Ukrajina Rusko Online: Rusi prišli na Ukrajine už o siedmeho generála, píše BBC

V Kazachstane odsúdili muža, ktorý bojoval na Ukrajine za vagnerovcov, dostal šesť rokov a osem mesiacov. Muža, z odľahlej dediny, naverbovali cez sociálnu sieť VK. Nalákali ho na finančnú odmenu.

Po vycestovaní do Ruska a absolvovaní vojenského výcviku ho poslali do ukrajinského mesta Bachmut, kde sa podľa súdu "zúčastnil na bojových operáciách podkopávajúcich ústavný poriadok a narušujúcich územnú celistvosť Ukrajiny".

Neskôr muž utrpel zranenia a prepustili ho. "Súd uznal úprimnú ľútosť obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť," napísal súd a dodal, že mužov trest je kratší než sedem až desať rokov väzenia predpísaných zákonom. Mužovu finančnú odmenu súd skonfiškoval v rámci trestu.

Ruské sily dobyli Bachmut v máji po krvavých opotrebovávacích bojoch, ktoré si údajne vyžiadali životy tisícov ukrajinských a ruských vojakov vrátane mnohých vagnerovcov.

Aj tento prípad svedčí podľa agentúry AFP o nespokojnosti Kazachstanu s vojnou na Ukrajine i jeho čoraz väčšom odklone od Moskvy.

Astana si zachováva blízke ekonomické a politické vzťahy so svojím susedom, niekdajšou sovietskou republikou, ale odmieta schváliť inváziu Moskvy na Ukrajinu alebo ruské anektovanie ukrajinského územia. (TASR)

Rusko v stredu opätovne nezvolili na ďalšie dvojročné obdobie do Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Prvýkrát od vzniku organizácie tak nie je v tomto rozhodovacom orgáne zastúpené.

Rusko podľa agentúry TASS získalo 65 hlasov, potrebných však bolo najmenej 66. Kandidovalo v rámci východoeurópskeho bloku, ktorý má v rade pridelených päť kresiel. Na funkčné obdobie 2024 - 2026 sa uvoľnili tri, ktoré získali Ukrajina, Litva a Poľsko.

Výkonná rada pozostáva zo 41 členov volených na základe rotácie konferenciou zmluvných štátov na obdobie dvoch rokov. Dohliada na činnosť Technického sekretariátu a je zodpovedná za dodržiavanie Dohovoru o chemických zbraniach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj výsledok hlasovania privítal. "Organizácia pre zákaz chemických zbraní je rešpektovaná medzinárodná organizácia, teroristi tam nemajú miesto," napísal na sociálnej sieti X.

Vylúčenie Ruska z Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní je podľa neho "logickým dôsledkom" ruskej agresie proti jeho krajine. "Úloha Moskvy v medzinárodných záležitostiach je čoraz menšia a jej izolácia čoraz väčšia," konštatoval Zelenskyj.

Organizácia pre zákaz chemických zbraní so sídlom v Haagu dostala v roku 2013 Nobelovu cenu za mier za snahu zbaviť Zem chemických zbraní. Organizácia zohrala kľúčovú úlohu v občianskej vojne v Sýrii, keď Damask súhlasil s likvidáciou svojho arzenálu chemických zbraní.

V júli organizácia oznámila "míľnik", že všetky deklarované chemické zbrane na celom svete boli dokázateľne nenávratne zničené. (TASR)

Ruské úrady vydali zatykač a vedú trestné konanie voči ukrajinskej speváčke Ďzamale za šírenie "hoaxov" o ruskej armáde. Susana Džamaladinovová, ktorá má krymskotatársky pôvod, sa zdržiava v zahraničí.

Džamala podľa prokuratúry 4. apríla 2022, keď bola mimo územia Ruskej federácie, zverejnila na sociálnej sieti príspevok "obsahujúci zámerne nepravdivé informácie o akciách ruských ozbrojených síl počas špeciálnej vojenskej operácie". Prokuratúra tvrdí, že speváčka bola motivovaná "nenávisťou" voči ruskej armáde a ak vkročí do Ruska, bude zadržaná.

Ruské médiá minulý týždeň oznámili, že v októbri 2023 ruské ministerstvo vnútra zaradilo Džamalu na zoznam hľadaných osôb za šírenie "falošných správ" o ruskej armáde.

Džamala vyhrala v roku 2016 pesničkovú súťaž Eurovízia so svojou piesňou "1944" o deportácii Tatárov z jej rodného Krymu sovietskym režimom. Ruskí predstavitelia už vtedy tvrdili, že skladba je príliš politická a porušuje pravidlá súťaže.

Aby ruská armáda posilnila svoje rady, ale zároveň sa vyhla ďalšej kontroverznej vlne mobilizácie a tomu, že si pred budúcoročnými prezidentskými voľbami rozhnevá verejnosť, spolieha sa čoraz viac na nábor vojakov vo väzniciach. (Washington Post)

Ruský súd nariadil mužovi desať dní väzenia po tom, čo prstom napísal odkaz "Nie vojne" na snehom pokrytý turniket pri vstupe na klzisko v Gorkého parku v Moskve.

Podľa súdnych dokumentov sa prípad stal 23. novembra a muž menom Dmitrij Fjodorov bol odsúdený deň po zadržaní políciou.

Polícia charakterizovala incident ako čin proti verejnému poriadku podľa zákona, ktorý je zameraný proti každému, kto konal verejne s cieľom poškodiť povesť ruských ozbrojených síl - takýto trestný čin sa trestá pokutou.

Fjodorov, ktorý na súde priznal, že napísal protivojnové heslo, dostal desať dní väzenia za to, že neuposlúchol políciu a údajne odmietol ísť na policajnú stanicu. Muž toto tvrdenie podľa súdnych dokumentov poprel.

Dostal aj pokutu v neznámej výške, evidentne za napísanie hesla "Nie vojne", ako napísali ruské médiá. V súdnych dokumentoch zverejnených online sa to však nespomína. (TASR)

NATO zvýši kapacity ukrajinského obranného priemyslu a lepšie zabezpečí ošetrovanie zranených Ukrajincov, vyhlásil ukrajinský minister zahraničia Kuleba po stretnutí s ministrami krajín Severoatlantickej zmluvy. (SITA)

Poľská pohraničná stráž vyšle svojich odborníkov na fínsku hranicu s Ruskom, ktorú tento severský štát uzavrel pre zvýšený prílev migrantov z Blízkeho východu. Ruská vláda následne vyhlásila, že to bude vnímať ako hrozbu.

"(Naši odborníci) budú hovoriť o právnych riešeniach aj o spolupráci s armádou. Na misii sa zúčastnia odborníci z pohraničnej stráže a armády," uviedla pre agentúru PAP hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská.

Informoval o tom aj šéf poľského Národného bezpečnostného úradu Jacek Siewiera. Poľsko sa podľa neho s Fínskom podelí o skúsenosti, ktoré získalo počas migračného tlaku z Bieloruska na jeseň 2021.

Fínske ministerstvo vnútra a pohraničná stráž uviedli, že o dohode s Poľskom nevedia. Ministerstvo zahraničných vecí, obrany a ozbrojené sily Fínska sa k týmto informáciám doposiaľ nevyjadrili.

Podľa hovorcu ruskej vlády Dmitrija Peskova je "zvýšené nasadenie vojenských jednotiek na (fínsko-ruskej) hranici hrozbou" a akékoľvek plánované nasadenie vojakov považuje za "nevyprovokované a neopodstatnené".

V priebehu posledných týždňov prišlo do Fínska takmer 1000 migrantov z Afganistanu, Kene, Maroka, Sýrie, Jemenu či Pakistanu a Somálska. Helsinki obvinili Moskvu, že ich úmyselne posiela na fínsko-ruskú hranicu, a to bez potrebných dokladov.

USA sa mýlia, ak sa domnievajú, že môžu vyhrať ďalšie preteky v zbrojení, vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Diplomat, ktorý je zodpovedný za vzťahy s USA, nešírenie zbraní a kontrolu zbrojenia, varoval, že vojenský konflikt medzi Moskvou a NATO nemožno vylúčiť.

Riabkov však povedal, že Rusko sa nevyhráža konfliktom so západnou vojenskou alianciou a že „bremeno je úplne na strane NATO“. Súčasné okolnosti nie sú „priaznivé“ pre rozhovory o zbrojení s USA, povedal pre denník Izvestija.

„Ak Spojené štáty očakávajú, že vyhrajú ďalšie preteky v zbrojení a zopakujú do istej miery skúsenosti z obdobia prezidentovania Ronalda Reagana, potom sa Američania mýlia. Nepodľahneme provokáciám, ale môžeme zaručiť, že zaistíme našu bezpečnosť,“ skonštatoval Riabkov. (SITA)

Na Ukrajine prišiel o život ďalší ruský generál, píše BBC. Niekoľko ruských zdrojov podporujúcich vojnu Ruska proti Ukrajine informovalo podľa stanice o smrti generálmajora Vladimira Zavadského, ktorý bol zástupca veliteľa 14. armádneho zboru.

Prvé správy o Zavadského smrti sa podľa BBC objavili v utorok večer na verejne neprístupnom chate moskovskej školy vojenských veliteľov. Podľa záznamu, s ktorým sa zoznámila ruská redakcia BBC, jeden z absolventov napísal, že generál sa stal obeťou výbuchu míny v oblasti bojov.

O tom, že generál zahynul pri meste Izjum v Charkovskej oblasti, informovala v stredu agentúra Novorossija, zriadená skupinou Cargrad Media pravoslávneho oligarchu Konštantína Malafejeva. Podľa iných zdrojov mohol Zavadskij prísť o život pri dedine Krynky v Chersonskej oblasti, kde ruská armáda v posledných týždňoch bojuje s ukrajinskými jednotkami, ktoré tu vytvorili predmostie na ľavom, východnom brehu rieky Dneper.

Správy o smrti generála Zavadského sa objavili tiež na sociálnej sieti VKontakte.

Moskovskú školu pre veliteľov Zavadskij absolvoval v roku 2000. V rokoch 2018 až 2020 velil elitnej jednotke v Moskovskej oblasti, Kantemirovskej tankovej divízii.

V čase smrti bol zástupcom veliteľa 14. armádneho zboru, ktorý v mierových časoch býval dislokovaný v Murmanskej oblasti na severe európskeho Ruska a bol podriadený veleniu Severnej flotily ruského vojenského námorníctva.

V súčasnosti je "arktická" 80. motostrelecká brigáda 14. armádneho zboru podľa ukrajinského vojenského analytika Konštantína Mašovca súčasťou ruského zoskupenia Dneper a je nasadená v Chersonskej oblasti. Taktiež kanál VČK-OGPU na sociálnej sieti Telegram tvrdí, že generál zahynul v oblasti pôsobnosti zoskupenia Dneper, a to "v dôsledku výbuchu míny v tyle, a nie v boji s nepriateľom".

Ruské ministerstvo obrany doteraz o generálovej smrti neinformovalo. Ak sa správy o Zavadského smrti potvrdia, stane sa siedmym ruským generálom zabitým od začiatku ruského vpádu do susednej krajiny. Ide o pomerne výrazné straty najvyššieho dôstojnického zboru. (ČTK)

Fínsko už uzavrelo svoj posledný fungujúci hraničný priechod s Ruskom. Priechod Raja-Jooseppi vo fínskom arktickom Laponsku, ktorý sa nachádza asi 250 kilometrov od severoruského mesta Murmansk.

Rozhodnutie uzavrieť celú 1340-kilometrovú fínsko-ruskú hranicu kabinet fínskeho premiéra Petteriho Orpa schválil v utorok pre obavy, že Moskva na vedenie „hybridnej vojny“ využíva migrantov a chce Fínsko destabilizovať po jeho vstupe do NATO.

Fínske úrady uviedli, že od augusta dorazilo na rusko-fínske približne tisíc migrantov bez víz alebo platných dokladov, z toho viac ako 900 v novembri.

Ďalší ministri zahraničných vecí európskych štátov potvrdili ukrajinskému ministrovi zahraničných vecí Kulebovi, že sa nezúčastnia na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na protest proti účasti Ruska.

Kuleba zdôraznil, že Ukrajina, Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré verejne oznámili bojkot stretnutia OBSE v Severnom Macedónsku, nie sú jedinými krajinami, ktorých ministri tam neprídu.

„Viac ako štyri krajiny nesúhlasia s účasťou ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova," povedal Kuleba. Dodal, že už dostal ubezpečenia od niekoľkých ďalších kolegov, ktorí sa vyhnú účasti na spoločnom stretnutí s Lavrovom v Skopje. (SITA, Ukrajinská pravda)

Otrava manželky šéfa ukrajinskej rozviedky bola pravdepodobne pokusom o atentát zo strany Ruska, domnieva sa ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba.

Marianne Budanovovej, manželke Kyryla Budanova, bola v utorok diagnostikovaná otrava ťažkými kovmi a lieči sa v nemocnici. Boli to látky, ktoré sa v žiadnom prípade nepoužívajú v bežnom živote ani v armáde a ich prítomnosť môže naznačovať úmyselný pokus o otrávenie Budanovovej.

„Má zmysel predpokladať, že to bol pokus, je to pokus o atentát na jej život, pretože vieme, že Rusko sa predtým pokúsilo zavraždiť samotného Budanova,“ vyhlásil Kuleba a dodal: „Takže má zmysel to predpokladať, ale potrebujem viac informácií, aby som si o tom urobil vlastný úplný úsudok.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Manželku šéfa ukrajinskej rozviedky Budanova zrejme otrávili Čítajte 

Zatiaľ nie je jasné, či bol jed namiesto Budanovovej určený jej manželovi. Začiatkom roka hovorca ukrajinskej rozviedky uviedol, že Budanov od vypuknutia vojny prežil desať pokusov o atentát.

Budanov nedávno miestnym médiám povedal, že jeho manželka žije s ním v jeho kancelárii, čo by mohlo naznačovať, že práve on bol zamýšľaným cieľom otravy. (SITA, Sky News)

V súvislosti s predĺžením programu praktickej podpory NATO pre Ukrajinu, ktorý funguje od roku 2016, sa podarilo uplatniť maďarské aspekty, uviedol šéf maďarskej diplomacie Szijjártó.

V rámci uvedeného podporného programu je totiž možné poskytovať Kyjevu iba tzv. nesmrtiace prostriedky, a aj to výhradne iba na dobrovoľnom základe, povedal Szijjártó.

Zároveň pripomenul, že stále platí rozhodnutie NATO, že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo ku konfrontácii s Ruskom. "Hoci na stretnutí vládla špecificky vojnová atmosféra, nikto toto rozhodnutie nespochybňoval," tvrdil maďarský minister.

Podľa jeho slov spojenci dali jasne najavo, že za súčasných okolností neprichádza do úvahy členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.

K predĺženiu programu praktickej podpory NATO pre Ukrajinu, ktorý sa začal dlho pred vypuknutím súčasnej vojny, v roku 2016, Szijjártó podotkol, že maďarská vláda pri jeho príprave presadzovala dva dôležité aspekty. Jedným bolo zachovanie princípu dobrovoľnosti, aby sa každý členský štát mohol sám rozhodnúť, či sa chce do programu zapojiť, a na druhej strane, aby sa v rámci tejto iniciatívy odovzdávali len nesmrtiace prostriedky.

Szijjártó podčiarkol, že Maďarsko podporuje územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny, no zároveň by sa podľa jeho názoru malo ujasniť, že vojna, ktorá tam zúri, nie je vojnou Európy.

Šéf maďarskej diplomacie dodal, že členstvo Ukrajiny v NATO nie je aktuálne, lebo nie je možné prijať krajinu vo vojnovom stave. Na druhej strane treba vidieť aj to, že NATO je aj hodnotovým spoločenstvom, v ktorom nie je miesto pre štát, ktorý neustále potláča práva národnostných menšín, tvrdil Szijjártó.

Ako dodal, Kyjev sa z hľadiska práva používania materinského jazyka národnostných menšín musí vrátiť k podmienkam z roku 2015. (TASR)

Rusko tvrdí, že dobylo dedinu Chromove na okraji východoukrajinského Bachmutu. Agentúra AFP nemohla toto tvrdenie nezávisle overiť.

"Vojaci, podporovaní vzdušnou a delostreleckou paľbou, zlepšili svoje pozície na frontovej línii a oslobodili dedinu Arťomovskoje," uviedlo ruské ministerstvo obrany na každodennom brífingu, pričom použilo niekdajší názov pre Chromove.

Ruskí vojaci dobyli Bachmut ležiaci, v Doneckej oblasti, v máji, po jednej z najkrvavejších bitiek od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Dedinu Chromove, nachádzajúcu na západnom okraji Bachmutu, podľa satelitných záberov tvorilo pred ruskou inváziou iba zopár ulíc a niekoľko desiatok domov.

Ruský minister obrany Šojgu po dobytí Bachmutu tvrdil, že dobytie Bachmutu umožní ruským vojakom postupovať ďalej dovnútra ukrajinského územia a dosiahnuť výrazné územné zisky.

Ruské sily sa však od Bachmutu prakticky nepohli, pritom nezávislí vojenskí analytici hovoria, že toto mesto má len malý strategický význam.

Bachmut a jeho predmestia boli počas dlhých mesiacov intenzívnej delostreleckej paľby a mestského boja úplne zničené.

Jevgenij Prigožin, ktorého súkromná žoldnierska Wagnerova skupina viedla útok Ruska na Bachmut, povedal, že pri tejto vojenskej operácii zahynulo 20 000 jeho bojovníkov. (TASR)

Európska komisia kritizuje Poľsko za neochotu riešiť protesty na hraniciach s Ukrajinou. Poľskí vodiči kamiónov od 6. novembra protestujú proti nespravodlivej konkurencii ukrajinských firiem podnikajúcich v cestnej nákladnej doprave.

Rokovania medzi Kyjevom, Varšavou a predstaviteľmi EÚ tento problém nedokázali vyriešiť.

"Situáciu na poľskej hranici s Ukrajinou považujem za absolútne neprijateľnú," povedala eurokomisárka pre dopravu Adina Valeanová. Podľa jej slov neexistuje "dobrá viera v nájdenie riešenia". "Ide o takmer úplnú absenciu zapojenia poľských úradov," uviedla.

"Celá EÚ, nehovoriac o Ukrajine, krajine, ktorá je momentálne vo vojne, nemôže byť rukojemníkom blokovania našich vonkajších hraníc," zdôraznila eurokomisárka. Zároveň upozornila, že Európska komisia má právo prijať opatrenia proti tým, "ktorí nerešpektujú pravidlá a neuplatňujú zákony".

Poľskí dopravcovia požadujú zavedenie komerčných povolení pre ukrajinské firmy s výnimkou tých, ktoré prevážajú humanitárnu pomoc a vojenskú výzbroj. Žiadajú aj pozastavenie povolení pre firmy, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine. (TASR)

Ministerstvo zdravotníctva je pripravené darovať Ukrajine v rámci humanitárnej pomoci 24 sanitiek, informovala ministerka zdravotníctva Dolinková. Prvých 16 sanitiek podľa jej slov poskytne Záchranná zdravotná služba Bratislava.

"Ak sprocesujeme všetky oficiality, ktoré treba, darujeme ich Ukrajine," dodala. Pripravených je aj ďalších osem sanitiek z košickej záchrannej služby. "Tie by sme Ukrajine darovali v ďalšej tranži," priblížila ministerka. (TASR)

Päť vysokopostavených ruských predstaviteľov údajne zomrelo pri ukrajinskom útoku na budovu v okupovanej časti Chersonskej oblasti. Ukrajinské Národné centrum odporu informovalo, že úder sa odohral v obci Juvilejne.

„V dôsledku úspešných akcií je známe, že zomrelo päť vysokopostavených úradníkov," uviedlo centrum.

Centrum v príspevku zverejnilo na Telegrame aj fotografie zobrazujúce dvojposchodovú budovu s čiastočne zničenou strechou a vybitými oknami.

Americký minister zahraničných vecí Blinken uviedol, že medzi členmi NATO nie je "žiadny pocit únavy" pri pomáhaní Ukrajine. "Musíme a budeme naďalej podporovať Ukrajinu," povedal Blinken. Dodal, že členovia sa v tomto zhodli jednomyseľne.

Šéf americkej diplomacie tiež uviedol, že podporné hlasy o pokračujúcej pomoci pre Ukrajinu zazneli aj z oboch komôr Kongresu USA.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii povedal, že "je dôležité, aby sa solidarita s Ukrajinou neprejavovala len slovami, ale aj skutkami". Na spojencov naliehal, aby v tomto smere urobili viac.

Upozornil, že Moskva pred zimou zhromaždila veľké zásoby rakiet. Podľa jeho slov je Rusko "slabšie vojensky, politicky a ekonomicky", ale nemôžme ho podceňovať.

Dodal, že Rusko podniklo nové pokusy o útoky na ukrajinskú rozvodnú sieť a energetickú infraštruktúru, čím sa "snaží nechať Ukrajinu v tme a chlade". (TASR)

Pre obrancov, najmä v partizánskej forme, býva naťahovanie konfliktu výhodou, lebo na rozdiel od útočníka nemusia riešiť natoľko komplikovanú logistiku. Možno to znie paradoxne, ale na Ukrajine je to opačne, píše Matúš Krčmárik. (SME)

Dovoz ukrajinského obilia spôsobil slovenským poľnohospodárom stratu okolo 110 miliónov eur, minister pôdohospodárstva Takáč v súvislosti s vládou schváleným predĺžením zákazu dovozu vybraných ukrajinských agrokomodít.

"Dovoz krajinám susediacim s Ukrajinou spôsobuje nemalé finančné problémy, ale aj problémy iného rázu. Poľnohospodári na Slovensku minulý rok vyčíslili stratu pri dovoze ukrajinského obilia na úrovni asi 110 miliónov eur. Kompenzácie zo strany Európskej komisie boli pre SR na úrovni približne 5 miliónov eur," priblížil Takáč. Slovenskou vládou prijatý zákaz je podľa jeho slov teda opodstatnený.

Vláda podľa Takáča bude preto tlačiť na eurokomisiu, aby prišla s celoeurópskym riešením problému dovozu ukrajinských komodít do EÚ. Agrokomodity z Ukrajiny, ktoré mali len tranzitovať cez EÚ, podľa neho 80 % zostávajú umiestnené na území únie. "To spôsobuje aj slovenským poľnohospodárom nemalé problémy," dodal Takáč.

Zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov a potravín pôvodom z Ukrajiny sa rozširuje a predlžuje na neurčito. Vyplýva to z návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý v stredu schválil vládny kabinet. Doterajší slovenský zákaz platil do konca roka na štyri komodity, a to na pšenicu, kukuricu, repku a slnečnicové semená.

Okrem obilnín sa zoznam rozširuje napríklad o med, jačmeň, pšeničnú múku, slad, sójové bôby, trstinový alebo repný cukor, otruby, pokrutiny a ostatné pevné zvyšky vznikajúce pri extrakcii rastlinných tukov alebo olejov. (TASR)

Rusko pripravilo návrh legislatívy, ktorá by cudzincov prinútila podpísať „dohodu o lojalite“ k Rusku. Dohoda by im zakazovala kritizovať oficiálnu politiku, diskreditovať sovietsku vojenskú históriu alebo porušovať tradičné rodinné hodnoty. (SITA, Sky News)

Nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková vyzvala stúpencov Ukrajiny, aby vytvorili nad krajinou zimný štít, ktorý by ju chránil pred ruskými útokmi. „Rusko sa opäť zameriava na civilnú infraštruktúru,“ povedala Baerbocková.

Predtým uviedla, že zimný štít pre Ukrajinu by zahŕňal dodanie väčšieho počtu systémov protivzdušnej obrany Kyjivu.

Minulú zimu Rusko pravidelne bombardovalo ukrajinskú energetickú infraštruktúru, čo viedlo k častým výpadkom elektriny. (SITA, Sky News)

Ministri zahraničných vecí krajín NATO, ktoré hraničia s Ruskom, vyjadrili obavy v súvislosti s prílevom nelegálnych migrantov do Fínska. 

Vláda v Helsinkách v utorok rozhodla o uzavretí posledného otvoreného hraničného priechodu s Ruskom.

"Na našich hraniciach sme zažili hybridnú operáciu zo strany Ruska," uviedla fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová na zasadnutí krajín NATO v Bruseli.

Fínsko začiatkom tohto roka ukončilo desaťročia neutrality a v reakcii na inváziu Moskvy na Ukrajinu sa stalo členom NATO.

Fínska pohraničná stráž v uplynulých týždňoch zaznamenala prudký nárast ľudí najmä z Blízkeho východu, ktorí cestovali z Ruska bez potrebných dokladov. Vo Fínsku požiadali o azyl.

Valtonenová uviedla, že Moskva nielenže necháva migrantov bez dokladov cestovať cez Rusko, "ale týchto ľudí aj mobilizuje". Fínske hraničné priechody zostanú uzavreté počas dvoch týždňov a z Ruska bude vjazd povolený iba pre nákladné vlaky.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uviedol, že túto otázku bude konzultovať s ministrami pobaltských a severských krajín. "Fínsko je vystavené hybridným útokom zo strany Ruska. Je to naozaj masívne," povedal Tsahkna.

"Musíme sa naozaj obávať, že Rusko využíva nevinných ľudí, utečencov; tlačí ich cez hranice," povedal.

"Ak si viete predstaviť poveternostné podmienky na severe, je to niečo veľmi kritické. Naozaj dúfam, že neuvidíme žiadnych mŕtvych ľudí a utečencov," povedal Tsahkna.

Dodal, že za vzniknutú situáciu nesie zodpovednosť Rusko, ako aj za to, že Moskva "využíva nevinných ľudí ako zbraň". Dodal, že je dôležité, aby NATO "uznalo túto situáciu".

Podľa neho sa počet utečencov prichádzajúcich na rusko-estónske hranice nezvyšuje, ale jeho krajina je pripravená sa uzavrieť, ak by sa situácia zmenila.

Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide uviedol, že situácia na hraniciach jeho krajiny s Ruskom sa nezmenila, ale pozorne sleduje vývoj a "je pripravený prijať okamžité opatrenia, ak to bude potrebné". (TASR)

V čase, keď sa Vladimir Putin chystá na marcové prezidentské voľby, je zjavné, že národ sa proti nemu neobrátil a snahy Západu potrestať Rusko za vojnu neoslabili jeho mocenské postavenie. (Washington Post)

Ruské vzdušné sily zrejme začali častejšie používať bomby s kazetovou muníciou RBK-500. Tieto bomby údajne použili proti ukrajinským silám pri Vuhledare a Avdijivke v Doneckej oblasti, uvádza britské ministerstvo obrany.

Bomba RBK-500, ktorá má pol tony, pri odpálení uvoľní zhruba 100 a 350 kusov submunície v závislosti od variantu. Submunícia potom postupne detonuje buď ako stovky úlomkov vo vysokej rýchlosti, alebo jedna väčšia protitanková nálož.

Rusko pravdepodobne integrovalo bomby do navádzaných kĺzavých súprav, čo „umožňuje nosnému lietadlu vypustiť muníciu mnoho kilometrov od cieľa“, konštatuje Londýn s tým, že ruské súpravy kĺzavých bômb vo všeobecnosti dosahujú nízku presnosť. Bomba RBK-500 však podľa rezortu obrany môže vybuchnúť na ploche niekoľkých stoviek metrov, čo „zvyšuje šancu spôsobiť aspoň nejaké poškodenie zamýšľanému cieľu".

Ruské sily zintenzívnili útoky na takmer obkľúčené priemyselné mesto Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to predstaviteľ ukrajinskej armády.

"Nepriateľ výrazne zvýšil svoju aktivitu. Používa obrnené vozidlá," povedal armádny veliteľ Olexandr Tarnavsky zodpovedný za územie Avdijivky.

Dodal, že ruská armáda proti jeho jednotkám uskutočnila takmer 20 náletov, vypálila štyri rakety a viac ako tisíc delostreleckých nábojov. Ukrajinské sily však podľa jeho tvrdení "pevne držia líniu pozdĺž frontu pri Avdijivke". AFP toto tvrdenie nedokáže nezávisle overiť.

V blízkosti Avdijivky vedie frontová línia od roku 2014 a je súčasťou Doneckej oblasti, o ktorej Kremeľ tvrdí, že ju spolu s ďalšími troma ukrajinskými oblasťami anektoval. Rusko zvýšilo svoje úsilie o dobytie tohto mesta v októbri. (TASR)

Opravárenské centrum ukrajinskej vojenskej techniky na Slovensku bude pokračovať v prevádzke. Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba po rokovaní so šéfom slovenskej diplomacie Jurajom Blanárom v Bruseli.

Blanár informáciu potvrdil v stredu pre spravodajcu TASR.

"Deklaroval som, že sme pripravení podporiť logistické a servisné centra, ktoré na území SR riešime s Britániou a Nemeckom," povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Uviedol tiež, že Slovensko je pripravené podporiť európsku perspektívu Ukrajiny za predpokladu, že to nebude politický, ale štandardný proces, pri ktorom ako ostatné kandidátske krajiny splní všetky podmienky.

Kuleba predtým v príspevku na sociálnej sieti označil za dôležité, že Slovensko je v decembri "pripravené podporiť rozhodnutie Európskej rady o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou".

Šéf ukrajinskej diplomacie tiež napísal, že stretnutie s Blanárom bolo konštruktívne a že sa mu poďakoval za opätovné potvrdenie podpory Slovenska pre suverenitu a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci medzinárodne uznávaných hraníc.

"Som tiež vďačný môjmu slovenskému kolegovi za potvrdenie, že spolupráca v oblasti obranného priemyslu medzi našimi firmami bude pokračovať a opravárenské centrum na Slovensku bude tiež ďalej fungovať," uzavrel Kuleba.

Európska únia zatiaľ Ukrajine dodala len 300-tisíc kusov delostreleckej munície zo sľúbeného milióna do marca budúceho roka, uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba po príchode na rokovanie ministrov zahraničia NATO v Bruseli.

Európska únia v marci pôvodne prisľúbila, že Ukrajine v priebehu 12 mesiacov dodá milión kusov munície. Časť mala poskytnúť zo svojich zásob a časť mala pre Ukrajinu zaobstarať cestou spoločných nákupov a zvýšením priemyselných kapacít. Pred časom sa však začali objavovať správy, že doteraz bolo dodaných len asi 300-tisíckusov a že sa cieľ pravdepodobne nepodarí splniť. Potvrdil to napríklad aj pred pár dňami v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Kuleba v tejto súvislosti vyzval na väčšie prepojenie obranného priemyslu Ukrajiny a NATO, aby sa podarilo zabezpečiť, že Kyjev bude mať zásoby, ktoré potrebuje na porážku Ruska. (ČTK)

Turecko by mohlo žiadosť Švédska o vstup do NATO schváliť v priebehu týždňov, uviedol švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström, ktorý sa stretol s tureckým náprotivkom.

"Mal som bilaterálne stretnutie so svojím kolegom ministrom zahraničných vecí Turecka Hakanom Fidanom, na ktorom mi povedal, že očakáva, že k ratifikácii príde v priebehu niekoľkých týždňov," uviedol Billström na zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli.

Dodal, že Švédsko sa teší na zavŕšenie tohto procesu. "Počas tejto konverzácie neboli predložené nijaké nové podmienky či požiadavky tureckej vlády," povedal Billström.

Turecko a Maďarsko sú jedinými členmi Severoatlantickej aliancie, ktorí doposiaľ neschválil žiadosť Švédska o vstup do NATO. Štokholm ju predložil už pred vyše 18 mesiacmi.

Spojenci z NATO okrem Turecka a Maďarska dúfali, že budú môcť Švédsko vo svojich radoch privítať na prebiehajúcom stretnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli. No schvaľovací proces v tureckom parlamente je stále len na úrovni parlamentného výboru.

Billström uviedol, že Maďarsko potvrdilo svoj sľub, že nebude poslednou krajinou, ktorá žiadosť Švédska schváli. "To znamená, že je to skôr v rukách Ankary... Biely dym z Budapešti očakávame v momente, keď začne biely dym stúpať z Ankary," povedal. (TASR)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba sa pokúsil rozptýliť obavy z nedostatočného pokroku ukrajinskej armády. Kuleba vyhlásil, že neexistuje patová situácia na bojiskách na Ukrajine.

Kuleba sa zúčastňuje na prvom stretnutí Rady NATO - Ukrajina na úrovni ministrov zahraničných vecí. "Musíme pokračovať, musíme bojovať ďalej, Ukrajina nemôže ustúpiť,“ povedal Kuleba.

Za strategický cieľ Ukrajiny označil oslobodenie celého svojho územia vrátane polostrova Krym, a tento cieľ "zostáva nezmenený" a Ukrajinu pri jeho napĺňaní "nič nezastaví".

Kuleba zároveň vyzval členov NATO, aby "výrazne posilnili" výrobu zbraní vo svojich krajinách, ako aj munície a iného vojenského materiálu, ktorým podporujú Ukrajinu. Zároveň vyjadril nádej, že aj NATO aj EÚ už čoskoro prijmú ďalšie ďalekosiahle záväzky pomoci pre Ukrajinu.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok večer, po prvom dni ministerských rokovaní, povedal, že pre všetky ozbrojené konflikty musí platiť medzinárodné právo. Konflikty na Ukrajine a v Pásme Gazy však označil za "veľmi odlišné", a preto Západ na ne reaguje rôznym spôsobom.

Reagoval na obvinenia lídrov niektorých arabských krajín, že Západ neuplatňuje rovnaké štandardy na izraelské útokx v Gaze ako na ruské útoky na Ukrajine.

"Medzinárodné právo, humanitárne právo sa musí rešpektovať vo všetkých konfliktoch a civilné životy musia byť vždy chránené," uviedol Stoltenberg pred novinármi.

"Ukrajina nikdy nebola hrozbou pre Rusko, Ukrajina nikdy nenapadla Rusko. Ruská invázia na Ukrajinu bola nevyprovokovanou inváziou, je to širokoplošná invázia do inej krajiny," upozornil. A dodal, že Ukrajina má právo brániť sa proti nevyprovokovaným útokom a zachovať si svoju územnú celistvosť. (TASR)

Ukrajinskí tínedžeri, ktorým sa podarilo ujsť z Ruska, opísali, ako ich ruské úrady násilne premiestnili z okupovaných území. Ukrajina chce ich svedectvá použiť ako dôkaz, že Rusko systematicky odoberá ukrajinské deti. (SME)

Ukrajinské sily zostrelili všetky drony Šáhid, ktoré v noci vyslalo Rusko. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinské vzdušné sily.

Podľa nich Rusko zaútočilo 21 dronmi, ktoré štartovali z okolia mesta Primorsko-Achtarsk v Krasnodarskom kraji.

Rusi vystrelili z okupovanej Chersonskej oblasti aj tri strely s plochou dráhou letu Ch-59, pričom dve z nich ukrajinské sily zničili nad Mykolajivskou oblasťou. Tretia strela nezasiahla cieľ.

Útok sa zameral najmä na Chmeľnyckú oblasť a na oblasti na juhu. Drony zneškodnili nad Odeskou, Dnipropetrovskou, Kyjevskou, Chersonskou, Záporožskou a Chmeľnyckou oblasťou.

Na obranu proti útoku boli podľa vyhlásenia vzdušných síl použité bojové lietadlá, protilietadlové raketové jednotky a jednotky mobilných palebných skupín.

Ruský prezident neuzavrie mier na Ukrajine, kým nebude poznať výsledky amerických prezidentských volieb, ktoré budú o rok v novembri. Tvrdí to vysokopostavený činiteľ americkej diplomacie, ktorého citovala agentúra Reuters.

Vojnu proti Ukrajine Rusko rozpútalo vo februári minulého roka. Panuje obava, že ak americké voľby vyhrá Donald Trump, mohla by výrazne oslabiť podpora Washingtonu pre Kyjev.

"Očakávam, že Putin neuzavrie mier alebo zmysluplný mier, kým neuvidí výsledok našich volieb," povedal americký predstaviteľ, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli.

Na otázku, či je to jeho osobný názor, alebo názor americkej administratívy, odvetil, že ide o "široko zdieľaný predpoklad". (ČTK)

Prezident Putin tvrdí, že Rusko sa už vrátilo do pozície globálnej superveľmoci, a to takmer dva roky po tom, ako nariadil rozsiahlu inváziu na susednú Ukrajinu. "Stali sme sa silnejšími," povedal.

Šéf Kremľa vystúpil virtuálne na utorňajšom zasadnutí mimovládnej Medzinárodnej ruskej ľudovej rady vedenej patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillom.

Putin vo svojom prejave vyzdvihol ako úspech Ruska vlaňajšiu anexiu ukrajinských území, ktorú Západ neuznáva a vníma ako porušenie medzinárodného práva. Súčasné Rusko ňou podľa ruského prezidenta získalo a upevnilo "svoju suverenitu ako svetová veľmoc".

Šéf Kremľa znovu obvinil Západ z pokusov rozsievať v Rusku chaos a tiež zo snahy dosiahnuť rozpad jeho krajiny. Dodal, že takéto pokusy sú odsúdené na neúspech.

Putin podľa DPA využil schôdzku predmetnej rady v Moskve, na ktorej sa zúčastnili aj iní predstavitelia ruského politického života, obchodu, kultúry či zástupcovia rôznych náboženstiev, ako akýsi svoj predvolebný prejav. Rusko v ňom predstavil ako "majstra spravodlivejšieho svetového poriadku".

Prezidentské voľby sa v Rusku majú konať v marci 2024. Kandidatúra Putina (71) sa dlhodobo očakáva, hoci ju zatiaľ oficiálne neoznámil a plánuje to urobiť až vtedy, keď parlament určí presný termín konania volieb.