Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Vladislav Kaňus, mladý muž z Kemerova na juhozápade Sibíri, brutálne zabil svoju bývalú priateľku Veru Pechtelevovú, ktorú niekoľko hodín mučil, dusil a bodal nožom.
V júli 2022 ho odsúdili na 17 rokov. Proces s ním v Rusku znovu rozprúdil celonárodnú diskusiu o nedostatočnej ochrane pred domácim násilím a ľahostajnosti orgánov činných v trestnom konaní k takýmto prípadom. Potom však dostala matka obete Oksana Pechtelevová fotografiu Kaňusa – nie vo väzení, ale vo vojenskej uniforme, obklopeného ďalšími ruskými vojakmi.
Vrah jej dcéry dostal od prezidenta Vladimira Putina milosť výmenou za to, že sa na Ukrajine chopí zbraní.
„Myslela som si, že sa zbláznim, stále som si tú fotografiu približovala a neveriacky som mu hľadela do tváre,“ povedala Oksana Pechtelevová a opísala šok, ktorý to jej rodine spôsobilo. „Viete, aká je ľudská psychika, prvé štádium je popieranie.“
Aby ruská armáda posilnila svoje rady, ale zároveň sa vyhla ďalšej kontroverznej vlne mobilizácie a tomu, že si pred budúcoročnými prezidentskými voľbami rozhnevá verejnosť, spolieha sa čoraz viac na nábor vojakov vo väzniciach. Je to taktika, ktorej priekopníkom bol Jevgenij Prigožin, zosnulý šéf žoldnierskej skupiny Wagner.
Podľa ľudskoprávnych aktivistov ruské ministerstvo obrany tento rok naverbovalo až 100-tisíc ľudí tak, že prešlo väzenské kolónie a ponúklo ľuďom odsúdeným za niektoré z najhorších zločinov skrátenie trestu o niekoľko rokov.
V článku sa dočítate:
- kto je Sergej Chadžikurbanov,
- ako reagoval na pobúrenie Kremeľ,
- o ľuďoch, ktorých zločinci na slobode prenasledujú,
- čo zažívajú protivojnoví aktivisti.
Bez ľutosti
Len niekoľko dní po tom, ako sa Kaňusova milosť dostala na titulné strany novín, prišla správa, že Putin omilostil aj bývalého policajta odsúdeného za účasť na vražde prominentnej novinárky Anny Politkovskej v roku 2006.
Bývalého policajta Sergeja Chadžikurbanova v roku 2014 odsúdili na dva rokov väzenia ako jedného z piatich mužov obvinených z organizovania vraždy Politkovskej. Kto si vraždu objednal, sa nikdy nezistilo.
Politkovská za svoje odhalenia zločinov, ktoré Rusko páchalo počas čečenských vojen, zažila množstvo vyhrážok a útokov. Nakoniec ju zastrelili vo výťahu jej bytovky v Moskve.
Chadžikurbanovov právnik ruským médiám povedal, že jeho klient nedávno podpísal ďalšiu zmluvu a zostane v armáde.
Kaňusa v apríli tajne omilostili. Rodina Very Pechtelevovej o tom nebola informovaná, ale tušila, že je na slobode, keď dostala jeho fotografiu, na ktorej drží zbraň.
Na jeseň Kaňus na sociálnych sieťach zverejňoval fotografie z grilovačky. Približne pred týždňom dostal Verin otec oficiálne oznámenie z miestnej prokuratúry, v ktorom rodinu informovali, že Kaňusa skutočne omilostili a poslali na front.
Kremeľ nevyjadril žiadnu ľútosť, keď sa ho pýtali na Putinovo rozhodnutie prepustiť vrahov, aby posilnili ruské rady na Ukrajine.
„Odsúdení, vrátane tých za závažné zločiny, odčinia zločiny krvou na bojisku, v útočných brigádach, pod guľkami, pod granátmi,“ povedal novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov.
Nehorázny spôsob
Alena Popovová, ľudskoprávna aktivistka, ktorá zastupuje rodinu Pechtelevovej a dlhodobo lobuje za zavedenie zákona o domácom násilí do ruského trestného zákonníka, uviedla, že sa obáva, že po prepustení zločincov príde vlna násilia.
Popovová a jej tím uviedli, že ich zaplavujú telefonáty a správy od ľudí, ktorí už prišli do kontaktu so svojimi násilníkmi či vrahmi svojich blízkych, alebo sa ich obávajú. Väčšina prípadov sa podľa jej slov nedostane na titulky novín, pretože ľudia sa boja prehovoriť.
Postihnuté rodiny sa obávajú následkov, keďže prepustení zločinci bojujú vo vojne, ktorú Putin označil za „vojnu o budúcnosť Ruska“. Kritiku vojakov by mohli úrady považovať za kritiku vojny alebo armády, čo je teraz vo vojnovom Rusku nezákonné.
Niektoré z najvýznamnejších aktivistiek za práva v Rusku, ako napríklad Popovová a organizácie ako Nie násiliu, boli označené za zahraničných agentov, čo predstavuje riziko pre každého, kto je s nimi v kontakte, a ešte viac odrádza ženy, ktoré by mohli hľadať pomoc.
„Toto všetko nám bráni v tom, aby sme objasnili, aký masívny je tento problém v skutočnosti,“ povedala Popova. „Títo ľudia sa vracajú z vojny s PTSD. [Už] predtým mali na rukách krv, a potom išli na Ukrajinu a zabíjali tam ďalších ľudí. Vidia, že celý systém ich podporuje, takže majú pocit absolútnej beztrestnosti.“
„Tesne predtým, ako ste ma oslovili, som dostala správu od mladej ženy, ktorej kamarátka videla na ulici násilníka, ktorý ju dlho prenasledoval, a užila za hrsť tabletiek,“ dodala. „A to je len jeden prípad.“
Rodiny obetí nemajú prakticky žiadne prostriedky na zrušenie milosti, povedal Ilja Politkovskij, syn Anny Politkovskej. Vo vyhlásení, ktoré uverejnil denník Novaja Gazeta, v ktorom ich matka pracovala, Politkovskij a jeho sestra Vera Politkovská uviedli, že Chadžikurbanovovu milosť považujú za „urážku pamiatky človeka, ktorý bol zabitý pre svoje presvedčenie a profesionálnu povinnosť“.
„Ak mám byť úprimný, tušili sme, že sa to môže stať,“ povedal Politkovskij pre denník Washington Post. „Keď sa celý tento nábor vo väzení začal, mal som pocit, že Chadžikurbanov bude naozaj chcieť ísť do vojny.“
„Myslím si, že je to nespravodlivé a nezákonné,“ dodal. „Ale, bohužiaľ, sme bezmocní a nemôžeme v tomto smere nič zmeniť.“
Rodina Pechtelevovcov podala žiadosť o začatie vyšetrovania postupu ich miestnej prokuratúry, ktorá odporučila Kaňusa na omilostenie a neinformovala rodinu o jeho pobyte. Rodina chce byť informovaná o všetkých Kaňusových pohyboch počas súdneho procesu, čo je opatrenie povolené ruským zákonom pre bezpečnosť obetí trestných činov.
„Bolo to pre nás také ponižujúce... Nikto nechce niesť zodpovednosť,“ povedala Oksana Pechtelevová. „Dochádza k takému flagrantnému porušovaniu našich zákonov... Prečo sa k nám náš štát správa takto nehorázne?“
Protivojnové odkazy
Rýchla cesta na slobodu cez zákopy na Ukrajine, ktorú umožňuje ruský súdny aj väzenský systém, je v ostrom kontraste s prísnymi trestami, ktoré dostávajú protivojnoví aktivisti za drobné priestupky.
Napríklad vo štvrtok bola na sedem rokov odsúdená Alexandra Skočilenková, pacifistická umelkyňa z Petrohradu, za to, že vymenila niekoľko cenoviek v supermarketoch za protivojnové odkazy.

Proti Alexejovi Gorinovovi, členovi moskovského mestského zastupiteľstva, ktorý bol prvým odsúdeným na základe zákona trestajúceho šírenie „nepravdivých informácií“ o ruskej armáde po invázii na Ukrajinu, bolo nedávno vznesené ďalšie obvinenie, hoci už je vo väzení.
Vo vyhlásení Gorinovovi prívrženci uviedli, že je obvinený z ospravedlňovania terorizmu, pretože sa pozitívne vyjadril o výbuchu, ktorý poškodil Krymský most – Putinov cenený infraštruktúrny projekt spájajúci Rusko s Krymom, nezákonne anektovaným polostrovom.
Kaňus, ktorý svoju vinu na súde nikdy nepriznal, strávil za brutálnu vraždu vo väzení necelý polrok. Päť policajtov dostalo podmienečné tresty za nedbanlivosť po tom, ako susedia uviedli, že sa tri hodiny snažili privolať pomoc, keď počuli výkriky Very Pechtelevovej, ale nikto nereagoval. Keď sused vylomil dvere páčidlom, bola už mŕtva.
„Mám pocit, že aj tak dostane, čo mu patrí, pretože existuje aj súd a trest nášho Pána,“ povedala Oksana Pechtelevová. „Nebojím sa ho, ale bojím sa, že jedného dňa môže zviesť nejaké iné dievča, a ak bol kedysi schopný urobiť to, čo urobil, a prešlo mu to, môže ju mučiť rovnako ako moje dieťa.“