Víťazstvo Hamasu by podľa vodcu Hizballáhu bolo víťazstvom pre všetkých ľudí v regióne (SME Minúta)

Ministri zahraničia Jordánska, Egypta, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kataru sa v sobotu stretnú s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Rokovať budú o vojne medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

Jordánsky minister zahraničných vecí Ajman Safadí uviedol, že na stretnutí sa zúčastní aj zástupca palestínskej samosprávy. Rokovania budú podľa neho zamerané na "dôsledky... nebezpečnej eskalácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť v celom regióne".

Blinken v piatok pricestoval do Izraela, kde sa stretol izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom a premiérom Benjaminom Netanjahuom. Zámerom jeho cesty je dosiahnuť minimalizáciu dosahov vojny medzi Izraelom a Hamasom na civilistov v pásme Gazy. (TASR)

Francúzsko usporiada medzinárodnú humanitárnu konferenciu na pomoc pre civilistov v Izraelom obliehanom Pásme Gazy. Francúzsko a ďalšie západné krajiny síce podporili Izrael v jeho odvete za teroristický útok, zároveň sa však obávajú o osud civilistov v Gaze.

Pri izraelskom bombardovaní a pozemnej ofenzíve tam zomreli tisíce ľudí a státisíce ich opustili svoje domovy po varovaní Izraela. Podľa OSN je v Pásme nedostatok potravín či liekov.

Konferencie by sa podľa Reuters mali zúčastniť šéfovia štátov a vlád či ministri zahraničia. Zastúpenie majú mať kľúčové krajiny z regiónu, teda Egypt, Jordánsko a štáty Arabského polostrova, ako aj európske krajiny či štáty skupiny G20 okrem Ruska. Prítomní majú byť aj zástupcovia OSN alebo mimovládnych organizácií pôsobiacich v regióne.

Jedným z cieľov konferencie má byť podľa zdrojov Reuters zohnať peniaze na okamžité dodávky humanitárnej podpory na základe hodnotenia OSN. Reč má byť aj o otvorení humanitárneho priechodu do Pásma Gazy a o možnom obnovení dodávok vody, palív a energie, ktoré zastavil Izrael. Malo by sa pri tom predísť tomu, aby dodávky zneužíval Hamas, uviedla agentúra. (ČTK)

Izraelská armáda uviedla, že jedno z jej lietadiel zasiahlo sanitku, ktorú podľa nej používala skupina ozbrojencov Hamasu blízko pozícií izraelských vojakov v bojovej zóne. Úrady v Pásme Gazy vedené Hamasom predtým obvinili Izrael z útoku na lokalitu pri vchode do nemocnice Šífa.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze ovládané Hamasom uviedlo, že Izrael zasiahol konvoj sanitiek a útok si vyžiadal desiatky mŕtvych a zranených.

Izraelská armáda najprv uviedla, že správy preveruje. V podvečer potom oznámila, že jedno z jej lietadiel zasiahlo sanitku používanú Hamasom, a pri zásahu bolo zabitých niekoľko jeho bojovníkov. Dodala, že podľa jej informácií Hamas používa sanitky na prepravu bojovníkov a zbraní.

Izrael, ktorý obvinil Hamas, že v nemocnici Šífa ukrýva veliteľské centrá Hamasu a vstupy do tunelov, minulý mesiac vyzval všetkých civilistov, aby opustili sever Gazy. Hamas a vedenie nemocnice popreli, že by zariadenie slúžilo ako základňa bojovníkov. (ČTK)

USA vyzvali Iránom podporované hnutie Hizballáh, aby sa nepokúsilo využiť vojnu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh obvinil USA z toho, že nesú za vojnu "plnú zodpovednosť" a môžu zabrániť jej rozšíreniu.

"My a naši partneri sme sa vyjadrili jasne: Hizballáh a ďalší aktéri — štátni či neštátni — by sa nemali pokúšať využiť prebiehajúci konflikt," uviedol hovorca americkej Národnej bezpečnostnej rady (NSC).

V reakcii na prejav Nasralláha hovorca NSC vyhlásil, že USA sa nebudú púšťať do slovnej vojny. "Spojené štáty sa neusilujú o eskaláciu alebo rozšírenie konfliktu, ktorý do Izraela priniesol Hamas," zdôraznil. Vojna medzi Izraelom a Libanonom by bola podľa neho ešte krvavejšia ako tá z roku 2006, preto USA nechcú, aby sa konflikt rozšíril na Libanon. (TASR)

Izraelský nálet zasiahol v Pásme Gazy miestny Francúzsky inštitút, tvrdí Paríž. Tlačová agentúra AFP zase informovala, že izraelský útok zasiahol a vážne poškodil aj jej kanceláriu v meste Gaza. Priestory v oboch prípadoch boli prázdne, takže sa nikto nezranil.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Izrael v súvislosti so zasiahnutím inštitútu požiadalo o "bezodkladné" vysvetlenie konkrétnych dôvodov, ktoré ho viedli k náletu. Rezort dodal, že v čase náletu neboli v inštitúte nijakí zamestnanci ani francúzski občania. V samostatnom vyhlásení zároveň vyjadril "veľmi veľké znepokojenie" z počtu civilných obetí v pásme Gazy.

O zasiahnutí kancelárie AFP informovala samotná agentúra. Uviedla, že jej kanceláriu v meste Gaza zasiahol vo štvrtok útok izraelskej armády, pričom bola vážne poškodená.

V tom čase sa v kancelárii nenachádzal žiaden z dovedna ôsmich tamojších stálych zamestnancov či zriadencov. Všetci sa totiž podľa AFP presunuli už 13. októbra na juh pásma Gazy, k čomu vtedy civilistov vyzývala izraelská armáda pred svojou plánovanou ofenzívou na severe tejto palestínskej enklávy.

AFP útok "čo najdôraznejšie" odsúdila. Dozvedela sa o ňom vďaka kamere, ktorú má na mieste nainštalovanú a ponúka prostredníctvom nej nepretržitý živý prenos.

Izraelská armáda zásah kancelárie AFP popiera. Jej hovorca uviedol, že ozbrojené sily informáciu "opakovane preverili" a dospeli k záveru, že na túto budovu v Gaze nevykonali nijaký útok. (TASR)

Izraelčania boli presvedčení, že situácia s Palestínčanmi je stabilná a úspešne sa zvláda. Toto presvedčenie poukazuje na skutočnosť, že v Izraeli dodnes nepochopili, čo je podstatou palestínskeho problému. Píše arabista Tomáš Michaľák. (SME)

Izrael vydal varovanie pre svojich občanov pred nárastom antisemitizmu v zahraničí. Izraelčanom a Židom hrozia podľa úradov v zahraničí útoky, ktoré by mohli ohroziť ich život, mali by prehodnotiť plány na cesty do zahraničia.

Výstrahu v piatok vydali Národná bezpečnostná rada, ministerstvo zahraničia a kancelária premiéra Benjamina Netanjahua. Úrady tvrdia, že od začiatku izraelského vojenského zásahu v Pásme Gazy zaznamenávajú "výrazný nárast incidentov súvisiacich s antisemitizmom a výzvami (k nenávisti)".

Úrady tiež zaznamenali v zahraničí "útoky ohrozujúce životy Izraelčanov a Židov". Tie sa stávajú aj v krajinách, kde neplatí varovanie pred terorizmom.

Izraelské úrady odporúčajú necestovať do krajín na Blízkom východe či v severnom Kaukaze. Ďalej by sa turisti mali vyhnúť rozhovorom o konflikte a bezpečnosti Izraela s neznámymi ľuďmi, nemali by nosiť izraelské a židovské symboly a mali by sledovať situáciu v krajine, kam sa chystajú vycestovať. (ČTK)

Do Izraela pricestoval novovymenovaný veľvyslanec USA Jack Lew, aby sa ujal funkcie, ktorá bola neobsadená od júla. Lew, ktorý včera zložil prísahu, priletel do Izraela spoločne s ministrom zahraničných vecí Blinkenom.

Nový veľvyslanec, 68-ročný ortodoxný Žid, má v najbližších dňoch predložiť poverovacie listiny izraelskému prezidentovi Jicchakovi Herzogovi.

Spojené štáty sú najbližším spojencom Izraela, avšak po júlovom odchode veľvyslanca Toma Nidesa mali tento post v Izraeli neobsadený.

Blinken pricestoval do Izraela v piatok, zámerom jeho cesty je dosiahnuť minimalizáciu dosahov vojny medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas na civilistov v pásme Gazy. Ide už o jeho druhú návštevu Blízkeho východu od vypuknutia vojny.

Americký prezident Biden prisľúbil plnú podporu a zvýšenie vojenskej pomoci Izraelu pre jeho vojenské ťaženie v Gaze, vyjadril však aj súcit s utrpením Palestínčanov. (TASR)

Nad Pásmom Gazy lietajú americké bezpilotné lietadlá, ktoré armáda Spojených štátov nasadila v snahe pomôcť nájsť a oslobodiť rukojemníkov zadržiavaných palestínskym hnutím Hamas.

Oznámilo to americké ministerstvo obrany. Medzi rukojemníkmi, ktorých Hamas odvliekol, sú aj ľudia s americkými pasmi.

S hľadaním rukojemníkov priamo v Izraeli pomáhajú aj členovia amerických špeciálnych jednotiek, informoval v utorok denník The New York Times.

Americký minister zahraničia Blinken povedal, že trvalú bezpečnosť môže Izrael získať len vznikom palestínskeho štátu, a teda takzvaným dvojštátnym riešením konfliktu. 

"Dva štáty pre dva národy... To je jediný spôsob, ako zabezpečiť trvalú bezpečnosť pre židovský a demokratický Izrael," povedal Blinken po stretnutiach, ktoré po prílete do Izraela absolvoval s prezidentom Jicchakom Herzogom a premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Blinken informoval, že s Netanjahuom hovoril aj o potenciálnych "humanitárnych prestávkach" v bojoch v Gaze, ktoré by umožnili prísun väčšieho množstva pomoci do tejto palestínskej enklávy a lepšie humanitárne podmienky pre tamojších civilistov.

"Sme presvedčení, že všetko toto úsilie (na ochranu civilistov a navýšenie humanitárnej pomoci do Gazy) bolo ľahšie v prípade humanitárnych prestávok a opatrení, ktoré by zlepšili bezpečnosť civilistov...," povedal Blinken novinárom.

Šéf diplomacie USA tiež uviedol, že novinárov v pásme Gaze treba chrániť pri výkone ich práce.

Izrael nebude súhlasiť s uzavretím dočasného prímeria s Hamasom, kým neprepustí viac ako 240 rukojemníkov, ktorých sa zmocnilo počas útoku na južný Izrael. Podľa agentúry Reuters to vyhlásil izraelský premiér Netanjahu.

Dodal, že Izrael bude pokračovať v ofenzíve proti Hamasu na území Pásma Gazy.

Netanjahu prehovoril krátko po stretnutí s americkým ministrom zahraničia Antonym Blinkenom, ktorý naliehal na Izrael, aby dočasne prerušil ofenzívu, a zlepšil tak humanitárne podmienky v Pásme Gazy. Blinken tiež vyzval Izrael, aby sa viac snažil ochrániť civilistov pred svojimi útokmi.

Netanjahu uviedol, že Izrael nepoľaví a "odmieta dočasné prímerie, ktoré nezahŕňa návrat našich rukojemníkov".

Netanjahu tiež varoval "nepriateľov na severe", aby Izrael nepokúšali, alebo za to "draho zaplatia", čím zrejme narážal na libanonské šiitské hnutie Hizballáh. (ČTK)

Vodca libanonského hnutia Hizballáh ocenil útok Hamasu na Izrael. Hasan Nasralláh v prvom prejave od útoku povedal, že odhalil slabosť a krehkosť Izraela a bude mať trvalé následky.

Nasralláh zdôraznil, že jeho hnutie nezohralo v útokoch zo 7. októbra žiadnu úlohu. Šéf Hizballáhu ďalej varoval ľudí, aby nestratili zo zreteľa dva krátkodobé ciele, ktorými má byť ukončenie vojny v Gaze a umožnenie „víťazstva odporu“ v Gaze – vrátane Hamasu.

Dodal, že takýto triumf by bol víťazstvom pre všetkých ľudí v regióne – pre ľudí v Egypte, Jordánsku, Sýrii, a „predovšetkým je to národný vlastenecký záujem Libanonu“.

Vojna v Gaze, za ktorú pripísal zodpovednosť Spojeným štátom, bude podľa neho rozhodujúcou bitkou. Podľa televízie Al-Džazíra tiež Nasralláh povedal, že Izrael môže rukojemníkov z Gazy získať späť len prostredníctvom vyjednávaní. Vyzval tiež arabské krajiny, aby vojnu v Gaze pomohli zastaviť.

Nasralláh poďakoval aj irackým a jemenským militantným skupinám, že sa zapojili do boja proti Izraelu a ocenil ich útoky na americké základne v Iraku a Sýrii. Tie v posledných dňoch opakovane čelia pokusom o útoky s využitím dronov.

Na úvod prejavu Nasralláh označil za mučeníkov bojovníkov Hizballáhu, ktorí zomreli v bojoch s izraelskou armádou. Vyjadril tiež sústrasť rodinám ľudí zosnulých pri izraelskom bombardovaní Pásma Gazy. Okrem sústrasti im ale vyjadril aj "gratulácie", pretože ich blízki sa tak podľa neho stali mučeníkmi.

Nasralláh podľa serveru BBC hovoril prostredníctvom videospojenia z neznámeho miesta. Jeho prejav bol prenášaný tiež k davu ľudí, ktorí sa s libanonskými a palestínskymi vlajkami zhromaždili na južnom predmestí Bejrútu. Mávali žltými vlajkami Hizballáhu, na ktorých je útočná puška, a niektorí priniesli Nasralláhove fotky. (The Guardian, ČTK)

Škótsky premiér Humza Yousaf v piatok oznámil, že rodičia jeho manželky v piatok opustili Pásmo Gazy, píše BBC. Rodičia Yousafovej manželky boli v Pásme Gazy navštíviť chorého príbuzného.

Jeho územie opustili cez hraničný priechod Rafah spolu s ďalšími britskými občanmi. Ide o jediné pozemné spojenie medzi Egyptom a Gazou a opätovne bolo otvorené v stredu, píše BBC.

Z palestínskej enklávy ešte v stredu do Egypta prešlo podľa tamojších úradov 76 zranených Palestínčanov a 335 cudzincov alebo ľudí s dvojakým občianstvom. Vo štvrtok prešli do Egypta stovky ďalších držiteľov zahraničných pasov.

"Sme vďační všetkým, ktorí našim rodičom v posledných týždňoch pomáhali vrátane krízového tímu (britského) ministerstva zahraničných vecí, Commonwealthu a rozvoja," uviedol Yousaf vo vyhlásení, v ktorom odchod svojich príbuzných potvrdil.

Yousaf, ktorý je na čele škótskej vlády, žiada prímerie v Pásme Gazy s cieľom umožniť otvorenie humanitárnych koridorov, píše agentúra Reuters. Britský premiér Rishi Sunak podporuje vytvorenie krátkych prestávok v bojoch, aby bol umožnený prísun pomoci. Úplné prímerie však odmietol.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval na okamžité prímerie medzi Izraelom a Hamasom. Uviedol, že v pásme Gazy sú páchané zločiny proti ľudskosti. 

"Neexistuje predstava, ktorou by sa dalo vysvetliť alebo ospravedlniť brutalitu, ktorej sme svedkom od 7. októbra. Otvorene povedané - v Gaze sa už presne 28 dní páchajú zločiny proti ľudskosti," povedal Erdogan na summite Organizácie turkických štátov v Astane, hlavnom meste Kazachstanu.

Turecký líder je silným podporovateľom Palestínčanov, zúčastnil sa na propalestínskych demonštráciách a od začiatku konfliktu sa stavia do úlohy sprostredkovateľa, pripomína AFP.

"Našou prioritou je rýchle nastolenie humanitárneho prímeria," uviedol Erdogan. Dodal, že Turecko pracuje na nových mechanizmoch, ktoré zaručia bezpečnosť všetkých bez ohľadu na to, či sú moslimami, kresťanmi alebo židmi. (TASR)

Americký minister zahraničia Blinken vyzval Izrael, aby urobil všetko, aby ochránil civilistov pri bojoch v Gaze a zabezpečil im humanitárnu pomoc. Dodal tiež, že Izrael má právo brániť sa.

Ako aj iní americkí predstavitelia predtým, Blinken prisľúbil neochvejnú podporu Izraelu a jeho právu brániť sa, ale zdôraznil aj dôležitosť ochrany civilistov uprostred rastúceho znepokojenia nad humanitárnou krízou v Gaze.

"Stojíme pevne za tým, že Izrael má nielen právo, ale aj povinnosť brániť sa a zabezpečiť, aby sa 7. október už nikdy nezopakoval," povedal Blinken.

Írsky premiér Leo Varadkar povedal, že reakcia Izraela "sa už podobá na niečo, čo sa blíži pomste". Varadkar to vyhlásil počas návštevy Južnej Kórey.

Pri teroristickom útoku Hamasu zomrelo vyše 1 400 ľudí.

"Som silne presvedčený, že tak ako každý štát aj Izrael má právo na sebaobranu, má právo ísť po krku Hamasu, aby to už nikdy nemohol zopakovať," povedal Varadkar v Soule.

"Ale ako sledujem vývoj, už to nie je len sebaobrana, podobá sa to na niečo, čo sa blíži pomste. A tam sme nemali dospieť. Nemyslím si, že Izrael si takto zaistí slobodu a bezpečnosť v budúcnosti," dodal.

Postoj Írska sa líši od hodnotenia jeho západných spojencov. Varadkar ako jeden z prvých lídrov EÚ vyzýval Izrael, aby jeho reakcia na brutálny útok Hamasu bola "primeraná". Jednou z obetí teroristov z Hamasu 7. októbra bol aj človek s dvojakým írsko-izraelským občianstvom. (TASR)

Kremeľ poprel správy o tom, že Wagnerova skupina poskytla systém protivzdušnej obrany militantnej skupine Hizballáh, ktorá si od 7. októbra vymieňa cezhraničnú paľbu s Izraelom.

Referuje o tom web news.sky.com s odvolaním sa na denník The Wall Street Journal, ktorý citoval amerických predstaviteľov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Wagnerova skupina „de facto“ neexistuje a takéto obvinenia sú spravidla nepodložené.

Hizballáh sa zapája do potýčok s izraelskými obrannými silami a hrozí zintenzívnením útokov, odkedy hnutie Hamas pred takmer mesiacom zaútočilo na Izrael. (SITA)

Izraelské obranné sily sú na hranici s Libanonom v stave veľmi vysokej pohotovosti. Uviedol to hovorca izraelskej armády Daniel Hagari, informuje BBC.

"Včera (vo štvrtok) sme podnikli rozsiahly útok a zasiahli niekoľko teroristických buniek (libanonského hnutia) Hizballáh v reakcii na jeho masívny útok... ktorý zranil civilistov," povedal Hagari.

Armáda bude podľa jeho slov naďalej tvrdo reagovať na akýkoľvek útok na izraelských civilistov. "Na severnej hranici sme v stave vysokej pripravenosti, veľmi vysokej pohotovosti reagovať na akúkoľvek udalosť," dodal.

Na izraelsko-libanonských hraniciach dochádza od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas v Gaze pravidelne k prestrelkám, ktoré si už vyžiadali viacero mŕtvych na oboch stranách. (TASR)

Pri izraelských odvetných náletoch v Pásme Gazy zomrelo najmenej 9 227 Palestínčanov, vrátane 3 826 detí. Informovalo o tom palestínske ministerstvo zdravotníctva v Gaze, ovládané hnutím Hamas.

Zatiaľ posledný jeho údaj zo štvrtka hovoril o 9 061 obetiach ostreľovania a 32-tisíc zranených. (ČTK)

Po celom svete pokračujú demonštrácie žiadajúce zastavenie izraelského bombardovania Pásma Gazy i protesty na podporu Izraela.

Z Istanbulu ráno vycestovala kolóna áut s palestínskymi vlajkami; jej účastníci chcú v nedeľu prísť k americkej základni Incirlik na juhu Turecka, kde plánujú usporiadať veľkú spoločnú demonštráciu odsudzujúcu americkú podporu Izraela, uviedla stanica Al-Džazíra.

Naopak na stranu Izraela sa postavili demonštranti vo Švajčiarsku alebo v Rumunsku. V Zürichu sa za daždivého počasia zišli ľudia so žltými dáždnikmi, ktoré mali symbolizovať obete Hamasu pri prvotnom útoku na Izrael, pri ktorom zomrelo na 1 400 ľudí.

Pred Ústrednou univerzitnou knižnicou v Bukurešti ľudia vyjadrovali podporu Izraelu a židovský kantor Emanuel Putzsai zatrúbil na šofar (rituálny židovský hudobný nástroj), uviedla BBC News.

Propalestínsky protest bol pred izraelským veľvyslanectvom v jordánskej metropole Ammáne. Ľudia tam žiadali ukončenie ostreľovania Pásma Gazy. Solidaritu s obyvateľmi Gazy vyjadrovali aj ľudia v indickej Kalkate.

V Bangladéši demonštranti odsudzovali izraelské útoky, napísala Al-Džazíra. Podľa agentúry Anadolu prišli tisícky ľudí podporiť Gazu tiež v srbskom meste Novi Pazar.

V Paríži sa vo štvrtok večer na podporu Palestíny zišlo asi dvetisíc ľudí. Vďaka hladkému priebehu stretnutia policajná prefektúra povolila ďalšiu podobnú akciu v na sobotu, hoci predtým ju úrady zakazovali, píše Le Parisien.

Členovia juhokórejských pobočiek organizácií Amnesty International a Lekári bez hraníc pred budovou ministerstva zahraničných vecí v Soule žiadali prímerie v bojoch v Pásme Gazy. Apelovali na svetových štátnikov, aby sa zasadili o dosiahnutie prímeria, uviedla BBC News.

Prejav šéfa Hizballáhu Hasana Nasralláha je očakávaný s obavami. Nasralláh vystúpi verejne prvýkrát od vypuknutia vojny medzi Izraelom a Hamasom. Mnohí sa obávajú rozšírenia boja do ďalších krajín, niektorí si to naopak želajú. 

"Milióny Arabov na celom svete budú jeho príhovor sledovať. Budú počúvať jediného vodcu v regióne, ktorý je schopný osloviť ich hnev a zúfalstvo," povedal televízii Al-džazíra Mohanad Hage Ali z bejrútskeho Carnegieho strediska pre Blízky východ.

Podľa neho šéf libanonského šiitského hnutia zrejme povie, že Palestínčania v Gaze čelia existenčnej hrozbe a že ich treba podporiť.

Eskalácia na izraelsko-libanonskej hranici je podľa agentúry Reuters najväčšia od vojny Izraela s Libanonom v roku 2006, ktorá trvala mesiac. Mnohí Libanončania majú strach, že sa to bude opakovať. Mnohé krajiny v predchádzajúcich troch týždňoch už vyzvali svojich občanov, aby opustili Libanon. Z izraelsko-libanonského pohraničia sa tiež už evakuovalo vyše 30-tisíc ľudí.

Televízia Sky News citovala nedávny prieskum zverejnený libanonským denníkom Al-Akbar, ktorý sympatizuje s Hizballáhom, v ktorom 68 percent opýtaných odpovedalo, že si neželá "plnohodnotný" konflikt s Izraelom. (ČTK)

Izraelská armáda zverejnila video, ako jej elitní vojaci pracujú na demolácii aktívnych bojových tunelov Hamasu, ktoré objavili počas pozemnej operácie v Pásme Gazy.

USA majú informácie, podľa ktorých plánuje Wagnerova skupina poskytnúť libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh systém protivzdušnej obrany. S odvolaním sa nemenovaných predstaviteľov to uviedol denník The Wall Street Journal.

Podľa WSJ plánujú wagnerovci Hizballáhu dodať systém Pancir-S1, ktorý na ochranu pred vzdušnými hrozbami kombinuje automatické kanóny a riadené strely zem - vzduch.

Nemenovaný predstaviteľ USA pre WSJ uviedol, že Washington ešte nepotvrdil zásielku tohto systému. Američania však monitorujú rokovania Wagnerovej skupiny a Hizballáhu, ktorý podporuje Irán. Protivzdušný systém by mal byť libanonským militantom dodaný cez Sýriu, kde Rusko od roku 2015 podporuje v občianskej vojne prezidenta Bašára Asada, uvádza WSJ.

Hizballáh a Izrael pokračujú v cezhraničných prestrelkách aj po nedávnom vypuknutí vojny medzi židovským štátom a palestínskym hnutím Hamas, ktoré je spojencom libanonských militantov. (TASR)

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je na súkromnom stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom v Tel Avive. Stretnú sa aj s členmi vojnového kabinetu.

Kongres Spojených štátov schválil návrh o poskytnutí pomoci Izraelu vo výške 14,3 miliardy dolárov. Americký prezident Biden však vyhlásil, že bude návrh tohto zákona vetovať, ak nebude zahŕňať aj podporu Ukrajine.

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

„Prezident bude vetovať návrh zákona o poskytnutí pomoci len Izraelu. Myslím, že sme to jasne dali najavo,“ povedal hovorca Bidenovej administratívy John Kirby.

Prezident Biden sa snaží presadiť oveľa väčší balík v sume 106 miliárd dolárov, ktorého súčasťou má byť finančná pomoc pre Izrael, Ukrajinu, výdavky na bezpečnosť hraníc USA a krajín indicko-tichomorského regiónu. (SITA)

Útok Hamasu v Izraeli a odvetná protiofenzíva Izraela v Pásme Gazy majú ďalekosiahly vplyv na duševné zdravie ľudí, oznámila Svetová zdravotnícka organizácia.

Každý človek v pásme Gazy potrebuje psychologickú pomoc, uviedol zástupca WHO pre Palestínske územia Rik Peeperkorn. Pripomenul, že viac než dva milióny obyvateľov pásma Gazy boli už roky pred touto vojnou zaťažené konfliktom a blokádami Izraela.

"(Obyvatelia) sú úplne zúfalí, úplne skľúčení a nemajú už o živote v budúcnosti žiadne predstavy," informoval. WHO je podľa neho v kontakte s palestínskymi zdravotníkmi, od ktorých dostáva znepokojujúce správy o ich duševnom stave.

V Izraeli majú traumu okrem iných aj ľudia, ktorí prežili teror Hamasu, príbuzní unesených rukojemníkov, svedkovia teroristického útoku a predstavitelia, ktorí musia robiť závažné rozhodnutia, povedal zástupca WHO v Izraeli Michel Tieren.

"Celá krajina je ponorená do temnej traumy a tá trauma sa šíri ako vírus," uviedol Tieren.

Niektorí ľudia sa podľa neho príliš intenzívne zaoberajú strašnými zážitkami ostatných. (TASR)

Ďalších osem Palestínčanov prišlo o život pri niekoľkých raziách izraelskej armády na okupovanom Západnom brehu Jordánu, informovali palestínske úrady.

Okrem toho jeden Palestínčan v noci podľahol zraneniam, ktoré pri zásahu armády utrpel v stredu. Izrael výrazne zosilnil razie na Západnom brehu po útoku teroristov Hamasu na Izrael zo 7. októbra.

Podľa televízie Al-Džazíra zásahy izraelskej armády a strety na Západnom brehu pokračujú aj dnes.

V noci zomrelo päť Palestínčanov a ďalších 17 bolo zranených v utečeneckom tábore Džanín pri zásahu armády, ktorý trval asi deväť hodín. Ďalších dvoch Palestínčanov zabila armáda v utečeneckom tábore Al-Favár neďaleko Hebronu a jedného v utečeneckom tábore Kalandíja pri Ramalláhu.

Jeden Palestínčan podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri razii armády v stredu pri Nábuluse. (ČTK)

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pricestoval do Izraela. Návšteva ministra sa bude zameriavať na minimalizáciu utrpenie civilistov vo vojne v Pásme Gazy.

Blinken pred odchodom povedal, že bude od vlády Izraela žiadať "konkrétne opatrenia", aby sa sa zmiernilo utrpenie palestínskych civilistov. Pripomenul, že prezident USA Joe Biden vyzval na humanitárne prestávky v konflikte.

Izrael je Blinkenovou prvou zastávkou na ďalšej ceste po Blízkom východe. Následne odcestuje do Jordánska.

Izrael má podľa USA "právo a povinnosť brániť sa", zopakoval šéf americkej diplomacie. Vyjadril tiež zármutok nad úmrtiami Palestínčanov, ktoré pobúrili veľkú časť arabského sveta.

"Keď vidím palestínske dieťa vytiahnuté z trosiek zrútenej budovy, zasiahne ma to rovnako, ako keď vidím (zranené) dieťa v Izraeli alebo kdekoľvek inde... Takže je to niečo, na čo máme povinnosť reagovať, a budeme," uviedol pred cestou Blinken. V piatok sa má stretnúť s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Minister potvrdil, že sa bude snažiť zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Na Izrael v uplynulých dňoch útočili aj Iránom podporované libanonské hnutie Hizballáh a jemenskí húsijskí povstalci.

"Niektorými našimi krokmi sme dali jasne najavo, že sme odhodlaní zabrániť akejkoľvek eskalácii," povedal Blinken. (TASR)

Izrael prestane poskytovať finančné prostriedky Palestínskej samospráve vyčlenené pre Pásmo Gazy a zakáže Palestínčanom z Gazy pracovať v Izraeli, uviedla krajina vo vyhlásení.

Hoci Hamas prevzala v roku 2007 kontrolu nad Pásmom Gazy, Palestínska samospráva naďalej platila desaťtisíce štátnych zamestnancov v Gaze.

„Izrael prerušuje všetky kontakty s Gazou," uviedlo vyhlásenie izraelskej vlády. Na základe mierových dohôd z 90. rokov 20. storočia Izrael vyberá dane v mene Palestínčanov a každý mesiac ich odovzdáva Palestínskej samospráve.

Izraelský bezpečnostný kabinet zároveň oznámil, že Jeruzalem ruší povolenia pre približne 18-tisíc Palestínčanov z Gazy, ktorí mohli pracovať v Izraeli. (SITA)

Na zhromaždení proti antisemitizmus a teroru vo Viedni sa zišli tisíce ľudí. Na akcii vystúpili aj zástupcovia židovskej obce a izraelský veľvyslanec David Roet. Podľa organizátorov sa v centre mesta zhromaždilo 20-tisíc ľudí.

Roet vo svojom prejave kritizoval generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa za jeho výroky, že súčasný konflikt medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas je nutné vnímať aj v súvislosti s izraelskou okupáciou palestínskeho územia. Podľa veľvyslanca Guterres dal na rovnakú úroveň Izrael a hnutie Hamas.

Predseda židovskej obce vo Viedni Oskar Deutsch označil útok Hamasu zo 7. októbra za najhorší masaker Židov a Židoviek na svete od roku 1945. Podľa Deutscha dali ľudia na zhromaždení najavo, že stoja na strane otvorenej a liberálnej spoločnosti. (ČTK)

Svetová zdravotnícka organizácia vyzvala na bezpečnostné záruky pre dodávky lekárskej a humanitárnej pomoci pre nemocnice v Gaze. WHO sa sťažuje na to, že dodávky maria bojujúce strany.

"Je mi zle z toho, keď počúvam všetky tie uistenia, ktoré pre ľudí v teréne, s ktorými spolupracujeme, v skutočnosti vôbec neexistujú," povedal výkonný riaditeľ núdzového programu WHO Mike Ryan. Ako zároveň dodal, WHO nemá vedomosť o žiadnych základniach palestínskeho militantného hnutia Hamas, ktoré by sa mali nachádzať v nemocniciach v Gaze.

Aj keď je WHO v úzkom kontakte s lekárskym personálom v teréne, čo sa deje pod týmito klinikami, o tom svetová organizácia nemá informácie, pripustil podľa agentúry DPA Ryan.

Ak by mali byť nemocnice v Gaze na požiadavku Izraela evakuované, Izrael ako okupačná moc by musel zariadiť bezpečný prevoz pacientov do alternatívnych zariadení v spolupráci so zodpovednými zdravotníckym orgánom, zdôraznil ďalej Ryan. (TASR)

Do Pásma Gazy odišlo vo štvrtok cez egyptský priechod Rafah viac ako sto kamiónov s pomocou. Takýto počet už predtým označovali medzinárodné organizácie ako minimum na zaručenie humanitárnych potrieb.

Dodávky obsahujú potraviny, vodu, lieky, ale nie palivo.

Hraničný priechod Rafah je jedinou trasou, ktorou môže do Pásma Gazy prúdiť pomoc. Inak je palestínske územie pod blokádou Izraela. (ČTK)