Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj prišiel na návštevu Česka, prijal ho prezident Pavel

Británia bude mať na Ukrajine nového veľvyslanca. Doterajšiu šéfku diplomatickej misie v Kyjeve Melindu Simmonsovú nahradí Martin Harris. Ten dosiaľ počas diplomatickej kariéry pôsobil ako zástupca veľvyslanca v Kyjeve i Moskve.

Simmonsová, ktorá počas ruskej invázie pomohla udržať úzke vzťahy medzi Londýnom a Kyjevom, sa presunie na inú diplomatickú pozíciu. Harris ju má v ukrajinskej metropole nahradiť v septembri po skončení jej štvorročného funkčného obdobia.

"Som rád, že sa vraciam na Ukrajinu, aby som viedol dôležitú prácu nášho veľvyslanectva pri podpore ukrajinskej vlády a ľudí pri obrane svojej krajiny a našich spoločných hodnôt," povedal Harris.

Vzťahy Británie s Ukrajinou podľa jeho slov neboli nikdy silnejšie. "Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné," dodal.

Harris strávil tento rok mesiac v ukrajinskom Ľvove, aby si osviežil ukrajinčinu, ktorú ovláda plynule. V minulosti pôsobil aj ako britský veľvyslanec v Rumunsku. (TASR)

Zelenskyj po stretnutí s Petrom Pavlom hovoril aj o ukrajinskej protiofenzíve. Tvrdí, že je optimistom. "Ofenzíva nie je rýchla, ale ideme dopredu a necúvame ako Rusko, preto to vnímam pozitívne," povedal. (TASR)

Český prezident Petr Pavel nevidí iné riešenie vojny na Ukrajine než ukrajinský úspech. Povedal to po rokovaní so Zelenským. Ak by Rusko uspelo, podľa Pavla by to výrazne otriaslo aj západnou spoločnosťou. Dodal, že Ukrajina môže s českou pomocou aj naďalej počítať. (TASR)

Rumunsko plánuje cvičiť pilotov z Ukrajiny a členských štátov NATO na americké stíhačky F-16. Oznámila to kancelária rumunského prezidenta Klausa Iohannisa. 

Bukurešť plánuje vybudovať nové špeciálne výcvikové stredisko, ktoré bude prevádzkovať spoločne so spojencami zo Severoatlantickej aliancie a výrobcom stíhačiek F-16, uvádza sa vo vyhlásení.

Rumunsko má v súčasnosti 17 stíhačiek F-16, ktoré kúpilo z druhej ruky od Portugalska, a pracuje na rozšírení svojej flotily. Postupne k nim v priebehu troch rokov pribudne ďalších 32 použitých strojov z Nórska.

V máji Rumunsko vyradilo z prevádzky stíhačky MiG vyrobené ešte v časoch Sovietskeho zväzu. (TASR)

Poľské spravodajské služby nemajú nijaký dôkaz o tom, že sa príslušníci Wagnerovej skupiny presunuli do Bieloruska. Vyhlásil to poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski.

Podľa Kamiňského sa zdá, že wagnerovci zostali v Rusku. "Chcem zdôrazniť jednu vec: naše služby zatiaľ nepotvrdili prítomnosť Wagnerovej skupiny v Bielorusku, okrem jej lídra," konštatoval šéf poľského rezortu vnútra.

Zároveň však poukázal na to, že situácia sa môže kedykoľvek zmeniť a Poľsko preto pristúpilo k opatreniam, ktoré majú zabrániť destabilizácii na poľských hraniciach.

"Nepochybne môžu byť títo žoldnieri použití na to, aby zvýšili napätie na našich hraniciach," uviedol Kamiňski s tým, že by sa malo rátať s možnými provokáciami.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Týždeň na Ukrajine: Prigožina upratali do Bieloruska, doma skúša Putin propagandu Čítajte 

"Wagnerova skupina môže byť tiež použitá v operáciách namierených na odvrátenie našej pozornosti od dôležitejších hrozieb, ktoré predstavuje ruský a bieloruský režim," povedal minister.

Zároveň upozornil na to, že príslušníkmi Wagnerovej skupiny sú okrem ruských vojakov aj vrahovia a nebezpeční kriminálnici. Dodal, že Poľsko nikdy nedovolí, aby prišlo na jeho hraniciach k destabilizácii. Poľská vláda pritom minulý týždeň oznámila, že na hranice s Bieloruskom vyšle ďalších 500 policajtov, ktorí sa tam pridajú k 5000 pohraničníkom a 2000 vojakov.

"Je isté, že wagnerovskí žoldnieri neprídu do Bieloruska odpočívať. Budú mať za úlohu vykonať misiu namierenú proti Ukrajine, Litve alebo Poľsku," domnieva sa Kamiňski. (TASR)

Protiofenzíva ukrajinskej armády proti ruským inváznym silám sa "vyvíja podľa plánu". Povedal to vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl  Zalužnyj v telefonáte s predsedom Zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Milleym.

Zalužnyj  napísal, že amerického generála informoval o aktuálnej situácii na bojisku. Hovorili tiež o akútnych potrebách ukrajinskej armády v oblasti zbraní a munície.

Ukrajinská armáda podľa neho pokračuje v ofenzívnych operáciách a iniciatíva je v jej rukách. Zároveň sa poďakoval Milleymu za pokračujúcu podporu Spojených štátov pre Ukrajinu.

Milley minulý týždeň povedal, že ukrajinská protiofenzíva postupuje "pomalšie, než sa očakávalo", čo ho však neprekvapuje. Podľa jeho slov "napreduje stabilne, rozvážne..., cez veľmi komplikované mínové polia a podobne". (TASR)

Gruzínsky veľvyslanec na Ukrajine Zakarašvili musel opustiť Kyjev. Ukrajinské úrady mu nariadili, aby krajinu opustil v reakcii na situáciu ohľadom uväzneného gruzínskeho exprezidenta Michaila Saakašviliho.

Kyjev obviňuje Tbilisi z "mučenia" bývalého prezidenta, ktorý má aj ukrajinské občianstvo a ktorý vo väzení extrémne schudol.

Podľa gruzínskych médií musel Zakarašvili odísť z Kyjeva na základe rozhodnutia ukrajinského prezidenta.  Zelenskyj už v pondelok inštruoval ministerstvo zahraničia, aby kontaktovalo gruzínskeho veľvyslanca a požiadalo ho, aby do 48 hodín opustil Kyjev a vrátil sa do Tbilisi kvôli konzultáciám ohľadom Saakašviliho.

"Opakovane sme vyzývali Tbilisi, aby zastavili toto zaobchádzanie a súhlasili s návratom Saakašviliho na Ukrajinu. Dnes som dal pokyn ministerstvu zahraničia, aby si predvolalo gruzínskeho veľvyslanca na Ukrajine, vyjadrilo mu náš dôrazný protest a vyzvalo ho, aby do 48 hodín opustil Ukrajinu a vrátil sa do svojej metropoly kvôli konzultáciám, "napísal vtedy Zelenskyj.

Prezident tiež v reakcii na zábery neprirodzene vychudnutého Saakašviliho vyzval gruzínske úrady, aby niekdajšiu hlavu štátu vydali na liečenie na Ukrajinu. (ČTK)

Český prezident Pavel privítal na Pražskom hrade prezidenta Ukrajiny Zelenského. Nasledovať bude súkromné rokovanie hláv štátov a tiež spoločné pracovné rokovanie s delegáciami.

USA "aktívne zvažujú" zaslanie kazetovej munície Ukrajine. Uviedol to hovorca Bieleho domu Andrew Bates s tým, že zatiaľ nemajú v tejto súvislosti čo oznámiť.

Podľa dvoch nemenovaných zdrojov agentúry Reuters sa očakáva, že Washington v piatok oznámi nový balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý bude zahŕňať aj kazetovú muníciu pre húfnice s kalibrom 155 milimetrov. Proti tomuto kroku pritom vystupujú ľudskoprávne skupiny.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby kazetovú muníciu prestali používať. Spojené štáty zároveň požiadala, aby ju Ukrajine neposielali. Podľa správy tejto skupiny používa tento druh munície Ukrajina i Rusko.

Zaslanie kazetovej munície Ukrajine si bude vyžadovať výnimku schválenú americkým prezidentom Joeom Bidenom podobnú tej, na základe ktorej USA v roku 2021 poskytli technológiu pre kazetovú muníciu Južnej Kórei.

Balík pomoc v hodnote vyše 500 miliónov dolárov, ktorý USA majú oznámiť v piatok, bude obsahovať aj muníciu pre raketomety HIMARS, bojové vozidlá pechoty Bradley a obrnené transportéry Stryker.

Obsah v poradí 42. balíka pomoci však stále nie je uzatvorený a môže sa zmeniť, uviedli nemenovaní predstavitelia. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj prišiel do Prahy. Jeho vládny špeciál pristál na Letisku Václava Havla. Jeho program v Česku sa začne oficiálnym prijatím na Pražskom hrade, kde bude potom rokovať s prezidentom Petrom Pavlom

Neskôr sa stretne aj s premiérom Petrom Fialom, predsedom Senátu Milošom Vystrčilom a predsedníčkou Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Markétou Adamovou.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa počas návštevy Sofie pohádal s bulharským prezidentom Radevom o vojenskej pomoci Ukrajine. Kritizoval ho za jeho proruský postoj. Referuje o tom web Politico. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj príde večer do Prahy. Potvrdil to na twitteri. Okrem prezidenta Pavla sa stretne aj s premiérom Fialom a predsedami oboch komôr parlamentu. Témou rokovaní bude vojenská podpora Ukrajiny či summit NATO vo Vilniuse.

Kazetová munícia je kontroverzná, nehumánna, no účinná. Rusko ju na Ukrajine už použilo, teraz je možné, že ju Washington poskytne Kyjevu. (SME)

Ruská armáda naďalej zvyšuje svoju prítomnosť v Záporožskej jadrovej elektrárni a opevňuje sa, akoby sa pripravovala na boj. Pre portál Suspiľne to pod podmienkou anonymity povedal jeden zo zamestnancov okupovanej elektrárne.

Ten v nej stále pracuje.

„Na strechách budov, po obvode elektrárne, sú zriadené palebné pozície. Ich práce na opevňovaní stále pokračujú a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by odtiaľ odchádzali,“ povedal zamestnanec. Tvrdí, že predtým neboli Rusi takí aktívni a spočiatku len kopali zákopy, no teraz viac používajú techniku a vyzerá to tak, že sa pripravujú na boj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Podmínovaná nádrž a evakuácia zamestnancov. Ukrajina sa pripravuje aj na jadrovú katastrofu Čítajte 

„Ale možno je to spôsobené aj tým, že nemajú čo robiť. Môžu síce organizovať sabotáže, nikto ich nemôže zastaviť... Ale nevyzerá to na prípravu na sabotáž, pretože sú opevnení ako na boje,“ podotkol zamestnanec elektrárne.

Podľa neho sa však správanie Rusov v komplexe nezmenilo. „Sú v elektrárni, bývajú v technických priestoroch, skladujú tu veľa zbraní, výstroj sa niekedy objaví a potom sa stratí... Je tu mnoho nákladných áut, ale čo je v nich, to nie je známe,“ skonštatoval pracovník Záporožskej jadrovej elektrárne. (SITA)

Rusko je na pokraji občianskej vojny, vyhlásil riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Budanov. Ten hovoril s britským denníkom The Times o svojej analýze správ týkajúcich sa nedávnej ozbrojenej vzbury Wagnerovej skupiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Týždeň na Ukrajine: Prigožina upratali do Bieloruska, doma skúša Putin propagandu Čítajte 

HUR preskúmala aj utajovanú štúdiu ruského ministerstva vnútra, aby bolo možné stanoviť, akú podporu mala vzbura vo verejnosti. Prigožin mal vraj podporu verejnosti v 17 zo 46 ruských oblastí. Ruského prezidenta Vladmira Putina podporovali naopak obyvatelia 21 regiónov. Vo zvyšných oblastiach Ruskej federácie mali obaja približne rovnakú podporu.

"Ruská spoločnosť je rozdelená na dve časti... Situácia naznačuje presne to, čo sme doteraz hovorili – že Ruská federácia je na pokraji občianskej vojny," uviedol Budanov s tým, že rozbuškou konfliktu môže byť aj malá domáca "aférka". (TASR)

Bývalý riaditeľ CIA David Petraeus sa domnieva, že Washington by mal zvýšiť tlak na Rusko. To v súčasnosti čelí množstvu ekonomických a vojenských problémov. Povedal to v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN.

Podľa bývalého šéfa CIA je „Putin vo veľmi ťažkej situácii“ vzhľadom na nedávnu vzburu Wagnerovej skupiny a ekonomické sankcie, takže Spojené štáty podľa neho „musia pokračovať v uťahovaní skrutiek“. Petraeus dodal, že Rusko „prelieva veľa krvi na bojisku“ a tiež utrpí značné straty „v ekonomike a v tyle“. „Nie je všetko také zlé, ako mnohí z nás dúfali. Majú však problémy vzadu,“ povedal.

Petraeus okrem iného pripomenul rast rozpočtového deficitu Ruska, odchod viac ako tisícky veľkých západných spoločností z Ruska vrátane veľkých ropných spoločností, ako aj ukončenie veľkej časti obchodu s Európou. Vážnym problémom Putinovho režimu je podľa Petraeusa aj únik mozgov. „Stratili státisíce svojich najlepších a najbystrejších. Tých, ktorí už nechcú žiť v krajine, ktorá je svetovým vyhnanstvom,“ podotkol Petraeus.

Bývalý riaditeľ CIA vyzval na aktívnejšie protiopatrenia proti obchádzaniu sankcií Ruskom, najmä s cieľom minimalizovať vývoz technológií cez tretie krajiny. „Je to skutočná hra na mačku a myš. Vyžaduje si veľa vytrvalosti a pozornosti k detailom... Musíme sa toho naďalej držať. A som si istý, že sa nám to podarí,“ zakončil Petraeus. (SITA)

Bieloruský prezident Lukašenko odmietol tvrdenia, že je posledným diktátorom v Európe. Šesťdesiatosemročný Lukašenko vládne v Bielorusku od roku 1994.

Keď sa ho reportér agentúry na tlačovej konferencii spýtal, čo si myslí o tom, že je považovaný za posledného európskeho diktátora a či ho neznepokojuje, čo bude po skončení jeho vlády s Bieloruskom,

Lukašenko odpovedal, že ak by bol diktátorom, redaktor by sa za túto otázku musel ospravedlniť.

"Ako poslednému diktátorovi v Európe by ste sa mi mali ospravedlniť. Nie som diktátor. A ak som diktátor, tak potom nie posledný," uviedol Lukašenko. (TASR)

Príjmy Ruska z ropy a zemného plynu klesli za prvých šesť mesiacov tohto roka o takmer polovicu v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2022. Poukázali na to údaje ruského ministerstva financií.

Ministerstvo oznámilo, že za prvý polrok dosiahli príjmy rozpočtu z ropy a plynu 3,38 bilióna rubľov, čo v prepočte predstavuje 34,32 miliardy eur. Oproti prvému polroku minulého roka to znamená pokles o 47 percent.

V samotnom júni dosiahli príjmy štátneho rozpočtu z ropy a plynu 528,6 miliardy rubľov a v porovnaní s júnom 2022 tak klesli o 26 percent.

Dôvodom je pokles cien ropy a dodávok plynu do Európy. S ďalším poklesom počíta ministerstvo aj v júli.

Začiatkom týždňa podpredseda ruskej vlády Alexander Novak oznámil, že Rusko dobrovoľne zníži produkciu a vývoz ropy v auguste o 500 000 barelov (1 barel = 159 litrov) denne.

Pripojilo sa tak k aktivite Saudskej Arábie, ktorá predĺžila redukciu vlastnej produkcie pôvodne plánovanej na júl na ďalší mesiac. Cieľom je práve zvýšenie cien komodity. (TASR)

Rusko je na pokraji občianskej vojny, tvrdí šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov na základe analýzy utajených správ z ruských regiónov v reakcii na vzburu Wagnerovej skupiny.

Budanov uviedol, že rozviedka preskúmala tajnú internú štúdiu ruského ministerstva vnútra, ktorá zisťovala úroveň verejnej podpory vzbury.

Uvádza sa v nej, že počas vzbury mal líder wagnerovcov Prigožin podporu v 17 zo 46 ruských regiónov a prezident Putin v 21 regiónoch.

„Vidíme, že ruská spoločnosť je roztrhaná na dva kusy. Situácia ukazuje presne to, o čom naša služba hovorila: že Rusko sa ocitá na pokraji občianskej vojny. Ak sa niekde spustí malá vlny odporu, tak vnútorný konflikt naberie na intenzite," citoval Budanova britský denník The Times. (Sky News)

Ukrajinský prezident Zelenskyj dnes navštívi Českú republiku, napísala to agentúra AP. Neskôr však túto správu oficiálne stornovala ako nepotvrdenú. (ČTK)

Vstup Švédska do NATO je na dosah, povedal v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Pripomenul najnovší verdikt švédskeho súdu, ktorý uznal muža vinným z pokusu financovať zakázanú Stranu kurdských pracujúcich.

Stoltenberg dodal, že prijatie Švédska do NATO pomôže aj v boji proti medzinárodnému terorizmu.

Súdny verdikt voči Strane kurdských pracujúcich by mohol pomôcť ukončiť turecké veto žiadosti Švédska o vstup do NATO.

Minister spravodlivosti Gunnar Strömmer povedal, že zvažuje, či by podpaľovanie Koránu alebo iných svätých kníh nemalo byť nezákonné, keďže nedávne pálenie Koránu poškodilo bezpečnosť aj vzťahy Švédska s krajinami z moslimského sveta. (The Guardian)

Ruský prezident Putin nemá presné informácie o dianí na fronte, myslí si prezident Ukrajiny Zelenskyj. Predpokladá, že Putin dostáva upravené údaje a potom na základe ich vyhlasuje za ruské územia aj tie, ktoré kontroluje Ukrajina.

"Domnievam sa, že úplne nekontroluje konanie ruskej armády na Ukrajine a preto nechápe, čo sa deje. Niekedy to vidíme jasne. Hovorí o miestach údajne pod ruskou vlajkou, zatiaľ čo my ich plne kontrolujeme. To naznačuje, že nie je úplne a primerane informovaný a dostáva len pozitívne informácie. Nechce počuť zlé veci," povedal Zelenskyj.

Dodal, že najmä starší autokratickí vodcovia nechcú čeliť negatívnym emóciám, ktoré by vyvolal skutočný stav. (Ukrajinská pravda)

Ukrajinský prezident Zelenskyj v piatok pricestuje do Istanbulu, kde sa stretne s tureckým prezidentom Erdoganom. Diskutovať budú o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody a o nachádzajúcom summite NATO v litovskej metropole Vilnius.

Zelenskyj aj Erdogan chcú predĺžiť platnosť dohody, ktorej platnosť sa skončí 17. júla. Táto dohoda Kyjevu garantuje vývoz kukurice a iných obilnín na svetové trhy počas prebiehajúcej vojny s Ruskom.

Podľa analytikov sa bude ukrajinský prezident snažiť presvedčiť svojho tureckého kolegu, aby odobril vstup Švédska do NATO.

Ankara dlhodobo tento krok blokuje pre spor so Štokholmom, v ktorom ho obviňuje z ľahostajného prístupu ku kurdským militantom žijúcim v Švédsku. (TASR)

Ruský prezident Putin využíva na cestovanie po Rusku najmä luxusný opancierovaný vlak v hodnote približne 70 miliónov eur. Vagóny mu poskytujú komfort. Zhotovili ich už počas Putinovho prvého obdobia vo funkcii prezidenta.

Vlak majú na starosti ruské železnice a železníc a desiatky dôstojníkov z Federálnej bezpečnostnej služby.

Putinovi slúži dovedna údajne až 22 vagónov, z ktorých osem vyrobili ešte v sovietskych časoch a zvyšok od roku 2004. Nie všetky vozne sa používajú súčasne. O vlak sa denne starajú desiatky dôstojníkov FSB, ktorí sú zodpovední za ochranu a špeciálnu komunikáciu prezidenta.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Parné kúpele, kozmetický salón aj bar. Putin sa po krajine premáva v luxusnom vlaku Čítajte 

Putin má vo vlaku k dispozícii parné kúpele, posilňovňu, kozmetický salón, bar či kino. Nainštalovali doň i moderné lekárske vybavenie.

Spomenutý kozmetický salón i ďalšie miesta vo vlaku sú údajne chránené pred odpočúvaním pomocou nainštalovaných hardvérových zariadení, ktoré zabraňujú úniku akustických informácií.

Ukrajina a Bulharsko sa dohodli na aktívnejšej spolupráci v obrane, uviedol ukrajinský prezident v Sofii po rokovaní s bulharskými predstaviteľmi. Zelenského pozvala na návštevu nová prozápadná bulharská vláda.

"Rokovali sme o vojenskej pomoci, ktorú Bulharsko poskytuje našej krajine. Počítame s pokračovaním spolupráce, ktorá už zachránila veľa životov," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii.

Bulharsko tiež vyzval, aby sa podieľalo na obnove jeho krajiny. Na telegrame medzitým informoval o stretnutí s premiérom Denkovom. "Hlavnou témou našich rozhovorov je samozrejme bezpečnosť našich krajín a celej našej Európy, podpora obrany a obranná spolupráca. Základnou prioritou je energia," napísal.

Podľa serveru Ukrajinska pravda Zelenskyj priletel do Sofie bulharským vládnym špeciálom z moldavskej metropoly Kišinev. Moldavsko susedí s juhozápadnou časťou Ukrajiny. (SME, ČTK)

Z ruského zajatia sa vrátilo ďalších 45 ukrajinských vojakov a dvaja civilisti. Bojovali o priemyselný komplex Azovstaľ v Mariupoli, oznámil Andrij Jermak z kancelárie ukrajinského prezidenta s tým, že viacerí vojaci majú zranenia.

"Podarilo sa nám priviesť domov 45 vojakov z ukrajinských ozbrojených síl, národné gardy, pohraničné stráže a dvoch civilistov," uviedol Jermak.

"Sú medzi nimi dvaja dôstojníci, 41 vojakov a seržantov, civilný zamestnanec Azovstaľu a člen dobrovoľníckej jednotky z Chersonu," dodal.

Prepustení bojovali v Mariupoli aj na ďalších miestach na frontovej línii. "Každý z nich je hrdina," doplnil Jermak.

Podľa ukrajinského ombudsmana Dmytra Lubinca ide už 47. výmenu väzňov od začiatku vojny. Väčšina prepustených mala "vážne zranenia" a podstúpia rehabilitáciu.

Celkovo sa už v rámci výmen dostalo na slobodu 2 576 Ukrajincov.

V ďalšom príspevku na telegrame Jermak informoval tiež o tom, že sa z Ruska na Ukrajinu podarilo navrátiť dve deti vo veku šesť a desať rokov. Či išlo o predtým spomínaných civilistov, nebolo jasné.

Matku detí, armádnu zdravotníčku, prepustili v rámci výmeny už v októbri minulého roka.

Počet obetí ruského raketového útoku na obytnú časť Ľvova sa zvýšil na päť. Zranenia utrpelo 36 osôb, sedem osôb sa podarilo vyslobodiť z trosiek, oznámila Štátna zdravotnícka služba, zásah naďalej prebieha.

Nemáme schopnosti a ani záujem o sledovanie Jevgenija Prigožina, povedal hovorca Kremľa Peskov. Oznámil, že sa chystajú ďalšie rokovania prezidentov Putina a Lukašenka, no nespresnil, či budú diskutovať aj o Wagnerovej skupine.

Peskov potvrdil, že Prigožinovo presídlenie do Bieloruska, o ktorom sa hovorilo ako o súčasti dohody pri ukončení vzbury wagnerovcov, bolo jednou z podmienok, na ktorých sa dohodli Putin a Lukašenko. (SITA)

Ukrajina potvrdila, že v okupovanej Makijvke pri Donecku bol zničený veľký muničný sklad, v ktorom boli delostrelecké granáty a rakety pre protilietadlový raketový systém BM-21 Grad, oznámila námestníčka ministra obrany Hanna Maľarová.

„Ozbrojené sily každý deň nachádzajú a ničia sklady a logistické centrá okupantov. Len za posledný deň bolo len v smere na Tavrijsk zničených šesť muničných skladov,“ oznámila Maľarová.

Podľa námestníčky ide o reakcie ukrajinskej armády na útoky Rusov. Vysvetlila, že logistické ciele sú v modernej vojne kľúčové a nedostatok munície a paliva sa skôr či neskôr stane nepriateľovi osudným.

Rusko uzatvára od októbra fínsky konzulát v Petrohrade a vyhostí deväť diplomatov. Má ísť o odvetu za to, že Fínsko pred oznámilo vyhostenie deviatich diplomatov z veľvyslanectva v Helsinkách, podozrivých z práce pre ruské tajné služby. (TASR)

Každá raketa, ktorá zasiahne bytový dom na Ukrajine, vyvoláva dve otázky. Kedy už nastane správny čas na dodanie rakiet dlhého doletu a stíhačiek, ktoré môžu zachrániť životy Ukrajincov?, odkázal Mychajlo Podoľak, poradca ukrajinského prezidenta.

Je potrebné naďalej tvrdošijne predstierať, že nemôžeme dopustiť pád Putinovho režimu, ktorý nenávidí ľudí, pretože nevieme, čo ďalej s Ruskom a bojíme sa chaosu, zatiaľ čo rakety naďalej systematicky zabíjajú ľudí? Alebo je to jedno, pretože rakety aj tak nedoletia ďalej ako do Kyjeva, Odesy a Ľvova?, napísal Podoľak v reakcii na útok vo Ľvove na západe Ukrajiny, pri ktorom zahynuli minimálne štyria civilisti.

Riziko ruského teroristického útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň pomaly klesá, vyhlásil šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Predtým varoval občanov pred možnosťou sabotáže, keď okupanti zamínovali chladiaci systém.

Z dôvodov, ktoré odmietol zverejniť, uviedol, že táto hrozba sa nateraz zmenšuje, aj keď prezident Zelenskyj povedal, že okupačné sily nastražili výbušniny na streche jadrovej elektrárne.

„Robíme akcie a myslím si, že nebezpečenstvo umelej technogénnej katastrofy klesá,“ povedal.

V súvislosti s Budanovom nedávno Rusi hovorili o jeho smrti. Kremeľ bol natoľko presvedčený, že Budanova koncom mája zabili pri útoku bezpilotného lietadla na jeho veliteľstvo, že sa dokonca ruský prezident Putin pochválil „presnosťou“ útoku.

Budanov vraví, že tieto správy z Ruska vníma ako kompliment. „Dáva mi to spätnú väzbu, že som vo svojej práci na správnej ceste. Je to ako medaila,“ skonštatoval Budanov, ktorý taktiež vyslovil presvedčenie, že Rusko je zrelé na občiansku vojnu. (SITA)

Kyjev sa snaží do konfliktu na Ukrajine zatiahnuť čo najviac krajín, reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na návštevu ukrajinského prezidenta Zelenského v Bulharsku. Dodal, že Rusko bude kontaktovať bulharskú vládu. (TASR)

Bielorusko predbežne vytýčilo možné ciele útokov jadrových zbraní v súvislosti s prípadnou agresiou zo strany Západu, vyhlásil Lukašenko, ktorý zdôraznil, že nemá v úmysle jadrové zbrane použiť.

"Verím, že nikto nebude ochotný bojovať s krajinou, ktorá má tieto zbrane. Sú to zbrane na odstrašenie," povedal bieloruský diktátor. (TASR)

Počas nočného ostreľovania bolo vo Ľvove najmenej 10 uzavretých krytov. Polícia začala trestné stíhanie. "Vinníkov treba postaviť pred súd," povedal minister vnútra Ukrajiny Ihor Klymenko.

Vláda spolu s predstaviteľmi bezpečnostných a obranných síl rokovala o reforme bezpečnosti a obrany s názvom "Ukrajinský štít“. Rokovalo sa o vytvorení siete kvalitných krytov, zabezpečenia verejného priestoru a odmínovaní ukrajinských území, informoval ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. (Hromadske)

Uniknuté fotografie z Prigožinovho osobného albumu ukazujú šéfa Wagnerovej skupiny v bizarných prestrojeniach. Fotografie unikli po razii ruskej bezpečnostnej služby v priestoroch Prigožinovej rezidencie v Petrohrade.

Prokremeľské médiá uverejnili niekoľko fotografií, na ktorých je vidieť stojan s parochňami a niekoľko falošných pasov.

Ruské útoky sa za posledný deň zamerali na 10 oblastí, pričom zahynuli najmenej šiesti civilisti a ďalších najmenej 53 utrpelo zranenia. Najmenej dvaja ľudia zahynuli a desať utrpelo zranenia pri ostreľovaní Chersonskej oblasti.

Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin spresnil, že počas stredy zaznamenali dovedna 84 ruských delostreleckých útokov. Ich cieľmi boli aj oblasti obývané civilistami. Na Cherson bolo vypálených 38 striel.

Podľa údajov generálneho štábu ukrajinskej armády sa hlavné útoky ruských jednotiek naďalej sústreďujú v smeroch na Lyman, Bachmut, Avdijivku a Marijinku. K náletom došlo aj v Sumskej a Charkovskej oblasti.

Pri Bachmute v Doneckej oblasti sa ukrajinským jednotkám podarilo ruské útoky úspešne odraziť. Ukrajinská armáda súčasne pokračovala vo svojej protiofenzíve južne a severne od Bachmutu, kde si upevňovala pozície.

V Záporožskej a Chersonskej oblasti sa ruské sily pokúšali zastaviť postup ukrajinských vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb. Terčom delostreleckých útokov sa stalo viac než 40 obcí. Ukrajinské sily si opätovne získané pozície udržali.

Ukrajinský prezident pricestoval na oficiálnu jednodňovú návštevu Bulharska. Príchod Zelenského do Sofie potvrdila bulharská vláda. Bulharsko je významným výrobcom munície a v poslednom období otvorene podporuje Kyjev.

Zelenskyj má rokovať s bulharským premiérom Denkovom a prezidentom Radevom o podpore obrany, euroatlantickej integrácii Ukrajiny, summite NATO, bezpečnostných zárukách aj o podmienkach mieru.

Ukrajinského prezidenta do Sofie pozvala nová prozápadná bulharská vláda. Koaličný kabinet sa ujal funkcie 6. júna po niekoľkých rokoch patovej situácie a opakovaných parlamentných voľbách. Zároveň prisľúbil poskytnúť Ukrajine viac pomoci než predchádzajúca prechodná vláda.

Počet obetí ruského raketového útoku na obytnú budovu pravdepodobne vzrastie, keďže záchranárom zostáva ešte odpratávanie množstva trosiek, upozornil gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj.

Gubernátor oznámil, že nastal "najničivejší útok na civilné obyvateľstvo v regióne Ľvova od začiatku totálnej vojny". Zásah poškodil viac ako 30 domov a zhruba 250 bytov.

Explózia vyradila elektrickú rozvodňu a bez prúdu sa ocitlo 150 odberateľov.

Kozytskyi uviedol aj niektoré podrobnosti o niektorých z doterajších štyroch obetí. Najmladšou bola 25-ročná žena. Zahynula aj 95-ročná pani, ktorá zažila druhú svetovú vojnu.

Rusko do vojny proti Ukrajine nasadzuje jednotky z rôznych ďalších častí krajiny, čo môže vyústiť do bezpečnostných rizík, domnievajú sa britské tajné služby.

"Vojenské spolky, ktoré sú zvolávané z celého Ruska, nesú v súčasnosti hlavné bremeno protiofenzívy Ukrajiny," uviedlo britské ministerstvo obrany v pravidelnom vyhlásení k priebehu vojny na Ukrajine s odvolaním sa na poznatky britských tajných služieb.

"Spôsob, akým Rusko akceptuje riziká v Eurázii, preukazuje, ako vojna (na Ukrajine) rozvrátila etablovanú národnú stratégiu Ruska," dodalo ministerstvo.

V juhoukrajinskej Záporožskej oblasti bránila opevnený front 58. divízia ruskej armády, ktorá za normálnych okolnosti zabezpečuje kaukazský región, uvádza britský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter.

Pri obci Velyka Novosilka vo východoukrajinskej Doneckej oblasti bránila front piata divízia ruskej armády spolu s námornou pechotou, ktorá pôsobí v 7 000 kilometrov vzdialenej oblasti ako rovnováha síl s Čínou.

Obranu v okolí Bachmutu v súčasnosti zabezpečujú výsadkové jednotky, ktoré sú za normálnych okolností rozmiestnené na západe Ruska a môžu byť nasadené ako sily rýchlej reakcie v prípade napätia so Severoatlantickou alianciou.

Približne polovica nemeckej populácie podporuje stálu vojenskú prítomnosť Nemecka v Litve. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky zverejnili krátko pred júlovým summitom NATO v litovskej metropole Vilnius.

Prieskum uskutočnil inštitút YouGov v mene DPA. Jeho výsledky preukázali, že 49 percent opýtaných podporuje nasadenie 4 000 vojakov Bundeswehru na obranu východného krídla NATO v tejto pobaltskej republike.

Približne jedna tretina (31 percent respondentov) plán nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa odmieta, kým 20 percent odpovedalo "neviem" alebo sa k otázke nevyjadrilo.

Podpora stálej vojenskej prítomnosti v Litve je najvyššia (až 68 percent) medzi stúpencami nemeckých Zelených. Nasleduje 56 percent podporovateľov sociálnych demokratov spolkového kancelára Olafa Scholza.

Naopak najnižšiu podporu má tento plán medzi prívržencami krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD); z nich sa proti nemu vyslovilo až 60 percent.

Približne 53 percent opýtaných sa vyslovilo za to, aby vojaci nemeckého Bundeswehru pomohli Litve v prípade, ak by ju napadlo Rusko.

Doposiaľ mal Bundeswehr v Litve len malú veliteľskú prítomnosť. Väčší počet vojakov pripravených na nasadenie bolo na území Nemecka, spresňuje DPA.

Na najnovšom prieskume, ktorý sa uskutočnil v priebehu minulého týždňa, sa zúčastnilo viac než 2 100 ľudí. (TASR)

V súčasnosti prebiehajú ťažké boje pri Kliščiivke, zhruba desať kilometrov južne od centra Bachmutu, povedal Serhij Čerevaty, zástupca veliteľa východných síl ukrajinskej armády.

"V smere na Bachmut si naše sily naďalej udržiavajú iniciatívu, vykonávajú útočné akcie, vytláčajú nepriateľa z južných a severných okrajov. Prebiehajú tam prudké boje, podrobnosti zatiaľ nemôžeme prezradiť. Ale podľa toho, aká panika sa šíri na účtoch v nepriateľských telegramových skupinách, si myslím, že meno Kliščivka bude pre nich veľmi symbolické,“ povedal Čerevaty.

Okupanti obsadili Kliščiivku na konci roku 2022 a vybudovali v nej opevnenia. (Radio Sloboda)

Z trosiek obytnej budovy v Ľvove po ruskom raketovom útoku vyslobodili sedem ľudí. Zranenia utrpelo 37 osôb a 64 evakuovali, oznámila Štátna pohotovostná služba Ukrajiny. Obete sú štyri.

"Záchranári spolu s komunálnymi službami a políciou odstránili z prístupových ciest 14 áut. Na mieste incidentu sa poskytuje aj psychologická pomoc,“ uvádza sa v správe.

Únik radiácie zo Záporožskej atómovej elektrárne by neznamenal pre obyvateľstvo také nebezpečenstvo ako pri haváriách v Černobyli a Fukušime, oznámila Americká jadrová spoločnosť.

Vo vyhlásení experti agentúry uviedli, že nedokážu predvídať situáciu, ktorá by spôsobila únik radiácie.

Uviedla ale, že ak by došlo k akémukoľvek narušeniu reaktorov, či už úmyselne alebo náhodne, úniky škodlivého žiarenia by zasiahli pravdepodobne iba bezprostredné okolie a nemali by sa výrazne rozšíriť mimo zariadenia.

"V tomto ohľade je akékoľvek porovnanie medzi Záporožím a Černobyľom alebo Fukušimou nepresné a zavádzajúce," uvádza sa v správe.

Na záver žiadajú okamžitý a úplný prístup do elektrárne medzinárodným expertom. (Sky News)

Líder wagnerovcov Prigožin nie je na území Bieloruska, povedal na stretnutí s novinármi bieloruský vodca Lukašenko. Strojca nedávnej krátkej vzbury by podľa neho mohol byť v Petrohrade alebo v Moskve.

"Pokiaľ ide o Jevgenija Prigožina, ten je v Petrohrade," povedal podľa štátnej bieloruskej agentúry Belta. "Kde je dnes ráno? Možno išiel ráno do Moskvy..." doplnil.

V ostatných týždňoch sa špekuluje o tom, kde by sa Prigožin mohol nachádzať, keďže od vzbury ho nebolo vidno na verejnosti.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Šéf wagnerovcov Prigožin je podľa Lukašenka v Rusku Čítajte 

Lukašenko sa vyjadril aj na margo celej Wagnerovej skupiny, pre ktorú ponuka na usadenie sa v Bielorusku podľa neho stále platí. „Podľa mojich informácií z rána bojovníci Wagnerovej súkromnej vojenskej spoločnosti sú v ich táboroch. V stálych táboroch, kde sú od ich stiahnutia sa z frontu na zotavenie sa,“ povedal bieloruský diktátor.

Lukašenko zároveň uviedol, že sa neobáva, že by sa wagnerovci obrátili proti Bielorusku. Namiesto toho by ich podľa jeho slov mohli použiť na obranu krajiny. (Sky News, SITA)

Personálne straty okupantov vzrástli o 600 vojakov na zhruba 232 300, oznámilo ukrajinské velenie. Ruská armáda stratila aj 15 bojových obrnených vozidiel, 22 delostreleckých, deväť protivzdušných a jeden raketový systém a 21 dronov.

Ako vyzerá Ukrajina takmer 500 dní od vpádu ruských vojsk? Osudy Ukrajincov sú rôzne. „Bol som posledný človek, ktorý videl Mriju,“ ukazuje fotky na mobile tridsiatnik Oleh. V ruskom zajatí strávil 55 dní.  (Korzár)

Muž zomrel po tom, čo v budove súdu v Kyjeve odpálil výbušné zariadenie. Dvaja policajti utrpeli zranenia.

Podozrivý Ihor Humeňuk odpálil výbušné zariadenie v budove súdu v Ševčenkivskom rajóne, keď sa pokúsil utiecť, informoval minister vnútra Ihor Klymenko. Bezprostredne nebolo známe, ako sa k výbušninám dostal a ako ich dokázal priniesť na súd.

Dvaja zranení policajti patria k špeciálnej jednotke.

Humeňuk bol osem rokov vo väzbe pre obvinenia z toho, že počas demonštrácie pred parlamentom v roku 2015 hodil granát a zabili troch členov národnej gardy a zranil viac ako 140 ľudí.

Ruské sily používajú chemické zbrane, vyhlásil hovorca ukrajinských síl. Dmytraškivskyj povedal, že po útoku pri Bachmute vykazovali vojaci symptómy ako nevoľnosť, vracanie a v niekoľkých prípadoch mali i stratu vedomia.

Informuje o tom web Kyiv Post s tým, že tieto tvrdenia zatiaľ nie sú nezávisle overené.

„Počas delostreleckého ostreľovania používajú chemikáliu nazývanú lewisit,“ vyjadril sa Dmytraškivskyj na sociálnych sieťach. Odborníci na chemický boj podľa neho stále vyhodnocujú dôkazy a identifikácia lewisitu je predbežná. Lewisit je pľuzgierotvorná a dráždivá látka, po prvý raz ho v boji použili počas prvej svetovej vojny.

Nemenovaný člen ukrajinských záložných síl sa pre Kyjiv Post vyjadril, že ho neprekvapuje údajný chemický útok. Od začiatku vojny na Ukrajine tímy ukrajinskej armády na obranu proti chemickým zbraniam neustále cvičia a ozbrojené sily vždy považovali ruský chemický útok za reálnu možnosť, dodal.

Správy o možnom použití chemických zbraní vo vojne sa občas objavujú. Zatiaľ však bez nezávislého potvrdenia. (SITA)

Zelenskyj prisľúbil "hmatateľnú odpoveď" na raketový útok na obytný dom v Ľvove. Na záberoch z dronu, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach, vidieť zničené tretie a štvrté poschodia bytovky.

"Nanešťastie, došlo k zraneniam a obetiam na životoch... Definitívne príde odpoveď nepriateľovi. Hmatateľná odpoveď," dodal ukrajinský prezident.

Starosta Ľvova Andrij Sadovyj dodal, že útok zničil zhruba 60 bytov a 50 vozidiel. Záchranné zložky prehľadávali trosky budovy v snahe nájsť uviaznutých preživších.

Sadovyj v príhovore obyvateľom uviedol, že to bol najrozsiahlejší útok na civilnú infraštruktúru Ľvova od začiatku ruskej invázie na Ukrajine.

Počet obetí raketových útokov na Ľvov sa zvýšil na štyri, potvrdil starosta Andrij Sadovyj. Záchranári pokračujú v prehľadávaní trosiek bytového domu. Útok zničil horné dve poschodia dvoch častí budovy. Deväť ľudí utrpelo zranenia. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj chcel protiofenzívu začať oveľa skôr, aby Rusko nemalo toľko času sa na prípravu. Ukrajina podľa neho ale dlho nemala potrebné zbrane. Zelenskyj to povedal v rozhovore s televíziou CNN.

"Chcel som, aby sa naša protiofenzíva uskutočnila oveľa skôr, pretože všetci chápali, že ak sa protiofenzíva rozvinie neskôr, bude zamínovaná väčšia časť nášho územia. Dávame tak nepriateľovi čas a možnosť umiestniť ďalšie míny a pripraviť si obranné línie, "uviedol Zelenskyj.

Svoje presvedčenie dal podľa svojich slov najavo USA aj európskym spojencom, od ktorých chcel zbrane a materiál potrebné na začatie protiútoku s cieľom oslobodiť obsadené časti Ukrajiny. Vychádzal z toho, že čím neskôr protiofenzíva začne, tým bude pomalšia.

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že v niektorých častiach krajiny jeho armáda na útoky vôbec nemôže pomýšľať, pretože nemá potrebné zbrane. Na ďalšie dodávky zbraní aj preto v rozhovore znovu apeloval.

Ukrajinskí činitelia dali opakovane najavo, že protiútok síce už začal, ale jeho hlavná fáza ešte len príde. (ČTK)

Rusko zaútočilo na západoukrajinský Ľvov, zomreli traja ľudia, uviedol starosta mesta Andrij Sadovyj. Trosky rakety zasiahli obytnú budovu, v ktorej je poškodených približne 60 bytov. Zničených je tiež okolo 50 áut.

Sadovyj na telegrame najprv informoval o štyroch zranených, neskôr sa ich počet podľa agentúry Reuters zvýšil na osem. Či medzi nimi boli aj traja ľudia, ktorí zomreli, nie je zatiaľ jasné.

Agentúra Ukrinform nálet, pri ktorom bola nasadená protivzdušná obrana, označuje za rozsiahly a píše o prerušení dodávok elektriny a mobilného spojenia. Poškodené bolo aj zariadenie kritickej infraštruktúry. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj označil budúcotýžňový summit NATO vo Vilniuse za rozhodujúci pre budúcu bezpečnosť Európy. Kyjev sa už celé mesiace usiluje dosiahnuť pripojenie Ukrajiny k NATO. Summit sa koná v dňoch 11. a 12. júla.

"Zostáva týždeň do kľúčovej chvíle pre našu spoločnú bezpečnosť v Európe," povedal Zelenskyj vo videopríhovore.

"Spolupracujeme s našimi partnermi najviac, ako sa len dá, aby naša spoločná bezpečnosť vo Vilniuse zvíťazila," pokračoval Zelenskyj. To, či sa Kyjev k NATO pripojí, však podľa jeho slov závisí od západných partnerov Ukrajiny.

Do Británie v auguste prídu na výcvik prví ukrajinskí piloti stíhačiek. Informoval o tom denník Ukrajinska pravda, ktorý sa odvoláva na námestníka britského ministra obrany Jamesa Heappeyho. Základný výcvikový program podľa neho začne 20 pilotov.

Británia bola prvou krajinou, ktorá oznámila, že vycvičí ukrajinských pilotov, aby dokázali lietať na stíhačkách pochádzajúcich zo západoeurópskych krajín. Úvodné kolo výcviku bude na zemi, v nadväznosti na to budú môcť ukrajinskí piloti absolvovať špecializovaný výcvik pre ovládanie amerických stíhačiek F-16.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal už na začiatku júna uviedol, že prví piloti pre výcvik v Spojenom kráľovstve boli vybraní. Na stretnutí s britským ministrom zahraničia vtedy Šmyhal ocenil, že Británia prišla s iniciatívou vytvoriť spolu s Holandskom koalíciu európskych štátov, ktoré budú spolupracovať na dodaní stíhačiek F-16 na Ukrajinu a na zodpovedajúcom výcviku ukrajinských pilotov.

Mnohé európske krajiny dali v poslednom čase najavo ochotu pomôcť Kyjevu k získaniu týchto lietadiel, alebo naznačili, že by ich mohli samy dodať. Konkrétne sľuby ohľadom dodávok však ešte nie sú. Británia stíhačky F-16 vo svojej výzbroji nemá.

Server Politico nedávno napísal, že by Ukrajina mohla prvé stíhačky získať na začiatku roka 2024. Ktoré krajiny by ich mohli dodať, zostáva nejasné. Špekuluje sa však práve o Holandsku a Dánsku. Dánsky minister obrany koncom júna oznámil, že v jeho krajine už tiež začal výcvik ukrajinských pilotov. (ČTK)

Pri ruskom útoku v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny zahynul jeden človek. Najmenej traja ďalší ľudia utrpeli zranenia. Útok na jednu z dedín sa podľa úradov odohral okolo 19. hodiny miestneho času.

S odvolaním sa na miestnu prokuratúru o tom informoval denník Ukrajinska pravda.

"V dôsledku útoku utrpel jeden muž zranenia nezlučiteľné s životom. Najmenej traja ďalší civilisti boli zranení od šrapnelov," doplnila prokuratúra. (ČTK)