Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Minulý týždeň americký prezident Joe Biden predniesol vášnivý prejav, v ktorom spojil konflikty na Ukrajine a v Izraeli. V prejave z Oválnej pracovne Biden povedal, že diktátorský režim v Kremli aj islamistická militantná skupina Hamas "predstavujú rôzne hrozby, ale majú jedno spoločné – obe chcú úplne zničiť susednú demokraciu".
Biden zdôraznil, že rozšírenie podpory Kyjevu v boji proti ruskej invázii a izraelskej kampani proti Hamasu v obliehanom Pásme Gazy má zásadný význam pri ukazovaní národom inde, že "americké vedenie je to, čo drží svet pohromade".
Prezident sa takto vyjadril pred predstavením nového návrhu na financovanie vo výške 106 miliárd dolárov, ktoré sú určené najmä na obranné výdavky na podporu Ukrajiny a Izraela. Biden tvrdil, že svet sa nachádza v ďalšom "zlomovom bode dejín", pričom rozhodnutia globálnych lídrov teraz pravdepodobne "určia budúcnosť na ďalšie desaťročia".
Politici a diplomati v iných krajinách si tiež uvedomujú napätú situáciu vo svete, ale nie všetci vyvodzujú rovnaké závery ako Biely dom. Niektorí vidia v izraelskom bombardovaní Pásma Gazy americkú zelenú a spochybňujú zjavný dvojaký meter, ktorý Bidenova rétorika nedokáže zakryť.
V článku sa dočítate:
- o sólovom hlasovaní USA na pôde OSN,
- prečo je globálny Juh nespokojný s prístupom Západu,
- prečo je podľa diplomata všetka práca s globálnym Juhom stratená.
Bezohľadné ignorovanie noriem
Po útoku Hamasu na juhu Izraela zo 7. októbra, pri ktorom zabili približne 1400 Izraelčanov a ktorý bol najkrvavejším dňom v histórii židovského štátu, zavládlo všeobecné znechutenie a rozhorčenie. Podľa miestnych úradov však šestnásť dní trvajúca izraelská odvetná kampaň v Pásme Gazy zabila už 4651 Palestínčanov vrátane takmer 2000 detí.
Celé štvrte na preľudnenom území boli zrovnané so zemou, viac ako milión ľudí je bez domova a humanitárna kríza sa postupne stále zhoršuje, keďže zásoby paliva sú takmer vyčerpané. Izraelské požiadavky na masovú evakuáciu častí Pásma Gazy vyvolali prízrak etnických čistiek.

Napriek tomu v stredu, deň pred Bidenovým prejavom, Spojené štáty využili svoje právo veta v Bezpečnostnej rade OSN a zamietli mierne formulovaný návrh rezolúcie predložený Brazíliou, ktorý vyzýval na humanitárnu prestávku. Bol to jediný hlas proti pri návrhu, za ktorý hlasovali dokonca aj spojenci vrátane Francúzska. Spojené štáty už dlho chránia Izrael pred odsúdením v OSN, ale po nedávnom precedense, keď na tom istom fóre pokarhali Rusko, to vidno o to viac.
Predstavitelia USA a Západu odsúdili ruskú inváziu ako porušenie medzinárodného práva, porušenie zásad Charty OSN a výzvu pre globálny poriadok založený na pravidlách. Mnohé vlády na Blízkom východe a v iných krajinách takzvaného globálneho Juhu tiež odsúdili ruskú agresiu, ale boli opatrnejšie pri vnímaní ťažkej situácie Ukrajiny v rovnakom morálnom rámci ako západné krajiny.
Poukazujú na dedičstvo "preventívnej" invázie Spojených štátov do Iraku v roku 2003, na relatívnu ľahostajnosť Západu voči ohavným konfliktom na Blízkom východe a inde a na pokrytectvo, keď Západ podporuje desaťročia trvajúcu izraelskú okupáciu palestínskych území a zároveň sa vyslovuje za slobodu národov inde.

Jordánsky kráľ Abdalláh II. v piatok označil izraelské akcie v Pásme Gazy za vojnový zločin. Povedal, že Izrael vykonáva "kolektívny trest na obliehanom a bezmocnom ľude", čo by sa malo považovať za "hrubé porušenie medzinárodného humanitárneho práva".
Izraelské vedenie, ktoré sa pripravuje vykonať odvetu, s tým nemusí mať problém, tvrdí Marc Lynch, profesor politológie a medzinárodných vzťahov na Univerzite Georgea Washingtona. No je to problém pre Spojené štáty. "Je ťažké zladiť presadzovanie medzinárodných noriem a vojnového práva Spojenými štátmi pri obrane Ukrajiny pred brutálnou inváziou Ruska s ich bezohľadným ignorovaním tých istých noriem v Pásme Gazy," napísal v časopise Foreign Affairs.
Prázdna rétorika
Zatiaľ čo Bidenova administratíva pracuje v zákulisí v snahe obmedziť izraelský vojnový kabinet, viac ako dva milióny obyvateľov Pásma Gazy žijú v nočnej more leteckých útokov a výbuchov a dochádzajú im potraviny, voda a miesta bezpečného útočiska.
Biden vo svojom prejave zdôraznil priepasť medzi Hamasom a obyčajnými Palestínčanmi v jeho radoch. "Nemôžeme ignorovať osudy nevinných Palestínčanov, ktorí chcú len žiť v mieri," povedal a poukázal na úsilie USA o prísun humanitárnej pomoci - dodávky, ktoré sú podľa humanitárnych skupín ohromujúco nízke oproti tomu, čo je potrebné.
Pri pohľade na doterajšie činy USA to však vyznieva ako prázdne slová. "Ak chcú USA a ostatné západné vlády presvedčiť zvyšok sveta, že to s ľudskými právami a pravidlami vojny myslia vážne, tie isté zásady, ktoré úplne správne uplatňujú na ruské zverstvá na Ukrajine a na zverstvá Hamasu v Izraeli, musia uplatňovať aj na brutálne ignorovanie životov civilistov v Pásme Gazy zo strany Izraela," uviedol vo vyhlásení po americkom vete Louis Charbonneau, riaditeľ organizácie Human Rights Watch pri OSN.

Vysokopostavený diplomat z jednej z dvadsiatich najväčších ekonomík pre denník Washington Post povedal, že "práve tento druh správania spôsobil, že globálny Juh bol taký opatrný v súvislosti s tým, čo robil Západ", keď nabádal zahraničné vlády, aby ho nasledovali v otázke Ukrajiny. Súčasná úloha USA pri blokovaní opatrení v Pásme Gazy podľa úradníka, ktorý tento víkend hovoril pod podmienkou anonymity, pretože nedostal povolenie informovať novinárov, ukazuje, "nakoľko sa stratégia USA alebo Západu opiera o dvojaký meter".
Aj v Európe sa toto napätie čoraz viac uznáva. "To, čo sme povedali o Ukrajine, musí platiť aj pre Pásmo Gazy. Inak stratíme všetku svoju dôveryhodnosť," povedal pre Financial Times vysokopostavený diplomat zo skupiny G7. "Brazílčania, Juhoafričania, Indonézania - prečo by vôbec mali veriť tomu, čo hovoríme o ľudských právach?"
Je to tiež pripomienka neúspechu medzinárodného spoločenstva - ale najmä Spojených štátov - pri oživovaní spiaceho mierového procesu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. "Dnes západné vlády platia za svoju neschopnosť nájsť alebo vôbec hľadať riešenie palestínskej otázky," poznamenal úvodník francúzskeho denníka Le Monde. "V súčasnej napätej atmosfére podpora Izraela, ktorú zvyšok sveta vníma ako výlučnú, ohrozuje ich úsilie presvedčiť južné krajiny, že na Ukrajine ide o medzinárodnú bezpečnosť."
Diplomat, ktorý sa vyjadril pre Financial Times, zhrnul vplyv poslednej vojny v Pásme Gazy. "Všetka práca, ktorú sme vykonali s krajinami globálneho Juhu [v súvislosti s Ukrajinou], bola stratená... Zabudnite na pravidlá, zabudnite na svetový poriadok. Už nás nikdy nebudú počúvať."
Autor: Ishaan Tharoor
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?