Izrael Palestína vojna: Netanjahu potvrdil nález veliteľského centra Hamasu pod nemocnicou v Gaze (minúta po minúte)

Počet obetí útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na miesto hudobného festivalu v Izraeli zo 7. októbra stúpol po vyšetrovaní izraelskej polície na 364.

Doteraz bol počet zabitých stanovený na 270 osôb. Izraelská polícia sa podľa médií domnieva, že Hamas o festivale, ktorý sa konal neďaleko kibucu Re'im pri hranici Izraela s pásmom Gazy, pred uskutočnením útoku nevedel.

Militanti z Hamasu najprv ráno na festival vtrhli a následne začali strieľať na účastníkov, pričom mnoho z nich aj uniesli do pásma Gazy. Svedkovia útoku ho opísali ako masakru. Festival sa konal na otvorenom priestranstve, takže sa podľa slov preživších nebolo veľmi kam ukryť.

Útok na dejisko festivalu bol súčasťou masívnej ofenzívy Hamasu, ktorý vtrhol 7. októbra na územie Izraela, pričom zabil približne 1 400 ľudí. Obeťami boli prevažne civilisti. (TASR)

V Pásme Gazy začala čiastočne fungovať telekomunikačná sieť po prvej dodávke paliva. Sieť bola mimo prevádzky od štvrtka.

Podľa agentúry Reuters to uviedli prevádzkovatelia Paltel a Jawwal. O odovzdaní zhruba 17-tisíc litrov paliva do Pásma Gazy dnes večer informovali agentúru AFP palestínske úrady na hraničnom priechode Rafáh. (ČTK)

Benjamin Netanjahu potvrdil, že v najväčšej nemocnici v Pásme Gazy našli podzemné veliteľské centrum Hamasu. Armáda objavila centrum na druhom podzemnom podlaží nemocnice Šifá, povedal Netanjahu pre rozhlasovú stanicu NPR.

Teroristi podľa neho z nemocnice utiekli pred príchodom vojakov, ktorí tam našli aj zbrane a bomby.

Izraelská armáda predtým oznámila, že pri operácii v tejto nemocnici narazila aj na veliteľské a kontrolné centrum. Nie je jasné, či ide o veliacu centrálu Hamasu, ktorá sa podľa predpokladov mala nachádzať práve pod nemocnicou Šifá.

Hamas existenciu takéhoto centra pod nemocnicou popiera.

Netanjahu tiež povedal, že Izrael bude po súčasnej vojne v Gaze musieť na určitý čas prevziať "vojenskú celkovú zodpovednosť" v palestínskom pásme, aby sa zabránilo opätovnému posilneniu teroristov. Nepovažuje však za úplne nevyhnutné tam ponechať umiestnených vojakov.

Pásmo Gazy podľa neho potrebuje aj civilnú vládu, tá však musí bojovať proti terorizmu a nemôže podporovať zničenie Izraela. (TASR)

Biely dom odsúdil majiteľa sociálnej siete X Elona Muska za "odpornú propagáciu" antisemitizmu a nenávisti. Reagoval na Muskov príspevok, v ktorom podporil konšpiračnú teóriu. (TASR)

Stretnutie nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom poznačilo napätie. Steinmeier zdôraznil právo Izraela na existenciu, Erdogan žiadal ukončenie vojenskej operácie.

Erdogan je na kontroverznej návšteve Nemecka, pevného podporovateľa Izraela, ktorú skomplikovali jeho obvinenia voči židovskému štátu. Turecký líder opakovane slovne útočil na Izrael a označil ho za "teroristický štát". Hoci odsúdil zavraždenie mnohých stoviek izraelských civilistov pri útoku zo 7. októbra, neskôr nazval Hamas, ktorý za masaker nesie zodpovednosť, ako "oslobodzovaciu organizáciu".

Steinmeier v reakcii na jeho vyjadrenia na piatkovom stretnutí Erdoganovi "dôrazne objasnil" postoj Nemecka v tom, že útok Hamasu na Izrael bol teroristickým útokom a že Hamas je teroristickou organizáciou. "Podčiarkol právo Izraela na existenciu a jeho právo na sebaobranu," uviedol Steinmeierov úrad.

Edrogan podľa svojho úradu povedal, že útoky Izraela na palestínske územia sa musia skončiť, pričom zdôraznil dôležitosť "reakcie z celého sveta proti porušovaniu ľudských práv".

Postoje tureckého prezidenta vyvolali v Nemecku pochybnosti, či je v súčasnosti rozumné prijímať ho na návšteve. Opoziční konzervatívci, no aj koaliční liberáli z FDP vyzvali kancelára Olafa Scholza, aby pozvánku pre Erdogana odvolal.

Erdogan mal neskôr na programe aj večeru so Scholzom. (TASR)

Vláda militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy uviedla, že počet obetí bojov medzi izraelskou armádou a Hamasom na tomto palestínskom území dosiahol dvanásťtisíc. Počty, ktoré Hamas uvádza však nie je možné overiť.

Vláda Hamasu tiež tvrdí, že medzi mŕtvymi je päťtisíci detí a 3 300 žien, pričom zranenia utrpelo 30-tisíc ľudí. Ministerstvo zdravotníctva Hamasu predtým uviedlo, že presné čísla obetí nemôže potvrdiť, pretože intenzívne boje bránia odvážaniu tiel. (TASR)

WHO chce zriadiť v Pásme Gazy poľné nemocnice po vážnych škodách, ktoré tam spôsobili izraelské útoky. Uviedol to predstaviteľ WHO pre palestínske územia Richard Peeperkorn.

Peeperkorn novinárom povedal, že pred začiatkom vojny v Gaze bolo v nemocniciach v pobrežnom pásme približne 3500 lôžok, pričom dnes ich je k dispozícii len 1400. V prevádzke je tiež nie viac ako 60 percent operačných sál.

Podľa predstaviteľa WHO evidujú v Pásme Gazy denne 50 až 60 vážne chorých pacientov, ktorých je potrebné čo najskôr previezť do Egypta, aby dostali náležitú zdravotnú starostlivosť.

Peeperkorn sa podľa DPA nevyjadril k tomu, či Izrael nejako naznačil, že by mohol súhlasiť s evakuáciou pacientov a vytvorením poľných nemocníc. (TASR)

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi ohlásil rozšírenie operácie zo severu Pásma Gazy "do iných oblastí".

"Blížime sa k rozloženiu vojenského systému na severe Pásma Gazy. Pokiaľ ide o nás, budeme pokračovať do ďalších oblastí," uviedol Halevi.

Dodal, že velitelia palestínskeho militantného hnutia Hamas musia byť "systematicky" zlikvidovaní rovnako ako aj ich infraštruktúra. Kým sa tak nestane, bude sa izraelská armáda zameriavať na stále viac regiónov, povedal Halevi.

Izraelská pozemná operácia sa v posledných týždňoch sústredila predovšetkým na severnú časť Pásma Gazy. Odborníci však predpovedajú jej možné rozšírenie aj na juh.

Rozšírenie pozemnej operácie do iných oblastí by pritom ešte viac zhoršilo humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Podľa OSN bolo nútených opustiť svoje domovy pre prebiehajúce boje už takmer 1,6 milióna obyvateľov tohto palestínskeho územia. V enkláve pritom žije asi 2,2 milióna obyvateľov.

Izraelské sily zhadzovali aj v stredu v Pásme Gazy letáky, v ktorých vyzývali Palestínčanov, aby sa evakuovali. Podobné letáky zhadzovala izraelská armáda celé týždeň pred spustením pozemnej operácie, píše agentúra AP.

Snahy Izraela o minimalizovanie civilných obetí však nie sú úspešné, uviedol vo štvrtok v rozhovore pre americkú televízie CBS News izraelský premiér Benjamin Netanjahu. "Každé úmrtie civilistu je tragédia," cituje premiéra agentúra Reuters. Podľa Netanjahua robí Izrael všetko preto, aby civilistov ochránil, no Hamas robí všetko preto, aby zostali v ceste. (TASR)

Izrael povolí vstup z Egypta do Gazy pre dve cisterny s naftou denne na humanitárne účely. Rozhodol izraelský vojnový kabinet, potvrdil vysokopostavený izraelský predstaviteľ.

Vojnový kabinet schválil "vstup dvoch cisterien s naftou denne pre potreby OSN na podporu vodnej a kanalizačnej infraštruktúry... za predpokladu, že ich nezíska Hamas". Urobil to po odporúčaní armády a spravodajských služieb.

Humanitárne agentúry OSN sa sťažovali, že v práci v Pásme Gazy im bráni nedostatok paliva. Miestne zdravotnícke úrady tiež informovali, že nedostatok paliva pre elektrické generátory si vynútil zatvorenie väčšiny nemocníc v Pásme Gazy, čo ohrozuje životy chorých a zranených ľudí.

Izraelská armáda vyjadrila obavy, že dodávky paliva môže zneužiť militantná palestínska organizácia Hamas na pokračovanie v teroristických útokoch. (TASR)

Podľa hovorkyne Svetového potravinového programu sa do Gazy teraz dostáva iba asi desať percent potravinovej pomoci potrebnej na deň, a medzi 2,3 miliónmi obyvateľov tak narastá smäd a hlad.

Svetová zdravotnícka organizácia medzitým vyjadrila obavy z toho, že sa v dôsledku pokračujúceho izraelského bombardovania a kolabujúcej infraštruktúry v Pásme Gazy počas zimy ešte viac rozšíria infekčné choroby.

V Pásme Gazy navyše už druhý deň nefungujú telekomunikačné služby a internetové pripojenie.

Izraelská armáda uviedla, že v Pásme Gazy zasiahla ďalšie pozície Hamasu, bojovala s palestínskymi ozbrojencami a objavila sklad zbraní ďalšej palestínskej radikálnej skupiny, kde sa okrem iného nachádzali rakety iránskej výroby.

Napísal o tom spravodajský web The Times of Israel (ToI). Tieto údaje z vojnovej zóny nemožno nezávisle overiť.

Izraelské letectvo v noci podniklo niekoľko vzdušných úderov na pozície Hamasu, zatiaľ čo elitná bojová jednotka v severnej časti Pásma Gazy podnikla raziu na stanovišti Palestínskeho islamského džihádu (PIJ). Na mieste údajne našla rakety iránskej výroby Badr-3, drony a ďalšie zbrane. Podľa ToI má raketa Badr-3 odhadovaný dosah 160 kilometrov a môže niesť nálož s hmotnosťou 240 kilogramov. Niektoré z rakiet boli podľa ToI privezené do Izraela na výskumné účely. Stanovište PIJ armáda následne zničila.

Ďalšie izraelské jednotky bojovali proti ozbrojencom Hamasu, ktorí sa podľa oznámenia armády ukrývali v škole. Pri prestrelke podľa Izraelských obranných síl zahynulo niekoľko palestínskych ozbrojencov a armáda na mieste rovnako objavila zbrane.

Izraelskí výsadkári a ďalšie pozemné jednotky medzitým v noci podnikli razie zacielené na niekoľko ďalších pozícií Hamasu. Pri akcii podľa armádneho vyhlásenia našli útočné pušky, výbušné zariadenia, ručné protitankové granátomety a iné zbrane. (ČTK)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že existujú „silné náznaky“, že v nemocnici Šifá v Gaze zadržiavali izraelských rukojemníkov, ktorých si vzali militanti hnutia Hamas pri útoku na Izrael zo 7. októbra.

V relácii Evening News americkej televízie CBS uviedol, že to je jeden z dôvodov, prečo tam izraelskí vojaci spustili operáciu. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Netanjahu vysvetlil, že keď do nemocnice Šifá, ktorá je najväčšia v Pásme Gazy, vošli izraelskí vojaci, neboli tam žiadni rukojemníci.

„Ak by tam boli, vyviedli by ich von,“ skonštatoval. Izrael tvrdí, že má ďalšie informácie o zadržiavaných, ale podľa premiéra je lepšie, keď o tom nebude veľmi hovoriť. Podrobnosti o informáciách, ktoré naznačovali prítomnosť rukojemníkov v nemocnici Netanjahu neposkytol. (SITA)

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken vyzval Izrael, aby prijal "naliehavé" opatrenia na zastavenie násilia židovských osadníkov voči Palestínčanom v Predjordánsku.

Blinken, ktorý je v San Franciscu na samite Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), predniesol túto výzvu v telefonickom rozhovore s Bennym Gantzom, opozičným lídrom, ktorý sa stal členom vojnového kabinetu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

"Blinken zdôraznil naliehavú potrebu pozitívnych krokov k deeskalácii napätia v Predjordánsku vrátane konfrontácie s rastúcou mierou extrémistického násilia osadníkov," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller. Blinken s Gantzom "diskutovali o úsilí zvýšiť a urýchliť tranzit kritickej humanitárnej pomoci do Pásma Gazy", dodal Miller.

Politici hovorili aj o prebiehajúcom diplomatickom úsilí s cieľom oslobodiť rukojemníkov, ktorých zajali militanti z Hamasu, keď 7. októbra podnikli rozsiahly nájazd na Izrael z Pásma Gazy.

Na rozdiel od Pásma Gazy, ktoré je pod kontrolou Hamasu, Západný breh Jordánu (Predjordánsko) je z veľkej časti pod izraelskou okupáciou s obmedzenou autonómiou Palestínskej samosprávy, ktorej predstavitelia sú nepriateľmi Hamasu. Tamojší Palestínčania tvrdia, že od začiatku vojny čelia zvýšenému prenasledovaniu zo strany izraelských osadníkov.

Gantz, centristický generál vo výslužbe, súhlasil so vstupom do vojnového kabinetu s Netanjahuom, ktorý sa vrátil k moci v koalícii s krajne pravicovými stranami, ktoré dôrazne podporujú židovské osídľovanie Západného brehu Jordánu.

Spojené štáty podporili právo Izraela reagovať na Hamas, ale zároveň vyzvali na väčšie úsilie o šetrenie civilistov. "Videli sme príliš veľa zabitých palestínskych civilistov a celý čas Izrael vyzývame, aby urobil všetko pre minimalizáciu civilných obetí," povedal Blinken pre stanicu NBC News. (TASR)

Potenciálna dohoda medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom, ktorú sprostredkováva Katar a Egypt, okrem iného zahŕňa prepustenie 50 rukojemníkov zajatých radikálmi, ako aj dočasné prímerie v Pásme Gazy.

Pre tlačovú agentúru DPA potvrdil zdroj oboznámený s rokovaniami.

Podľa citovaného zdroja by dohoda viedla k troj- až päťdňovej prestávke v bojoch v palestínskej enkláve, kde Izrael podniká intenzívne letecké i pozemné útoky s cieľom zlikvidovať Hamas.

Izrael by výmenou za 50 rukojemníkov prepustil 75 palestínskych žien a detí, ktoré sú zadržiavané v izraelských väzniciach, potvrdili egyptské bezpečnostné zdroje.

Dohoda zároveň predpokladá zvýšenie humanitárnej pomoci pre Palestínčanov. Podľa zdroja by cez hraničný priechod Rafah do Pásma Gazy denne prúdilo až 200 kamiónov s pomocou, ako aj cisterny s palivom, pre nedostatok ktorého prestali fungovať zdravotnícke zariadenia i telekomunikačné služby.

Hnutie Hamas podľa zdroja s týmito bodmi dohody v zásade súhlasilo. Rokovania o možnej dohode pokračujú už niekoľko týždňov. Na strane Izraela sa ich zúčastňuje aj jeho najväčší spojenec - Spojené štáty.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ešte v nedeľu naznačil, že "by mohlo dôjsť" k dohode s Hamasom o prepustení rukojemníkov. Dohoda by však podľa neho bola jedine výsledkom vojenského nátlaku. Netanjahu vtedy povedal, že Izrael takisto nemá informácie o tom, kde sa nachádzajú unesení rukojemníci.

Výzvy na prímerie v Pásme Gazy sa však ukázali ako veľmi kontroverzné. Apely zo strany európskych lídrov Izrael opakovane odmietol s odôvodnením, že dlhšie pauzy by poskytli Hamasu príležitosť na preskupenie a prípravu na ďalšie útoky. (TASR)

Dodávky kľúčových delostreleckých granátov na Ukrajinu sa po vypuknutí bojov medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v októbri znížili. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Izrael, ktorý dostáva vojenskú podporu od USA, neúnavne útočí na Pásmo Gazy odvtedy, ako bojovníci Hamasu 7. októbra bezprecedentným spôsobom vtrhli do južnej časti Izraela a začali vraždiť ľudí, predovšetkým civilistov.

"Naše dodávky sa znížili," povedal Zelenskyj novinárom, pričom mal na mysli najmä granáty kalibru 155 milimetrov, ktoré sa vo veľkej miere používajú na východnej a južnej frontovej línii na Ukrajine, a zdôraznil, že dodávky "sa naozaj spomalili".

"Nie je to tak, že by USA povedali: Ukrajine nič nedáme. Nie! Je to tak, že každý bojuje o (zásoby) sám. Taký je život. Nehovorím, že je to pozitívne, ale taký je život a my musíme brániť to, čo je naše," povedal novinárom ukrajinský prezident.

Nemecko medzitým tento týždeň oznámilo, že EÚ nesplní ročný cieľ poslať milión delostreleckých nábojov na Ukrajinu, hoci sa blok snaží zabezpečiť dodávky zbraní pre Kyjev.

"Teraz sú sklady prázdne alebo existuje zákonné minimum, ktoré vám konkrétny štát nemôže poskytnúť," povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve. "A to nestačí," dodal. Prezident však ocenil úsilie Spojených štátov o zvýšenie výroby. (TASR)

Civilistom v Pásme Gazy hrozí pre nedostatok potravín a čistej vody hladomor. Množstvo dovážaných potravín do oblasti stačí na pokrytie iba siedmich percent minimálnej odporúčanej dennej kalorickej dávky pre obyvateľov, uviedol Svetový potravinový program OSN.

"S blížiacou sa zimou, nebezpečnými a preplnenými prístreškami a nedostatkom čistej vody sú civilisti vystavení bezprostrednej hrozbe hladomoru," uviedla vo vyhlásení výkonná riaditeľka Svetového potravinového programu OSN so sídlom v Ríme Cindy McCainová.

Organizácia varuje už niekoľko týždňov pred hroziacim hladomorom v Gaze v dôsledku operácií izraelskej armády v reakcii na útok Hamasu zo 7. októbra. Humanitárnu pomoc pre obyvateľov tejto palestínskej enklávy v súčasnosti dovážajú cez hraničný priechod Rafah. Organizácia však tvrdí, že tamojšie humanitárne potreby nemožno uspokojiť prostredníctvom jedného funkčného hraničného priechodu.

Potrebu zabezpečiť viac humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy zdôraznila aj Európska komisia. Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová minulý týždeň vyhlásila, že objemy pomoci sú v porovnaní s humanitárnymi potrebami naďalej nízke.

Dodávky potravín brzdí aj nedostatočné množstvo paliva. Nákladné autá, ktoré v utorok prišli z Egypta, sa pre jeho nedostatok nemohli dostať ďalej k civilistom, uviedlo OSN. Cez hraničný priechod Rafah v stredu prišla od začiatku konfliktu prvá cisterna paliva. Aj to je však podľa Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe príliš málo.