Kyjev rokuje s európskymi zbrojovkami o výrobe na Ukrajine (SME Minúta)

Nemecká armáda má po období úsporných opatrení a vojenskej pomoci Ukrajine značný nedostatok delostreleckej munície. "Aktuálny stav výbušných granátov kalibru 155 mm predstavuje približne 20-tisíc kusov," citoval denník Der Spiegel z neverejných dokumentov ministerstva financií. (TASR)

Americký výrobca stíhačiek F-16 Lockheed Martin sa ponúkol, že v prípade dodávok strojov na Ukrajinu poskytne ukrajinským pilotom výcvik v ich ovládaní a údržbe, píše denník Financial Times. Viacerí spojenci dali najavo ochotu sprostredkovať Kyjevu ich dodávky.

"Sme v pohotovosti, pripravení reagovať nielen na potrebu konštrukcie nových F-16, ale aj na potrebu akýchkoľvek úprav F-16 či výcviku, vybavenia alebo systému," povedal britskému denníku prevádzkový riaditeľ firmy Frank St. John. Zároveň však zdôraznil, že akékoľvek rozhodnutie v tomto ohľade bude musieť byť výsledkom diskusií medzi Ukrajinou a USA alebo jej inými západnými spojencami.

St. John tiež denníku oznámil, že v minulosti spoločnosť poskytla pomoc s výcvikom viac ako 16 krajinám. Prípadný tréning ukrajinských pilotov by sa odohral v tretej krajine, poznamenal Financial Times.

Ukrajinské sily už používajú iné zbrane vyrábané firmou Lockheed Martin, vrátane protitankových striel Javelin či rakiet GMLRS. Ukrajinci si podľa St. Johna používanie týchto systémov veľmi rýchlo osvojili a používajú ich s vysokou efektivitou. Z toho prevádzkový riaditeľ firmy usudzuje, že by veľmi rýchlo zvládli tiež ovládanie stíhačiek F-16.

Prípadné dodávky stíhačiek na Ukrajinu treťou krajinou musia povoliť USA, ktoré ich samy pravdepodobne napadnutej krajine neposkytnú. Washington ale už skôr podľa listu signalizoval, že vyslanie strojov F-16 na Ukrajinu prípadne povolí. Ukrajina o stíhačky žiada už mesiace. (ČTK)

Írsko sa podľa prezidenta Michaela Higginsa zahráva s ohňom, keď otvára tému vojenskej neutrality a vstupu do NATO. Hlava štátu obvinila vládu z nebezpečného odklonu od základov írskej zahraničnej politiky a risku "pochovania" Írska v agendách iných národov.

Vyjadrenie prezidenta odznelo v nedeľňajšom rozhovore pre noviny Business Post a poukazuje na vládou sponzorované fórum o medzinárodnej bezpečnosti, kde sa bude diskutovať o neutralite Írska. Vyvoláva to tiež otázky o úlohe írskeho prezidenta, ktorý zastáva prevažne ceremoniálnu funkciu.

Príchod ukrajinských utečencov, nájazdy ruských lodí, ktoré sú podozrivé z mapovania podmorských káblov, ako aj útok podozrivých ruských gangov na írske zdravotníctvo v roku 2021 vyvolali otázky o bezpečnostných opatreniach ostrovnej krajiny.

Hoci sa Írsko pridalo k mierovým misiám OSN, vyhýba sa vojenským alianciám a v porovnaní s inými krajinami len málo investovalo do obrany. Kritici mu vyčítajú, že šetrí peniaze a nárokuje si morálne výhody, ukrývajúc sa pod dáždnikom NATO. Podpredseda írskej vlády Micheál Martin uviedol, že vláda nemá v úmysle vzdať sa vojenskej neutrality, ale že fórum preskúma vývoj bezpečnostných potrieb.

Strach z ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine viedli dovtedy neutrálne Fínsko k členstvu v NATO, ktorým sa stalo v apríli. Susedné Švédsko tiež upustilo od desaťročia trvajúcej neangažovanosti, ale jeho vstup do NATO zatiaľ neschválili Turecko a Maďarsko. (TASR)

Kyjev rokuje so zbrojovkami z Nemecka, Talianska, Francúzska a východnej Európy o výrobe zbraní na Ukrajine, uviedol námestník ministra pre strategický priemysel Serhij Bojev na medzinárodnom aerosalóne na letisku Le Bourget pri Paríži.

"Vedieme s nimi veľmi podrobné diskusie. A sme si istí, že v priebehu niekoľkých mesiacov podpíšeme kontrakty," povedal Bojev. Podporou výroby na Ukrajine by Kyjev mohol efektívnejšie uspokojiť vlastný dopyt po zbraniach a zabezpečiť rozvoj zbrojárskeho priemyslu v krajine, píše Reuters.

"Budúce odstrašenie agresie bude vyžadovať silný zbrojársky priemysel na Ukrajine, silné ukrajinské ozbrojené zložky," uviedol Bojev. "Preto považujeme za také dôležité, aby na Ukrajinu mierili medzinárodní partneri, spúšťali výrobné aktivity a vytvárali z Ukrajiny súčasť bezpečnostného systému slobodného sveta," dodal.

Bojev sa snažil zaujať najmä výrobcov dronov, a to od veľkých medzinárodných zbrojoviek po malých dodávateľov. Nespresnil však, s ktorými podnikmi rokoval. Turecký výrobca dronov Baykar krátko pred vlaňajším začiatkom ruského útoku na Ukrajinu oznámil, že plánuje na Ukrajine postaviť fabriku. Koncom minulého roka firma uviedla, že výstavbu fabriky stále plánuje dokončiť v priebehu dvoch rokov.

Drony v terajšom konflikte na Ukrajine vo veľkej miere používajú obe strany. Podľa Bojeva by výroba dronov na Ukrajine mohla byť účinnou cestou k využitiu skúseností krajiny s touto technikou a k tvorbe pracovných miest v západnej a strednej časti krajiny. (ČTK)

Rusko zrejme presúva zdroje z iných časti Ukrajiny do oblasti Záporožia. Ukrajinský starosta Melitopoľa Ivan Fedorov informoval o tomto presune z oblasti Novej Kachovky a Kachovky v Chersonskej oblasti na záporožský front.

Britské ministerstvo obrany vo svojom pondelkovom spravodajskom hodnotení tiež uviedlo, že je „vysoko pravdepodobné“, že Rusko začalo v priebehu posledných desiatich dní presúvať „prvky svojej Dniprovskej skupiny síl z východného brehu rieky Dnipro, aby posilnilo sektory Zaporožia a Bachmutu“.

„To sa potenciálne týka niekoľko tisíc vojakov 49. armády, vrátane jej 34. samostatnej motorizovanej brigády, ako aj jednotiek vzdušných výsadkových síl a námornej pechoty,“ uviedlo britské ministerstvo a dodalo, že dôvodom je pravdepodobne „presvedčenie Ruska, že veľký ukrajinský útok cez Dnipro je teraz po zničení Kachovskej priehrady a následných záplavách menej pravdepodobný“.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľar konštatovala, že situácia vo východných častiach Doneckej a Charkovskej oblasti zostáva zložitá, pretože Rusko sťahuje svoje sily do útoku na Lyman a Kupiansk, no ukrajinské sily Rusom nedovoľujú postupovať.

„Nepriateľ sa nevzdal svojich plánov dosiahnuť hranice Doneckej a Luhanskej oblasti. Na východe sústredili značný počet svojich jednotiek vrátane leteckých útočných jednotiek,“ priblížila.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že dosiahli obmedzené pokroky v niektorých častiach Donecka, vrátane okolia Avdijivky, na ktorú útočia ruské a Ruskom podporované skupiny od začiatku invázie.

Niektorí analytici vnímajú spomalenie ukrajinských ofenzívnych operácií na juhu, zatiaľ čo v rôznych častiach dlhej frontovej línie sú ťažké boje.

„Ukrajinské sily možno dočasne pozastavujú protiofenzívne operácie, aby prehodnotili svoju taktiku pre budúce operácie,“ vyjadril sa americký Inštitút pre štúdium vojny. V nedeľu tiež uviedol, že „už skôr konštatoval, že Ukrajina zatiaľ nevyčlenila väčšinu svojich dostupných síl na protiofenzívne operácie a zatiaľ nespustila svoje hlavné úsilie“. (SITA, CNN)

Ukrajina bojuje s nesplnenými dodávkami zbraní, za ktoré zaplatila, a častokrát so zlým stavom techniky dodanej západnými spojencami, píše denník The New York Times, podľa ktorého je niektorá technika poskytnutá spojencami použiteľná len na náhradné diely. (ČTK)

Cieľom ruských proukrajinských milícií je, aby ruskí civilisti zakúsili smrť a ničenie, ktoré na Ukrajine spôsobila vojna ich prezidenta, a ukázať, že Putin nedokáže udržať ruskú vlasť v bezpečí. (Washington Post)

Ruské sily za uplynulý deň útočili v deviatich oblastiach, zabili troch ľudí a ďalších najmenej osem zranili, informoval portál Kyiv Independent. Dvaja ľudia zahynuli pri delostreleckom útoku v Sumskej oblasti, informovali tamojšie úrady.

Podľa ukrajinských médií išlo o 38-ročného policajta a jeho štvorročného syna z mesta Bilopillja.

Podľa námestníčky ukrajinského ministra obrany Maľarovej je situácia na východe Ukrajiny "zložitá". Podľa nej sa Rusko nevzdalo ambície obsadiť celú oblasť Donbasu, práve tam sústreďuje útočné sily a nasadilo tam ďalšie vojenské jednotky.

"Nepriateľ podniká aktívnu ofenzívu smerom na Lyman a Kupjansk, snaží sa od nás prevziať iniciatívu," napísala námestníčka ministra obrany na telegrame. "Intenzívne boje pokračujú a aktivita ostreľovania je vysoká," dodala. (ČTK)

Švédska obrana sa musí sústrediť na hrozbu, ktorú dlhodobo predstavuje Rusko. Nemožno ani vylúčiť, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k vojenskému útoku, uviedol výbor švédskeho parlamentu pre obranu.

Švédsko sa usiluje posilniť svoju obranu a vlani požiadalo o vstup do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.

"Agresívne kroky Ruska viedli k štrukturálnej a výrazne zhoršenej bezpečnostnej situácii," uviedol parlamentný výbor s tým, že Rusko ešte viac znížilo svoj prah citlivosti "pre použitie vojenskej sily" a prejavuje vysoký sklon k podstupovaniu rizika.

Výbor zložený zo všetkých parlamentných strán zároveň uviedol, že vojna na Ukrajine by mohla prerásť do útokov na iné krajiny alebo dokonca do použitia jadrových zbraní či iných zbraní hromadného ničenia. (TASR)

Veľká Británia predstavila legislatívu, ktorá umožní zachovanie protiruských sankcií, až kým Moskva nevyplatí kompenzácie Kyjevu. Zákon tiež umožní, aby sankcionovaní jednotlivci darovali svoje zmrazené prostriedky na rekonštrukciu Ukrajiny.

Ministerstvo zároveň informovalo, že nariadi, aby osoby a subjekty, ktoré sú označené v rámci sankčného režimu voči Rusku, museli zverejniť svoj majetok v Spojenom kráľovstve.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že Čína opätovne prisľúbila, že Rusku nepošle zbrane do bojov na Ukrajine. Šéf diplomacie USA zároveň vyjadril znepokojenie nad konaním súkromných čínskych spoločností.

"Spoločne s ďalšími krajinami sme dostali od Číny uistenie, že Rusku nebude poskytovať smrtiacu pomoc pre použitie na Ukrajine," povedal Blinken novinárom po dvojdňovom rokovaní v Číne.

"Dosiaľ sme nevideli nijaké dôkazy, ktoré by to popierali. Čo nás však stále znepokojuje sú čínske firmy, ktoré môžu Rusku poskytovať technológie, aké môže použiť vo svojej agresii na Ukrajine," povedal. "Požiadali sme čínsku vládu, aby bola v tejto súvislosti veľmi ostražitá," dodal.

Čína dala USA a ostatným krajinám bezpečnostné záruky týkajúce sa Ruska už "v posledných týždňoch" a nie len počas tejto návštevy, podotkol šéf diplomacie USA. (TASR)

Moldavský ústavný súd vyhlásil proruskú opozičnú stranu Šor za protiústavnú. Strana organizuje v posledných mesiacoch protivládne protesty. Tento nález znamená, že strana Šor je okamžite zakázaná.

Poslanci tejto strany si môžu ponechať svoje mandáty v moldavskom parlamente ako nezávislí, a to bez práva vstupovať do iných parlamentných frakcií, napísala agentúra Reuters.

Strana Šor, ktorú vedie podnikateľ Ilan Šor, žijúci v izraelskom exile, organizovala protesty proti zdražovaniu a proti prozápadnej vláde v tejto malej a chudobnej krajine susediacej s Ukrajinou. Kišiňov a Západ obvinili Šora zo snahy destabilizovať Moldavsko. Spojené štáty a Európska únia naň uvalili sankcie.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pocestuje do Kyjeva, ak to bude mať zmysel. Do Moskvy sa premiér nechystá, vyplýva z tlačovej konferencie šéfa úradu vlády Gergelya Gulyása.

"Pracovné cesty predsedu vlády sa vždy organizujú v duchu toho, či je v danej situácii nejaká perspektíva pokroku. To isté sa urobí aj v prípade Ukrajiny," povedal Gulyás. Dodal, že v súčasnosti neexistuje žiadna agenda, kvôli ktorej by Orbán cestoval do Moskvy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozval Viktora Orbána do Kyjeva ešte počas februárového stretnutia v Bruseli. Server index.hu pripomenul, že podľa Kyjeva Orbán pozvanie prijal. (TASR)

Maďarsko neposkytlo Ukrajine mená 11 ukrajinských vojakov zajatých Ruskom, ktorých nedávno previezli z Ruska do Maďarska. Podľa servera telex.hu to oznámil v pondelok šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás.

Gulyás na mimoriadnej tlačovej konferencii uviedol, že po príchode Ukrajincov Budapešť informovala Kyjev, že do Maďarska bolo privezených jedenásť ľudí, ktorí predtým bojovali v ukrajinskej armáde a stali sa ruskými vojnovými zajatcami, avšak ich mená neuviedla. Ukrajina preto musela zisťovať ich totožnosť.

"Vojnoví zajatci zo Zakarpatskej oblasti už nie sú vojnovými zajatcami, majú voľnosť pohybu. Tí, ktorí nemajú maďarské občianstvo, dostanú štatút utečenca," spresnil šéf úradu vlády.

Transport vojnových zajatcov z Ruska do Maďarska oznámila 9. júna na svojej webovej stránke Ruská pravoslávna cirkev, ktorá prevoz sprostredkovala.

Jeden zo zdrojov ukrajinským médiám povedal, že prevezenie najmenej 11 vojnových zajatcov do Maďarska bolo zdôvodnené ich pôvodom z ukrajinskej Zakarpatskej oblasti, kde žije maďarská menšina.

Zdroj upozornil, že títo vojnoví zajatci sú občanmi Ukrajiny, ich presun do tretej krajiny by bol preto bez súhlasu a priamej účasti Ukrajiny nemožný. (TASR)

Po víťazstve Ukrajiny vo vojne by prezidenta vymenilo len 23 percent Ukrajincov. Vyplýva to z prieskumu Kyjivského medzinárodného inštitútu sociológie, o ktorom informuje web Ukrajinská pravda.

Až 73 percent respondentov by po víťazstve chcelo na nejakej úrovni zmeny v ústrednej vláde. Za zmeny v parlamente sa vyjadrilo 69 percent opýtaných a vládny kabinet by vymenilo 47 percent respondentov.

KIIS vykonal prieskum od 26. mája do 5. júna na vzorke 1 029 respondentov zo všetkých ukrajinských regiónov okrem ľudí bývajúcich na územiach, ktoré Rusko okupovalo už pred inváziou.

Na okupovanom Krymskom polostrove došlo ráno k explózii v aute, ktoré šoféroval poradca proruskej správy Záporožskej oblasti Vladimir Jepifanov. Incident sa odohral skoro ráno v meste Simferopol.

Ako informovala britská stanica BBC, Jepifanov, jeho tajomník a ochrankár utrpeli pri výbuchu popáleniny na 30 až 50 percentách tela a sú hospitalizovaní.

Príčina výbuchu nateraz nie je známa. Predstaviteľ okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov spresnil, že v aute značky Toyota Land Cruiser došlo počas jazdy k výbuchu plynovej nádrže. Jepifanov, ktorý sedel za volantom, následne stratil kontrolu nad vozidlom a narazil do betónového oplotenia.

Podľa ruských médií bola nádrž na plyn deň pred incidentom skontrolovaná na čerpacej stanici v Simferopole. (TASR)

Členské štáty NATO na júlovom summite vo Vilniuse nebudú rokovať o formálnom pozvaní Ukrajiny do aliancie, prioritou je udržanie ukrajinskej nezávislosti a suverenity. Po rokovaní s nemeckým kancelárom Scholzom to vyhlásil šéf NATO Stoltenberg.

Povedal tiež, že dohodnuté investície aliančných štátov do obrany vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu sú minimom a nie hornou hranicou.

"Ak Ukrajina neudrží svoju nezávislosť a suverenitu, nebudú mať debaty o jej členstve v NATO zmysel," odpovedal Stoltenberg na otázku, či môže Kyjev vo Vilniuse očakávať pozvanie do aliancie. Poznamenal, že udržanie Ukrajiny ako nezávislého štátu je prioritou, ktorej sa aliančný summit bude venovať.

Stoltenberg uviedol, že dvere aliancie pre Ukrajinu zostávajú otvorené, ako ukazuje príklad Fínska a Švédska. Fínsko sa už členom stalo, Švédsku doteraz chýba súhlas Turecka a Maďarska. Scholz povedal, že verí, že Švédsko do Vilniusu príde už ako riadny členský štát NATO. (ČTK)

Ruská vláda zamietla žiadosť osobitnej humanitárnej misie OSN o prístup na Ruskom ovládané územia v Chersonskej oblasti, ktoré sú zaplavené po nedávnom poškodení Kachovskej priehrady.

Vo vyhlásení sa uvádza, že misia OSN chce aj naďalej poskytovať pomoc ľuďom, ktorí musia znášať dôsledky nedávneho poškodenia Kachovskej priehrady, pričom bez ohľadu na to, či sa nachádzajú na území ovládanom Ukrajinou alebo Ruskom.

Misia OSN vedená Brownovou vyzvala ruské úrady, aby konali v súlade so svojimi záväzkami a medzinárodným humanitárnym právom.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a Denise Brownová sa 8. júna dohodli, že OSN urýchlene vytvorí tímy, ktoré vyšle do rôznych oblastí zaplavených oblastí, aby poskytli humanitárnu pomoc záplavami postihnutým obyvateľom na oboch brehoch Dnepra.

Už 13. júna OSN informovala, že tímy boli vytvorené a sú pripravené vycestovať do okupovanej časti Chersonskej oblasti. OSN však súčasne uviedla, že Moskva zatiaľ neposkytla bezpečnostné záruky pre návštevy na okupovaných územiach Ukrajiny.

Na to, že Ruskom dosadené úrady na ľavom brehu Dnepra bránia vstupu do miest a dedín na zaplavených územiach Chersonskej oblasti opakovane upozorňovali aj dobrovoľníci snažiaci sa dopraviť pomoc z pravého - "ukrajinského" - brehu Dnepra. (TASR)

Začal sa ďalší súdny proces s väzneným opozičným vodcom Alexejom Navaľným. Tentokrát čelí obvineniam z extrémizmu. V prípade usvedčenia môže zostať za mrežami aj celé desaťročia. (TASR)

Generálny prokurátor Žilinka sa v sobotu stretol v Užhorode s generálnym prokurátorom Ukrajiny Andrijom Kostinom. Venovali sa stavu vyšetrovaní vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine.

Kostin ocenil Slovensko, že je na čele vyšetrovania medzinárodných zločinov spáchaných na Ukrajine v čase ruskej agresie, informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Generálni prokurátori hovorili aj o súčinnosti členov spoločného vyšetrovacieho tímu, ktorého úlohou je zhromažďovať dôkazy o vojnových zločinoch na Ukrajine.

Ruskému opozičnému politikovi Vladimirovi Kara-Murzovi prestali vo väzení vydávať korešpondenciu od príbuzných a sympatizantov zasielanú prostredníctvom elektronickej služby.

Podľa Kara-Murzu väzenskou cenzúrou zrejme neprešli nielen listy, ktoré dostal, ale ani tie, ktoré napísal.

Kara-Murza tvrdí, že vedenie moskovskej väznice momentálne nemá žiadny právny dôvod, aby cenzurovalo ním napísané alebo jemu adresované listy. Preto predpokladá, že cenzori "dostali príkaz zhora".

"Moje listy sa predtým pravidelne strácali - teraz sa však zdá, že sa tento jav stal systémovým," konštatoval Kara-Murza s tým, že podľa jeho informácií iní politickí väzni sú na tom s korešpondenciou rovnako.

"Teraz sme boli postavení na rovnakú úroveň ako disidenti zo sovietskej éry," komentoval Kara-Murza. "Technológie sa zmenili, ale podstata zostáva, žiaľ, rovnaká," doplnil s tým, že všetkým ďakuje za podporu a solidaritu - "aj keď si to nemôžem prečítať a odpovedať". Svojich sympatizantov vyzval, aby nestrácali nádej: "Všetko sa raz skončí. Ako historik vám to sľubujem."

Politikova manželka Jevgenija Kara-Murzová pred časom uviedla, že ruské úrady jej manžela psychicky týrali aj tým, že mu rok odopierali návštevy jeho detí.

Štyridsaťjedenročný Kara-Murza bol v apríli v Rusku odsúdený na 25 rokov väzenia s najvyšším stupňom stráženia za údajnú vlastizradu a za kritiku vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine. Kara-Murza svoju vinu nepriznal.

Proti rozsudku, ktorý je nateraz najprísnejším trestom udeleným ruskému opozičnému predstaviteľovi za posledné roky, sa Kara-Murza odvolal. Na rozhodnutie odvolacieho súdu čaká vo vyšetrovacej väznici v Moskve. (TASR)

Prirodzená úmrtnosť v okupovanom Mariupoli sa zvyšuje a prekročila hranicu štyristo úmrtí týždenne. Uviedlo to ukrajinské Národné centrum odporu, ktoré koordinuje ukrajinských partizánov na okupovaných územiach.

Miera prirodzenej úmrtnosti v Mariupoli je najmenej 2,6-krát vyššia ako počas kulminácie pandémie. Zdravotnícky systém mesta je „prakticky nefunkčný", keďže ruské sily očividne služby väčšiny zdravotníckych zariadení poskytli pre zranených ruských vojakov. (SITA)

Predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin vyzval Rusov žijúcich v exile, aby sa vrátili do vlasti, kým to ešte ide. Reagoval tak na výroky českého prezidenta Pavla o potrebe prísnejšieho dohľadu nad Rusmi žijúcimi na Západe.

Podľa Volodinovej interpretácie, citovanej ruskými médiami, "český prezident navrhol Rusov žijúcich v zahraničí zatvoriť do koncentračných táborov".

Ruskí občania doteraz žijúci v západných krajinách by sa po vyjadrení českého prezidenta mali podľa Volodina nevyhnutne zamyslieť "kam to odišli, čo našli a čo ich čaká".

Podľa ruského serveru Meduza nie sú k dispozícii oficiálne údaje o tom, koľko Rusov po rozpútaní vojny proti Ukrajine vo februári 2022 odišlo do cudziny. Neoficiálne sa hovorí o stovkách tisíc.

Pavlova hovorkyňa Markéta Řeháková už v piatok odmietla, že by prezident vyzýval na umiestňovanie Rusov do internačných táborov či na akékoľvek ich prenasledovanie.

Prísny dohľadový režim by sa nemal vzťahovať na každého jednotlivého ruského občana, ale na tých, pri ktorých sú "rizikové faktory", uviedla hovorkyňa. (ČTK)

Pri ostreľovaní pohraničného mesta Valujki v Belgorodskej oblasti na západe Ruska utrpelo zranenia sedem ľudí vrátane jedného dieťaťa, uviedol tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov.  Všetci zranení sú hospitalizovaní.

Mesto Valujki sa nachádza približne 20 kilometrov od hraníc s Ukrajinou, pričom od oblasti aktívnych bojov pri ukrajinskom meste Kupiansk je relatívne ďaleko.

Gladkov dodal, že pri ostreľovaní mesta Valujki z územia Ukrajiny došlo k poškodeniu piatich bytových domov a štyroch súkromných domov, pričom sú rozbité okná a fasády. V hospodárskej budove pri jednom z rodinných domov vypukol požiar.

Ostreľovanie dvoch dedín hlásil v pondelok aj gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt.

Podľa Starovojta ukrajinská armáda zasiahla dediny Ťotkino a Popovo-Ležači, pričom zranenia utrpeli dve osoby. Ostreľovanie malo za následok aj výpadky v dodávkach elektriny a poškodenie niekoľkých vozidiel.

Na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014, tamojší gubernátor Sergej Aksionov informoval o zostrelení dvoch dronov počas noci na pondelok.

Útoky na ruské regióny susediace s Ukrajinou a na Kryme sa v posledných týždňoch zintenzívnili. Stalo sa tak v čase, keď ukrajinské jednotky vedú protiofenzívu s cieľom získať späť územie, ktorého sa zmocnili ruské jednotky, konštatovala AFP. (TASR)

Ruská armáda s najväčšou pravdepodobnosťou začala s presúvaním vojakov z východného brehu rieky Dneper na iné úseky frontovej línie, uviedli britské tajné služby. 

Podľa britského rezortu obrany to Rusko vníma tak, že po zničení Kachovskej priehrady v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti a následných rozsiahlych záplavách je väčší ukrajinský útok cez rieku Dneper menej pravdepodobný.

Indície naznačujú, že Kachovskú priehradu zničilo Rusko, ktoré však z toho obviňuje Ukrajinu.

Vo vyhlásení ministerstva sa ďalej uvádza, že Moskva aktuálne presúva väčšie jednotky z východného brehu Dnepra do Záporožskej oblasti a k mestu Bachmut v Donbase.

Medzi jednotkami, ktoré sa podľa britských tajných služieb presúvajú do iných oblastí, sú zrejme aj "tisíce vojakov 49. divízie vrátane 34. motorizovanej brigády, ako aj výsadkového vojska a jednotiek námornej pechoty."

Ukrajinská armáda pozastaví alebo už pozastavila svoju protiofenzívu, aby prehodnotila svoju taktiku. Naznačuje to americký Inštitút pre štúdium vojny vo svojej najnovšej analýze vývoja situácie na ukrajinských bojiskách.

Analytici Inštitútu pre štúdium vojny sa pri tomto tvrdení odvolali na slová šéfa estónskej vojenskej rozviedky plukovníka Marga Grosberga a na článok amerického denníka Wall Street Journal zo 17. júna, kde sa tiež konštatuje, že v posledných dňoch došlo v prestávke v ukrajinských útokoch.

"Tieto správy sa zhodujú s nedávnymi pozorovaniami ISW o rozsahu a prístupe ukrajinských protiútokov na južnej a východnej Ukrajine," napísala ISW.

Autori súhrnu ISW pripomínajú, že oni i ďalší experti konštatujú, že ukrajinská armáda zatiaľ nenasadila do bojov väčšinu svojich záloh. "Operačné pauzy sú pri veľkých ofenzívach bežné a táto pauza neznamená koniec ukrajinskej protiofenzívy," domnievajú sa analytici ISW.

V tej istej správe sa zároveň píše, že ukrajinské jednotky za posledných 24 hodín pokračovali v útoku na štyroch úsekoch frontu a na niektorých miestach mierne postúpili. ISW sa odvoláva na vyhlásenia strán a zábery z geolokačných družicových systémov. (TASR)

Všetky systémy protivzdušnej obrany Patriot na Ukrajine stále fungujú. Prezident Zelenskyj tak reagoval na slová Vladimira Putina, ktorý tvrdil, že Moskva blízko Kyjeva zničila päť systémov Patriot. Na Ukrajine sú pritom iba dva.

"Sú stále tu, stále všetky fungujú a zostreľujú ruské rakety. Nebol zničený ani jediný patriot," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom prejave. Zároveň sa poďakoval všetkým "obrancom ukrajinského neba" vrátane pilotov.

Ukrajinskí vojenskí piloti podľa neho počas uplynulého týždňa podnikli "viac než 100 skupinových náletov na nepriateľské pozície a zázemie (nepriateľa)", pričom boli zničené takmer tri desiatky ruských rakiet a asi 50 útočných bezpilotných lietadiel.

Ruský prezident Vladimir Putin na minulotýždňovom Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre povedal, že Moskva zničila päť systémov Patriot blízko ukrajinskej metropoly Kyjev.

Ukrajinské sily za posledné dva týždne oslobodili osem obcí, vrátane dediny Pjatychatky. Uviedla to námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. O dobytí Pjatychatiek už cez víkend informoval šéf ruskej okupačnej správy v Záporožskej oblasti, Moskva ale tvrdila, že sa útok podarilo odraziť.

Juhoukrajinská Odeská oblasť a západoruská Belgorodská oblasť zároveň hlásili útoky a ostreľovanie, na ruskej strane je najmenej sedem zranených.

"V priebehu dvoch týždňov útočných operácií v smere na Berďansk a Melitopoľ sme oslobodili osem obcí," napísala Maľarová na sociálnej sieti telegram. Podľa proruských vojnových blogerov aj podľa predstaviteľa ruskej okupačnej správy na Ukrajine Vladimira Rogova prevzali ukrajinské sily cez víkend kontrolu nad dedinou Pjatychatky, ktorá leží na fronte zhruba 70 kilometrov severne od Melitopoľu.

Agentúra Reuters predtým uviedla, že dobytie dediny by znamenalo už druhý úspech ukrajinskej armády v tejto časti frontu od začiatku protiofenzívy na začiatku júna.

Rusko zároveň v noci podľa hovorcu odeskej vojenskej správy Serhija Bratčuka zaútočilo na Odeskú oblasť, kam vyslalo štyri strely s plochou dráhou letu Kalibr. Ukrajinská protivzdušná obrana ich všetkých zostrelila, tvrdí podľa agentúry Unian hovorca.

Ukrajinský generálny štáb v rannom hlásení informoval, že Ukrajina v posledných 24 hodinách čelila 59 útokom vedeným zo vzduchu a pozície ukrajinských vojakov aj obývané oblasti zasypala ruská delostrelecká paľba. "Medzi civilistami sú mŕtvi a zranení vrátane detí, poškodené či zničené boli zariadenia kritickej infraštruktúry a poškodených je okolo 20 obytných budov a škola," píše ukrajinské velenie.

Ostreľovanie, tentoraz zo strany Ukrajiny, oznámil ráno aj šéf ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov, podľa ktorého ukrajinská armáda útočila na prihraničné mesto Valujki zhruba 120 kilometrov juhovýchodne od Belgorodu.

"Podľa predbežných dát bolo zranených sedem ľudí, z toho jedno dieťa," napísal na telegrame Gladkov. Stav všetkých zranených je podľa neho stredne ťažký, pri útoku bolo poškodených päť budov a štyri menšie domy. (ČTK)

Ruské ozbrojené sily na Ukrajine za uplynulý deň podľa Kyjeva stratili ďalších 630 vojakov. Počet obetí na životoch v radoch ruskej armády od začiatku vojny sa tak zvýšil na 220 450, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Moskva podľa neho za uplynulý deň prišla aj o päť tankov, šesť obrnených bojových vozidiel pechoty, osemnásť delostreleckých systémov, šesť protileteckých systémov a jeden vrtuľník

Od začiatku invázie ruské ozbrojené sily na Ukrajine podľa Kyjeva celkovo stratili 3 989 tankov, 7 735 obrnených bojových vozidiel pechoty, 3 865 delostreleckých systémov, 370 protileteckých systémov a 305 lietadiel.

Ruské bombardovanie Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zabilo muža a jeho štvorročného syna. Podľa starostu mesta Bilopilľa Jurija Zarka otec a syn bežali do krytu, keď bomba explodovala tri metre od nich.

„Otec zomrel na mieste a dieťa v rukách zdravotníkov cestou do nemocnice," konštatoval starosta. (SITA)

Organizácia Spojených národov vyzvala Rusko, aby prestalo blokovať dodávky humanitárnej pomoci do oblastí na východe Ukrajiny, ktoré má pod svojou kontrolou a zaplavila ich voda po pretrhnutí Kachovskej priehrady.

"Vláda Ruskej federácie zatiaľ odmieta našu žiadosť o prístup do oblastí pod jej dočasnou vojenskou kontrolou," uviedla vo vyhlásení zverejnenom v nedeľu koordinátorka humanitárnej pomoci OSN pre Ukrajinu Denise Brownová.

OSN bude podľa nej naďalej robiť všetko, čo je v jej silách, aby sa pomoc dostala ku všetkým ľuďom — vrátane tých, ktorí trpia v dôsledku zničenia priehrady, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

"Vyzývame ruské úrady, aby konali v súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného humanitárneho práva," dodala Brownová.

Úrady v oblastiach na ľavom brehu Dnepra ovládaných Ruskom v sobotu oznámili, že počet obetí záplav sa zvýšil na 29. Predstavitelia v oblastiach pod kontrolou Ukrajiny hlásili 16 mŕtvych a 31 nezvestných. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pochválil armádu za odrazenie nepriateľských útokov pri Avdijivke. Tá je jedným z ohnísk bojov na východe krajiny. Zelenskyj tiež poznamenal, že boje na južnom fronte boli brutálne.

"Sektor Avdijivka veľmi účinne odráža útoky," povedal Zelenskyj a vyjadril vďačnosť vojakom bojujúcim tam aj inde.

Šéf vojenskej správy v tomto baníckom meste rozvrátenom mesiacmi bojov, štátnej televízii povedal, že ukrajinské sily postúpili v posledných dvoch týždňoch v okolí mesta asi o jeden kilometer.

Ruský vojenský útok na Švédsko nemožno vylúčiť, uvádza sa v správe výboru švédskeho parlamentu pre obranu. Švédsko sa snaží posilniť svoju obranu a vlani po invázii Ruska na Ukrajinu požiadalo o členstvo v NATO. (TASR)