Rusi podľa estónskej rozviedky prevzali iniciatívu na dvoch úsekoch frontu (SME Minúta)

Ruský súd potvrdil šesť rokov väzenia pre 20-ročnú ženu, ktorú údajne usvedčili z účasti na pokuse o podpálenie strediska zberu pomoci pre armádu v Jaroslavlianskej oblasti v strednej časti Ruska.

Valeriju Zotovú odsúdili "za účasť na pokuse o spáchanie teroristického činu". Konkrétne sa mala zúčastniť na komplote s cieľom podpáliť stredisko zberu pomoci pre ruskú armádu v dedine Karabicha.

"Bola odsúdená na šesťročný trest vo väzenskej kolónii s bežným režimom," uviedla štátna tlačová agentúra RIA Novosti. Verdikt bol vynesený už v júni tohto roku a na stredajšom pojednávaní ho potvrdil aj odvolací súd.

Podľa obžaloby údajne konala na pokyn príslušníka ukrajinskej armády. Jej príbuzní tvrdia, že išlo len o zinscenovanú provokáciu zo strany agentov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), uvádza server Meduza.io.

Matka 20-ročnej Valerije Zotovej - aktivistka Svetlana Zotová, ktorá sa netají kritikou ruskej vojny na Ukrajine - pre Meduzu uviedla, že jej dcéra bola vo väzbe vystavená ustavičnému zastrašovaniu a trestom.

Ruské súdy vymeriavajú prísne väzenské tresty osobám obvineným z útokov na sídla vojenskej správy, kde prebiehajú odvody do armády, či z marenia ruskej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine. Úrady tiež zadržali tisíce ľudí, ktorí po vlaňajšej invázií protestovali proti ruskej vojenskej agresií voči Kyjevu. Väčšina verejne známych predstaviteľov ruskej opozície je buď v exile alebo vo väzení. (TASR)

Rusko za mesiac bojov o Avdijivku pri Donecku prišlo o asi 10-tisíc vojakov, uviedol veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. Či ide o mŕtvych, alebo aj zranených a zajatých, nespresnil.

Neoznámil ani to, o koľko vojakov v boji o toto mesto prišla ukrajinská armáda.

Moskva sa k jeho tvrdeniu nevyjadrila a tvrdila, že jej vojaci zmarili ukrajinský pokus o vytvorenie predmostí na ľavom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti.

"Mesiac urputných bitiek, vytrvalosti a víťazstva našich obrancov, ktorí naďalej hrdinne držia obranu," napísal na facebooku Zalužnyj, ktorý ďalej informoval o zničení viac ako 100 nepriateľských tankov, 250 obrnených vozidiel, približne 50 delostreleckých systémov a siedmich lietadiel Su-25.

Veliteľ ukrajinskej armády svoje slová nijako nedoložil a stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe podotkla, že tieto údaje nemôže overiť. Ruské ministerstvo obrany situáciu ohľadom strát počas ofenzívy na Avdijivku nekomentovalo.

Ruské vyhlásenie podľa Reuters hovorilo o niekoľkonásobných ukrajinských pokusoch o vylodenie s cieľom vytvoriť predmostí, pričom podľa Moskvy Kyjev prišiel o týždeň o 500 vojakov. Ani toto tvrdenie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Rusmi unesený ukrajinský chlapec Bohdan Jermochin sa bude môcť vrátiť do vlasti. Z Ruska sa pokúsil viackrát utiecť. Vyhrážali sa mu, že ho pošlú na psychiatriu. O pár dní, po dovŕšení osemnástky, mu hrozí, že by musel bojovať proti svojej vlasti. (SME)

Ukrajinská armáda zaútočila vodnými dronmi na dve ruské výsadkové lode na západnom pobreží Krymu. Cieľom raketového útoku sa stali aj kasárne. Informácie sa nepodarilo overiť, neznámy nateraz tiež zostáva aj počet obetí.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že nad Krymom boli zostrelené dva ukrajinské drony. Nevyjadrilo sa ale k útoku na lode a na kasárne.

Neskôr ukrajinské spravodajské služby oznámili, že zasiahnuté výsadkové lode triedy Serna sú neopraviteľné.

„Obe plavidlá sa potopili a nemožno ich opraviť," uviedli zdroje zo spravodajskej služby. V lodiach vraj bola posádka a v jednej aj obrnené vozidlo.

Malé výsadkové lode triedy Serna dosahujú vysokú rýchlosť a sú schopné prepraviť až 45 ton nákladu a 92 vojakov.

Vyšetrovanie poškodenia plynovodu Balticconnector spojilo kotvu s čínskou loďou, vyhlásila fínska polícia. Fínske vyšetrovanie sa začalo 8. októbra, keď sa na potrubí spájajúcom Fínsko s Estónskom objavil únik.

Podľa úradov ho mohla spôsobiť externá aktivita, čo vyvolalo špekulácie o sabotáži.

"V tejto chvíli môžeme vyhlásiť, že kotva vyzdvihnutá z morského dna 24. októbra 2023 môže patriť lodi Newnew Polar Bear, svedčia o tom niektoré technické detaily," uviedol superintendent Risto Lohi z fínskej polície vo vyhlásení. Jedným z nich je rovnaký typ farby na kotve aj na poškodenom potrubí.

Fínska polícia o pomoc pri vyšetrovaní požiadala aj čínsku stranu.

Švédska vláda v polovici októbra vyhlásila, že bol poškodený aj telekomunikačný kábel medzi Švédskom a Estónskom. Príčinu sa nepodarilo zistiť, poškodenie však zrejme vzniklo v rovnakom čase ako poškodenie plynovodu. Podľa prevádzkovateľov plynovodu potrvá jeho oprava najmenej päť mesiacov.

Minulý rok vyradili explózie z prevádzky tri zo štyroch potrubí plynovodu Nord Stream v Baltskom mori, ktorým do Európy prúdila veľká časť ruského zemného plynu. Príčina výbuchov zostáva naďalej neznáma. (TASR)

Ruské sily prevzali iniciatívu na dvoch úsekoch frontu na Ukrajine - v Luhanskej a Doneckej oblasti na východe krajiny, tvrdí estónska vojenská rozviedka.

Podľa estónskej rozviedky ruské sily počas uplynulého týždňa podnikali v Doneckej a Luhanskej oblasti intenzívne útoky, pričom majú dosť vojakov i armádnej techniky, aby držali Ukrajincov v neustálom napätí.

Najprudšie boje sa podľa nej vedú na línii Avdijivka-Marjinka a Kupjansk-Svatove.

To podľa estónskych spravodajcov svedčí o tom, že cieľom Ruska je ovládnutie oboch oblastí v ich administratívnych hraniciach.

V dlhodobejšej perspektíve potom podľa estónskej rozviedky nemožno vylúčiť pád Avdijivky do ruských rúk.

Tento zisk by Rusi mohli využiť ako politické víťazstvo. Avdijivka by im navyše pomohla vytvoriť pri Donecku nárazníkovú zónu v dĺžke asi desiatich kilometrov.

Britský týždenník The Economist špekuluje, že by ukrajinská protiofenzíva mohla byť pri konci. Svedčí o tom podľa neho pokles intenzity paľby. (ČTK)

Do druhého najväčšieho mesta Ukrajiny sa vrátil život, od jari je zapnuté aj verejné osvetlenie. „Bolo to ako zázrak, keď sa mesto rozžiarilo,“ hovorí 50-ročný advokát Taras Savčenko. Po vyše roku skončil s dobrovoľníctvom a vrátil sa k advokácii. (SME)

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak vyhlásil, že Ukrajina robí všetko potrebné pre čo najrýchlejšie ukončenie vojny. Vedúci Zelenského kancelárie prirovnal snahy Ukrajincov k behu na sto metrov, no podotkol, že to najťažšie ešte len príde.

„Myslím si, že nikto nevie, kedy sa vojna skončí. Môže sa skončiť veľmi náhle, a preto robíme všetko. Je veľa faktorov, ktoré to ovplyvňujú. Ale veľmi by som si prial, aby sa to stalo čo najskôr. Ak to porovnáme napríklad s pretekmi na 100 metrov, verím, že 70 metrov sme už zabehli. Ale týchto posledných 30 metrov je najťažších. A ak sa začnete považovať za víťaza, môžete stratiť všetko,“ skonštatoval Jermak. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruský dobrovoľnícky zbor zaútočili na vozidlo ruskej pohraničnej stráže v Brianskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. Pri útoku prišiel o život podplukovník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby.

Útok sa stal pri dedine Ulica v Brianskej oblasti vo včera popoludní. Na mieste zomrel zástupca šéfa logistického oddelenia Federálnej bezpečnostnej služby podplukovník Sergej Šatyj.

V noci Ruský dobrovoľnícky zbor zverejnil správu, v ktorej konštatoval, že jeho „sabotážna a spravodajská skupina úspešne prepadla nepriateľský transport v Brianskej oblasti“.

Ruský úder na nákladnú loď pri Odese bol omylom, cieľom mali byť ukrajinské radary, tvrdia britskí analytici. V dôsledku útoku zahynul lodivod. Traja členovia posádky a jeden prístavný pracovník utrpeli zranenia.

Civilnú nákladnú loď plávajúcu pod vlajkou Libérie zasiahla ruská protiradarová strela v stredu v prístave Pivdennyj pri Odese. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že pravdepodobne išlo o raketu AS-17 Krypton vypálenú zo vzduchu.

Európska únia má "plán B" v prípade, ak by Maďarsko vetovalo navrhovaný balík pomoci pre Ukrajinu. Ide o nevojenskú pomoc, určenú na udržiavanie chodu štátu, penzie a mzdy či opravu infraštruktúry.

Európska komisia navrhuje úpravu spoločného sedemročného rozpočtu eurobloku tak, aby mohol byť balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur na roky 2024 – 2027. To by zabezpečilo ďalšiu finančnú podporu Kyjevu, keďže súčasné financovanie sa tento rok skončí.

Lídri EÚ by mali o návrhu Komisie hlasovať na decembrovom summite, pričom na schválenie balíka je potrebný ich jednomyseľný súhlas. Na októbrovom summite sa však proti tejto pomoci vyslovili premiéri Maďarska a Slovenska, Viktor Orbán a Robert Fico.

Portál Politico koncom októbra napísal, že v Bruseli vládne presvedčenie, že Orbána bude možné presvedčiť, aby upustil od prípadného veta, a to prostredníctvom uvoľnenia časti európskych fondov zadržiavaných Maďarsku pre spory týkajúce sa právneho štátu.

Agentúre Reuters sa bezprostredne nepodarilo získať vyjadrenie Budapešti k tejto otázke.

V prípade, ak by Maďarsko navrhovanú pomoc Ukrajine predsa len vetovalo, má Európska komisia pripravený spôsob, ako zamýšľané financie Kyjevu napriek tomu poskytnúť. Dvaja nemenovaní predstavitelia Únie pre Reuters uviedli, že Únia požiadala jednotlivé členské štáty, aby sa dohodli s Kyjevom na vlastných balíkoch pomoci, ktoré by dovedna poskytli Ukrajincom rovnakú sumu.

"Otázka peňazí pre Ukrajinu sa vyrieši tak alebo onak. Kyjev pomoc EÚ dostane. Ak sa Maďarsko stane prekážkou k jednomyseľnosti potrebnej na to, aby sa to urobilo prostredníctvom rozpočtu EÚ, členské štáty si nájdu inú cestu, napríklad medzivládnu dohodu či národné garancie," uviedol pod podmienkou anonymity predstaviteľ EÚ.

"Radšej by sme sa s nimi (Maďarmi) dohodli, ale existuje moment, keď už ľudí prestane baviť to, že Budapešť drží všetkých v šachu. Náhradné riešenie je náročné, ale máme ho, ak bude potrebné," povedal iný nemenovaný činiteľ Únie.

Podobná situácia sa riešila už vlani, keď Orbán vetoval podobný návrh na poskytnutie balíka pomoci Ukrajine v hodnote 18 miliárd eur. Po mesiacoch sporov Maďarsko nakoniec balík schválilo s vysvetlením, že sa mu podarilo získať ústupky zo strany EÚ. V Bruseli sa aj vtedy hovorilo o možnostiach na obídenie maďarského veta.

"O 'pláne B' sme diskutovali aj minulý rok... Ale dokázali sme sa tomuto scenáru vyhnúť. Dúfam, že sa nám podarí zaobísť sa bez tejto možnosti aj tento rok," povedal minulý týždeň výkonný podpredseda Európskej komisie pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis. (TASR)

Spojené kráľovstvo vycvičilo viac ako 30-tisíc ukrajinských vojakov v rámci najväčšieho vojenského výcviku na britskej pôde od druhej svetovej vojny.

Ako referuje web news.sky.com, vďaka tomuto počtu celkový počet ukrajinských vojakov vycvičených v rámci programov britských ozbrojených síl stúpol na 52-tisíc.

Operácia Interflex bola zriadená po tom, ako bol predchádzajúci dlhodobý výcvikový program, operácia Orbital, pozastavený po ruskej invázii na Ukrajinu. Jeho cieľom bolo vycvičiť 30-tisíc vojakov do konca roka 2023. Výcvik sa uskutočňuje na rôznych miestach po celom Spojenom kráľovstve počas minimálne piatich týždňov.

Počas výcviku vojaci zvládnu zaobchádzanie so zbraňami, prvú pomoc na bojisku, školenie v oblasti práva ozbrojených konfliktov, taktiku hliadkovania a výcvik vo vidieckom prostredí.

Do programu je zapojených ďalších desať krajín - Kanada, Nový Zéland, Nórsko, Dánsko, Fínsko, Švédsko, Litva, Holandsko, Austrália a Rumunsko. (SITA)

Niektorí ukrajinskí piloti, ktorí absolvujú výcvik na používanie stíhačiek F-16, už s týmito strojmi cvičia aj na oblohe. Povedal to pre ukrajinskú televíziu hovorca ukrajinských vzdušných síl plukovník Jurij Ihnat. 

„Naši partneri nechcú o výcvikovom procese prezrádzať príliš veľa podrobností, ale faktom je, že piloti už používanie stíhačiek F-16 cvičia priamo vo vzduchu - nie všetci, ale niektorí piloti už trénujú s inštruktorom na bojových lietadlách na oblohe. Takže všetko ide podľa plánu," konštatoval Ihnat.

Dočasnú ochranu v Európskej únii malo v závere septembra 4,2 milióna Ukrajincov. Z toho na Slovensku bolo 109 530 ukrajinských utečencov. Informoval o tom štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Najviac utečencov z Ukrajiny na konci septembra bolo v Nemecku, a to 1,195 milióna, čiže 28,3 percenta z celkového počtu. Nasledovalo Poľsko s 958 655 ukrajinskými utečencami, čo bolo 23,1 percenta celkového počtu, a Česká republika s 357 960 utečencami (8,8 %). (SITA)

Ukrajinské jednotky rozširujú pozície na ľavom brehu Dnepera. Minimálne na dvoch miestach prerušili dopravu ruskej armáde po ceste medzi obcou Oleški a mestom Nova Kachovka, ktoré ležia približne 50 kilometrov severovýchodne od Chersonu.

Uviedol to v pravidelnom prehľade situácie na bojisku americký Inštitút pre štúdium vojny s odvolaním sa na ruských provojnových blogerov a komentár ukrajinského experta.

Analytici inštitútu predpovedajú, že ruské velenie bude mať pravdepodobne značný problém presunúť posily na ľavý breh Dnepera a súčasne pokračovať v udržiavaní obrany pred ukrajinskými útokmi v Záporožskej oblasti na juhu krajiny a podpore útokov vlastných síl na východe Ukrajiny.

Ukrajinský generálny štáb hlási 69 bojových stretov počas uplynulého dňa a odrazenie desiatok ruských útokov na východe krajiny, len pri meste Marjinka a dedine Novomychajlivka ich bolo 25.

Ďalších desať útokov odrazili Ukrajinci podľa vlastného tvrdenia pri Bachmute. Bezvýsledné boli podľa štábu aj ruské útoky pri Lymanove a pri Kupjansku.

Rusi neustávajú v snahe obkľúčiť mesto Avdijivka, kde ale ukrajinské sily pevne držia obranu a spôsobujú Rusom ťažké straty, tvrdí ukrajinské velenie. Podľa neho ukrajinské sily pokračujú v ofenzívnych operáciách v smere na Melitopoľ v okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

V podmienkach vojnového konfliktu nemožno tvrdenia bojujúcich strán bezprostredne overiť. (ČTK)

Ruské sily v noci zaútočili na Ukrajinu šiestimi dronmi iránskej výroby a tiež dvoma riadenými strelami, uviedli ukrajinské vzdušné sily.

Päť dronov a jednu z rakiet sa pritom podarilo protivzdušnej obrane zostreliť. Po nočných ruských vzdušných útokoch na Ukrajinu zatiaľ správy o obetiach alebo zranených nie sú.

Ukrajinskí regionálni predstavitelia ale podľa serveru Meduza informovali o niekoľkých poškodených domoch kvôli úlomkom dronov a poničenej škole v dedine Komyšany pri Chersone.

Ukrajina poškodila dve malé výsadkové lode Čiernomorskej flotily s posádkou a obrnencami pri okupovanom Kryme, informovala o tom ukrajinská vojenská rozviedka.

Ide o lode rovnakého typu, ktoré Rusko používalo pri Haďom ostrove v Čiernom mori v čase jeho okupácie na prevoz armádnej techniky i vojakov, uviedla tiež ukrajinská rozviedka. Rusko zatiaľ správu nekomentovalo.

Zasiahnutými plavidlami sú podľa ukrajinskej rozviedky lode triedy Serna (Kamzík), ktoré môžu prevážať až 45 ton nákladu a 92 vojakov. Na lodiach sa podľa rozviedky počas ukrajinského útoku nachádzali bojové vozidlá pechoty BTR-82.

Ruské ministerstvo obrany ráno bez ďalších podrobností uviedlo, že ruská protivzdušná obrana zachytila nad Krymom dva ukrajinské drony. Ruské médiá okrem toho podľa ruskej redakcie BBC informovali o výbuchoch v meste Feodosija na Kryme.

Podľa telegramového kanála Baza, ktorý má blízko k ruským bezpečnostným zložkám, sa tam dva ukrajinské drony pokúsili zaútočiť na ropný terminál.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko prišlo o ďalšiu loď. Kyjev flotilu môže odtlačiť od frontu Čítajte 

Väčšina Ukrajincov očakáva vstup do Európskej únie do desiatich rokov. Vyplýva to z prieskumu ukrajinskej mimovládnej organizácie Razumkovovo centrum pre ukrajinské online noviny Zrkadlo týždňa.

Celkovo 60,5 percenta Ukrajincov je presvedčených, že ich krajina môže byť členom EÚ za menej ako desať rokov. Z nich tretina, čiže 20,6 % z celkového počtu respondentov, tvrdí, že ich krajina vstúpi do Únie o dva roky, ako deklaroval Kyjev. Podľa ďalších 19,9 percenta opýtaných je vstup Ukrajiny do EÚ reálny o tri až štyri roky. Len 6,1 percenta respondentov si myslí, že Ukrajina do Únie nikdy nevstúpi.

Prieskum uskutočnili od 28. septembra do 4. októbra a zúčastnilo sa na ňom 2 019 dospelých respondentov z 22 oblastí Ukrajiny a z Kyjeva. (SITA, Ukrajinská pravda)

Na Ukrajine počas uplynulého dňa padlo ďalších 800 ruských vojakov, informoval Kyjev. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 309 520, uviedol generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, tri obrnené bojové vozidlá pechoty, štrnásť delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu podľa Kyjeva ruské straty celkovo rátajú už 5 317 tankov, 10 017 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 489 delostreleckých systémov a 877 raketometov.

Ruský prezident Putin v noci neohlásene navštívil veliteľstvo armády v juhoruskom Rostove nad Donom, ktoré je zodpovedné za vedenie vojny. Informuje o tom agentúra AFP, podľa ktorej ide o druhú Putinovu cestu do Rostova za necelý mesiac.

Putin "navštívil veliteľstvo Ruských ozbrojených síl v Rostove nad Donom po tom, ako (vo štvrtok) ukončil návštevu Kazachstanu," píše sa vo vyhlásení Kremľa.

Sprevádzali ho pri tom minister obrany Sergej Šojgu a veliteľ vojenských operácií na Ukrajine a náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov.

V areáli rostovského veliteľstva Putinovi ukázali nové vojenské vybavenie a poinformovali ho o vývoji operácií na Ukrajine, uvádza kremeľské vyhlásenie.

Rostov nad Donom bol koncom júna hlavným dejiskom niekoľkohodinovej vzbury žoldnierov z Wagnerovej skupiny, ktorí toto mesto aj nakrátko obsadili, pričom časť miestnych obyvateľov im verejne prejavovala sympatie.

Bývalého lotyšského ministra vnútra odsúdili za špionáž v prospech Ruska. Súd v Rige poslal Jánisa Ádamsonsa do väzenia na 8,5 roka. Ádamsonsov ruský komplic Gennadij Silonov bol odsúdený na sedem a pol roka odňatia slobody.

Informovala o tom agentúra Interfax.

Podľa súdu Ádamsons zhromažďoval dôverné informácie a prostredníctvom Silonova ich odovzdával ruským tajným službám. Týkali sa práce lotyšských vládnych úradov, bezpečnostných orgánov a armády.

Podľa serveru The Kyiv Independent prokuratúra uviedla, že Ádamsons nemal záujem o peniaze a s ruskými tajnými službami spolupracoval z presvedčenia.

Súd tiež Ádamsonsa uznal vinným zo zneužívania poslaneckých náhrad za cestovné výdavky a z nepovoleného nákupu a držania munície.

Ádamsons poprel, že by informácie ruským tajným službám odovzdával, priznal však, že so Silonovom sa pozná. Exministrov právny zástupca uviedol, že sa proti rozsudku odvolá.

Sedemdesiatšesťročný Ádamsons stál na čele lotyšského ministerstva vnútra v rokoch 1994 až 1995 a po šesť funkčných období bol poslancom. (ČTK)

Európska komisia prešetrí Bulharsko po tom, čo ruská ropná firma v krajine využila medzeru v sankciách voči Rusku a získala zhruba miliardu eur do vojnového fondu Kremľa. Informuje o tom portál Politico.

Bulharsko využilo svoju jedinečnú výnimku zo zákazu dovozu ruskej ropy, ktorú EÚ schválila minulý rok, a umožnilo miliónom barelov ruskej ropy dostať sa do rafinérie vlastnenej Ruskom na svojom území, ktorá potom vyvážala rôzne rafinované palivá do zahraničia vrátane krajín EÚ.

Podľa utajovanej analýzy pripravenej pre bulharský parlament, do ktorej malo Politico možnosť nahliadnuť, okrem odhadovaných 983 miliónov eur, ktoré vznikli Rusku prostredníctvom odvodov z výroby a vývozu, to od začiatku udeľovania výnimky 5. februára vygenerovalo aj zisk takmer 500 miliónov eur pre vlastníka rafinérie Lukoil.

Lukoil neporušil sankcie, ale len medzi marcom a júlom tohto roku po mori prepravil takmer 3 milióny barelov rafinovaných produktov ruského pôvodu, a to aj do krajín EÚ, ako je Malta, ukazujú údaje o preprave.

To zodpovedá zhruba jednému z piatich barelov ropy prichádzajúcej do bulharského prístavu Burgas a následne spracovanej rafinériou.

„Venujeme tomu pozornosť a požiadali sme Bulharov, aby to vysvetlili," vyjadril sa predstaviteľ eurokomisie, ktorý si prial zostať v anonymite. „Je pravda, že tieto výnimky a odchýlky môžu spôsobovať problémy," povedal úradník s tým, že „sa ich snažíme postupne odstrániť, ale nemôžem zakrývať, že tu a tam je ešte niekoľko dier". (SITA)

Americké ministerstvo zahraničia odsúhlasilo možný predaj tankov typu Abrams M1A2 a súvisiaceho vojenského vybavenia Rumunsku za vyše 2,5 miliardy dolárov. 

"Tento predaj podporí ciele zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti Spojených štátov tým, že pomôže zlepšiť bezpečnosť spojenca NATO, ktorý je dôležitou silou pre politickú a hospodársku stabilitu v Európe," uviedla Agentúra pre obranno-bezpečnostnú spoluprácu spadajúca pod ministerstvo obrany USA.

Transakciu ešte musí schváliť americký Kongres.

Rumunsko susedí s Ukrajinou, ktorá od vlaňajšieho februára čelí ruskej invázii. Washington odvtedy navýšil vojenskú pomoc pre Kyjev, ako aj pre spojencov v NATO.

USA prisľúbili Ukrajine 31 starších verzií tankov Abrams. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom septembra potvrdil, že niekoľko z nich už dorazilo. (TASR)

Svetový "mierový summit" o Ukrajine sa bude zrejme konať vo februári 2024, tvrdí hlavný poradca ukrajinského prezidenta pre diplomaciu Ihor Žvovka. "Summit sa určite bude konať," uviedol.

"Bude to symbolický začiatok praktického realizovania ukrajinského 'mierového plánu' a zároveň bude sumarizovať všetky výsledky, ktoré sa už na tejto ceste dosiahli," vysvetlil Žvovka.

Žvovka vo vyhlásení napísal, že Ukrajina usporiada štvrté stretnutie národných bezpečnostných poradcov koncom novembra alebo začiatkom decembra, pričom "globálny summit by sa potom mohol konať vo februári 2024".

Mierový plán je desaťbodová agenda navrhnutá ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Žiada obnovu územnej celistvosti Ukrajiny, stiahnutie ruských vojakov z okupovaných ukrajinských území, ochranu dodávok potravín a energií, bezpečnosť jadrových zariadení a prepustenie všetkých zajatcov.

Správa o summite prišla v období, keď sa Západ čoraz viac obáva, že vojna v pásme Gazy sťaží Ukrajine získavanie širšej diplomatickej podpory vo svete, respektíve, že konflikt na Blízkom východe odláka pozornosť štátov od problému Ukrajiny.

Na rozhovoroch o ukrajinskom mierovom pláne sa Rusko nezúčastní. Moskva ho odmieta a tvrdí, že nie je možné ho uskutočniť.

Žvovka uznal, že udalosti na Blízkom východe majú vplyv na priority krajín v tom regióne, ale poukázal na to, že na októbrových rokovaniach na Malte bola prítomná Saudská Arábia, Bahrajn aj Katar. "Nepotrebujeme summit len preto, aby sa nejaký konal. Želáme si aj čo najširšiu možnú účasť lídrov globálneho Juhu. Preto musíme starostlivo zvážiť čas a miesto summitu," dodal. (TASR)

Rusko sa snaží od dlhoročných partnerov odkúpiť späť zbrane a ďalšie vybavenie, píše americký denník The Wall Street Journal. Moskva sa snaží doplniť chýbajúci materiál, ktorý vo vojne proti Ukrajine rýchlo dochádza.

V apríli počas návštevy Káhiry ruská delegácia požiadala egyptského prezidenta Abdal Fattaha Sísího, či by späť do Ruska neposlal viac ako sto motorov z ruských vrtuľníkov Mi-8 a Mi-17, ktoré by Moskva potrebovala použiť na Ukrajine. Podľa troch informovaných zdrojov The Wall Street Journal Sísí súhlasil a Egypt by zhruba 150 motorov mal do Ruska začať posielať v decembri. Hovorca egyptskej vlády záležitosť odmietol komentovať.

Rusko bolo dlhé desaťročia po Spojených štátoch druhým najväčším exportérom zbraní na svete. Ruské lietadlá, rakety a systémy protivzdušnej obrany sa vyvážali do celého sveta. V priebehu tohto roka podľa denníka The Wall Street Journal Rusko rokovalo s predstaviteľmi Pakistanu, Bieloruska a Brazílie, aby sa pokúsilo získať motory pre ruské útočné a transportné vrtuľníky, o ktoré ruské sily prišli na začiatku vojny. Len v prvých týždňoch vojny na Ukrajine prišla ruská armáda o viac ako sto vrtuľníkov.

Od Pakistanu chce Rusko kúpiť najmenej štyri vrtuľníkové motory Mi-35M. Od Brazílie by ich Moskva rada získala 12. Brazílske ministerstvo zahraničia uviedlo, že Brazília ruskú ponuku odmietla v súlade s dlhodobou politikou neposkytovať zbrane ani jednej zo strán konfliktu. Tradičný ruský spojenec Bielorusko podľa zdrojov amerického denníka odpredalo späť šesť nákladných vrtuľníkov Mi-26.

Časť ruskej výroby, ktorú pôvodne Moskva prisľúbila Indii a Arménsku, teraz namiesto toho putovala na ukrajinský front. Nedostatkový arzenál sa Rusko snaží doplniť tiež zvýšenou produkciou streliva, náhradných dielov a zbraňových systémov. Muníciu, ktorá na ukrajinskom fronte mizne v obrovskom množstve, pravdepodobne Moskva získala tiež od Severnej Kórey.

Snahy Moskvy o nákupy zbraní a materiálu prichádzajú vo chvíli ukrajinskej ofenzívy na juhu a východe krajiny. Ako ale tlak ukrajinskej armády slabne, Rusko by sa mohlo chcieť chopiť iniciatívy. "Nevieme, do akej miery využijú zásoby na zrýchlenie tempa útoku, alebo len na udržanie súčasného tempa," povedal riaditeľ poľskej analytickej spoločnosti Rochan Consulting Konrad Muzika.

Na rokovania s Egyptom malo Rusko silné páky. Káhira zvažovala, že pošle Rusku rakety, proti tomu sa však postavili Spojené štáty a naopak požadovali muníciu pre Ukrajinu. Egypt sa obával amerických sankcií a tiež bol pozadu so splátkami Rusku. Výmenou za zrušenú dodávku rakiet si Moskva vyžiadala motory pre vrtuľníky a na oplátku sľúbila Egyptu nevyhnutné dodávky obilnín. (ČTK)