Izraelská armáda potvrdila úmrtie niekoľkých rukojemníkov v Pásme Gazy (SME Minúta)

Izrael chce v Pásme Gazy po skončení vojny vytvoriť nárazníkovú zónu, ktorá by zabránila budúcim útokom. O svojom pláne už informoval svojich susedov, Egypt a Jordánsko, aj Spojené arabské emiráty, s ktorými v roku 2020 normalizoval vzťahy.

Informovala o tom dnes agentúra Reuters odvolaním sa na svoje regionálne zdroje.

Vláda premiéra Benjamina Netanjahua "chce toto nárazníkové pásmo medzi Gazou a Izraelom od severu k juhu, aby zabránila akémukoľvek prenikaniu Hamasu alebo iných ozbrojencov do Izraela či ich útokom", uviedol jeden z troch zdrojov.

"Plán je podrobnejší," odpovedal na otázku ohľadom vytvorenia nárazníkovej zóny Ofir Falk, Netanjahuov zahraničnopolitický poradca.

Pozostáva podľa neho z troch vecí. Pri načrtnutí postoja izraelskej vlády uviedol, že ide o zničenie Hamasu, demilitarizáciu a deradikalizáciu Pásma Gazy.

"Súčasťou procesu demilitarizácie môže byť nárazníková zóna," dodal Falk. Na otázku, či boli tieto plány predstavené medzinárodným partnerom vrátane arabských štátov, odmietol uviesť podrobnosti.

O plánoch sa podľa zdrojov dozvedela tiež Saudská Arábia, ktorá nemá väzby s Izraelom a ktorá po vypuknutí vojny zastavila normalizačný proces sprostredkovaný Spojenými štátmi. Turecko bolo tiež informované, uviedli zdroje.

Predstaviteľ SAE na otázku, či bolo Abú Zabí informované o nárazníkovej zóne, priamo neodpovedal, ale uviedol: "Spojené arabské emiráty budú podporovať akékoľvek budúce povojnové dojednania, na ktorých sa dohodnú všetky zúčastnené strany," aby sa dosiahla stabilita a palestínsky štát.

Izrael už v minulosti naznačil, že uvažuje o nárazníkovej zóne vo vnútri Pásma Gazy, ale zdroje uviedli, že teraz ho predkladá arabským štátom ako súčasť svojich budúcich bezpečnostných plánov. (ČTK)

Hovorca izraelskej armády potvrdil smrť niekoľkých rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.

"V posledných dňoch armáda a polícia informovali rodiny Eliyahu Margalita, Mii Gorenovej, Ronena Engela a Arjeho Zalmanoviča o ich smrti," povedal podľa Times of Israel Daniel Hagari.

Hamas v pondelok prepustil ženu Ronena Engela Karinu aj ich dcéry Miku a Yuval.

Militanti tento týždeň tiež informovali aj o smrti  desaťmesačného chlapca Kfira Bibasa, ako aj jeho štvorročného brata a ich matky Širi.

Dočasné prímerie v Pásme Gazy sa podľa izraelských činiteľov skončilo preto, lebo Hamas odmietol prepustiť desať žien a namiesto toho sa snažili vyjednávať o prepustení mužov, uviedol server Walla.

Konanie palestínskych radikálov bolo v rozpore s dohodou o pokoji zbraní, podľa ktorej mal Hamas najprv prepustiť všetky ženy a deti výmenou za až deväťdňový pokoj zbraní.

Rokovania o obnovení prímeria budú podľa činiteľov pokračovať, hoci sa opäť rozhoreli boje.

Izrael podľa zdrojov plánuje na Hamas vyvinúť značný vojenský tlak, aby ho prinútil prepustiť viac rukojemníkov, rovnako ako tomu bolo pred začiatkom prímeria. (ČTK)

Izraelské bombardovanie si od ranného konca prímeria vyžiadalo životy 178 Palestínčanov a ďalších 589 ich pri ňom bolo zranených, uviedlo ministerstvo pod kontrolou Hamasu.

Informáciu vzhľadom na bojovú situáciu nemožno bezprostredne overiť. Ešte popoludní ministerstvo informovalo o 109 mŕtvych od obnovenia bojov. (ČTK)

USA nebudú udeľovať víza izraelským osadníkom zapojeným do násilností voči Palestínčanom na okupovanom západnom brehu Jordánu.

Uviedol to predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý nechcel byť menovaný.

O tomto pripravovanom opatrení, ktoré by mohlo začať platiť už budúci týždeň, informoval podľa neho americký minister zahraničných vecí Antony Blinken izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na ich štvrtkovom stretnutí v Jeruzaleme.

Útoky židovských osadníkov na Palestínčanov v Predjordánsku vzrástli po tom, čo pred takmer ôsmimi týždňami vypukla v Pásme Gazy vojna medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

Podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva izraelskí vojaci alebo osadníci zabili od 7. októbra, keď komandá Hamasu vpadli do Izraela, takmer 240 Palestínčanov.

Blinken počas svojej tretej cesty do regiónu od začiatku vojny v Pásme Gazy vyzval vo štvrtok Izrael, aby stíhal osadníkov páchajúcich násilnosti voči Palestínčanom.

"Očakávame, že izraelská vláda podnikne nejaké ďalšie kroky, aby to prestalo. Zároveň zvažujeme naše vlastné kroky," povedal Blinken. (TASR)

USA sa budú usilovať o obnovenie prímeria medzi Hamasom a Izraelom. Tvrdia, že obnoveniu prímeria bráni skutočnosť, že Hamas dosiaľ nepredložil zoznam zadržiavaných rukojemníkov.

USA "pokračujú spolupráci s Izraelom, Egyptom a Katarom v úsilí o predĺženie humanitárnej prestávky v Pásme Gazy," uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

Prezident Joe Biden a jeho tím pre národnú bezpečnosť sa "budú naďalej hlboko angažovať v snahách o oslobodenie zvyšných rukojemníkov," píše sa vo vyhlásení Národnej bezpečnostnej rady Spojených štátov.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Chalíl Hajjá v rozhovore pre katarskú televíziu al-Džazíra tvrdil, že Izrael odmietol viaceré iniciatívy a návrhy, na základe ktorých by sa mohlo predĺžiť prímerie v Pásme Gazy.

Vyjadril tiež presvedčenie, že prímerie by zostalo v platnosti, ak by Izrael neodmietol tri návrhy týkajúce sa výmeny rukojemníkov a väzňov.

Rokovania o predĺžení podľa neho zlyhali aj preto, že Izrael odmietol prevziať telá niekoľkých rukojemníkov, ktorí - ako tvrdil Hajjá - zahynuli v dôsledku izraelskej ofenzívy v Gaze. Izrael nástojí na tom, že v súlade s dohodou medzi oboma stranami musia byť všetci unesení rukojemníci vrátení živí.

Podľa predstaviteľa Hamasu rokovania stroskotali tiež preto, že Izrael "odmietol rokovať o prepustení dospelých väzňov výmenou za prepustenie dospelých rukojemníkov". (TASR)

V Pásme Gazy zomrel 85-ročný Izraelčan zadržiavaný od útoku Hamasu z októbra. Arje Zalmanovič bol vôbec najstarším izraelským rukojemníkom. Muža uniesli z kibucu Nir Oz.

Hamas v polovici novembra zverejnil video so Zalmanovičom, na ktorom Izraelčan vyzeral chorý.

Palestínski radikáli neskôr oznámili, že zomrel na infarkt počas izraelského ostreľovania oblasti, kde bol zadržiavaný.

Podľa denníka The Times of Israel patril Zalmanovič k zakladateľom kibucu Nir Oz v izraelskom pohraničí pri Pásme Gazy, ktorý sa stal terčom útoku Hamasu. "Otec dvoch detí a starý otec piatich vnúčat Arje pracoval celý život v poľnohospodárstve. Bol to sčítaný muž s rozsiahlymi znalosťami histórie a krajiny," uviedol kibuc.

Nir Oz utrpel v deň útoku palestínskych extrémistov ťažké straty - takmer 40 ľudí tam palestínski ozbrojenci zabili a ďalších viac ako 70 ich uniesli. Rukojemníkov uniesli v najmenej desiatich kibucoch, pričom z Nir Ozu ich bolo najviac.

Ťažko vyzbrojení bojovníci Hizballáhu sa na videu prihlásil k útoku na zhromaždenie izraelských vojakov. Útok bol "na podporu nášho nezlomného palestínskeho ľudu a jeho statočného a čestného odporu", uviedlo hnutie.

Televízia Hizballáhu Al-Manár neskôr informovala o izraelskom ostreľovaní viacerých oblastí na juhu Libanonu, pri ktorom podľa nej zahynuli dvaja ľudia. (ČTK)

Libanonské šiitské hnutie Hizballáh vyhlásilo, že je po obnovení bojov medzi Izraelom a Hamasom ostražité a pripravené. Koniec prímeria vyvolal obavy, že by znovu mohli prepuknúť strety aj na izraelsko-libanonskej hranici.

Vo viacerých mestách na severe Izraela blízko libanonskej hranice sa v piatok rozozneli sirény varujúce pred možným príletom rakiet a obyvatelia sa bežali schovať do krytov. Izraelská armáda potom uviedla, že zachytila "vzdušný cieľ" smerujúci z Libanonu.

Iránom podporovaný Hizballáh a Izrael si počas niekoľkých týždňov vymieňali paľbu cez hranice po tom, čo 7. októbra vypukla vojna medzi Hamasom a Izraelom. Hizballáh sa ale minulý týždeň pripojil k prímeriu medzi Izraelom a Hamásom, ktoré v piatok vypršalo.

"V Libanone sa obávame, že budeme čeliť tejto výzve, budeme ostražití a vždy pripravení čeliť akejkoľvek možnosti a akémukoľvek nebezpečenstvu, ktoré sa v našej krajine môže objaviť," povedal libanonský poslanec za Hizballáh Hasan Fadlalláh. "Nikto si nemyslí, že Libanon bol tohto sionistického cielenia ušetrený alebo že to, čo sa deje v Gaze, nemôže ovplyvniť situáciu v Libanone," dodal. (ČTK)

Izraelské bombardovanie si od konca prímeria vyžiadalo životy 109 ľudí, tvrdia palestínske úrady. Pri obnovených úderoch boli stovky ľudí zranené. Mnoho zranených zamierilo do preplnených nemocníc a mnoho ľudí tam tiež chodí darovať krv. (ČTK)

Turisti pre konflikt Izraela s Hamasom prestali dovolenkovať na Blízkom východe. Postihuje to najmä ekonomiky krajín ako Jordánsko, Libanon a Egypt, ktoré sú závislé od medzinárodného cestovného ruchu.

V starovekom skalnom meste Petra v Jordánsku v súčasnosti "uvidíte málo návštevníkov", hoci začiatkom októbra tam boli davy ľudí, uviedol turistický sprievodca Amer Nezami. Vlani tam zavítalo 900-tisíc turistov.

"Kombinované zájazdy, ktoré zahŕňajú Jordánsko, západný breh Jordánu a Izrael, sa úplne prestali organizovať a desiatky rezervovaných zájazdov boli zrušené," povedal Nezami pre agentúru AFP. Zájazdy rušia najmä turisti zo Spojených štátov.

Recepčný v hoteli Petra Palace potvrdil, že od vypuknutia vojny veľké hotely zaznamenali 25 až 50-percentný pokles počtu rezervácií. Niektoré malé hotely hostí vôbec nemajú.

Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN (UNWTO) Blízky východ v období od januára do júla tohto roka zaznamenal spomedzi globálnych regiónov najväčší nárast počtu návštevníkov .

Olivier Ponti zo spoločnosti ForwardKeys, ktorá analyzuje trendy v cestovaní, uviedol, že vojna negatívne ovplyvnila nielen dopyt po cestovaní do Izraela, ale výrazný pokles nových rezervácií evidujú aj ďalšie krajiny v regióne. Niektorí dovolenkári namiesto Turecka a Egypta cestujú za slnkom a morom do Španielska, Grécka a Portugalska.

Palestínske militantné hnutie Hamas zabilo podľa izraelských úradov pri útoku na Izrael 7. októbra 1200 ľudí, zväčša civilistov. Ďalších približne 240 rukojemníkov militanti uniesli do Pásma Gazy.

V reakcii na útok Izrael prisľúbil, že zničí Hamas, pričom jeho vzdušné útoky a pozemná ofenzíva v Pásme Gazy si už podľa úradov ovládaných Hamasom vyžiadali vyše 15-tisíc obetí. (TASR)

Hamas zadržiava v Pásme Gazy ešte 137 rukojemníkov, tvrdí Izrael s tým, že domov sa ich zatiaľ vrátilo 110. Medzi tými, ktorí sú po skončení prímeria stále v zajatí, je 115 mužov, 20 žien a dve deti, spresnil hovorca vlády Eylon Levy.

Desať z rukojemníkov má 75 a viac rokov, dodáva. Väčšina, čiže 126, sú Izraelčania, jedenásti sú cudzí štátni príslušníci vrátane ôsmich z Thajska.

Levy ako rukojemníkov spomína aj 10-mesačného Kfira Bibasa, jeho 4-ročného brata Ariela a ich matku Shiri. Armáda uviedla, že prešetruje tvrdenie Hamasu, že chlapci a ich matka boli zabití.

Levy hovorí, že sedem ľudí je stále nezvestných po prvom útoku Hamasu. (The Times of Israel)

V dôsledku mínometného útoku v blízkosti kibucu Nirim na juhu Izraela utrpelo zranenia päť izraelských vojakov, uviedla armáda. Traja z nich majú stredne ťažké zranenia, dvaja sú zranení ľahko. (The Times of Israel)

Katarská vláda potvrdila, že medzi Hamasom a Izraelom prebiehajú rozhovory o obnovení prímeria. Pripomína však, že izraelské bombardovanie sťažuje úsilie sprostredkovateľov o dosiahnutie dohody.

Katarské ministerstvo zahraničných vecí zároveň vo vyhlásení vyjadruje „hlbokú ľútosť nad obnovením izraelskej agresie proti Pásmu Gazy“. Dodáva, že Katar je odhodlaný „pokračovať v úsilí, ktoré viedlo k humanitárnej prestávke“, spolu so svojimi partnermi pri sprostredkovaní prímeria medzi Hamasom a Izraelom.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ naznačuje, čo je potrebné splniť, aby sa prímerie v Pásme Gazy obnovilo. „Ak prepustia zadržané ženy, nastane deň prímeria. Rovnica je jednoduchá," vyhlásil pre televízny kanál Channel 13.

Channel 12 zasa cituje predstaviteľa izraelskej diplomacie, ktorý hovorí: „Niekoľko dní sa teraz bude bojovať. Hamas pozná podmienky pre návrat prímeria." (The Times of Israel)

Francúzsko považuje za nevyhnutné obnoviť prímerie medzi Izraelom a Hamasom. „Prerušenie prímeria je veľmi zlá správa, pretože neprináša žiadne riešenie a komplikuje vyriešenie všetkých otázok, ktoré vyvstanú,“ povedala ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová. (The Times of Israel)

Izraelské bezpečnostné zložky mali viac ako rok vo svojich rukách dokument, ktorý popisoval útok Hamasu na izraelské územie, ktoré susedí s Pásmom Gazy, tvrdí denník The New York Times, ktorý sa s dokumentom oboznámil.
(ČTK)

Šéf OSN Antonio Guterres vyjadril hlboké poľutovanie nad obnovením bojov medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy. Dúfa, že sa podarí obnoviť prímerie.

„Návrat k nepriateľským akciám len ukazuje, aké dôležité je mať skutočné humanitárne prímerie,“ uviedol generálny tajomník OSN na sociálnej sieti X.

Irán z obnovenia bojov v Pásme Gazy viní Izrael a Spojené štáty. „Politickú a právnu zodpovednosť za pokračovanie agresie a masakru nesú Izrael, USA a niekoľko vlád, ktoré podporujú tento režim apartheidu," vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničia.

"Po zabití viac ako 15-tisíc Palestínčanov začali sionistickí zločinci nové kolo zabíjania za neustálej podpory americkej vlády," uviedol Nasser Kanani v príspevku na X, predtým Twitteri. (The Times of Israel)

Hamas odpovedá na izraelské bombardovanie raketami vypálenými z Pásma Gazy. Úrady hlásia škody na majetku v kibuci Mefalsim, zranenia však neevidujú. Oblasti pri hraniciach s Pásmom Gazy z veľkej časti evakuovali.

Letecký poplach znel aj v Netiv HaAsara a Yad Mordechai. Zasahoval aj systém protivzdušnej obrany Železná kupola. (The Times of Israel)

Izraelské bombardovanie Pásma Gazy komplikuje úsilie sprostredkovateľov o dosiahnutie dohody na ďalšom prímerí, vyhlásilo katarské ministerstvo zahraničia. Útoky podľa neho ešte zhoršujú humanitárnu katastrofu v oblasti.

Katarské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení vyjadrilo „hlbokú ľútosť nad obnovením izraelskej agresie proti Gaze“.

„Štát Katar opakuje, že odsudzuje všetky formy útokov na civilistov,“ dodalo ministerstvo.

Izraelská armáda vytvorila mapu Pásma Gazy rozdelenú do stoviek zón. Tie podľa nej majú slúžiť na pomoc ľuďom v prípade evakuácií.

Izraelské obranné sily na svojom webe zverejnili mapu s očíslovanými oblasťami a tvrdia, že bola vytvorená s cieľom pomôcť civilistom pripraviť sa „na ďalšiu fázu vojny“.

Armáda hovorí, že mapa je rozdelená do rozpoznateľných oblastí, a má pomôcť ľuďom „evakuovať sa z konkrétnych miest pre ich bezpečnosť, ak je to potrebné“.

Ozbrojené krídlo Hamasu dostalo rozkaz obnoviť boj a brániť Pásmo Gazy. Pre agentúru AFP to povedal zdroj blízky radikálnemu hnutiu. Z viacerých častí Pásma Gazy medzitým hlásia ťažké boje.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze, ktoré je pod správou Hamasu, zároveň vydalo aktualizáciu, že za približne tri hodiny od obnovenia bojov prišlo o život už 32 ľudí.

  (BBC, The Times of Israel)

Na Izraelom ovládaných územiach nesmú rodiny prepustených arabských väzňov oslavovať. K ich rodinám nepustili ani novinárov. " Prejavy radosti sú podporou terorizmu", povedal izraelský minister Ben Gvir. (SME)

Za prvé dve hodiny od ukončenia prímeria prišlo v Pásme Gazy o život 14 ľudí, tvrdí ministerstvo zdravotníctva, ktoré má pod kontrolou Hamas. Desiatky ďalších ľudí podľa neho utrpeli zranenia.

Palestínčania zároveň hlásia, že izraelská armáda zhodila v meste Chán Júnis letáky, ktoré vyzývajú obyvateľov, aby sa presunuli na juh do Rafahu, pričom varujú, že oblasť je nebezpečná.

Letecký poplach znie aj v izraelskom Aškelone, ľudí vyzýva, aby sa ukryli v krytoch.

Situácia na juhu Pásma Gazy je momentálne desivá, tvrdí James Elder z UNICEF. Podľa vlastných slov sa nachádza v jednej z nemocníc v oblasti a izraelské bomby dopadli len pár desiatok metrov od zariadenia.

Elder hovorí, že nemocnica je „preplnená“ tisíckami ľudí a niektoré rodiny tam už týždne žijú na matracoch.

Koniec prímeria opísal ako "nočnú moru, ktorej sa všetci báli", a varoval, že dážď a zlá hygiena prinesú smrť.

Hamas sa domnieva, že aj Izrael sa dopustil porušenia dohody o prímerí. Mal to urobiť tým, že nepovolil dodávku paliva na sever Pásma Gazy. Uviedol to zdroj blízky rokovaniam o prímerí.

Nemenovaný zdroj zároveň tvrdí, že Hamas nebol ochotný prepustiť izraelských mužov zadržiavaných v Gaze za rovnakých podmienok ako ženy a deti. (BBC)

Hamas hlási prvých mŕtvych po obnovení bojov. Izraelské nálety na mesto Rafah na juhu Pásma Gazy si podľa hovorcu ministerstva zdravotníctva pod správou Hamasu vyžiadali životy najmenej šiestich Palestínčanov.

Pri náletoch na severnú časť mesta Gaza zároveň prišli o život dve deti, píše agentúra AFP s odvolaním sa na Fadela Naima, lekára z nemocnice Al-Ahlí.

Predstavitelia Hamasu hovoria aj o náletoch na juhu Pásma Gazy, východne od mesta Chán Júnis.

Hamas porušil zásady prímeria, nesplnil svoju povinnosť prepustiť všetky rukojemníčky a vypálil rakety na Izrael. Vo vyhlásení to uviedla kancelária izraelského premiéra. Izrael je podľa nej odhodlaný dosiahnuť všetky svoje ciele.

"Uprostred návratu do bojov zdôrazňujeme, že vláda Izraela je odhodlaná dosiahnuť svoje ciele vo vojne - prepustiť našich rukojemníkov, zlikvidovať Hamas a zabezpečiť, aby Gaza už nikdy nemohla ohrozovať izraelský ľud."

Hoci sa boje obnovili, úsilie o dosiahnutie dohody na ďalšom prímerí pokračuje, uviedol nemenovaný palestínsky predstaviteľ, ktorý má k rozhovorom blízko. (BBC)

Izraelská armáda potvrdila, že jej bojové lietadlá útočia na ciele Hamasu v Pásme Gazy. Ďalšie informácie zatiaľ neposkytla, informovať o útokoch bude neskôr. (BBC)

Juh Pásma Gazy zasiahli letecké útoky, tvrdí miestne ministerstvo vnútra a národnej bezpečnosti pod správou Hamasu. Potvrdili to aj zdroje BBC v Pásme Gazy, podľa ktorých v severnej časti Gazy bolo počuť výbuchy a severozápadne od mesta došlo aj k streľbe.

Bombardovanie potvrdzujú aj zábery, ktoré sa objavujú na sociálnych sieťach.

Izraelská armáda hlási obnovenie bojov v Pásme Gazy, tesne po tom, ako vypršalo dočasné prímerie. Zároveň obvinila Hamas z porušenia prímeria.

Krátko pred vypršaním sedemdňového prímeria Izrael informoval, že zostrelil raketu vypálenú z Pásma Gazy. Médiá prepojené s Hamasom zasa informovali o výbuchoch a streľbe na severe Gazy.

"Po prvých správach o spustení sirén v obciach blízko Pásma Gazy systém protiraketovej obrany izraelských ozbrojených síl úspešne zlikvidoval raketu vystrelenú z Pásma Gazy," napísala armáda na svojom oficiálnom účte na telegrame.

Išlo o prvú odpálenú raketu z palestínskej enklávy odvtedy, čo bola raketa vypálená už krátko po začatí prvého dňa prímeria, ktoré trvalo sedem dní, potvrdila armáda.

Oficiálne predĺženie prímeria o ôsmy deň nikto nepotvrdil. Hamas vo štvrtok večer vyhlásil, že je otvorený tejto možnosti, a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyzval obe strany konfliktu, aby prestávka v bojoch pokračovala.

K štvrtku bolo od začiatku prímeria prepustených 110 rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy, na druhej strane Izrael prepustil 240 palestínskych väzňov. (TASR)