Ukrajina Rusko Online: Erdogan podporil vstup Švédska do NATO, schvaľovať to bude ešte turecký parlament

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podporuje vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie a čoskoro túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu. (TASR)

USA podporujú snahy Turecka o vstup do Európskej únie, avšak Ankara by podľa nich nemala podmieňovať schválenie vstupu Švédska do NATO svojím pokrokom v európskej integrácii, vyhlásil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí.

Miller zdôraznil, že USA nezasahujú do rozhodovania o rozširovaní EÚ a v tomto konkrétnom prípade ide o záležitosť Európskej únie a Turecka. Poznamenal však, že rozšírenie Aliancie o Švédsko považuje Washington za dôležité.

"Sme presvedčení, že Švédsko splnilo požiadavky Turecka na vstup do NATO, a myslíme si, že je čas prejsť k jeho plnému členstvu," dodal Miller.

Turecký prezident podmienil schválenie vstupu Švédska do Aliancie obnovením dlhodobo pozastavených rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie. (TASR)

Ukrajinský prezident požiadal v predvečer summitu NATO západných lídrov o "jasný signál" ohľadne perspektívy členstva Ukrajiny v aliancii. Ukrajina požiadala o zrýchlené prijatie do Severoatlantickej aliancie už vlani na jeseň.

"Ukrajina si zaslúži byť v Aliancii. Nie momentálne, keďže teraz je vojna, no potrebujeme jasný signál a ten je potrebný práve teraz," povedal Zelenskyj vo videozázname zverejnenom na platforme Telegram.

Momentálne si až 89 percent Ukrajincov si želá, aby ich krajina do NATO vstúpila. Vyše tri štvrtiny Ukrajincov (76 percent) by zároveň nesúhlasili s pozastavením či stiahnutím žiadosti o členstvo v Aliancii, ak by to bola podmienka prípadnej mierovej dohody s Moskvou.

Vyplýva to nedávneho prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie, o ktorého výsledkoch informuje v pondelok spravodajská stanica Sky News.

V roku 2021 bolo podľa údajov sociológov za vstup do NATO len 48 percent Ukrajincov. Výrazné zvýšenie podpory pre takýto krok spôsobila pokračujúca ruská vojenská agresia voči Ukrajine. (TASR)

Vyše tri štvrtiny Ukrajincov by považovali za neprijateľné, ak by ich krajina stiahla svoju žiadosť o členstvo v NATO "ako cenu za mier", vyplýva z nedávneho prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie.

Prieskum odhaľuje, že celkovo si až 89 percent Ukrajincov si želá, aby sa ich krajina stala členom NATO. Na východe Ukrajiny má takúto túžbu 79 percent a na západe až 93 obyvateľov.

Až 76 percent respondentov zároveň uviedlo, že by nesúhlasilo s pozastavením či stiahnutím žiadosti o vstup svojej krajiny do Aliancie, ak by to bola podmienka prípadnej mierovej dohody s Moskvou.

"Je dôležité ešte raz zdôrazniť, že to nebola túžba Ukrajincov vstúpiť do NATO, ktorá 'vyprovokovala' Rusko, no skôr ruská agresia sa stala (pre Ukrajincov) katalyzátorom verejnej podpory euroatlantickej integrácie," povedal výkonný riaditeľ KIIS Anton Hrušeckyj.

"Zároveň, čím dlhšia je vojna, tým viac trvajú Ukrajinci na plnom členstve v NATO a bezpečnostné záruky zo strany iných štátov sa javia byť menej presvedčivé," dodal.

Sky News pripomína, že v roku 2021 bolo podľa údajov sociológov za vstup do NATO len 48 percent Ukrajincov. (TASR)

Členské krajiny NATO sa dohodli na nových plánoch, ako odvrátiť prípadný ruský útok na aliančné územie. Dohodu doteraz blokovalo Turecko kvôli geografickým formuláciám v súvislosti s Cyprom.

Oživenie plánov znamená podľa agentúry Reuters veľký posun, pretože aliancia podobné plány vypracovala vôbec po prvýkrát od konca studenej vojny.

NATO dlhé roky nemalo potrebu formulovať rozsiahle obranné plány, pretože bojovalo len v menších vojnách v Afganistane a v Iraku a malo pocit, že postsovietske Rusko už pre neho nepredstavuje existenčnú hrozbu.

Vzhľadom na vojnu na Ukrajine sa však situácia zmenila. Dohoda bola schválená písomnou procedúrou, v utorok ju majú ešte potvrdiť a oficiálne oznámiť účastníci summitu vo Vilniuse.

Plány, ktoré majú viac ako štyritisíc strán, podrobne opisujú, ako by mali byť chránené dôležité miesta v prípade núdze. S tým súvisí aj definovanie, aké vojenské prostriedky sú nevyhnutné.

Nejde len o pozemné, vzdušné či námorné sily, ale aj o sily kybernetické či vesmírne. "Ide o priamy dôsledok Putinovho útoku na Ukrajinu," povedal nedávno o nových plánoch nemecký minister obrany Boris Pistorius. (ČTK)

Ukrajina sa pozvánky do NATO vo Vilniuse dočká len ťažko. Viac sa zrejme bude debatovať o členstve Švédska, ktoré stále blokujú Maďari a Turci. Prezident Erdogan by za súhlas chcel nové rokovania s Európskou úniou o vstupe Turecka. (SME)

Nemecká zbrojárska firma Rheinmetall do 12 týždňov otvorí na západnej Ukrajine závod na obrnené vozidlá. Spoločnosť tiež vyučí Ukrajincov udržiavať tanky a ďalšie obrnené vozidlá, ktoré tam vyrobia.

Ukrajinci „si musia pomôcť sami. Ak by vždy museli čakať na pomoc Európanov alebo Američanov 10 alebo 20 rokov, to nie je možné,“ vyjadril sa výkonný riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN.

Skôr počas roka Rheinmetall pre noviny Rheinische Post uviedol, že dúfa v otvorenie závodu na výrobu bojových tankov na Ukrajine v hodnote 200 miliónov eur, ktorá by bola schopná vyrobiť zhruba 400 tankov ročne.

Papperger teraz povedal, že pracovníci továrne budú vyrábať a opravovať obrnené transportéry Fuchs. Rheinmetall bude prevádzkovať továreň v partnerstve s ukrajinskou obrannou skupinou Ukroboronprom, ktorá ju bude vlastniť.

Závod bude podľa Pappergera chránený pred ruskými útokmi. „V súčasnosti existuje veľa tovární, ktoré vyrábajú vojenský tovar [na Ukrajine]. Je to len ďalšia - a aj tú môžeme chrániť,“ povedal.

Šéf Rheinmetallu tiež pre CNN uviedol, že v súčasnosti je väčšou prioritou získanie munície pre Ukrajinu, ktorí v súčasnosti vedie protiofenzívu, ako stavanie ďalších tankov.

Rheinmetall podľa neho na budúci rok posilní ročnú výrobu delostreleckej munície zo 100-tisíc kusov na 600-tisíc a veľká časť tejto produkcie navyše bude vyčlenená na dodávku Ukrajine.

Teoreticky by zbrojovka mohla poskytnúť 60 percent delostreleckej munície, ktorú Ukrajina potrebuje, dodal.

Papperger okrem iného skonštatoval, že NATO by malo zvýšiť svoj cieľ na vojenské výdavky členských krajín na tri percentá HDP, pretože Európa nebude pripravená sa riadne brániť v prípadnom ozbrojenom konflikte s Ruskom.

Minulý týždeň sa nemeckí zákonodarcovia predbežne dohodli na zaobstaraní munície v hodnote šesť miliárd eur, pričom časť z toho je vyčlenená pre Ukrajinu, uviedol podnikateľ. (SITA)

Na zabezpečenie ochrany ukrajinského prezidenta Zelenského počas jeho návštevy Slovenska bolo nasadených celkovo 445 policajtov, štyria príslušníci Hasičského a záchranného zboru, traja zamestnanci Leteckého útvaru Ministerstva vnútra a 18 policajtov Mestskej polície hlavného mesta Bratislava, informovala riaditeľka tlačového odboru Eliášová. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vykazuje podľa švajčiarskej rozviedky čoraz častejšie autoritárske črty. O správe tajnej služby informoval v nedeľu denník Neue Zürcher Zeitung.

Zelenskyj sa podľa portálu snaží zbaviť politickej konkurencie pred prezidentskými voľbami, ktoré by sa v riadnom termíne mali uskutočniť na konci marca budúceho roka.

Zelenského snahy sa podľa rozviedky týkajú predovšetkým kyjevského starostu Klička, ktorý je vnímaný ako najvážnejší konkurent súčasného prezidenta. Švajčiarski analytici očakávajú, že západné štáty budú na Zelenského naliehať, aby sa prezidentské voľby uskutočnili v korektnej atmosfére. Je však otázne, či sa kvôli vojnovému konfliktu uskutočnia v plánovanom termíne.

Správu vyjadrujúcu obavy z rastúceho autoritárstva Volodymyra Zelenského zaslala podľa švajčiarskej tlače rozviedka vláde v Berne krátko pred odmietavým hlasovaním o tom, či povoliť reexport tankov na Ukrajinu. Odmietavý postoj švajčiarskeho kabinetu nie je prekvapujúci. V rámci svojej neutrality Švajčiarsko nepovoľuje predaj zbraní štátom, ktoré sú vo vojne. Za odmietavý postoj k predaju zbraní Ukrajine čelí Švajčiarsko kritike od ďalších európskych štátov.

Bern naopak uplatnil množstvo sankcií, ktoré voči Moskve zaviedla Európska únia po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. (ČTK)

Ukrajinské jednotky sa pri Bachmute prvýkrát stretli aj s nástupcami Wagnerovej skupiny - jednotkou známou ako Búrka Z, ktorá je pod kontrolou ruského ministerstva obrany a zahŕňa zmes záložníkov, brancov a odsúdených zločincov. (Washington Post)

Celková produkcia pšenice na Ukrajine v tomto roku bude 25 až 26,5 milióna ton. Približne 21 až 22 miliónov ton bude zozbieraných na kontrolovanom území, pričom 4,1 až 4,4 milióna ton sa nachádza v častiach okupovaných Ruskom.

Odhalila to satelitná analýza, ktorú vykonali analytici NASA Harvest.

Podľa údajov satelitnej analýzy je úroda pšenice na okupovaných územiach nižšia ako na zvyšku Ukrajiny. Ale vo všeobecnosti je výnos vyšší ako v minulom roku.

Úrady v Sumskej oblasti evakuujú obyvateľov päťkilometrovej zóny pri hranici s Ruskom. Na Facebooku o tom informoval šéf regiónu Volodymyr Artjuch. Deje sa tak kvôli neustálemu ruskému ostreľovaniu aj kvôli problémom so zásobovaním.

Artjuch uviedol, že tento mesiac už kvôli ruskému ostreľovaniu prihraničných obcí zomrelo 17 ľudí, z toho jedno dieťa. Za tohtoročný prvý polrok bolo obetí na životoch päťdesiat.

"Ľudia tu nežijú, ale prežívajú - pri neustálom ostreľovaní, týždne i mesiace sú bez svetla. Často nefungujú obchody, školy, nemocnice," povedal a dodal, že do týchto miest nie je možné bezpečne dodávať základné potraviny alebo lieky.

Navyše v poslednom čase do Sumskej oblasti prenikajú diverzné skupiny z Ruska, uviedol Artjuch. Ukrajinské úrady ich obviňujú zo zabitia skupiny lesníkov a pracovníkov miestnej elektrárenskej spoločnosti.

"Kvôli prítomnosti civilistov v päťkilometrovej zóne od hraníc naša armáda nemôže účinne reagovať na nepriateľské akcie, pretože tým obyvateľov vystavuje ešte väčšiemu nebezpečenstvu," povedal Artjuch.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa zúčastní na dvojdňovom summite NATO. Na spoločnej tlačovej konferencii s litovským prezidentom Nausédom to povedal generálny tajomník NATO Stoltenberg.

Stoltenberg povedal, že tento samit by mal priviesť Ukrajinu bližšie k NATO. „Obnovíme naše politické väzby. Prezident Zelenskyj sa k nám pripojí na ustanovujúcom zasadnutí Rady NATO - Ukrajina,“ povedal Stoltenberg.

Samotný Zelenskyj predtým poznamenal, že nechce ísť do Vilniusu „pre zábavu“ a očakáva, že Ukrajina dostane pozvanie do aliancie a dočasné bezpečnostné záruky. (SITA)

Takmer 50 percent ruských strát na životoch zrejme zapríčiňuje nedostatočná prvá pomoc a pomalé evakuácie zranených, uviedlo britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na zistenia tajných služieb.

Ruská armáda denne zaznamenáva približne 400 zranených, čo preťažuje civilné civilné zdravotnícke zariadenia, zatiaľ čo vojenské nemocnice v pohraničných oblastiach Ruska sú zrejme vyhradené len pre dôstojníkov.

"Je pravdepodobné, že náležitá prvá pomoc by dokázala zabrániť až 50 percentám ruských bojových strát (úmrtí)," uvádza ministerstvo obrany v Londýne v pravidelnej dennej správe o vývoji bojov na Ukrajine.

"Veľmi pomalá evakuácia zranených, v kombinácii s nesprávnym používaním primitívnych vojenských škrtidiel..., je údajne hlavnou príčinou strát na životoch a amputácií, ktorým by bolo možné predísť," uvádza sa ďalej v správe britského ministerstva, z ktorého citovala televízna stanica Sky News.

Austrália pošle na pol roka do Európy lietadlo včasného varovania, ktoré pomôže s ochranou vzdušného priestoru na východe kontinentu. Po rokovaní s nemeckým kancelárom Scholzem to oznámil austrálsky premiér Albanese.

Lietadlo bude umiestnené na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku.

"Je to austrálsky príspevok k ochrane medzinárodného poriadku," povedal Albanese. Uviedol, že spolu s lietadlom bude v Európe pôsobiť stočlenný austrálsky tím. Scholz austrálskemu premiérovi za rozhodnutie poďakoval.

Ukrajinský prezident sa počas svojej piatkovej návštevy na Slovensku opýtal niekoľko veľmi adresných otázok. Týždenný prehľad udalostí pre zahraničných čitateľov. (The Slovak Spectator)

Litvu zasiahla vlna kybernetických útokov, oznámila vláda. Stalo sa tak len deň pred začiatkom summitu NATO v hlavnom meste Vilnius.

Kybernetické útoky boli cielené na webové stránky samosprávy Vilniusu vrátane stránky obsahujúcej informácie pre turistov a aplikácie pre verejnú dopravu. Podľa šéfa litovského Národného centra pre kybernetickú bezpečnosť Liudasa Ališauskasa išlo o útoky DDoS.

"Ide o bežné služby, ktoré musia byť pre našich návštevníkov dostupné," uviedol Ališauskas s tým, že útoky stále trvajú.

Na sociálnych sieťach sa šírilo nepravdivé video o odoberaní orgánov deťom na Ukrajine. Zdieľali ho tisíce používateľov.

Žena identifikovaná ako bývalá pozorovateľka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) tvrdí, že odhalila, ako mali ukrajinské jednotky odoberať orgány deťom. OBSE uviedla, že dotyčná žena nikdy organizáciu nezastupovala, a tiež, že nemá žiadne záznamy o podobných incidentoch. 

Prostredníctvom reverzného vyhľadávania loga viditeľného v pravom hornom rohu videa AFP zistila, že logo patrí online kanálu "Rusko - to som ja!" Na kanáli zverejnili aj viac ako 50-minútový film s názvom "Nech to mama počuje. Exkluzívny film o zločinoch kyjevského režimu voči deťom z Donbasu", z ktorého pochádza aj virálne video.

Vo videu sa nachádzajú aj ilustračné zábery slúžiace na podporenie nepravdivých tvrdení. Pôvod všetkých použitých záberov AFP vystopovala a zistila, že s tvrdeniami nijako nesúvisia.

Na jednom zo záberov napríklad Vajmanová tvrdí, že vie o "podzemných laboratóriách". AFP identifikovala pôvodné video, ktoré 5. júla 2017 zverejnil pluk Azov s popisom, že zachytáva športové podujatie.

V tretej ilustračnej scéne je vidieť lekára v operačnej sále, ako vkladá plastové vrecko s niečím, čo vyzerá ako ľudské tkanivo, do chladiaceho boxu s nápisom "Ľudský orgán na transplantáciu" v angličtine. Na chladiacom boxe je logo ukrajinského Inštitútu srdca, poprednej kardiologickej a kardiochirurgickej nemocnice.

AFP sa spojila s kardiochirurgom a riaditeľom inštitútu Borysom Todurovom. "Môžem potvrdiť, že na tomto videu som ja počas jednej z našich transplantácií. Na videu vidieť, ako odoberáme srdce od darcu a prenesieme ho do našej nemocnice - Inštitútu srdca -, aby sme ho transplantovali do tela príjemcu a zachránili mu tak život," uviedol v reakcii na video. (TASR)

Rusko by mohlo počas summitu vo Vilniuse podniknúť provokačné operácie zo vzduchu alebo s využitím migrantov, aby zvýšilo napätie na hranici. Povedal to vysokopostavený predstaviteľ poľských bezpečnostných zložiek.

Stanislaw Žaryn, komisár pre bezpečnosť v informačnom priestore, v interview pre súkromný spravodajský kanál Polsat News povedal, že "Rusko chce tento summit zdiskreditovať, ukázať, že NATO je rozdelené".

Podľa Žaryna Rusko ohrozuje Poľsko a šíri strach z jadrových útokov, čo je súčasť politiky Moskvy zameranej na rozbitie jednoty západného sveta. (TASR)

Nemecko a Francúzsko sa dohodli na ďalšom postupe vývoja spoločného tanku, obe krajiny s pomocou expertov a vojakov zostavia súbor požiadaviek. Informovali o tom ministri obrany Nemecka a Francúzska Pistorius a Lecornu.

Zatiaľ nie je jasné, kto bude dodávateľom kanónu, čo je kľúčová časť tanku. Podľa Pistoriusa je možné, že nakoniec vzniknú dva zbraňové systémy.

"Opúšťame diplomatickú fázu a vstupuje do fázy operatívnej," povedal Lecornu o francúzsko-nemeckom projekte Main Ground Combat System, ktorý ako hlavný pozemný bojový systém po roku 2035 nahradí nemecké tanky Leopard 2 a francúzske stroje Leclerc. Pistorius k tomu poznamenal, že cieľom MGCS nie je len jednoduchá náhrada súčasných tankov.

"Obrnenec, ktorý na konci opustí fabriku, sa dnešným strojom nebude podobať," uviedol Pistorius.

Nemecko s Francúzskom popri vývoji spoločného tanku pracujú aj na projekte nového európskeho bojového lietadla FCAS, na ktorom sa podieľajú francúzsky Dassault Aviation, Airbus v zastúpení Nemecka a španielska spoločnosť Indra.

Cieľom je vyvinúť bojové lietadlo, ktoré by od roku 2040 nahradilo francúzske stíhačky Rafale a európsky bitevník Eurofighter, na ktorého vývoji a výrobe sa popri Nemecku a Španielsku podieľali tiež Británia a Taliansko. (ČTK)

Spojenci sa dohodli na zjednodušenom postupe pre vstup Ukrajiny do NATO, povedal ukrajinský minister Kuleba. Fínsku, ktoré vynechalo proces akčného plánu členstva, sa podarilo stať sa členom aliancie za menej ako rok.

„Po intenzívnych rozhovoroch“ sa spojenci NATO dohodli, že odstránia z cesty Ukrajiny k pristúpeniu akčný plán členstva, uviedol Kuleba. „Vítam toto dlho očakávané rozhodnutie, ktoré skracuje našu cestu do NATO. Je to tiež najlepší moment na objasnenie pozvania Ukrajiny stať sa členom,“ napísal Kuleba na Twitteri.

Spomenutý akčný plán členstva predpokladá, že danú krajinu budú postupne hodnotiť na jej ceste k splneniu špecifických kritérií pre vstup do NATO, čo môže trvať roky alebo dokonca desaťročia.

Kremeľ vyhlásil, že členstvo Ukrajiny v NATO by malo veľmi negatívne dôsledky pre európsku bezpečnosť. Ruské vedenie sa tak vyjadrilo pred summitom v Litve.

Kremeľ dodal, že členstvo Ukrajiny v NATO bude pokladať za hrozbu pre Rusko a vyžiada si to tvrdú ruskú reakciu. (TASR)

Ukrajina si na summite vo Vilniuse želá jednohlasné pozvanie od členov NATO, povedala vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.

„Chceme, aby všetkých 31 vedúcich predstaviteľov NATO potvrdilo, že Ukrajina je pozvaná do NATO. A Rada NATO - Ukrajina, ktorá sa vytvára, určí cestu k tomuto procesu. Najprv padne politické rozhodnutie a potom zadefinujeme formáty,“ povedala.

Ruská vojna na Ukrajine a tlak ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na členstvo v NATO budú jednými z kľúčových tém na summite NATO v Litve, ktorý sa začína v utorok.

Stefanišynová povedala, že o Zelenského fyzickej prítomnosti vo Vilniuse sa ešte nerozhodlo. „Na stole pred lídrami sú záverečné dokumenty, ktoré sa majú prijať ako výsledok samitu. Teraz nevieme, čo budú tieto dokumenty obsahovať. Vo Vilniuse však určite nebudeme počuť 'nie', to je prvá vec. Teraz sa diskutuje o tom, aké 'áno' to bude.“ (SITA)

Ruský prezident Putin prijal päť dní po vzbure Jevgenija Prigožina v Kremli. Spolu s ním sa stretol aj s viac ako 30 ďalšími ľuďmi z vedenia Wagnerovej skupiny a veliteľmi.

Podľa agentúry Interfax to povedal hovorca Dmitrij Peskov. Wagnerovci podľa neho na stretnutí zdôraznili, že uznávajú Putina ako hlavu štátu a vrchného veliteľa ozbrojených síl.

Stretnutie so zástupcami wagnerovcov v Kremli sa odohralo 29. júna, trvalo asi tri hodiny a Putin na ňu pozval 35 ľudí vrátane Prigožina, uviedol Peskov. Putin podľa hovorcu zhrnul pôsobenie wagnerovcov na Ukrajine a zhodnotil tiež "udalosti 24. júna", keď žoldnieri na protest proti ruskému armádnemu vedeniu podnikli ťaženie na Moskvu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putin sa niekoľko dní po vzbure stretol s Prigožinom aj veliteľmi wagnerovcov Čítajte 

Šéf Kremľa potom zástupcom žoldnierskej spoločnosti navrhol možnosti "ďalšieho pracovného a bojového uplatnenia".

Putin dva dni po vzbure predniesol prejav, v ktorom povedal, že väčšina wagnerovcov sú vlastenci a že sa môžu presídliť do Bieloruska alebo vstúpiť do ruskej armády. O presune žoldnierov do Bieloruska alebo ich začlenení do armády ale odvtedy žiadne oficiálne vyhlásenia neboli. (ČTK)

Ukrajinský filmový tvorca Oleh Sencov bol zranený na fronte. Na videu, ktoré zverejnil na Facebooku, vidieť, ako leží na zemi a opisuje zranenie spôsobené črepinou munície. Dodal, že ho aj s ďalšími zranenými vojakmi previezli do nemocnice.

"To bolo včera. Dnes je to lepšie," povedal Sencov, ktorý sa narodil na Kryme. Tam ho po anektovaní v roku 2014 zatkli a o rok ho v Rusku odsúdili na 20 rokov väzenia za údajné plánovanie teroristických útokov.

Sencov všetky obvinenia proti svojej osobe odmietol a oznámil, že ho k priznaniu donútili mučením. Na medzinárodnej scéne bol považovaný za politického väzňa. V roku 2019 ho prepustili v rámci výmeny väzňov.

Po invázii Ruska na Ukrajinu vlani koncom februára Sencov pracoval v Kyjeve ako dobrovoľný obranca. Naposledy bojoval v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti, kde ho povýšili na podporučíka.

Tento filmár a občiansky aktivista dostal v roku 2018 Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorú každoročne udeľuje Európsky parlament jednotlivcom a organizáciám bojujúcim za ľudské práva a slobody.

Drvivá väčšina Ukrajincov, 89 percent, chce vidieť svoju krajinu medzi členmi Severoatlantickej aliancie. Podpora vstupu do NATO siaha od 79 percent opýtaných na východe krajiny po 93 percent na západe, uviedla agentúra Interfax-Ukrajina.

Prieskum vykonal Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie na prelome mája a júna.

Proti vstupu Ukrajiny do NATO sa vyslovilo osem percent opýtaných, tri percentá sa nedokázali vyjadriť.

Pre 18 percent opýtaných by bolo prijateľné, ak by sa Ukrajina zriekla členstva v NATO v záujme nastolenia mieru, zatiaľ čo pre 76 percent by takáto cena mieru bola neprijateľná. V regionálnom vyjadrení takýto ústupok považuje za neprijateľný 67 percent opýtaných na východe Ukrajiny a až 81 percent na západe.

Väčšina Ukrajincov tiež prestala podporovať "bezpečnostné záruky" ako náhradu za plnoprávne členstvo v aliancii. Ešte vlani v máji pritom 39 percent opýtaných trvalo na vstupe do NATO, zatiaľ čo 42 percent pokladalo za prijateľné riešenie, aby Ukrajina namiesto členstva získala bezpečnostné záruky.

Medzičasom sa ale verejná mienka výrazne zmenila: na 58 percent vzrástol podiel opýtaných trvajúcich na ukrajinskom členstve v NATO a tento názor prevládol vo všetkých regiónoch, zatiaľ čo podiel tých, ktorým by stačili bezpečnostné záruky, sa znížil na 29 percent. (ČTK)

Predplatitelia služby Twitter Blue pomáhajú šíriť dezinformácie o vojne, konštatuje spravodajský portál BBC. Používatelia majú v rámci platenej služby aj propagáciu svojho obsahu na sociálnej sieti.

Účty s modrým overením Twitteru šírili napríklad tvrdenie, podľa ktorého Rusi na Ukrajine objavili „továrne na deti“, kde vraj deti vo veku dva až sedem rokov vychovávajú len na to, aby ich buď poslali do „detských bordelov“ alebo im odobrali orgány a tie následne predali na západ. BBC Verify pôvod tvrdenia odsledovala k článku publikovanému v marci na The People's Voice, čo je alternatívny názov webu YourNewsWire, ktorý fact-checkeri označujú za jedného z najväčších tvorcov falošných správ na internete.

Medzi virálne sa v poslednom čase podľa BBC zaradilo aj ďalšie falošné tvrdenie, podľa ktorého ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v krajine „zrušil“ voľby. Odvolávali sa pritom na Zelenského vyjadrenie v rozhovore pre BBC, kde povedal, že voľby na Ukrajine budú, keď sa skončí vojna - tak, ako to prikazuje zákon.

BBC vysvetľuje, že ukrajinská ústava zakazuje rozpustenie parlamentu a konanie volieb v čase stanného práva, čo znamená, že súčasný prezident a parlament budú vo funkciách, kým bude platiť stanné právo. Účty s predplatným Twitter Blue s podobnými zavádzajúcimi tvrdeniami pritom zaznamenali stovky tisíc zdieľaní.

BBC na záver konštatuje, že tlačové oddelenie spoločnosti Twitter, ktoré kontaktovali so žiadosťou o reakciu na nepravdivé a zavádzajúce príspevky zdieľané cez službu Twitter Blue uvedené v článku, potvrdilo prijatie žiadosti, ale odmietlo sa k nej vyjadriť. (SITA)

Ukrajinská armáda počas uplynulého týždňa oslobodila ďalších 14 kilometrov štvorcových na juhu a východe krajiny, uviedol hovora ozbrojených síl Andrij Kovaljov.

Ukrajinskej armáde sa tak podľa jej údajov podarilo od začiatku protiofenzívy oslobodiť 193 kilometrov štvorcových.

Kovaljov dodal, že ďalšie štyri kilometre sa podarilo oslobodiť pri východoukrajinskom meste Bachmut, o ktoré ruské a ukrajinské jednotky od minulého leta zvádzali krvavé boje.

Celkovo sa podľa Kovaljova podarilo oslobodiť 169 kilometrov štvorcových na juhu Ukrajiny pri protiútokoch vedených smerom na okupované mestá Melitopol a Berďansk a 24 kilometrov štvorcových v bojoch pri Bachmute.

"Ukrajinskí vojaci sa zakopávajú v dosiahnutých pozíciách, paľbou diel po rozpoznaných cieľoch spôsobujú nepriateľovi ďalšie školy. Nepriateľ odoláva, preskupuje sily, aktívne používa svoje zálohy. Odohrávajú sa tu intenzívne boje, "povedal hovorca o situácii pri Bachmute. (ČTK)

Ukrajina vyšetruje ruský útok na školu v Orichive ako vojnový zločin. Civilisti práve v škole rozdávali humanitárnu pomoc, keď Rusi použili riadenú leteckú bombu. Počet zranených stúpol na 13, o život prišli tri ženy a muž, všetko štyridsiatnici.

Ukrajinská generálna prokuratúra oznámila, že začala trestné stíhanie vojnového zločinu.

Fotografie z miesta útoku zachytávajú trosky a sutiny rozhádzané po školskom dvore a po ulici, na ktorej leží aj kus materiálu s logom pripomínajúcim logo Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

Rozhodnutie Vladimira Putina nepotrestať vzbúrencov z Wagnerovej skupiny ho stavia do nepríjemnej situácie. V najnovšej aktualizácii to tvrdia analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

V prehľade sa uvádza, že ukrajinské jednotky v nedeľu vykonali protiofenzívne operácie v najmenej troch oblastiach frontu. Analytici navyše poukazujú na skutočnosť, že neznáme osoby zverejnili v rovnaký deň na internete obrázok podobný zakladajúcim stanovám Wagnerovej skupiny.

Analytici poukazujú na to, že dokument potvrdzuje, že základnými princípmi skupiny je bojovať v ruskej vojne na Ukrajine „v lojálnych službách ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi“ a „ruskému ľudu“.

„Zostáva nejasné, kto má prospech z úniku údajnej zakladajúcej listiny Wagnerovej skupiny, pretože vďaka tomuto dokumentu vyzerá Wagnerova skupina profesionálne a príťažlivo v porovnaní s bežnou ruskou armádou,“ dodáva ISW.

Je tiež potrebné poznamenať, že wagnerovci naďalej verbujú nových členov v Rusku, zatiaľ čo ministerstvo obrany vedie kampaň na nábor bojovníkov z Wagnerovej skupiny, aby podpísali zmluvy s ruským ministerstvom obrany.

Analytici dodávajú, že Putinovo rozhodnutie nerozpustiť wagnerovcov, predtým ruskú najviac bojaschopnú silu, sťažuje Putinovi a ruským bezpečnostným silám pochopiť, ako zaobchádzať s wagnerovcami, ich vodcami a žoldniermi.

Poľské bezpečnostné sily zadržali ukrajinského občana pre podozrenie zo špionáže pre Rusko, informovala o tom tlačová agentúra PAP. Ide už o 15. zatknutie súvisiace s údajnou špionážnou sieťou operujúcou v Poľsku.

Ukrajinec evidentne robil výzvednú činnosť okolo kritickej infraštruktúry vrátane vojenských zariadení a prístavov.

O zatknutí, ktoré je ďalším z výsledkov vyšetrovania, informoval na Twitteri poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski.

Ako píše tlačová agentúra Reuters, Poľsko je zhromažďovacím centrom vojenských zásob pre Ukrajinu, a preto je dôležitým terčom ruských špiónov. Poľsko obviňuje Moskvu, že sa ho pokúša destabilizovať.

"Domáca bezpečnostná agentúra zadržala ďalšieho člena špionážnej siete pracujúcej pre ruské tajné služby," uviedol minister Kamiňski v tvíte. "Podozrivý sledoval vojenské zariadenia a námorné prístavy. Rusi mu pravidelne platili," dodal.

Ruské veľvyslanectvo vo Varšave zatiaľ neodpovedalo na e-mailovú žiadosť o vyjadrenie, informoval Reuters.

Vo vojne na Ukrajine zomrelo takmer 50-tisíc ruských mužov. Vyplýva to z prvej nezávislej analýzy ruských obetí, na ktorej spolupracovali dve nezávislé ruské médiá Mediazona a Meduza a dátový vedec z nemeckej univerzity v Tübingene.

Spoľahli sa pritom na štatistický koncept, ktorý sa stal populárnym počas pandémie Covid-19, známy ako nadmerná úmrtnosť. Na základe dedičských záznamov a oficiálnych údajov o úmrtnosti odhadli, o koľko viac mužov mladších ako 50 rokov zomrelo v období od februára 2022 do mája 2023, než je bežné.

Ani Moskva ani Kyjev nezverejňujú včas údaje o vojenských stratách a každá strana sa usiluje nadhodnotiť straty druhej strany.

Napriek týmto problémom Mediazona a ruská služba BBC v spolupráci so sieťou dobrovoľníkov použili príspevky na sociálnych sieťach a fotografie cintorínov v celom Rusku na vytvorenie databázy potvrdených vojnových úmrtí. K 7. júlu identifikovali 27 423 mŕtvych ruských vojakov.

„To sú len vojaci, ktorých poznáme po mene a ich smrť je v každom prípade overená z viacerých zdrojov,“ uviedol redaktor Mediazony Dmitrij Treščanin, ktorý pomáhal dohliadať na vyšetrovanie. „Odhad, ktorý sme urobili s Meduzou, nám umožňuje vidieť 'skryté' úmrtia, úmrtia, ktoré sa ruská vláda s takou posadnutosťou a neúspešne snaží utajiť,“ dodal.

Novinári z Mediazony a Meduzy získali z ruských úradov záznamy o dedičských konaniach. Údaje z Národného dedičského registra obsahovali informácie o viac ako 11 miliónoch ľudí, ktorí zomreli v období od roku 2014 do mája 2023. V roku 2022 pritom otvorili podľa ich analýzy o 25-tisíc viac dedičských konaní pre mužov vo veku 15 až 49 rokov, ako sa očakávalo. Do 27. mája 2023 sa počet týchto nadmerných prípadov vyšplhal na 47-tisíc.

Tento nárast je približne v súlade s májovým odhadom Bieleho domu, podľa ktorého od decembra na Ukrajine zabili viac ako 20-tisíc Rusov, no je nižší ako odhady amerických a britských spravodajských služieb o celkovom počte ruských obetí.

Do týchto počtov podľa agentúry AP nie sú zahrnutí nezvestní Rusi, ktorí nie sú oficiálne uznaní za mŕtvych, ani aj občania Ukrajiny bojujúci v jednotkách samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky.

Kobak priznal, že v analýze pretrvávajú niektoré nejasnosti, najmä v prípade úmrtí starších mužov. Okrem toho je ťažké zistiť, koľko nezvestných ruských vojakov je skutočne mŕtvych. Ani jeden z týchto faktorov však podľa neho pravdepodobne nebude mať veľký vplyv. „Táto neistota sa pohybuje v tisícoch a výsledky sú celkovo vierohodné,“ skonštatoval. (SITA)

Pri ruskom bombardovaní mesta Orichiv zomreli štyria ľudia, ranených je jedenásť. Útok nastal práve v čase, keď sa rozdeľovala humanitárna pomoc, informoval gubernátor oblasti Jurij Malaško.

Malaško povedal, že zabitými sú tri ženy a muž, všetko štyridsiatnici. Dodal, že Rusko podniklo 36 cielených útokov na desať obcí a miest v Záporožskej oblasti.

Cynická obluda: Navštívil nás Volodymyr Zelenskyj. Ostala z toho aj táto fotka a aktualizovaná pripomienka, že podstatou Ruska je čisté, škodiace, fyzicky aj mentálne ubíjajúce zlo a je to tak nielen od minulého februára, ale v podstate od nepamäti.

(SME)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval Slovensku. Na twitteri zverejnil video z piatkovej návštevy, v Bratislave sa stretol s najvyššími ústavnými činiteľmi.

Ukrajinský prezident navštívil Slovensko po druhýkrát, prvý raz od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Na Slovensko pricestoval z Českej republiky, kde absolvoval stretnutie s prezidentom Petrom Pavlom, premiérom Petrom Fialom aj predsedami oboch komôr parlamentu. Minulý týždeň navštívil aj Bulharsko a Turecko.

Ruské ministerstvo obrany zverejnilo videozáznam s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Podľa agentúry Reuters ide o jeho prvé verejné vystúpenie odvtedy, čo sa ruskí žoldnieri vzbúrili proti armádnemu vedeniu a podnikli protestné ťaženie na Moskvu. (ČTK)

Ukrajinská armáda hlási zisky južne od Bachmutu a v okolí Kupianska. Na juhu Ukrajiny pokračuje ofenzíva, intenzívne boje sú v Melitopoli a Berďansku, tvrdí námestníčka ukrajinského ministra obrany Maľarová.

„V bachmutskom sektore je nepriateľ v defenzíve,“ uviedla Maľarová a dodala, že „určitý postup“ ukrajinských jednotiek je i „na južnom krídle“.

Hovorca východného zoskupenia ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj včera v telefonickom rozhovore pre CNN povedal, že Ukrajina stále tlačí na ruské sily v Bachmute. „V Bachmute je iniciatíva na strane našich jednotiek,“ vyjadril sa.

Generálny štáb ukrajinskej armády v nedeľu vo svojej dennej aktualizácii uviedol, že Rusko „sústreďuje svoje hlavné úsilie v smeroch na Lyman, Bachmut, Avdijivku a Marjinku a ťažké boje pokračujú“. Dodal, že za posledný deň došlo v tejto oblasti k 27 bojovým stretom.

V smere na Kupiansk v Charkovskej oblasti sa medzitým ukrajinským jednotkám „podarilo dosiahnuť výrazný pokrok a vyhnať nepriateľa z jeho pozícií“, uviedol pre ukrajinskú televíziu veliteľ roty 92. mechanizovanej brigády Jurij Fedorenko. Kupiansk však podľa neho „zostáva pre nepriateľa prioritou“.

Na juhu Ukrajina podľa Maľar pokračuje v ofenzíve, pričom medzi mestami, kde sú „horúce boje“, menovala Melitopoľ a Berďansk. „Pokračuje proces upevňovania dosiahnutých pozícií,“ skonštatovala. „Naše jednotky vykonávajú vzdušný prieskum, odstraňujú míny a vedú delostreleckú paľbu na identifikované nepriateľské ciele, vykonávajú protibatériové operácie a sú pripravené pokračovať v ofenzívnych akciách,“ priblížila.

O upevňovaní pozícií v rovnakej oblasti informoval aj generálny štáb. „Ukrajinské obranné sily zároveň pokračujú v ofenzívnych operáciách v smeroch na Melitopoľ a Berďansk, upevňujú svoje pozície a vykonávajú protibatériové operácie,“ opísal generálny štáb a dodal, že na juhu Ukrajiny, najmä v smere na Zaporožia a Cherson, ruské sily sústreďujú svoje hlavné úsilie, aby zabránili ukrajinským vojskám v ďalšom postupe. (SITA, CNN)

Švédsky premiér Kristersson bude rokovať s tureckým prezidentom Erdoganom o podpore členstva Švédska v NATO. Turecku sa naposledy nepáčil protest v Štokholme počas ktorého bolo zapálených niekoľko strán Koránu.

Erdogan včera v telefonickom rozhovore americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi povedal, že Švédsko prijatím nového protiteroristického zákona urobilo krok správnym smerom. Protest však neutralizoval pokrok vedúci k členstvu v NATO.

Švédsko na vstup do NATO potrebuje súhlas všetkých členských krajín. Okrem Turecka ho zatiaľ nedostalo ani od Maďarska.

V utorok sa v litovskej metropole Vilnius začína dvojdňový (11. - 12. júla) summit NATO. Jedno z tém má byť aj vstup Švédska do Aliancie. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na pondelok zvolal stretnutie s Erdoganom i Kristerssonom s cieľom vyriešiť rozpory. Šéf NATO uviedol, že Švédsko splnilo svoje záväzky voči Turecku vyplývajúce z dohody z vlaňajšieho summitu NATO v Madride. (TASR)

Ukrajinský prezident nevylúčil rokovania po tom, ako sa ukrajinská armáda dostane ku Krymu. Zelenskyj tiež uviedol, že necíti „žiadny tlak“ zo strany západných spojencov, aby bola ukrajinská protiofenzíva rýchlejšia.

Ukrajinský líder tak reagoval na správu denníka Washington Post o júnovej tajnej návšteve riaditeľa CIA Williama Burnsa na Ukrajine. Zelenskyj pritom podľa ABC News nepoprel správu Washington Post, že počas nedávnej návštevy Burnsa v Kyjive mu ukrajinskí predstavitelia povedali, že cieľom protiofenzívy je priblížiť sa k administratívnej hranici s Krymom a potom prinútiť Vladimira Putina k rokovaniam.

Na otázku, či je to „možné“, Zelenskyj odpovedal: „Je to absolútne jasná rétorika, ktorá dáva zmysel. Vo chvíli, keď Ukrajina dosiahne administratívnu hranicu s dočasne okupovaným ukrajinským polostrovom Krym, je veľmi pravdepodobné, že Putin bude nútený usilovať sa o dialóg s civilizovaným svetom, naproti tomu, ako to bolo pred inváziou, pretože bude oslabený.“

„Dnes je iniciatíva na našej strane. Postupujeme, aj keď nie tak rýchlo (ako by sme chceli). Ale postupujeme,“ skonštatoval. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské delostrelectvo v nedeľu ostreľovalo Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny, oznámila regionálna vojenská správa. V meste zaznamenali jedenásť výbuchov. Obete či poškodenie civilnej infraštruktúry nehlásili.

Ukrajinská armáda koncom júna obyvateľov žijúcich v pohraničí v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny vyzvala, aby odtiaľ odišli. Dôvodom bolo neustále ostreľovanie ruskými silami.

Väčšina Sumskej oblasti bola na začiatku vojny niekoľko týždňov pod ruskou kontrolou. V máji tohto roka vtrhli ozbrojenci podporovaní Ukrajinou zo Sumskej oblasti do susednej Belgorodskej oblasti v Rusku a dostali sa do potýčok s ruskými bezpečnostnými jednotkami. Po krátkom čase sa stiahli späť na územie Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada posilnenie ochrany hraníc s Bieloruskom. Experti nový útok z územia Bieloruska pokladajú za nepravdepodobný. Ukrajinská vláda však Minsk považuje za možné nebezpečenstvo.

Zelenskyj v nedeľu svoj tradičný videopríhovor absolvoval na zámku v historickej časti Lucku, ktorý sa nachádza približne 150 kilometrov od bieloruských hraníc. Za prioritu označil posilnenie hraníc na severe Ukrajiny. Zelenskyj tiež opätovne poďakoval ukrajinským vojakom za úspechy na bojisku.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu na jar 2022 poskytlo Moskve svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. V Bielorusku sú v súčasnosti umiestnené tisíce ruských vojakov, kde sa pripravujú na bojové operácie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Boj o kremeľskú moc: Šojgu má vojakov, nie vplyv. Najväčšou hrozbou pre režim je Navaľnyj Čítajte 

Zelenskyj a poľský prezident Andrzej Duda si v nedeľu v Lucku pripomenuli obete druhej svetovej vojny a obete 80. výročie volynského masakru, pri ktorom ukrajinskí nacionalisti z Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a jej podriadenej tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) zavraždili od februára 1943 do februára 1944 okolo 100-tisíc ľudí, prevažne Poliakov, ale aj príslušníkov ďalších národností. Volyň bola vtedy súčasťou nacistickým Nemeckom okupovaného územia predvojnového Poľska, teraz sa nachádza na severozápade Ukrajiny.

Tieto udalosti napriek úzkym väzbám medzi oboma krajinami, ktoré sa posilnili po ruskej invázii na Ukrajinu, stále vrhajú tieň na ukrajinsko-poľské vzťahy, pripomenula agentúra PAP.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a šéf Bieleho domu Joe Biden absolvujú bilaterálne stretnutie na okraji summitu NATO v Litve. Témou rokovania bude pozícia Ukrajiny vo vzťahu k NATO i dodávka amerických stíhačiek F-16 Turecku.

Erdogan sa v nedeľu prostredníctvom telefónu poďakoval Bidenovi za podporu tureckej požiadavky na nákup amerických stíhačiek F-16 a modernizáciu ďalších tureckých lietadiel. Upozornil však, že nepokladá za správne podmieňovať poskytnutie týchto stíhačiek podporou Turecka pre vstup Švédska do NATO.

Predaj stíhačiek musí schváliť americký Kongres a niektorí jeho členovia sú proti, kým Ankara neschváli aj švédske členstvo v NATO.

Erdogan blokuje kandidatúru Švédska z dôvodu dlhodobého sporu o (z pohľadu Ankary) laxný prístup Štokholmu k údajným kurdským militantom žijúcim v tejto škandinávskej krajine.

Turecký prezident Bidenovi povedal, že Švédsko prijatím nového protiteroristického zákona urobilo krok správnym smerom. Štokholm však podľa tureckej prezidentskej kancelárie tento pokrok neutralizoval povolením nedávneho protestu pred mešitou v Štokholme, počas ktorého bolo zapálených niekoľko strán Koránu, posvätnej knihy moslimov.

Biely dom uviedol, že Biden počas telefonátu opätovne žiadal, aby bolo Švédsko do NATO prijaté čo najskôr. Americký prezident v rozhovore pre stanicu CNN zverejnenom v nedeľu pripomenul, že Turecko sa usiluje zmodernizovať svoje stíhačky F-16. (TASR)