Ukrajinský parlament predĺžil platnosť zákonov o stannom práve a mobilizácii (SME Minúta)

Okresný súd v Tule odsúdil dvoch obžalovaných v prípade vraždy ruskej novinárky a propagandistky Darie Duginovej na 3,5 roka väzenia. O život prišla vlani v auguste pri výbuchu nálože nastraženej v aute.

Obžaloba žiadala pre každého z obžalovaných nich tri roky a 11 mesiacov odňatia slobody, informuje Rádio Sloboda.

Daria Duginová bola dcéra publicistu Alexandra Dugina, ktorý je považovaný za jedného z hlavných ideológov vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine. Podľa jednej z verzií vyšetrovania bol pôvodným cieľom útoku Alexandr Dugin, ktorý sa mal do Moskvy vrátiť s dcérou, ale na poslednú chvíľu nasadol do iného auta.

Súd v Tule v utorok odsúdil Alexandra Sučkova a Andreja Kuznecova za to, že sfalšovali doklady k autu, v ktorom údajná páchateľka zločinu opustila územie Ruska. Obvinení na súde uviedli, že nevedeli, komu presne boli doklady vyhotovené a ako budú použité. (TASR)

Najmenej šesť ruských oblastí už zrušilo vojenské prehliadky plánované na Deň víťazstva, ktorými si Rusko 9. mája pripomína výročie víťazstvo v druhej svetovej vojne. Obávajú sa ukrajinských útokov.

Dosiaľ poslednou ruskou oblasťou, ktorá takúto prehliadku zrušila, sa v utorok stala Saratovská oblasť ležiaca zhruba 400 kilometrov od ukrajinských hraníc. Už predtým zrušenie prehliadky oznámili aj úrady v Belgorodskej, Kurskej, Voronežskej, Oriolskej a Pskovskej oblasti či na okupovanom polostrove Krym.

Podľa denníka The Guardian sú takéto opatrenia jasným priznaním vojenskej zraniteľnosti Ruska. K zrušeniu prehliadok zároveň dochádza v čase, keď Kyjev vykonáva posledné prípravy na svoju dlho očakávanú jarnú protiofenzívu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok novinárom povedal, že ruské bezpečnostné služby "robia všetko potrebné na zaistenie bezpečnosti" v Deň víťazstva.

"Samozrejme, sme si vedomí toho, že kyjevský režim, ktorý stojí za viacerými útokmi, teroristickými činmi, plánuje pokračovať vo svojej (vojenskej) kampani," zareagoval Peskov na otázku, či v zmienený deň hrozia útoky.

Podľa denníka The Guardian sa objavujú náznaky, že ruské úrady sa v tento deň obávajú útokov dronov aj na svoje dve najväčšie mestá - Moskvu a Petrohrad.

Podľa utorkového vyjadrenia Kremľa sa však snažia zabezpečiť, aby mohla tradičná prehliadka na moskovskom Červenom námestí prebehnúť aj napriek hrozbe útokov, informuje agentúra Reuters.

Tamojšie bezpečnostné služby pritom minulý týždeň oznámili, že v rámci príprav na túto prehliadku, kde má vystúpiť aj ruský prezident Vladimir Putin, uzavreli pre verejnosť Červené námestie na bezprecedentné dva týždne.

Ruský spravodajský web Baza s odvolaním sa na zdroje z bezpečnostných služieb informoval, že ruské ministerstvo obrany zvažuje zrušenie leteckej časti týchto vojenských prehliadok v Moskve aj v Petrohrade, a to pre obavy o bezpečnosť aj nedostatok vycvičených pilotov.

Obavy o bezpečnosť už viedli v Rusku k zrušeniu všetkých pouličných občianskych pochodov organizovaných hnutím Nesmrteľný pluk, ktoré sa v Rusku taktiež konajú na Deň víťazstva.

Rusi v rámci nich pochodujú ulicami miest a nesú fotografie svojich príbuzných - účastníkov Veľkej vlasteneckej vojny, odbojárov, väzňov koncentračných táborov, či preživších blokádu Leningradu. (TASR)

Ukrajinský parlament prijal uznesenie, ktorým definoval tzv. rašizmus ako ideológiu a označil ju za základ štátnej politiky Ruska, informoval predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk.

Podľa správy britskej stanice BBC ukrajinskí poslanci v texte uznesenia sústredili definície a charakteristiky súčasnej ruskej moci, ako ich uvádzajú ukrajinskí i západní historici, publicisti a kulturológovia, ktorí sa snažia vedecky vysvetliť tento fenomén. Na základe týchto stanovísk poslanci dospeli k záveru, že rašizmus je novodobý ruský fašizmus.

V uznesení ukrajinského parlamentu sa píše, že vojna rozpútaná Ruskom na Ukrajine "celému svetu odhalila skutočnú podstatu politického režimu Vladimira Putina ako neoimperiálnej, totalitnej diktatúry, ktorá napodobňuje najhoršie praktiky minulosti a stelesňuje myšlienky fašizmu a národného socializmu v modernej verzii ruského fašizmu (rašizmu)".

Ukrajinskí poslanci vyjadrili nádej, že ich dokument umožní sformovať jednotný prístup medzinárodných inštitúcií k ruskej politike, ktorá poslúžila na odôvodnenie agresie voči Ukrajine.

BBC dodala, že cieľom ukrajinských zákonodarcov je dosiahnuť, aby sa termín "rašizmus" udomácnil v politike, žurnalistike, kultúre v rôznych jazykoch sveta - "aby sa ľuďom opäť ukázalo, že Rusko v skutočnosti aktívne uplatňuje praktiky fašistického režimu, ktorý pritom verbálne odsudzuje".

Ukrajinský parlament sa obrátil aj na OSN, Európsky parlament, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Parlamentné zhromaždenie aliancie NATO, ako aj vlády a parlamenty ďalších krajín s výzvou, aby "podporili odsúdenie ideológie, politiky a praktiky rašizmu".

Ukrajinská Najvyššia rada tiež vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo opatrenia, ktoré by umožnili, aby vojensko-politické vedenie Ruska nieslo zodpovednosť za páchanie zločinov na Ukrajine a voči jej národu. (TASR)

V Chersonskej oblasti zabilo ruské bombardovanie troch civilistov. Ďalší piati ľudia utrpeli zranenia, uviedol úrad ukrajinského generálneho prokurátora s tým, že poškodená bola civilná infraštruktúra vrátane obytných domov a automobilov.

Gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin predtým uviedol, že jedným zo zabitých civilistov je 28-ročný muž. (SITA)

Európska komisia dočasne zakázala dovoz pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien z Ukrajiny. Ide o reakciu na vážne logistické problémy, ktoré sa vyskytli v piatich členských štátoch vrátane Slovenska.

Opatrenia vstúpili do platnosti 2. mája a potrvajú do 5. júna.

Počas tohto obdobia môžu byť semená pšenice, kukurice, repky a slnečnice s pôvodom na Ukrajine naďalej uvádzané do voľného obehu v celej EÚ okrem piatich členských štátov v jej susedstve: Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Ukrajinské produkty môžu cez tieto krajiny aj naďalej prúdiť prostredníctvom spoločného colného tranzitného postupu alebo môžu byť prepravované na územia mimo Únie.

Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa zároveň zaviazali zrušiť nedávno prijaté jednostranné opatrenia týkajúce sa pšenice, kukurice, repky a slnečnice, ale tiež akýchkoľvek iných produktov pochádzajúcich z Ukrajiny.

Nové opatrenia riešia obavy poľnohospodárov v členských štátoch susediacich s Ukrajinou, ale majú zároveň pomôcť Ukrajine vyvážať agroprodukty aj počas vojnového stavu. Tieto komodity sú podľa Komisie dôležité pre zásobovanie sveta a udržanie nízkych cien potravín.

Utorňajšie opatrenia budú doplnené finančnou podporou pre poľnohospodárov v uvedených piatich členských štátoch a ďalšími opatreniami na uľahčenie tranzitu ukrajinského obilia cez koridory solidarity do iných členských štátov a tretích krajín.

Komisia je pripravená v prípade potreby tieto preventívne opatrenia predĺžiť aj po 5. júni. Zároveň avizovala, že vyhodnotí situáciu na trhu EÚ aj pri iných citlivých produktoch. (TASR)

Dánsky parlament schválil rozhodnutie poskytnúť Ukrajine nový balík vojenskej pomoci v hodnote 1,7 miliardy dánskych korún. Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen to oznámil po zasadaní výboru pre zahraničnú politiku.

Na základe tohto rozhodnutia Dánsko Ukrajine dodá techniku na odstraňovanie mín, muníciu, pontónové mosty a financie pre protivzdušnú obranu. Celková pomoc Ukrajine zo strany Dánska doteraz dosiahla sumu 11 miliárd dánskych korún.

Dvaja muži vo veku 39 a 47 rokov zomreli pri explózii míny, na ktorú narazil traktor v Charkovskej oblasti, uviedol gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Podľa jeho slov doteraz našli a zlikvidovali takmer 66-tisíc výbušných zariadení.

Zároveň vyzval miestnych obyvateľov, aby boli čo najopatrnejší a nenavštevovali lesy, polia, brehy priehrad a iné potenciálne zamínované lokality.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v decembri povedal, že od začiatku ruskej invázie bolo zamínovaných zhruba 250-tisíc štvorcových kilometrov Ukrajiny čiže takmer 40 percent rozlohy krajiny.

Európska komisia predloží legislatívny návrh, ktorý by mal umožniť rýchlejšiu výrobu munície v EÚ. Uviedla to predsedníčka eurokomisie von der Leyenová po stretnutí s českým prezidentom Pavlom na Pražskom hrade.

"Ukrajina potrebuje muníciu okamžite," zdôraznila. EK na tento účel prispeje sumou 500 miliónov eur, členské štáty pridajú ďalších 500 miliónov.

Predsedníčka eurokomisie v tejto súvislosti pripomenula nedávnu návštevu Pavla na Ukrajine, ktorú čiastočne absolvoval so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Podľa Leyenovej jej Pavel tlmočil, že Ukrajina aktuálne najviac potrebuje práve muníciu.

Česku a jeho obyvateľom sa tiež poďakovala za pomoc a solidaritu s ukrajinskými utečencami, ktorá je podľa nej príkladná. Zdôraznila, že v Českej republike je najvyšší počet ukrajinských utečencov na počet obyvateľov.

Pavel ocenil konzistentnosť von der Leyenovej v jej názoroch, ktoré sa podľa neho nie vždy stretnú s pochopením, ale sú dôležité.

Ocenil aj jej prístup k možnému budúcemu členstvu Ukrajiny v EÚ. "Sme pripravení ísť tomu naproti a pomáhať Ukrajine prekonať všetky prekážky," vyhlásil český prezident a dodal, že rozširovanie je aj v záujme samotnej EÚ.

Pred schôdzkou s Pavlom sa šéfka EK stretla s českým premiérom Petrom Fialom. Hovorili napríklad o českých energetických projektoch či národnom pláne obnovy, pomocou ktorého chce Česko zvýšiť svoju energetickú sebestačnosť, spresnil Fiala.

Pavel mal s Leyenovou pôvodne rokovať v rámci svojej trojdňovej návštevy Bruselu pred dvomi týždňami. Šéfka EK však naplánovanú schôdzku z rodinných dôvodov zrušila a ponúkla mu náhradný termín v Prahe.

Český prezident sa počas zahraničnej cesty v Bruseli stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, šéfkou europarlamentu Robertou Metsolovou a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Išlo o jeho štvrtú zahraničnú cestu od inaugurácie, ktorá sa uskutočnila 9. marca. (TASR)

Nie je jasné, či k ukrajinskej ofenzíve príde a či bude mať zásadný dosah na priebeh konfliktu. Budovanie obranných línií však ukazuje, že aj Rusko ráta s tým, že Ukrajina môže na niektorých frontoch uspieť. Súhrn diania z vojny na Ukrajine.

Spoločnosť Match Group, ktorá vlastní zoznamovaciu aplikáciu Tinder, sa do konca júna stiahne z ruského trhu. Svoje rozhodnutie zdôvodnila potrebou ochrany ľudských práv.

"Zaviazali sme sa chrániť ľudské práva. Naše značky podnikajú kroky na obmedzenie prístupu k svojim službám v Rusku a ukončia svoj odchod z ruského trhu do 30. júna 2023," uviedla spoločnosť vo svojej výročnej správe.

Spoločnosť Friends Fiduciary, akcionár Match Group, na vysvetlenie dodala, že toto rozhodnutie súvisí s rizikami v oblasti ľudských práv, ktorým je vystavený ukrajinský národ.

Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomenula, že európska policajná agentúra Europol už vlani v septembri upozornila, že zoznamovacie aplikácie patria medzi on-line platformy, ktoré bývajú zneužívané jednotlivcami na účely obchodovania s ľuďmi. Táto situácia sa týka aj ukrajinských utečencov.

Jeff Perkins, výkonný riaditeľ Friends Fiduciary, pre agentúru Reuters okrem toho uviedol, že ním vedená spoločnosť má aj iný dobrý dôvod pre odchod z Ruska.

"Nie je dobré, aby dôveryhodná značka naďalej pôsobila v krajine, ktorej prezidenta obvinil Medzinárodný trestný súd," objasnil.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal 17. marca na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú zatýkacie rozkazy. Podľa stanoviska ICC existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a ombudsmanka sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

Moskva popiera, že by sa dopustila vojnových zločinov vrátane násilných deportácií detí a tvrdí, že rozhodnutie ICC nemá význam, keďže Rusko nie je jeho členom.

Agentúra DPA konštatovala, že rozhodnutie týkajúce sa aplikácie Tinder prichádza v porovnaní s inými spoločnosťami pôsobiacimi v Rusku relatívne neskoro — mnohé sa totiž z Ruska stiahli krátko po tom, ako Moskva vo februári 2022 rozpútala vojnu proti Ukrajine.

Match Group, vlastniaca zoznamovacie aplikácie ako Tinder, Hinge a PlentyOfFish, v tom období urobila len málo verejných vyhlásení o svojich obchodných operáciách v Rusku, ale v marci 2022 upozornila, že vojna má negatívny vplyv na jej podnikanie v Európe. (TASR)

Zuzana Čaputová a Petr Pavel pricestovali na Ukrajinu deň po tom, čo ruská raketa zabila v Umani vyše dvadsať ľudí. Keď sirény ohlásili útok, obaja zišli do podzemia pokojnejšie, ako by ste čakali, píše Petra Procházková. (SME)

Nepredpokladá sa, že by Ukrajina na júlovom summite NATO vo Vilniuse dostala nejaký konkrétny termín na vstup do tohto obranného zoskupenia. Vyplýva to z informácií, ktoré získala agentúra DPA.

Členské krajiny NATO, vrátane Spojených štátov a Nemecka, nedávno za zatvorenými dverami jasne naznačili, že na summite vo Vilniuse, na ktorom sa má zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nechcú prijať žiadne záväzky nad rámec vágnej deklarácie z roku 2008, píše DPA. Hlavy štátov a vlád sa vtedy v Bukurešti dohodli, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO, avšak nebol stanovený konkrétny termín pre ich vstup.

Zelenskyj 20. apríla počas návštevy generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v Kyjeve vyzval Alianciu, aby sa konkrétne zaviazala k čo najrýchlejšej integrácii jeho krajiny do svojich radov a aby dodala Ukrajine viac zbraní na boj proti ruským silám.

Podľa nemenovaných diplomatov NATO je viac ako pravdepodobné, že Zelenského výzva vo Vilniuse nebude vypočutá. Diplomati tvrdia, že cieľ skorého vstupu Ukrajiny do Aliancie je "nereálny" a mohol by odviesť pozornosť od poskytovania okamžitej vojenskej pomoci tejto krajine. A pre Rusko by to bola príležitosť viesť ešte agresívnejšiu vojnu voči Ukrajine.

Spojenci však už pripravujú Stoltenbergom ohlásený súbor podporných opatrení pre Ukrajinu. NATO navrhuje Kyjevu diskutovať o otázkach užšej spolupráce, čo by malo posilniť "zmysel pre partnerstvo" na ukrajinskej strane.

Podľa diplomatických zdrojov z prostredia NATO bude skutočný pokrok v otázke členstva Ukrajiny možný až vtedy, keď vyjde ako víťaz z vojny s Ruskom. Aliancia sa už potom nebude musieť báť toho, že sa prijatím Ukrajiny stane priamym účastníkom vojny.

Ukrajina zintenzívnila volanie po rýchlom členstve v NATO po spustení ruskej invázie vo februári 2022. V integrácii do Aliancie vidí jedinú skutočnú záruku svojej bezpečnosti.

Členské krajiny NATO boli doteraz veľmi vágne pokiaľ ide o konkrétny časový harmonogram vstupu pre Ukrajinu či Gruzínsko aj preto, že dobre vedia, že Rusko považuje rozšírenie Aliancie o tieto krajiny za "červenú čiaru". (TASR)

Ukrajinský parlament predĺžil platnosť zákonov o stannom práve a všeobecnej mobilizácii do 18. augusta. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram člen parlamentu Jaroslav Železniak.

Za pokračovanie platnosti zákona o stannom práve hlasovala 324 poslancov a za predĺženie legislatívy o všeobecnej mobilizácii 333 členov Verchovnej rady. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Železniak dodal, že od začiatku otvorenej vojny išlo už o siedme hlasovanie poslancov o stannom práve. Platiť začalo už 24. februára minulého roka a naposledy bolo predĺžené do 20. mája tohto roka. (SITA)

Zásoby plynu sú pripravené na nasledujúcu vykurovaciu sezónu, objem zásob prekročil hranicu dvoch miliárd kubických metrov. Informoval o tom minister hospodárstva Hirman so šéfom SPP Miroslavom Kullom.

"Pripravenosť v zásobách plynu je na takej úrovni, že sa nemusíme obávať už ani tej nasledujúcej vykurovacej sezóny," uviedol Hirman. Dodal, že ak sa do objemu zásobníkov Nafty zarátajú aj zásoby v zásobníku v Dolných Bojanoviciach na Morave, ktorý vlastní a spravuje SPP - distribúcia, v súčasnosti máme objem zásob presahujúci 2,5 miliardy kubických metrov plynu, pričom jeho ročná spotreba je okolo piatich miliárd kubických metrov.

"Patríme medzi tri krajiny EÚ, ktoré majú najlacnejšie ceny plynu pre domácnosť," dodal Hirman.

Aktuálne má podľa Hirmana Západoslovenská energetika u domácich prevádzkovateľov zásobníkov naplnené svoje zásoby na 56 percent. K 1. októbru sa plánuje stav zásob slovenských zásobníkov na úrovni 100 percent, pričom ZSE ma už tento plyn zakúpený.

Kulla uviedol, že SPP má 70 percent ročného objemu plynu SPP z diverzifikovaných zdrojov a 50 percent z vlastných zásob. "De facto budeme mať plynu 120 percent ročnej spotreby, takže sa vieme zaobísť úplne bez ruského plynu," uzavrel Kulla. (TASR)

V Poľsku sa začalo najväčšie tohtoročné vojenské cvičenie, zúčastňuje sa ho 12-tisíc vojakov z Poľska a ďalších členských krajín NATO. Cvičenie Anakonda sa tento rok koná už deviatykrát.

Portál tvn24.pl píše, že poľská armáda cvičenie koordinuje s ozbrojenými silami Spojených štátov a Švédska v rámci manévrov na východnom krídle NATO.

Cvičenie Anakonda bolo plánované od roku 2021, avšak ruská invázia na Ukrajinu viedla k zmene koncepcie cvičenia. Vojaci tak budú tento rok trénovať hlavne spojenecké operácie v regióne Baltského mora. Využívať pri tom budú napríklad tanky M1 Abrams, bojové vozidlá pechoty M2 Bradley, samohybné húfnice K9 Thunder a AHS Krab alebo salvové raketomety Langusta.

Cvičenie má obranný charakter a nie je namierené proti niektorému štátu, podotkla poľská armáda. (ČTK)

Rusko nemá vedomosť o mierovej misii Vatikánu pre Ukrajinu, uviedol hovorca Kremľa Peskov. Vyhlásenie Moskvy prišlo po tom, ako kancelária ukrajinského prezidenta deklarovala, že o mierovej misii za účasti Vatikánu nevie. (TASR)

Dodávky ruskej ropy po mori sa zvyšujú, hoci Moskva pred dvomi mesiacmi pohrozila znížením produkcie. Žiadne známky trvalého poklesu tokov ropy zatiaľ nebadať, informuje Bloomberg.

Ruský export za týždeň do 28. apríla vzrástol o približne 680-tisíc barelov denne v porovnaní s predchádzajúcim týždňom na 4,08 milióna barelov/deň. Štvortýždňový priemer exportu po mori sa takmer nezmenil, keďže klesol len o 12.000 barelov na 3,45 milióna barelov denne. Ukázali to údaje agentúry Bloomberg o sledovaní tankerov.

Dodávky po mori tak stále neodrážajú avizované zníženie produkcie v marci.

Moskva zastavila zverejňovanie údajov o produkcii ropy a kondenzátu, čo sťažuje vyhodnotenie, či skutočne obmedzila produkciu ešte pred jej znížením v máji, na ktorom sa dohodla s partnermi z aliancie OPEC+.

Známkou toho, že Kremeľ potrebuje hotovosť na financovanie vojny na Ukrajine, je fakt, že sa opäť obracia na svoj ropný priemysel a skúma rôzne možnosti od zníženia dotácií na palivo až po daň z mimoriadnych ziskov, aby zvýšil svoje rozpočtové príjmy. (TASR)

Ruská splnomocnenkyňa pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová tvrdí, že nie je vojnový zločinec, ale matka. Povedala to v rozhovore s americkým serverom Vice News. Medzinárodný trestný súd na ňu vydal zatykač.

Súd ju viní z organizácie násilných deportácií ukrajinských detí do Ruska. Splnomocnenkyňa sa navyše netají tým, že vychováva 15-ročného chlapca, ktorý bol do Ruska prevezený z ukrajinského Mariupoľa. Ukrajina pritom v minulom roku zakázala adopcie detí, ktorých rodičia žijú na území, kde prebiehajú boje, alebo sú nezvestní.

"Som matka a to hovorí za všetko. Aký ja som vojnový zločinec, o čom to hovoríte," odpovedala so smiechom Ľvovová-Belovová na otázku, či je vojnovým zločincom. Deportácia ukrajinských detí do Ruska obhajovala ako evakuáciu z ostreľovaného územia a argumentovala pritom ženevským dohovorom. Ako ju ale upozornila novinárka, civilní obyvatelia majú byť podľa ženevského dohovoru evakuovaní do tretej krajiny, ktorá nie je stranou konfliktu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Marija Ľvovová-Belovová, dobrá duša z Penzy (píše Petra Procházková) Čítajte 

Ľvovová-Belovová tiež vyhlásila, že časť ukrajinského Donbasu, kde sa deportácie odohrávali, nepatrí Ukrajine.

Ruská splnomocnenkyňa pre práva detí už skôr v besede s ruským prezidentom Putinom priznala, že "adoptovala" 15-ročné dieťa z Donbasu. "Teraz viem, aké to je byť matkou dieťaťa z Donbasu. Je to komplikované. Ale máme sa veľmi radi," uviedla. Podľa informačného kanála Nexta je týmto dieťaťom chlapec Filip, ktorého ruské úrady vyviezli z Mariupoľa vlani v máji spoločne s ďalšími 30 deťmi.

Súd v Haagu vydal zatykač na Ľvovovú-Belovovú spoločne so zatykačom na Putina, ktorého tiež viní zo zapojenia do nútených presunov ukrajinských detí do Ruska. Ruská diplomacia tvrdí, že "rozhodnutie nemá žiadny význam" vzhľadom na to, že Rusko nemá voči ICC žiadne záväzky. V praxi ale zatykač znamená, že asi 120 štátov, ktoré spadajú pod jurisdikciu ICC, má povinnosť Putina a Ľvovová-Belovová ú zatknúť, ak by sa pohybovali na ich území.

Ukrajinský minister zahraničia Kuleba je presvedčený, že skôr či neskôr sa západní spojenci rozhodnú poskytnúť Ukrajine moderné stíhačky F-16, ako to bolo doteraz so všetkými ostatnými zbraňami.

Povedal to v rozhovore pre televíziu 1+1.

„Budeme mať F-16, je to len otázka času. Myslím si, že to bude závisieť od rozhodnutia USA a výsledkov protiofenzívy,“ povedal Kuleba. Zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že Ukrajina za váhanie svojich spojencov zaplatí dodatočnú cenu životmi ľudí.

Ako ďalej podotkol, stíhačky sú jednou z troch priorít vojenskej podpory zo strany spojencov spolu s delostreleckými granátmi a obrnenými vozidlami. „Ak by sme mali F-16 práve teraz, naša protiofenzíva by bola oveľa rýchlejšia a dokázali by sme zachrániť oveľa viac životov našich vojakov a civilistov, ktorí trpia raketovými útokmi,“ dodal šéf ukrajinskej diplomacie.

Kuleba presviedča partnerov, že poskytnutie stíhačiek F-16 Ukrajine by Rusko odradilo, nie vyprovokovalo. (SITA)

Ukrajinský farmár prišiel na nový spôsob likvidácie mín, ktoré zostali na poliach po ruskej invázii. Traktor vylepšil ochrannými panelmi z ruských tankov a ovláda ho pomocou diaľkového ovládania.

Ukrajinská protiofenzíva minulý rok vyhnala ruských okupantov z časti východnej Ukrajiny. Na mnohých poliach však po nich ostali míny, ktoré pri siatí a obrábaní pôdy ohrozujú ľudí.

Výnimkou nie je ani obec Hrakove, juhovýchodne od Charkova. Šéf tamojšej poľnohospodárskej spoločnosti Oleksandr Kryvcov sa rozhodol, že odbremení armádnych odmínovačov, pretože stále majú dosť práce.

Prerobil jeden z traktorov na diaľkové ovládanie a doplnil ho o špicaté oceľové valce a pancierovanie z nefunkčnej vojenskej techniky. Z lyžice nakladača na kraji poľa potom traktor na diaľku ovláda miestny roľník.

"Začali sme to robiť, pretože nastal čas siatia. Záchranné služby sú veľmi zaneprázdnené a bez nich by sme nemohli nič spraviť," povedal Kryvcov.

"Narazili sme na protitankovú mínu. Ochranný pancier to odhodilo, (ale) traktor je bezpečný," povedal. "Všetci ostali nažive a v bezpečí. Zariadenie bolo obnovené a opravené."

"Nemáme čas. Množstvo práce je obrovské," povedal Serhij Dudak, vedúci odmínovacej jednotky. "Ručné odmínovanie tohto konkrétneho poľa a kontrola, že tu už nie sú žiadne míny, by trvalo roky."

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal minulý týždeň povedal, že Rusi zamínovali asi 30 percent ukrajinského územia. Vláda sa preto sústredila na čo najrýchlejšie odmínovanie poľnohospodárskej pôdy.

Business Ukraine mag
@Biz_Ukraine_Mag

Incredible Ukraine: farmers in the Kharkiv region have developed a remote controlled armoured tractor for operating in fields mined by the Russians

https://t.co/ANd5TV3PP5

Length: (00:00)

23.4.2023 o 13:55 · archivované: 2.5.2023 o 14:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko prijalo opatrenia na zvýšenie výroby zbraní a vojenského materiálu pre dodávky ruským jednotkám zapojeným do vojny na Ukrajine, povedal to minister obrany Šojgu.

Moskva naďalej odmieta svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu začatú vlani vo februári nazvať vojnou a označuje ju za "špeciálnu vojenskú operáciu".

Zbrojárske firmy majú v krátkom čase zvýšiť tempo aj objem výroby zbraní.

Na nedostatok munície sa v poslednom čase sťažoval napríklad šéf žoldnierov z ruskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin. Ruskému ministerstvu obrany, s ktorým vedie dlhodobo mocenské spory, vytkol, že jeho žoldnierov pri Bachmute dostatočne nepodporuje. Wagnerovci kvôli tomu podľa neho utrpeli až päťkrát vyššie straty. (ČTK)

Na Ukrajine začal fungovať jednotný register nezvestných osôb. Splnomocnenec pre nezvestných Oleh Kotenko uviedol, že vo vojne je nezvestných viac ako sedemtisíc ukrajinských vojakov.

Register bude zhromažďovať a centralizovať údaje o osobách, ktoré zmizli, vrátane dôležitých súdnych rozhodnutí. Uľahčí sa tak pátranie po týchto osobách, napísal portál Ukrajinska pravda.

V registri budú všetky dôležité dátumy: meno osoby, miesto a dátum narodenia, rodinný stav, bydlisko, územie, kde k zmiznutiu došlo, okolnosti a čas zmiznutia, ďalší popis nezvestného. Súčasťou registra majú byť aj informácie o existencii, či neexistencii súdneho rozhodnutia o uznaní osoby za nezvestnú či o vyhlásení za mŕtveho. (ČTK)

Moskva zmenila taktiku a začala zámerne útočiť na obytné oblasti, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Podoľak. Cieľom je podľa neho vyprovokovať unáhlenú ukrajinskú protiofenzívu.

"Niet pochýb o tom, že vedú priame útoky na civilné obytné domy," povedal Podoľak v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Podľa jeho slov sa Moskva snaží takouto zmenou taktiky vyprovokovať unáhlenú protiofenzívu. Raketovými útokmi tiež chce otestovať ukrajinskú protivzdušnú obranu, dodal.

Moskva počas zimných mesiacov cielila raketové útoky predovšetkým na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

V uplynulých dňoch Ukrajina čelila novej vlne ruských raketových úderov. Piatkový zásah obytných budov v meste Umaň v centrálnej časti Ukrajiny si vyžiadal 23 obetí vrátane malých detí. (TASR)

Výrobcovia tankov Leopard 2 urovnali právny spor o duševné vlastníctvo. Firma Rheinmetall so sídlom v Düsseldorfe vyrába pre tanky kanóny a mníchovská KMW zase jeho podvozky. Bližšie informácie o dohode nezverejnili.

Výkonný riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger v marci v rozhovore pre týždenník Neue Zürcher Zeitung uviedol, že Rheinmetall vlastní práva k modelu Leopard 2A4. Proti týmto vyhláseniam KMW podnikla právne kroky.

Na utorok naplánované súdne konanie však bolo bolo zrušené, pretože spoločnosti sa dohodli, uviedol súd v Mníchove.

Podľa Rheinmetallu sa obe strany snažili spor urovnať čo najrýchlejšie, aby sa mohli vrátiť k normálnym každodenným záležitostiam.

"Vyhláseniami, ktoré boli predmetom sťažnosti, pán Papperger ani spoločnosť Rheinmetall nechceli ani nechcú naznačiť, že Rheinmetall vlastní výlučné práva k tankom Leopard 2A4," uviedla spoločnosť vo vyhlásení. Bez poskytnutia bližších informácií o finančných záležitostiach Rheinmetall uviedol, že právne úkony boli po dosiahnutí vzájomnej dohody pozastavené. (TASR)

Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v uplynulom týždni na Slovensko 17 254 ľudí. O dočasné útočisko požiadalo 567 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 18 657 ľudí.

Informovalo o tom ministerstva vnútra.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie Slovenska od vlaňajšieho vypuknutia vojny na Ukrajine, je 1 388 352. Dočasné útočisko udelili 115 196 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo od 24. februára 2022 1 187 432 ľudí. (TASR)

V tretej vzorke ukrajinského obilia sa potvrdil pesticíd, informoval minister pôdohospodárstva Vlčan. Arbitrážna vzorka bola odobratá z obilia v Mlyne v Kolárove. Ku kontaminácii múky ani iných potravín podľa Vlčana nedošlo. (TASR)

Rusi majú na Ukrajine logistické problémy, uvádza britské ministerstvo obrany. Podľa správ bol 27. apríla odvolaný námestníka ministra obrany Michail Mizincev zodpovedný za vojenskú logistiku, vo funkcii vydržal iba osem mesiacov.

Mizincevovo odvolanie zatiaľ nebolo potvrdené, ale špekulácie o jeho budúcnosti podčiarkujú skutočnosť, že problémom ruskej vojenskej kampane na Ukrajine sú logistické otázky. Britská spravodajská komunita navyše dodáva, že Rusko nemá dostatok munície, aby uspelo v ofenzíve.

Práve nedostatok munície vedie k vnútorným nezhodám, najmä medzi ruským ministerstvom obrany a žoldnierskou Wagnerovou skupinou.

„Rusko naďalej pripisuje najvyššiu prioritu mobilizácii svojho obranného priemyslu, ale stále sa mu nedarí plniť požiadavky vojnového obdobia. Zatiaľ čo ruskí politickí lídri vytrvalo požadujú úspech na bojisku, ruskí profesionáli v oblasti logistiky uviazli uprostred,“ uvádzajú Briti.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 02 May 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/Wq5tftQ8l1

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/seC8SHUTps

2.5.2023 o 7:41 · archivované: 2.5.2023 o 10:40

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina odmieta mierovú misiu Vatikánu, o ktorej počas návštevy Budapešti rokoval pápež František aj s premiérom Orbánom. Ak sa takéto rokovanie dejú, tak bez vedomia Ukrajiny.

Server cituje stanicu Sky News, pre ktorú nemenovaný zdroj blízky úradu ukrajinského prezidenta komentoval tvrdenia Františka o tom, že sa pracuje na mierovej "misii".

Na otázku, či počas víkendových rozhovorov v Budapešti s maďarským premiérom Viktorom Orbánom alebo so zástupcom ruskej pravoslávnej cirkvi v Maďarsku hovoril o mierových iniciatívach, však neuviedol žiadne podrobnosti.

"Som pripravený urobiť čokoľvek," odpovedal pápež počas návratu z Maďarska do Ríma a uviedol: "Prebieha misia, ktorá nie je verejná. Keď bude verejná, budem o nej hovoriť."

Pre stanicu BBC uvedený zdroj v tejto súvislosti povedal: "Ukrajinský prezident (Volodymyr) Zelenskyj nesúhlasil s takýmito diskusiami v mene Ukrajiny. Ak prebiehajú rokovania, dejú sa bez nášho požehnania, bez nášho vedomia." (TASR)

Veru, zo Smeru ešte môže byť aj silne protikorupčná strana. Odkedy Ruská federácia prepadla Ukrajinu, u Fica sa znepokojujú nad povahou tamojšieho režimu. A netrápi ich situácia v Kremli, ale u Zelenského, píše Zuzana Kepplová. (SME)

Ukrajinská protiofenzíva sa môže začať každým dňom, armáda je pripravená, dorazila aj takmer všetka pomoc. Rozhodujúce budú podobne ako pri vylodení v Normandii prvé hodiny, dôležité bude prekvapenie či koordinácia jednotiek. (SME)

Gubernátor Brjanskej oblasti obviňuje Ukrajinu z ostreľovania tamojšej dediny. Alexander Bogomaz svoje obvinenia vzniesol na Telegrame s tým, že ostreľovanie si nevyžiadalo žiadne obete.

V jednom z domov ale vypukol požiar. V rovnakej oblasti o deň skôr kvôli explózii vykoľajil nákladný vlak.

"Ráno ozbrojené sily Ukrajiny ostreľovali dedinu Kurkovičovi v oblasti Starodubskij," napísal gubernátor. "Neboli žiadne obete. V dôsledku ostreľovania vypukol v jednej z domácností požiar. Všetky pohotovostné zložky sú na mieste," konšatoval.

Agentúra Reuters poznamenala, že správy nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajina sa takmer nikdy verejne nehlási k zodpovednosti za útoky vo vnútri Ruska a na ukrajinskom území okupovanom Ruskom. Armáda však denne podáva správy o činnosti a pohybe jednotiek v oblasti bojov. (ČTK)

Prigožin využíva obnovené postavenie s ruským vedením na sebapropagáciu. Ako informoval americký Inštitút pre štúdium vojny, hlava Wagnerovej skupiny sa bude aj naďalej snažiť o privilégiá. 

Ruské zdroje začali 30. apríla rozosielať údajný list od ministerstva obrany Prigožinovi v reakcii na jeho rozhovor, v ktorom sa vyhrážal stiahnutím Wagnerovej skupiny z Bachmutu, ak ruská armáda neposkytne viac munície. 

V liste z 23. apríla je uvedená všetka delostrelecká munícia a vybavenie, ktoré ruské ministerstvo obrany poskytuje Wagnerovcom. List mohol zverejniť ruský predstaviteľ, aby zabránil Prigožinovi využiť problém nedostatku delostrelectva na kritiku ministerstva obrany, ako to urobil v minulosti.

Podľa Prigožina čísla uvedené v neoverenom dokumente stále nestačia na to, čo Wagnerova skupina potrebuje na splnenie zverených úloh. Prigožin potom 1. mája tvrdil, že skupina vlastní veľké zásoby zbraní, ktoré ukoristila ukrajinským silám počas dobytia Soledaru v januári 2023, a Prigožin sa chválil, že má dostatok zbraní na podporu miliónovej armády.

Prigožin navrhol, že ponúkne výmenu týchto zásob zbraní za zdroje, ktoré Wagnerovci potrebujú. Podľa inštitútu sa Prigožin bude pravdepodobne aj naďalej spoliehať na svoje existujúce informačné línie útoku, aby sa propagoval a hľadal ďalšie privilégiá od ruskej armády, keďže si udržiava rehabilitované postavenie u ruského vedenia.

ISW
@TheStudyofWar

#Russian Mobilization & Force Generation Update:

The Russian Ministry of Defense has reportedly intensified its prison recruitment campaign, although #Wagner may still be benefiting from the effort.

https://t.co/GkHUoOhOIm https://t.co/Vq1IoUVgv6

2.5.2023 o 5:00 · archivované: 2.5.2023 o 6:54

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident Zelenskyj a kanadský premiér Trudeau prostredníctvom telefónu rokovali o dlhodobej obrannej spolupráci. Trudeau sľúbil, že Kanada bude aj naďalej poskytovať Ukrajine vojenskú, humanitárnu a finančnú pomoc.

"Tak dlho, ako to bude potrebné. Tak dlho sa chystáme poskytovať Ukrajine podporu," napísal na sociálnej sieti po telefonáte.

Zelenskyj napísal, že s kanadským premiérom hovoril aj o začatí konfiškácie ruských aktív a žiadal zvýšenie sankčného tlaku na Rusko.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojom videopríhovore žiadal posilnenie protivzdušnej obrany svojej krajiny. Takisto pripomenul pondelňajšie vzdušné útoky Ruska, pri ktorých prišlo o život viacero osôb. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusi sa zakopali, Ukrajinci vyzbrojili. Kedy sa začne ukrajinská protiofenzíva? Čítajte 

Ukrajina podľa prezidentových slov so svojimi partnermi spolupracuje tak aktívne, ako je len možné, aby zvýšila spoľahlivosť ochrany svojho vzdušného priestoru.

"Len minulú noc od polnoci do siedmej ráno sa nám podarilo zostreliť 15 ruských rakiet," povedal Zelenskyj. Dodal, že Ukrajine sa "nanešťastie" nepodarilo zostreliť všetky ruské strely.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj oznámil, že v priebehu noci Rusi na Ukrajinu vypálili 18 striel s plochou dráhou letu.

Zelenskyj na sociálnej sieti napísal, že pri ruskom útoku na dedinu v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny prišiel o život jeden tínedžer - 14-ročný chlapec. Dve osoby prišli o život pri ďalšom útoku v meste Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti.

"Štyridsiatim ďalším osobám - ženám, deťom a mužom - bola poskytnutá zdravotná starostlivosť po tom, ako utrpeli zranenia a traumy," napísal Zelenskyj. Dodal, že Ukrajina bude reagovať na každý takýto útok a nedá ruským okupantom príležitosť. (TASR)