Izrael tvrdí, že pod nemocnicou Šifá našiel 55 metrov dlhý tunel Hamasu (SME Minúta)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby chránil civilistov v Pásme Gazy. Počas telefonátu premiérovi pripomenul, že je potrebné rozlišovať medzi "terorizmom a civilným obyvateľstvom".

Podobne ako množstvo ďalších svetových lídrov Macron Netanjahua vyzval na okamžité prímerie a vyjadril znepokojenie nad rastúcim násilím voči palestínskym civilistom na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa AFP potom izraelského premiéra "spovedal ohľadom príliš veľkého počtu civilných obetí" v Pásme Gazy.

Francúzsky prezident telefonoval podľa agentúry AFP aj so šéfom palestínskej autonómie Mahmúdom Abbásom.

Abbásovi naopak Paríž pripomenul, že je potrebné, aby palestínske úrady dôrazne odsúdili útok Hamasu z októbra. Spolu s Abbásom Macron odsúdil násilie páchaných na Palestínčanoch žijúcich na Západnom brehu Jordánu, kde izraelská armáda v posledných mesiacoch i dňoch navýšila počet razií.

Abbás stojí od roku 2005 na čele Palestínskej samosprávy spravujúcej Západný breh Jordánu a je zástupcom strany Fatah, ktorá je rivalom Hamasu ovládajúceho Pásmo Gazy. (ČTK)

Medzinárodné spoločenstvo by nemalo financovať obnovu vojnou zničeného Pásma Gazy, uviedla izraelská ministerka pre spravodajské služby Gila Gamlielová. Namiesto toho by mali krajiny podporovať "dobrovoľné presídlenie" Palestínčanov po celom svete.

V denníku The Jerusalem Post Gamlielová uviedla, že "namiesto plytvania peňazí na obnovu Gazy alebo neúspešnej UNRWA môže medzinárodné spoločenstvo pomôcť s nákladmi na presídlenie a pomôcť ľuďom v Gaze vybudovať si nový život v ich nových hostiteľských krajinách". UNRWA je agentúra OSN pre palestínskych utečencov s ročným rozpočtom viac ako jedna miliarda dolárov.

Podľa odhadu ministersky od násilného ovládnutia Pásma (Gazy) Hamasom v roku 2007 asi 250-tisíc až 350-tisíc prevažne mladých dospelých si založilo nový život v zahraničí.

"Gaza bola dlho považovaná za problém bez odpovede," napísala Gamlielová. "Musíme vyskúšať niečo nové a vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby to pomohlo zrealizovať." "Mohlo by to byť obojstranne výhodné riešenie: víťazstvo pre tých civilistov v Gaze, ktorí hľadajú lepší život, a víťazstvo pre Izrael po tejto ničivej tragédii," dodala.

Nútené vysídlenie Palestínčanov po vzniku štátu Izrael je označované slovom Nakba (katastrofa) a akýkoľvek návrh na ich rozptýlenie je v arabskom svete kontroverzný.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že "ľudia by mali mať možnosť zostať v Gaze, vo svojom domove". Palestínsky prezident Mahmúd Abbás varoval, že vyhnanie obyvateľov Gazy by znamenalo "druhú Nakbu“.

Ministerstvo bývania v Pásme Gaze riadené Hamasom tvrdí, že poškodených alebo zničených počas bojov medzi militantmi Hamasu a izraelskými silami bolo viac ako 40 percent domov. (TASR)

Izraelská armáda zverejnila videá, ktoré majú dokazovať, že Hamas priviedol rukojemníkov do nemocnice Šifá. Podľa izraelských predstaviteľov sú na snímkach vidieť dvaja muži, ktorých uniesli ozbrojenci hnutia Hamas pri útoku zo 7. októbra.

Ide o jedného nepálskeho a jedného thajského občana. Jeden z nich je pri tom viditeľne zranený a leží na lôžku. "Tieto záznamy dokazujú, že teroristická skupina Hamas použila nemocnicu Šifá ako teroristické zariadenie v samotný deň masakru," uviedla armáda.

Izraelská armáda zverejnila aj svoju verziu posledných dní života devätnásťročnej vojačky, ktorej telo našla neďaleko nemocnice Šifá.

Na základe správy patológa a zistení tajných služieb sa armáda domnieva, že vojačka bola zabitá príslušníkom hnutia Hamas priamo v nemocnici. Tam sa dostala po útoku izraelskej armády na byt, kde ju Hamas držal v zajatí.

Podľa hovorcu izraelských ozbrojených síl Daniela Hagariha zranenia spôsobené útokom neohrozili život vojačky. Hamas naopak tvrdí, že žena zomrela práve kvôli útoku armády. (ČTK)

Izraelská armáda oznámila, že pod nemocnicou Šifá v Gaze objavila 55 metrov dlhý tunel, o ktorom sa domnieva, že ho využíval Hamas. Podľa Izraela ide o dôkaz, že militanti používali nemocnicu na vojenské účely.

"Vojaci IDF odhalili 55-metrový teroristický tunel desať metrov hlboko pod nemocničným komplexom Šifá," ktorý viedol popod nemocnicu a končil pri obrnených dverách, uvádza sa vo vyhlásení armády.

Slovenská katolícka charita vyhlasuje zbierku na podporu ľudí v Pásme Gazy. Z vyzbieraných financií plánuje nakúpiť sušené mlieko a detskú výživu, ktoré budú transportované v spolupráci so SlovakAid do postihnutej oblasti.

Charita mieni podporiť aj svojho partnera, Charitu Jeruzalem, ktorá pôsobí v danom regióne.

„V spolupráci s miestnou charitou sa snažíme poskytnúť rýchlu a efektívnu pomoc. Naša podpora je neoceniteľná v tejto náročnej dobe," povedal generálny sekretár charity Miroslav Dzurech.

Ľudia môžu prispieť prostredníctvom účtu verejnej zbierky IBAN SK93 1100 0000 0029 4546 3097, variabilný symbol 23020 alebo online na https://charita.darujme.sk/pomozme-ludom-v-gaze/.

„Všetkým darcov týmto srdečne ďakujeme za ich štedré príspevky a podporu v tejto dobe naliehavých potrieb. Každý príspevok bude využitý na nákup a distribúciu nevyhnutnej pomoci v Pásme Gazy," dodal Dzurech. (SITA)

Francúzsko pošle do Pásma Gazy viac zdravotníckeho materiálu a vyšle do východného Stredomoria druhú vrtuľníkovú loď, oznámila kancelária prezidenta Emmanuela Macrona.

Loď Dixmude vypláva "začiatkom týždňa a do Egypta dorazí v najbližších dňoch". Na začiatku týždňa tiež odštartuje lietadlo s viac ako desiatimi tonami zdravotníckeho materiálu.

Paríž pošle zásoby aj prostredníctvom letov organizovaných Európskou úniou v dňoch 23. a 30. novembra.

Francúzsko takisto podľa Elyzejského paláca nasadí civilné a vojenské lietadlá na evakuáciu chorých alebo zranených detí z Gazy.

Do regiónu už priplávala francúzska vrtuľníková loď Tonnerre, ktorá má približne 60 lôžok. Začiatkom novembra francúzske lietadlá dodali cez Egypt 54 ton humanitárnej pomoci určenej pre Gazu.

Jemenskí povstalci Húsíovia zadržali v Červenom mori nákladnú loď, uviedla izraelská armáda. Húsiovia hrozia útokmi na lode, ktoré plávajú pod izraelskou vlajkou či majú vlastníka z Izraela. Podľa izraelskej armády nikto z posádky a ani loď nie je z Izraela.

Podľa izraelskej armády je únos "veľmi vážnym incidentom na globálnej úrovni". Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua vydala vyhlásenie, v ktorom odsudzuje "ďalší akt iránskeho terorizmu". Podľa premiérskej kancelárie ide o britskú loď prevádzkovanú japonskou spoločnosťou, ktorá má na palube 25 členov posádky z Ukrajiny, Bulharska, Filipín a Mexika.

Izraelské médiá tvrdia, že sa jemenskí povstalci, ktorých dlhodobo podporuje Irán, zmocnili plavidla Galaxy Leader. To podľa nich patrí firme, ktorú vlastní izraelský podnikateľ a lodiar Abraham Ungar.

S Iránom spriaznená jemenská skupina podnikla v novembri niekoľko raketových a dronových útokov na Izrael. Povstalci, ktorí v krajine od roku 2015 bojujú proti koalícii vedenej Saudskou Arábiou, sa stali významnou vojenskou silou v regióne, majú desaťtisíce bojovníkov a veľký arzenál rakiet a ozbrojených dronov, píše Reuters. Skupina ovláda sever Jemenu s pobrežím v Červenom mori.

Izrael a Hamas smerujú k dohode. Izraelský veľvyslanec v USA Michael Herzog povedal, že dohoda by mohla byť oznámená v najbližších dňoch. "Verím, že v najbližších dňoch budeme mať dohodu," povedal diplomat.

Dohoda by mala viesť k oslobodeniu "výrazného počtu rukojemníkov", povedal v rozhovore, ktorý odvysielala stanica ABC.

Podľa Herzoga však jeho súčasťou nebude prímerie, pretože Izrael sa bude ďalej usilovať o zničenie vojenskej infraštruktúry hnutia Hamas. "To nezastavíme, ale sme ochotní urobiť prestávku výmenou za značný počet rukojemníkov," cituje diplomata server denníka Haarec.

"Domnievam sa, že sme najbližšie k dohode za posledný čas, možno najbližšie od začiatku tohto procesu (vyjednávania)," uviedol podľa médií zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť Bieleho domu Jon Finer ohľadom stavu rokovaní.

Podľa Finera sa podarilo zmenšiť rozdiely v oblastiach, kde sa názory konajúcich strán najviac rozchádzali. Podľa neho ide o prepustenie "výrazne viac" ako 10 unesených ľudí výmenou za dlhšie trvajúcu prestávku v boji, ktorá by uľahčila distribúciu humanitárnej pomoci v Pásme Gazy. (ČTK)

Miera násilia, ktoré pustoší Gazu, je nezmerateľná, uviedol šéf Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Volker Türk. Školy a nemocnice, ktoré sa podľa neho stali útočiskom pre vysídlených ľudí, sa zmenili na zónu smrti.

Volker Turk varoval, že "zabitie toľkých ľudí v školách premenených na úkryty, stovky utekajúcich z nemocnice Šifá počas pokračujúceho vysídľovania sú akcie, ktoré narúšajú základnú ochranu, ktorá sa civilnému obyvateľstvu musí poskytnúť podľa medzinárodného práva".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Samopaly a šachta. Izrael sa snaží svet presvedčiť, že Hamas riadil útoky spod nemocnice Čítajte 

Türk vo štvrtok uviedol, že "veľmi vážne obvinenia z viacnásobných a závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva si vyžadujú dôsledné vyšetrovanie, bez ohľadu na to, kto ich spôsobil".

Varoval tiež, že vojnové zločiny v Pásme Gazy páchajú obe strany konfliktu. (TASR)

Predstavitelia palestínskej samosprávy a ministri viacerých moslimských krajín budú rokovať v Číne. Politickí predstavitelia rokovať o možnostiach zmiernenia súčasnej palestínsko-izraelskej krízy, ochrane civilistov a urovnaní palestínskej otázky.

Do Číny podľa Reuters pricestujú popri palestínskych zástupcoch a predstaviteľoch Organizácie islamskej spolupráce tiež štátnici zo Saudskej Arábie, Jordánska, Egypta a Indonézie.

Čína rovnako ako Rusko zastáva ohľadom súčasného konfliktu medzi Izraelom a Palestínou postoj, že neboli naplnené legitímne národné práva palestínskeho ľudu, pripomenula agentúra Reuters.

V októbri Čína spolu s Ruskom vetovala americký návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá mala vyzvať na prerušenie konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas a umožnenie humanitárnej pomoci. Americký text okrem iného zdôrazňoval právo Izraela na sebaobranu. (Korzár)

Z nemocnice Šifá v Pásme Gazy ovládanom Hamasom evakuovali 31 predčasne narodených detí spolu s tromi lekármi a dvoma zdravotnými sestrami. Prepravia ich do Egypta.

Hodnotiaca komisia vyslaná Svetovou zdravotníckou organizáciou v nedeľu nadránom skonštatovala, že nemocnica Šifá je "zónou smrti" a vyzvala na jej úplnú evakuáciu. V nemocnici podľa nej zostalo 291 pacientov vrátane 32 detí v mimoriadne kritickom stave a 25 zdravotníkov.

WHO do nemocnice v sobotu vyslala tím OSN zložený z odborníkov na verejné zdravie, logistikov a bezpečnostných pracovníkov z rôznych agentúr na "veľmi rizikovú" misiu.

Hodnotiaci tím prišiel do Šifá po tom, čo izraelská armáda podľa riaditeľa nemocnice nariadila evakuáciu približne 2500 vysídlených osôb, ktoré sa ukrývali v areáli nemocnice. Izrael poprel, že by tento príkaz vydal.

Nemocnica Šifá je najväčšia v Gaze. Podľa piatkového vyhlásenia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua armáda objavila v podzemí nemocnice veliteľské centrum hnutia Hamas. Militanti podľa neho z nemocnice utiekli pred príchodom vojakov, ktorí tam našli aj zbrane a bomby. Hamas to popiera. (TASR)

Izraelská armáda oznámila, že v boji proti hnutiu Hamas prišla o ďalších troch vojakov, počet mŕtvych sa zvýšil na najmenej 61. Dvaja izraelskí vojaci zomreli v sobotu pri bojoch v Gaze.

Okolnosti smrti tretieho vojaka, ktorý tiež zomrel v sobotu, armáda nespresnila. Všetci traja vojaci boli rezervisti. (ČTK)

Jordánsky kráľ Abdalláh II. vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby sa zasadilo o okamžité prímerie v Pásme Gazy, ktoré by zastavilo humanitárnu katastrofu v enkláve. Izrael podľa neho vedie "ohavnú vojnu proti civilistom".

Kráľ pri stretnutí so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou uviedol, že globálne mocnosti by mali prinútiť Izrael, aby dodržiaval medzinárodné pravidlá o ochrane civilistov. Mali by podľa neho tiež zabezpečiť, že Izrael vypočuje výzvy, aby umožnil neprerušovaný prísun pomoci do Pásma Gazy, píše agentúra Reuters

Predsedníčka Európskej komisie odsúdila aj "neprijateľné násilie páchané extrémistami na západnom brehu" Jordánu a zopakovala, že EÚ podporuje dvojštátne riešenie konfliktu na Blízkom východe.

"Súhlasíme s tým, že cyklus násilia treba prelomiť. Riešenie v podobe dvoch štátov je jediný spôsob, ako dosiahnuť mier," napísala von der Leyenová na sociálnej sieti.

Šéfka eurokomisie zároveň po stretnutí s jordánskym kráľom Abdalláhom II. uviedla, že Únia bude spolupracovať s Jordánskom na zabezpečení prísunu väčšieho množstva humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Šanca na dosiahnutie dohody medzi Izraelom a Hamasom o prepustení rukojemníkov sa zvýšila, povedal katarský premiér Muhammad bin Abdar Rahmán Sání na spoločnej tlačovke so šéfom únijnej diplomacie Josepom Borrellom.

Katarský premiér doplnil, že jeho dôvera v dohodu o rukojemníkoch medzi Izraelom a Hamasom rastie a že pretrvávajúce prekážky sú "veľmi malé". "Prekážky, ktorým dohoda čelí, sú iba praktického a logistického charakteru," dodal. Borrell potom vyzval na naplnenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN požadujúcej humanitárne prestávky v bojoch medzi Izraelom a Hamásom.

Denník The Washington Post predtým informoval, že Izrael a Hamas dosiahli za pomoci Spojených štátov a Kataru predbežnú dohodu na pozastavení vojny a prepustení desiatok rukojemníkov. Biely dom však neskôr uviedol, že dohoda medzi Izraelom a Hamasom zatiaľ nie je na svete, ale intenzívne sa na nej pracuje.

Podľa denníka The Washington Post by mala predbežná dohoda zahŕňať prerušenie bojov na najmenej päť dní a postupné prepustenie minimálne 50 rukojemníkov.

Izraelské útoky v severnej časti Pásma Gazy sa vystupňovali a boje sa rozširujú, píše denník The Times of Israel. Izraelská armáda tvrdí, že v noci zasiahla viaceré ciele radikálneho palestínskeho hnutia Hamas.

Izrael podľa oznámenia armády zasiahol pomocou stíhačiek ciele v meste Gaza a v jeho aglomeráciách Džabálija a Bajt Lahíja. Správa o náletoch prichádza podľa izraelského denníka v čase, keď tiež pozemné izraelské sily postupujú hlbšie do Pásma Gazy.

Správa o vystupňovaní vojenských operácií prišla len niekoľko hodín po tom, ako Biely dom poprel informácie denníka The Washington Post o predbežnom dosiahnutí dohody o niekoľkodňovom prímerí medzi Hamasom a Izraelom.

Pozastavenie bojov malo podľa denníka súvisieť s prepustením desiatok rukojemníkov a rozšírením vstupu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Dohoda v tomto zmysle podľa Washingtonu uzavretá nie je, ale USA na veci intenzívne pracujú.

Izraelskí vojaci s tankmi a za podpory letectva bojujú s Hamasom na okraji Džabáliji, najväčšieho utečeneckého tábora v Pásme Gazy. V niektorých rezidenčných domoch v meste boli objavené zbrane, uvádza izraelská armáda.

Medzinárodná zdravotnícka organizácia Lekári bez hraníc tvrdí, že v sobotu sa dostal pod paľbu konvoj prevážajúci jej pracovníkov spolu s rodinami. Zomrel pritom rodinný príslušník pracovníka organizácie a ďalší bol zranený.

Organizácia útok, ktorý bol podľa nej zámerný, dôrazne odsúdila.

Lekári bez hraníc tiež oznámili, že jej pracovníkom spolu s rodinami sa nedarí z Pásma Gazy odísť. Cez týždeň sa nemohli dostať z kancelárií organizácie blízko nemocnice Šifá.

Organizácia vyzvala na umožnenie rýchlej evakuácie svojich pracovníkov z Gazy rovnako ako ďalších ľudí, ktorí sa kvôli bojom nemôžu dostať zo severnej časti Pásma Gazy.

Izrael zabil pri ranných náletoch v strednej a južnej časti Pásma Gazy pätnásť Palestínčanov, uviedla palestínska agentúra WAFA. Trinásť ľudí zomrelo pri náletoch na utečenecký tábor Nusajrát a matka s dieťaťom potom pri útoku na mesto Chán Júnis.

Ďalších dvoch Palestínčanov izraelská armáda podľa Reuters zabila pri akciách na Západnom brehu, ktorý Izrael v rozpore s medzinárodným právom dlhodobo okupuje.

Server denníka The Times of Israel zase napísal, že pri doterajšej pozemnej ofenzíve izraelskej armády proti radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamas v Gaze zomrelo 58 izraelských vojakov. (ČTK)

Biely dom poprel správy o dohode medzi Hamasom a Izraelom o možnom prepustení rukojemníkov výmenou za prestávky v bojoch. Bidenova administratíva reagovala na informácie denníka The Washington Post, podľa ktorého strany už predbežnú dohodu dosiahli.

Americký denník s odvolaním na nemenované zdroje oboznámené s dohodou pôvodne tvrdil, že Izrael, Hamas a USA, ktoré ju sprostredkovávajú, sa dohodli na prepustení desiatok žien a detí, ktoré militanti zadržiavajú v Pásme Gazy. Výmenou za to by sa mali zastaviť boje na minimálne päť dní.

"Zatiaľ sme sa nedohodli, ale naďalej sa usilovne snažíme o dosiahnutie dohody," uviedla hovorkyňa Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Adrienne Watsonová na sociálnej sieti X.

Podrobná, šesťstranová dohoda podľa The Washington Post predpokladá, že počas prestávky v bojoch prepustia prvých 50 alebo viac rukojemníkov, a to každých 24 hodín a v menších skupinách. Prestávky by zároveň mali umožniť dodávku významného množstva humanitárnej pomoci vrátane paliva z Egypta do palestínskej enklávy. Podľa citovaných zdrojov by sa mohlo prepustenie rukojemníkov začať v priebehu niekoľkých dní.

Militanti po vpáde do Izraela unieshli zhruba 240 osôb. Štyria z rukojemníkov boli neskôr prepustení a jeden ďalší bol oslobodený počas vojenskej operácie. Dosiaľ však nie je jasné, koľko zvyšných rukojemníkov je ešte nažive. (TASR)

WHO sa pokúsi čo najskôr evakuovať zvyšných pacientov z nemocnice Šifá v Pásme Gazy. Je ich tam 291, vrátane 32 malých detí v "extrémne kritickom stave".

Tím WHO nemocnicu, do ktorej pred niekoľkými dňami vnikli izraelskí vojaci, navštívil v sobotu. Najväčšie zdravotnícke zariadenie v Gaze sa podľa neho stalo "zónou smrti". Tím zložený zo zástupcov WHO a niekoľkých ďalších organizácií misiu koordinoval s izraelskou armádou, v nemocnici strávil asi hodinu. Situáciu v zariadení neskôr označil za zúfalú.

"Boli viditeľné stopy po ostreľovaní a streľbe. Tím videl pri vchode do nemocnice masový hrob a bolo mu povedané, že je v ňom pochovaných viac ako 80 ľudí," uviedla WHO.

Napriek tomu v budovách jednej z predtým najlepších nemocníc v Gaze, kde sa teraz na chodbách hromadí odpad, čo zvyšuje riziko infekcií, zostáva 291 pacientov a 25 zdravotníkov. "Medzi pacientmi je 32 malých detí v extrémne kritickom stave, dvaja ľudia na jednotke intenzívnej starostlivosti bez (pľúcneho) ventilátora a 22 potrebujúcich dialýzu, ktorých prístup k život zachraňujúcej liečbe bol vážne ohrozený," konštatovala WHO.

Veľká väčšina ostatných pacientov sú ľudia, ktorí utrpeli zranenia počas terajšieho konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Niektorí z nich prišli o končatiny, majú vážne zranenia chrbtice alebo hlavy, mnohopočetné zlomeniny či popáleniny. Mnoho pacientov má vážne infikované rany.

Pre túto situáciu je podľa WHO potrebné ich premiestnenie do iných zdravotníckych zariadení v Gaze. "WHO a jej partneri urýchlene pripravujú plány na okamžitú evakuáciu zvyšných pacientov, personálu a jeho rodín," uviedla organizácia. Ak dostane bezpečnostné záruky strán konfliktu, mala by sa evakuácia uskutočniť v priebehu najbližších 24 až 72 hodín.

OSN ešte v sobotu uviedla, že v nemocnica Šifá bolo asi 2300 pacientov, zdravotníkov a Palestínčanov vyhnaných konfliktom z domovov. Väčšina z nich ale miesto opustila.

Naprieč Európou protestovali tisícky ľudí a vyzývali na prímerie v Pásme Gazy, kde prebieha vojna medzi Izraelom a Hamasom. Zhromaždenia a pochody sa konali vo Francúzsku, Poľsku, Británii, Holandsku i Švajčiarsku.

Niekoľko tisíc ľudí pochodovalo centrom Paríža s transparentom, ktorý vyzýval na "Okamžité prímerie a ukončenie masakry v Pásme Gazy a Západnom brehu Jordán". "Francúzsko musí okamžite vyzvať na prímerie, aby nastal pokoj zbraní," povedala generálna tajomníčka odborového zväzu CGT.

Demonštrácie sa podľa nej konali aj v ďalších francúzskych mestách vrátane Marseille, kde si podľa AFP stovky ľudí minútou ticha uctili palestínske obete prebiehajúcej vojny. V Toulouse sa podľa polície zhromaždilo vyše 1000 ľudí.

CGT odhaduje, že v hlavnom meste protestovalo 60-tisíc ľudí a ďalších 40-tisíc demonštrantov sa zhromaždilo naprieč ostatnými mestami. Podľa francúzskeho ministerstva vnútra sa v Paríži zišlo približne 7000 ľudí a naprieč Francúzskom zhruba 45-tisíc.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Najväčšiu nemocnicu v Gaze opustili pacienti, lekári aj utečenci Čítajte 

V Británii sa v sobotu konali menšie protesty v porovnaní s minulým víkendom, počas ktorého demonštrovalo v Londýne vyše 300-tisíc ľudí na podporu Palestínčanov.

Jeden z protestov sa sústredil na kanceláriu, v ktorej líder britských opozičných labouristov Keir Starmer organizuje schôdzky. Demonštranti pred ňou mávali palestínskymi vlajkami a držali transparenty so sloganmi "Zastavte vojnu v Gaze" a "Starmer - krv na tvojich rukách". Starmer, ktorého strane sa predpovedá víťazstvo v budúcoročných voľbách, odmietol vyzvať na trvalé prímerie, v reakcii na to odstúpilo niekoľko predných predstaviteľov labouristov.

Niekoľko tisíc ľudí demonštrovalo aj v Ženeve, kde pred európskym ústredím Organizácie spojených národov zapálili sviečky, ktoré zobrazovali mapu Pásma Gazy.

Dva protesty sa konali v Amsterdame, kde ľudia žiadali prímerie a prepustenie rukojemníkov, ktorých Hamas uniseol po útoku na Izrael zo 7. októbra. Stovky ľudí demonštrovali aj vo Varšave, Istanbule, ako aj v portugalskom Lisabone. (TASR)

Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus uviedol, že najväčšia nemocnica v Gaze nie je schopná ďalej fungovať. Podľa inšpekčného tímu OSN je bez vody, jedla, elektriny, paliva a s vyčerpanými zásobami liekov. Pacientov, ktorí neboli schopní odísť, chcú evakuovať. (ČTK)

Pásmo Gazy a Západný breh Jordánu by sa po súčasnom konflikte mali vrátiť pod jednu vládu obnovenej palestínskej samosprávy, píše americký prezident Joe Biden v názorovom texte v denníku The Washington Post.

V texte Biden pripomína, že v čase konfliktu odcestoval do Izraela, aby mu vyjadril podporu po útoku palestínskeho hnutia Hamas. "Odporučil som tiež Izraelčanom, aby nedovolili, aby ich bolesť a zloba doviedli k chybám, ktoré sme my tiež v minulosti urobili," uviedol Biden s tým, že jeho administratíva vyzvala na dodržiavanie medzinárodného práva, na väčšiu ochranu životov civilistov.

"Kým sa Hamas drží ideológie ničenia, prímerie nebude mierom," napísal Biden. Podľa neho sa z Pásma Gazy nesmie znovu stať územie, kde majú zázemie teroristické skupiny. "Pásmo Gazy a Západného brehu Jordánu by mali byť zjednotené pod jednu vládnu štruktúru, a to obnovenú palestínsku samosprávu," uviedol Biden. Riešením dlhodobého konfliktu je podľa neho vytvorenie palestínskeho štátu,.

"Nesmie sa stať žiadne násilné presídlenie Palestínčanov z Gazy, ani obnova okupácie, ani blokáda či obliehanie, ani zmenšenie územia," napísal Biden. Po ukončení konfliktu sa podľa neho medzinárodné spoločenstvo musí zapojiť do podpory "prechodných bezpečnostných opatrení" aj do obnovy Pásma Gazy.

Podľa izraelského premiéra Netanjahua ale súčasná palestínska samospráva nie je v takej kondícii, aby Pásmu Gazy vládla. Šéf palestínskej autonómie Mahmúd Abbás útok Hamasu neodsúdil a niektorí ministri ho oslavovali, povedal Netanjahu podľa serveru The Times of Israel na tlačovej konferencii.

Izrael musí podľa Bidena potrestať ľudí, ktorí na Západnom brehu Jordánu páchajú "extrémistické násilie proti Palestínčanom". Často ide o obyvateľov tamojších židovských osád. "USA sú pripravené podniknúť vlastné kroky, vrátane zavedenia zákazu vydávania víz pre extrémistov, ktorí páchajú násilie na civilistoch na Západnom brehu Jordánu," napísal Biden.

Americký prezident v závere textu varoval pred nárastom nenávisti - antisemitizmu i nálad proti islamu a Arabom.