Ukrajina Rusko Online: Ukrajinskí vojaci aj Zelenskyj hlásia oslobodenie dediny na južnom fronte

Prezident Zelenskyj navštívil zničenú katedrálu v centre Odesy. Kostol bol pred niekoľkými dňami poškodený v dôsledku ruských útokov.

"Volodymyr Zelenskyj si prezrel skazu v Katedrále Premenenia Pána spôsobenú nedávnym masívnym bombardovaním civilnej infraštruktúry v historickom centre Odesy," uviedla vo vyhlásení kancelária ukrajinského prezidenta.

Katedrála zostala zničená po ruských úrokoch v noci na nedeľu 23. júla.

Ukrajinskí vojaci a prezident Zelenskyj ohlásili oslobodenie dediny Staromajorske, ktorá leží na jednom z hlavných smerov ukrajinskej protiofenzívy na juhu krajiny. 

Zelenskyj zverejnil na sociálnych sieťach video, na ktorom ukrajinskí vojaci uprostred ruín hlásia, že splnili úlohu a oslobodili dedinu Staromajorske. Zelenskyj túto správu komentoval zvolaním: "Náš juh! Naši chlapci! Sláva Ukrajine! "

Saromajorske leží na rozhraní Doneckej a Záporožskej oblasti, kde v júni začala ukrajinská protiofenzíva, uviedla ruská redakcia BBC. Dodala, že o stiahnutí ruských síl z dediny predtým informovali niektorí ruskí vojnoví reportéri.

Zelenskyj predtým na sociálnych sieťach informoval o svojej návšteve mesta Dnipro na východe krajiny, kde rokoval o situácii na fronte.

Čína posiela Rusku sankcionované technológie, tvrdia americké tajné služby. K marcu tohto roka Čína poslala do Ruska drony a súčiastky do dronov v hodnote 12 miliónov dolárov. Vyplynulo to z analýzy údajov ruskej colnej správy.

Čínske štátne firmy posielajú sankcionovaným ruským spoločnostiam z vojenského priemyslu technológie dvojakého použitia vrátane navigácií, rušičiek či súčiastok do vojenských lietadiel. V porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine výrazne narástol aj vývoz polovodičov z Číny do Ruska a dosiahol objem stoviek miliónov dolárov.

Správa uvádza, že čínske firmy "pravdepodobne" pomáhajú Moskve obísť západné sankcie, aj keď je "ťažké určiť rozsah", v akom sa to deje.

Rusko aj Čína sa v poslednej dobe čoraz viac spoliehajú na svoje vlastné platobné systémy po tom, čo bolo Rusko odrezané od západných bankových systémov po invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Západ zároveň znížil dovoz ropy a plynu z Ruska, aby obmedzil financovanie vojny, avšak Čína zároveň zvýšila dovoz týchto surovín z Ruska.

"Verím, že po tejto správe bude Pekingu jasné, že Spojené štáty a zvyšok sveta sa dozvedia, ak (Čína) uskutoční ďalšie kroky podporujúce brutálnu inváziu (ruského prezidenta Vladimira) Putina," vyhlásil člen výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby Jim Himes z Demokratickej strany. (TASR)

Rusko odpustilo Somálsku časť dlhu, zvyšok bude môcť zaplatiť neskôr. Kremeľ sa snaží posilniť vzťahy s africkými krajinami kvôli tlaku európskych sankcií. (TASR)

Ukrajinská centrálna banka znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu, prvýkrát od začiatku ruskej invázie pred viac ako 17 mesiacmi. Kľúčová úroková sadzba sa s účinnosťou od piatka znižuje z 25 na 22 percent oznámila banka.

Centrálna banka svoje rozhodnutie odôvodnila výrazným znížením inflácie a priaznivou situáciou na devízovom trhu. Od začiatku roka miera inflácie klesla z 26 % na 12,8 % v júni.

Prognóza inflácie na celý rok 2023 bola upravená smerom nadol zo 14,8 % na 10,6 %. Výhľad tohtoročného rastu ekonomiky sa zvýšil z 2 % na 2,9 %. V uplynulom roku sa hrubý domáci produkt Ukrajiny v dôsledku vojny prepadol o viac ako 29 %.

Podľa centrálnej banky Ukrajina od začiatku roka získala zo zahraničia pôžičky a finančnú pomoc v objeme približne 27 miliárd dolárov (24,1 miliardy eur). Vďaka tomu devízové rezervy krajiny na konci júna dosiahli historické maximum, v ekvivalente viac ako 39 miliárd dolárov. Počas tohto roka očakáva centrálna banka ešte ďalších 42 miliárd dolárov v cudzej mene.

Hlavným rizikom pre ekonomiku zostáva vojna. Prípadné ruské útoky na energetickú infraštruktúru alebo exportné trasy by mohli zabrzdiť hospodársky rozvoj.

Rizikom je aj zníženie alebo nepravidelnejšie zasielanie finančnej pomoci zo zahraničia. (TASR)

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho sa v súvislosti s budúcou zimou pripravuje na najhorší možný scenár, ale je presvedčená, že hlavná energetická sieť krajiny bude schopná fungovať bez obmedzení.

Ako referuje web Kyiv Independent, vo štvrtok to povedal šéf spoločnosti Volodymyr Kudryckyj.

„Musíme byť pripravení na najhorší scenár, ktorý zahŕňa opakované raketové útoky a útoky bezpilotných lietadiel na energetickú infraštruktúru,“ povedal Kudryckyj. „My v Ukrenerho sme si absolútne istí, že naša hlavná sieť bude počas vykurovacej sezóny pripravená fungovať bez obmedzení,“ dodal.

Podľa Kudryckého informácie o stave elektrizačnej sústavy nebudú zverejnené, keďže sú to citlivé informácie. „Nechceme pomôcť nepriateľovi do detailov pochopiť energetický systém,“ povedal.

Aj keď nemožno s istotou povedať, či krajina počas budúcej zimy nezaznamená výpadky prúdu, Ukrenerho sa podľa Kudryckého pripravuje aj na takéto scenáre. Cieľom spoločnosti je, aby odpojenie ktorejkoľvek časti siete neovplyvnilo spotrebiteľov.

Ukrenerho tiež plánuje zlepšiť svoju reakciu na núdzové situácie na základe skúseností z minulej zimy, skonštatoval Kudryckyj. (SITA)

Európska únia nemá peniaze na vyššie výdavky Ukrajiny s vývozom obilia. Najlacnejšia alternatíva prepravy, plavba Dunajom, je tiež teraz obmedzená po nedávnom ruskom bombardovaní skladov pri ústí Dunaja na Ukrajine.

Reportér agentúry Reuters mal možnosť nahliadnuť do listu, v ktorom ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva koncom minulého týždňa požiadalo podpredsedu Európskej komisie pre hospodárstvo Valdisa Dombrovskisa o pomoc EÚ s dodatočnými nákladmi na prepravu obilia v hodnote 30 až 40 dolárov za tonu.

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski upozornil, že ak EÚ Ukrajine nepomôže, z tejto situácie bude profitovať Rusko, ktoré je taktiež významným exportérom obilia.

"Zatiaľ sa nám nepodarilo nájsť riešenie, ako podporiť prepravu (ukrajinského) obilia. Ľudia sa škrabú sa za ušami už od vlaňajška," povedal agentúre Reuters zdroj oboznámený so situáciou v Komisii.

Ďalší diplomatický zdroj uviedol, že Komisia teraz nemá peniaze a výraznejší obnos by mohol byť k dispozícii až po vyhodnotení eurorozpočtu v strede rozpočtového obdobia, teda najskôr o niekoľko mesiacov. (TASR)

Líder poľskej vládnej strany Kaczyński sľubuje, že bude chrániť európsku hranicu s ruským spojencom Bieloruskom. Obavy však vzbudzuje prítomnosť Wagnerovej skupiny a ruské jadrové zbrane v Bielorusku. 

„Chceme to povedať jasne. Robíme všetko, čo je potrebné, a to nám stačí na to, aby sme ľahko odrazili akékoľvek potenciálne provokácie alebo agresívne akcie,“ povedal Kaczyński.

Minulý rok poľská pravicová vláda postavila vysoký múr pozdĺž hranice s Bieloruskom, aby zastavila vlnu nepovolenej migrácie z Blízkeho východu a Afriky, ktorú podľa nej zorganizovali Minsk a Moskva s cieľom destabilizovať EÚ.

Africké krajiny majú zložité vzťahy so Západom, kvôli jeho povýšenectvu ale aj sporom o ľudské práva. To však neznamená, že lídri sú ochotní pridať sa na Putinovu stranu. Názory Afriky na vojnu na Ukrajine sa nedajú len tak ľahko zovšeobecniť. (SME)

Pri ruskom útoku na mesto Kivšarivka zomrela 74-ročná žena. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Ruské sily podľa neho použili na útok riadenú bombu KAB-250.

Bomba zničila časť päťposchodovej obytnej budovy a poškodila susednú deväťposchodovú budovu. Zranenia utrpeli štyria civilisti vo veku 35 až 81 rokov. 

Rusko na Charkovskú oblasť zaútočilo aj raketou S-300, ktorá spôsobila požiar budovy v dedine Velykyj Burluk v okrese Kupjansk, konštatoval Synjehubov.

Gubernátor dodal, že pri dedine Ivašky vypukol lesný požiar a mínometná paľba poškodila budovu školy. Okrem bombardovania delostrelectvom a mínometmi vzhľadom na geografickú blízkosť k Rusku Charkovská oblasť denne čelí aj útokom raketami a dronmi. (SITA)

Neúspechy v prvej etape protiofenzívy prinútili Ukrajinu zmeniť taktiku, upozornil denník The Financial Times. Vojaci, s ktorými hovorili reportéri, popisovali prvé dni protiútoku ako chaos.

Postup sprevádzali incidenty, vrátane paľby do vlastných radov, a útočiace jednotky zastavovali mínové polia, protitankové riadené strely i útoky ruských bojových vrtuľníkov Ka-52.

Ukrajinci v tejto etape podľa denníka prišli približne o pätinu zbraní od NATO. Kyjev preto zmenil taktiku: Ukrajinci prešli k masívnemu využitiu delostrelectva, ktoré prevyšuje ruské delá dostrelom a presnosťou, a až potom nasleduje pechota, čo podľa ukrajinských veliteľov umožňuje dosahovať postup a taktické výsledky na bojisku bez veľkých strát.

Táto stratégia však podľa portálu budí aj otázky - predovšetkým, či sa jej Ukrajina môže držať dostatočne dlho, aby dosiahla prelom, ktorý Moskvu prinúti k rokovaniam.

Existuje totiž nebezpečenstvo, že ukrajinské sily príliš skoro vypotrebujú zásoby munície a že kvôli príliš pomalému postupu by Rusko mohlo získať čas, aby sa zakopalo a vycvičilo čerstvé sily.

Avšak krátkodobo táto taktika umožnila znížiť ukrajinské straty oproti prvým dvom týždňom protiofenzívy.

Ozbrojené sily Ukrajiny postupne napredujú južne od mesta Bachmut v Doneckej oblasti a zároveň odrážajú ruské útoky severne od Bachmutu. Uviedla to námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

„Na bachmutskom fronte južne od mesta Bachmut postupne napredujeme. Boje prebiehajú pri obciach Kliščijivka, Kurdiumivka a Andrijivka," informovala Maľarová.

Boje sú podľa nej dosť prudké. Na kupjanskom fronte Rusi podnikajú ofenzívne akcie a snažia sa vytlačiť ukrajinských vojakov z ich pozícií. Konkrétne len vo štvrtok ukrajinská armáda odrazila niekoľko útokov a pozície si udržala. Niekoľko ruských útokov Ukrajinci odrazili aj na lymanskom fronte. (SITA)

Ukrajinský parlament prijal demisiu ministra kultúry Olexandra Tkačenka. Oznámil to ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak. K hlasovaniu došlo týždeň po tom, ako prezident  žiadal jeho odvolanie.

Parlament prijal Tkačenkovu demisiu drvivou väčšinou hlasov, informoval Železňak na platforme Telegram. Dodal, že parlament sa vo štvrtok a zrejme ani do konca tohto týždňa nebude zaoberať schválením Tkačenkovho nasledovníka vo funkcii.

Olexandr Tkačenko ohlásil svoju demisiu 21. júla v príspevku na Facebooku. Ako dôvodu uviedol "vlnu nedorozumení o význame kultúry počas vojny", pripomína stanica Sky News.

Tkačenko sa dostal do sporu so Zelenským, ktorý ešte pred ministrovou rezignáciou vyzval členov svojej vlády, aby počas vojny prísne regulovali výdavky svojich rezortov. (TASR)

Ukrajinský parlament predĺžil platnosť stanného práva, ako aj mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní. Za predĺženie stanného práva hlasovali dve tretiny poslancov 450-členného parlamentu.

Oznámili to viacerí poslanci na svojich účtoch v aplikácii Telegram. Obe uvedené opatrenia tak zostanú v platnosti do polovice novembra.

Poslanec Olexij Hončarenko podotkol, že predĺženie stanného práva neumožňuje usporiadať parlamentné voľby, ktoré by sa mali na základe ústavy v krajine konať 29. októbra. Dlhotrvajúca vojna taktiež ohrozuje prezidentské voľby naplánované na 31. marca 2024. (TASR)

Ukrajinským jednotkám sa v rámci väčšej operácie podarilo prelomiť ruské obranné pozície pri obri Robotyne v Záporožskej oblasti. Celkový úspech tejto operácie však zostáva nejasný, uviedli analytici z Inštitútu pre štúdium vojny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na štvrtok uviedol, že na frontovej línii zaznamenali "veľmi dobré výsledky" a je možné, že sa odvolával práve na túto operáciu, uviedli analytici.

ISW vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine spresnil, že ukrajinské sily podľa všetkého uskutočnili úder smerom na dedinu Robotyne v západnej časti Záporožskej oblasti.

Ruské zdroje vrátane ministerstva obrany v Moskve uviedli, že ukrajinským vojakom sa tam podarilo "prelomiť ruské obranné pozície" smerom na severovýchod, pripomína inštitút.

Geolokalizované zábery podľa ISW ukazujú, že Ukrajina pravdepodobne počas útoku postúpila do vzdialenosti 2,5 kilometra na východ od Robotyne predtým, než ruské sily použili taktiku tzv. "elastickej obrany" a zatlačili ich späť.

Rozdielne tvrdenia relevantných ruských zdrojov o rozsahu útoku - vrátane počtu nasadených ukrajinských bojových vozidiel a rozsahu ruských strát - však znamenajú, že skutočné výsledky celej operácie zatiaľ "zostávajú nejasné", uvádza ISW. Podľa inštitútu však rozdiely v správach z ruských zdrojov môžu naznačovať, že Ukrajincom sa danej oblasti podarilo dosiahnuť výraznejší úspech, než to tvrdia Rusi.

Zvýšenú intenzitu bojov v Záporožskej oblasti potvrdil už aj ruský prezident Putin. "Boje sa skutočne zintenzívnili, a to významne," povedal Putin na okraj rusko-afrického summitu v Petrohrade. (ČTK)

Rusko posilnilo svoje jednotky na juhu Ukrajiny modernizovanými útočnými vrtuľníkmi Ka-52, ktoré v minulosti spôsobili Ukrajine významné straty. Uviedla to spravodajská služba britského ministerstva obrany.

„Za situácie, keď ukrajinské sily pokračujú vo veľkých ofenzívnych operáciách v Záporožskej  oblasti, jedným z najvplyvnejších ruských zbraňových systémov v tomto sektore je útočný vrtuľník Ka-52,“ konštatuje správa britského rezortu obrany. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Predstavitelia britskej vojenskej spravodajskej služby poznamenali, že Rusko stratilo približne 40 vrtuľníkov Ka-52, ale konštatovali, že tento typ vrtuľníka zároveň spôsobil významné straty Ukrajine.

„V posledných mesiacoch Rusko s vysokou pravdepodobnosťou zväčšilo sily na juhu minimálne o malý počet úplne nových variantov vrtuľníka Ka-52M,“ dodalo britské ministerstvo obrany.

Ruská FSB tvrdí, že zmarila útok ukrajinského agenta na loď Čiernomorskej flotily. Vojak podľa nej pracoval pre ukrajinskú rozviedku.  Zadržaná osoba sa chystala zaútočiť na plavidlo nesúce "vysoko presné" rakety, uviedla FSB.

Oznámila tiež, že zadržanému zhabala dve improvizované výbušné zariadenia. (ČTK)

Ruský súd uložil 15 ročný trest odňatia slobody dvom údajným ukrajinským špiónom. Oznámila to FSB, ktorá nezverejnila identitu odsúdených, ani ktorý súd verdikt vyniesol.

Uviedla len, že dvojica bola zadržaná minulý rok pre podozrenie zo špionáže a účasť na zabíjaní ruských vojakov. Údajní agenti boli tiež obvinení z ničenia ruského vybavenia počas invázie na Ukrajinu. (TASR)

Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin sa stretol so zástupcom Stredoafrickej republiky, stalo sa tak pravdepodobne na summite v Petrohrade. Informovala o tom televizia Dožď, ktorá poukázala na príspevok na sieti Telegram.

Prigožin je na fotke s predstaviteľom Stredoafrickej republiky, ktorého meno nie je známe. Fotografiu zverejnil profil pod menom Dmitrij Syty, ktorý by mal byť šéfom diplomatickej misie Ruska v Stredoafrickej republike.

Ruský vodca Putin vyhlásil, že v najbližších mesiacoch Moskva dodá africkým krajinám zadarmo 25 až 50-tisíc ton obilia a taktiež pokryje náklady na prepravu. Putin nespomenul pôvod obilia, ktoré chce zdarma poslať do Afriky.

Rusko v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine viackrát čelilo obvineniam, že ukradlo tisíce ton ukrajinského obilia a odviezlo ho do Ruska.

Ako podotkol kanál Nexta, Putin si takto „chce kúpiť lojalitu Afričanov vďaka obiliu ukradnutému z južných oblastí Ukrajiny“. Rusko taktiež odpustilo Somálsku dlhy v celkovej výške viac ako 690 miliónov dolárov.

Ruské ministerstvo vnútra zaradilo na zoznam hľadaných osôb sudkyňu, ktorá vydala zatykač na Putina. Tomoko Akane je v databáze rezortu vedená ako „hľadaná na základe článku trestného zákona Ruska“.

Na základe akého článku sa však v databáze neuvádza.

Akane je už druhá sudkyňa ICC, ktorá je v Rusku označená za hľadanú. V júni sa v databáze objavil sudca Rosario Salvatore Aitala. V máji zase ministerstvo za hľadaného vyhlásilo prokurátora ICC Karima Khana.

Medzinárodný trestný súd v marci vydal zatykač na Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny. Zatykač znamená, že ak sa Putin ocitne v členskom štáte ICC, môžu ho zatknúť. (SITA)

Ukrajinské sily sa pohybujú a situácia na frontovej línii ani zďaleka nie je patová, uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Prezident Zelenskyj priznal, že protiofenzíva postupuje pomalšie, než by si želal.

Podobné ohlasy prišli aj zo Spojených štátov.

Kirby však trvá na tom, že ukrajinská protiofenzíva rozhodne „nie je zmrazená“. „Nie je to patová situácia. Ukrajinci sa hýbu,“ poznamenal Kirby a sľúbil pokračujúcu podporu Ukrajine.

Podotkol, že USA „zaistia, aby mali vybavenie a schopnosti, ktoré potrebujú, aby zostali v pohybe“. (SITA)

Rusko odmietlo vystúpiť na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN zvolanom v reakcii na nedávne útoky na prístavy v Odese. Ruský zástupca namietal, že Británia, ktorá Rade predsedá, povolila len dvoch rečníkov.

Dmitrij Poľanskij obvinil Londýn zo zaujatosti, cenzúry a obštrukcií. Následne povedal, že Rusko "na znak nesúhlasu" na zasadnutí nevystúpi. Rokovaciu sálu opustil na konci zasadnutia.

Spor sa začal už na začiatku zasadnutia k rozdelenej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine, o ktoré požiadalo Rusko.

Prístavy v Odeskej oblasti sú častým terčom ruských útokov po nedávnom odstúpení Moskvy od čiernomorskej obilnej dohody.

Na zasadnutí stály predstaviteľ Ukrajiny pri OSN Sergij Kyslycja povedal, že rakety zasiahli v meste 29 historických a kultúrnych pamiatok.

Útoky sú podľa neho zamerané aj "na odstránenie konkurenta na trhu, zámerné zvyšovanie cien potravín vo svete a na vytváranie zisku na úkor miliónov ľudí na celom svete, ktorí budú trpieť". (TASR)

Africká únia vyzvala Rusko na urýchlené obnovenie obilnej dohody. "Budeme o tom hovoriť v Petrohrade, budeme o tom diskutovať s Putinom, aby sme zistili, ako môžeme túto dohodu obnoviť," dodal predseda únie Azali Assoumani.

„Problém obilia a hnojív sa týka všetkých,“ dodal Assoumani, ktorý je zároveň prezidentom ostrovného štátu Komory.

Putin sa dnes a zajtra stretne v Petrohrade so 17 africkými lídrami, keďže sa čoraz izolovanejší ruský líder snaží udržať vzťahy s kontinentom, ktorý má s Moskvou úzke historické väzby.

Ukrajinskí vojaci pokračujú v postupe pri obci Staromajorske na juhu krajiny a ofenzívne akcie podnikajú aj severne a južne od mesta Bachmut, uviedol hovorca generálneho štábu Andrij Kovaľov.

Dodal, že ťažké boje pokračujú a ruské ozbrojené sily majú vysoké straty a čerpajú zo svojich rezerv. Vo všeobecnosti ukrajinská armáda realizuje ofenzívy na frontoch pri mestách Bachmut, Melitopoľ a Berďansk.

Hovorca ukrajinského generálneho štábu ďalej uviedol, že do mesta Pervomajsk v Luhanskej oblasti počas evakuácie z bojiska ruské ozbrojené sily priniesli 109 tiel ruských vojakov a v miestnej nemocnici ošetrujú 730 ruských vojakov.

Morálka a psychický stav týchto príslušníkov ruských síl je podľa neho mimoriadne nízka a nechcú sa vrátiť do zóny bojov. (SITA)

Ruské útoky v uplynulých deviatich dňoch poničili 26 infraštruktúrnych zariadení v ukrajinských prístavoch a päť civilných plavidiel, uviedol ukrajinský viceprezident Oleksandr Kubrakov. Viac detailov neuviedol. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívil mesto Dnipro na juhovýchode krajiny. So zástupcami vlády a vojenskými veliteľmi diskutoval o situácii na bojisku, dodávkach munície a možnostiach posilnenia protivzdušnej obrany.

"Pracovný deň sme začali v Dnipre," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram pod videom zo stretnutia s veliteľmi.

"Ako vždy sme venovali mimoriadnu pozornosť dodávkam munície pre našich vojakov i efektívnosti používanie už existujúcich systémov vzdušnej obrany a posilnení štítu oblohy, pričom sme prihliadali na dodávky od našich partnerov," napísal prezident.

Dodal, že rokoval aj o previerke náborových úradov po celej Ukrajine. Začala sa na základe viacerých obvinení z korupcie a po sťažnostiach na proces mobilizácie.

Putin stratil imidž najtvrdšieho chlapíka v meste. V Kremli nastala paralýza, zdesenie a zmätok. Dlho nevedeli, ako reagovať, opisujú atmosféru v Moskve počas Prigožinovho povstania západné spravodajské služby. (Washington Post)

Rusi v noci opäť zaútočili na prístav v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. V zasiahnutej administratívnej budove prístavu zomrel civilný pracovník, uviedla ukrajinská armáda. Útok ruské sily podnikli strelami Kalibr s plochou dráhou letu, ktoré vypálili z ponorky v Čiernom mori.

Odhalenie rakiet protivzdušnou obranou pritom sťažila skutočnosť, že leteli "kriticky" nízko, citovala Unian z vyhlásenia južného veliteľstva ukrajinskej armády.

Hovorkyňa operačného veliteľstva juh Natalija Humeňuková podotkla, že Rusom pomohla nočná búrka. "Nepriateľ využil poveternostné podmienky a odpálil raketu počas búrky, vetra a v extrémne malej výške, aby sťažil jej spozorovanie," uviedla.

Odkedy Rusko minulý týždeň pozastavilo svoju účasť v takzvaných obilných dohodách, útočí podľa Kyjeva na ukrajinské prístavy a priľahlú infraštruktúru pravidelne. V pondelok boli v Odeskej oblasti pri útoku bezpilotnými lietadlami zničené sklady s obilím a sedem ľudí bolo zranených.

Na zariadenie umožňujúce export potravín podľa Reuters predtým Rusko útočilo takmer každú noc odkedy minulý pondelok prerušilo svoju účasť v obilných dohodách. Cez víkend okrem toho poničilo pravoslávnu katedrálu v Odese, zodpovednosť za útok ale popiera. (ČTK)

Organizácia Severoatlantickej zmluvy posilňuje dohľad nad Čiernym morom po tom, čo Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej iniciatívy a vyhlásilo rozsiahle oblasti mora za nebezpečné pre námornú dopravu. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval ruských okupantov na Kryme, aby zvážili návrat do Ruska, kým Krymský most ešte funguje. Ten spája anektovaný polostrov s ruskou pevninou.

„Absolvoval som niekoľko dôležitých stretnutí v súvislosti s prípravami na medzinárodné podujatia v auguste, obzvlášť Krymskú platformu. Tiež plánujeme zoznam oslobodzovacích krokov pre Krym,“ vyjadril sa Zelenskyj s tým, že dané kroky sú komplexné a sú bezpečnostné, ekonomické a sociálne. „Krym môžeme pomerne rýchlo začleniť do štátnej štruktúry Ukrajiny,“ skonštatoval prezident.

„Krym, tak ako celá Ukrajina, bude slobodný. Slobodný od všetkého ruského zla, počnúc ruskými raketami a končiac každým ruským okupantom. Rusko prehrá túto vojnu a žiadna raketa to nezachráni,“ vyhlásil tiež Zelenskyj.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov sa pre televíziu CNN vyjadril, že ukrajinské sily budú pokračovať v úderoch na Krym a Krymský most, keďže je nevyhnutné narušiť ruskú logistiku. Zelenskyj zas povedal, že most je legitímny cieľ pre Ukrajinu, lebo okupanti ho používajú na prevoz zbraní. (SITA)

Ukrajinské úrady vyšetrujú, či poslanec Jurij Aristov neporušil zákon, keď odišiel aj s rodinou na dovolenku na Maldivy. Predstavitelia krajiny majú zakázané vycestovať do zahraničia na dovolenku, muži podliehajúci brannej povinnosti potrebujú na vycestovanie špeciálne povolenie.

Prípadom sa zaoberá ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie (SBI), ktorý posudzuje, či Aristov pri žiadosti o opustenie krajiny neposkytol úradom nepravdivé informácie. Podľa vyšetrovateľov mu v prípade odsúdenia hrozia až tri roky väzenia.

Ako SBI uviedla, vyšetrovanie odhalilo, že bol Aristov v polovici júla so svojou ženou a deťmi na súkromnom ostrove na Maldivách, v úrade ale oznámil, že je chorý. Najskôr bol na tri dni pracovne v Poľsku, následne ho ale na Maldivách objavili ukrajinské médiá.

Aristov už spísal rezignačný list, ktorý bude prerokúvaný na budúcej schôdzi parlamentu, uviedol predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Štefančuk. (ČTK)

Ruský minister obrany Sergej Šojgu sa v severokórejskej metropole Pchjongjang stretol s tamojším vodcom Kim Čong-unom. Zhovárali sa o otázkach regionálnej, národnej i medzinárodnej obrany a bezpečnosti. (TASR)

Začali odstraňovať štátny znak bývalého Sovietskeho zväzu z pamätníka Matka Vlasť v ukrajinskom Kyjeve, ktorý je venovaný víťazstvu nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Kladivo a kosák má nahradiť ukrajinský štátny znak – trojzubec.

Ministerstvo kultúry zverejnilo aj videozáznam z prípravy na demontáž znaku s rozmermi 13 krát osem metrov. Matka Vlasť je najvyššou sochou v Európe, pričom o 16 metrov prevyšuje aj americkú Sochu slobody. Bez podstavca je vysoká 62 metrov, s podstavcom 102 metrov.

Celá konštrukcia je z nerezovej ocele a váži 560 ton. Zobrazuje ženskú postavu, ktorá drží v pravej ruke meč a v ľavej štít. Práve na jej štíte sú vyobrazené kosák a kladivo, ktoré má teraz nahradiť ukrajinský trojzubec.

Socha sa nachádza na brehu rieky Dneper pred ukrajinským národným múzeom druhej svetovej vojny. So stavbou pamätníka sa začalo v roku 1979, dokončený a slávnostne odhalený bol v roku 1981 spoločne s otvorením zmieneného múzea.

Ukrajinský trojzubec má byť vyrobený z kovu pochádzajúceho z Európy, nie však z územia Ukrajiny, keďže oceľ od domáceho výrobcu zo Záporožskej oblasti nespĺňala stanovené požiadavky.

Demontáž starého emblému a výroba aj umiestnenie nového má stáť v prepočte približne 680-tisíc eur, ktoré Kyjev získal od súkromných darcov. Cieľom je sochu zrenovovať pred 24. augustom, keď si bude Ukrajina pripomínať 32. výročie vyhlásenia nezávislosti.

Z nedávneho prieskumu vyplynulo, že demontáž sovietskeho štátneho znaku z pamätníka si želá drvivá väčšina Ukrajincov. DPA dodáva, že s odstraňovaním sovietskych symbolov začala Ukrajina už po vyhlásení nezávislosti v roku 1991.

Americký prezident Joe Biden nariadil svojej administratíve, aby začala zdieľať s Medzinárodným trestným súdom dôkazy o ruských vojnových zločinoch spáchaných na Ukrajine. Pentagon sa doteraz tomuto kroku bránil.

Informoval o tom denník The New York Times s odvolaním sa na nemenovaného amerického predstaviteľa.

Americkí vojenskí predstavitelia nechcú podľa denníka so súdom v Haagu zdieľať dôkazy nazhromaždené americkými spravodajskými službami, pretože sa obávajú vytvorenia precedensu, na základe ktorého by mohli byť stíhaní Američania.

Zvyšok administratívy - vrátane spravodajských služieb a ministerstiev diplomacie a spravodlivosti - chce dôkazy o ruských činoch na Ukrajine so súdom zdieľať.

Biely dom odmietol spresniť, o akú spoluprácu by konkrétne malo ísť. Dôkazy zhromaždené USA ale podľa zdrojov denníka zahŕňajú materiály dokladujúce rozhodnutie ruského velenia zámerne cieliť na civilnú infraštruktúru či schvaľovanie únosov tisícok ukrajinských detí z Ruskom okupovaného ukrajinského územia.

Rusko nie je členom Medzinárodného trestného súdu a jeho jurisdikciu neuznáva. Členom nie sú ani Spojené štáty. (ČTK)