900 miliónov dolárov. Ide o pôžičku v rámci úverového programu Extended Fund Facility.

"Táto dôležitá podpora zo strany fondu pomôže včas financovať prioritné výdavky štátneho rozpočtu a zabezpečiť makroekonomickú stabilitu," povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. (SITA)

Ruský prezident Putin počas svojej tlačovej konferencie pochválil predsedu vlády Fica a maďarského premiéra Orbána. Upozornil na to europoslanec Štefanec z KDH.

Podľa ruského prezidenta sa slovenský a maďarský premiér spomedzi európskych štátnikov správajú správne. Štefanec to označil za hanbu pre Slovensko v prostredí nielen EÚ, ale aj celého civilizovaného demokratického sveta.

„Ak ešte na Slovensku alebo v Európe niekomu nebolo jasné, kto podporuje vojnového zločinca Putina, tak sa nám teraz k tomu dokonca on sám priznal. Celému svetu je po týchto slovách jasné, že nám Fico svojim postojom k zločineckej agresii Ruska robí hanbu," dodal Štefanec.

Divízia ruských výsadkárov podľa britského obranného spravodajstva utrpela mimoriadne ťažké straty. Malo sa tak stať pri pokuse vyradiť z boja ukrajinské sily pri dedine Krynky na východnom brehu rieky Dnipro v Chersonskej oblasti.

„Novovytvorená 104. gardová divízia ruských výsadkových síl začiatkom decembra 2023 s vysokou pravdepodobnosťou utrpela mimoriadne ťažké straty a počas svojho bojového debutu v Chersonskej oblasti nedokázala dosiahnuť svoje ciele," konštatuje správa britského rezortu obrany.

Podľa britského vojenského spravodajstva 104. gardovú výsadkovú divíziu nedostatočne podporovalo letectvo a delostrelectvo a mnohí vojaci boli veľmi pravdepodobne neskúsení. Britskí analytici dodali, že po tomto incidente ruskí vojenskí blogeri vyzývali veliteľa skupiny Dnepr generálplukovníka Michaila Teplinského, aby odstúpil. „Toto je úder povesti Teplinského ako jedného z najschopnejších ruských poľných veliteľov," dodalo britské ministerstvo obrany.

Je veľmi dôležité, aby Európa neupadla späť do svojej nerozhodnosti. Lídrom EÚ na summite v Bruseli to povedal ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojom prejave prostredníctvom videokonferencie.

Prezidenti a premiéri EÚ si podľa neho uvedomujú, že nie je čas na polovičaté opatrenia alebo váhanie. Európa vždy robila silné rozhodnutia a následne ich aj vykonávala, uviedol ukrajinský prezident s tým, že je vďačný za takúto silu v Európe.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Domáce hranice sú dôležitejšie. Päť vysvetlení neúspechu Zelenského návštevy v USA Čítajte 

Podľa Zelenského nikto nechce, aby bola Európa považovaná za nedôveryhodnú, alebo za neschopnú prijímať rozhodnutia, ktoré sama pripravila. "Tento rok sme neurobili žiadnu chybu. Ani jednu," dodal pred zástupcami 27 krajín EÚ. Európa podľa neho prešla tento rok dôstojne, neukázala žiadnu zbabelosť alebo nerozhodnosť.

"A Putin počas tohto roka nezískal nič. Ani v bojoch na Ukrajine, ani v pokusoch rozdeliť a ponížiť Európanov, "doplnil. Podľa Zelenského je zásadné, že Putin strácal nielen na Ukrajine, ale aj vo všetkých aspektoch európskeho života. (ČTK)

Ruské drony počas útoku proti Ukrajine v noci narušili vzdušný priestor NATO nad Rumunskom. Proti nim preto zasiahli nemecké stíhačky Eurofighter, ktoré pomáhajú pri ochrane Rumunska.

Zaznamenaných bolo až 70 dronov typu Šahíd iránskej výroby, z ktorých jeden vybuchol vo vzdušnom priestore Rumunska. Posádky nemeckých lietadiel ich identifikovali, NATO však nevydalo rozkaz na zostrelenie.

Útok v stredu o 21.42 hodine zachytilo Centrum NATO pre spoločné vzdušné operácie v nemeckom Uedeme. Stíhačky Eurofighter vzlietli po 22.00 hodine, pričom incident bol označený ako závažný.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Domáce hranice sú dôležitejšie. Päť vysvetlení neúspechu Zelenského návštevy v USA Čítajte 

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na štvrtok zneškodnila 41 zo 42 ruských útočiacich dronov, väčšinu nad Odeskou oblasťou v susedstve Rumunska. Rumunské ministerstvo obrany vo štvrtok hlásilo kráter v blízkosti obce Grindu vo vzdialenosti 6,5 kilometra od hraníc s Ukrajinou. Pripustilo možnosť, že išlo o ruský dron.

Štyri stíhačky nemeckých vzdušných síl (Luftwaffe) v súčasnosti pôsobia na vojenskom letisku pri rumunskom meste Konstanca v rámci ochrany juhovýchodného krídla NATO.

Vzdušný priestor Rumunska v okolí hraníc s Ukrajinou opakovane narušili ruské letecké útoky na prístavy na rieke Dunaj. (TASR)

Vladimir Putin povedal, že na Ukrajine v súčasnosti bojuje 617-tisíc ruských vojakov. Z nich je vraj približne 244-tisíc obyvateľov krajiny, ktorých povolali do vojenskej služby, aby bojovali popri profesionálnej ruskej armáde. (SITA)

Ruské ministerstvo vnútra zaradilo šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyryla Budanova na zoznam hľadaných osôb. Budanova spolu s ďalšími predstaviteľmi ukrajinskej armády v októbri Rusko obvinilo z "terorizmu".

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent s odvolaním sa na ruské médiá.

Kremeľ tvrdí, že Budanov je zodpovedný za teroristické činy pre rolu HUR pri ukrajinských útokoch na Krymský most na okupovanom Kryme. Hoci ruské sily sa každý deň zameriavajú na civilné oblasti na Ukrajine, Moskva naďalej charakterizuje útoky v ruskom tyle a na okupovanom Kryme ako „terorizmus“, dodáva portál Kyiv Independent.

Na ruskom zozname hľadaných osôb je napríklad aj hovorca americkej technologickej spoločnosti Meta Andy Stone a prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu Karim Khan. (SITA, Kyiv Independent)

V Bruseli sa s oneskorením začal dvojdňový summit EÚ. Jeho hlavnými témami sú Ukrajina, revízia viacročného finančného rámca, teda unijného rozpočtu na roky 2021 až 2027, rozširovanie EÚ a situácia na Blízkom východe.

Maďarský premiér Orbán dal už pri svojom príchode na rokovanie najavo, že jeho krajina naďalej ďalšie financie a začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou nepodporuje. Ostatní lídri Únie stále dúfali v dosiahnutie dohody. Je podľa nich dôležité, aby Európska únia v súčasnosti ukázala svoju jednotu.

Unijní predstavitelia sa snažili maďarského premiéra presvedčiť k zmene názorov ešte pred začiatkom summitu. Ráno sa s ním stretli predseda Európskej rady Charles Michel, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz.

S predsedom Európskej rady si ešte v stredu večer telefonoval aj ukrajinský prezident Zelenskyj. "Pred summitom EÚ sme diskutovali o jeho očakávaných výsledkoch v súvislosti s Ukrajinou, ktoré musia ukázať neochvejnú podporu (Kyjevu) a jednotu EÚ," napísal Zelenskyj.

"Oboje je potrebné na posilnenie odolnosti Ukrajiny v boji proti ruskej agresii a na ceste k členstvu v EÚ," dodal. (ČTK)

Mier nastane, keď Rusko dosiahne svoje ciele na Ukrajine. Vyhlásil to ruský prezident Putin počas svojej koncoročnej tlačovej konferencie.

Ciele sa podľa neho nemenia. Šéf Kremľa tiež vylúčil potrebu vyhlásenia ďalšej mobilizácie. Pripomenul, že počas čiastočnej mobilizácie, ktorú vyhlásil v septembri 2022, sa podarilo do armády nabrať asi 300-tisíc ľudí. "V zóne špeciálnej vojenskej operácie sa nachádza 244-tisíc mobilizovaných," povedal Putin.

Ide o prvú koncoročnú tlačovú konferenciu Putina od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Šéf Kremľa pritom počas nej v rámci tzv. priamej linky odpovedá aj na otázky občanov. (TASR)

Názory Slovenska a NATO o vojenskej pomoci Ukrajine sa rozchádzajú. Slovenská vláda neverí, že to pomôže vyriešiť situáciu na Ukrajine. Vyhlásil to predseda vlády Fico počas tlačovej besedy s generálnym tajomníkom aliancie Stoltenbergom.

Šéf NATO naopak zdôraznil, že zastavenie vojenskej pomoci Kyjevu vojnu na Ukrajine neskráti, ale naopak ju predĺži.

Fico sa stretol so šéfom NATO pred začatím dvojdňového summitu EÚ v Bruseli.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fico a Stoltenberg sa rozchádzajú v názoroch o vojenskej pomoci Ukrajine Čítajte 

Ukrajina nesplnila tri zo siedmich podmienok, nie je teda dôvod otvárať rokovania o jej členstve v EÚ. Pri svojom príchode na summit EÚ v Bruseli to uviedol maďarský premiér Viktor Orbán.

Unijní premiéri a prezidenti sa budú na dvojdňovom rokovaní Európskej rady zaoberať dvoma hlavnými témami: jedným je rozhodnutie o začatí prístupových rozhovorov s Ukrajinou a druhým revízia viacročného finančného rámca, t. j. rozpočtu Únie na roky 2021 až 2027, v ktorom má byť schválená dlhodobá finančná pomoc práve pre Ukrajinu. Maďarsko ďalšie peniaze pre Ukrajinu aj začatie prístupových rokovaní dlhodobo kritizuje.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Orbán je v postoji k Ukrajine neoblomný, pred summitom ho presviedčali Scholz aj Macron Čítajte 

"Rozšírenie Európskej únie je proces založený na zásluhách. Ukrajina nesplnila tri zo siedmich podmienok, ktoré stanovila Európska komisia," povedal novinárom Orbán. "Preto teraz nie sme v pozícii začať vyjednávať o ukrajinskom členstve v EÚ," dodal. (ČTK)

Fínsko znovu otvorilo dva zo svojich ôsmich cestných priechodov na hranici s Ruskom. Helsinki koncom novembra uzavreli všetky priechody na hranici v snahe zastaviť zvyšujúci sa počet migrantov.

Premávka na hraničnom priechode Vaalimaa, ktorý je podľa Yle bežne najrušnejším priechodom na východnej hranici Fínska, bola obnovená krátko po polnoci. Prechod Niirala, ktorý sa podobne ako Vaalimaa nachádza na juhovýchode krajiny, začal fungovať o ôsmej hodine ráno.

Fínsko už predtým obvinilo Rusko, že k hranici prepravuje žiadateľov o azyl, ktorí nemajú platné doklady, s cieľom vyvolať migračnú krízu. Moskva toto obvinenie poprela. Fínsky premiér Petteri Orpo upozornil, že Helsinki sú pripravené opäť celú hranicu uzavrieť, ak bude treba.

Na priechode Vaalimaa sa pred otvorením vytvoril rad niekoľkých desiatok prevažne osobných vozidiel. Záujem o prekročenie hranice mali podľa Yle predovšetkým ľudia s dvojitým občianstvom a držitelia povolení na pobyt.

"Do ôsmich hodín prekročilo na priechode Vaalimaa hranicu do Ruska 324 ľudí, do Fínska dorazilo 124 ľudí," povedal Yle predstaviteľ pohraničnej stráže Jussi Vainikka. Žiadni žiadatelia o azyl podľa Yle v noci do Fínska neprišli. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj zagratuloval novému poľskému premiérovi k nástupu do funkcie a pozval ho na návštevu Ukrajinu. Zelensky sa po nástupe Tuska do funkcie teší na začiatok novej kapitoly bilaterálnych vzťahov.

"Som si istý, že spolu s novou poľskou vládou zrýchlime vyriešenie všetkých záležitostí našich vzťahov za podmienok, z ktorých budú ťažiť obe strany," napísal Zelenskyj.

Konštatoval, že s Tuskom telefonicky diskutovali v predvečer zasadnutia Rady Európy o rozhodnutí, ktoré tam bude prijaté a prispeje k posilneniu jednoty celého európskeho spoločenstva.

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že Tusk podporil Ukrajinu. "Počul som slová podpory. Sme ešte silnejší, keď sme spolu," napísal Zelenskyj. Dodal, že Tuska pozval, aby pri prvej možnej príležitosti navštívil Ukrajinu.

Tuska vymenoval do funkcie v stredu poľský prezident Andrzej Duda. Nástupom Tuskovej vlády do úradu sa v Poľsku končí osemročné vládnutie konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany ohlásilo zachytenie a zničenie deviatich ukrajinských dronov nad Moskovskou a Kalužskou oblasťou. O škodách alebo zranených sa nezmieňuje. Ukrajinské letectvo oznámilo zostrelenie 41 z celkovo 42 ruských dronov.

Tie podľa letectva zaútočili na Ukrajinu v noci. Rusi podľa Kyjeva vypálili tiež šesť striel S-300 na Chersonskú a Mykolajivskú oblasť, pričom zomrela jedna žena.

Hlavným cieľom ruských dronov bola Odeská oblasť na juhu krajiny. Trosky zostrelených útočných bezpilotných lietadiel dopadli na študentské ubytovacie zariadenie v Odese, zranených bolo 11 ľudí, uviedol šéf odeskej oblastnej správy.

Kvôli ruským útokom bolo podľa neho poškodených 11 budov a zničené dve autá. Rusi tiež zaútočili viac ako 20 dronmi na prístav Izmajil. "Našťastie neboli zranení žiadni ľudia. Boli poškodené sklady, "doplnil.

Server Meduza s odvolaním sa na portál Baza, ktorý má blízko k ruským silovým štruktúram, informoval, že ukrajinské drony sa pokúsili zaútočiť na niekoľko vojenských jednotiek v Moskovskej oblasti. (ČTK)

Cynická obluda: Už len tým, že to vyzerá, že by putinovskí vojačikovia mali dostať možnosť štartovať v Paríži, sa Rusku podarilo splniť svoj obvyklý cieľ, nech ide o čokoľvek - systematicky otráviť a pošpiniť všetko dobré.

(zdroj: Cynická obluda)

Ukrajinská protivzdušná obrana počas noci zasiahla 41 zo 42 dronov Šahíd, väčšinu z nich nad Odeskou oblasťou, oznámilo velenie Ukrajiny o najnovších ruských útokoch s tým, že nepriateľ vypustil drony v troch vlnách.

Bezpilotné lietadlá odštartovali z Balaklavy a Čaudy na Kryme a z mesta Primorsk-Achtarsk v Krasnodarskej oblasti.

Generálny štáb Ukrajiny ďalej oznámil, že okolo polnoci bolo odpálených šesť rakiet S-300 z okupovanej časti Chersonskej oblasti smerom na Mykolajiv.

Ukrajinské sily uviedli, že úlomky zneškodnených dronov poškodili v Odeskej oblasti viac ako desať budov.

Jednu obeť hlásili ukrajinské pohotovostné zložky po nočnom raketovom útoku na Chersonskú oblasť, ktorý zničil zdravotnícke zariadenie, dom a garáž.

Ruské sily podľa Kyjeva útočili na prístavnú infraštruktúru na rieke Dunaj, úlomky bezpilotných lietadiel spôsobili škody na dvoch skladoch s obilím.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin oznámil, že protivzdušná obrana zostrelila nad Moskvou dva drony, ktoré nespôsobili žiadne škody.

Z boja je vyradených ďalších 1 300 okupantov, od začiatku invázie zhruba 342 800, oznámilo ukrajinské velenie. Ruská armáda prišla aj o 22 bojových obrnených vozidiel, 12 delostreleckých a jeden raketový systém a 33 dronov.

Protivzdušná obrana zneškodnila aj desať rakiet.

Nočné ruské útoky dronmi cielili aj na prístavné mesto Odesa na juhu Ukrajiny. Zranenia utrpelo jedenásť ľudí vrátane troch detí a poškodené sú viaceré budovy. Záchranné akcie pokračujú.

Ruský kasačný súd ponechal v platnosti rozsudok nad opozičným politikom Iľjom Jašinom. Toho vlani súd poslal na 8,5 roka do väzenia za šírenie "lživých" informácií o ruskej armáde. Išlo o výroky o vraždení civilistov v Buči. (ČTK)

Po viac ako 30-hodinovom výpadku začal najväčší ukrajinský mobilný operátor obnovovať svoje služby. Týka sa to najmä metropoly Kyjev a ďalších veľkých miest, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na ukrajinské médiá.

Kyivstar v oficiálnom vyhlásení zverejnenom na Facebooku oznámil, že od 18.00 h miestneho času postupne obnovuje hlasové služby. Posielanie SMS a mobilný internet by mali byť opäť funkčné v priebehu nasledujúcich 24 hodín.

V utorok sa stal Kyivstar, ktorý má podľa vlastných informácií viac ako 24 miliónov zákazníkov, terčom bezprecedentného hackerského útoku. Predpokladá sa, že prišiel z Ruska. Podľa šéfa spoločnosti Oleksandra Komarova prelomili hackeri ochranu systémov prostredníctvom účtu jedného zo zamestnancov.

Spoločnosť prisľúbila, že zákazníkov za výpadok odškodní. Bezpečnostná služba Ukrajiny začala vo veci kybernetického útoku trestné stíhanie.