Ukrajina Rusko Online: Británia posiela Ukrajine rakety s dlhším doletom

Európska únia nezaznamenala žiadne významné pašovanie zbraní z Ukrajiny. Počas návštevy Kyjeva to uviedla vrcholná predstaviteľka eurokomisie Ylva Johanssonová. Podľa jej slov zaznamenali len niekoľko individuálnych prípadov vývozu ručných zbraní. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany poprelo správy, že ukrajinské jednotky na viacerých miestach prelomili frontovú líniu. O možnom začatí dlho očakávanej ukrajinskej protiofenzívy informovali ruskí vojenskí spravodajcovia a blogeri. Ruské ministerstvo tvrdí, že má situáciu pod kontrolou.

"Vyhlásenia šírené na sociálnych sieťach o 'prelomení obrany' na rôznych miestach frontu nezodpovedajú skutočnosti," tvrdí ministerstvo podľa štátnej agentúry TASS. Uistilo, že celkovú situáciu v oblasti má pod kontrolou.

Ruské jednotky podľa ministerstva odrazili dva útoky pri Lymane a osem útokov v okolí Donecka. Ruské vojská naďalej pokračujú v dobývaní Bachmutu, v snahe o obkľúčenie Avdijivky a dobytie Marjinky na Donbase. Do bojov bolo nasadené letectvo a delostrelectvo, nepriateľ utrpel značné straty na živej sile a technike, tvrdí ruské ministerstvo, podľa ktorého ukrajinské sily nevedú aktívne bojové operácie na juhu krajiny, v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Podobné tvrdenia nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Juhoafrická republika odsúdila vyjadrenia amerického veľvyslanca v Pretórii o tajnej dodávke zbraní a munície Rusku. Podľa hovorcu juhoafrického prezidenta je sklamaním, že diplomat "zaujal kontraproduktívny verejný postoj".

"Veľvyslancove vyjadrenia podkopávajú ducha spolupráce a partnerstva" medzi oboma krajinami, uviedol hovorca juhoafrického prezidenta Vincent Magwenya.

"Aj keď doteraz neboli poskytnuté žiadne dôkazy na podporu týchto obvinení, vláda sa zaviazala" v tejto veci začať nezávislé vyšetrovanie, dodal.

Washington návrh na nezávisle preverenie týchto tvrdení privítal. "Určite by to bol vítaný krok," povedal hovorca americkej diplomacie Vedant Patel. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj zrejme v nasledujúcich dňoch pricestuje na krátku návštevu Ríma a stretne sa s talianskou premiérkou Meloniovou. Talianska tlačová agentúra ANSA dodala, že sa možno stretne aj s pápežom.

Talianska vláda tieto správy nepotvrdila.

Zelenskyj nedávno navštívil Fínsko a Holandsko. Nemecké médiá informovali, že o niekoľko dní sa v Berlíne má stretnúť s nemeckým kancelárom Scholzom a s prezidentom Steinmeierom.

Zdroje z Vatikánu uviedli, že "je možné, že pápež František sa stretne s ukrajinským prezidentom v sobotu (13. mája)". Reagovali na správy, že ukrajinský líder zrejme v najbližších dňoch navštívi Rím.

Pápež pred dvoma týždňami prijal ukrajinského premiéra Šmyhaľa. Vo februári 2020, ešte pred ruskou inváziou, na audiencii prijal aj Zelenského. (TASR)

Americký veľvyslanec v Juhoafrickej republike Brigety obvinil túto krajinu z poskytnutia zbraní Rusku. Podľa neho sa tak udialo prostredníctvom nákladnej lode, ktorá tri dni tajne kotvila na základni neďaleko Kapského Mesta.

Brigety podľa viacerých juhoafrických spravodajských kanálov povedal, že Spojené štáty si boli isté, že zbrane boli naložené na plavidlo na námornej základni Simon's Town a následne prevezené do Ruska.

V čase, keď sa objavili správy o Brigetyho komentároch, sa juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa akurát nachádzal v Kapskom Meste a odpovedal na otázky v parlamente. Keď sa ho líder juhoafrickej opozície John Steenhuisen opýtal na zbrane, prezident odpovedal, že „vec vyšetrujú a časom o nej budeme môcť hovoriť“. Ramaphosa to odmietol ďalej komentovať s odvolaním sa na vyšetrovanie.

Steenhuisen sa prezidenta opýtal, či republika „aktívne vyzbrojuje ruských vojakov, ktorí vraždia a mrzačia nevinných ľudí“. Taktiež sa spýtal, či Ramaphosa môže potvrdiť, že na ruskú loď v Simon's Town boli naložené „vojnové zbrane“. Zákonodarca identifikoval plavidlo ako Lady R, nákladnú loď plaviacu sa pod ruskou vlajkou.

Brigety poznamenal, že údajné vyzbrojovanie Ruska Juhoafrickou republikou počas invázie na Ukrajinu bolo „mimoriadne vážne“ a spochybnilo údajný neutrálny postoj Juhoafrickej republiky v konflikte. (SITA)

Rusku Irinu Cybanevovú súd potrestal dvojročným podmienečným trestom za odkaz s "urážlivým textom", ktorý nechala na hrobe rodičov prezidenta Putina v Petrohrade. Prokuratúra žiadala pre Cybanevovú trojročný podmienečný trest.

Už vlani v októbri bola obvinená z hanobenia hrobu Putinových rodičov, na ktorom nechala papierik s odkazom a označila ich za "rodičov šialenca".

V odkaze bolo napísané: "Smrť Putinovi, vychovali ste netvora a vraha." Text vyzýval zosnulých rodičov, aby si "ho vzali k sebe". Podľa nezávislého ruského spravodajského média SOTA sa Cybanevová neplánuje proti rozsudku odvolať.

Žena povedala, že odkaz napísala po tom, ako sledovala správy o vojne na Ukrajine a "pochopila, že všetko je veľmi desivé, všetko je veľmi smutné a mŕtvych je veľa", uviedol ďalší ruský nezávislý spravodajský portál Mediazona. (TASR)

Japonsko poskytne miliardu dolárov krajinám susediacim s Ukrajinou. Chce im tak pomôcť pri prijímaní ukrajinských utečencov. Finančná pomoc bude poskytnutá cez štátnu Japonskú banku pre medzinárodnú spoluprácu.

"Okrem potvrdenia doterajších výsledkov našej finančnej pomoci (pre Ukrajinu), by sme tiež chceli hovoriť o tom, ako posilniť našu spoluprácu s medzinárodnými finančnými inštitúciami a ako pomôcť krajinám susediacim s Ukrajinou okrem iného s prijímaním ukrajinských utečencov," uviedol japonský minister financií Šuniči Suzuki na zasadnutí ministrov financií a šéfov centrálnych bánk G7 v japonskej Niigate.

Okrem iného budú tieto peniaze použité aj na uľahčenie investovania pre japonské firmy v týchto krajinách.

"Rád by som dosiahol konkrétne výsledky a predstavil ich na summite v Hirošime," dodal Suziku. V Hirošime sa 19. mája začne summit skupiny G7, ktorého organizátorom je Japonsko. (TASR)

Nórsko prevzalo od Ruska rotujúce predsedníctvo v Arktickej rade. Nórsko bude predsedať rade nasledujúce dva roky. Rusko bolo v tejto funkcii značne izolované po tom, ako Moskva napadla susednú Ukrajinu.

Sedem ostatných členov rady po invázii totiž oznámilo, že sa až do odvolania nebudú zúčastňovať na zasadnutiach spolu s Ruskom.

Arktická rada je najdôležitejšie fórum pre spoluprácu v regióne okolo severného pólu. Okrem Ruska a Nórska sú jej členmi Švédsko, Dánsko, Fínsko, Island, Kanada a Spojené štáty a niekoľko stálych zástupcov pôvodných obyvateľov. Nemecko má v rade štatút pozorovateľa.

Ruská armáda ostreľovala niekoľko miest a dedín v Záporožskej oblasti. Zranila pritom viacerých civilistov a poškodila majetok. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na šéfa regionálnej vojenskej správy Jurija Malaška.

„Po 70 útokoch evidujeme viac ako tri desiatky prípadov zničeného majetku v 20 obciach. Nepriateľ vystrelil 60-krát z delostrelectva, päťkrát strieľal z rôznych raketometov, podnikol tri letecké útoky, jeden raketový útok a jeden útok dronom,“ vyhlásil Malaško na Telegrame.

Podľa Malaška bolo v obci Malokaterynivka zranených osem ľudí, ktorých zasiahla kazetová munícia. Traja z nich boli záchranári, ktorí išli pomôcť zraneným. Škody boli aj v mestečkách Huľajpole, Orichiv a Stepnohirsk.

Ruské ministerstvo obrany však tvrdí, že okupanti podnikli útoky za účelom „neutralizácie nepriateľských jednotiek“. Zničili vraj ukrajinský muničný sklad v Záporožskej aj Chersonskej oblasti. CNN nie je schopná nezávisle overiť tieto tvrdenia. (SITA)

Poľská armáda vedela o možnej rakete smerujúcej do krajiny v decembri, ale neinformovala vládu. Potvrdil to poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

Poľské médiá v posledných dňoch informovali, že vojenský objekt nájdený v apríli v lese na severe Poľska bola ruská raketa KH-55. Rovnako informovali, že  poľské služby videli objekt, ktorý v decembri vstúpil do vzdušného priestoru krajiny, ale potom ho stratili.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Maďarský generál urazil Poliakov. Narážal na Ukrajinu, no prekrútil inváziu nacistov Čítajte 

Blaszczak uviedol, že inšpekcia, o ktorú požiadal, ukázala, že operačné velenie ozbrojených síl dostalo od Ukrajiny informácie o objekte, ale neprijalo náležité opatrenia.

„Zistilo sa, že 16. decembra dostalo letecké operačné stredisko podriadené operačnému veliteľovi informáciu z ukrajinskej strany o objekte približujúcom sa k poľskému priestoru, čo môže byť raketa,“ povedal Blaszczak.

"Podľa zistení inšpekcie operačný veliteľ nesplnil svoje povinnosti informovať mňa... a ďalšie služby stanovené v postupoch o objekte, ktorý sa objavil v poľskom vzdušnom priestore."

Poľský premiér Mateusz Morawiecki zopakoval, že o existencii vojenského objektu nájdeného v poľskom lese prvýkrát počul v apríli. (The Guardian)

Pomáhame vojensky, humanitárne a pomáhať chceme aj s povojnovou obnovou Ukrajiny, povedal minister obrany Naď na rokovaní s podpredsedom ukrajinskej vlády pre obnovu Ukrajiny Olexandrom Kubrakovom.

Témami ich stretnutia na pôde ministerstva obrany boli prioritné potreby Ukrajiny súvisiace s ruskou agresiou.

Kubrakov, ktorý je aj minister pre infraštruktúru a rozvoj, poďakoval za adresnú pomoc.

Doterajšia pomoc zo Slovenska zahŕňala systém protivzdušnej obrany S-300, odmínovacie systémy Božena, tridsať vyradených bojových vozidiel pechoty BVP-1, päť dopravných vrtuľníkov, muníciu, palivo a tiež 13 stíhacích lietadiel MiG-29 a časť protilietadlového raketového systému KUB.

Slovensko podporuje Ukrajinu aj prostredníctvom prevádzky na opravu ukrajinskej vojenskej techniky v Michalovciach či výcvikom ukrajinských vojakov v rámci vojenskej asistenčnej misie EÚ pre Ukrajinu (EUMAM). (TASR)

Americký veľvyslanec v Pretórii Reuben Brigety obvinil Juhoafrickú republiku z tajného poskytnutia zbraní Rusku napriek deklarovanej neutralite vo vojne na Ukrajine. 

USA sú presvedčené o tom, že na ruskú nákladnú loď, ktorá vlani 6. decembra zakotvila na námornej základni neďaleko Kapského Mesta, boli naložené zbrane a munícia, ktoré boli prevezené do Ruska, citovali Brigetyho juhoafrické médiá.

Dodal, že vyzbrojovanie Rusov počas vojny na Ukrajine je mimoriadne vážne a spochybnil neutrálny postoj JAR v rusko-ukrajinskom konflikte.

Juhoafrická republika odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Namiesto toho vyhlásila, že zostane neutrálna a bude presadzovať dialóg ako prostriedok na ukončenie konfliktu.

Začiatkom tohto roka sa však JAR zúčastnila na spoločnom vojenskom cvičení s Ruskom a Čínou, čo kritici označili za dôkaz priklonenia sa ku Kremľu.

Brigety povedal, že účasť JAR na tomto vojenskom cvičení vyvolala vo Washingtone "vážne obavy".

John Steenhuisen MP
@jsteenhuisen

President Ramaphosa can neither feign ignorance, nor attempt to undermine the opposition on SA’s involvement in Russia’s war on Ukraine. If weapons were loaded onto Lady R, then South Africa is complicit in this war, and has sided with international war criminals and despots. https://t.co/7jHFM42frm

Length: (00:00)

11.5.2023 o 17:02 · archivované: 11.5.2023 o 17:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinská armáda má presné údaje o stratách svojich vojakov, ale zostanú utajené. Prezident Zelenskyj oznámil, že sú informácie, o ktorých ukrajinské úrady neinformujú. To neznamená, že je veleniu ľahostajné, koľko vojakov stratí.

"Ide o spoločné rozhodnutie vedenia krajiny a velenia armády. Všetko zaznamenávame, každý človek je dôležitý a máme všetky čísla," povedal Volodymyr Zelenskyj pre BBC.

Úrady poznajú aj počet Ukrajincov zajatých Ruskom. "Chápeme, koľko ľudí nie je medzi nami. Existuje ale platí rozhodnutie a my sa ním budeme riadiť," ozrejmil ukrajinský prezident.

Minister obrany Oleksij Reznikov v apríli tohto roku v rozhovore pre španielske noviny La Razon povedal, že straty Ukrajiny sú „oveľa menšie“ ako straty Ruska. Presné číslo neposkytol, ale poznamenal, že je to menej ako počet obetí rozsiahleho zemetrasenia v Turecku, kde zahynulo viac ako 50-tisíc ľudí. (Unian)

Pri rokovaniach o dohode o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more nastal pokrok, oznámilo Turecko. Rokovania o obilnej dohode, ktorej platnosť sa končí 18. mája, sa v utorok začali v Istanbule.

Zúčastňujú sa na nich predstavitelia Turecka, Ruska, Ukrajiny a Organizácie Spojených národov. Tieto strany sa teraz dohodli na pokračovaní technických stretnutí.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v stredu uviedol, že obilná dohoda by mohla byť predĺžená o najmenej ďalšie dva mesiace.

OSN a Turecko pomohli vyjednať dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez tri čiernomorské prístavy vlani v júli s cieľom prispieť k riešeniu globálnej potravinovej krízy. Tá sa totiž po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu zhoršila.

Rusko uviedlo, že dohodu po 18. máji nepredĺži, ak nebudú splnené jeho požiadavky na odstránenie prekážok, ktoré bránia jeho vlastnému vývozu obilia a hnojív. (TASR)

Zmrazený podiel sankcionovaného ruského podnikateľa Olega Deripasku v rakúskom stavebnom koncerne Strabag sa má znížiť zo súčasných 27,8 percenta pod hranicu blokačnej minority 25 percent. Spoločnosť oznámila, že návrh predloží akcionárom na valnom zhromaždení. (TASR)

Okupačné sily výrazne zvýšili ostreľovanie v južnej operačnej zóne, kde zaznamenali 98 ostreľovaní s použitím 488 nábojov. Cherson čelil desiatim bombám, ktoré padli na územie závodu. oznámilo ukrajinské velenie "Juh".

Nepriateľ letecky zaútočil na Kizomys a Stanislav v delte rieky Dneper, pričom nasadil štyri lietadlá Su-35 a zhodil sedem bômb. Poškodených bolo deväť domov bez ľudských strát.

Nepriateľ zasiahol delostrelectvom aj obce na pravom brehu Dnepra, kde zahynul jeden civilista a ďalší utrpel zranenia.

Ukrajinské vzdušné sily uskutočnili dva nálety na pozície nepriateľských jednotiek v Kachovskom okrese, pričom zlikvidovali deväť vojakov, jeden tank T-62, tri delá typu „Hyacint“ a Msta-B, jedno protilietadlové delo 23-2, šesť obrnených vozidiel a útočný dron Lancet.

V Čiernom mori sa nachádza desať ruských vojnových lodí, vrátane dvoch nosičov rakiet, ktoré dokážu operatívne odpáliť 16 rakiet "Kalibr".

Prebieha aj ruská prieskumná činnosť pomocou bezpilotných lietadiel v ukrajinskom vzdušnom priestore. (Ukrinform)

USA posielajú na Ukrajinu príliš veľa zbraní, povedal americký exprezident Donald Trump a odmietol nazvať ruského prezidenta Putina vojnovým zločincom. Dodal, že nesľubuje poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc, ak vyhrá voľby v roku 2024.

"Rozdávame toľko vybavenia, že momentálne nemáme dostatok munície pre vlastné potreby," povedal Trump. Odmietol povedať, kto by mal vyhrať vojnu na Ukrajine, a povedal, že chce, aby „ľudia prestali umierať“.

Na otázku, či považuje Vladimira Putina za vojnového zločinca, Trump odpovedal, že „by sa o tom malo diskutovať neskôr“. "Ak poviete, že je vojnový zločinec, bude oveľa ťažšie uzavrieť dohodu, o mieri," povedal Trump.

Absencia spolupráce medzi armádou a wagnerovcami je jednou z príčin ruských územných strát v Bachmute, tvrdí ukrajinské velenie. Pri postupe padlo 13 okupantov, ďalších 25 utrpelo zranenia a zničili aj niekoľko muničných skladov.

Zaznamenaný postup tretej útočnej brigády ukrajinskej armády z jej prvého operačného dňa pri Bachmute ukázal ústup členov 72. brigády ruskej armády.

Zábery ukazujú, ako obrancovia s podporou obrnených vozidiel a paľby rýchlo postupovali cez územie nepriateľa a zvádzali s ním boj zblízka.

Deň predtým sa šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin sťažoval na biednu situáciu okupantov v Bachmute s tým, že 72. motostrelecká brigáda "stratila tri kilometre štvorcové a zomrelo asi 500 ľudí". Varoval, že nebude možné udržať líniu, „ak sa front zrúti“.

Útek ruských vojakov následne potvrdila aj tretia samostatná útočná brigáda v rámci ukrajinskej taktickej skupiny „Azov“, ktorá bráni juhozápadný okraj Bachmutu.

Medzi jednotkami okupantov tak údajne došlo k „nejednotnej akcií“. Žoldnieri sa v ten deň údajne stiahli z krídla po prielome na inom mieste a 72. brigáda o tom vraj nevedela. V dôsledku toho ukrajinské sily postúpili o tri kilometre.

Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl Ukrajiny generálplukovník Oleksandr Syrskij 10. mája potvrdil ústup ruských jednotiek v určitých oblastiach frontu pri Bachmute.

Upozornil, že kapacity žoldnierov sú takmer vyčerpané a slabšie vycvičené armádne jednotky utrpeli porážku a ustúpili.

Expert Ivan Stupak povedal, že postup ukrajinskej armády pri Bachmute ešte nie je protiofenzíva, ale je to dobrý prielom.

Nový šéf generálneho štábu maďarskej armády Gábor Böröndi pobúril Poliakov. Napadnutie Poľska Nemeckom v septembri 1939 bolo podľa neho lokálnym konfliktom, ktorý nemusel prerásť do svetovej vojny, ak by ho zastavil mierový proces. (SME)

Rakety s dlhým doletom Storm Shadow od britskej armády sú už na Ukrajine, tvrdí britská spravodajská stanica Sky News. Už predtým minister obrany Ben Wallace oznámil, že už je rozhodnuté o ich dodaní, ale neposkytol podrobnosti.

Wallace doplnil, že spomínané rakety s dlhým doletom, vrátane rakiet HIMARS a Harpoon, ako aj ukrajinské rakety Neptún, právom pomôžu Ukrajine v obrane svojho územia.

Rakety Storm Shadow majú operačný dosah približne 560 kilometrov, píše Sky News.

Riadené strely dlhého doletu typu Storm Shadow by mohli potenciálne zasiahnuť ciele na ukrajinskom polostrove Krym anektovanom Ruskom, uviedla CNN s odvolaním sa na niekoľko nemenovaných západných zdrojov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina dlho žiadala takéto zbrane. Británia posiela Ukrajine rakety s dlhým doletom Čítajte 

Činy Ruska na Ukrajine by sa mohli klasifikovať rovnako ako zločiny Sovietskeho zväzu a nacistického Nemecka, navrhlo šesť konzervatívnych poslancov litovského parlamentu.

Zákonodarcovia navrhujú pridať slovo „Rusko“ do článku litovského trestného zákona, ktorý stanovuje trestnú zodpovednosť za verejné schvaľovanie medzinárodných zločinov, zločinov Sovietskeho zväzu alebo nacistického Nemecka, za ich popieranie alebo hrubú bagatelizáciu.

„Cieľom návrhu zákona je zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť pre jednotlivcov, ktorí verejne schvaľujú alebo popierajú alebo hrubo bagatelizujú agresiu spáchanú/páchanú Ruskom proti Ukrajinskej republike a okupáciu jej území (vrátane Krymu),“ uvádza sa vo vyhlásení.

V súčasnosti sa verejné schvaľovanie medzinárodných zločinov, zločinov Sovietskeho zväzu alebo nacistického Nemecka, ich popieranie alebo hrubé bagatelizovanie trestá pokutou, obmedzením slobody, zatknutím alebo odňatím slobody až na dva roky. (SITA)

Ukrajina nezačína v integrácii do EÚ od nuly, nachádza sa niekde v strede cesty, uviedla budúca veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová s tým, Kyjev nadväzuje na kroky z posledných ôsmich rokov.

Slovenská diplomatka Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení (DG NEAR), bola v apríli vymenovaná za budúcu šéfku Delegácie EÚ na Ukrajine. Funkcie by sa mala ujať v priebehu jesene a podľa vlastných slov bude dozerať aj na integračný proces.

Verí pri tom, že sa podarí otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou už tento rok.

"Toto je pre mňa výzva, lebo som bola súčasťou rôznych fáz prístupových rokovaní Slovenska. To je skúsenosť, s ktorou sa dá podeliť. Posledných osem rokov som pracovala s Ukrajincami na ich reformách, mnohé z nich urobili. Nezačínajú od nuly, začínajú niekde v strede cesty," uviedla.

Ako diplomatka EÚ vidí svoji úlohu v poskytovaní podpory, ale aj kritiky, ak v niečom Ukrajinci spomalia.

"Je neuveriteľné koľko reformných krokov urobili za posledný polrok. Napriek tomu, že sú vo vojne. Podarili sa im veci, na ktoré sme si nemysleli, že budú mať kapacitu počas vojny," uviedla Mathernová.

Podľa nej sa Ukrajina pokúša dokončiť súdnu reformu, pričom prijala aj mnohé kroky na boj s korupciou či legislatívne zmeny týkajúce sa budovania štátnych inštitúcií.

"Všetko sa im samozrejme nepodarilo. Je pred nimi ešte dlhá cesta a myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa pripravili na rekonštrukciu krajiny po vojne," odkázala.

EÚ podľa nej dokáže v tomto smere pomôcť nielen materiálne a finančne, ale aj s prípravou projektov na verejné obstarávanie a s implementáciou a monitorovaním projektov.

"Takisto už teraz treba postaviť veľmi jasné pravidlá a procesy na to, aby akékoľvek peniaze, ktoré prídu po vojne na Ukrajinu, boli spravované transparentne a efektívne," povedala Mathernová s tým, že v tejto oblasti budú zohrávať kľúčovú úlohu ukrajinská občianska spoločnosť a nezávislé médiá. (TASR)

Británia údajne dodala Ukrajine riadené strely dlhého doletu typu Storm Shadow. Informuje o tom CNN. Britské ministerstvo obrany to zatiaľ nepotvrdilo, v priebehu dňa sa však očakáva vyhlásenie v parlamente. (TASR)

Nedostatok viditeľných úspechov Ruska na Ukrajine je spôsobené tým, že ruská armáda na Ukrajine vojnu nevedie, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

"Vedenie vojny je niečo úplne rozdielne, vyzerá to ako úplné zničenie infraštruktúry, úplné zničenie miest. My to nerobíme," vyhlásil Dmitrij Peskov pre bosniansku televíziu ATV.

Napriek Peskovovým vyjadreniam však ruské jednotky opakovane posielajú rakety a drony na ukrajinské mestá a infraštruktúru, predovšetkým na elektrickú sústavu, a zanechávajú za sebou zničené mestá a tisícky mŕtvych Ukrajincov.

Súd v Rusku udelil spoločnosti Google pokutu vyše 36-tisíc eur za neodstránenie videí z platformy YouTube, ktoré údajne šírili tzv. LGBT+ propagandu a nepravdivé informácie o takzvanej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine.

Prokuratúra spresnila, že Google odmietol stiahnuť niekoľko videí zverejnených na YouTube, vrátane videí blogera, ktorého Moskva označila za tzv. zahraničného agenta. Videá boli o pároch rovnakého pohlavia vychovávajúcich deti a o LGBT+ komunite v meste Petrohrad.

Za posledný rok Moskva udelila západným technologickým spoločnostiam desiatky pokút v snahe sprísniť kontrolu nad obsahom, ktorý vidia používatelia internetu v Rusku.

Okrem prijatia prísnych zákonov o cenzúre po rozpútaní vojny na Ukrajine v Rusku minulý rok sprísnili aj zákon o zákaze takzvanej LGBT+ propagandy.

Zákon teraz zakazuje propagovať "netradičné sexuálne vzťahy" a pedofíliu, ale aj tiež šíriť informácie o sexuálnych menšinách v médiách, na internete, v reklame, knihách a vo filme. Zakazuje tiež šíriť informácie, ktoré by medzi mladistvými mohli vyvolať záujem o zmenu pohlavia.

Zakázané má byť premietanie filmov obsahujúcich "materiály propagujúce netradičné sexuálne vzťahy a preferencie". Za porušenie tohto zákona môže byť uložená vysoká pokuta. (TASR)

Nemecká vláda chce, aby Európska únia schválila doložku "Nie pre Rusko". Doložka by by od firiem z krajín mimo únie vyžadovala, aby sa zmluvne zaviazali nevyvážať do Ruska tovar, ktorý si kúpili v európskom bloku. (TASR)

Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin v reakcii na Zelenského vyjadrenia o odklade protiofenzívy podľa Reuters uviedol, že ide o lesť. Zopakoval, že útok je už v plnom prúde.

Ukrajinci sa podľa neho približujú k Bachmutu po krídlach frontu, pričom ich úsilie je "čiastočne úspešné". Ukrajinské aj ruské zdroje v uplynulých dňoch informovali o lokálnych protiútokoch, pri ktorých sa ukrajinským silám podarilo postúpiť v okolí Bachmutu údajne až o niekoľko kilometrov. (ČTK)

Británia dodala Ukrajine rakety dlhého doletu „Storm Shadow“, uviedla CNN s odvolaním sa na viacerých vysokých západných predstaviteľov. Britské ministerstvo obrany to odmietlo komentovať.

Minulý týždeň skupina európskych krajín pod vedením Britov zisťovala záujem a možnosti dodať Ukrajine rakety s dosahom až 300 kilometrov. Ešte v utorok sa britský rezort obrany vyjadril, že k žiadnej konkrétnej dohode nedošlo.

Storm Shadow je riadená strela dlhého doletu so schopnosťami utajenia, ktorú spoločne vyvinuli Spojené kráľovstvo a Francúzsko a ktorá sa zvyčajne aktivuje zo vzduchu. So streleckým dosahom presahujúcim 250 km len o kúsok zaostáva za taktickými balistickými strelami ATACMS vyrobenými v USA, o ktoré Ukrajina dlho žiadala.

Strely Storm Shadow majú dosah na to, aby zasiahli ruské ciele na okupovaných územiach na východe Ukrajiny.

Západný predstaviteľ pre CNN povedal, že Spojené kráľovstvo dostalo od ukrajinskej vlády ubezpečenie, že tieto rakety budú použité iba na ukrajinskom suverénnom území a nie v Rusku.

Predstavitelia Spojeného kráľovstva považujú za ukrajinské suverénne územie aj Rusmi anektovaný polostrov Krym.

Popredný predstaviteľ americkej armády pre CNN uviedol, že rakety Storm Shadow môžu zmeniť vývoj bojov na Ukrajine a dávajú Kyjevu nové možnosti. Ako uviedla televízia CNN, súčasný maximálny dostrel zbraní od Spojených štátov na Ukrajine je približne 80 kilometrov. (The Guardian, SITA)

Pribúdajú prípady rabovania ruskou armádou na okupovaných územiach Záporožskej a Chersonskej oblasti. "Kradnú veci aj vozidlá pod zámienkou údajnej potreby zabezpečiť evakuáciu obyvateľstva,“ tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany.

Rabovanie sa zintenzívnilo od začiatku mája častejšie, najmä v dňoch vyhlásených za sviatky a víkendy, povedala námestníčka ministra obrany Hanna Maľarová.

Zločiny boli podľa nej zaznamenané najmä v osadách Tokmak, Pology, Kamjanka, Rozivka, Mychailivka, Moločansk, Enerhodar, Černihivka v Záporožskej oblasti, ako aj v Skadovsku v Chersonskej oblasti.

Maľarová dodala, že 7. mája dorazila do prístavu v Berďansku ďalšia nákladná loď, ktorú môže ruská armáda použiť na presun ukradnutého majetku na územie anektovaného Krymu. (Radio Sloboda)

Od začiatku roka ruské ministerstvo obrany zintenzívnilo svoj plán náboru ruských väzňov. V apríli naverbovala zhruba 10-tisíc odsúdených pre vojnu na Ukrajine, informovalo ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva.

Kampaň náboru väzňov ministerstva obrany je súčasťou širšieho a intenzívneho úsilia ruskej armády posilniť svoje počty a zároveň sa pokúsiť vyhnúť novej povinnej mobilizácie, ktorá by bola v ruskej verejnosti vyvolala negatívne reakcie,“ píše sa v správe britského rezortu obrany.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 11 May 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/5sj6QS5ckW

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/xkY3Mg8VTA

11.5.2023 o 7:45 · archivované: 11.5.2023 o 10:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské útoky v Doneckej oblasti zabili troch civilistov a ďalších dvoch zranili, oznámil gubernátor Pavlo Kyrylenko. Ostreľovanie Oleksandrivky zranilo dvoch ľudí a poškodili hospodársku budovu.

Kurachovo sa dostalo pod paľbu päťkrát, údaje o škodách ešte nie sú známe. V Kostantynivke sa zranila jedna osoba, poškodené bolo kino, objekt infraštruktúry a súkromný dom. Sedem domov zasiahlo ostreľovanie v meste Časiv Jar, ďalších sedem v Torecku. Vo Zvanivke bolo poškodených osem domov.

V Charkovskej oblasti v meste Vovčansk pri ruských útokoch zomrel 67-ročný muž, povedal gubernátor Oleh Synjehubov. Dodal, že útoky mínometmi, delostrelectvom a letectvom poškodili najmenej šesť domácností.

Pri útokoch ruskej armády na Chersonskú oblasť podľa regionálnej administratívy zahynul jeden človek. V Sumskej oblasti ruské útoky na šesť obcí zabili jedného civilistu, uviedla regionálna správa. (The Guardian, SITA)

Personálne straty okupantov vzrástli o 610 vojakov na približne 196 920, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o 12 obrnených bojových vozidiel, 14 delostreleckých, dva raketové a dva protivzdušné systémy a tri drony.

Francúzsko vyjadrilo presvedčenie, že Čína musí zohrávať dôležitú úlohu v snahách o dosahovanie mieru a stability vo svete. Peking sa snaží vystupovať ako mediátor pri urovnaní vojny na Ukrajine.

"Sme si vedomí dôležitosti úlohy, ktorú vo svete zastáva Čína, rovnako ako významu, ktorý môže mať pre globálny mier a stabilitu," povedala francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová na stredajšom stretnutí so svojím čínskym rezortným kolegom Čchin Kangom v Paríži.

Čína sa podľa nej musí snažiť "presvedčiť Rusko, aby začalo znovu plne rešpektovať Chartu OSN".

"Čína musí využila svoje vzťahy s Ruskom na to, aby si (Rusko) uvedomilo, že je v slepej uličke, a presvedčiť ho, aby opäť prišlo k rozumu," povedala Colonnová.

Agentúra AFP pripomína, že francúzsky prezident Emmanuel Macron v apríli navštívil Peking, kde sa postaral o rozpaky spojencov, keď vyzval na "strategickú nezávislosť" EÚ v otázke Taiwanu.

Podľa jeho slov by Európa mala byť popri USA a Číne treťou svetovou mocnosťou. Svoj postoj obhajoval s tým, že byť spojencom USA neznamená byť ich vazalom.

Čína v súvislosti s vojnou na Ukrajine samu seba označuje za "neutrálnu". Čínsky prezident Si Ťin-pching sa v apríli po prvýkrát od začiatku ruskej invázie telefonicky zhováral s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Hovorili o územnej celistvosti Ukrajiny a Charte OSN. Úlohu Pekingu ako mediátora nevylúčil ani ukrajinský námestník ministra zahraničných vecí Andrij Meľnyk. (TASR)

Ukrajina potrebuje viac času na prípravu očakávanej jarnej protiofenzívy, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj vo viacerých rozhovoroch s tým, že armáda má pripravené bojové brigády, ale stále im chýba sľúbená obrnená technika.

"Môžeme ísť vpred a byť úspešní. Ale stratili by sme veľa ľudí. Myslím, že je to neprijateľné. Musíme teda počkať. Potrebujeme ešte trochu času," povedal Zelenskyj pre BBC.

Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina sa nevzdá akéhokoľvek územia pre mier. „Nemôžu tlačiť Ukrajinu, aby sa vzdala území. Prečo by mala ktorákoľvek krajina sveta dať Putinovi svoje územie?"

V súvislosti s incidentom s dronom nad Kremľom Zelenskyj opätovne poprel akúkoľvek ukrajinskú zodpovednosť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina potrebuje na začatie protiútoku viac času. Obáva sa strát, povedal Zelenskyj Čítajte 

„Neustále hľadajú niečo, čo by znelo ako dôvod. Hovoriaa: ‚Vy nám robíte toto, takže my vám tamto‘. Ale nezabralo to. Dokonca ani pre ich domácu verejnosť to nefungovalo. Ani ich vlastní propagandisti tomu neverili. Pretože to vyzeralo veľmi, veľmi umelo," povedal.

Ukrajinci podľa jeho slov začínajú pociťovať nedostatok ruskej výzbroje na bojisku, síce jej majú stále dosť v skladoch, no v niektorých oblastiach citeľne znížili denné ostreľovanie. (The Guardian)

Cynická obluda: Stalin a spol. mali hrozné šťastie, že v 40. rokoch 20. storočia ešte neexistoval ani Smer, ani Fico, ani Blaha s Chmelárom a dokonca ani Andrej Danko.

Ukrajinci musia urobiť zásadné pokroky ešte toto leto. Americká novinárka Anne Applebaumová v rozhovore vysvetľuje, prečo by sa podľa nej Ukrajina mala pokúšať získať späť Krym a akým výzvam bude čeliť pri obnove krajiny po vojne. (SME)

Spojené štáty po prvý raz previedli milióny dolárov zhabané ruskému oligarchovi na financovanie obnovy Ukrajiny, oznámilo americké ministerstvo spravodlivosti. Ide o približne 5,4 milióna dolárov zmrazených Konstantinovi Malofejevovi.

Malofejev, ktorý svoj majetok vybudoval prostredníctvom bankovníctva, telekomunikácií a médií, bol ešte v apríli minulého roka v USA obvinený z porušenia sankcií spojených s Moskvou podporovanou vojnou vo východoukrajinskom regióne Donbas a nelegálnou anexiou ukrajinského Krymského polostrova Ruskom, spresňuje AFP.

Zároveň s týmto obvinením prevzali Spojené štáty kontrolu nad jeho aktívami v hodnote 5,4 milióna dolárov - zväčša v rámci investície, ktorú Malofejev zrealizoval v texaskej banke.

Podľa USA bol Malofejev hlavným zdrojom financovania proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Washington nariadil zhabanie aktív niekoľkých ruských oligarchov spojených s krokmi Ruska na Ukrajine v roku 2014 a s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu, ktorá sa začala koncom februára 2022.

"Kým v tomto prípade ide o prvý transfer prepadnutých ruských zdrojov na obnovu Ukrajiny, rozhodne nebude posledný," avizoval minister spravodlivosti Garland. (TASR)

Ukrajinské sily uskutočnili v utorok úspešné protiútoky v okolí Bachmutu. Ukrajinci tvrdia, že postupujú pozdĺž frontovej línie. Inštitút pre štúdium vojny však zatiaľ nepozoroval vizuálne potvrdenie týchto pokrokov.

Geolokalizované zábery zverejnené v utorok a v stredu naznačujú, že ukrajinské sily pravdepodobne viedli úspešné obmedzené protiútoky severne od Chromova (západne od Bachmutu) a severozápadne od Bielej Hory (14 km juhozápadne od Bachmutu) a urobili v týchto oblastiach okrajové pokroky.

Ukrajinské zdroje tvrdia, že ukrajinské sily zničili 6. a 8. rotu 72. motostreleckej brigády 3. armádneho zboru pri Bachmute a postúpili 2,6 km pozdĺž 3 km frontovej línie v oblasti.

Podľa prominentného ruského blogera sa ukrajinské sily po utorkových protiútokoch pokúsili postúpiť ďalej v zóne zodpovednosti 4. motostreleckej brigády samozvanej Luhanskej ľudovej republiky v oblasti Bachmutu, avšak formácie nešpecifikovanej ruskej polovojenskej skupiny zabránila ukrajinskému prielomu.

Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že ruské vzdušné sily obmedzujú akcie ukrajinských síl na bokoch okolo Bachmutu.

ISW už skôr zhodnotil, že správy o ukrajinských protiútokoch v celej Doneckej oblasti sa zdajú byť súčasťou prebiehajúceho modelu protiofenzívy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina vykonala menší, ale úspešný protiútok pri Bachmute, píšu analytici Čítajte 

ISW
@TheStudyofWar

NEW: #Ukrainian forces conducted successful limited counterattacks around #Bakhmut on May 9.

Our Latest: https://t.co/x3bfRCwi5D https://t.co/Iv0akAFdof

11.5.2023 o 1:53 · archivované: 11.5.2023 o 7:40

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou, údajne opäť došlo k dronovým útokom, uviedol to gubernátor tejto oblasti Viačeslav Gladkov.

Dva bezpilotné stroje podľa jeho slov vybuchli a spadli do obývanej lokality. Z miesta neboli hlásené žiadne obete, no poškodené boli dve obytné budovy a jedno auto.

Ďalší dron zostrelil nad Belgorodskou oblasťou ruský systém protivzdušnej obrany. Gladkov dodal, že pri incidentoch nedošlo k nijakými obetiam, no zasahujúce tímy ešte vyhodnocujú rozsah škôd.

Dronový útok hlásili aj zo západoruskej Brianskej oblasti, taktiež hraničiacej s Ukrajinou, informoval tamojší gubernátor Alexandr Bogomaz. Uviedol, že pri útoku nedošlo k žiadnym obetiam, hoci v meste Starodub bola zasiahnutá administratívna budova. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojom tradičnom nočnom prejave opakovane požiadal Západ o dodanie stíhačiek. Ukrajine dosiaľ dodali sovietske stíhačky MiG-29 len Slovensko a Poľsko.

Zelenskyj pritom žiada Západ o dodanie stíhačiek celé mesiace, pripomína Sky News.

Zelenskyj teraz informoval, že ukrajinskí predstavitelia v súčasnosti pracujú na tom, aby získali od partnerov Kyjeva ďalšie "obranné balíky".

Dodal, že v tomto smere boli už na "pracovnej úrovni" prijaté nové rozhodnutia, ktoré umožnia väčšiu ochranu ukrajinského neba, ako aj viac možností pre obranu a pohyb ukrajinskej armády na zemi.

"Dnes som absolvoval niekoľko stretnutí, na ktorých sme o tom všetkom diskutovali. V blízkej budúcnosti pritom očakávame od našich partnerov príslušné kroky," povedal v stredu večer Zelenskyj.

Ukrajinský prezident vo svojom prejave hovoril podľa agentúry DPA opäť aj o tom, že Ukrajina chce so zahraničnou podporou vyhnať ruských okupantov.

"Nepriateľovi nenecháme ani kúsok našej krajiny - tyrania nebude vládnuť nikde," povedal.

Zelenskyj tiež uviedol, že na Ukrajine už prebiehajú prípravy na obnovu vojnou zničenej krajiny, a to vo všetkých oblastiach - od hospodárstva a priemyslu až po zbrojenie, energetiku, infraštruktúru, vzdelávanie, sociálne služby a zdravotníctvo.

"Teraz v máji dokončíme konkrétne body týchto štátnych programov a v júni budeme na našich plánoch pracovať s našimi (zahraničnými) partnermi," povedal Zelenskyj. "Tu na Ukrajine svet uvidí, čoho je Európa schopná," dodal.

Ruský prezident Putin podpísal výnos, ktorým povoláva záložníkov ruskej armády na vojenský výcvik. Nejde o výnimočnú situáciu, výcvik záloh ruských ozbrojených síl sa uskutočňuje každoročne. (TASR)