Ukrajina Rusko Online: Rusi už idú do defenzívy, nadišla druhá časť vojny, vyhlásil Zelenskyj

Noční vlci opäť vyrazili na motorkársku jazdu z Moskvy do Berlína. Cieľom kolóny motorkárov na čele s vodcom klubu Alexandrom Zaldostanovom, známym ako Chirurg, je doraziť do nemeckej metropoly 9. mája. Tento deň sa v Rusku slávi ako Deň víťazstva porážky nacistického Nemecka.

Viacerí motorkári pri výjazde z Moskvy mávali ruskými i sovietskymi vlajkami. Niektorí mali na motorkách písmeno "Z" - symbol tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako je v Rusku nutné označovať vojnu, ktorú ruské politické a vojenské vedenie rozpútali vo februári roku 2022 na Ukrajine.

Podľa organizátorov plánuje kolóna motorkárov do 1. mája doraziť do mesta Volgograd, bývalého Stalingradu - miesta urputných bojov medzi sovietskymi a nemeckými jednotkami, ktorá bola zlomom vo vývoji druhej svetovej vojny smerom k víťazstvu Sovietskeho zväzu a jeho spojencov.

Motorkári budú pokračovať do regiónu Donbas na východe Ukrajiny, ktorý je momentálne dejiskom ťažkých bojov. Motorkári tam chcú distribuovať humanitárnu pomoc civilistom i ruským vojakom - v duchu sloganu: "Vlastných neopúšťame", ku ktorému sa hlásia podporovatelia vojny na Ukrajine.

Na Zaldostanova, ktorý sa označuje za "priateľa" ruského prezidenta Putina, uvalil Západ sankcie za podporu anexie Krymského polostrova Ruskom v roku 2014 a za schvaľovanie ofenzívy ruskej armády na Ukrajine. Noční vlci sú na sankčnom zozname EÚ od leta minulého roku.

Niektoré krajiny považujú tieto jazdy za provokáciu a vnímajú ich aj ako bezpečnostné riziko. V minulosti vstup na svoje územie Nočným vlkom zakázali napríklad Poľsko, Bosna a Gruzínsko. Ich zákaz vyvolal hnev ruskej diplomacie. (TASR)

V Moskve vzniklo pietne miesto 23 obetiam útoku v ukrajinskom meste Umaň. Moskovská polícia pri pamätníku ukrajinskej spisovateľke Laryse Kosačovej zadržala mladú ženu, ktorá tam prišla položiť kvety.

Mladá žena neskôr pre agentúru ASTRA povedala, že polícia ju prepustila na slobodu, ale dala jej výstrahu. Žiadny policajný protokol s ňou spísaný nebol.

Už v noci sa pri pamätníku ukrajinskej spisovateľky začali schádzať ľudia, ktorí na pamiatku obetí raketového útoku na Umaň prinášali kvety. Nikto nebol zadržaný, ale improvizované pietne miesto bolo zdemolované a kvety odnesené. V sobotu však ľudia priniesli ďalšie kytice.

Obyvatelia Moskvy prinášali kvety k tomuto pamätníku aj po januárovom raketovom útoku ruskej armády na mesto Dnipro, pri ktorom zahynulo 46 ľudí.

Pamätník spisovateľke, poetke, literárnej kritičke a jednému zo symbolov ukrajinskej kultúry Laryse Petrivne Kosačovej-Kvitkovej, známej pod umeleckým pseudonymom Lesia Ukrajinka, bol v Moskve odhalený v roku 2006. (TASR)

Rusi už idú do defenzívy. Nadišla druhá časť vojny, počas ktorej sa Ukrajina chystá prevziať iniciatívu. Povedal to ukrajinský prezident Zelenskyj v rozhovore s novinármi z Fínska, Švédska, Dánska a Nórska.

„Verím, že každým dňom budú Rusi slabší a my budeme mať čoraz viac šancí. Už zmenili taktiku, myslia už aj na obranu území, ktoré okupujú. Toto je ďalšia chvíľa tejto vojny, je to ťažká chvíľa aj pre nás,“ vyhlásil Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta sa ruskí okupanti zakopávajú a vytvárajú obranné línie. „Toto je druhá časť, v ktorej prevezmeme iniciatívu v tejto vojne,“ doplnil.

Zelenskyj zároveň poznamenal, že informácie, ktoré unikli do tlače, určite nepomáhajú ukrajinskej protiofenzíve. „Niekedy sa objavia informácie, ktoré vyjdú v tej či onej tlači, a nejde len o ruskú tlač. Nepomôže nám to. Zastaví nás to? Nie, aj keď sa to objaví denne. Naďalej pôjdeme dopredu a určite vyhráme,“ poznamenal.

Ukrajinský prezident v nedávnom rozhovore povedal, že Ukrajina sa pripravuje na protiofenzívu, no na záchranu ďalších životov sú potrebné zbrane. Apeloval na spojencov, aby dodali stíhačky F-16. Vyjadril sa však, že Ukrajina nebude čakať na tieto lietadlá a spustí protiofenzívu ešte pred ich prípadným dodaním. (SITA, Ukrajinská pravda)

Pátranie po obetiach raketového útoku na Umaň sa skončilo. Informovali o tom regionálne záchranné služby a ukrajinský minister vnútra Klymenko. Ten uviedol, že pri útoku zahynulo 23 ľudí vrátane šiestich detí.

O život prišiel poldruharočný chlapček, ako aj tínedžeri vo veku 16 a 17 rokov. Zahynuli aj tri dievčatá vo veku osem, 11 a 14 rokov. Jedna z 23 obetí zomrela po prevoze do nemocnice. Všetky telá boli identifikované.

Záchranárom sa spod ruín domov podarilo vytiahnuť 17 živých ľudí. Dve ženy zostávajú nezvestné, uviedol Klymenko.

BBC informovala, že do vnútrobloku bytových domov v Umani, ktoré dostali v piatok zásah pri ostreľovaní, prichádzajú ľudia, aby tam zapálili sviečky na pamiatku obetí útoku. Prinášajú aj plyšové hračky a kvety.

Ruská armáda podnikla v noci na piatok masívne raketové útoky na ukrajinské mestá, pričom najviac obetí bolo práve v meste Umaň v Čerkaskej oblasti v strednej časti krajiny. (TASR)

Prezidentka na Ukrajine navštívila aj pivnicu v obci Jahidne, kde Rusi takmer mesiac väznili 367 ľudí. Čaputová podmienky dedinčanov v pivnici prirovnala ku koncentračným táborom. (TASR)

Päť ruských dedín v blízkosti hraníc s Ukrajinou skončilo bez elektrickej energie. Podľa gubernátora Belgorodskej oblasti Viačeslava Gladkova je dôvodom ukrajinské ostreľovanie. "Ukrajinské jednotky ostreľovali dedinu Novaja Tavolžanka," napísal Gladkov na telegrame.

Dodal, že v oblasti je poškodené elektrické vedenie. Obyvatelia spomenutej dediny a ďalších štyroch priľahlých obcí preto nemajú prístup k elektrickej energii.

Podľa gubernátora Belgorodskej oblasti bezprostredne neboli hlásené žiadne obete na životoch. Strely údajne zasiahli nový, ešte neobývaný dom a poškodili i niekoľko ďalších budov.

Gladkov tiež dodal, že miestne úrady sa v súčasnosti snažia poškodené elektrické vedenie opraviť. (TASR)

Rusi možno pri včerajšom raketovom útoku chceli prerušiť ukrajinskú zásobovaciu trasu, tvrdí britské ministerstvo obrany. Spomenutý raketový útok pripravil o život najmenej 25 ľudí v mestách Umaň a Dnipro, kde boli terčom obytné domy.

Medzi zabitými bolo šesť detí vrátane dvojročného dievčatka v Dnipre, ktoré sa nachádza stovky kilometrov od frontovej línie.

Terčom útoku sa taktiež stala metropola Kyjev, ale tamojšia vojenská správa oznámila, že protivzdušná obrana zostrelila 11 riadených striel. Celkovo ukrajinská armáda pri piatkovom útoku zneškodnila 21 z 23 ruských riadených striel a taktiež dva drony.

Šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba povedal, že ruské útoky sú odpoveďou Moskvy na všetky mierové iniciatívy. (SITA, Kyiv Independent)

Mesto Nova Kachovka sa ocitlo pod intenzívnou delostreleckou paľbou zo strany ukrajinských jednotiek, hlási ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti. V meste došlo podľa nej k prerušeniu dodávok elektriny.

"Nova Kachovka a okolité dediny v okolí sú vystavené veľmi intenzívnej delostreleckej paľbe ozbrojených síl Ukrajiny," uviedli Ruskom dosadené úrady na platforme Telegram. Ostreľovanie podľa nich zanechalo mesto bez prúdu.

Nova Kachovka leží na ľavom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti - na opačnom brehu než oblastné hlavné mesto Cherson, z ktorého sa ruské okupačné jednotky stiahli vlani v novembri, pripomína AFP.

Moskvou dosadené úrady v meste vyzvali tamojších obyvateľov, aby zachovali pokoj, a uviedli, že práce na obnovení dodávok elektriny sa začnú "po skončení ostreľovania". (TASR)

Poľsko obsadilo budovu školy pre deti ruských diplomatov vo Varšave. Ruský veľvyslanec v Poľsku Sergej Andrejev označil tento krok za nelegálny.

Spor v súvislosti s viacposchodovou budovou zo 70. rokov, ktorú občania Varšavy prezývajú "špiónske hniezdo", pretrváva už rok. "Táto budova patrí varšavskej radnici," vyhlásil hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina s tým, že k tomuto kroku mesto pristúpilo po príkaze súdneho exekútora.

Poľsko tvrdí, že existuje obrovský rozdiel v počte diplomatických budov, ktoré mala Varšava k dispozícii v Rusku a Moskva v Poľsku. Poľská štátna televízna stanica TVP Info uviedla, že pred budovou školy na Kieleckej ulici vo Varšave bola v sobotu ráno prítomná polícia.

"Ide o nezákonný akt. Vniknutie do diplomatického zariadenia," povedal pre agentúru RIA Novosti ruský veľvyslanec v Poľsku Andrejev s tým, že ide o "porušenie Viedenskej konvencie o diplomatických vzťahoch".

Ako dodal, ruská ambasáda považuje budovu za súčasť svojej diplomatickej misie vo Varšave a bývali v nej učitelia i personál. Škola bude podľa Andrejeva fungovať ďalej v inej časti priestorov ruského veľvyslanectva. (TASR)

Vážená pani prezidentka, ďakujeme vám za podporu a pomoc. Zuzana Čaputová si počas návštevy Ukrajiny prevzala ocenenia od predstaviteliek ukrajinského verejného sektora. Stretla sa aj s generálnym prokurátorom. (TASR)

Zelenskyj žiada čínskeho prezidenta o pomoc pri návrate ukrajinských detí, ktoré Rusko deportovalo. „Zatiaľ len Ukrajina pomáha Ukrajine s návratom detí,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident vyhlásil, že využil „dôležitý rozhovor“ na to, aby upozornil na ťažkú situáciu približne 20-tisíc ukrajinských detí, ktoré podľa Kyjiva násilne deportovali ruskí okupanti. Zelenskyj poznamenal, že cudzie krajiny vrátane Číny musia Ukrajine pomôcť priviesť deti domov.

Mimovládna organizácia Conflict Observatory podporovaná americkým ministerstvom zahraničných vecí vo februárovej správe uviedla, že ruská vláda prevádzkuje rozsiahlu sieť desiatok táborov, v ktorých drží tisíce ukrajinských detí. Správa obsahuje znepokojujúce podrobnosti o tom, ako sa Moskva snaží presídliť, prevychovať a niekedy aj vojensky vycvičiť alebo násilne adoptovať ukrajinské deti. Organizácia ich označuje za vojnové zločiny a tvrdí, že môžu poskytnúť dôkaz, že konanie Ruska sa rovná genocíde.

Podľa Conflict Observatory existuje najmenej 43 zariadení po celom Rusku, ktoré sú súčasťou siete táborov s ukrajinskými deťmi. Rozmiestnené sú po celej krajine a nachádzajú sa napríklad na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym, na Sibíri či na Ďalekom východe pri pobreží Tichého oceána, odkiaľ je bližšie k Aljaške než k Moskve.

Správa zistila, že „veľa detí odvezených do táborov je poslaných so súhlasom svojich rodičov na dohodnutý čas a vrátených rodičom podľa pôvodného plánu“, ale poznamenala, že v mnohých prípadoch je možné súhlasy rodičov považovať za pochybné, keďže sa tak mohlo udiať pod nátlakom ruských okupačných síl.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v marci vydal zatykač na ruského vodcu Vladimira Putina za jeho rolu pri únosoch detí do Ruska počas vojny na Ukrajine. Súd vo vyhlásení uviedol, že Putin „je údajne zodpovedný za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a nezákonného presunu obyvateľstva (detí) z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie“. Súd tiež v tejto súvislosti vydal zatykač na komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú.

Otvorený požiar skladu paliva v Sevastopole sa podarilo uhasiť, informuje proruský predstaviteľ oblasti Michail Razvožajev. Podľa predbežných informácií majú oheň na svedomí dve nepriateľské bezpilotné lietadlá, dodal. (ČTK)

Kyjev víta dohodu EÚ o pokračujúcom vývoze ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Ukrajina zároveň uviedla, že z toho budú profitovať predovšetkým Blízky východ a Afrika.

Únia včera neskoro večer ukončila vnútornú patovú situáciu týkajúcu sa destabilizujúceho prebytku poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny tým, že piatim členským krajinám udelila právo dočasne zakázať najproblematickejšie produkty a zároveň umožniť všetkým poľnohospodárskym produktom tranzit ďalej.

Vyriešenie tohto problému umožňuje EÚ zachovať si jednotný postoj voči ruskej invázii na Ukrajinu. „Vítame, že sme tento problém vyriešili,“ povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko na stretnutí ministrov financií EÚ vo švédskom Štokholme.

Na základe dohody Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko môžu ponechať štyri poľnohospodárske produkty, ktoré tvoria prevažnú časť exportu z Ukrajiny, mimo svojich miestnych trhov, ale zároveň musia zaručiť neobmedzený prístup do zvyšku bloku.

„Našli sme múdre rozhodnutie, ktoré by Ukrajine pomohlo vyviezť komodity a potraviny do afrických krajín, čo je pre ne také potrebné,“ povedal Marčenko a dodal, že z toho budú profitovať aj štáty Blízkeho východu.

V rámci dohody by EÚ v podstate akceptovala národné zákazy štyroch z piatich hlavných produktov, a to pšenice, kukurice, repkových semien, slnečnicových semien, ktoré predstavujú väčšinu dovozu. EÚ by tiež mohla posúdiť, či by do toho mal byť zahrnutý aj slnečnicový olej.

Krajiny EÚ sa tiež predbežne dohodli na zrušení ciel na ukrajinské obilniny na ďalší rok. EÚ zrušila clá na ukrajinské obilie s cieľom uľahčiť jeho prepravu do Afriky a na Blízky východ inými cestami po tom, čo Rusi zablokovali export z ukrajinských prístavov. (SITA)

Kontroverzná správa Amnesty International o Ukrajine obsahovala závažné nedostatky. Naznačujú to zistenia expertov v uniknutom internom posudku. Správa z augusta minulého roka vyvolala na Ukrajine veľké pobúrenie. Krajinu obvinila z nezákonného ohrozovania občanov. (TASR)

Prezidentka Zuzana Čaputová navštívila na Ukrajine aj centrum pre týrané a zneužívané ženy, na ktorého činnosť prispelo i Slovensko. Podotkla, že mnohé z klientok centra sú obeťami sexuálnych vojnových zločinov spáchaných ruskými vojakmi. (TASR)

Polícia odmietla trestné oznámenie týkajúce sa darovania systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Urobila tak ešte minulý rok. Vyplýva to zo stanoviska Okresnej prokuratúry Bratislava I. (TASR)

Český prezident Petr Pavel navštívil východoukrajinské meste Dnipro. Stretol sa s oblastným šéfom Serhijom Lysakom. Rokovali spolu najmä o pomoci určenej Dnipropetrovskej oblasti. Česko má podľa Pavla pripravených viacero projektov, ktoré sa môžu začať veľmi skoro.

Lysak sa Česku poďakoval za rozhodnutie pomáhať Dnipropetrovskej oblasti a ocenil okrem iného jej humanitárnu podporu. (ČTK)

Posolstvom spoločnej deklarácie prezidentov Ukrajiny, Česka a Slovenska je podpora suverénneho práva Ukrajiny rozhodovať o vlastnej budúcnosti a zvoliť si vlastné bezpečnostné opatrenia, uviedol český prezident Pavel.

Pavel je spolu s prezidentkou Čaputovou na návšteve Ukrajiny. Čaputová a Pavel sa včera v Kyjeve stretli s ukrajinským prezidentom Zelenským, s ktorým podpísali spoločnú deklaráciu. Podčiarkli v nej, že zdieľaná história všetkých troch krajín i vzájomný rešpekt predstavujú pevný základ pre zdokonaľovanie ďalšej vzájomnej spolupráce a intenzívnych väzieb v oblasti ich spoločných záujmov s pozitívnym dosahom na občanov.

V deklarácii tiež najostrejšie odsúdili brutálnu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine, ktorá podkopáva základné princípy OSN, Helsinského záverečného aktu a medzinárodného poriadku.

Hlavy štátov všetkých troch krajín sa súčasne zhodli na zdieľaní univerzálnych hodnôt vrátane rešpektovania dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti a diverzity, vlády zákona a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám, ako aj slobody tlače, uvádza sa v dokumente, ktorého znenie na sociálnej sieti zverejnil český prezident Pavel.

Petr Pavel
@prezidentpavel

We stand united with our friends 🇺🇦🇸🇰🇨🇿 Message of joint declaration with @ZuzanaCaputova and @ZelenskyyUa is clear: Supporting Ukraine's sovereign right to decide about its own future and to choose its own security arrangements. https://t.co/eNWvzuVLIO

29.4.2023 o 7:34 · archivované: 29.4.2023 o 10:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zhodli sa tiež na tom, že suverénna, demokratická a slobodná Ukrajina je jedným z kľúčových faktorov na zaistenie bezpečnosti a stability v Európe.

Opätovne tiež zdôraznili nevyhnutnosť transparentného procesu povojnovej obnovy Ukrajiny. Slovensko a Česko tiež vyslovili podporu pre poskytovanie nevyhnutnej podpory Ukrajine a zachovanie vzájomnej spolupráce v oblasti vojenského priemyslu a výcviku.

Opätovne tiež uistili o zámere spolupracovať na európskych a medzinárodných fórach s ohľadom na oslobodenie území Ukrajiny dočasne okupovaných Ruskom; predovšetkým podporou mierovej iniciatívy ukrajinského prezidenta Zelenského a medzinárodnej Krymskej platformy.

Privítali tiež značný progres Ukrajiny na jej ceste k euro-atlantickej integrácii a zaviazali sa posilniť spoločné úsilie s cieľom zaistiť ďalší postup Ukrajiny smerom k implementácii štandardov Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO) na ceste Kyjeva k členstvu v oboch týchto organizáciách.

Česko a Slovensko ako členské krajiny NATO zároveň vyjadrili pripravenosť zintenzívniť svoju podporu ambíciám Ukrajiny stať sa členom Aliancie, keď to podmienky umožnia, uvádza sa v dokumente.

Zuzana Čaputová
@ZuzanaCaputova

President’s @ZelenskyyUA resolve & determination to defend his country and lead #Ukraine towards a just peace remains unwavering. We had very useful discussions yesterday on how we can further deepen cooperation between our countries and continue our support. #StandWithUkraine https://t.co/EB3TTZlAB8

29.4.2023 o 9:16 · archivované: 29.4.2023 o 10:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vojaci, ktorí umierajú, nie sú vojakmi krajín NATO. Následkami vojny trpí Ukrajina, a ak je pripravená pokračovať v boji, zdá sa, že ľudia na Západe sú pripravení ju podporiť, hovorí v rozhovore britský historik a stratég Freedman. (SME)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda už 190 040 ruských vojakov. Na facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl s tým, že iba počas piatka prišlo o život 580 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3697 tankov, 7184 bojových obrnených vozidiel, 5836 vozidiel a palivových nádrží, 2908 delostreleckých systémov, 543 odpaľovacích raketových systémov, 294 systémov protivzdušnej obrany, 294 vrtuľníkov, 308 lietadiel, 2471 dronov, 932 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 355 kusov špeciálnej techniky.

Ruské sily sa naďalej sústredia na útočné operácie pri mestách Lyman, Bachmut, Avdijivka a Marjinka v Doneckej oblasti. Informoval o tom ukrajinský generálny štáb. Okupanti tam podľa neho za posledný deň podnikli 48 útokov. Epicentrom bojov sú Bachmut a Marjinka.

"Naši vojaci statočne držia obranu," tvrdí štáb.

V Bachmute, ktorý sa Rusi snažia dobyť už niekoľko mesiacov, podľa Ukrajincov pokračujú boje. "Okrem toho počas dňa nepriateľ viedol neúspešné útočné akcie v smere na Bohdanivku a Časiv Jar," uvádza velenie ukrajinských ozbrojených síl.

Tvrdí tiež, že invázne sily neboli úspešné ani v útokoch na Avdijivku alebo Marjinku. V okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti Rusi podľa Kyjeva pokračujú v obranných operáciách.

Informácie znepriatelených strán v podmienkach vojny je ťažké overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinský generálny štáb zároveň pripomína ruský vzdušný úder na Ukrajinu z piatkového skorého rána, ktorý podľa ukrajinskej armády zasiahol civilné objekty a obytné domy.

"Celkovo nepriateľ za uplynulý deň odpálil 23 riadených striel typu Ch-101 a Ch-555. Naši obrancovia zničili 21 riadených striel a tiež dve operatívne bezpilotné lietadlá a dva útočné drony," uvádza ukrajinský štáb, ktorý viní ruské vojská z porušovania medzinárodného humanitárneho práva. (ČTK)

Palivovú nádrž v prístavnom meste Sevastopoľ na Rusmi okupovanom Kryme zachvátil požiar. Pravdepodobne nastal v dôsledku útoku dronom, napísal na telegrame Moskvou dosadený tamojší gubernátor Michail Razvožajev.

"Horí palivová nádrž... Podľa prvých správ mohol požiar spôsobiť útok dronom," uviedol Razvožajev.

Ako spresnil, plamene pohltili územie s rozlohou tisíc metrov štvorcových. Preto podľa Razvožajeva bude trvať dlho, kým sa požiar podarí uhasiť. Informácie o prípadných zraneniach či obetiach neboli bezprostredne známe.

Na mieste zasahujú dve desiatky hasičských jednotiek a očakáva sa príjazd požiarneho vlaku.

OSINTdefender
@sentdefender

A Ukrainian “Kamikaze” Drone Attack has reportedly taken place against an Oil Refinery and Depot used by the Russian Military at Kozacha Bay near the City of Sevastopol in Russian-Occupied Crimea. https://t.co/quHcIbanQz

Length: (00:00)

29.4.2023 o 4:35 · archivované: 29.4.2023 o 7:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

(((Tendar)))
@Tendar

The Russian occupational forces are requesting additional help to extinguish the raging fire in the occupied city of Sevastopol, including aerial firefighting. #Sevastopol #Crimea #Ukraine
https://t.co/ameWdbZaPe

Length: (00:00)

29.4.2023 o 6:29 · archivované: 29.4.2023 o 7:43

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákony, ktoré sprísňujú väzenské tresty udeľované za vlastizradu, sabotáž či terorizmus. Znenie týchto zákonov bolo zverejnené v piatok. Dolná komora ruského parlamentu ich odobrila už pred desiatimi dňami.

Za vlastizradu bol v súlade s nimi trest odňatia slobody zvýšený až na doživotie. DPA pripomína, že za vlastizradu a ďalšie trestné činy odsúdili v Rusku naposledy na 25-ročné väzenie kritika Kremľa Vladimira Kara-Murzu. Zvýšili sa teraz aj tresty odňatia slobody za iné trestné činy, a to v niektorých prípadoch výrazne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rodina mu umierala za Stalina, dvakrát ho otrávili. Putinov oponent strávi štvrť storočia vo väzení Čítajte 

Maximálna výška trestu za sabotáž sa napríklad zvýšila z doterajších 15 na 20 rokov odňatia slobody. Za takéto činy môžu v Rusku súdiť mnohých odporcov vojny na Ukrajine, ktorí podpálili budovy patriace armáde či poškodili železničné trate, aby tak zabránili preprave výzbroje, približuje DPA.

Maximálny trest za tzv. medzinárodný terorizmus sa zvýšil z desiatich na 12 rokov odňatia slobody, pričom minimálny trest za napomáhanie v takomto prípade sa zvýšil z piatich na sedem rokov.

Putin okrem toho podpísal aj zákon, ktorý kriminalizuje "napomáhanie pri vykonávaní rozhodnutí buď medzinárodných organizácií, na ktorých práci sa Rusko nezúčastňuje, alebo zahraničných štátnych orgánov". Obvineným v tomto prípade hrozí pokuta do výšky milióna rubľov (11.237 eur) alebo do päť rokov väzenia. (TASR, DPA)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba prijal v piatok v Odese svojich rezortných kolegov zo štyroch severských a troch pobaltských krajín. Opätovne pritom apeloval na dodanie amerických stíhačiek Ukrajine.

"Stíhačky sú potrebné na krytie našich brigád, ktoré sa chystajú na protiútok," povedal Kuleba. "Mám pocit, že naši kolegovia sú tejto veci priaznivo naklonení," dodal napriek tomu, že v tejto súvislosti nezazneli od ministrov žiadne sľuby.

Ukrajina sa už dlho usiluje o získanie západných stíhačiek, zatiaľ však neúspešne. Západní partneri jej ale poskytli niekoľko bývalých sovietskych stíhačiek MiG-29.

Kuleba sa v Odese stretol s ministrami zahraničných vecí Dánska, Švédska, Islandu, Nórska, Estónska, Lotyšska a Litvy. Fínsko vzhľadom na prebiehajúce rokovania o zostavení tamojšej vlády zastupoval popredný predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.

"Touto návštevou vyjadrujeme silnú severskú a pobaltskú podporu Ukrajine a jej ľudu," povedal švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström, ktorého krajina zastáva v súčasnosti polročné rotujúce šesťmesačné predsedníctvo v Rade EÚ.

"Úprimne si nepamätám, či Odesa niekedy hostila naraz toľko ministrov zahraničných vecí. Ak je toto prvýkrát, sme radi, že sme spolu s našimi kolegami stanovili nový štandard," dodal Kuleba. (TASR)

Spojené štáty budujú na Ukrajine sieť radiačných senzorov, ktorá v prípade útoku jadrovou zbraňou alebo takzvanou špinavou bombou dokáže zistiť, kto za ním stál. Senzory by poslúžili aj v prípade pohotovosti v niektorej z jadrových elektrární. (ČTK, The New York Times)

Žoldnierska Wagnerova skupina by čoskoro mohla prestať existovať, povedal v rozhovore s ruským vojnovým blogerom jej šéf Jevgenij Prigožin. Nie je však jasné, ako vážne svoje tvrdenia myslel. Už raz tento týždeň zavádzal. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj označil Rusko za absolútne zlo. Vo večernom videopríhovore tak reagoval najmä na ruský raketový útok na mesto Umaň v strednej časti krajiny, ktorý si vyžiadal najmenej 23 obetí. Západ opäť požiadal o viac zbraní.

"Iba absolútne zlo môže rozpútať takýto teror voči Ukrajine," povedal prezident o piatkových ruských raketových útokoch na území Ukrajiny. Dodal, že je rád, že Európa je jednotná v otázke potrestania zodpovedných.

Jeden z útokov zasiahol nadránom v meste Umaň deväťposchodový bytový dom, pričom zahynulo najmenej 23 ľudí. Ďalší útok zasiahol dom v meste Dnipro, taktiež v strednej Ukrajine. Pri tomto útoku zomrela mladá žena a jej trojročné dieťa.

Zelenskyj sa poďakoval všetkým, ktorí sa zúčastnili na záchranných operáciách, a vyjadril sústrasť pozostalým.

Prezident zároveň v súvislosti s útokmi požiadal Západ o viac zbraní na obranu svojej krajiny. "Protivzdušná obrana, moderné letectvo, bez ktorého nie je možná účinná protivzdušná obrana, delostrelectvo, obrnené vozidlá. Všetko to, čo je potrebné na zaistenie bezpečnosti našich miest, našich dedín, vo vnútrozemí aj na frontovej línii," vymenoval potreby svojej krajiny. (TASR)