Izrael Palestína vojna: Biden verí, že dohoda o prepustení rukojemníkov z Pásma Gazy je blízko (minúta po minúte)

Vo vojne Izraela s Hamasom zahynulo 48 novinárov. Aktuálny údaj oznámila mimovládna organizácia Výbor na ochranu novinárov so sídlom v New Yorku, ktorá presadzuje slobodu tlače a obhajuje práva novinárov.

Organizácia uviedla, že konflikt priniesol najsmrteľnejší mesiac pre novinárov odvtedy, ako organizácia v roku 1992 prvýkrát začala zbierať údaje.

Výbor k 20. novembru zistil, že potvrdených mŕtvych novinárov a pracovníkov médií je 48: 43 palestínskych, štyria izraelskí a jeden libanonský. Hlásených je aj deväť zranených novinárov, traja nezvestní novinári a 13 zatknutých novinárov.

Medzi mŕtvymi je aj Bilál Džádalláh, riaditeľ neziskovej organizácie Press House-Palestine, ktorá podporuje rozvoj nezávislých palestínskych médií. Zabili ho v nedeľu v jeho aute v Gaze pri izraelskom leteckom útoku, uviedli Syndikát palestínskych novinárov, egyptský portál Al Qahera News a denník Jawm7 so sídlom v Káhire. (TASR)

Protektorát OSN v Pásme Gazy by nevyriešil tamojší konflikt, uviedol šéf OSN Guterres. Namiesto toho vyzval na "prechodné obdobie" zahŕňajúce arabské krajiny a USA, ktoré by viedlo k dvojštátnemu riešeniu konfliktu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. 

Guterres povedal, že je dôležité premeniť tragédiu v Izraeli a Pásme Gazy na príležitosť – to podľa neho znamená prejsť "rozhodným a nezvratným spôsobom k riešeniu (izraelsko-palestínskeho konfliktu) v podobe dvoch štátov".

Šéf OSN načrtol, že po skončení vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas má byť "posilnená Palestínska samospráva, ktorá prevezme zodpovednosť v Pásme Gazy".

Palestínska samospráva však podľa jeho slov nemôže ísť do Gazy sprevádzaná izraelskými tankami, čo znamená, že na prechodné obdobie musí dozerať medzinárodné spoločenstvo. "Nemyslím si však, že protektorát OSN v Gaze je riešením," dodal.

Guterres vyzval na "prístup viacerých zainteresovaných strán", ktorý by považoval USA za "hlavného garanta bezpečnosti Izraela a arabské krajiny za nevyhnutné na podporu Palestínčanov".

"Všetci sa musia spojiť, aby vytvorili podmienky na prechod, ktorý umožní posilnenej Palestínskej samospráve prevziať zodpovednosť v Gaze" a odtiaľ k dvojštátnemu riešeniu, uviedol.

Generálny tajomník OSN zároveň znovu odsúdil zabíjanie civilistov, predovšetkým detí, v Gaze pri úderoch izraelskej armády, ktoré sú odvetou za útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra. (TASR)

Americký prezident Joe Biden verí, že dosiahnutie dohody o prepustení rukojemníkov zadržiavaných hnutím Hamas v Pásme Gazy je blízko. "Som o tom presvedčený," povedal Biden.

Katar a Egypt sa usilujú sprostredkovať dohodu medzi Izraelom a hnutím Hamas, ktorá zahŕňa aj prepustenie 50 rukojemníkov zajatých radikálmi po útoku na Izrael, ako aj dočasné prímerie v Pásme Gazy.

Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání v nedeľu povedal, že v rokovaniach je potrebné ešte vyriešiť malé úlohy, píše AFP. Podrobnosti či časový plán však neposkytol.

Zástupca amerického poradcu pre národnú bezpečnosť Jon Finer americkým médiám povedal, že k dohode sú blízko. Upozornil však, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. (TASR)

Cyprus je pripravený začať s prepravou humanitárnej pomoci do Pásma Gazy pomocou lodí, ak to umožnia podmienky na pevnine. Uviedol to cyperský prezident Nikos Christodulidis.

Christodulidis povedal, že cyperská iniciatíva námorného koridoru z prístavu Larnaka do Pásma Gazy je "jedinou, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje na medzinárodnej úrovni" ako o uskutočniteľnom spôsobe ďalších dodávok humanitárnej pomoci do Gazy. Tie tam dosiaľ prúdili iba z Egypta cez hraničný priechod Rafah.

Dodal, že plánovanie námorného koridoru je v podstate dokončené a pomoc cezeň môže začať prúdiť, keď bude vyhlásená prestávka v bojoch medzi Izraelom a palestínskym militantných hnutím Hamas.

Cyperský prezident, ktorý je v súvislosti s predmetným plánom v pravidelnom kontakte s izraelskou vládou, uviedol, že získanie súhlasu na začatie dodávok pomoci je komplikovanou záležitosťou. Zahŕňa vojenské operácie v Gaze a zložité rokovania o prepustení rukojemníkov zadržiavaných militantmi z Hamasu.

Izrael, USA a európske krajiny boli podľa Christodulidisových slov pozvané, aby spolu s cyperskými agentmi dohliadali na bezpečnosť zásielok pomoci do Pásma Gazy - aby sa na územie tejto palestínskej enklávy nedostalo nič, čo by mohlo hnutie Hamas použiť ako zbraň. (TASR)

Ako človek, ktorý videl svoju misiu v zmierení Izraelčanov a Palestínčanov, týchto dvoch národov, ktoré oba majú nárok a právo žiť na tomto malom kúsku zeme, som skôr zdrvený ako prekvapený, píše spisovateľ Yossi Klein Halevi. (SME)

Ruský prezident Vladimir Putin sa v utorok zúčastní na online summite skupiny rozvíjajúcich sa krajín BRICS, ktoré budú diskutovať o vojne Izraela a hnutia Hamas v Pásme Gazy. Informoval o tom Kremeľ.

"Ruský prezident Vladimir Putin sa 21. novembra zúčastní na mimoriadnom summite BRICS (cez videokonferenciu), kde budú diskutovať o palestínsko-izraelskom konflikte," uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Do voľného bloku rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS patria okrem Ruska aj Brazília, India, Čína a Juhoafrická republika (JAR).

Stretnutiu bude predsedať juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, ktorý dúfa, že sa podarí dospieť k spoločnej reakcii na vyše šesťtýždňový konflikt.

JAR oznámila, že na virtuálnom summite bude prítomný aj generálny tajomník OSN António Guterres a že na konci sa očakáva spoločné vyhlásenie.

Rusko historicky pestuje blízke vzťahy s Izraelom aj s Palestínčanmi a Putin povedal, že jeho krajina by mohla zohrať úlohu sprostredkovateľa.

Putin kritizoval Západ za údajné podnecovanie napätia v tomto regióne a Izrael za spôsob boja v konflikte. (TASR)

Do Pásma Gazy dorazila poľná nemocnica zaslaná Jordánskom. Od vypuknutia vojny Izraela s palestínskym militantným hnutím Hamas v tejto enkláve ide o vôbec prvú takúto zásielku, informuje agentúra AFP.

Poľná nemocnica bude stáť v meste Chán Júnis v južnej časti Pásma Gazy, povedal generálny riaditeľ nemocníc v Gaze Muhammad Zakút. Podmienky, v akých pracujú tamojšie nemocnice, označil za katastrofálne s tým, že denne pribúdajú stovky zranených.

Jordánska poľná nemocnica dorazila do Gazy spoločne so 17 zdravotníkmi a 40 kamiónmi lekárskej pomoci. Čiastočne by mohla zmierniť tlak, akému sú tam vystavené zdravotnícke zariadenia a služby. V oblasti totiž podľa miestnych predstaviteľov nie je dostatok zdravotníkov ani sanitiek. (TASR)

Európska komisia predĺži platnosť jednoduchších pravidiel pre získavanie štátnej pomoci pre krízou zasiahnuté firmy o ďalších šesť mesiacov do júna 2024. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie komisie.

Krajiny EÚ tak budú môcť poskytnúť spoločnostiam kompenzácie za vysoké ceny energií spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu aj dianím na Blízkom východe. (ČTK)

Vo vojnou zmietanom Pásme Gazy husto pršalo, čo výrazne zhoršilo situáciu ľudí nachádzajúcich sa v núdzových prístreškoch. Upozornila na to Agentúra OSN.

"V celom Pásme Gazy prší. Situácia v prístreškoch je neudržateľná. Ľudia nemajú žiadne (iné) alternatívy," napísala UNRWA na sociálnej sieti X.

Podľa vysokopostaveného predstaviteľa UNRWA sú problémom aj splašky, ktoré prúdia ulicami Gazy. Kanalizačné čerpadlá majú dostatok paliva len na to, aby fungovali na 55 percent svojej kapacity, informuje stanica CNN.

Dvadsaťdeväť predčasne narodených detí evakuovaných z najväčšej nemocnice Šifá v Gaze dorazilo do Egypta. Ani jedno z detí nesprevádzal rodinný príslušník.

Nemocnica Šifá sa stala stredobodom bojov medzi Izraelom a Hamasom. Deti boli zo spomenutej nemocnice evakuované v priebehu nedele.

Svetová zdravotnícka organizácia opísala toto zariadenie ako "zónu smrti". Izrael sa usiluje zničiť základne Hamasu, ktoré sa podľa židovského štátu nachádzajú v podzemí pod nemocnicou.

Prvotné informácie hovorili o dovedna 31 evakuovaných predčasne narodených deťoch z nemocnice Šifá; podľa AFP nebolo bezprostredne jasné, prečo ich do Egypta prišlo len 29.

Podľa agentúry DPA zomreli dve z detí ešte pred začatím evakuácie, podľa vyjadrení lekárov z Gazy bojuje každé z evakuovaných detí so závažnými infekciami v dôsledku nedostatku liekov - niektoré z nich sú údajne v kritickom stave.

Rodiny rukojemníkov zajatých Hamasom vyzvali vládu, aby neprijala pripravovaný zákon o treste smrti pre teroristov. Izraelský minister pre národnú bezpečnosť vehementne presadzuje prijatie takéhoto zákona, pripomína APA.

"Nechceme trest smrti pre teroristov," povedal Gil Dikman, ktorého sesternica Karmel Gatová bola unesená Hamasom, a jej sestra Jarden Roman Gatová je naďalej nezvestná, cituje izraelský denník Haarec.

Väčšina Izraelčanov je nespokojná s tým, ako Benjamin Netanjahu vykonáva funkciu premiéra. Vyzývajú ho, aby prevzal zodpovednosť za svoje zlyhania, ktoré viedli k útoku Hamasu. Napriek všetkému však má Netanjahu vyhliadky na politické prežitie. (hn.cz)

Izraelský nálet na oblasť blízko nemocnice v meste Chán Júnis v južnej časti Pásma Gazy si mal vyžiadať najmenej 70 obetí. Desiatky pacientov vrátane mladistvých i detí museli v priebehu nedele ošetriť v dôsledku ťažkých popálenín.

Uviedla to s odvolaním sa na svojich tamojších spolupracovníkov organizácia Lekári bez hraníc.

Nálet sa mal odohrať približne jeden kilometer od komplexu Násirovej nemocnice v Chán Júnise. Izraelská armáda doposiaľ vyhlásenie k útokom v južnej časti Pásma Gazy nezverejnila.

Nemocnica v meste Chán Júnis ešte v nedeľu napoludnie informovala o 47 obetiach, neskôr však ich počet zvýšila, Jeden z fotografov pre DPA uviedol, že v nemocnici videl množstvo vakov na mŕtvoly.

Izraelská armáda upozorňuje, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do nemocníc a iných civilných objektov alebo do ich okolia a využíva palestínskych civilistov ako ľudské štíty. Hamas to popiera.

Približne 20-tisíc ľudí ušlo zo severnej časti Pásma Gazy na juh tejto palestínskej enklávy. Odhad vychádza zo správ pozorovateľov OSN, ktorí sa nachádzajú v Gaze, uviedol Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí.

Väčšina z vysídlencov dorazila na juh Pásma Gazy na povozoch ťahaných oslami či na autobusoch, niektorí z nich však aj peši. Reagovali tak na výzvy izraelskej armády, ktorá už niekoľko týždňov požaduje odchod civilistov z mesta Gaza a severnej časti enklávy.

Podľa Izraela má Hamas v tamojších nemocniciach, školách i bytovkách veliace strediská a odpaľovacie centrá pre rakety. Hamas to popiera.

Palestínski utečenci pre úrad konštatovali, že na izraelských kontrolných stanovištiach ich snímali kamerami na rozoznávanie tvárí. Podľa agentúry DPA sa Izrael zjavne obáva, že sa medzi utekajúcimi civilistami nachádzajú aj teroristi. (TASR)

Najmenej 12 pacientov a ich blízkych zomrelo pri izraelskom útoku na Indonézsku nemocnicu severne od Gazy. Uviedol to hovorca ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy. Tvrdenia úradov ovládaných Hamasom nemožno nezávisle overiť.

"Izraelská armáda oblieha Indonézsku nemocnicu a obávame sa, že sa tam stane to isté, čo v nemocnici Šifá," cituje agentúra AFP hovorcu Ašrafa Kidru.

V nemocnici v ťažkých podmienkach stále zostávajú asi tri stovky pacientov v ťažkom stave, ktoré nebolo možné presunúť. Nie je tam voda, elektrina, palivo ani jedlo a chýbajú lieky.

Ministri zahraničia Saudskej Arábie, Jordánska, Egypta i ďalších krajín v Pekingu vyzvali na okamžité prímerie v Pásme Gazy. Čínsky minister Wang I vyjadril presvedčenie, že Čína je dobrým priateľom moslimských a arabských krajín.

"Sme tu, aby sme vyslali jasný signál: Musíme okamžite zastaviť boje a zabíjanie, musíme okamžite dodať humanitárnu pomoc do Gazy," zhrnul postoj arabských a moslimských krajín saudský minister zahraničia Fajsal bin Farhán.

Arabské a moslimské krajiny sa snažia vytvárať medzinárodný tlak na Izrael, aby boje aspoň dočasne ustali. V Číne, kde strávia celkovo dva dni, tento postoj dali najavo tiež zástupcovia Palestíny, Indonézie a Organizácie islamskej spolupráce.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Samopaly a šachta. Izrael sa snaží svet presvedčiť, že Hamas riadil útoky spod nemocnice Čítajte 

Po návšteve Číny sa chce delegácia postupne stretnúť so zástupcami všetkých štyroch zvyšných stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, teda Ruska, Spojených štátov, Británie a Francúzska.

Minister zahraničných vecí miliardovej ázijskej mocnosti zdôraznil, že Čína vždy jasne podporovala "spravodlivú vec palestínskeho ľudu s cieľom obnoviť jeho legitímne národné práva a záujmy". Od začiatku vojny podľa Reuters čínske ministerstvo zahraničných vecí nikdy jasne neodsúdilo Hamas, ale opakovane vyzýva na uvoľnenie napätia a na presadenie dvojštátneho riešenia, teda vzniku samostatného palestínskeho štátu popri Izraeli. (ČTK)

Čína je ochotná spolupracovať "na obnove mieru na Blízkom východe", vyhlásil čínsky minister zahraničných vecí Wang I. Medzinárodné spoločenstvo zároveň vyzval na zastavenie "humanitárnej katastrofy" v Pásme Gazy.

"Poďme spolupracovať na urýchlenom upokojení situácie v Pásme Gazy a na čo najskoršom obnovení mieru na Blízkom východe," uviedol Wang na stretnutí s ministrami zahraničných vecí palestínskej samosprávy, Saudskej Arábie, Jordánska, Egypta a Indonézie, ako aj generálnym tajomníkom Organizácie islamskej spolupráce, ktorí pricestovali do Pekingu.

"V Pásme Gazy sa odohráva humanitárna katastrofa... Situácia v Pásme Gazy ovplyvňuje všetky krajiny na svete, spochybňuje schopnosť ľudí rozlišovať dobro od zla aj celú podstatu ľudskosti. Medzinárodné spoločenstvo musí urýchlene konať a prijať opatrenia, ktoré zabránia šíreniu tejto tragédie," vyhlásil zároveň Wang. (TASR)

Vysokopostavení predstavitelia Izraela a Hamasu popreli tvrdenia, že by dosiahli dohodu o prímerí a výmene rukojemníkov. Hamas mal podľa pôvodných informácií prepustiť 50 rukojemníkov výmenou za 50 Palestínčanov väznených v Izraeli.

Denník The Jerusalem Post v nedeľu upozornil na informáciu zverejnenú v jordánskom denníku al-Ghad, že podľa nemenovaného zdroja z Hamasu sa o 11.00 h miestneho času začne päťdňové prímerie v Pásme Gazy. Denník taktiež informoval o výmene rukojemníkov.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Izzát ar-Rišk však poprel pravdivosť týchto informácií. "Na informáciách médií, ktoré sa pripisujú zdroju z Hamasu, nie je nič pravdivé, pokiaľ hovoríme o výmene, ktorá sa má začať dnes," uviedol.

Podobne reagoval aj nemenovaný vysokopostavený zdroj z Izraela, ktorý povedal, že "zatiaľ nič také neexistuje". (TASR)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby chránil civilistov v Pásme Gazy. Počas telefonátu premiérovi pripomenul, že je potrebné rozlišovať medzi "terorizmom a civilným obyvateľstvom".

Podobne ako množstvo ďalších svetových lídrov Macron Netanjahua vyzval na okamžité prímerie a vyjadril znepokojenie nad rastúcim násilím voči palestínskym civilistom na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa AFP potom izraelského premiéra "spovedal ohľadom príliš veľkého počtu civilných obetí" v Pásme Gazy.

Francúzsky prezident telefonoval podľa agentúry AFP aj so šéfom palestínskej autonómie Mahmúdom Abbásom.

Abbásovi naopak Paríž pripomenul, že je potrebné, aby palestínske úrady dôrazne odsúdili útok Hamasu z októbra. Spolu s Abbásom Macron odsúdil násilie páchaných na Palestínčanoch žijúcich na Západnom brehu Jordánu, kde izraelská armáda v posledných mesiacoch i dňoch navýšila počet razií.

Abbás stojí od roku 2005 na čele Palestínskej samosprávy spravujúcej Západný breh Jordánu a je zástupcom strany Fatah, ktorá je rivalom Hamasu ovládajúceho Pásmo Gazy. (ČTK)