Ukrajina Rusko Online: Rusi obetovali za postup pri Avdijivke tisíce životov, tvrdia Briti

Slovensko bude naďalej vynakladať dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu tak, ako to stanovuje NATO, povedal na rokovaní Severoatlantickej rady v Bruseli minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie na okraj Rady rokoval so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom. Slovensko podľa Blanára podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach.

"Ich akákoľvek násilná zmena vytvára medzinárodný precedens, ktorý je pre nás neakceptovateľný," poznamenal.

Blanár tiež dodal, že Slovensko má záujem o povojnovú obnovu Ukrajiny. Rekonštrukcia vojnou zničeného suseda podľa neho predstavuje pre Slovensko a Ukrajinu veľkú príležitosť pre rozvoj a zintenzívnenie vzťahov. Zároveň potvrdil, že Slovensko bude pokračovať v humanitárnej pomoci Ukrajine.
 

EÚ poskytne na výcvik ukrajinských vojakov ďalších 194 miliónov eur. Výcvik sa bude financovať z Európskeho mierového nástroja, v ktorom je tak na tento účel vyčlenených celkovo 255 miliónov eur.

Európsky mierový nástroj EPF vznikol v roku 2021, teda pred ruskou inváziou na Ukrajinu, s cieľom pomáhať rozvojovým krajinám nakupovať vojenské vybavenie.

Po tom, čo Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu, však EÚ začala fond využívať na financovanie dodávok zbraní pre Kyjev. EPF nespadá pod rozpočet EÚ, z ktorého nie je možné financovať vojenské operácie.

V členských krajinách EÚ bolo doteraz vycvičených 34 000 ukrajinských vojakov do bojov na frontovú líniu. V blízkej budúcnosti ich má byť 40 000. (TASR)

Pokračovanie v pomoci Ukrajine vrátane vojenskej je rovnako dôležité ako starosť o ceny energií, tovarov či o infláciu, vyhlásil český prezident Petr Pavel s tým, že bezpečnostná nestabilita by bola väčšou hrozbou ako vysoké ceny.

Povedal to v utorok po rokovaní s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom a premiérkou Giorgiou Meloniovou na svojej prvej oficiálnej návšteve Ríma, informuje spravodajkyňa TASR.

Český prezident vyzdvihol, že Taliansko zastáva v otázke nutnosti pokračovať v podpore Kyjeva rovnaký názor ako Česlá republika.

"To znamená, že budeme podporovať Ukrajinu nielen finančne, ale aj materiálne vrátane zbraní, pretože zastávame názor, že neúspech Ukrajiny bude neúspechom nás všetkých," povedal Pavel.

Taliansky prezident podľa agentúry ANSA na rokovaní s Pavlom uviedol, že solidarita s Kyjevom nevylučuje hľadanie ciest dialógu a mieru, ktorého podmienky však musia vyhovovať predovšetkým Ukrajine. (TASR)

Za otravu Marianny Budanovovej, manželky šéfa vojenskej rozviedky Kyryla Budanova, je zodpovedná Moskva, povedal hovorca ukrajinskej rozviedky Andrij Jusov. s tým, že vyšetrovanie) ukáže, či je táto hlavná hypotéza správna.

Správu o tom, že Budanovová bola zrejme otrávená ťažkými kovmi, potvrdil pre spravodajský web Kyiv Independent zástupca ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR.

Ukrajinský portál Babeľ predtým napísal, že Budanovovú hospitalizovali pre otravu ťažkými kovmi, a odvolal sa pri tom na nezverejnené zdroje z vojenskej spravodajskej služby.

"Teraz prebieha liečba a potom lekári urobia kontrolu jej zdravotného stavu," dodal zdroj Babeľu. "Tieto látky sa v každodennom živote ani v armádnom prostredí vôbec nepoužívajú. Ich prítomnosť môže naznačovať úmyselný pokus o otravu konkrétnej osoby," vysvetlil zdroj.

Budanovová je poradkyňou primátora Kyjeva Vitalija Klička. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že jedovatú látku jej podali v jedle, uviedol spravodajský server Ukrajinská pravda.

Budanov v auguste povedal, že jeho manželka s ním žije "v jeho kancelárii" a z bezpečnostných dôvodov pri ňom zostala aj po začiatku ruskej invázie. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že zmarili už viac ako desať pokusov o atentát na Budanova.

U samotného Budanova sa otrava nezistila a jeho zdravotný stav je v poriadku, uviedli ukrajinské spravodajské služby.

Otravu podľa nich zistili ešte u niekoľkých zamestnancov HUR. "Keďže Budanovova manželka je malá a má nízku hmotnosť, prejavilo sa to u nej rýchlejšie," dodali s tým, že zamestnanci HUR už tiež podstupujú liečbu.

Takmer nič nevieme o tom, čo si myslia Rusi, ktorých do televízie nepozývajú a do zahraničia necestujú. Sú opisovaní ako ľahostajní a neangažovaní. Sen každého vladára. Je to skutočne tak?, píše publicistka Petra Procházková. (SME)

Troch ľudí, vrátane sedemročného dievčaťa, zabilo ruské ostreľovanie Sumskej oblasti na severe Ukrajiny. Jednu obeť hlásia tiež z Nikopolu v Dnepropetrovskej oblasti vo východnej časti krajiny.

Podľa predbežných informácií Rusi ostreľovali z raketometov mesto Seredina-Buda ležiace v Sumskej oblasti neďaleko ruskej hranice. Poničili pri tom päť domov, z ktorých trosiek záchranári vyslobodili telá dvoch mŕtvych žien a dvoch zranených mužov. Zasiahnuté bolo aj auto, v ktorom utrpel zranenia muž a jeho nevlastná dcéra. Dievčatko po prevoze do nemocnice zomrelo.

V Nikopole ráno Rusi zasiahli päťposchodovú budovu. Zomrel 63-ročný muž, dve podobne staré ženy utrpeli zranenia. Šéf Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak povedal, že nie je vylúčené, že v sutinách sú ďalší ľudia. (ČTK)

V Rusku klesá pôrodnosť. Obavy o demografický vývoj v krajine umocnila aj invázia na Ukrajinu. Ruská vláda preto prišla s novou stratégiou - obmedzovaním interrupcií. Kľúčovú rolu v tom zohráva pravoslávna cirkev. (SME)

 "Bili nás, púšťali do nás elektrický prúd a nútili nás spievať ruskú hymnu. My sme však stáli v cele a po ukrajinsky sme sa modlili Otčenáš," vraví pre SME vojenský kaplán Vasyl Vyrozub, ktorý padol do zajatia, keď išiel zachraňovať vojakov na Hadí ostrov. (SME)

Ukrajina by sa mala pripraviť na rozsiahlejšie boje a ruské raketové údery, povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v Bruseli na zasadaní ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.

Stoltenberg poznamenal, že na frontoch na Ukrajine sú teraz intenzívnejšie boje. Okrem toho „sme svedkami vĺn útokov dronmi na ukrajinské mestá," konštatoval.

„Musíme sa pripraviť na intenzívnejšie boje a rozsiahlejšie raketové útoky na ukrajinské mestá. Podpora Ukrajiny zo strany spojencov v NATO je teraz ešte dôležitejšia," dodal. (SITA)

Postup Rusov pri ukrajinskej Avdijivke je jeden z najväčších ruských úspechov na fronte od jari, uviedlo britské ministerstvo obrany. Frontovú líniu od októbra posunuli dopredu o dva kilometre. Moskve tak záležalo na postupe pri Avdijivke, že obetovala životy tisícok vojakov.

„Ruskí vojaci sa v rámci tejto operácie postupne približujú ku koksovni a chemickému závodu v Avdijivke, kde ukrajinské sily udržiavajú jednu zo svojich hlavných obranných pozícií,“ uviedlo britské ministerstvo obrany, ktoré podotklo, že Ukrajina naďalej kontroluje koridor územia, cez ktorý pokračuje zásobovanie mesta.

V predbežnom hodnotení britská spravodajská služba uviedla, že za posledných šesť týždňov sú straty ruských okupačných síl najvyššie od začiatku invázie na Ukrajinu.

Ruskí vojaci bojujúci na Ukrajine si za úplatky kupujú dovolenky alebo aj možnosť nezúčastniť sa útoku, tvrdí ruský nezávislý denník Novaja gazeta Europe. O systéme úplatkov mu povedali matka bývalého väzňa naverbovaného do bojov na Ukrajine a ruský dôstojník.

Bývalý väzeň svojej matke v správe zaslanej z frontu opísal, že jeho oddiel sa vďaka "mnohomiliónovým" úplatkom, na ktoré sa skladajú vojaci oddielu, nehýbe zo súčasných pozícií a bojov sa nezúčastňuje. Matka túto hlasovú správu poskytla novinárom.

"Ide to všetko z našich peňazí. Dokonca aj ľudia, ktorí majú karty (na ktoré ruské ministerstvo obrany posiela väzňom na front výplaty), peniaze prakticky ani nevidia, pretože je stále potrebné skladať sa na úplatky, darčeky hlúpym generálom a šéfom," uviedol tento bývalý väzeň.

Bojov sa zúčastňuje v jednom z oddielov známych ako Štorm Z, ktorých rady plnia práve trestanci alebo vojaci, ktorí porušili disciplínu.

Informáciu o veľmi rozšírenom systéme úplatkov potvrdil novinárom aj ruský dôstojník. Podľa neho si môžu vojaci napríklad za 10-tisíc až 50-tisíc dolárov kúpiť potvrdenie o zranení, ktoré vyžaduje hospitalizáciu. Cena závisí od toho, v akej časti frontu vojak je a akú má hodnosť. Dovolenka podľa neho stojí 5000 až 10-tisíc dolárov, ale napríklad dôstojníci si ju kúpiť nemôžu.

Jeden zo zdrojov denníka Novaja gazeta Europe tiež poukázal na skutočnosť, že za zranenia v bojoch vojakovi patria od štátu kompenzácie vo výške troch miliónov rubľov. Kompenzácia sa podľa neho vzťahuje aj na prípady, keď si vojak za úplatok kúpil potvrdenie.

Riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Graždanin. Armáda. Právo (Občan. Armáda. Právo) Sergej Krivenko novinárom povedal, že v súčasnosti pozoruje v ruskej armáde závažné porušovania práv vojakov. Úplatky alebo dezercie sú tak podľa neho často jedinou možnosťou, ako môžu vojaci ochrániť svoje zdravie a životy. (ČTK)

Povinná evakuácia detí z okresu Kupiansk v Charkovskej oblasti sa skončila. Oblasť opustilo 296 detí. Región je neustále terčom ruských útokov. Evakuácia uskutočnili policajti, dobrovoľníci a miestne úrady.

Deti evakuovali v sprievode ich rodinných príslušníkov alebo zákonných zástupcov. „Všetkých evakuovaných odviezli na bezpečné miesta,“ dodala polícia bez toho, aby konkretizovala, kam deti presťahovali.

Miestne úrady začali evakuovať civilistov z okresu Kupiansk už v auguste, keď ruské sily zintenzívnili svoje útoky v tejto oblasti.

Spojené štáty prispejú 23 miliónov eur na podporu ukrajinskej energetiky. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj a sekretariát Energetického spoločenstva podpísali dohodu o grante do Energetického podporného fondu Ukrajiny.

Ministerstvo poznamenalo, že ide o prvý príspevok americkej vlády do fondu, ktorý vznikol na základe iniciatívy ukrajinského ministra energetiky Hermana Haluščenka a eurokomisárky pre energetiku Kadri Simsonovej.

Celková suma prisľúbených príspevkov zo strany donorov do Energetického podporného fondu Ukrajiny tak vzrástla na viac ako 329 miliónov eur.

„Finančné prostriedky budú použité na nákup zariadení potrebných na reinštaláciu energetických spoločností," uviedlo ukrajinské ministerstvo energetiky. (SITA)

Ukrajina sa nezúčastní na rokovaní na úrovni ministrov zahraničia na konferencii Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v Severnom Macedónsku. Ako dôvod uviedla, že svoju prítomnosť na podujatí avizovalo Rusko.

 Na sociálnej sieti o tom informoval hovorca ukrajinského rezortu zahraničia Nikolenko. Konferenciu plánujú kvôli účasti ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova bojkotovať tiež trojica pobaltských krajín.

Rusko podľa Nikolenka systematicky podkopáva fungovanie organizácie tým, že zneužíva pravidlo konsenzu a blokuje rozhodovanie o kľúčových témach. Rusko tiež podľa hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničia už viac ako rok nelegálne zadržiava troch ukrajinských zástupcov OBSE.

"Po prvý raz od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu bude ruská delegácia prítomná na ministerskej úrovni na rade ministrov, čo len prehĺbi krízu, do ktorej Rusko OBSE vtiahlo," uviedol Nikolenko. "V tomto svetle sa Ukrajina nezúčastní na stretnutí ministrov na úrovni ministerstiev zahraničia," dodal.

Estónsko, Lotyšsko a Litva potom v spoločnom vyhlásení konštatovali, že rokovaní sa nezúčastnia ani ich ministri, keďže podľa nich hrozí, že Lavrovova prítomnosť na stretnutí legitimizuje agresívne kroky Ruska. Pobaltské krajiny si podľa vyhlásenia tiež neželajú, aby vznikol dojem, že Rusko je plnohodnotným členom spoločenstva slobodných štátov.

Bulharsko povolilo lietadlu s ruskou delegáciou na čele s ministrom zahraničných vecí Lavrovom preletieť bulharským vzdušným priestorom. Uvedené povolenie udelili na základe žiadosti Severného Macedónska.

Ruské zastúpenie sa tak môže zúčastniť na ministerskom stretnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v Severnom Macedónsku.

Bulharsko zdôraznilo, že ide o dočasné povolenie s platnosťou tri hodiny pred a 72 hodín po naplánovanom dátume a čase letu. Bulharské ministerstvo zahraničia dodalo, že toto povolenie spadá pod výnimky zo sankčného režimu EÚ voči Lavrovovi.

Lídri politických frakcií v Európskom parlamente si vymenili názory s predsedom ukrajinskej Najvyššej rady Stefančukom. V rámci stretnutia obnovili svoj záväzok podporovať Ukrajinu a posilniť existujúcu spoluprácu.

Pri príležitosti podpisu obnoveného memoranda o porozumení medzi Európskym parlamentom a Najvyššou radou Ukrajiny vydala Konferencia predsedov parlamentu oficiálne vyhlásenie. Uvádza sa v ňom, že vedúci predstavitelia politických skupín europarlamentu opätovne vyjadrujú svoju neochvejnú solidaritu so statočným ľudom Ukrajiny a vzdávajú hold všetkým, ktorí bránia nezávislosť, územnú celistvosť, slobodu, demokraciu a európsku budúcnosť svojej krajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinský podnikateľ sa rozhodol dobyť Európu cez Slovensko Čítajte 

"Vyjadrujeme hlbokú sústrasť rodinám odvážnych občanov, ktorí obetovali svoje životy pri obrane Ukrajiny. Európska únia je aj naďalej odhodlaná podporovať Ukrajinu pri prekonávaní ruskej útočnej vojny," píše sa vo vyhlásení.

Konferencia predsedov parlamentu privítala podpísanie memoranda o porozumení a označila to za "dôležitý krok pri posilňovaní multidimenzionálneho partnerstva, ktoré je kľúčovým prvkom pri príprave ukrajinských politických inštitúcií na integráciu do EÚ".

Toto partnerstvo bude posilnené zriadením stálej prítomnosti Európskeho parlamentu v Kyjeve a rozvíjaním väzieb parlamentu s Najvyššou radou a ukrajinským ľudom. (TASR)

Bezpečnostná služba Ukrajiny zadržala členku údajnej siete zriadenej ruskou vojenskou spravodajskou službou, známej ako GRU. Podozrivá, miestna podnikateľka, mala poslať GRU desiatky miest, kde sídlili ukrajinské vojenské jednotky.

Ruské sily údajne použili tieto informácie na uskutočnenie cielených leteckých útokov na Odesu, predovšetkým pomocou kamikadze bezpilotných lietadiel Šahíd. Žena potom oznámila následky útokov Grigorijovi Ivanovovi z GRU.

Údajne s ním komunikovala prostredníctvom „tajného rozhovoru v aplikácii messenger“.

Po júnovom nábore GRU poskytla žena Rusku aj informácie o infraštruktúrnych zariadeniach v Odese. Ženu zadržali a obvinili z vlastizrady. V prípade dokázania viny jej hrozí až doživotné väzenie.

Ukrajinská bezpečnostná služba v auguste obvinila dvoch ďalších členov tej istej siete agentov – agenta prezývaného Diezel a jeho manželku, ktorá sa teraz „skrýva pred spravodlivosťou“ v Rusku. (Kyiv Independent)

Český prezident Pavel vyzval Západ, aby neznižoval podporu Ukrajine, inak by mohol byť budúci rok pre Rusko priaznivejší. Český prezident to uviedol pre taliansky denník Corriere della Sera.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Rusku je pred marcovými prezidentskými voľbami dusno. Kremeľ nechce nechať nič na náhodu Čítajte 

Pavel zdôraznil, že ako prezident vníma situáciu na Ukrajine nielen z vojenského hľadiska, ale aj z hľadiska morálnych hodnôt. „Nemáme inú možnosť ako poskytnúť Ukrajine všetko, aby dosiahla svoj cieľ obnovenia suverenity a kontroly svojich hraníc, čokoľvek menšie by bolo pre nás porážkou,“ povedal český prezident.

Pavel dodal, že budúci rok bude pre Ukrajinu ešte ťažší a nadchádzajúca zima bude veľkým problémom. Poukázal pritom na fakt, že veľká časť ukrajinskej infraštruktúry bola poškodená alebo zničená a nedá sa úplne obnoviť ani s pomocou západných spojencov Ukrajiny. (SITA)

Vojenská a finančná podpora pre Ukrajinu má pre Európu „existenciálny význam“. Uviedol to nemecký kancelár Scholz. V parlamente zdôraznil, že v podpore sa bude pokračovať dovtedy, pokým to bude potrebné.

"Nikto z nás si nechce predstaviť, aké ešte vážnejšie následky by to pre nás malo, keby Putin vyhral túto vojnu," konštatoval Scholz.

Nemecko bolo spolu s USA jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny, dodávajúc Kyjevu zbrane. Rozhodnutie ústavného súdu z 15. novembra proti rozpočtovému manévru na obídenie nemeckej „dlhovej brzdy“ však priviedlo finančné plány Scholzovej koalície do chaosu.

Scholz tiež naznačil, že jeho a budúce vlády sa budú musieť viac držať brzdy, ktorá obmedzuje vládny štrukturálny rozpočtový deficit na 0,35 percenta hrubého domáceho produktu, a to aj pri raste výdavkových potrieb. (The Guardian)

Na Ukrajine bude bojovať po boku Rusov ďalších tritisíc čečenských bojovníkov. Ako referuje web news.sky.com, povedal to čečenský vodca Kadyrov. Čečenci budú súčasťou jednotiek ruského ministerstva obrany a síl Ruskej národnej gardy.

„Oni (bojovníci) majú najlepšie vybavenie a moderné zbrane. Chlapci sú navyše veľmi bojovní a majú veľkú motiváciu dosahovať výsledky,“ uviedol Kadyrov na Telegrame.

Kadyrov v máji uviedol, že Čečensko, ktoré je federatívnou republikou Ruska, vyslalo na Ukrajinu od začiatku vojny viac ako 26-tisíc bojovníkov vrátane 12-tisíc dobrovoľníkov a že v tom čase aktívne bojovalo 7-tisíc z nich. Kadyrovove tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť a odhady čečenských bojovníkov nasadených na Ukrajine sa rôznia.

Ruské jednotky pri meste Avdijivka v Doneckej oblasti útočia v šiestich smeroch. Ťažké boje pokračujú pri avdijivskej koksárni na severovýchode a v priemyselnej zóne na juhovýchodne mesta.

Rusi však nedosiahli potvrdené úspechy. Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny, ktorý cituje hovorcu ukrajinskej tavrijskej operačnej strategickej skupiny Štupuna.

Ruskí vojenskí blogeri poznamenávajú, že silné sneženie a vietor znížili viditeľnosť a skomplikovali letecký prieskum a delostreleckú korekciu na chersonskom fronte. Ukrajinské jednotky však podľa nich využili zlú viditeľnosť na upevnenie pozícií na východnom brehu rieky Dnipro.

Manželku šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyryla Budanova zrejme otrávili. Marianna Budanová skončila v nemocnici po tom, čo sa jej dlhodobejšie zhoršoval zdravotný stav. Lekári u nej diagnistikovali poškodenie zdravia ťažkými kovmi. (SME)

Súd v Moskve predĺžil do 30. januára väzbu amerického novinára Evana Gershkovicha. Ten čelí obvineniam zo špionáže. Súd rozhodoval za zatvorenými dverami a vstup neumožnili žiadnym novinárom.

Pred súdnou sieňou však podľa agentúry AFP čakalo viacero reportérov.

Gerschkovicha, ktorý pracuje pre denník The Wall Street Journal, zadržali v marci tohto roka. Prokuratúra voči nemu vzniesla obvinenia zo špionáže a v prípade usvedčenia mu hrozí trest odňatia slobody v dĺžke až 20 rokov. Gershkovich a denník obvinenia odmietli a americké úrady jeho zadržanie označili za nezákonné. Rusko neposkytlo dostatočné dôkazy na potvrdenie obvinení.

Súd v Moskve predĺžil Gerschkovichovi väzbu už dvakrát – v máji a v auguste o tri mesiace. Na základe augustového predĺženia mal zostať zadržaný do 30. novembra.

Gershkovich je prvým americkým reportérom, ktorý v Rusku čelí obvineniam zo špionáže od septembra 1986. Vtedy bývalá tajná služba KGB zatkla moskovského spravodajcu Nicholasa Daniloffa. (TASR)

Nepriazeň počasia si na Ukrajine vyžiadala už desať obetí, oznámil minister vnútra Klymenko. Krajinu od nedele sužujú prudký vietor a silné sneženie. V pondelok médiá písali o troch obetiach v Odese, ľudia pravdepodobne umrzli na ulici.

Obete, o ktorých dnes informoval Klymenko, sú nielen z Odeskej a Mykolajivskej oblasti na juhu, ale tiež z Charkovskej oblasti na východe a z Kyjeva. Ďalších 23 ľudí podľa neho pre zlé počasie utrpelo zranenia.

V Odeskej oblasti museli v poslednom čase mnohokrát zasahovať záchranné zložky a odtiahnuť stovky automobilov uviaznutých v snehu.

Pomoc záchranári v odeskom regióne poskytli 2 498 ľuďom. Vyše 140 vozidiel bolo potrebné vyslobodiť tiež v Mykolajivskej oblasti. Viac ako 400 obcí v rôznych častiach Ukrajiny je bez prúdu.

Nepriazeň počasia zasiahla tiež Ruskom nelegálne anektovaný polostrov Krym, juhozápad Ruska a Moldavska. Na Kryme bolo v pondelok bez elektriny pol milióna ľudí a búrka si tam vyžiadala dvoch mŕtvych. Ďalší človek zomrel v ruskom prímorskom letovisku Soči a štyria ľudia v Moldavsku.

Pokus Ruska vyvolať migračnú krízu na fínskych hraniciach zlyháva vďaka rýchlej reakcii Fínska pri zatváraní svojich hraníc. Uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Rusko údajne nariadilo svojmu ministerstvu vnútra, aby zhromaždilo migrantov z Blízkeho východu, Afriky a iných regiónov a poslalo ich k fínskej hranici.

Fínska pohraničná stráž však väčšine migrantov zabránila v prechode na územie krajiny a ruské úrady budú teraz nútené usadiť migrantov na ruskom území.

Ruský prezident Vladimir Putin oficiálne schválil výrazné zvýšenie vojenských výdavkov, vďaka čomu bude v roku 2024 približne 30 percent rozpočtových výdavkov Ruska smerovať do ozbrojených síl.

Putin podpísal návrh rozpočtových plánov v pondelok, informuje tlačová agentúra Reuters.

Moskva vynakladá čoraz viac prostriedkov na pokračovanie nevyprovokovanej vojny na Ukrajine. Náklady na obranu a bezpečnosť Ruska spolu dosiahnu v budúcom roku približne 40 percent všetkých rozpočtových výdavkov.

Výdavky na obranu sa oproti roku 2023 v nasledujúcom roku zvýšia o takmer 70 percent.

Rusko má ambiciózny cieľ príjmov v roku 2024 vo výške 391,2 miliardy dolárov, čo predstavuje plánovaný medziročný nárast o 22,3 percenta na základe predpokladov vysokých cien ropy. Analytici tvrdia, že vláda môže byť nútená zvýšiť dane z príjmu právnických osôb, ak sa tieto predpoklady ukážu ako optimistické. (TASR)

Moskovský súd predĺžil väzbu amerického novinára Evana Gershkovicha do konca januára budúceho roka. Informovali o tom svetové aj ruské agentúry.

Korešpondenta denníka The Wall Street Journal tento rok v marci zatkla na Urale ruská tajná služba FSB a obvinila ho zo špionáže, za čo mu hrozí 20 rokov väzenia. Žurnalista aj jeho zamestnávateľ vinu odmietajú.

Americká vláda vyhlásila, že novinár je zadržiavaný neoprávnene, a žiada od Ruska jeho okamžité prepustenie.

Podpredsedníčka eurokomisie Věra Jourová pochválila boj Ukrajiny proti korupcii. Dodala však, že v krajine, ktorá dúfa vo vstup do Európskej únie, treba urobiť v tomto smere ešte viac. 

Eurokomisia v novembri odporučila, aby 27-členná EÚ oficiálne začala prístupové rokovania, keď Ukrajina splní niekoľko zvyšných podmienok vrátane ďalšieho posilňovania protikorupčných opatrení. Začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou majú schvaľovať lídri Únie na summite v decembri.

Podpredsedníčka EK Jourová v pondelok na tlačovej konferencii v Kyjeve porovnala súčasné snahy Ukrajiny so situáciou v roku 2017 a vyhlásila, že je ohromená zlepšením.

"Necítila som tú energiu a silné odhodlanie. Dnes som v úplne inom štáte v porovnaní s rokom 2017. Myslím si, že Ukrajinci sú už otrávení starou Ukrajinou a chcú nový (spoločenský) systém. Chcú vidieť dobre fungujúce inštitúcie, trestné stíhanie a vyšetrovanie prípadov organizovaného zločinu korupcie na všetkých úrovniach – nie iba veľkých rýb, ale aj na nižších úrovniach," povedala Jourová.

Prípady úplatkárstva sú čoraz viditeľnejšie, pretože Ukrajina sa zlepšuje v ich odhaľovaní, ocenila komisárka. Informovala, že toto posolstvo prinesie do Bruselu a členským štátom, ktoré v súčasnosti diskutujú o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou.

Dodala však, že ešte stále sú určité opatrenia, ktoré treba urobiť, napríklad prijať zákon o lobingu. (TASR)

Takmer 2 500 ľudí sa podarilo zachrániť po snehovej víchrici v juhoukrajinskej Odeskej oblasti, uviedol gubernátor Oleh Kiper. Informoval, že viac ako tristo obcí v regióne bolo pre nepriaznivé počasie bez elektriny. 

Odeskú oblasť, ktorá leží na pobreží Čierneho mora, sužuje od nedele silná snehová víchrica, v dôsledku ktorej padali elektrické vedenia a na cestách uviazli stovky áut.

"Odtiahnutých bolo 849 vozidiel vrátane 24 autobusov a 17 sanitiek," napísal Kiper v príspevku na platforme Telegram. Podľa jeho slov sa podarilo zachrániť všetkých ľudí, ktorí uviazli v čase snehovej víchrice.

Nemecko poskytlo ukrajinskému prevádzkovateľovi energetickej siete Ukrenerho tristo miliónov eur na opravy a modernizáciu. Oznámil to nemecký veľvyslanec na Ukrajine Martin Jäger, ktorého cituje web Kyiv Independent.

Ukrenerho okrem toho patrí „medzi hlavných príjemcov nášho príspevku v sume dvesto miliónov eur pre Energetický podporný fond Ukrajiny ,“ povedal Jäger.

Energetický podporný fond Ukrajiny zriadili v apríli 2022 s cieľom umožniť medzinárodným darcom podporovať ukrajinský energetický sektor, ktorý je často terčom ruských útokov.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 860 ruských vojakov. Ruská armáda tak od začiatku vojny stratila 326 440 ľudí, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, tri obrnené bojové vozidlá pechoty a jeden delostrelecký systém.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 523 tankov, 10 285 obrnených bojových vozidiel pechoty a 7 876 delostreleckých systémov.

Cyklón na juhu Ukrajiny ovplyvňuje tempo vojenských operácií pozdĺž frontovej línie, ale nezastavil vojenskú činnosť úplne. Informoval o tom Inštitút pre štúdium vojny.

Náročné zimné podmienky podľa ISW prinútia obe strany, aby sa viac spoliehali na pozemné útoky vedené pechotou kvôli absencii leteckého prieskumu a delostreleckej korekcie.

Pobrežné oblasti okupovaného Krymu, okupovanej Chersonskej oblasti a veľkej časti Odeskej oblasti boli zasiahnuté silným snežením a silným vetrom, takže veľké časti obyvateľstva zostali bez elektriny.

Ukrajinské námorníctvo informovalo, že nebezpečné počasie v Čiernom mori prinútilo Rusko vrátiť všetky svoje námorné plavidlá a raketové nosiče na základne.

Ruský vojenský bloger varoval, že hrozba mín v Čiernom mori sa v najbližších dňoch zvýši, pretože búrka rozptýlila mínové polia, čo spôsobilo, že míny roznieslo po celom severozápade mora.

Napriek náročným poveternostným podmienkam ruské aj ukrajinské sily pokračujú v pozemných útokoch po celej Ukrajine, aj keď o niečo pomalším tempom v dôsledku sneženia a zlej viditeľnosti, píše ISW.

V Bruseli sa začína dvojdňové zasadnutie ministrov zahraničia NATO, témou bude najmä vojna na Ukrajine, situácia na Blízkom východe, ale aj situácia v Kosove či prijatie Švédska do NATO. 

"Čelíme najviac nebezpečnému svetu za posledné desaťročia. Rastúca globálna konkurencia. Vojna na Ukrajine. A obnovený konflikt na Blízkom východe," povedal Stoltenberg hneď na úvod tlačovej konferencie, na ktorej hovoril o témach, ktorá chce s ministrami preberať.

Ministri krajín NATO budú podľa Stoltenberga diskutovať aj o všetkých "destabilizačných akciách" Ruska na Ukrajine a jej okolí. "Rusko prinieslo vojnu späť do Európy a snaží sa destabilizovať naše demokracie prostredníctvom kybernetických útokov, dezinformácií, vydieraním súvisiacim s energetikou a dokonca aj migráciou," vyhlásil Stoltenberg.

Čečenský vodca Kadyrov vyhlásil, že ďalších jeho tritisíc bojovníkov je pripravených ísť bojovať na Ukrajinu ako súčasť ruských jednotiek. Kadyrov napísal, že jeho muži majú moderné zbrane a veľkú motiváciu.

Kadyrov v máji uviedol, že Čečensko od začiatku vojny vyslalo na Ukrajinu viac ako 26-tisíc bojovníkov vrátane 12-tisíc dobrovoľníkov, a že sedemtisíc z nich v tom čase aktívne bojovalo.

Agentúra Reuters poznamenala, že Kadyrovove tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť a odhady čečenských jednotiek nasadených na Ukrajine sa rôznia. Od začiatku ruskej invázie bojovalo na strane Ukrajiny aj niekoľko čečenských ozbrojených formácií.