V Charkovskej oblasti sa situácia komplikuje, Rusi podnikajú ofenzívu (SME Minúta)

Ruský vojenský súd odsúdil za vraždu odstreľovača, ktorý svojou zbraňou zastrelil kolegu počas popíjania vodky v kryte na frontovej línii. Vraždu sa potom pokúsil zamaskovať ako dielo ukrajinských diverzantov. (ČTK)

Ruský súd odsúdil Andreja Petrauskasa na desať rokov väzenia za pokus o podpálenie vojenského registračného a odvodového úradu, oznámila v nezávislá ľudskoprávna organizácia OVD-Info. Počet útokov sa zvýšil po čiastočnej mobilizácii v septembri 2022.

Petrauskasa (ročník narodenia 1998) odsúdili za spáchanie "teroristického činu". V októbri 2022 hodil dva Molotovove koktaily na odvodový úrad v Krasnojarskej oblasti na ruskej Sibíri, napísala organizácia OVD-Info.

Ruská prokuratúra upozornila, že od augusta pokladá všetky prípady poškodenia zariadení súvisiacich s armádou za "terorizmus" alebo "sabotérstvo".

Ruskí predstavitelia obviňujú Ukrajinu z podnecovania brancov, aby podpaľovali odvodové úrady armády. Podľa nich to spôsobuje telefonická kampaň z Ukrajiny, ktorá sa zameriava predovšetkým na "starších" Rusov.

Hoci sú aj prípady podvedených penzistov-podpaľačov, ostatní podpaľači tak konali preto, lebo odsudzujú inváziu na Ukrajinu a čiastočnú mobilizáciu. Za protesty proti ruskej vojne na Ukrajine už zadržali tisíce Rusov. Najznámejší odporcovia sú buď vo väzení alebo v exile. (TASR)

Do bojových operácií na Ukrajine sa zapájajú desaťtisíce Moskovčanov, vyhlásil starosta ruského hlavného mesta Sergej Sobjanin. Poskytol tak pomerne zriedkavý odhad, koľko ľudí z Moskvy je nasadených do vojny.

Rusko a Ukrajina iba zriedkavo zverejňujú počet bojujúcich vojakov a svoje straty.

"V oblasti špeciálnej vojenskej operácie bojuje 45-tisíc Moskovčanov," povedal Sobjanin podľa ruskej tlačovej agentúry Interfax. Dodal, že tam predstavujú "značnú časť" bojovníkov a medzi nimi "najmenej 5000 ľudí je profesionálnych vojakov", spresnil starosta.

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev začiatkom augusta uviedol, že Rusko od začiatku roka odviedlo do armády vyše 230-tisíc ďalších osôb.

Ruský prezident Vladimir Putin vlani v septembri oznámil "čiastočnú" vojenskú mobilizáciu 300-tisíc mužov, ktorí mali doplniť stavy vojakov.

Oznámenie prvej mobilizácie v Rusku od druhej svetovej vojny vyvolalo šok v celej krajine a mnoho mužov preto vycestovalo do cudziny. Moskva už potom nebola ochotná oznámiť druhú mobilizáciu a radšej si zvolila masívnu PR kampaň. Dúfala tiež, že Rusov naláka na finančné stimuly.

Minister obrany Sergej Šojgu vlani vyhlásil, že veľkosť ruskej armády sa zvýši na 1,5 milióna ľudí, keďže Moskva sa snaží viac postupovať na území Ukrajiny. (TASR)

Útoky na ukrajinské prístavy ohrozujú svetovú potravinovú bezpečnosť, varuje ukrajinský prezident Zelenskyj. Dodal, že každý ruský útok na ukrajinské prístavy "je ranou pre svetové ceny potravín, ranou pre sociálnu a politickú stabilitu v Afrike a Ázii".

Rusko svoje útoky zameralo na "infraštruktúru zaručujúcu nielen našu vlastnú, ale aj spoločnú svetovú potravinovú bezpečnosť," povedal Zelenskyj.

Ruská armáda v noci na stredu znovu útočila na prístavnú infraštruktúru v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Kiper uviedol, že útoky v jednom z prístavov na Dunaji poškodili sklady a sýpky.

Zelenskyj ocenil, že do dočasného koridoru v Čiernom mori, ktorý bol vytvorený po odstúpení Ruska od dohody o preprave obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, vplávalo prvé civilné plavidlo.

"Ukrajina práve urobila dôležitý krok k obnoveniu slobody plavby v Čiernom mori. Prvé civilné plavidlo prešlo cez nový ukrajinský humanitárny koridor z prístavu v Odese," napísal na sociálnej sieti.

Politická strana ruského prezidenta nominovala do regionálnych volieb menovca Zelenského. Zhodou okolností sa otec ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského volá Olexandr.

Vidiecke stretnutie ruskej vládnucej strany s voličmi len málokedy vyvoláva celoštátnu pozornosť. Ale presne to sa v stredu stalo. Náhodná zhoda priezvisk ukrajinského prezidenta a ruského lokálneho politika bola neprijateľná pre staršieho voliča. Preto podľa ruských médií žiadal, aby si kandidát zmenil priezvisko alebo aby ho odstránili z kandidátnej listiny.

Rozhorčený volič údajne kričal, že zhoda mien "uráža účastníkov špeciálnej vojenskej operácie (takto Rusi stále nazývajú inváziu na Ukrajine) a vlastencov".

Oblastná pobočka strany Jednotné Rusko zamietla jeho sťažnosť, pretože priezvisko nie je dôvod na stiahnutie z volieb.

"Ten muž nie je zodpovedný za svojich menovcov," vyhlásil predstaviteľ straníckej pobočky v Smolenskej oblasti. (TASR)

USA uvalili sankcie na tri firmy spojené s slovenským občanom Ašotom Mkrtyčevom. Firmy obchádzajú sankčné opatrenia proti Severnej Kórei a snažia sa podporovať jej obchody so zbraňami s Ruskom. (TASR)

V Rusku zomrel vo veku 57 rokov generálplukovník Gennadij Židko, ktorý v roku 2016 velil ruskej armáde v Sýrii a podľa niektorých médií vlani tiež ruským inváznym silám na Ukrajine. (ČTK)

Nového nemeckého veľvyslanca privítali obvineniami z rusofóbie Berlína. Po príchode bol Lambsdorff konfrontovaný s kritikou "útočného a nepriateľského charakteru" nemeckej politiky v bilaterálnych vzťahoch.

Protiruská politika Nemecka ničí desaťročia vzájomne prospešnej spolupráce a panuje v nej "nerozumná rusofóbia", tvrdí ruská diplomacia.

Nemecko výrazne obmedzilo svoje vzťahy s Ruskom po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári minulého roka. Ruské ministerstvo zahraničných vecí novému veľvyslancovi oznámilo, že Moskva považuje nemeckú podporu Ukrajiny vrátane dodávok zbraní za nebezpečnú.

Lambsdorff preberá funkciu po Gézovi Andreasovi von Geyrovi, ktorý ju vykonával od roku 2019. Nemecká ambasáda má v Moskve aktuálne málo zamestnancov, keďže obe krajiny si v uplynulom čase recipročne vyhostili veľký počet diplomatov.

Politická situácia je mimoriadne zložitá a názory na Ukrajinu "nemôžu byť už odlišnejšie", povedal Lambsdorff. Vyjadril však nádej, že profesionálny kontakt s ruskou vládou bude napriek tomu možný. Jeho hlavnou úlohou bude "poskytovať nemeckej vláde dôkladnú analýzu ruskej politiky", dodal. (TASR)

Ruské útoky na Chersonskú oblasť jedného civilistu zabili a piatich zranili. Podľa tlačovej služby úradu regionálnej prokuratúry približne o jednej popoludní ruská delostrelecká paľba na dedinu v okrese Beryslav zabila civilistu, ktorý bol na ulici.

Ráno útoky ruskej armády zranili troch ľudí v meste Cherson a ďalších dvoch na iných miestach Chersonskej oblasti. 

https://www.pravda.com.ua/eng/news/2023/08/16/7415805/ (SITA)

V Charkovskej oblasti sa podľa veliteľa ukrajinských pozemných síl Oleksandra Syrského situácia komplikuje. "Útočné oddiely nepriateľa... sa každý deň snažia na rôznych smeroch prelomiť obranu našich jednotiek s cieľom zablokovať a neskôr dobyť Kupjansk," uviedol.

Ofenzíva ruských jednotiek pri Kupjansku sa začala v polovici leta, píše na svojom ruskojazyčnom webe stanice BBC, podľa ktorej sa inváznym jednotkám podarilo v tomto sektore postúpiť o niekoľko kilometrov, ale zatiaľ sa ku strategicky dôležitému mestu výraznejšie nepriblížili.

Rusi Kupjansk okupovali prakticky od začiatku svojej invázie na Ukrajinu až do vlaňajšieho septembra, keď Ukrajinci mesto oslobodili. (ČTK)

Psychické utrpenie z amputácie jednej končatiny za druhou je pre lekárov pracujúcich v Záporožskej oblasti pochmúrnou realitou ukrajinskej protiofenzívy. Lekári bojujú o každý štvorcový centimeter funkčnej končatiny. (Washington Post)

Ukrajinský veliteľ pozemných síl Syrskyj priamo na kupianskom fronte riešil bojovú situáciu. Na front prišiel v súvislosti s eskaláciou bojovej situácie.

„Našou úlohou je využiť túto situáciu vo svoj prospech a zlepšiť naše pozície. Pracovali sme na nevyhnutných rozhodnutiach priamo v bojovej zóne," zdôraznil Syrskyj. 

Na bachmutskom fronte je podľa mediálneho centra situácia komplikovaná, ale pod kontrolou. Rusi podnikajú protiútoky, ukladajú v oblasti míny a nasadzujú lietadlá. Avšak aj v takýchto ťažkých podmienkach ozbrojené sily Ukrajiny postupne napredujú.

Rusi vyviezli z Mariupoľa ďalších 1 500 ton ukrajinského obilia. Námorná doprava v oblasti je čoraz aktívnejšia, tvrdí poradca legitímneho mariupoľského starostu Petra Andriuščenka.

„Dnes bolo z prístavu Mariupoľ vyvezených ďalších 1 500 ton ukrajinského obilia. V súčasnosti plavidlo smeruje ku kanálu. Samozrejme, opäť na ňom nie sú žiadne znaky,“ napísal Andriuščenko.

Poradca poznamenal, že doprava z prístavu sa zrýchlila. V súčasnosti jedno plavidlo odchádza približne za tri dni. Všetky plavidlá majú malú nosnosť. Podľa Andriuščenka všetky lode de facto patria podniku Roskapstroi, ktorý vedie ruský rezort obrany.

Ruské okupačné úrady presúvajú obilie ulúpené v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti cez Mariupoľ a krymské prístavy, upozorňuje Ukrajinská pravda. (SITA, Ukrajinská pravda)

Česko pridalo na svoj sankčný zoznam ruského podnikateľa Obnosova a jeho príbuzných, manželov Rostislava a Olgu Zorikovových. Aktuálne je tak na tomto zozname šesť osôb, upozornil český premiér Fiala.

Obnosov je generálny riaditeľ štátneho holdingu KTRV, ktorý vyrába zbraňové systémy a dodáva ich ruským ozbrojeným silám. Manželia Zorikovoví majú z rodinnej väzby na Obnosova osobný prospech. Podľa českej diplomacie vlastnia v ČR luxusné nehnuteľnosti a autá. Zorikov má v Česku podľa serveru iRozhlas trvalý pobyt.

"Ruský oligarcha, ktorý stojí za výrobou rakiet, ktoré zabíjajú nevinných Ukrajincov, musí niesť následky. Rovnako ako tí, ktorí si v Česku užívajú luxus za peniaze z obchodu so smrťou," uviedol minister zahraničných vecí Lipavský.

Zaradenie na český sankčný zoznam znamená, že pre takúto osobu platí zákaz vstupu či pobytu na území Česka, používanie jej finančných prostriedkov v Česku či zmrazenie jej majetku v Česku.

Aby vláda mohla niekoho na sankčný zoznam zaradiť, musel sa dopustiť alebo sa dopúšťa konania, ktoré je postihnuteľné podľa sankčných režimov EU. "V tomto konkrétnom prípade máme k dispozícii dôkladné zdokumentovanie činnosti narušujúcej alebo ohrozujúcej územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny," dodala česká diplomacia.

Okrem najnovších mien sú na českom sankčnom zozname aj moskovský patriarcha Kirill a ruský podnikateľ Jevtušenko so synom Felixom. (TASR)

Ukrajina otvorí nový priechod na hraniciach s Rumunskom. Priechod bude medzi obcou Bila Cerkva na západe Ukrajiny a mestom Sighetu Marmației na severe Rumunska. 

V júni Ukrajina podpísala dohodu s Moldavskom o výstavbe mosta cez rieku Dnester, ktorá tvorí hranicu medzi oboma krajinami. Vznikne tak hraničný priechod medzi ukrajinským mestom Jampiľ vo Vinnyckej oblasti a moldavskou obcou Cosău .

Kyjiv začiatkom júna podpísal dohodu o pripojení krajiny k programu Európskej únie Connecting Europe Facility. Dohoda umožňuje Ukrajine žiadať o financie z európskych fondov na projekty v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych služieb s cieľom zlepšiť spojiteľnosť s jej západnými susedmi.

Švajčiarska vláda sa pripojila k 11. kolu sankcií Európskej únie proti Rusku za vojnu na Ukrajine. Opatrenia začínajú platiť už od stredy.

Švajčiarsko, ktoré nie je členom európskej dvadsaťsedmičky, je kľúčovým obchodným partnerom EÚ a prijalo sankcie voči ruským spoločnostiam a jednotlivcom, ktoré Únia uvalila, odkedy ruský prezident Vladimir Putin vo februári minulého roka spustil inváziu na Ukrajinu.

Dané sankcie majú zaplniť medzery, aby sa tovar životne dôležitý pre Putinovo vojnové úsilie nedostal do Ruska cez krajiny, ktoré obchodujú s EÚ a udržiavajú s Moskvou obchodný vzťah ako obvykle.

EÚ prijala 11. balík opatrení 23. júna a Švajčiarsko o päť dní neskôr zaviedlo sankcie na viac sto spoločností a jednotlivcov. (SITA)

Nemecká vláda ustúpila od úmyslu právne sa zaviazať, že bude vynakladať ročne dve percentá HDP na obranu. Uviedol to vládny zdroj pre agentúru Reuters. Z návrhu zákona, príslušné ustanovenie vyčiarkli na poslednú chvíľu.

V dôsledku zmeny bude Nemecko schopné dodržať súčasný prísľub splnenia dvojpercentného cieľa len v priemere za päťročné obdobie.

Scholz vyhlásil v prejave 27. februára 2022, niekoľko dní po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, že Nemecko bude "odteraz investovať viac ako dve percentá HDP do našej obrany každý rok".

Hovorca nemeckej vlády sa k detailom návrhu zákona odmietol vyjadriť.

Spojenci v NATO v minulosti ostro kritizovali Berlín za neplnenie cieľa Severoatlantickej aliancie v oblasti vojenských výdavkov. (TASR)

Vojaci ukrajinskej 35. samostatnej brigády námornej pechoty zverejnili video, ktoré podľa nich zachytáva vyhnanie okupačných síl z dediny Urožajne. 

Na záberoch je podľa agentúry Unian vidieť, ako ukrajinskí vojaci útočia na invázne jednotky pomocou rôznych zbraní a tí Urožajne "v panike" opúšťajú. Video tiež z výšky zachytáva skazu v obci spôsobenú bojmi a iné zábery ukazujú ukrajinských bojovníkov, ako vztyčujú štátnu vlajku nad zničeným pamätníkom.

Pred ruskou inváziou žilo v Urožajne, ktoré sa nachádza vo Voľnovašskom okrese, necelých dvetisíc ľudí, poznamenala Unian. Podľa tejto agentúry ruské okupačné sily obsadili dedinu vlani v marci. Moskva stratu obce nepotvrdila.

Litva dočasne uzavrie dva zo šiestich hraničných priechodov s Bieloruskom. Vláda uviedla, že doprava z hraničných priechodov Tverečius a Šumskas bude presmerovaná na hraničný priechod Medininkai.

Toto rozhodnutie prichádza v čase zvýšených obáv Litvy z prítomnosti bojovníkov žoldnierskej Wagnerovej skupiny v Bielorusku.

"Hlavným cieľom je dočasne zastaviť prevádzku na týchto dvoch hraničných priechodoch od 18. augusta," povedala námestníčka litovského ministra dopravy Agné Vaiciukevičiuté. Dodala, že tento krok umožňuje presunúť príslušníkov pohraničnej stráže na iné priechody.

Veliteľ litovskej pohraničnej stráže Rustamas Liubajevas uviedol, že v Bielorusku sa môže nachádzať až 4500 wagnerovcov. Niektorí z nich sú rozmiestnení blízko hraníc s Litvou a Poľskom. (TASR)

Ruská tajná služba FSB tvrdí, že zmarila pokus ukrajinských sabotérov preniknúť do ruskej Brianskej oblasti, uviedla ruská agentúra TASS. Pri incidente boli zabití štyria ľudia.

Ako poznamenala agentúra Reuters, správu nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajinské úrady sa zatiaľ nevyjadrili, Kyjev podobné správy väčšinou nekomentuje. O podobnom incidente informovali ruské médiá aj v utorok.

"V mieste stretu boli podľa FSB nájdené zahraničné zbrane, výbušné zariadenia, komunikačné a navigačné zariadenia a drony s ruskými symbolmi, čo "naznačuje prípravu provokácie a sabotážnej akcie na ruskom území".

Pestovateľom pšenice na Slovensku bude vláda kompenzovať straty, ktoré im spôsobil zvýšený dovoz obilnín z Ukrajiny. Podpora môže dosiahnuť celkovo 15,7 milióna eur, z toho tretinu Slovensku poskytne Európska komisia.

Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády, ktoré vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Podporu podľa predloženého návrhu dostane len ten poľnohospodár, ktorý Pôdohospodárskej platobnej agentúre v stanovenej lehote podal žiadosť o priamu podporu na plochu za rok 2023.

Rezort pôdohospodárstva vychádza z toho, že ak určitá osoba podala žiadosť o priamu podporu na plochu za rok 2023, tak ide o poľnohospodára, ktorý poľnohospodársku činnosť stále vykonáva. (SITA)

Európska komisia sa rozhodla presunúť 135 miliónov eur z nástroja susedstva pôvodne plánovaného na programy s Ruskom a Bieloruskom, na iné programy Interreg s Ukrajinou a Moldavskom.

Eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreira v správe pre médiá uviedla, že rozhodnutie zrušiť pôvodne plánovanú spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom prostredníctvom programov Interreg je výsledkom ruskej agresie proti Ukrajine.

"Finančné prostriedky, ktoré sme pôvodne plánovali na túto spoluprácu, budú teraz prínosom pre programy EÚ s Ukrajinou a Moldavskom. Pomôže to posilniť spoluprácu medzi regiónmi EÚ a miestnymi zainteresovanými stranami s ukrajinskými a moldavskými partnermi," vysvetlila.

Konkrétne, toto financovanie môže podporiť celú sériu činností vrátane koridorov solidarity a rozvoja cezhraničných dopravných spojení, zdravotníckych služieb, vzdelávacích a výskumných projektov, schém sociálneho začlenenia, ako aj posilnenia inštitucionálnej kapacity ukrajinských a moldavských verejných orgánov. (TASR)

Ruské propagandistické médiá informovali o ukrajinskej vojenskej jednotke údajne pripravovanej britskými špeciálnymi službami, ktorá sa vraj plaví z Izmajilu do Afriky, aby tam vykonala sabotáže.

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na spravodajskú televíziu BBC a ruské nezávislé médium Meduza.

Identickú informáciu s odvolaním sa na rovnaký anonymný zdroj zverejnili prakticky v tom istom čase tri hlavné ruské agentúry, čo môže naznačovať plán zacieliť na čo najširšie publikum.

Podľa ruských propagandistov má ukrajinská jednotka sto ľudí, ktorí majú bojové skúsenosti „na východnom fronte“. Na príprave jednotky sa podľa Rusov podieľala britská zahraničná spravodajská služba MI-6.

Ruskí propagandisti vo svojich posolstvách uvádzajú, že cieľom jednotky, ktorú vymysleli, je „vykonať sabotáž na infraštruktúrnych zariadeniach v afrických krajinách, ako aj eliminovať afrických vodcov zameraných na spoluprácu s Ruskom“.

„Aktuálna správa od ruských spravodajských agentúr môže slúžiť ako náznak vytvorenia informačného krytu ruského vojenského vedenia pre jeho ďalšie operácie v tejto oblasti,“ poznamenáva BBC. (SITA)

Čínsky minister obrany Li Šang-fu dorazil do Bieloruska, kde má v pláne rokovať o vojenskej spolupráci medzi oboma krajinami. Navštívi tiež niekoľko vojenských zariadení, napísal denník Ukrajinska pravda.

Li Šang-fu bol v minulých dňoch v Moskve, kde sa zúčastnil okrem iného konferencie o medzinárodnej bezpečnosti. Ako informovalo tlačové oddelenie čínskeho ministerstva obrany, následne mal v pláne presunúť sa do Bieloruska, kde by sa mal stretnúť aj s bieloruským autoritatívnym vodcom Alexandrom Lukašenkom.

Bývalý vysokopostavený agent FBI sa priznal k snahe napomáhať obchádzaniu protiruských sankcií. Charles McGonigal sa pred súd postavil kvôli práci, ktorú po odchode z FBI vykonával pre ruského oligarchu Olega Deripasku.

McGonigal čelil obvineniu zo spiknutia s cieľom prať špinavé peniaze a porušiť zákon zastrešujúci americké sankcie. Za tento čin mu hrozí až päť rokov za mrežami, výšku trestu chce sudkyňa Jennifer Reardenová oznámiť 14. decembra.

McGonigal spolupracoval s Deripaskom po tom, čo v roku 2018 po 22 rokoch opustil FBI. Na konci svojho pôsobenia zastával post šéfa kontrarozvednej jednotky FBI v New Yorku, pričom dohliadal aj na vyšetrovanie ruských elít vrátane Deripaska. Na toho Washington uvalil sankcie v roku 2018 v súvislosti s ruskou anexiou Krymu.

Päťdesiatpäťročný McGonigal pred sudkyňou povedal, že hlboko ľutuje spoluprácu s ruským magnátom. Uviedol, že okrem iného od neho dostal vyše 17-tisíc dolárov za to, aby mu pomohol zhromaždiť kompromitujúce informácie o jeho podnikateľskom konkurentovi v Rusku.

Podľa obžaloby sa tiež snažil Deripaskovi dopomôcť k vyškrtnutiu zo sankčného zoznamu a rokoval s ďalšími aktérmi o službách pre Deripasku výmenou za státisíce dolárov. (ČTK)

V Rusku slávnostne odhalili ďalšiu sochu sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Nachádza sa pred hlavným vchodom do areálu továrne na výrobu policových regálov v meste Velikije Luki na severozápade Ruska.

Iniciátorom projektu bola nadácia na ochranu ruského kultúrneho dedičstva Viťaz, ale podporili ju aj vedenie a zamestnanci továrne Mikron.

"Ľudia vyjadrili túžbu vidieť pamätník Josifa Stalina každý deň, keď prídu do práce," zhrnul zástupca generálneho riaditeľa Vladimir Paršikov.

Pôvodne mal byť tento Stalinov pamätník nainštalovaný v meste Volgograd, ale z dôvodu negatívneho postoja regionálnych orgánov sa tento zámer nezrealizoval. Zvažovali sa aj možnosti jeho inštalácie v Moskovskej oblasti či vo Voroneži, ale ani tam s tým úrady nesúhlasili.

Z Ruska vyhostili spravodajkyňu serveru Politico v Moskve Evu Hartogovú. Ministerstvo zahraničia novinárke minulý pondelok oznámilo, že jej nepredĺži vízum, a dalo jej šesť dní na opustenie krajiny, informoval server.

Hartogovej bolo povedané, že rozhodnutie urobili "príslušné orgány", žiadne ďalšie informácie nedostala.

Vyhostenie Hartogovej je prvým známym prípadom od začiatku ruskej vojny na Ukrajine, keď bol zahraničný novinár sídliaci v Rusku vyhodený z krajiny.

V oveľa vážnejších problémoch sa však v krajine ocitol americký novinár Evan Gershkovich, ktorý pracoval pre americký denník The Wall Street Journal. Od marca je v ruskom väzení, kde čelí obvineniu zo špionáže.

Od vlaňajšieho februára, keď začala ruská invázia na Ukrajinu, musia zahraniční novinári žiadať o obnovenie víz a novinárskej akreditácie každé tri mesiace. Predtým to robili raz do roka.

"Eva Hartogová bezpečne opustila Moskvu po tom, čo úrady zamietli obnovenie jej víza a novinárskej akreditácie. Sme týmto rozhodnutím veľmi sklamaní, neochvejný záväzok Politica pokrývať aj naďalej dianie v ruskej vláde a jej vojnu na Ukrajine to ale nezníži, "uviedol Jamil Anderlini, šéfredaktor európskej sekcie serveru. "Dúfame, že sa Eva a Politico v blízkej budúcnosti do Moskvy vrátia, aby pokračovali v našom vecnom a nestrannom spravodajstve o ruskej politike," dodal.

Päťdesiattriročná Eva Hartogová je holandskou občiankou s ruskými koreňmi. Do Moskvy sa presťahovala v roku 2013. Najskôr pracovala pre list Moscow Times, potom pre holandský časopis De Groene Amsterdammer a následne pre Politico Europe. (ČTK)

Do pestrej palety ruských dezinformácií v súvislosti s vojnou na Ukrajine pribudlo strašenie článkonožcami a hantavírusmi z Ukrajiny. Píše o tom ruská agentúra Interfax s odvolaním sa na veliteľa ruskej biologickej ochrany Igora Kirilova.

Podľa ruského ministerstva obrany Spojené štáty na Ukrajine pri vývoji biologických zbraní experimentujú v tajných laboratóriách s článkonožcami, hantavírusmi a krymsko-konžskou hemoragickou horúčkou.

„Zástupcovia inštitútu (infekčných chorôb americkej armády, pozn.) aktívne viedli na Ukrajine projekty pod krycími názvami UP-1 a UP-8. V rámci týchto projektov sa skúmala možnosť využitia článkonožcov na šírenie (baktérií) rickettsie, vírusu kliešťovej encefalitídy, ale aj pôvodcov konžsko-krymskej hemoragickej horúčky a hantavírusov,“ povedal Kirilov.

Taktiež povedal, že ruská armáda má spravodajské informácie, že globálny systém biologického dohľadu Pentagonu sa používa na zber patogénov.

„Dokumenty získané počas špeciálnej vojenskej operácie svedčia o tom, že táto inštitúcia sa priamo podieľa na zbere nebezpečných patogénov v rôznych regiónoch sveta, testovaní neregistrovaných liekov, ako aj na realizácii programov dvojakého použitia, ktoré si objednalo americké ministerstvo obrany,“ povedal Kirilov. 

V súvislosti s údajnými biologickými laboratóriami na Ukrajine Kirilov poznamenal, že sú na 14 miestach po celej Ukrajine. Aby nebolo ruských dezinformácií málo, podľa Moskvy v týchto zariadeniach Američania vyvíjajú biologický materiál, ktorý by bol schopný zacieliť na rôzne etnické skupiny, a teda len na samotných Rusov. (SITA)

Pri ostreľovaní ruskej Belgorodskej oblasti prišla o život jedna osoba, vyhlásil gubernátor Gladkov. Ukrajina podľa ruských úradov ostreľovala Belgorodskú oblasť aj v minulosti.

"Dedina Novaja Tavolžanka v Šebekinskom okrese sa dostala pod mínometnú paľbu, ktorú neprežil jeden človek," napísal Gladkov v stredu v príspevku na sociálnej sieti.

Podľa ruských štátnych médií milície Belgorodskej oblasti začali od začiatku augusta dostávať zbrane na obranu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tento krok zdôvodnil ukrajinskými útokmi a doplnil, že dodávky zbraní sú monitorované.

Ukrajinský prístav Odesa opustilo prvé komerčné plavidlo, kontajnerová loď Joseph Schulte, ktoré ide po dočasnom koridore v Čiernom mori. Loď smeruje do Istanbulu.

Plavidlo, ktoré spoločne vlastní čínska banka a práve nemecká BSM, využíva novovzniknutý koridor a pláva cez teritoriálne vody Ukrajiny, Rumunska a Turecka.

Vznik dočasných koridorov pre komerčné plavidlá v Čiernom mori oznámila Ukrajina minulý týždeň. Kyjev vtedy však tiež upozornil, že v oblasti pretrvávajú hrozby kvôli prítomnosti ruských síl a tiež kvôli mínam.

Podľa agentúry Reuters sú koridory určené pre plavidlá, ktoré uviazli po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v jej prístavoch a nevzťahovala sa na ne takzvaná obilná dohoda.

Na budove v ruskom meste Tambov vyvesili transparent s nápisom Naučíme vás milovať svoju vlasť. Na banneri je vyobrazená mapa Ruska zahŕňajúca celú strednú a východnú Európu, rozdelené Nemecko, Fínsko, Grécko či Aljašku.

Poukázalo na to napríklad konto Visegrád 24 na platforme X, predtým známej ako Twitter.

Na transparent upozornili prostredníctvom Telegramu miestne médiá, ktoré podotkli, že v školiacom centre sa učia vodiči traktorov, operátori vysokozdvižných vozíkov, žeriavov, bagrov či buldozérov.

Nie je to pritom prvý raz, čo sa ruskí predstavitelia pýšia mapami z minulých storočí. V máji šéf ruského ústavného súdu Valerij Zorkin priniesol ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi kópiu francúzskej mapy zo 17. storočia, ktorou chcel šéfovi Kremľa dokázať, že Ukrajina v tom čase neexistovala.

Obaja sa síce rozplývali nad touto historickou mapou bez Ukrajiny, no v skutočnosti ju na mape mali priamo pod nosom. Pri zväčšení mapy bolo jasne vidieť nápis „Vkraine ou Pays des Cosaques“, v preklade „Ukrajina alebo krajina kozákov“. Toto územie bolo vtedy súčasťou Poľsko-litovskej únie.

Rusko začalo s nasadzovaním dronov vlastnej výroby, domnieva sa britská vojenská rozviedka. Moskva od septembra 2022 začala dovážať bezpilotné lietadlá iránskej výroby, ktoré po dosiahnutí cieľa vybuchnú.

Vlastné drony založené na iránskej konštrukcii teraz pravdepodobne Rusku zaručia spoľahlivejšie dodávky tejto techniky.

"Rusko v tejto oblasti zrejme usiluje o dosiahnutie sebestačnosti v najbližších mesiacoch. Dovtedy však zostáva závislé od komponentov a dronov z Iránu dodávaných predovšetkým cez Kaspické more, "píše britská rozviedka.

Rusko zaútočilo na Ukrajinu dronmi, poplach vyhlásili oblasti na juhu a v strede krajiny. Veľká skupina dronov vletela aj do ústia Dunaja a zamierila k riečnemu prístavu Izmajil na hraniciach s Rumunskom, uviedlo ukrajinské letectvo.

Rusko na juh Ukrajiny vyslalo drony vo viacerých vlnách, 13 ich zostrelila ukrajinská obrana nad Odeskou a Mykolajivskou oblasťou, uvádza ukrajinská armáda. Cieľom podľa nej bola prístavná infraštruktúra.

Pri útoku na jeden z prístavov na Dunaji boli poškodené sklady a sýpky, uviedol šéf Odeskej oblasti Oleh Kiper. Vzniknuté požiare sa podľa neho podarilo uhasiť, obete si útok nevyžiadal. Ukrajinské médiá predtým hovorili o explóziách v Izmajile a Reni.

Poplach v noci na dnes hlásila ukrajinská Poltavská, Kirovohradská, Dnepropetrovská, Záporožská, Mykolajivská, Odeská a Chersonská oblasť.

Vzhľadom na postup ruských jednotiek v Charkovskej oblasti presunula ukrajinská armáda svoje záložné sily ku Kupiansku, oznámil hovorca východného velenia ukrajinských síl Serhij Čerevatyj.

"Posilnili sa pozície, boli poskytnuté určité metodické odporúčania a presunuli sa zálohy," povedal Čerevatyj.

Podľa ukrajinských i ruských vojenských pozorovateľov sa ruská armáda posunula približne do vzdialenosti sedem kilometrov od mesta Kupiansk. Miestne úrady nariadili evakuáciu civilistov z okolia tohto mesta.

Kupiansk bol spod ruskej okupácie oslobodený vlani v rámci úspešnej ukrajinskej protiofenzívy v Charkovskej oblasti. (TASR)

Ukrajinská armáda oslobodila dedinu Urožajne na západe Doneckej oblasti. Uviedla to na telegrame námestníčka ukrajinského ministerstva obrany Hanna Maľarová. "Naši upevňujú svoje pozície. Ofenzíva pokračuje," napísala.

Už v predchádzajúcich dňoch hovorila o tom, že o dedinu na rieke Mokri Jaly ukrajinské sily zvádzajú boje s ruskými jednotkami.

Dediny Urožajne a Staromajorske, ktorého oslobodenie Kyjev oznámil na konci júla, boli cez víkend na proruských kanáloch na telegrame spomínané ako miesta prudkých bojov. O bojoch v oblasti hovorili aj ukrajinskí predstavitelia a ruské okupačné úrady.

Denník The New York Times cez víkend napísal, že Kyjev pri Urožajne do boja nasadil tisíce vojakov a ťažkú techniku.

"Ak sa im podarí preraziť alebo obísť Urožajne, budú zhruba 80 kilometrov od významných prístavných miest Berďansk a Mariupoľ pri Azovskom mori. S každou míľou postupu ukrajinské sily vystavujú ruské zásobovacie línie väčšiemu a väčšiemu tlaku," napísal denník. (ČTK)

Ukrajinské špeciálne služby poskytli exkluzívne zábery útoku na Kerčský most, ktorý spája pevninské Rusko s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym. Útok vykonali 17. júla experimentálnym plávajúcim dronom.

Rusko tvrdí, že zostrelilo tri ukrajinské drony, ktoré sa údajne chystali zaútočiť v Kalužskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina začala útok o 5. hodine ráno. Všetky tri drony zneškodnila protivzdušná obrana.

Gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša povedal, že drony boli zneškodnené na juhu oblasti a útok nemal žiadne následky, pokiaľ ide o obete na životoch či poškodenia infraštruktúry.

Ide už o najmenej piaty takýto útok nad Kalužskou oblasťou za obdobie jedného mesiaca. Rusko predtým hlásilo zachytenie útokov dronmi 3., 7., 10. a 12. augusta. (TASR)

Rusko zatiaľ nesplnilo hrozbu, že po vstupe Fínska do NATO presunie k jeho hranici viac vojakov. Uviedla fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová.

Fínsko má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu. Jeho vstupom do NATO sa celková dĺžka hraníc Aliancie s Ruskom zdvojnásobila.

"Rusko oznámilo vojenské reformy a vytvorenie nových jednotiek na severozápade Ruska už v decembri minulého roka s odkazom na rozšírenie prítomnosti NATO," uviedla Valtonenová.

"Nezdá sa, že by tieto aktivity postupovali veľmi rýchlo," konštatovala v e-maile. "Zdá sa, že ruské zdroje sú momentálne viazané inde," doplnila v súvislosti s Ukrajinou. Situácia na východnej hranici Fínska je podľa nej pokojná. (TASR)