Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Keď Jevgenij Prigožin, šéf žoldnierskej skupiny Wagner, začal svoj pokus o vzburu, Vladimir Putin bol podľa ukrajinských a ďalších bezpečnostných predstaviteľov v Európe paralyzovaný a neschopný rázne konať. Počas väčšej časti dňa podľa nich nevydal žiadne rozkazy.
Ruský prezident dostal od svojich bezpečnostných služieb varovanie o Prigožinovej pripravovanej vzbure najmenej dva alebo tri dni vopred. Vyplýva to zo správ spravodajských služieb, s ktorými sa oboznámil denník Washington Post.
Na základe toho boli prijaté opatrenia na posilnenie bezpečnosti na viacerých strategických objektoch vrátane Kremľa, kde posilnili personál prezidentskej stráže a rozdali viac zbraní než obyčajne. Inak neprijali žiadne opatrenia.
„Putin mal čas prijať rozhodnutie o potlačení povstania a zatknutí organizátorov,“ povedal jeden z európskych bezpečnostných predstaviteľov, ktorý podobne ako ostatní hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol prezradiť citlivé spravodajské informácie. „Po tom, čo sa to začalo diať, nastala paralýza na všetkých úrovniach ... nastalo absolútne zdesenie a zmätok. Dlho nevedeli, ako reagovať.“
Tento opis situácie, potvrdený predstaviteľmi západných vlád, poskytuje najpodrobnejší pohľad na atmosféru v Kremli počas prvých hodín najťažšej výzvy, akej dovtedy čelilo Putin za dvadsaťtri rokov svojho prezidentovania.
Potvrdzujú to minulotýždňové verejné komentáre Williama J. Burnsa, riaditeľa CIA, že väčšinu z tridsiatich šiestich hodín vzbury sa ruské bezpečnostné služby, armáda a rozhodovacie orgány „zdali unášané“ situáciou.

Zdá sa tiež, že to odhaľuje Putinove obavy z priameho boja proti odpadlíckemu vojenskému veliteľovi, ktorý si za desaťročie získal podporu v ruskom bezpečnostnom aparáte. Prigožin sa stal neoddeliteľnou súčasťou globálnych operácií Kremľa. Najprv riadil trollie farmy šíriace dezinformácie v Spojených štátoch a polovojenské operácie na Blízkom východe a v Afrike. Neskôr oficiálne zaujal prednú pozíciu v ruskej vojne proti Ukrajine.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre Washington Post povedal, že spravodajské hodnotenia sú nezmysly a zdieľajú ich „ľudia, ktorí majú nulové informácie“.
V článku sa dočítate o:
- ochromených miestnych predstaviteľoch,
- prepletených vzťahoch medzi skupinou Wagner a Ruskom,
- poškodenom obraze ruského prezidenta.
Chýbajúce rozkazy
Dlhoročná symbióza týchto dvoch mužov, ktorí sa prvýkrát stretli v Petrohrade začiatkom 90. rokov, odhalila slabiny Putinovho systému riadenia, v ktorom sú proti sebe postavené konkurenčné klany a ktorý sa vojnou natiahol až na hranicu únosnosti.
Podľa európskych bezpečnostných predstaviteľov sa pre nedostatok rozkazov z najvyššieho velenia Kremľa museli miestni predstavitelia sami rozhodnúť, ako postupovať, keď wagnerovci ohromili svet, keď 24. júna v skorých ranných hodinách vstúpili do mesta Rostov nad Donom, prevzali kontrolu nad tamojším hlavným veliteľským centrom ruskej armády a potom sa presunuli do Voroneže a zamierili na sever k Moskve.
Bez akýchkoľvek jasných rozkazov prijali miestni vojenskí a bezpečnostní velitelia rozhodnutie nepokúsiť sa zastaviť ťažko vyzbrojených žoldnierov, uviedli bezpečnostní predstavitelia.
Mnohí na miestnej úrovni nemohli uveriť, že by sa vzbura mohla uskutočniť bez určitej dohody s Kremľom, uviedli bezpečnostní predstavitelia – a to aj napriek Putinovmu mimoriadnemu televíznemu prejavu k národu ráno v deň vzbury, v ktorom prisľúbil tvrdé kroky na zastavenie vzbúrencov a tiež napriek zatykaču vydanému na Prigožina za „podnecovanie na vzburu“ v predvečer jeho pochodu do Moskvy.
„Miestne orgány nedostali od vedenia žiadne príkazy,“ povedal vysokopostavený ukrajinský bezpečnostný predstaviteľ. „Z nášho pohľadu je to najväčší znak nezdravej situácie vnútri Ruska. Autoritatívny systém je sformovaný tak, že bez veľmi jasného príkazu vedenia ľudia nič nerobia. Keď je vedenie v chaose a neporiadku, je to rovnaká situácia na miestnej úrovni a možno ešte horšia.“
Kremeľská roztržka
Spravodajské informácie pomáhajú vysvetliť to, čo sa považuje za najväčší debakel Putinovej vlády - ako sa Prigožinova ozbrojená skupina, požadujúca zosadenie ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Valerija Gerasimova, dokázala dostať do vzdialenosti približne 190 kilometrov od Moskvy bez toho, aby narazila na odpor, a nakoniec súhlasila s obratom po tom, ako sa s pomocou bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka podarilo dosiahnuť dohodu.

Roztržka v Kremli odráža aj prehlbujúci sa rozkol vnútri ruského bezpečnostného a vojenského establišmentu v súvislosti s vedením vojny na Ukrajine, pričom mnohí vrátane vyšších predstaviteľov bezpečnostných služieb a armády podporujú Prigožinovu snahu o zosadenie najvyššieho ruského vojenského vedenia, uviedli európski bezpečnostní predstavitelia.
„Niektorí podporovali Prigožina a myšlienku, že vedenie treba očistiť, že ryba smrdí od hlavy,“ povedal jeden z týchto predstaviteľov.
Jeden z vysokopostavených predstaviteľov NATO povedal, že zdalo sa, že niektoré vysokopostavené osoby v Moskve sú pripravené pridať sa k Prigožinovi, ak by sa mu podarilo dosiahnuť jeho požiadavky. „Zdá sa, že v mocenských štruktúrach ... boli dôležití ľudia, ktorí na to dokonca tak trochu čakali, pretože ak by bol jeho pokus úspešnejší, tiež by sa pridali k sprisahaniu,“ povedal tento úradník.
Prigožinove čoraz tvrdšie tirády, v ktorých vinil korupciu a zlé riadenie ruského vojenského velenia z neúspechov na bojisku a vysokých strát vo vojne proti Ukrajine, mali ohlas v mnohých častiach ruskej spoločnosti. Aj mnohí radoví vojaci ruskej armády si želali, aby sa Prigožinovi podarilo presadiť zmeny na najvyšších miestach ruskej armády, pretože verili, že potom „sa im bude ľahšie bojovať“, povedal tento predstaviteľ.
Putinov priamy príkaz
Iní členovia bezpečnostných zložiek však boli z pokusu o vzburu a z bezzubej reakcie Kremľa zhrození a boli presvedčení, že vedie Rusko do obdobia hlbokého zmätku, uviedli úradníci.
„Nastal zmätok. O jeho hĺbke by sa dalo polemizovať, ale naozaj chýbala zhoda,“ povedal vysokopostavený člen ruských diplomatických kruhov. „Počuli sme všetky tieto vyhlásenia. Nie vždy boli konzistentné ... istý čas nevedeli, ako reagovať,“ povedal. Keď sa vzbura začala, Putin prisľúbil, že ju potlačí. Keď sa po viac ako 48 hodinách konečne objavil na verejnosti, povedal, že všetky kroky boli podniknuté na jeho „priamy príkaz“, aby sa zabránilo veľkému krviprelievaniu.
Členovia ruskej elity uviedli, že rozpory v súvislosti s vedením vojny a tým, ako ju vojenské vedenie bude zvládať, budú pokračovať aj napriek tomu, že Kremeľ sa pred verejnosťou snaží demonštrovať, že Putin má situáciu pod kontrolou a že sa začala kampaň na vyčistenie radov ruskej armády od kritikov a Prigožinových stúpencov spomedzi ruských ultranacionalistov.
V piatok zatkli Igora Girkina, kontroverzného bývalého ruského veliteľa na Ukrajine, ktorý nahlas odsudzoval ruské vojenské vedenie. Z verejnosti zmizlo niekoľko vysokopostavených generálov, ktorí boli považovaní za Prigožinovych blízkych spojencov, vrátane generála Sergeja Surovikina, ktorého vodca wagnerovcov často chválil.
Putin už nič negarantuje
Nedostatočné riadenie z Kremľa počas krízy podľa kritikov Putina výrazne oslabilo. „Putin sa ukázal ako človek, ktorý nie je schopný prijímať vážne, dôležité a rýchle rozhodnutia v kritických situáciách. Jednoducho sa schoval,“ povedal Gennadij Gudkov, bývalý plukovník ruských bezpečnostných služieb, ktorý je teraz opozičným politikom v exile. „Väčšina ruského obyvateľstva to nepochopila. Ale veľmi dobre to chápala Putinova elita. On už nie je garantom ich bezpečnosti a zachovania systému.“
„Rusko je krajinou mafiánskych pravidiel. A Putin urobil neodpustiteľnú chybu,“ povedal vysokopostavený moskovský finančník s väzbami na ruské tajné služby. „Stratil svoju povesť najtvrdšieho chlapíka v meste.“

Konflikt medzi Prigožinom a ruským vojenským vedením sa stupňoval už niekoľko mesiacov a možnosť konfliktu sa prudko zvýšila, keď ruské ministerstvo obrany 10. júna nariadilo, že bojovníci skupiny Wagner musia do 1. júla podpísať zmluvy s ministerstvom, čím v podstate ukončilo Prigožinovu kontrolu nad žoldnierskou skupinou - a s ňou spojené vládne kontrakty v hodnote miliárd dolárov.
Keď sa objavili varovania bezpečnostných služieb, že Prigožin by mohol pripravovať vzburu, niektorí predstavitelia bezpečnostných zložiek sa domnievali, že tieto prípravy by mohli byť len klamstvom s cieľom zvýšiť tlak a získať väčší vplyv na zabezpečenie jeho kontroly nad spoločnosťou Wagner, uviedol jeden z európskych bezpečnostných predstaviteľov.
Účinný nástroj zahraničnej politiky
Ak bola Prigožinova vzbura do určitej miery pokusom o nátlak, tak sa to podarilo. Podľa viacerých bezpečnostných predstaviteľov a Vladimira Osečkina, exilového ľudskoprávneho aktivistu, ktorý viedol rozhovory s niekoľkými bývalými žoldniermi, bol Putin zrejme nútený pristúpiť na kompromis s vodcom wagnerovcov a dovolil mu niekoľko dní po vzbure cestovať po Rusku, pretože Prigožinova práca pre Kremeľ bola príliš úzko prepojená so záujmami Putinovho štátu.
Putin tiež súhlasil so stiahnutím obvinení. Výmenou za to Prigožin zastavil pochod na Moskvu, stiahol svojich mužov z kľúčových vojenských zariadení a súhlasil s odchodom do Bieloruska, pričom aspoň časť skupiny Wagner zostala nedotknutá.
Podľa správy vypracovanej pre okrúhly stôl ruského parlamentu o legalizácii súkromných polovojenských organizácií v roku 2015 Rusko nasadilo súkromné žoldnierske skupiny ako tieňovú zložku štátu na ochranu záujmov Kremľa „tam, kde štát nemá silu alebo nemôže oficiálne konať“. Správu získala investigatívna skupina Dossier Center, ktorú založil Michail Chodorkovskij, Putinov odporca v exile, a poskytla ju denníku Washington Post.
„Súkromné polovojenské skupiny sa môžu stať účinným nástrojom zahraničnej politiky štátu,“ uvádza sa v správe. „Prítomnosť súkromných vojenských skupín v „horúcich miestach" planéty zvýši sféru vplyvu Ruska, získa pre krajinu nových spojencov a umožní získať ďalšie zaujímavé spravodajské a diplomatické informácie, ktoré v konečnom dôsledku zvýšia váhu Ruska vo svete.“

Prepojenie spoločnosti Wagner so záujmami ruskej rozviedky, ktorej vrcholový personál tvoria bývalí príslušníci ruskej vojenskej rozviedky, a jej vedúca úloha v operáciách v Sýrii, Líbyi a celej Afrike, kde získala prístup k rozsiahlym ťažobným právam, spôsobili, že Putin nemohol rýchlo zatiahnuť oponu nad Prigožinovými operáciami, povedal Osečkin.
Prigožin „pracoval pre Putinov tím viac ako dvadsať rokov. Urobil veľa pre ich záujmy v celom rade krajín. Má o nich obrovské množstvo informácií“, povedal Osečkin.
„Vytvorili pre seba monštrum,“ povedal jeden z európskych bezpečnostných predstaviteľov.
Autor: Catherine Belton, Shane Harris, Greg Miller
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine