Izrael Palestína vojna: Izraelská armáda postúpila k pobrežiu Pásma Gazy, rozdelila ho na dve časti (minúta po minúte)

Riaditeľ CIA William Burns pricestoval do Izraela, kde bude rokovať s lídrami a predstaviteľmi rozviedok o vojne v Pásme Gazy a o snahe vyslobodiť rukojemníkov zo zajatia palestínskeho radikálneho hnutia Hamas.

S odvolaním sa na nemenovaných amerických a izraelských činiteľov o tom informujú médiá v oboch krajinách. Burns podľa nich plánuje navštíviť tiež niekoľko arabských krajín.

Burns sa zrejme stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ministrom obrany Joavom Galantom aj šéfom izraelskej tajnej služby Mossad Davidom Barneom, píše spravodajský web Axios.

Po Izraeli podľa amerických médií Burns plánuje zastávky v Egypte alebo Katare, čo je kľúčový sprostredkovateľ pre akékoľvek vyjednávanie s Hamasom.

Podľa spravodajského webu The Times of Israel budú témou rokovaní najmä snahy o vyslobodenie rukojemníkov Hamasu. Izrael ich prepustením podmieňuje akékoľvek pozastavenie bojov, ktoré trvajú už skoro mesiac. (ČTK)

Viac ako tisíc antisemitských činov zaznamenali vo Francúzsku od útoku militantov z hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra. V uvedenom období za tieto činy zadržali v krajine 486 osôb vrátane 102 cudzincov.

"Počet antisemitských činov prudko vzrástol," povedal minister vnútra Gérald Darmanin pre televíziu France 2. Týchto činov bolo celkovo 1040.

Vo Francúzsku žije podľa odhadov viac ako 500-tisíc Židov, čo je najvyšší počet v Európe a tretí najvyšší počet vo svete po Izraeli a Spojených štátoch, priblížila AFP.

Veliteľ parížskej polície Laurent Nuňez v nedeľu uviedol, že v oblasti francúzskej metropoly došlo k 257 antisemitským činom a 90 zatknutiam.

V prípade zadržaných podľa neho nemožno hovoriť o typickom profile. Sú to ľudia od "mladých detí, ktoré hovoria veľmi vážne veci" po ľudí angažujúcich sa za Palestínčanov, ktorí zašli priďaleko.

Parížska prokuratúra už vyšetruje nakreslenie desiatok Dávidových hviezd na budovy po hlavnom meste a jeho predmestiach z minulého týždňa, ktoré vnímajú ako vyhrážku voči Židom.

V stredofrancúzskom meste Lyon prokuratúra tento víkend oznámila, že vychádza z podozrenia z antisemitizmu v prípade útoku na mladú Židovku, ktorú pobodali v jej dome. Polícia vyšetruje pokus o vraždu, uviedla prokuratúra s tým, že život ženy nie je v ohrození a v prípade nikoho nezadržali.

V meste Besancon na východe Francúzska v nedeľu starostka Anne Vignotová odsúdila podľa jej slov novú vlnu antisemitských grafitov, ktorá sa objavila po prvých nápisoch z 31. októbra.

"Sme svedkami eskalácie násilia v obsahu odkazov," uviedla vo vyhlásení a poukázala na to, že takéto konanie by mohlo byť predmetom stíhania. (TASR)

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po návšteve viacerých krajín Blízkeho východu pricestoval neočakávane aj do Iraku. V Bagdade sa stretol s irackým premiérom Muhammadom Šijá Súdáním.

Blinkena bolo vidno večer na bagdadskom letisku v ochrannej veste. Návšteva v čase vojny v Gaze sa konala aj na pozadí čoraz častejších útokov proiránskych milícií na amerických vojakov v Iraku.

"Veľmi jasne som povedal, že útoky alebo hrozby pochádzajúce od milícií, ktoré sú spojené s Iránom, sú absolútne neprijateľné," povedal Blinken podľa agentúry AFP na stretnutí so Súdáním. USA nechcú konflikt s Iránom, no podniknú "všetky potrebné kroky na ochranu svojich ľudí".

Stretnutie s predsedom irackej vlády označil šéf americkej diplomacie za produktívne, otvorené a dôležité. (TASR)

Izraelská armáda oznámila, že jej jednotky sa pri pozemnej operácii v Pásme Gazy dostali na pobrežie Stredozemného mora, čím túto palestínsku enklávu rozdelila na dve časti.

Izraelské obranné sily v oznámení uviedli, že ich vojaci dosiahli pozície na pobreží Gazy v rámci rozšírenej fázy pozemných operácií. Cieľom je obkľúčiť sily militantného hnutia Hamas.

Hovorca armády Daniel Hagari povedal, že izraelské sily pokračovali vo "významných" úderoch vo vojne proti Hamasu a budú ich vykonávať aj naďalej.

"Obkľúčili mesto Gaza... Teraz existuje južná Gaza a severná Gaza," uviedla armáda podľa AFP.

Vláda Hamasu v Pásme Gazy predtým oznámila, že izraelská armáda uskutočnila v nedeľu večer "intenzívne bombardovanie" v okolí viacerých nemocníc na severe pásma, ktoré trvalo vyše hodinu. Došlo k tomu krátko po opätovnom výpadku internetových a telefonických spojení v Gaze.

Údery prišli po tom, ako izraelská armáda opätovne obvinila Hamas, že využíva nemocnice pri svojom boji proti Izraelu.

"Hamas umiestňuje sily a zbrane vnútri škôl, mešít, domov a objektov OSN, pod nimi a okolo nich," povedal Hagari novinárom. "K najhorším vojnovým zločinom Hamasu je používanie nemocníc na ukrytie svojej teroristickej infraštruktúry," vyhlásil.

Informácie znepriatelených strán sa nedajú nezávisle overiť.

Štyria členovia rodiny libanonského novinára, vrátane troch detí, boli zabití pri izraelskom útoku na idúce auto v južnom Libanone. Libanon podľa ministra zahraničných vecí podá sťažnosť OSN. Hizballáh pohrozil Izraelu následkami.

Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na libanonské štátne médiá. Novinár, ktorý sedel za volantom vozidla, bol zranený. Členovia jeho rodiny išli za ním v druhom aute, uviedla AFP.

Podľa oficiálnej libanonskej tlačovej agentúry Ani sú medzi obeťami sestra novinára a spravodajcu miestnej rozhlasovej stanice, a jej tri vnúčatá vo veku štrnásť, dvanásť a desať rokov.

Libanonský minister zahraničia Abdalláh Bou Habib agentúre Reuters povedal, že Libanon zhromažďuje informácie a fotografie k útoku a pravdepodobne v pondelok podá sťažnosť OSN. Libanonský poslanec za Hizballáh Hasan Fadlalláh označil útok za "nebezpečný vývoj", za ktorý Izrael zaplatí.

Libanonské militantné hnutie Hizballáh v reakcii vypálilo niekoľko rakiet na severoizraelské pohraničné mesto Kirjat Šmona, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie Hizballáhu. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj je presvedčený, že Rusko sponzorovalo Hamas. Zároveň konštatoval, že „celý svet musí urobiť všetko pre to, aby zastavil túto vojnu“ na Blízkom východe.

„Táto situácia nie je nová. Ide o požiar, ktorý horí medzi Izraelom a Palestínou a niektorí ľudia stále hádžu zápalky do tohto ohňa. Som si istý, že Rusko sponzorovalo Hamas. A Irán tiež,“ vyhlásil v rozhovore pre televíznu stanicu NBC News.

Uviedol tiež, že je „pripravený ísť do Izraela“ hoci aj dnes.

Ukrajinský prezident podotkol, že akákoľvek návšteva Izraela bude závisieť od „diania na fronte“ na Ukrajine a od toho, či bude možné dostať ukrajinských občanov, ktorí „uviazli“ v Izraeli, späť domov.

Izrael prerušil v Pásme Gazy internetové a telefonické spojenie. Krátko po výpadku izraelská armáda spustila intenzívne vzdušné útoky v meste Gaza a okolitých zónach na severe palestínskej enklávy.

Novinár francúzskej agentúry z Rafahu informoval, že výbuchy bolo počuť až v tomto meste na južnom okraji Pásma Gazy.

"S poľutovaním oznamujeme úplné zastavenie komunikačných a internetových služieb v Gaze po tom, ako izraelská strana odpojila servery," uviedla palestínska telekomunikačná spoločnosť Paltel vo vyhlásení. 

Takýmto spôsobom sa spojenie s okolitým svetom prerušilo už po tretí raz od začiatku vojny Izraela s Hamasom. (TASR)

Vojna Izraela s Hamasom v Pásme Gazy bude Izrael stáť v prepočte zhruba 47 miliárd eur. Uviedol to izraelský ekonomický denník Calcalist, ktorý citoval predbežné údaje izraelského ministerstva financií.

Calcalist poznamenal, že ministerstvo očakáva náklady na vojnu s Hamasom na úrovni zhruba 200 miliárd šekelov (47,07 miliardy eur), čo predstavuje 10 percent hrubého domáceho produktu (HDP) Izraela.

Tento odhad, ktorý ministerstvo podľa Calcalistu považuje za "optimistický" scenár, vychádza z predpokladu, že vojna bude trvať osem až 12 mesiacov, bude limitovaná iba na územie Gazy bez toho, aby do nej vstúpil libanonský Hizballáh, Irán či Jemen, a zhruba 350-tisíc povolaných rezervistov sa čoskoro vráti do práce.

Podľa denníka približne polovicu nákladov budú tvoriť výdavky na obranu, ktoré denne vychádzajú zhruba na miliardu šekelov. Ďalších 40 až 60 miliárd šekelov by mali predstavovať ušlé zisky, zhruba 17 až 20 miliárd šekelov kompenzácia pre podniky a zhruba 10 až 20 miliárd šekelov náklady na rekonštrukciu. (TASR)

Pápež František opäť žiadal ukončenie konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Humanitárnu situáciu v Pásme Gazy označil za veľmi vážnu. (TASR)

Európska komisia odsúdila nárast antisemitizmu v EÚ, ku ktorému došlo po vypuknutí nového konfliktu na Blízkom východe. "Európski Židia dnes znova žijú v strachu," uviedla komisia vo vyhlásení. (TASR)

Viac ako 300 Američanov, ľudí s trvalým bydliskom v USA a ich rodinných príslušníkov bolo v uplynulých dňoch evakuovaných z Pásma Gazy. Informoval o tom Biely dom.

Evakuácia amerických občanov z Pásma Gazy bola výsledkom "intenzívnych rokovaní so všetkými stranami relevantnými pre tento konflikt", povedal zástupca poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jonathan Finer v rozhovore pre spravodajskú stanicu CBS News.

Napriek tomuto úsiliu sa Spojené štáty domnievajú, že sa v Pásme Gazy stále nachádza niekoľko Američanov, dodal. Washington bude podľa jeho slov pokračovať v týchto snahách, kým nebude môcť z Gazy odísť každý Američan, ktorý to žiada.

Egypt otvoril v stredu prvýkrát pre cudzincov a zranených Palestínčanov hraničný priechod Rafah, cez ktorý dovtedy vpúšťal do Pásma Gazy len humanitárnu pomoc.

Podľa AFP však Hamas v sobotu večer pozastavil evakuáciu cudzincov a ľudí s dvojakým občianstvom z Pásma Gazy, kým Izrael nezaručí bezpečné trasy pre sanitky, ktoré vozia zranených z pásma Gazy k priechodu Rafah. (TASR)

Americký minister zahraničných vecí Blinken absolvoval krátku návštevu Cypru. Hovoril o cyperskom návrhu na vytvorenie námorného humanitárneho koridoru pre Pásmo Gazy.

Blinken sa zastavil na Cypre počas cesty do Turecka, s ktorého predstaviteľmi bude rokovať v pondelok.

S cyperským prezidentom Nikosom Christodulidisom hovoril v Larnake o kríze na Blízkom východe, uviedol hovorca cyperskej vlády. Diskutovali podľa neho aj o iniciatíve Nikózie, ktorá navrhuje jednosmerný námorný koridor na dodávanie pomoci do Pásma Gazy.

Témou rozhovory bola tiež možná evakuácia ľudí z Gazy cez prístavy a letiská na Cypre. Tento stredomorský ostrov už bol evakuačným centrom pri regionálnych krízach v minulosti.

Cyperský prezident predtým podľa agentúry Reuters povedal, že na možnostiach dodávok humanitárnej pomoci stále pracujú. "Lode sa nemôžu približovať k morskej oblasti pri Gaze, preto hovoríme s OSN, ktorá bude mať na starosti túto pomoc, a nie s Hamasom," povedal Christodulidis novinárom. (TASR)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opäť odmietol výzvy na prímerie v Pásme Gazy, kým sa nevráti všetkých viac ako 240 rukojemníkov zajatých Hamasom.

"Bez návratu našich rukojemníkov nebude prímerie, hovoríme to našim nepriateľom aj našim priateľom. Budeme pokračovať, kým ich neporazíme,“ povedal Netanjahu na leteckej základni Ramon v južnom Izraeli. (The Guardian)

Turecká polícia použitím slzotvorného plynu rozohnala účastníkov demonštrácie na podporu Palestínčanov. Demonštrácia sa konala pred vojenskou základňou, na ktorej sú umiestnení aj americkí vojaci a zbrane.

Základňa sa nachádza na juhu Turecka, využívajú ju turecké vzdušné sily i vzdušné sily USA. Organizovala ju turecká mimovládna organizácia IHH. Tá v roku 2010 dohliadala na flotilu lodí, ktoré sa vtedy pokúsili prelomiť izraelskú blokádu palestínskeho Pásma Gazy.

Zranených a ani zatknutých zatiaľ nehlásili. Predstavitelia USA sa k situácii bezprostredne nevyjadrili.

Tisíce podporovateľov Palestínčanov sa v sobotu zhromaždili na londýnskom námestí Trafalgar Square a žiadali prímerie v konflikte medzi Izraelom a Hamasom, píše agentúra DPA. Niektorí z nich sa vyšplhali na fontány, ktoré sa na námestí nachádzajú. Väčšina však nenásilne mávala vlajkami a banermi. Podobná demonštrácia sa konala aj v poľskej Varšave. Izraelský veľvyslanec v Poľsku ju označil za očividný antisemitizmus. (TASR)

Evakuácia zranených obyvateľov či držiteľov zahraničných pasov z Pásma Gazy cez Rafah je od soboty pozastavená. Evakuácia bola pozastavená po izraelských útokoch na sanitky, ktoré v Gaze prevážali zranených.

Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na egyptské zdroje z prostredia bezpečnostných služieb a zdravotníckych úradov.

Prejazd nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou pre Pásmo Gazy je podľa zdrojov umožnený. Hamas, ktoré v Pásme Gazy vládne, evakuáciu cudzincov v sobotu pozastavilo z dôvodu neochoty Izraela umožniť prevoz niektorých zranených Palestínčanov do nemocníc v Egypte, píše agentúra AFP s odvolaním na na pohraničnú stráž.

Priechod Rafah na hraniciach pásma Gazy s Egyptom je jediným východom z Pásma Gazy, ktoré nemá pod kontrolou Izrael, pripomína Reuters. Opätovne bol otvorený v stredu, keď sa začala aj evakuácia s cieľom umožniť odchod cudzincom, Palestínčanom s dvojakým občianstvom, či zraneným osobám.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Spojenec Západu, ktorý ukrýva lídrov Hamasu. Katar je podpaľačom aj hasičom Čítajte 

Predchádzala tomu dohoda medzi Egyptom, Izraelom a Hamasom, ktorú sprostredkoval Katar. Ten v nedeľu konštatoval, že vyvíja maximálne úsilie s cieľom obnoviť evakuáciu.

"Bombardovanie nemocníc a sanitiek, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda o konvojoch sanitiek na prepravu pacientov z nebezpečenstva, určite situácii nepomáha," uviedol hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí. Katar podľa jeho slov vyzýva všetky strany, najmä však armádu okupantov, aby zaistili bezpečnú trasu a dodržiavali dohodu.

Piatkový útok na sanitky v Gaze si vyžiadal najmenej 15 obetí na životoch. Generálny tajomník OSN António Guterres a šéf Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus vyjadrili v spojitosti s týmto incidentom znepokojenie. (TASR)

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken pri stretnutí s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom povedal, že Palestínčania nesmú byť nútene presídľovaní. USA budú naďalej podporovať snahy o vytvorenie palestínskeho štátu.

Blinken taktiež vyzval na zastavenie "extrémistického násilia" proti Palestínčanom na okupovanom Západnom brehu Jordánu, píše agentúra AFP.

Abbás Blinkenovi povedal, že v Pásme Gazy musí byť "okamžite vyhlásené prímerie" a že na toto územie musí byť vpustená humanitárna pomoc.

Svetová zdravotnícka organizácia v Palestíne vydala aktualizovaný prehľad, v ktorom uvádza, že od 7. októbra zdokumentovala 102 útokov na zdravotnícke zariadenia v Pásme Gazy. Útoky si podľa WHO vyžiadali 504 obetí a 459 zranených.

"Viac ako polovica útokov na zdravotnícke zariadenia a viac ako polovica poškodených nemocníc bola v meste Gaza. WHO vyzýva na aktívnu ochranu civilistov a zdravotnú starostlivosť," píše sa v príspevku na sociálnej sieti.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa v Ramalláhu na Západnom brehu Jordánu stretol s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Toto stretnutie už predtým avizovali viaceré médiá.

Blinken má s Abbásom rokovať o možnej budúcnosti Pásma Gazy po skončení vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas, uviedol portál The Times of Israel s odvolaním sa na nemenovaného palestínskeho predstaviteľa.

Ide o Blinkenovu prvú návštevu na Západnom brehu Jordánu od prepuknutia konfliktu 7. októbra. Izrael však odvtedy tento americký minister už navštívil, pripomína AFP.

Blinken v utorok povedal, že po prípadnom ukončení vojny by najväčší zmysel dávalo, ak by sa k moci v Pásme Gazy vrátila palestínska samospráva, pripomenula agentúra DPA.

Abbás však podľa DPA dáva jasne najavo, že to by mohlo nastať len v prípade riešenia dlhoročného konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi na úrovni dvoch štátov.

Väčšina členov súčasnej izraelskej vlády však takéto riešenie považuje za nebezpečenstvo pre Izrael a odmieta ho. Krajne pravicoví ministri v kabinete izraelského premiéra Benjamina Netanjahua žiadajú, aby celý Západný breh Jordánu i Pásmo Gazy boli pripojené k Izraelu, dodáva DPA. (TASR)

Traja Palestínčania prišli o život pri útokoch izraelských síl na západnom brehu Jordánu, uviedlo palestínske ministerstvo zdravotníctva, ktoré je riadené Hamasom. Izraelská armáda uviedla, že správy o týchto incidentoch preveruje.

Dvaja muži vo veku 20 a 22 rokov boli zabití pri útoku izraelských síl na jednom z predmestí východného Jeruzalema. Jedného z nich podľa ministerstva zasiahol náboj do hrude. Ďalších šesť osôb utrpelo zranenia.

Tretiu obeť, 22-ročného Palestínčana, hlásili v obci neďaleko mesta Hebron.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva dodalo, že ďalší 17-ročný Palestínčan podľahol zraneniam, ktoré utrpel pred niekoľkými dňami vo východnom Jeruzaleme pri streľbe izraelských síl. (TASR)

Izraelská armáda uviedla, že jej sily od začiatku pozemnej operácie v Pásme Gazy zasiahli 2500 cieľov Hamasu. Izraelské pozemné jednotky do Pásma Gazy vstúpili cez uplynulý víkend.

V noci na dnes letectvo podniklo útok na vojenský areál Hamasu, v ktorom sa podľa Izraela nachádzali veliteľské a kontrolné centrá, pozorovacie stanovište a "ďalšia teroristická infraštruktúra".

Počas postupu v husto osídlenom Pásme Gazy, pretkanom sieťou podzemných tunelov využívaných Hamasom, vojaci vedú tiež boje v "uzavretých priestoroch a na krátku vzdialenosť", uviedla armáda. Informácie v situácii vojnového konfliktu nemožno nezávisle overiť.

Podľa amerických údajov na severe Pásma Gazy zostáva 350-tisíc až 400-tisíc ľudí.

Člen izraelskej vlády za krajne pravicovú stranu Židovská sila Amichai Elijahu povedal, že atómová bomba by vyriešila problém Pásma Gazy. Premiér Netanjahu reagoval, že jeho výroky sú "úplne odtrhnuté od reality".

Elijahu taktiež vyhlásil, že v Pásme Gazy spravovanom radikálnym palestínskym hnutím Hamas žiadni civilisti nie sú a humanitárna pomoc sa tam nemá posielať.

Elijahu sa neskôr snažil svoje výroky zmierniť, napísal denník The Times od Israel. "Je to jedna z možností," odpovedal Elijahu na otázku rozhlasového novinára, či by sa na Pásmo Gazy mala zvrhnúť bomba.

Elijahu v rovnakom rozhovore tiež zopakoval svoje výhrady k povoleniu dovozu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ktorú presadzuje Západ aj ďalšie krajiny. "Nedáme nacistom humanitárnu pomoc" a "v Pásme Gazy nie je nikto ako nezúčastnení civilisti", povedal krajne pravicový minister. O obyvateľoch územia v správe Hamasu vyhlásil, že "môžu ťahať napríklad na púšť".

Denník Times of Israel pripomína, že strana Židovská sila nie je členom vojnového kabinetu, ktorý rozhoduje o aktuálnych krokoch izraelskej armády.

"Slová Amichaie Elijahua sú odtrhnuté od reality," povedal Netanjahu. "Izrael a IDF konajú v súlade s najvyššími štandardmi medzinárodného práva v snahe predísť ublíženiu nezapojených ľudí a budeme v tom pokračovať po celý čas našej cesty k víťazstvu," dodal premiér.

Šéf opozície Jair Lapid vyzval na okamžité odvolanie ministra Elijahua, jeho výroky má za "desivé a šialené poznámky nezodpovedného ministra". "Urazil rodiny zajatcov, urazil izraelskú spoločnosť a poškodil naše medzinárodné postavenie. Účasť extrémistov vo vláde ohrozuje nás a úspech vojnových cieľov – poraziť Hamas a oslobodiť rukojemníkov," povedal Lapid. (ČTK)

Izraelská armáda civilistom v Pásme Gazy vyčlenila štyri hodiny na presun do južnej časti tejto enklávy. Armáda tiež zverejnila mapu s vyznačenou trasou.

Izraelské obranné sily od 10.00 h do 14.00 h miestneho času umožnia fungovanie dopravy na jednej z ciest vedúcej na juh, uviedol hovorca armády.

Obyvateľov v arabčine vyzval, aby v záujme svojej vlastnej bezpečnosti využili najbližšiu príležitosť a presunuli sa na juh.

Izrael obyvateľov v severnej časti pásma už opakovane vyzval, aby sa presunuli na juh. Zatiaľ tak podľa údajov armády urobilo približne 700-tisíc ľudí.

OSN uvádza, že v Pásme Gazy sa nachádza až 1,4 milióna vnútorne vysídlených osôb. V tejto husto obývanej enkláve žije celkovo približne 2,2 milióna obyvateľov. pripomína DPA. (TASR)

Viac ako 30 ľudí prišlo o život v sobotu neskoro večer pri izraelskom bombovom útoku na utečenecký tábor Maghází v centre Gazy, uviedlo palestínske ministerstvo zdravotníctva, kontrolované Hamasom.

Palestínska agentúra WAFA udáva 51 obetí. Informáciu o počte obetí nemožno nezávisle overiť.

Palestínska islamistická organizácia Hamas vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram uviedla, že Izrael "priamo" bombardoval domy občanov s tým, že väčšinu mŕtvych tvoria ženy a deti.

Hovorca izraelskej armády informoval, že zisťujú, či v oblasti v čase bombardovania operovali izraelské obranné sily.

Agentúra AFP citovala fotoreportéra tureckej agentúry Anadolu, ktorý povedal, že pri bombardovaní sa čiastočne zrútil jeho dom v Maghází. Zahynuli pri tom jeho dvaja synovia vo veku 13 rokov a štyri roky a tiež jeho brat.

Reportér Al-Džazíry uviedol, že Izrael v noci na dnes opäť zintenzívnil útoky na rôznych miestach Pásma Gazy. Podľa neho bol cieľom napríklad aj utečenecký tábor Džabálija, kde izraelská armáda zničila jeden z hlavných zdrojov pitnej vody. (TASR, ČTK)

Desaťtisíce propalestínskych demonštrantov, ktorí vyzývali na zastavenie izraelského bombardovania Gazy, pochodovali ulicami Washingtonu a mnohých európskych metropol.

Pochody odzrkadľovali stúpajúce znepokojenie nad narastajúcim počtom civilných obetí a utrpením, ktoré priniesla vojna medzi Izraelom a radikálnym palestínskym hnutím Hamas.

Demonštranti, najmä v krajinách s veľkou moslimskou populáciou, vrátane USA, Spojeného kráľovstva či Francúzska, vyjadrovali sklamanie z toho, že ich vlády podporujú Izrael, ktorý bombarduje nemocnice a obytné oblasti v Pásme Gazy.

V USA sa tisíce ľudí zišli do hlavného mesta na protest proti podpore Izraela zo strany administratívy amerického prezidenta Joea Bidena. "Palestína bude slobodná," skandovali demonštranti na Pennsylvania Avenue - ulici, ktorá vedie k Bielemu domu.

Niekoľko tisíc ľudí sa v sobotu zhromaždilo v Paríži na propalestínskej demonštrácii a žiadali okamžité prímerie v pásme Gazy. Účastníci zhromaždenia v Paríži niesli transparenty s nápisom "okamžité prímerie" či "zastavte masaker v Gaze". Časť protestujúcich skandovala: "Izrael, vrah". Ďalší pokrikmi označili francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za spolupáchateľa.

Na propalestínskej demonštrácii na berlínskom námestí Alexanderplatz sa podľa polície do 15.00 h zhromaždilo asi 6000 ľudí, ktorí žiadali "zastavenie genocídy v Gaze".

Metropolitná polícia na zhromaždení v Londýne uviedla, že jej príslušníci zadržali 11 ľudí. Jedna osoba bola obvinená z terorizmu za vystavenie transparentu, ktorý by mohol podnecovať k nenávisti. Polícia vopred varovala, že bude tiež monitorovať sociálne médiá.

Stovky ľudí sa zhromaždili v centre rumunskej Bukurešti. Mnohí mávali palestínskymi vlajkami a skandovali "Zachráňte deti z Gazy".

Na zhromaždení niekoľkých tisícok ľudí v talianskom Miláne sa podpredseda vlády Matteo Salvini vyslovil proti antisemitizmu a nazval ho "rakovinou a jedovatým morom".

V inej časti Milána sa na propalestínskom zhromaždení zišlo asi 4000 ľudí a niekoľkotisícový pochod sa konal aj v Ríme. (TASR)

Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí prijal šéfa Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne. Iránske médiá predtým o stretnutí neinformovali, cesta bola zrejme utajená. Nejasné ostáva aj to, kedy presne bol Haníja v Teheráne.

Haníja odcestoval do iránskej metropoly "pred niekoľkými dňami" na rokovania, uviedla agentúra s odvolaním sa na Usámu Hamdana, predstaviteľa radikálneho palestínskeho hnutia Hamas v Libanone.

Chameneí je považovaný za najmocnejšieho muža v Iráne a ako náboženský vodca má posledné slovo vo všetkých strategických otázkach.

V posledných týždňoch si iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján pravidelne vymieňa názory s Haníjom na vojnu v Gaze medzi Hamasom a Izraelom.

Podpora palestínskych záležitostí je od iránskej revolúcie v roku 1979 jedným z pilierov islamskej šiitskej republiky. Teherán odmieta uznať suverenitu Izraela a dlhodobo najmä dodávkami zbraní podnecuje násilie Hamasu. Oficiálne však tvrdí, že mu poskytuje iba morálnu a finančnú podporu. (TASR)

Americký prezident Joe Biden naznačil, že sa dosiahol istý pokrok pri zabezpečovaní takzvanej humanitárnej pauzy v bojoch medzi Izraelom a Hamasom.

Na otázku, či sa v tejto otázke dosiahol nejaký pokrok, Biden pri odchode z kostola v Delaware odpovedal "áno" a pred nastúpením do vozidla zdvihol palec.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken novinárom po rozhovoroch s rezortnými kolegami z Egypta a Jordánska v jordánskom Ammáne povedal, že prímerie medzi Izraelom a hnutím Hamas by bolo kontraproduktívne.

Dodal však, že môže podporiť nanajvýš tzv. humanitárne prestávky, ktoré by umožnili dopravovať zásoby do Gazy a odvážať odtiaľ civilistov. (The Times of Israel, TASR)

Hamas tvrdí, že v dôsledku izraelských vzdušných úderov je nezvestných vyše 60 rukojemníkov unesených z Izraela do Pásma Gazy. Agentúra Reuters upozornila, že tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.

Hovorca brigád Kasám Abú Ubajdá na účte Hamasu na Telegrame tiež uviedol, že telá 23 izraelských rukojemníkov sú stále uväznené v sutinách. (ČTK)

Americká armáda oznámila, že na Blízky východ dorazila ďalšia formácia s lietadlovou loďou, v poradí už druhá, ktorá je rozmiestnená v regióne uprostred prebiehajúcej vojny medzi Izraelom a Hamasom.

Ústredné velenie USA hovorí, že medzi loďami plaviacimi sa s USS Dwight D. Eisenhower je dvojica torpédoborcov s riadenými strelami a krížnik s riadenými strelami.