Ukrajina Rusko Online: Výsledky summitu sú podľa Zelenského dobré, ideálna by bola pozvánka do NATO

Summit NATO podľa ruského ministerstva zahraničných vecí ukázal, že "Aliancia sa s konečnou platnosťou vrátila k schémam studenej vojny". Moskva výsledky rokovaní vo Vilniuse starostlivo posúdi.

"Do úvahy zoberieme vytýčené výzvy a hrozby pre bezpečnosť a záujmy Ruska a budeme včas a vhodne reagovať za použitia všetkých dostupných prostriedkov," uviedla ruská diplomacia. Rusko podľa nej tiež bude pokračovať v posilňovaní vojenského a obranného systému krajiny.

Americký prezident Joe Biden prijme 27. júla v Bielom dome taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. Rokovať spolu budú okrem iného o vojne na Ukrajine a tiež o transatlantickej spolupráci v súvislosti s Čínou. 

Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová vo vyhlásení uviedla, že Biden s talianskou premiérkou "potvrdia silné vzťahy medzi Spojenými štátmi a Talianskom".

Okrem pokračujúcej podpory Ukrajiny budú obaja lídri podľa Bieleho domu spolu hovoriť o vývoji v severnej Afrike alebo o talianskom predsedníctve G7 v budúcom roku.

Pre Melonivoú to bude prvá oficiálna návšteva USA od jej vlaňajšieho nástupu do funkcie. (ČTK)

Šéf ruskej rozviedky SVR Naryškin uviedol, že na konci júna telefonoval o situácii na Ukrajine so šéfom americkej CIA Burnsom. O telefonáte na konci minulého mesiaca písali médiá The Washington Post a The New York Times.

Podľa novín šéf CIA ubezpečoval Moskvu, že USA nie sú nijako zapojené do krátkej ozbrojenej vzbury členov Wagnerovej skupiny.

Naryškin konštatoval, že Burns si "udalosti z 24. júna", keď sa wagnerovci vydali smerom na Moskvu, vybral ako zámienku. Väčšinu približne hodinového hovoru podľa neho ale venovali diskusiám o Ukrajine. "Rozmýšľali sme, preberali sme, čo urobiť s Ukrajinou," povedal Naryškin.

CIA vyhlásenie šéfa ruskej rozviedky zatiaľ nekomentovala.

Burns a Naryškin podľa agentúry Reuters udržiavajú spojenie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Iná priama komunikácia medzi Moskvou a Washingtonom je odvtedy minimálna. Kyjev zároveň opakovane uvádza, že iné krajiny by v jej mene nemali vyjednávať o ukrajinskej budúcnosti.

Šéf SVR tiež povedal, že existuje možnosť osobného stretnutia s Burnsom. "Na stretnutí sme sa (počas telefonátu) nedohodli, ale tá možnosť tu je: Ako telefonická komunikácia, tak osobného stretnutia," povedal Naryškin. (ČTK)

Turecký prezident Erdogan spolupracuje s prezidentmi Ukrajiny a Ruska na predĺžení obilnej dohody. Tej končí platnosť sa má skončiť 17. júla. 

Dohoda Kyjevu garantuje vývoz obilia a ďalších potravinových komodít cez Čierne more aj v čase prebiehajúcej ruskej invázie. Platnosť dohody sa skončí na budúci pondelok, ak Rusko nebude súhlasiť s jej predĺžením, pričom podľa AFP v poslednej dobe dôrazne naznačuje, že tak neurobí.

"Pán (Volodymyr) Zelenskyj je za pokračovanie tejto iniciatívy a pán (Vladimir) Putin má v tomto smere niekoľko návrhov," poznamenal Erdogan na konci dvojdňového summitu NATO v litovskom Vilniuse s odkazom na prezidentov Ukrajiny a Ruska.

Dodal, že spoločne pracujú na hľadaní riešenia, ktoré by malo zaistiť pokračovanie dohody, pričom sa zohľadňujú aj Putinove návrhy.

Dohodu o dodávkach obilia medzi Moskvou a Kyjevom vlani v júli Turecko a OSN. Blokáda ukrajinských prístavov ruskou armádou by totiž mohla spôsobiť globálnu potravinovú krízu. Rusko a Ukrajina patria medzi najväčších svetových vývozcov poľnohospodárskych produktov, takže je od nich závislých mnoho krajín. (TASR)

Rusko oznámilo, že žoldnieri z Wagnerovej skupiny - po júnovom pokuse o vzburu - odovzdali ruskej armáde viac než 2000 kusov vojenskej techniky vrátane tankov a vyše 2500 ton munície. 

"Presunutých bolo viac než 2000 kusov vojenskej techniky a zbraní," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany s tým, že išlo aj o tanky T-90 a T-80, prenosné odpaľovacie zariadenia a protilietadlové a delostrelecké systémy.

Ruská armáda uviedla, že wagnerovci jej odovzdali aj "viac než 2500 ton munície rôzneho typu a zhruba 20-tisíc malých zbraní".

Veľká časť odovzdaných zbraní a techniky ešte nebola použitá v boji. Presunuli ich do lokalít v zázemí, kde sa bude vykonávať ich údržba a oprava.

Kde sa momentálne nachádza vodca wagnerovcov Jevgenij Prigožin, nie je známe. Na základe dohody s Kremľom mohol odísť aj so svojimi žoldniermi do susedného Bieloruska. Bieloruský vodca Alexandr Lukašenko však tento mesiac vyhlásil, že 62-ročný Prigožin sa v jeho krajine nenachádza, ale je stále v Rusku.

Kremeľ tento mesiac oznámil, že prezident Putin a Prigožin sa stretli na niekoľkohodinovej schôdzke v Moskve. (TASR)

Francúzsky prezident Macron vyzval na vytrvalú medzinárodnú vojenskú podporu pre Ukrajinu. Rusko teraz podľa neho prejavuje známky „slabosti“ a rozdelenia.

Na záver samitu NATO v Litve, ktorému dominovala vojna, Macron povedal, že cesta pre Ukrajinu do NATO je „otvorená“ aj napriek tomu, že jej členovia aliancie neponúkli jasný časový harmonogram alebo plán pre členstvo.

V reakcii na sklamanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského povedal, že „je oprávnené“, že ukrajinský líder „od nás veľa očakáva“, spojenci NATO však podľa neho „urobili to, čo mali“ a zároveň zachovali jednotu aliancie.

Čas je podľa Macrona vo vojne na strane Ukrajiny, pretože rozpory odhalené minulý mesiac vzburou wagnerovcov „ukázali slabosť ruskej moci“.

Francúzsky prezident zároveň zopakoval prísľub poslať Ukrajine strely dlhého doletu SCALP a skonštatoval, že spojenci NATO by mali zachovať dlhodobý záväzok, pričom dodal, že aj keď sa bude vojna naťahovať, „stále tam budeme“. (SITA)

Slovensko je súčasťou dohovoru o zákaze kazetovej munície a jeho pozícia k tejto záležitosti je teda jasná. Uviedla to prezidentka Čaputová po skončení summitu NATO v reakcii na rozhodnutie USA poslať Ukrajine tento typ munície. (TASR)

Česko sa pridalo k vyhláseniu skupiny G7 o podpore Ukrajiny a zároveň vyzvalo ďalšie štáty, aby sa pripojili k úsiliu o zaistenie slobodnej a nezávislej Ukrajiny. Uviedol to český úrad vlády.

Český premiér Petr Fiala deklaráciu privítal. "Uistil som našich ukrajinských priateľov aj našich partnerov z krajín G7, že sa ČR k deklarácii a najmä k jej napĺňaniu náležite pripojí," reagoval hneď po jej zverejnení Fiala. Jeho kabinet potom na stredajšom rokovaní rozhodol o pristúpení ČR k dokumentu.

Ako uviedol úrad vlády, signatári vo vyhlásení deklarujú záväzok a jednotu v trvalej podpore Ukrajiny v jej boji za slobodu, nezávislosť, demokraciu a suverenitu. Každý zo signatárov bude s Kyjevom spolupracovať na konkrétnych dlhodobých bezpečnostných záväzkoch a dohodách, ktorých cieľom je posilniť obranyschopnosť, ekonomickú stabilitu a reformné snahy Ukrajiny.

Súčasťou dokumentu je tiež prísľub urobiť maximum pre to, aby bolo Rusko potrestané za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine. Štáty tiež prisľúbili ďalší nátlak na Rusko formou sankcií či kontrol vývozu.

Okrem toho česká vláda v stredu schválila založenie Fondu Ukrajina, ktorý pomôže českým firmám získať poistenie na vývoz tovaru na Ukrajinu. Firmy, ktoré tam aktuálne vyvážajú tovar, nemajú z dôvodu pravidiel poisťovní od začiatku ruskej invázie prístup k poisteniu platobných rizík. Ich krytie preto prevezme Exportná garančná a poisťovacia spoločnosť (EGAP). Do vzniknutého fondu štát vloží 239 miliónov korún (približne desať miliónov eur) a EGAP ďalších 100 miliónov korún (vyše štyri milióny eur). (TASR)

Spojené štáty s lídrami krajín G7 oznámili, že pomôžu Ukrajine vybudovať armádu, ktorá sa dokáže brániť a odradiť od budúceho útoku. Hoci Ukrajina na summite vo Vilniuse nezískala pozvánku do NATO, ukrajinský prezident Zelenskyj odvolal kritiku, s ktorou na stretnutie prichádzal. (SME)

Ukrajina sa po skončení vojny určite stane členom NATO, iný názor na terajšom summite aliancie nezaznel. Povedal to na tlačovej konferencii na záver rokovania vo Vilniuse ukrajinský prezident Zelenskyj.

Členské krajiny NATO sa už v utorok zhodli, že Ukrajine skrátia cestu k vstupu, formálne ju ale do svojich radov pozvú až vo chvíli, keď budú splnené všetky stanovené podmienky. Kyjev tak nezískal pozvánku na pripojenie ani jeho časový plán, ktoré si sľuboval.

"Pochopili sme, že ide o bezpečnostné podmienky," odpovedal novinárom Zelenskyj na otázku, o aké podmienky ide. "Verím, že budeme v NATO, keď sa bezpečnostná situácia stabilizuje; to teda znamená, keď sa skončí vojna, Ukrajina bude určite pozvaná do NATO a určite sa stane členskou krajinou aliancie," konštatoval.

Prezident tiež zdôraznil, že vo vyhlásení summitu sa hovorí o zárukách, ktoré Ukrajina získava na svojej ceste stať sa členom NATO. Zároveň však upozornil, že nezmenil svoj skorší názor, kedy absenciu harmonogramu ukrajinského vstupu do bloku označil za absurdnú a bezprecedentnú.

"Najdôležitejšie ale je, že máme spoločnú predstavu ohľadom toho, kedy a za akých podmienok sa Ukrajina stane členom NATO," dodal Zelenskyj.

Ukrajinská integrácia do euroatlantických štruktúr od nepamäti klala oči Kremľu i jeho piatej kolóne u nás. Najmä v osobe Roberta Fica a Andreja Danka, nehovoriac o Milanovi Uhríkovi, píše Juraj Krúpa. (SME)

Španielsko v rámci posilnenia východného krídla NATO pošle 700 vojakov na Slovensko a taktiež výrazne posilní svoju jednotku v Rumunsku o 250 členov. Uviedol to na tlačovej konferencii vo Vilniuse španielsky premiér Pedro Sánchez. (ČTK)

Britský minister obrany Ben Wallace vzbudil rozruch, keď navrhol, aby Ukrajina bola vďačnejšia za vojenskú podporu Západu a nesprávala sa k spojencom ako k americkému internetovému predajcovi Amazon.

Wallace to vyhlásil v litovskom Vilniuse, kde sa končí summit NATO.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok kritizoval ako absurdnú absenciu časového plánu dosiahnutia ukrajinského členstva v NATO.

V druhý deň summitu však od kritiky upustil a uviedol, že výsledky sú dobré, aj keď nie ideálne.

"Či sa nám to páči, alebo nie, ľudia chcú vidieť vďačnosť," povedal Wallace novinárom na summite NATO. Dodal, že Ukrajina presviedča ostatné krajiny, aby sa vzdali vlastných zásob zbraní.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Britský minister vyvolal rozruch. Kyjev by mal byť vďačnejší, tvrdí Čítajte 

Turecko neratifikuje vstup Švédska do NATO skôr než v októbri, vyhlásil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý sa zúčastňuje na summite Aliancie vo Vilniuse. (TASR)

Summit Severoatlantickej aliancie splnil podľa českého prezidenta Pavla očakávania, pretože Ukrajina dostala uistenie, že v okamihu, keď budú naplnené podmienky a dôjde k politickému rozhodnutiu, stane sa členom NATO.

Dostala tiež materiálne, finančné aj bezpečnostné záruky. To je podľa neho viac, než mohla očakávať, preto je s výsledkami spokojný. Vyhlásil to v stredu po skončení summitu NATO.

"S výsledkami summitu som spokojný, pretože naplnil očakávania a ukázal, že Aliancia — aj keď nám môže pripadať ťažkopádna — v dobe, keď je potrebné sa rozhodnúť, dokáže rozhodnutia prijímať rýchlo a efektívne," povedal Pavel. Ukrajinu sa podarilo uistiť, že nezostane sama a že jej ostatné štáty budú pomáhať, dodal.

Zdôraznil, že Kyjev dostal uistenie, že v okamihu, keď budú naplnené podmienky a dôjde k politickému rozhodnutiu, stane sa členom NATO.

"Myslím si, že je to asi viac než mohla Ukrajina očakávať, lebo je tam jasný prísľub, jasne vyjadrená podpora a vôľa dosiahnuť cieľ — to znamená obnovu hraníc Ukrajiny a jej suverenity. Zároveň je jasne povedané, že nikto iný v tom nebude hrať rolu. Nepadne žiadne rozhodnutie o Ukrajine bez Ukrajiny," spresnil Pavel.

Podľa neho sú to dostatočné garancie, aby sa Ukrajina po tomto summite cítila istejšia a spokojnejšia.

"Aliancia sa výrazne zhodla na všetkých bodoch, ktoré si stanovila na tento summit konštatoval Pavel a menoval napríklad posilnenie východného krídla a celkovej obranyschopnosti NATO schválením regionálnych plánov či nastavenie dlhodobého rámca financovania.

Pavel tiež uviedol, že Česko je pripravené zapojiť sa do systému podpory Ukrajiny, ktorý v stredu oznámila skupiny G7. Zatiaľ je však podľa neho predčasné hovoriť o konkrétnych spôsoboch. (TASR)

Vpádom na Ukrajinu Rusko dosiahlo presne to, pred čím varovalo, rozšírenie NATO. Po Fínsku do aliancie vstupuje aj Švédsko, čo mení bezpečnostnú situáciu aj v severnej polárnej oblasti.

Maďarský premiér Orbán zvolal trojdňové zasadnutie vlády, na ktorom bude informovať členov svojho kabinetu o dianí na summite vo Vilniuse a o výsledkoch švédskeho prístupového procesu do NATO.

Rokovanie vlády bude výjazdové a začne sa hneď po stredajšom návrate Orbána z Vilniusu. Ministri na ňom zhodnotia aj vývoj vojny na Ukrajine.

Podľa servera sa očakáva, že na schôdzi kabinetu sa bude rokovať o tom, kedy môže maďarský parlament rozhodnúť o ratifikácii švédskeho vstupu do NATO, keďže v celom procese už zostáva iba záverečné hlasovanie.

Ďalšími témami zasadania vlády budú otázky rozpočtu Európskej únie, zhodnotenie situácie s finančnými zdrojmi Únie, ale aj hospodársko-politické otázky. (TASR)

Skupina G7 pomôže Ukrajine pri budovaní silnej armády ešte predtým, než bude môcť vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Na tlačovej konferencii zoskupenia popri summite NATO vo Vilniuse to vyhlásil americký prezident Joe Biden.

"Pomôžeme im (Ukrajincom) vybudovať silnú obranu – na zemi, na mori aj vo vzduchu," vyhlásil Biden, ktorého citovala agentúra AFP.

Zdôraznil pritom, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO, na čom sa podľa neho zhodli všetci spojenci na stredajšom zasadnutí Rady NATO-Ukrajina. V spoločnej deklarácii lídri krajín G7 uviedli, že Ukrajinu budú podporovať, "kým to bude potrebné".

Na tlačovej konferencii vystúpil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa po mene poďakoval prítomným lídrom vrátane predstaviteľov Európskej únie. Privítal "dôležitý balík bezpečnostných záruk" pre Ukrajinu zo strany G7.

"Ukrajinská delegácia vezie domov významné bezpečnostné víťazstvo – pre našu krajinu, našich ľudí a naše deti," cituje Zelenského stanica Sky News. (TASR)

Generál Sergej Surovikin sa rekreuje a nie je v súčasnosti k dispozícii, oznámil šéf obranného výboru ruského parlamentu Andrej Kartapolov.

Surovikin sa neukázal na verejnosti od vtedy, čo žoldnieri Wagnerovej skupiny podnikli 23. a 24. júna ťaženie na Moskvu na protest proti ruskému armádnemu vedeniu.

"Surovikin sa teraz rekreuje. Nie je v súčasnosti k dispozícii," vyhlásil vo videozázname Kartapolov, ktorý odpovedal novinárovi za kamerou pýtajúcemu sa na Surovikina. Kde sa Surovikin nachádza, Kartapolov nepriblížil.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Generál Surovikin sa podľa šéfa obranného výboru v ruskej Dume rekreuje Čítajte 

Krajiny skupiny G7 plánujú Kyjevu dodávať moderné vybavenie pre ukrajinskú armádu v rámci dlhodobých bezpečnostných záväzkov, vyplýva to z deklarácie, do ktorej nahliadli agentúry DPA a AFP.

Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty a Taliansko budú Ukrajine poskytovať "trvalú" vojenskú podporu, aby jej pomohli v boji proti inváznym silám Ruska.

"Každý z nás bude pracovať s Ukrajinou na špecifických, bilaterálnych, dlhotrvajúcich záväzkoch a opatreniach smerujúcich k zaisteniu udržateľnej sily schopnej brániť Ukrajinu teraz a odstrašiť ruskú agresiu v budúcnosti," uvádza sa podľa AFP v deklarácii.

Text dokumentu kladie dôraz predovšetkým na vzdušnú obranu, delostrelectvo, zbrane dlhého dosahu, ozbrojené vozidlá a iné dôležité schopnosti, ako je boj vo vzduchu. Sľubujú jej tiež moderné vybavenie určené na použitie na zemi, vo vzduchu a na mori.

V prípade "budúceho ruského útoku" poskytnú krajiny G7 Ukrajine rýchlo vojenskú i finančnú pomoc. Okrem toho sa budú zaoberať aj uvalením ekonomických sankcií a iných postihov v prípade, ak Rusko začne po konci súčasného konfliktu ďalšiu vojnu.

Plán G7 má Ukrajine poskytnúť uistenie, že nezostane sama po tom, čo lídri Severoatlantickej aliancie dali na prebiehajúcom summite vo Vilniuse najavo, že jej vstup do NATO ešte stále čelí značným prekážkam. (TASR)

Viac než 40 percent Ukrajincov, ktorí z dôvodu vojny odišli z vlasti do Nemecka, plánuje v tejto krajine zostať. Celkovo 44 percent Ukrajincov uviedlo, že si vedia predstaviť, že zostanú v Nemecku dlhodobo.

Je to o päť percent viac než v rovnakom prieskume z vlaňajšej jesene.

Prieskum uskutočnili Nemecký ústav pre hospodársky výskum (DIW) a ďalšie inštitúcie v období od januára do marca tohto roka na vzorke takmer 7000 Ukrajincov.

Ukrajinu od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 opustilo viac než 6 330 000 ľudí, z ktorých viac než 1 070 000 prišlo do Nemecka, uvádza Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Väčšina z nich podľa DPA navštevuje alebo už absolvovala jazykové kurzy a kurzy zamerané na integráciu.

Ich úsilie o získanie pracovného miesta je podľa výsledkov prieskumu vysoké. V súčasnosti je zamestnaných len 18 percent z nich. Príčinami sú okrem iného aj jazyková bariéra a chýbajúca starostlivosť o deti pracujúcich. Medzi matkami s malými deťmi je zamestnanosť len na úrovni troch percent. (TASR)

Zelenskyj si našiel čas aj na stretnutie s Eduardom Hegerom a Jaroslavom Naďom, ktorí nepochybne znášali negatívne politické náklady vojenskej pomoci Ukrajine. Dokázali sme sa postaviť na správnu stranu. Píše publicista Matúš Ritomský. (SME)

Niektorí členovia Wagnerovej skupiny, vrátane veliteľov, až do poslednej chvíle nevedeli, že smerujú na Rostov nad Donom a na Moskvu, o protestnej akcii svojho zoskupenia sa dozvedeli až z Telegramu. (ČTK)

Členstvo Turecka v Únii je ďaleko a smeruje k nemu množstvo práce. No práve na to slúži vstupný proces, ktorý zahŕňa aj budovanie právneho štátu a úctu k menšinám. Erdogan sa hlási, bola by škoda nevyvolať ho. Píše Matúš Krčmárik. (SME)

Generálny tajomník NATO Stoltenberg predstavil trojdielny balík pomoci, ktorý má Ukrajinu priblížiť k členstvu v Aliancii. NATO bude podľa neho stáť na strane Ukrajiny „tak dlho, ako to bude potrebné“, keďže je „rovnocenná“ s členskými krajinami.

"Multiprogram praktickej pomoci, zriadenie novej rady NATO-Ukrajina a opätovné potvrdenie, že Ukrajina sa stane členom NATO... a odstránenie požiadavky na akčný plán členstva," priblížil Stoltenberg.

Aliancia vydá pozvánku na vstup, "keď sa spojenci zhodnú, že boli splnené podmienky".

Stoltenberg dodal, že keď sa vojna skončí, "musíme zabezpečiť, aby existovali dôveryhodné opatrenia pre bezpečnosť Ukrajiny, aby sa história neopakovala".

"Dnes sa stretávame ako rovnocenní, teším sa na deň, keď sa stretneme ako spojenci," povedal Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom.

"Rád by som vám vyjadril slová vďaky, Jens," povedal Zelenskyj na adresu šéfa NATO.

Dodal však, že „optimálnym“ výsledkom summitu by bolo, ak by Ukrajina dostala priamu pozvánku na vstup do Aliancie.

"Ešte nie sme v NATO... ale toto je veľká podpora prichádzajúca od krajín z celého sveta," povedal Zelenskyj.

Nemecko pošle Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot a rakety.  Zelenskyj sa na summite NATO stretol s nemeckým kancelárom Scholzom, s ktorým rokoval o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu na jej ceste do Aliancie.

"Máme dohodu o ďalších systémoch Patriot a raketách určených pre nich od Nemecka. Toto je veľmi dôležité pre ochranu života na Ukrajine pred ruským terorom," uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Zároveň uviedol, že je Nemecku vďačný za jeho dlhodobú podporu ukrajinskej obrany a slobody. "Dlhodobé programy sú najlepším signálom všetkým vo svete, že Európa zostane priestorom bezpečnosti a mieru," napísal Zelenskyj.

V stredu ukrajinský prezident už absolvoval i stretnutie s britským premiérom Rishim Sunakom. Zelenskyj ho označil za úspešné, pričom uviedol, že na ňom rokovali o obrane i spoločnej bezpečnosti.

"Poďakovali sme za zbrane, predovšetkým za zbrane s dlhým dosahom a silnú podporu Ukrajiny na jej ceste do NATO," uviedol Zelenskyj s tým, že sa tiež pripravujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. (TASR)

Ukrajina počas uplynulej noci zostrelila 11 ruských dronov. Išlo o druhú noc ruských útokov po sebe na hlavné mesto Kyjev počas summitu NATO. Vo vyhlásení sa neuvádza, či boli zostrelené aj drony v iných častiach krajiny.

"Do vlny útokov bolo zapojených celkovo 15 samovražedných dronov. Jedenásť z nich bolo zničených v oblastiach, za ktoré nesú zodpovednosť veliteľstvá pre strednú a východnú časť Ukrajiny," informovali na sociálnych sieťach ukrajinské vzdušné sily.

Gubernátor Čerkaskej oblasti v strednej časti Ukrajiny Ihor Taburec oznámil, že dvoch ľudí hospitalizovali s popáleninami, keď dron zasiahol nebytovú budovu a spôsobil požiar.

"V Čerkasoch trval poplach vyše tri a polhodiny," dodal Taburec a spomenul metropolu oblasti.

Kyjevská vojenská správa oznámila, že útok dronmi zažil v noci na stredu aj Kyjev, ale nespresnila ich počet.

"Všetky nepriateľské ciele vo vzdušnom priestore okolo Kyjeva boli zistené a zničené," uviedla kyjevská vojenská správa v sociálnych médiách. Dodala, že neboli hlásené žiadne obete ani škody. Protiletecký poplach v Kyjeve trval vyše dve hodiny.

Ukrajina v utorok v prvý deň summitu NATO v litovskej metropole Vilnius oznámila, že útoky ruskými dronmi cielili aj na obilninové zariadenia v juhoukrajinskom prístave Odesa.

Ukrajinská armáda v utorok vyhlásila, že počas noci zneškodnila celkovo 26 ruských útočných dronov. (TASR)

NATO by prijatím Ukrajiny mohlo získať vojakov so skúsenosťami z boja a výrazne by sa rozšírilo jeho územie, povedal to na summite NATO vo Vilniuse poľský prezident Andrzej Duda.

Takisto by to podľa Dudu bol prínos pre Poľsko. "Dnes sme my (východným) krídlom NATO. Ak však, v čo dúfam, raz bude Ukrajina prijatá do NATO, posunie sa toto krídlo aspoň čiastočne na východ," povedal.

Ukrajinu označil za nárazníkovú zónu, ktorá v súčasnosti oddeľuje Poľsko pred hrozbou z Ruska. Tiež pripomenul, že Ukrajine nie je možné poskytnúť konkrétny termín vstupu, kým sa na jej území bojuje.

Vyšetrovatelia výbuchov na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 našli stopy výbušnín na podozrivej plachetnicovej jachte. Toto odhalenie sa uvádza v liste o aktuálnom stave vyšetrovania, zaslanom Bezpečnostnej rade OSN.

Tlačová agentúra DPA uviedla, že list mala možnosť vidieť.

"Vo vzorkách odobratých z plavidla počas vyšetrovania sa našli stopy podmorských výbušnín," píšu veľvyslanci pri OSN z Nemecka, Dánska a Švédska v spoločnom liste s pondelkovým dátumom (10. júla), ktorý zaslali Bezpečnostnej rade v New Yorku.

Takisto sa v ňom uvádza, že je podozrenie, že plachetnicovú jachtu použili pri preprave výbušnín, ktoré pri sabotážnej akcii poškodili spomínané plynovody. Títo traja predstavitelia najvplyvnejšiemu orgánu OSN zdôraznili, že vyšetrovanie stále prebieha.

"V tomto bode nie je možné spoľahlivo určiť totožnosť páchateľov ani ich motívy, predovšetkým pokiaľ ide o otázku, či incident riadil štát alebo štátny aktér," píše sa v liste.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vyšetrovatelia explózií na Nord Stream našli na jachte stopy výbušnín Čítajte 

Ukrajinský prezident Zelenskyj dorazil do dejiska summitu NATO vo Vilniuse, kde zasadne s aliančnými lídrami ako rovnocenný partner. Médiám pri príchode povedal, že chce byť "so všetkými za jedno" v otázke ukrajinského členstva v Aliancii.

"To, čo počúvame a ako tomu rozumieme, je, že tú pozvánku (do NATO) budeme mať, keď to bezpečnostné opatrenia dovolia," povedal Zelenskyj pri krátkom vystúpení pred kamerami.

Členské krajiny NATO počas prvého dňa summitu po zložitých rokovaniach prijali spoločné stanovisko, podľa ktorého Kyjev bude môcť dostať pozvánku, "keď sa spojenci zhodnú a budú splnené podmienky".

Hlavný program vrcholnej schôdzky zakončia premiérové rokovania lídrov vo formáte Rady NATO-Ukrajina, ktorý má napadnutú krajinu ďalej priblížiť k Aliancii. Zelenskyj povedal, že očakáva tiež diskusiu o dodatočných dodávkach vojenského materiálu od západných partnerov a že bude "bojovať za bezpečnostné záruky pre Ukrajinu na ceste do NATO".

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala Ukrajinu na ďalšie reformy. Európska únia podľa jej slov môže poskytnúť pomoc v boji proti korupcii a pri posilnení inštitúcií.

"Tieto základné požiadavky na reformy sú dôležité na vstup do Európskej únie a aj do NATO. Tu môžeme poskytnúť intenzívnu podporu," povedala von der Leyenová na okraji summitu NATO vo Vilniuse.

Rýchlosť prijímania reforiem Ukrajinou je podľa jej slov obdivuhodná aj napriek tomu, že táto krajina odoláva ruskej invázii.

Šéfka Európskej komisie dodala, že Ukrajina potrebuje dlhodobú bezpečnosť. "Na summite NATO rokujeme o tom, ako to čo najlepšie zabezpečiť," uviedla. Pripomenula, že EÚ prispieva investíciami, poskytovaním zbraní, výcviku i podporou spomínaných reforiem.

Ruský minister obrany Šojgu sa snaží vykresliť ukrajinskú protiofenzívu ako neúspešnú, referuje americký Inštitút pre štúdium vojny. Šojgu prezentuje nepodložené tvrdenia o ukrajinských stratách.

Šojgu v utorok prišiel s nepodloženými tvrdeniami, že ukrajinské sily od začiatku protiofenzívy 4. júna prišli o 26-tisíc vojakov a 1 244 tankov a bojových obrnených vozidiel. Taktiež uviedol, že ruská protivzdušná obrana zachytila od začiatku protiofenzívy 176 rakiet HIMARS a 27 rakiet s plochou dráhou letu Storm Shadow.

Správy ruského ministerstva obrany o ukrajinských stratách sú podľa Inštitútu pravdepodobne značne zveličené, keďže aj ruskí vojnoví korešpondenti nedávno obvinili ruské ministerstvo obrany, že medzi straty nových ukrajinských zariadení počíta aj útoky na už poškodenú a zničenú techniku.

„Šojguova rétorika týkajúca sa ukrajinskej protiofenzívy je jednoznačne v rozpore s mediálnymi pokynmi Kremľa, aby neznižovali ukrajinskú protiofenzívu a nezveličovali ruské úspechy. Možno Šojgu stále viac ignoruje zavedené pokyny Kremľa o krytí protiofenzívy a snaží sa vykresliť ruské ministerstvo obrany ako efektívneho vodcu vojny na Ukrajine po nedávnej vzbure wagnerovcov,“ uvádza Inštitút. (SITA, Ukrajinská pravda)

Aliancia spravila v súvislosti s Ukrajinou „dobrý kompromis“, tvrdí estónska premiérka. Kallasová ale chápe, že ukrajinský prezident Zelenskyj je sklamaný.

Spojenci ukázali, že „je jasná ochota mať Ukrajinu v NATO,“ povedala Kallasová na okraji summitu NATO vo Vilniuse. „Samozrejme, že to chce čas,“ povedala. „Ale keď budú splnené podmienky a zakrátko sa otvorí okno príležitostí, potom môžeme pokračovať v členstve.“

Zelenskyj povedal, že je „absurdné“ neposkytnúť ani časový plán, kedy možno Ukrajinu pozvať. „Chápem frustráciu prezidenta Zelenského,“ povedal Kallasová, ale dodala, že „nikto nechce, aby táto vojna zašla ďalej, ako je práve teraz“.

Pozvanie Ukrajiny do NATO pred skončením vojny by v podstate dostalo alianciu do priameho konfliktu s Ruskom. „Takže to, čo robíme, je podpora Ukrajiny so všetkou vojenskou pomocou, ktorú im môžeme poskytnúť, aby sa mohli brániť a zatlačiť Rusko späť do Ruska,“ povedala Kallasová. „A keď je Rusko v Rusku, je tu priestor pre udržateľný mier a tiež príležitosť pre vstup do NATO.“ (SITA)

Británia poskytne Ukrajine ďalšiu pomoc v hodnote takmer 60 miliónov eur. Financie sú určené na opravu vojenského vybavenia a tiež na zriadenie vojenského rehabilitačného centra na Ukrajine.

Má ísť o súčasť novej medzinárodnej pomoci, o ktorej majú svetoví lídri rokovať na summite NATO v litovskom Vilniuse. Británia a ďalší členovia skupiny G7 by sa podľa vyhlásenia Londýna mali dohodnúť aj na tom, že Ukrajine poskytnú množstvo munície do tankov Challenger 2 a tiež vyše 70 bojových i logistických vozidiel.

"Podpora pokroku Ukrajiny na jej ceste k členstvu v NATO spolu s formálnymi, multilaterálnymi a bilaterálnymi dohodami a obrovskou podporou členov NATO vyšle silný signál (ruskému) prezidentovi Putinovi a vráti do Európy mier," povedal v tejto súvislosti britský premiér Rishi Sunak. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj dnes po prvýkrát zasadne ako rovný s rovnými spolu s lídrami členských krajín NATO. Premiérová schôdzka v novom formáte Rady NATO-Ukrajina zakončí hlavný program dvojdňového summitu vo Vilniuse.

Prvý deň stretnutia priniesol pre Kyjev zmiešané výsledky. Spojenci príliš nevyjasnili cestu Ukrajiny k členstvu v NATO, keď uviedli, že krajina bude môcť pozvánku dostať, "keď so spojencami zhodnú a budú splnené podmienky".

Zelenskyj predtým uviedol, že by bolo absurdné neposkytnúť Ukrajine časový rámec pre prijatie, ktoré jej Aliancia bez väčších podrobností prisľúbila už v roku 2008.

Výsledkom summitu vo Vilniuse je zároveň záväzok viacročného pokračovania podpory modernizácie ukrajinskej armády, ako aj spustenie nového formátu pre prijímanie spoločných rozhodnutí NATO a Ukrajiny.

Rokovanie so Zelenským je na programe od 13.00 h miestneho času (12.00 h SELČ). Predchádzať mu bude diskusia aliančných lídrov s predstaviteľmi Japonska, Južnej Kórey, Austrálie a Nového Zélandu. (ČTK)

Rusko druhú noc v rade vyslalo na ukrajinské hlavné mesto a Kyjevskú oblasť útočné drony, informoval šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko, podľa ktorého protivzdušná obrana všetky bezpilotné lietadlá zostrelila.

Úrady zatiaľ nehlásia žiadne obete ani väčšie škody.

"Nepriateľ podnikol ďalší letecký útok na hlavné mesto," napísal Popko na sociálnej sieti Telegram, kde pripomenul, že Ukrajina sa bráni ruskej invázii už 504 dní. Rusi podľa neho použili drony iránskej výroby Šahíd, ktoré útočia štýlom kamikadze.

"Letecký poplach trval vyše dve hodiny. Všetky nepriateľské ciele vo vzdušnom priestore okolo Kyjeva boli odhalené a zničené," poznamenal Popko, ktorý zároveň poďakoval protivzdušnej obrane za jej prácu. Sirény varujúce pred vzdušným úderom sa rozozvučali aj v ďalších ukrajinských regiónoch.

Úrady zatiaľ neoznámili, koľko dronov podľa nich Rusi počas noci na Ukrajinu vyslali. Svedkovia podľa agentúry Reuters opísali, že v Kyjeve počuli zvuky explózií pripomínajúce zásahy protivzdušnej obrany. (ČTK)

Americký prezident Biden s tureckým lídrom Erdoganom rokovali vo Vilniuse o ekonomických a obranných prioritách. Dvojica rokovala aj o trvalej podpore Ukrajiny a dôležitosti zachovania stability v Egejskom mori.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller novinárom ešte pred bilaterálnym stretnutím amerického prezidenta s Erdoganom povedal, že Bidenova administratíva podporí predaj svojich moderných stíhačiek F-16 Turecku.

Biden na stretnutí Erdoganovi taktiež zablahoželal k dohode, ktorá umožní členstvo Švédska v NATO.

Generálny tajomník Stoltenberg totiž v pondelok oznámil, že Erdogan po rokovaní s ním a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom vyjadril podporu vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie a čoskoro záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu.

Švédsku na vstup do NATO chýbajú už len odobrenia tureckého a maďarského parlamentu. (TASR)