Ukrajina Rusko Online: Putin nariadil zvýšiť počet ruských vojakov (minúta po minúte)

Nemecký koncern Rheinmetall chce vyrábať na Ukrajine prvé kusy bojovej techniky už na budúci rok. V rozhovore pre týždenník WirtschaftsWoche to povedal šéf koncernu Armin Papperger.

Najneskôr začiatkom budúceho roka očakáva Papperger uzavretie dohody s Ukrajinou o výrobe kolesového obrneného transportéra Fuchs a bojového vozidla pechoty Lynx.

"Po podpísaní zmluvy chceme na Ukrajine približne po šiestich až siedmich mesiacoch vyrobiť prvý kolesový transportér a po dvanástich až 13 mesiacoch prvý Lynx," povedal. V Nemecku už boli na tento účel vyškolení kvalifikovaní pracovníci z Ukrajiny.

Prvých desať vozidiel Lynx sa však už vyrába v Nemecku alebo v Maďarsku v koprodukcii medzi Rheinmetallom a Ukrajinou.

"Po fáze nábehu by sme potom mali byť rýchlo schopní vyrobiť značný počet týchto vozidiel na Ukrajine," konštatoval Papperger.

Papperger vysvetľuje nezvyčajne krátky dodací čas dobrou spoluprácou s Kyjevom. Rheinmetall je už teraz najväčším partnerom ukrajinského obranného priemyslu.

Koncern mal v roku 2022 zákazky v hodnote okolo 900 miliónov eur a v roku 2023 ich hodnota stúpla na približne 2,5 miliardy eur. (TASR)

Kyjev a Varšava sa dohodli na podmienkach potrebných pre ukončenie protestu poľských autodopravcov na hraničných priechodoch s Ukrajinou. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo pre obnovu.

K dohodnutým opatreniam patrí otvorenie hraničného priechodu Dolhobychuv - Uhryniv pre prázdne nákladné vozidlá s cieľom znížiť zaťaženie ostatných priechodov, vytvorenie samostatných pruhov pre prázdne vozidlá na priechodoch Dorohusk - Jahodyna a Korczowa – Krakovec a realizácia mesiac trvajúceho pilotného projektu registrácie prázdnych nákladných áut bezprostredne pred hraničným priechodom Malhowice - Nižankovyčy. (SITA)

Prezident Putin svojím výnosom zvýšil tabuľkový počet ruských vojakov takmer o 170-tisíc, uviedla ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na dokument zverejnený na internetovej stránke Kremľa.

Podľa agentúry AFP to znamená zvýšenie počtu miest v armáde o 15 percent. Kvôli tomuto výnosu sa nepočíta s mobilizáciou, ubezpečilo ruské ministerstvo obrany. Počet vojakov sa má podľa neho zvýšiť postupne, hlavne cestou uzatvárania dobrovoľných kontraktov s armádou.

TASS pripomenula, že predchádzajúcim výnosom, platným od tohtoročného 1. januára, Putin stanovil počet príslušníkov ozbrojených síl na 2 039 758 ľudí vrátane 1 150 628 vojakov. Nový dekrét stanovuje početnosť ozbrojených síl na 2 209 130 ľudí, vrátane 1 320 000 vojakov.

Experti predpokladajú, že ďalšia mobilizácia ako krajne nepopulárne opatrenie nebude vyhlásená minimálne do prezidentských volieb, ktoré sa majú konať na budúci rok v marci.

Keď Putin vlani v septembri vyhlásil "čiastočnú mobilizáciu" asi 300-tisíc záložníkov na doplnenie strát, ktoré utrpeli ruské jednotky bojujúce proti Ukrajine, státisíce Rusov v brannom veku podľa odhadov odišli z Ruska. (ČTK)

Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív oznámil sankcie voči trom lodným spoločnostiam pre prepravu ruskej ropy, ktorej cena je viac ako 60 dolárov za barel. Ide o cenový strop na obchodovanie s ruskou ropou, ktorý uvalili USA a ich spojenci.

Dve sankcionované lodné firmy, Sterling Shipping Inc. a Streymoy Shipping Limited, sú registrované v Spojených arabských emirátoch a tretia, HS Atlantica Limited, sídli v Libérii. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Úplatky sú na fronte bežné. Podľa ruského dôstojníka si vojaci môžu kúpiť napríklad potvrdenie o „otrase mozgu“ za desaťtisíc až 50-tisíc dolárov, v závislosti od hodnosti vojaka a miesta, kde sa na fronte nachádza. (meduza)

Ukrajinská pohraničná stráž neumožnila vycestovať z krajiny exprezidentovi Petrovi Porošenkovi. Ten to oznámil na sociálnych sieťach, incident neskôr potvrdil aj ukrajinský parlament.

Je to najmenej druhýkrát, čo Porošenkovi, rivalovi súčasného prezidenta Zelenského v predchádzajúcich prezidentských voľbách, nebol povolený výjazd z krajiny.

Ukrajinskí predstavitelia musia počas stanného práva získať pre cesty do zahraničia zvláštne povolenie.

Porošenko uviedol, že aj napriek predloženiu potrebných dokladov ho úrady na hraničnom priechode s Poľskom odmietli pustiť. Z krajiny tiež nesmú vycestovať muži od 18 do 60 rokov - Porošenko má 58.

Prvý podpredseda parlamentu Oleksandr Kornijenko následne potvrdil, že Porošenkovu povolenku zrušil. "(Porošenko) ako hlavný dôvod cesty uviedol účasť na neparlamentnej akcii, fóre Medzinárodnej demokratickej únie, kam zrejme patrí aj jeho strana. Spoločne s tým sa mali konať aj ďalšie stretnutia na vysokej úrovni," uviedol Kornijenko.

"Na základe našich vnútorných princípov je účasť na straníckych akciách povolená, po obdržaní listu, ktorého obsah nemôžem komentovať, sme ale túto pracovnú cestu museli zrušiť," citoval podpredsedu list Ukrajinska pravda.

Porošenko uviedol, že pri zahraničnej ceste chcel najprv navštíviť Poľsko, aby pomohol vyjednať ukončenie hraničnej blokády nákladných vozidiel.

"Je to protiukrajinská sabotáž," uviedol k zamietnutiu odchodu z krajiny Porošenko, ktorý bol prezidentom v rokoch 2014 až 2019 a teraz stojí na čele opozičnej strany Európska solidarita.

Štátny tajomník ministra zahraničia USA James C. O’Brien sa stretol s predsedom parlamentu Pellegrinim, ako aj premiérom Ficom, ministrom obrany Kaliňákom a ministrom zahraničia Blanárom.

Témou rokovaní bolo posilňovanie bilaterálnych vzťahov a pokračujúca podpora Ukrajine.

Informovalo o tom Veľvyslanectvo USA na Slovensku.

„Ako spojenci v najsilnejšej aliancii sveta, v NATO, štátny tajomník James C. O’Brien a veľvyslanec Gautam Rana poďakovali predsedovi vlády a ministrom za neustálu podporu Slovenska Ukrajine. Diskutovali aj o príležitostiach na zvýšenie obchodu a vyjadrili Slovensku uznanie za kroky v oblasti energetickej bezpečnosti a zelených technológií v našom regióne a za urýchlenie prechodu na čistú energiu prostredníctvom programov, ako je projekt Phoenix amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý podporuje klimatické ciele Slovenska,“ uviedlo Veľvyslanectvo USA na Slovensku.

Veľvyslanec Rana a štátny tajomník O’Brien tiež vyjadrili trvalý záväzok Spojených štátov k princípom demokracie, presadzovaniu právneho štátu, vykoreneniu korupcie, zabezpečenie slobody tlače a ochrane základných ľudských práv a slobôd pre všetkých ľudí. (SITA)

Švajčiarsko zatiaľ zmrazilo ruské finančné aktíva v hodnote 7,7 miliardy švajčiarskych frankov na základe sankcií proti Rusom kvôli invázii na Ukrajinu. Informoval o tom Štátny sekretariát pre hospodárske záležitosti.

Suma, ktorá je zatiaľ len provizórnym odhadom, znamená mierne zvýšenie oproti vlaňajším 7,5 miliardy zablokovaných frankov, poznamenala agentúra Reuters. SECO upozornil, že číslo sa môže ešte zmeniť.

Neutrálne Švajčiarsko sankcie uvalilo tým, že sa pripojilo k tým únijným.

Presnú výšku zmrazeného majetku je ťažké určiť, pretože na sankčný zoznam sú dopĺňané nové osoby a iné zase boli vyškrtnuté. Medzitým prebiehajú právne prípady týkajúce sa uplatňovania sankcií na ďalšie majetky. (ČTK)

Zástupcu Ruska nevzali za člena novej Rady Medzinárodnej námornej organizácie, ktorá je agentúrou Organizácie Spojených národov zaoberajúcou sa otázkami bezpečnosti lodnej dopravy. IMO to uviedla na mikroblogovacej sieti X.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Vítam toto spravodlivé rozhodnutie. V poslednom desaťročí žiadna krajina neurobila viac pre podkopanie slobody plavby ako Rusko. Ďakujem členom IMO za to, že urobili tento dôležitý krok,“ napísal na platforme X ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj.

Generálmajor Vladimir Zavadskij je pravdepodobne ďalší ruský veliteľ, ktorý zomrel na Ukrajine. Nie však v boji. Niektoré ruské zdroje uvádzajú, že za jeho smrťou môže byť mína, ktorú položili jeho vlastní. (SME)

Približne polovica Ukrajincov si nerobí žiadne dlhodobé plány a podiel ľudí, ktorí si robia celoživotné plány, klesol za posledný rok z 19 percent na 12 percent. Vyplýva to z prieskumu ukrajinskej sociologickej organizácie Rating.

Podľa prieskumu 15 percent Ukrajincov si plánuje svoj život na obdobie šesť až dvanásť mesiacov a 22 percent na nie dlhšie ako niekoľko mesiacov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Prieskum uskutočnili 22. a 23. novembra a zahŕňal tisíc respondentov starších ako 18 rokov zo všetkých ukrajinských oblastí okrem okupovaných území. (SITA)

Ukrajinská bezpečnostná služba vyhodila do vzduchu ďalší vlak na kľúčovej ruskej železničnej trati v republike Buriatsko na ruskom Ďalekom východe. Uviedol to zdroj z bezpečnostnej služby.

Údajne ide o druhú fázu operácie SBU na vyradenie železničnej trate Bajkal-Amur z prevádzky. Táto železničná trasa, ktorá je kľúčová pre ruskú vojenskú logistiku, je súčasťou siete tratí spájajúcich Rusko s Čínou.

„Ruské špeciálne služby by si mali zvyknúť na to, že naši ľudia sú všade. Dokonca aj v ďalekom Buriatsku," povedal zdroj.

SBU správy o svojich akciách v Rusku oficiálne nekomentuje, ale vojenská spravodajská služba Ukrajiny vo štvrtok oznámila, že uskutočnila sabotážnu operáciu s cieľom paralyzovať železničnú infraštruktúru v Moskovskej oblasti.

Ruské ostreľovanie si od začiatku tohto roka vyžiadalo životy viac ako dvoch tisíc ukrajinských civilistov. Ďalších 11-tisíc obyvateľov krajiny utrpelo zranenia. Uviedol to ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

Moskva proti 24 ukrajinským regiónom podnikla 59-tisíc úderov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Počas stretnutia s veľvyslancami krajín G7 Klymenko oznámil, že ukrajinskí policajti zaevidovali takmer 101-tisíc vojnových zločinov spáchaných ruskou armádou na Ukrajine. Ide o ostreľovanie, zneužívanie civilistov, deportácie a nezákonné zadržiavania.

Únia autodopravcov Slovenska zablokovala hraničný priechod Vyšné Nemecké s Ukrajinou. Blokáda potrvá do 30. decembra. Dopravcovia protestujú proti liberalizácii pravidiel Európskej únie pre ukrajinských dopravcov. (SME)

Petrohradská značka oblečenia predviedla kolekciu inšpirovanú prezidentom Putinom. Tvoria ju teplákové súpravy, šiltovky a farebné tenisky s motívmi Putinovej tváre, koruny alebo päťcípej hviezdy a v štýle pop-artu.

Informovala o tom agentúra APF a miestne petrohradské médiá, ktoré zverejnili prezentáciu kolekcie.

Jeden z návštevníkov módnej prehliadky, 48-ročný podnikateľ Andrej Něčajev, novinárom AFP povedal, že ukázané modely podľa neho s obrazom ruského prezidenta dobre korešpondujú. Putin je totiž podľa neho "športový a štýlový" líder.

Dizajn oblečenia vychádzal z niekoľko rokov starej výstavy prokremeľského maliara Alexeja Sergijenka venovanej Putinovi, ktorá sa volala "Prezident, človek s najláskavejšou dušou".

Sergijenko agentúre AFP vysvetlil, že motív koruny na jednom zo svojich obrazov zvolil z toho dôvodu, že vie, že Putin bude zvolený "znova a znova". "Preto som namaľoval tento výjav, ktorý hovorí, že Putina budeme mať ešte dlho, navždy," zveril sa na okraj prehliadky novinárom agentúra.

Ruský minister zahraničia Lavrov povedal, že Rusko nevidí dôvod prehodnocovať ciele vojny proti Ukrajine. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské médiá.

„Verím, že vedenie našej špeciálnej vojenskej operácie vie, aké ciele sleduje. Kontrolu nad touto operáciou permanentne vykonáva najvyšší veliteľ. A nevidíme dôvod, prečo by sa naše ciele mali prehodnocovať,“ povedal Lavrov na stretnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v severomacedónskom Skopje.

Na možné problémy v dodávkach energií počas zimy sa pripravuje takmer 75 percent Ukrajincov. Najintenzívnejšie sa na možné výpadky dodávok pripravujú obyvatelia Kyjeva, ľudia v mladom a strednom veku a ľudia s vyššími príjmami.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý 22. a 23. novembra urobila sociologická firma Rating.

Najčastejšie sa Ukrajinci na prípadné problémy v dodávkach energií pripravujú nákupom bateriek, vytváraním zásob potravín a pitnej vody a nákupom akumulátorov a generátorov. Každú z týchto činností vykonávala viac ako polovica opýtaných.

Výsledky prieskumu ukazujú, že 74 percent Ukrajincov neplánuje opustiť svoje domovy, ak týždeň zostanú bez elektriny. Takmer štvrtina Ukrajincov sa v takom prípade plánuje presťahovať na iné miesto. Jedenásť percent sa bude snažiť presťahovať v rámci svojej lokality, 8 percent do inej lokality, 3 percentá do prechodného ubytovania, napríklad v škole a podobne, a dve percentá respondentov sa pokúsia odísť do zahraničia. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruská armáda na Ukrajine postupuje vo všetkých smeroch, tvrdí ruský minister obrany Šojgu. Podľa analytikov sa však front na Ukrajine hýbe len málo, informuje agentúra AFP.

Napriek tomu, že frontová línia sa tento rok veľmi nepohla, prebiehajú na fronte stále intenzívne boje. V poslednom období to je najmä priemyselné mesto Avdijika. Rusko v októbri obnovilo svoju snahu o jeho dobytie a podľa analytikov dosiahlo isté územné zisky za cenu obrovských ľudských strát.

Ruský rezort obrany v stredu informoval, že jeho sily dobyli obec Chromove na predmestí Bachmutu.

Ukrajina uviedla, že Rusko značne zvýšilo svoje vojenské aktivity na východe krajiny. Ukrajinskí vojaci sa však podľa Kyjeva stále držia. (TASR)

Ruský dirigent Valerij Gergijev, ktorý má blízke vzťahy s Kremľom, sa stal novým riaditeľom moskovského divadla Boľšoj teatr. Ruský premiér Michail Mišustin podpísal príslušné nariadenie, oznámila ruská vláda.

Gergijev podporuje politiku ruského prezidenta Vladimira Putina a západné inštitúcie ho kritizovali za to, že neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajine.

Krátko po začiatku invázie bol odvolaný z funkcie šéfdirigenta Mníchovskej filharmónie. V súčasnosti je umeleckým riaditeľom Mariinského divadla v Petrohrade.

Doterajší šéf Boľšoj teatr Vladimir Urin oznámil rezignáciu vo štvrtok prostredníctvom videozáznamu na internete. Hovorkyňa divadla v piatok potvrdila pravosť videozáznamu.

Urin vlani krátku po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu spolu s ďalšími predstaviteľmi z oblasti kultúry podpísal vyhlásenie žiadajúce ukončenie vojny. Mnohí umelci pôsobenie v Boľšom teatre pre vojnu a západné sankcie ukončili buď na základe vlastného rozhodnutia alebo vynútene. (TASR)

Európska únia musí vyvíjať v oblasti spoločnej obrany úsilie s cieľom dosiahnuť plnohodnotnú obrannú úniu. Uviedla to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na konferencii Európskej obrannej agentúry.

"Dosiahli sme hmatateľný pokrok smerom k európskej obrannej únii. Strategické výzvy, ktorým čelíme, však narastajú ešte rýchlejšie," povedala von der Leyenová. EK podľa jej slov na začiatok budúceho roka pripravuje novú Európsku obrannú priemyselnú stratégiu (EDIS).

Von der Leyenová pripomenula, že Európska únia vznikla ako mierový projekt. "Mier si však vyžaduje bezpečnosť. Musíme o našej Únii opätovne premýšľať ako o bezpečnostnom projekte, aby Európa dokázala prevziať strategickú zodpovednosť za našu vlastnú budúcnosť," povedala.

Strategická zodpovednosť je podľa jej slov dôležitá v prvom rade na podporu Ukrajiny vo vojne proti Rusku tak dlho, ako to bude potrebné. "Nebude to ľahké a presne tu musí byť naše odhodlanie pevné ako skala," uviedla a dodala, že Rusko sa usiluje prevziať iniciatívu a situácia na bojisku sa stáva veľmi náročnou.

"Putin v súčasnosti dokonca ani nemá pod kontrolou všetky územia, ktoré anektoval," povedala, Pripomenula úspechy Ukrajiny pri oslobodzovaní okupovaného územia, vstup Fínska do EÚ či sankcie EÚ voči Rusku.

"Potrebujeme ozbrojené zložky členských krajín, ktoré sú pripravené na všetky možné scenáre," povedala. Vzťahuje sa to na klasické i hybridné hrozby na súši, vo vzduchu, na mori i vo vesmíre. (TASR)

Vojna sa s príchodom zimy ocitla v novej fáze, a hoci letná protiofenzíva nepriniesla žiadané výsledky, Ukrajina sa nevzdá, povedal prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa sústredí na posilnenie domácej zbrojárskej výroby.

Kyjev sa preto obracia na spojencov, aby mu poskytli výhodné pôžičky a licencie na výrobu a opravy ich zbraní. "To je cesta von," vyhlásil Zelenskyj s poznámkou, že nič nedesí Rusko viac ako vojensky sebestačná Ukrajina. Tá sa vojenskej agresii svojho rozlohou výrazne väčšieho suseda bráni už viac ako 20 mesiacov, pomáhajú jej v tom mnohé západné krajiny dodávkami zbraní. Kyjev chce zároveň navýšiť domácu zbrojnú výrobu, aby krajina nebola závislá od vonkajších dodávateľov.

Vláda na tento účel vyčlenila značnú časť rozpočtu, ale rodiaci sa priemysel nestačí zabezpečiť to, čo je potrebné na rozhodujúci posun v boji proti lepšie zásobenému Rusku, píše AP.

"Ak sa naša výroba stane silnou, veľmi výkonnou, budeme závislí hlavne od seba. Rusko chápe, že všetky jeho plány na destabilizáciu, expanziu a okupáciu Ukrajiny skončia," myslí si ukrajinský prezident, podľa ktorého je zároveň nutné Moskve zabrániť obchádzaniu západných sankcií a vyrábať zbrane, v ktorých využíva súčiastky pochádzajúce z iných krajín.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukázal hrôzy zákopov. Je dobré, ak počujete hlasy Rusov, hovorí režisér Sencov Čítajte 

Kyjevu tiež robí starosti to, aby súčasná vojna medzi Izraelom a radikálnym islamistickým hnutím Hamas neodviedla v kritickom momente globálnu pozornosť od ruskej invázie na Ukrajinu inam. Mohlo by to znížiť medzinárodnú pomoc a obmedziť schopnosť Ukrajincov brániť sa.

Zelenskyj v rozhovore, ktorý agentúre poskytol počas cesty do Charkovskej oblasti, okrem iného tiež uviedol, že vojna sa teraz nachádza v novej fáze. "Zima ako celok je nová fáza vojny," uviedla hlava štátu. Očakáva sa, že zimné mesiace skomplikujú boje po tom, ako letná protiofenzíva nepriniesla želané výsledky, píše AP.

"Chceli sme rýchlejšie výsledky. Z tohto pohľadu sme, žiaľ, nedosiahli požadované výsledky. To je fakt, "zhodnotil protiofenzívu Zelenskyj. Ukrajina podľa neho nedostala od spojencov všetky zbrane, ktoré potrebovala, a úlohu zohráva tiež obmedzená veľkosť jeho armády.

A posledné mesiace priniesli z pohľadu Kyjeva aj niekoľko pozitívnych momentov - Ukrajine sa podľa neho podarilo dosiahnuť postupné zisky proti lepšie vyzbrojenému a opevnenému nepriateľovi, po ukrajinských útokoch zoslabla ruská čiernomorská flotila a funguje dočasný Kyjevom zriadený koridor pre vývoz ukrajinského obilia.

Ruské útoky zabili štyroch civilistov v Doneckej oblasti na východe a v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Ďalších 16 civilistov bolo zranených. 

V Doneckej oblasti prišiel o život jeden človek a ďalších šesť utrpelo zranenia, konštatovala vojenská administratíva oblasti. V Chersonskej oblasti ruské útoky zabili troch ľudí a osem ďalších zranili, oznámil jej gubernátor Oleksander Prokudin. Rusi proti oblasti podnikli 91 útokov.

Rusko predpokladá, že západné sankcie budú trvať mnoho rokov, ale vplyv USA na svetovú ekonomiku slabne, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov. 

Peskov komentoval rozhovor, v ktorom štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí USA pre energetické zdroje Geoffrey Pyatt pre noviny Financial Times povedal, že cieľom Washingtonu je do konca desaťročia znížiť ruské príjmy z ropy a plynu na polovicu.

"Nepochybujeme o tom, že tieto sankcie budú trvať mnoho rokov. Vieme to aj bez vyjadrení rešpektovaného (amerického) predstaviteľa. Vychádzame z toho pri formulovaní našej línie," povedal Peskov novinárom.

Rusko sa často chváli, že jeho ekonomika sa ukázala byť odolnejšia, než sa očakávalo, voči bezprecedentným sankciám, ktoré na neho Západ uvalil pre vojnu na Ukrajine. Ale zároveň čelí pretrvávajúcej vysokej inflácii a nedostatku pracovnej sily a motorom jeho hospodárskeho rastu, ktorý v októbri dosiahol 5 %, je najmä masívny nárast vojenskej výroby.

"Nepochybujeme ani o tom, že Spojené štáty sa budú naďalej snažiť vyvíjať tlak na Rusko a celý systém jeho obchodných a ekonomických vzťahov, čím v podstate zničia formát týchto vzťahov," povedal Peskov.

V snahe kompenzovať pokles obchodu so Západom sa Rusko obrátilo na Čínu, Indiu a ďalšie trhy na Blízkom východe, v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. (TASR)

Za odvysielaním prejavu ukrajinského prezidenta Zelenského v televízii na Rusmi okupovanom polostrove Krym bola ukrajinská spravodajská služba. Prejav bol súčasťou opatrení na obnovenie ukrajinskej suverenity nad Krymom.

Všetky kanály IPTV na okupovanom Kryme vysielali vo štvrtok prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, šéfa obranného spravodajstva Budanova a vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Zalužného.

Obyvatelia si to všimli približne o 21:30 miestneho času. Po chvíli si to uvedomili aj Rusi, ktorí vysielanie vypli a nahradili ho čiernou obrazovkou. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruský súd rozhodol o predĺžení väzby novinárky Kurmaševovej. Jej pôvodná väzba sa mala skončiť 5. decembra. Podľa obvinenia zbierala informácie o ruskej armáde a nesplnila si zákonnú povinnosť a nezaregistrovala sa ako tzv. zahraničný agent. (TASR)

Rusko zadržalo muža podozrivého zo sabotáže na vojenské zariadenia a železničnú trať. Muža s rusko-talianskym občianstvom údajne naverbovala ukrajinská vojenská rozviedka. 

Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby je zodpovedný za vykoľajenie 19 vozňov nákladného vlaku začiatkom novembra v Riazanskej oblasti juhovýchodne od Moskvy.

Služba uviedla, že osoba narodená v roku 1988 "umiestnila na železničnú trať podomácky vyrobené výbušné zariadenia". Podľa FSB je zodpovedný aj za predchádzajúci útok na letisko v rovnakom regióne.

Ruskí vyšetrovatelia tvrdia, že muž sa vo februári priznal, že ho naverbovala ukrajinská vojenská rozviedka. V Lotyšsku mal absolvovať výcvik s príslušníkmi lotyšských tajných služieb a potom sa o mesiac neskôr vrátil do Riazane.

Vo vyhlásení FSB sa uvádza, že pri domovej prehliadke našli materiál na výrobu výbušnín a podomácky vyrobené zariadenia. (TASR)

Vladimir Putin pred prezidentskými voľbami nechce hovoriť o vojne na Ukrajine a kritike Západu, predpokladá to americký Inštitút pre štúdium vojny. Moskva sa pokúša ovládnuť ruský informačný priestor a zintenzívnila opatrenia na podporu autocenzúry.

Putin a ruské úrady už naznačili svoj zámer zintenzívniť úsilie o cenzúru tvrdením, že niektorí ruskí občania, ktorí opustili svoju krajinu aj ktorí v nej zostali, sa snažia zdiskreditovať nadchádzajúce ruské prezidentské voľby. Preto Rusko urobí „všetko potrebné,“ aby zabránilo zasahovaniu do volieb.

Inštitút naznačil, že vojna na Ukrajine v Rusku vytvorila „nové sociálne napätie a vyostrila už existujúce,“ čo v ruskom informačnom priestore zostáva veľmi viditeľné napriek pokračujúcim snahám Kremľa o cenzúru. (SITA, Kyiv Independent)

Ruský prezident Putin nariadil prevod práv všetkých zahraničných akcionárov na letisku Pulkovo v Petrohrade na nový ruský subjekt. Medzi zahraničnými akcionármi sú nemecká spoločnosť Fraport AG a katarský investičný fond.

Na základe dekrétu, ktorý Moskva zverejnila sa podiely v držiteľovi licencie na prevádzku letiska registrovanom na Cypre spoja a presunú do novej domácej spoločnosti. Existujúcim investorom tak aj naďalej zostanú ich podiely, ale nebudú môcť hlasovať.

Rozhodnutie bolo odôvodnené "ohrozením národných záujmov a hospodárskej bezpečnosti Ruskej federácie v dôsledku porušenia záväzkov zo strany niektorých zahraničných právnických osôb," uvádza sa v dekréte. Putin nariadil tiež vláde, aby vytvorila nový riadiaci orgán pre prevádzkovateľa letiska Pulkovo.

Rusko preberá kontrolu nad miestnymi prevádzkami veľkých zahraničných firiem zo štátov, ktoré považuje za nepriateľské, ako odvetu za sankcie proti Moskve za inváziu na Ukrajinu vo februári 2022. Zmocnilo sa napríklad kontroly nad ruskými závodmi Danone a Carlsberg a dosadilo Putinových spojencov, aby ich riadili.

Opatrenia prijaté v prípade letiska Pulkovo sa líšia tým, že zasiahli aj investičný fond Kataru, teda krajiny, ktorá zaujala neutrálnejší postoj k vojne Ruska proti Ukrajine. Dekrét prináša tiež možnosť obnovy hlasovacích práv zainteresovaných strán "na ich žiadosť a za predpokladu, že uzavrú korporátne dohody s ostatnými členmi spoločnosti a zaviažu sa dodržiavať ruskú legislatívu". (TASR)

Prístupové rokovania Ukrajiny nie sú pripravené, tvrdí maďarský premiér. Namiesto okamžitého pristúpenia by sa podľa slov Orbána mala najskôr uzavrieť dohoda o strategickom partnerstve s Ukrajinou na obdobie piatich až desiatich rokov.

Príprava neznamená, že napíšu prácu a všetci si ju prečítajú, ale že s každým rokujú, pričom sa ukáže, kto má aké záujmy, a potom ich koordinujú, dodal premiér.

"Keď bude zrejmé, že vieme spolupracovať, tak otvorme otázku členstva, ale to je možné až po mnohých rokoch," povedal Orbán. Podčiarkol, že keď je krajina vo vojne, jej právny systém a politický systém fungujú inak.

"Nevieme teda povedať, či Ukrajina plní princípy právneho štátu na členstvo v EÚ, ani aké veľké je územie krajiny, keďže časť je pod ruskou okupáciou, aká veľká je jej populácia, keďže ľudia neustále utekajú. Nevieme ani to, aké dôsledky by malo začlenenie ukrajinského poľnohospodárstva do voľného trhu," uzavrel predseda maďarskej vlády. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 1 280 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 330 040, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu prišlo aj o trinásť tankov, tridsaťdva obrnených bojových vozidiel pechoty, dvadsaťdva delostreleckých systémov a dva raketomety. Od začiatku invázie na Ukrajinu Moskva podľa Kyjeva celkovo stratila už 5 564 tankov, 10 372 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 931 delostreleckých systémov a 912 raketometov.

Od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine poškodených alebo zničených už viac ako 170-tisíc budov, oznámila predsedníčka výboru ukrajinského parlamentu pre regionálny rozvoj a územné plánovanie Šuľaková.

Podľa odhadu súkromnej univerzity Kyjevská ekonomická škola bolo zničených 20-tisíc obytných budov, viac ako 3500 vzdelávacích inštitúcií a 420 veľkých a stredných firiem. Deštrukcia postihla aj letiská, 344 mostov a križovatiek a 25-tisíc ciest.

Šuľaková dodala, že úlohou je nielen tieto lokality obnoviť, ale aj vybudovať ich lepšie, ako predtým.

Rusko začalo vojnu proti Ukrajine 24. februára 2022 a jeho invázia odvtedy spôsobila rozsiahlu deštrukciu a vyžiadala si vyše 10-tisíc civilných obetí. (TASR)

Ukrajinské letectvo hlási za uplynulú noc zostrelenie 18 z 25 dronov, ktoré vyslala ruská armáda. Ruské námorníctvo zasa podľa ruského rezortu obrany zneškodnilo v Čiernom mori ukrajinské plavidlo bez posádky.

Kyjev tiež ráno oznámil, že ukrajinská armáda zostrelila jednu z dvoch rakiet vzduch-zem Ch-59.

Dronový útok Rusko podľa Ukrajincov viedlo z juhozápadu svojho územia a okupovaného Krymu, rakety odpálilo zo vzdušného priestoru okupovanej časti Chersonskej oblasti. Informácie o prípadných škodách alebo obetiach ukrajinská strana nezverejnila.

Server Ukrajinská pravda zároveň píše, že v noci platil letecký poplach na juhu a východe Ukrajiny. Výbuchy sa ozývali v meste Kropyvnyckyj na strednej Ukrajine, bližšie informácie o ich následkoch nie sú k dispozícii.

Podľa ruského námorníctva sa v oblasti západného Čierneho mora ku Krymu blížilo ukrajinské plavidlo bez posádky. "Zistený cieľ bol zničený," tvrdí Moskva. Rusko ukrajinský Krym protiprávne anektovalo v roku 2014. (ČTK)

Nemecká vláda podporuje začatie prístupových rokovaní Európskej únie s Ukrajinou a chce jej pomôcť s potrebnými reformami, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz.

Scholz o tom ubezpečil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v telefonickom rozhovore. Nemecký kancelár zdôraznil, že budúcnosť Ukrajiny je v Európskej únii. Nemecko bude ďalej podporovať Ukrajinu, vrátane vojenskej oblasti, v úzkej spolupráci s európskymi a medzinárodnými partnermi.

Ukrajina, tak ako jej malý sused Moldavsko, v súčasnosti čaká na rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní.

Európska komisia v zásade pred dvoma týždňami tento krok odporučila, ale ešte to musia schváliť vlády jednotlivých členských štátov EÚ. Rozhodnutie má padnúť na poslednom riadnom summite tohto roka 14. a 15. decembra.

Zatiaľ nie je jasné, či bude toto rozhodnutie v prospech Ukrajiny. Hlavným dôvodom neistoty je, že požiadavky ohľadne reforiem ešte neboli úplne splnené.

Zelenskyj v poslednom čase opakovane pri viacerých príležitostiach potvrdil, že jeho krajina sa intenzívne snaží robiť všetky požadované reformy. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj na porade v Záporoží nariadil vojakom rýchlo budovať opevnenie na všetkých hlavných úsekoch frontu. "Na všetkých základných smeroch, kde je nutné posilniť, je potrebné urýchliť výstavbu," uviedol.

Ide najmä o úseky frontu pri Avdijivke a Marjinky, Kupjanska a Lymanu, ako aj o výstavbu opevnenia v Sumskej, Černihivskej, Kyjevskej, Rivnenskej, Volyňskej a tiež na juhu Chersonskej oblasti.

S generálmi a oblastnými náčelníkmi prezident rokoval podľa svojich slov tiež o financovaní a zapojení rôznych zdrojov, vrátane súkromného podnikania do opevňovacích prác.

"Priorita je jasná. Ďakujem všetkým, ktorí pracujú na tejto výstavbe a pri výrobe (stavebných) materiálov, "dodal. Na programe bola tiež otázka, čo ukrajinská armáda potrebuje od zahraničných partnerov na posilnenie obranných línií.

Osobitnú pozornosť účastníci porád venovali výstavbe krytov v školách, aby sa deti mohli učiť nielen po internete, dodal Zelenskyj.