V Gaze by mala po vojne vládnuť palestínska samospráva, tvrdí Biden (SME Minúta)

Naprieč Európou protestovali tisícky ľudí a vyzývali na prímerie v Pásme Gazy, kde prebieha vojna medzi Izraelom a Hamasom. Zhromaždenia a pochody sa konali vo Francúzsku, Poľsku, Británii, Holandsku i Švajčiarsku.

Niekoľko tisíc ľudí pochodovalo centrom Paríža s transparentom, ktorý vyzýval na "Okamžité prímerie a ukončenie masakry v Pásme Gazy a Západnom brehu Jordán". "Francúzsko musí okamžite vyzvať na prímerie, aby nastal pokoj zbraní," povedala generálna tajomníčka odborového zväzu CGT.

Demonštrácie sa podľa nej konali aj v ďalších francúzskych mestách vrátane Marseille, kde si podľa AFP stovky ľudí minútou ticha uctili palestínske obete prebiehajúcej vojny. V Toulouse sa podľa polície zhromaždilo vyše 1000 ľudí.

CGT odhaduje, že v hlavnom meste protestovalo 60-tisíc ľudí a ďalších 40-tisíc demonštrantov sa zhromaždilo naprieč ostatnými mestami. Podľa francúzskeho ministerstva vnútra sa v Paríži zišlo približne 7000 ľudí a naprieč Francúzskom zhruba 45-tisíc.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Najväčšiu nemocnicu v Gaze opustili pacienti, lekári aj utečenci Čítajte 

V Británii sa v sobotu konali menšie protesty v porovnaní s minulým víkendom, počas ktorého demonštrovalo v Londýne vyše 300-tisíc ľudí na podporu Palestínčanov.

Jeden z protestov sa sústredil na kanceláriu, v ktorej líder britských opozičných labouristov Keir Starmer organizuje schôdzky. Demonštranti pred ňou mávali palestínskymi vlajkami a držali transparenty so sloganmi "Zastavte vojnu v Gaze" a "Starmer - krv na tvojich rukách". Starmer, ktorého strane sa predpovedá víťazstvo v budúcoročných voľbách, odmietol vyzvať na trvalé prímerie, v reakcii na to odstúpilo niekoľko predných predstaviteľov labouristov.

Niekoľko tisíc ľudí demonštrovalo aj v Ženeve, kde pred európskym ústredím Organizácie spojených národov zapálili sviečky, ktoré zobrazovali mapu Pásma Gazy.

Dva protesty sa konali v Amsterdame, kde ľudia žiadali prímerie a prepustenie rukojemníkov, ktorých Hamas uniseol po útoku na Izrael zo 7. októbra. Stovky ľudí demonštrovali aj vo Varšave, Istanbule, ako aj v portugalskom Lisabone. (TASR)

Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus uviedol, že najväčšia nemocnica v Gaze nie je schopná ďalej fungovať. Podľa inšpekčného tímu OSN je bez vody, jedla, elektriny, paliva a s vyčerpanými zásobami liekov. Pacientov, ktorí neboli schopní odísť, chcú evakuovať. (ČTK)

Pásmo Gazy a Západný breh Jordánu by sa po súčasnom konflikte mali vrátiť pod jednu vládu obnovenej palestínskej samosprávy, píše americký prezident Joe Biden v názorovom texte v denníku The Washington Post.

V texte Biden pripomína, že v čase konfliktu odcestoval do Izraela, aby mu vyjadril podporu po útoku palestínskeho hnutia Hamas. "Odporučil som tiež Izraelčanom, aby nedovolili, aby ich bolesť a zloba doviedli k chybám, ktoré sme my tiež v minulosti urobili," uviedol Biden s tým, že jeho administratíva vyzvala na dodržiavanie medzinárodného práva, na väčšiu ochranu životov civilistov.

"Kým sa Hamas drží ideológie ničenia, prímerie nebude mierom," napísal Biden. Podľa neho sa z Pásma Gazy nesmie znovu stať územie, kde majú zázemie teroristické skupiny. "Pásmo Gazy a Západného brehu Jordánu by mali byť zjednotené pod jednu vládnu štruktúru, a to obnovenú palestínsku samosprávu," uviedol Biden. Riešením dlhodobého konfliktu je podľa neho vytvorenie palestínskeho štátu,.

"Nesmie sa stať žiadne násilné presídlenie Palestínčanov z Gazy, ani obnova okupácie, ani blokáda či obliehanie, ani zmenšenie územia," napísal Biden. Po ukončení konfliktu sa podľa neho medzinárodné spoločenstvo musí zapojiť do podpory "prechodných bezpečnostných opatrení" aj do obnovy Pásma Gazy.

Podľa izraelského premiéra Netanjahua ale súčasná palestínska samospráva nie je v takej kondícii, aby Pásmu Gazy vládla. Šéf palestínskej autonómie Mahmúd Abbás útok Hamasu neodsúdil a niektorí ministri ho oslavovali, povedal Netanjahu podľa serveru The Times of Israel na tlačovej konferencii.

Izrael musí podľa Bidena potrestať ľudí, ktorí na Západnom brehu Jordánu páchajú "extrémistické násilie proti Palestínčanom". Často ide o obyvateľov tamojších židovských osád. "USA sú pripravené podniknúť vlastné kroky, vrátane zavedenia zákazu vydávania víz pre extrémistov, ktorí páchajú násilie na civilistoch na Západnom brehu Jordánu," napísal Biden.

Americký prezident v závere textu varoval pred nárastom nenávisti - antisemitizmu i nálad proti islamu a Arabom.

Šéefka eurokomisie Ursula von der Leyenová navštívila Egypt. Na stretnutí s prezidentom Abdalom Fattahom Sísím v Káhire odmietla "nútené vysídľovanie Palestínčanov".

Von der Leyenová na sociálnej sieti napísala, že "poďakovala Egyptu za jeho kľúčovú úlohu pri poskytovaní humanitárnej pomoci zraniteľným Palestínčanom". Tiež informovala, že so Sísím diskutovali o "prebiehajúcej humanitárnej kríze v Pásme Gazy" a "politickom horizonte dvojštátneho riešenia".

Von der Leyenová neskôr navštívila hraničný priechod Rafah. Ide o jediný hraničný priechod, ktorý nekontroluje Izrael. V súčasnej situácii je považovaný za jedinú cestu na dopravenie naliehavo potrebnej pomoci pre obyvateľov vojnou zničenej Gazy.

Šéfka eurokomisie tiež plánuje navštíviť aj Jordánsko, kde sa má stretnúť s jordánskym kráľom Abdalláhom.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell sa stretol s ministrom zahraničia Saudskej Arábie Fajsalom bin Farhánom. Po rokovaní Borrell uviedol, že arabské a európske krajiny musia vyvinúť spoločnú snahu pre zaručenie bezpečnosti pre Izrael aj Palestínčanov.

"Zdieľame obavy ohľadom toho, čo sa deje na Západnom brehu Jordánu a ohľadom strát medzi civilistami v Izraeli i Pásme Gazy," uviedol Borrell. Oznámil tiež, že z Pásma Gazy odišla prvá skupina 19 zamestnancov Európskej únie.

Politici sa stretli na bezpečnostnej konferencii v bahrajnskej Maname.

Desaťtisíce Izraelčanov demonštrovali v Jeruzaleme za prepustenie ľudí, ktorých pri útoku zo 7. októbra uniesol Hamas. Boli medzi nimi aj príbuzní unesených, požadujú, aby izraelská vláda vynaložila väčšiu snahu o prepustenie rukojemníkov.

Do Jeruzalema dorazil protestný pochod, ktorý v utorok vyšiel z Tel Avivu. V meste sa k nemu pridali ďalšie tisíce ľudí. Podľa agentúry Reuters v sobotu demonštrovalo na 20-tisíc ľudí, podľa niektorých izraelských médií bolo účastníkov protestu viac ako 30-tisíc. K protestujúcim sa pridal aj jeden z lídrov opozície Jair Lapid, ktorý žiada demisiu ministerského predsedu.

"Nemôžeme ďalej čakať, žiadame (vládu), aby konala teraz, aby zaplatila akúkoľvek cenu, aby dostala rukojemníkov späť," povedal agentúre Reuters jeden z demonštrantov, ktorý má medzi unesenými priateľku. Podobne sa vyjadrovali aj ďalší účastníci protestu.

Podľa serveru The Times of Israel sa mnohí príbuzní unesených cítia opustení vládou. Premiérovi Netanjahuovi vyčítajú, že s nimi nerokuje. Server denníka Haarec popoludní napísal, že premiérova kancelária oznámila stretnutie medzi vojnovým kabinetom a zástupcami príbuzných, ktoré by sa malo uskutočniť v najbližších dňoch.

Tento týždeň médiá informovali, že Katar sprostredkoval rokovania medzi izraelskou vládou a hnutím Hamas o prepustení unesených. Tých je zhruba 240, niekoľko ľudí podľa Hamasu zomrelo pri izraelských úderoch a štyroch prepustili. (ČTK)

Nemecký kancelár Olaf Scholz telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Izraelské sily vyzval na humanitárne prímerie vo vojne proti Hamasu.

Scholz tiež zdôraznil nutnosť vylepšiť humanitárnu situáciu obyvateľov Pásma Gazy, ktoré Hamas ovláda a ktoré je od vpádu radikálov na izraelské územie zo 7. októbra pod izraelskou ofenzívou.

"Humanitárne prímerie by prispelo k podstatnému zlepšeniu starostlivosti o obyvateľstvo (v Pásme Gazy)," uviedol Scholz. Zopakoval tiež, že Nemecko neoblomne stojí na strane Izraela a vyjadril solidaritu Berlína s Izraelčanmi.

Netanjahu podľa DPA nemeckému kancelárovi vysvetlil, akými spôsobmi sa Izrael snaží ochrániť obyvateľov palestínskeho pobrežného pásma. Snahu ale podľa neho marí Hamas. (ČTK)

Do Pásma Gazy prešli z Egypta cez hraničný priechod Rafah tri cisterny s približne 129-tisíc litrami paliva, potvrdil predstaviteľ egyptského Červeného polmesiaca.

Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA) potvrdila, že dodávky paliva z Egypta prijala. Dovoz dodávok do Gazy na humanitárne účely schválil Izrael v piatok.

Generálny komisár UNRWA Philippe Lazzarini v tejto súvislosti podotkol, že toto množstvo však absolútne nestačí. V stredu informoval, že na pokrytie humanitárnych potrieb treba každý deň 160-tisíc litrov paliva.

Podľa námestníka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martina Griffithsa na zabezpečenie minimálnych humanitárnych potrieb je potrebných každý deň približne 200-tisíc litrov pohonných hmôt. (TASR)

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan žiada, aby medzinárodné orgány vykonali inšpekciu v Izraeli a zistili, či má jadrové zbrane. Tel Aviv oficiálne nepriznal, že jadrovými hlavicami disponuje.

Erdogan tento týždeň vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby povedal, či má Izrael jadrové zbrane. Turecko sa so žiadosťou o inšpekciu obráti na Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE). Erdogan však uznal, že Izrael nemusí dodržiavať pravidlá dohovoru proti šíreniu jadrových zbraní, pretože k nej nikdy nepristúpil.

Izrael sa k tomu, že vlastní jadrové zbrane, oficiálne nevyjadruje. Panuje však presvedčenie, že jadrové hlavice už niekoľko desiatok rokov vlastnia. Nezávislé organizácie tvrdia, že by ich mohol mať približne 90.

Izraelský minister Amichaj Elijahu z krajne pravicovej strany Židovská sila na začiatku novembra v rozhovore povedal, že by jadrové bombardovanie Pásma Gazy mohlo byť jednou z možností v súčasnom konflikte medzi Izraelom a radikálnym hnutím Hamas. Elijahu ale nie je členom vojnového kabinetu, ktorý o vojenských operáciách rozhoduje.

Erdogan sústavne vystupuje na podporu Palestínčanov a tento týždeň označil Izrael za teroristický štát. Kritizuje predovšetkým izraelské údery, ktoré majú obete medzi civilistami. (ČTK)

Firmy Apple, Disney, Warner Bros Discovery či Lionsgate pozastavili marketing na platforme X. Reagujú na protižidovský príspevok, ktorý na platforme zdieľal jej majiteľ Elon Musk. Miliardár chystá žalobu. (ČTK)

Počas útoku izraelskej armády na utečenecký tábor Balata na západnom brehu Jordánu zahynulo niekoľko Palestínčanov, informovala izraelská armáda aj palestínske médiá.

Izraelská armáda uviedla, že zabila "niekoľko teroristov" pri útoku na ich úkryt v tábore, ktorý leží juhovýchodne od mesta Nábulus. Podľa palestínskeho zdroja prišlo o život päť mužov a dvaja ďalší utrpeli zranenia.

Podľa izraelskej armády plánovali títo muži zaútočiť na vojenské ciele aj izraelských civilistov. Jeden z nich sa mal zapojiť aj do prechádzajúcich útokov.

Palestínska tlačová agentúra WAFA zároveň informovala, že ďalší Palestínčan zahynul pri útoku izraelskej armády v meste Tubas na severe Predjordánska.

Približne 200 Palestínčanov prišlo o život na Západnom brehu rieky Jordán od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael 7. októbra. (TASR)

V Pásme Gazy čiastočne obnovili telefónne a internetové služby po dodaní paliva na opätovné naštartovanie generátorov, ktoré poháňajú elektrické siete, uviedla palestínska telekomunikačná spoločnosť Paltel.

Čiastočné obnovenie internetového pripojenia v Pásme Gazy potvrdila aj organizácia NetBlocks, ktorá monitoruje slobodu internetu. Izrael v piatok súhlasil s tým, že každý deň vpustí do pásma Gazy dve cisternové nákladné autá so 60-tisíc litrami paliva.

Predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí USA uviedol, že 10-tisíc litrov paliva denne sa použije na napájanie telekomunikačnej siete Pásma Gazy. Pôvodne Izrael úplne zakázal vstup paliva do Gazy, pretože sa obával, že ho môže pre svoje vojenské účely zhabať militantná palestínska organizácia Hamas. (SITA)

Izraelská armáda poprela, že by nariadila evakuáciu nemocnice Šifá, ktorá je najväčšou v Pásme Gazy. Izrael tvrdí, že iba umožnil presun pacientov a ľudí, ktorí sa v nemocnici ukrývajú. S požiadavkou podľa nich prišiel riaditeľ nemocnice.

Agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie riaditeľa nemocnice v sobotu napísala, že izraelskí vojaci vyzvali na evakuáciu utečencov aj pacientov vrátane zranených a zdravotníkov. Všetci sa podľa pokynov izraelských vojakov majú vydať pešo na pobrežie v západnej časti mesta Gaza, uviedol riaditeľ agentúry.

"Izraelské ozbrojené sily v žiadnom prípade nepožadovali evakuáciu pacientov ani zdravotníckeho personálu," citoval vyjadrenie armády server The Times of Israel. Izraelskí vojaci podľa armády naopak ponúkli ohľadom požiadavky na evakuáciu súčinnosť. Zdravotníci či pacienti, ktorí sa nechcú evakuovať alebo toho nie sú schopní, môžu zostať na mieste, uviedla izraelská armáda.

Pásmo Gazy by po skončení bojov medzi Izraelom a Hamasom mala spravovať palestínska autonómia, povedal na bezpečnostnej konferencii v bahrajnskej Maname šéf únijnej diplomacie Josep Borrell. Pásmo je od roku 2007 pod kontrolou Hamasu.

"Kontrolu nad Gazou už nemôže mať Hamas... Takže kto nad ňou bude mať kontrolu? Myslím, že jediný, kto by to mohol byť, je palestínska samospráva," dodal Borrell.

Aj Spojené štáty chcú, aby sa po vojne do rokovaní o budúcnosti Pásma Gazy zapojila palestínska autonómia. V októbri to pri príležitosti stretnutia so šéfom autonómie Mahmúdom Abbásom zopakoval americký minister zahraničia Antony Blinken.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však opakovane povedal, že izraelská armáda bude mať nad Gazou kontrolu aj po skončení vojny. (ČTK)

V meste Chán Júnis v južnej časti Pásma Gazy zomrelo pri izraelskom bombardovaní 26 Palestínčanov vrátane detí, uviedla podľa denníka The Jerusalem Post palestínska agentúra WAFA.

Ďalšie správy z miesta podľa denníka Haarec hovoria o desiatkach mŕtvych po útokoch izraelskej armády v severnej časti Pásma Gazy. Zasiahnuté boli zrejme aj miesta, kam sa uchýlili utečenci, napríklad školy a nemocnice.

Izraelská armáda v piatok podľa tlačových agentúr zhadzovala letáky nad mestom Chán Júnis s výzvami na evakuáciu, čo podľa médií môže naznačovať, že po operáciách na severe sa armáda chystá zamerať aj na juh Gazy.

Jordánsky minister zahraničia Ajman Safadi nerozumie, ako chce Izrael zničiť Hamas. Izraelskú vojnu proti militantom považuje za nehanebnú agresiu proti palestínskym civilistom.

"Izrael hovorí, že chce zničiť Hamas. Je tu veľa vojenských ľudí, nerozumiem, ako sa tento cieľ dá realizovať," povedal Safadi na summite Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS Manama Dialogue).

"Všetci musíme nahlas a jasne hovoriť o katastrofe, ktorú izraelská vojna prináša nielen pre Gazu, ale pre celý región. Toto nie je sebaobrana. Ide o očividnú agresiu, ktorej obeťami sú nevinní Palestínčania," vysvetlil.

Izrael na jeho prejav bezprostredne nereagoval. Obe krajiny v roku 1994 uzavreli mierovú dohodu.

"Prepustenie veľkého počtu (židovských) rukojemníkov by viedlo k výraznej prestávke v bojoch a masívnemu nárastu humanitárnej pomoci," povedal Brett McGurk, koordinátor Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu pre Blízky východ.

"Niet návratu do 6. októbra. To platí pre Izrael. Platí to pre Palestínčanov. Žiadna krajina nemôže žiť s takými hrozbami teroru, aké sme videli 7. októbra na ich hraniciach, ktorú rozpútal Hamas. Zároveň si Palestínčania zaslúžia potrebu a a vyžadujú bezpečnosť a sebaurčenie,“ dodal McGurk. (TASR)

Izraelskí vojaci nariadili evakuáciu najväčšej nemocnice v Pásme Gazy, informuje agentúra AFP. Na presun z nemocnice Šifá dali hodinu. Podľa OSN je v zariadení aktuálne asi 2300 pacientov, zdravotníkov alebo ľudí vyhnaných z domovov.

Zástupcovia izraelskej armády tvrdia, že jej jednotky naďalej v nemocnici Šifá nachádzajú podzemnú infraštruktúru, ktorú podľa nich využívalo hnutie Hamas.

Izraelskí vojaci v tejto najväčšej nemocnici v Pásme Gazy tiež podľa izraelskej tlače zbierajú poznatky o ľuďoch, ktorých Hamas uniesol pri útoku zo 7. októbra.

V uplynulých dňoch izraelská armáda uviedla, že v nemocnici Šifá objavila zbrane, blízko nariadenia potom dnes našla telá dvoch rukojemníkov.

Izrael povolí dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy bez toho, aby naďalej obmedzoval ich množstvo, uviedla podľa serveru BBC News izraelská armáda.

Cez Egypt do Gazy bude môcť prejsť viac kamiónov s humanitárnou pomocou. V Gaze žije veľmi ťažkých podmienkach asi 2,3 milióna Palestínčanov. Všetko, čo bude na zozname OSN, bude podľa Elada Gorena z izraelskej armády doručené. "Je teda na OSN, aby nám tieto zoznamy poskytla, a ak bude zajtra potrebných 400 nákladných áut, tak ich bude 400... Neexistuje žiadne obmedzenie," uviedol.

Izrael na začiatku vojny proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas Gazu úplne odrezal od dodávok potravín, vody aj liekov. Po medzinárodnom tlaku postupne zmenil svoj postoj a teraz povoľuje aj obmedzené dodávky palív do oblasti. Podľa BBC News sa tak stalo predovšetkým po tlaku Spojených štátov.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na palestínsku agentúru WAFA napísala, že pri rannom izraelskom bombardovaní mesta Chán Júnis v južnej časti Gazy zahynulo 26 Palestínčanov. O útoku na Chán Júnis, kam sa po opakovaných varovaniach Izraela presunulo veľké množstvo Palestínčanov zo severu Gazy, nie je zatiaľ známe mnoho podrobností.

Popri Gaze, na ktorú sa sústredí izraelská vojenská pozornosť, sa naďalej množia aj strety na Západnom brehu, ktorý Izrael desiatky rokov v rozpore s medzinárodným právom okupuje. V noci tam pri izraelskom útoku na utečenecký tábor v meste Nábulus zomrelo najmenej päť Palestínčanov a ďalší dvaja utrpeli zranenia.

Od októbrového útoku Hamasu na Izrael prišlo na Západnom brehu v dôsledku izraelských zásahov o život najmenej 186 Palestínčanov, vrátane 51 detí. (ČTK)

Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vo videopríhovore k Valnému zhromaždeniu OSN v New Yorku skritizoval pokračujúce izraelské útoky na pásmo Gazy. 

Tedros odsúdil aj útoky palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo začiatku októbra, zároveň však dodal, že "rozsah izraelskej reakcie sa zdá byť čoraz viac neospravedlniteľný". "Sme svedkami ničenia životov a majetku v strašnom rozsahu," dodal.

DPA v tejto súvislosti poznamenala, že podľa úradov v pásme Gazy bolo od spustenia izraelských odvetných útokov na tomto území zabitých viac ako 11 500 ľudí, pričom množstvo ďalších bolo zranených.

Podľa šéfa WHO je svet svedkom "ničenia civilizovanosti a systému založeného na pravidlách a dôvery medzi krajinami." Krízu v pásme Gazy označil za náročnú skúšku pre OSN a jej členské krajiny. (TASR)

Počet obetí útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na miesto hudobného festivalu v Izraeli zo 7. októbra stúpol po vyšetrovaní izraelskej polície na 364.

Doteraz bol počet zabitých stanovený na 270 osôb. Izraelská polícia sa podľa médií domnieva, že Hamas o festivale, ktorý sa konal neďaleko kibucu Re'im pri hranici Izraela s pásmom Gazy, pred uskutočnením útoku nevedel.

Militanti z Hamasu najprv ráno na festival vtrhli a následne začali strieľať na účastníkov, pričom mnoho z nich aj uniesli do pásma Gazy. Svedkovia útoku ho opísali ako masakru. Festival sa konal na otvorenom priestranstve, takže sa podľa slov preživších nebolo veľmi kam ukryť.

Útok na dejisko festivalu bol súčasťou masívnej ofenzívy Hamasu, ktorý vtrhol 7. októbra na územie Izraela, pričom zabil približne 1 400 ľudí. Obeťami boli prevažne civilisti. (TASR)