Rusko čiastočne zmenilo stratégiu vzdušných úderov (SME Minúta)

Ukrajina odpovie na každý úder, povedal prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na ruské útoky, ktoré pripravili v Kyjevskej oblasti o život najmenej sedem ľudí a ďalšiu obeť si vyžiadali na juhu v Záporoží.

"Určite odpovieme na každý úder okupanta na naše mestá," vyhlásil Zelenskyj s tým, že "dnešné ruské úroky na Záporožie, nočné útoky na Kyjevskú oblasť... Všetky ruské útoky budú mať vojenskú, politickú i právnu odpoveď".

Zelenskyj po stredajšej návšteve frontovej línie na východe krajiny hovoril v pravidelnom večernom videopríhovore o veľkom utrpení, zároveň však i o nádeji, píše agentúra DPA. "Je bolestivé vidieť mestá v Donbase, ktorým Rusko prinieslo strašné utrpenie a ruiny," povedal. V týchto mestách je každú hodinu letecký poplach, neustále sú vystavené hrozbe ostreľovania. Napriek skaze a utrpeniu však v týchto oblastiach podľa Zelenského existuje nádej. "Možno ju cítiť," povedal.

"Urobíme všetko pre to, aby modré a žlté farby mohli pokračovať vo svojom víťaznom ťažení a aby sa do celej našej krajiny vrátil normálny život — od Donecka až po hranice," dodal Zelenskyj s odvolaním sa na farby na ukrajinskej vlajke. (TASR)

Americká stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda spustila v Estónsku, Lotyšsku a Litve nový program pre ruskojazyčných poslucháčov. Cieľom je príslušníkom po rusky hovoriacej menšiny ponúknuť objektívne spravodajstvo.

RFE/RL chce takisto vzdorovať dezinformáciám, ktoré šíri Moskva.

Polhodinový program s názvom "Current Time Baltics" bude vysielaný naživo od pondelka do piatku o 17.00 h. Produkovaný je v redakcii RFE/RL v Rige s podporou novinárov v Tallinne a Vilniuse.

Jedným z prvých hosťov v štúdiu bol lotyšský prezident Egils Levits. Pobočku v metropole Lotyšska otvorila stanica po tom, čo bola donútená zavrieť svoju pobočku v Moskve.

Výkonný riaditeľ RFE/RL Jamie Fly vo vyhlásení uviedol, že tento program bude "dôležitou protiváhou k škodlivým klamstvám Kremľa týkajúcich sa demokratických inštitúcií a hodnôt pobaltských štátov".

DPA píše, že mnohí ľudia patriaci k ruskojazyčnej menšine žijúcej v troch pobaltských štátoch dlho sledovali len ruskú štátnu televíziu, ktorá vysielala z Moskvy.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajine však Estónsko, Lotyšsko a Litva ruskú televíziu zakázali z dôvodu šírenia nepravdivých informácií a vojnovej propagandy či podnecovania nenávisti.

Rádio Slobodná Európa je financované formou grantu z rozpočtu Kongresu USA, avšak ako tvrdí, Washington do jeho spravodajstva nijako nezasahuje. Vysiela v 27 jazykoch a týždenne ho počúva vyše 40 miliónov ľudí v 23 krajinách. (TASR)

Ruská armáda čiastočne zmenila stratégiu vzdušných úderov, ktoré od vlaňajšej jesene cielia na Ukrajinu, povedal zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky GUR Vadym Skibickyj. Podľa neho budú nové ciele tie vojenské.

"Vezmite si posledné zásahy bezpilotných lietadiel v noci zo 17. na 18. marca a v noci z 21. na 22. marca. V Novomoskovsku a Žytomyre boli zasiahnuté základne s pohonnými hmotami a zásahy boli tiež v okrese Javorivskyj. Aké boli hlavné ciele? Logistické systémy našich vojsk a koncentrácie nášho vybavenia," povedal serveru RBK-Ukrajina Skibickyj.

V rozhovore Skibickyj zdôraznil, že pomaly končí zima a s ňou chladné počasie, na ktoré Rusko pri útokoch na energetickú infraštruktúru stavilo. "Preto Rusi ľahko preorientujú smery útokov," uviedol.

Rusko sa teraz bude snažiť zničiť tie prvky kritickej infraštruktúry, ktoré sú potrebné na vedenie bojových operácií. Energetika ale medzi cieľmi zostane aj naďalej, upozornil.

"Zostanú tiež (údery) na objekty kritickej infraštruktúry, predovšetkým tie ekonomické, ktoré majú dopad na rozvoj našej krajiny. Ide o ropné rafinérie, podniky obranného priemyslu a tak ďalej," uviedol Skibickyj. (ČTK)

Britský princ William prekvapivo navštívil britských vojakov v poľskom Rzeszówe blízko hranice s Ukrajinou. Vojakom sa poďakoval za ich prácu, za to že „všetci udržiavajú bezpečnosť“ a „sledujú, čo sa deje“. (SITA)

Česko nebude udeľovať víza Rusom a Bielorusom s ďalším občianstvom. Rozšíri sa tým nariadenie, ktoré vláda vydala po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Česko prestalo ruským a neskôr aj bieloruským občanom vydávať víza krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári minulého roka. Vzhľadom na pretrvávajúci ozbrojený konflikt sa česká vláda rozhodla platnosť nariadenia, ktorá by inak skončila 31. marca, predĺžiť o rok.

Ministerstvo vnútra zároveň navrhlo, aby sa to vzťahovalo aj na Rusov a Bielorusov, ktorí sú súčasne občanmi iného štátu.

Vláda súčasne schválila rozšírenie výnimiek z neprijateľnosti žiadosti o udelenie dlhodobého víza pre Ukrajincov v Česku. Odteraz budú môcť o oprávnenie na českých zastupiteľských úradoch na Ukrajine požiadať aj za účelom zlúčenia rodiny či vedeckého výskumu. Okruh výnimiek sa rozšíri napríklad aj o žiadosti českých krajanov či o udelenie modrej karty, ktorú udeľuje ministerstvo vnútra na dlhodobý pobyt odborníkom s vysokou kvalifikáciou.

Kabinet tiež predĺžil vyplácanie príspevku ľuďom, ktorí zadarmo alebo iba za energie v Česku ubytovávajú utečencov, a to o ďalšie tri mesiace. O rok predĺžil pravidlá na núdzové ubytovávanie utečencov. Dovtedy má zatiaľ trvať dočasná ochrana, ktorú im poskytuje Česko aj ďalšie krajiny Európske únie. (TASR)

Maďarská vláda nemá v úmysle vzdať sa ruských zdrojov energie, oznámil šéf maďarskej diplomacie Szijjártó. Cieľom kabinetu je síce diverzifikácia, no v budúcnosti Maďarsko ráta aj s ruskými energetickými nosičmi.

Szijjártó, ktorý sa spolu s vodcom bosnianskych Srbov  Dodikom zúčastnil na panelovej diskusii energetického fóra v Trebinji, zdôraznil, že Maďarsko sa zo žiadnych politických príčin nemieni vzdať svojej energetickej bezpečnosti.

Šéf maďarskej diplomacie podotkol, že podľa maďarských skúseností je ruská spoločnosť Gazprom spoľahlivým zmluvným partnerom a spolupráca s ňou nespadá pod sankcie, takže nie je dôvod vzdať sa ruských energetických nosičov.

V súvislosti s prípadnými medzinárodnými sankciami voči Dodikovi Szijjártó podčiarkol, že kým bude vládnuť terajšia vláda premiéra Orbána, tak sa vodca bosnianskych Srbov určite nedostane na žiadny sankčný zoznam. (TASR)

Čína neposkytuje Rusku vojenskú podporu, tvrdí americký minister zahraničných vecí Blinken. Čínsky prezident Si Ťin-pching absolvoval tento týždeň trojdňovú návštevu Moskvy.

"Čína do dnešného dňa neprekročila túto hranicu," odpovedal Blinken v senátnom výbore na otázku, či Peking poskytuje Rusku vojenskú pomoc.

"Myslím si, že ich diplomatická, politická a do určitej miery materiálna podpora pre Rusko je určite v rozpore s naším záujmom ukončiť túto vojnu (na Ukrajine)," poznamenal v súvislosti s Čínou.

Šéf diplomacie Spojených štátov už týždne varuje, že Čína zvažuje ruské žiadosti o dodávky zbraní, ktoré by mali byť použité na Ukrajine.

Čínsky prezident Si Ťin-pching absolvoval tento týždeň trojdňovú návštevu Moskvy, počas ktorej presadzoval návrh Pekingu týkajúci sa mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Washington však na návrh Číny reaguje skepticky a obáva sa, že Rusko by využilo pozastavenie bojov na preskupenie svojich síl na bojisku.

Blinken v súvislosti so zatýkacím rozkazom na ruského prezidenta Putina za vojnové zločiny, ktorý minulý týždeň vydal Medzinárodný trestný súd, uviedol, že USA budú podporovať iné krajiny, aby Putina vydali, ak ich navštívi. (TASR)

Európska únia nie je naivná o úzkych rusko-čínskych vzťahoch, tvrdí predseda Európskej rady Michel. Ich vzťahy by však podľa neho nemali odradiť Brusel od spolupráce s Pekingom, „pretože musíme brániť svoje záujmy a brániť svoje zásady“.

„Sme absolútne presvedčení, že je dôležité, aby Čína nepodporovala Rusko. Je dôležité, aby Čína podporovala medzinárodné právo, stabilitu prostredníctvom Charty OSN,“ povedal Michel.

Predseda Európskej rady zopakoval svoju podporu pre 10-bodový mierový plán, ktorý navrhol ukrajinský prezident Zelenskyj a vyzýva na úplné stiahnutie sa ruských vojakov a obnovenie medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny. Voči tomuto návrhu je v ostrom kontraste čínsky plán, v ktorom nápadne absentuje otázka obsadených území, ktorý neoznačuje konflikt ako vojnu alebo inváziu ale ako „krízu“ a tiež vyzýva na uvoľnenie „jednostranných sankcií“ a koniec „mentality studenej vojny“.

euronews
@euronews

“We are defending the democratic principles and values by supporting Ukraine as much as we can.”

In an exclusive interview, @eucopresident Charles Michel tells Euronews how the EU is supporting Ukraine against Russia's war.

👉 Watch in full tonight at 9.30 pm #EuropeDecision https://t.co/4CPWdlQuAl

Length: (00:00)

22.3.2023 o 15:15 · archivované: 22.3.2023 o 17:41

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Tieto formulácie sú vnímané ako kritika západných spojencov. Čínsky „mierový plán nie je to, v čo veríme. Veríme v mierový vzorec navrhnutý prezidentom Zelenským, ktorý je založený na charte OSN, medzinárodnom práve a multilaterálnom prístupe,“ zdôraznil Michel.

Nová tranža vojenskej pomoci, ktorú tento týždeň schválili ministri EÚ a po prvý raz zahŕňa miliardu eur na spoločné obstarávanie munície, je podľa Michela „mimoriadne dôležitá“. Únia má zákonné právo pomôcť národu, ktorý je napadnutý, prízvukoval s tým, že „niet pochýb o tom, že neexistuje žiadny úmysel zaútočiť na Rusko“.

„Existuje agresor: to je Rusko. Existujú obete. Podporujeme medzinárodné právo, pretože vieme, že ak nepodporíme Ukrajinu, znamená to, že svet bude v budúcnosti menej bezpečný,“ dodal. (SITA, SME)

Švédsky parlament jasnou väčšinou zahlasoval za schválenie legislatívy potrebnej na vstup do Severoatlantickej aliancie. Spolu s Fínskom požiadali o vstup do NATO minulý rok v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine.

Poslanci jednokomorového 349-členného parlamentu (Riksdag) v Štokholme odobrili legislatívu potrebnú na členstvo v NATO v pomere 269:37 hlasov, pričom 43 sa zdržali, priblížila agentúra AP.

Za členstvo v NATO bolo šesť z ôsmych švédskych parlamentných strán a hlasovanie, ktoré nasledovalo po takmer siedmich hodinách rokovaní, bolo podľa AP považované za formálnu záležitosť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Maďarský parlament ratifikuje vstup Fínska do NATO 27. marca, Švédsko si počká Čítajte 

"Členstvo v NATO je najlepším spôsobom, ako zaistiť bezpečnosť Švédska," vyhlásil tamojší minister zahraničných vecí Tobias Billström počas rokovaní. Ide podľa neho o "jedno z vôbec najdôležitejších bezpečnostných rozhodnutí pre našu krajinu".

Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO spoločne vlani v máji v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Ich prístupové protokoly zatiaľ spomedzi 30 členských štátov Severoatlantickej aliancie neratifikovali už iba Turecko a Maďarsko.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý piatok požiadal parlament, aby začal proces ratifikácie žiadosti Fínska o vstup do NATO. Ankara však má aj naďalej výhrady voči švédskej žiadosti o členstvo v Aliancii.

Maďarsko v piatok oznámilo, že tamojší parlament bude hlasovať o vstupe Fínska do Severoatlantickej aliancie 27. marca. O žiadosti Švédska má Budapešť rozhodovať "neskôr". (TASR)

Ruská armáda demontovala tanky T-54 a T-55 vyrobené v 40. a 50. rokoch a z Ďalekého východu ich posiela na Ukrajinu, tvrdí  nezávislá vyšetrovacia organizácia Conflict Intelligence Team pôvodom z Ruska.

Tá získala zábery vlaku prepravujúceho vojenské vozidlá z ruského Ďalekého východu. Ten vypravili z mesta Arseňjev v Prímorskom kraji, kde sa nachádza 1295. centrálna základňa na opravu a skladovanie tankov.

Najskoršie tanky série T-54 prišli do sovietskej armády v polovici až koncom 40. rokov a séria T-55 vstúpila do služby v roku 1958.

„Aj zastaraný tank je užitočnejší ako žiadny tank, no za kľúčové nevýhody týchto sérií považujeme nedostatok diaľkomerov a balistických počítačov, nehovoriac o systémoch riadenia paľby, ako aj primitívne mieridlá a v tankoch T-54 horší systém stabilizácie zbrane,“ uvádza Conflict Intelligence Team. (SITA)

Britská armáda používa ochudobnený urán v protipancierovej munícii desaťročia. Je to štandard a nemá nič spoločné s jadrovými zbraňami. Rusko to vie, ale zámerne šíri dezinformácie, uviedol hovorca britského ministerstva obrany.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že prierazná muníciu s ochudobneným uránom pre Ukrajinu by bola krokom k ďalšej vážnej eskalácii a jej použitie výrazne zníži schopnosť Ukrajiny produkovať kvalitné a nekontaminované potraviny. (TASR)

Ukrajina bude podľa nového odhadu potrebovať na obnovu viac ako štyristo miliárd dolárov, čo je 2,6-násobok odhadovaného hrubého domáceho produktu. Ekonomika krajiny podľa Svetovej banky vlani klesla o 30 percent. (ČTK)

Okupačné úrady v Luhanskej oblasti plánujú povolať do armády celú miestnu mužskú populáciu, oznámila námestníčka ukrajinského ministra obrany Ukrajiny Hanna Maľarová.

Upresnila, že v mestách Starobilsk, Ščastia, Novoajdar a Novopskov je ohlásená ďalšia etapa rozsiahleho vojenského výcviku ruských vojsk vrátane mobilizačných cvičení. "Rusi chcú pozvať celú miestnu mužskú populáciu v brannom veku," povedala Hanna Maľarová.

Maľarová dodala, že k mobilizácii motivujú prideľovaním majetku po občanoch, ktorí si zvolili evakuáciu na Ukrajinou kontrolované územia.

Už v súčasnosti prebieha mobilizácia na Kryme, ktorej sa nevyhnú ani záchranári, hasiči a pracovníci väzenskej služby. Preto sa množia prípady zmeny bydliska a následného odchodu z území, kde povolávanie do armády prebieha. (Ukrinform)

Rozhovory medzi Ruskom a USA o jadrovej dohode New START už nie sú možné, vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov. "Konať bolo treba skôr, teraz už to nie je možné," povedal ruský diplomat. (ČTK)

Českého zdravotníka, ktorý utrpel vážne zranenia pri frontovej línii na východe Ukrajiny, previezli v utorok do Kyjeva. Jeho zdravotný stav však naďalej neumožňuje prevoz do Česka, uviedli zástupcovia projektu Phoenix, v ktorom Čech pôsobil.

"Vzhľadom na pretrvávajúci vážny zdravotný stav nie je v blízkej dobe možný jeho prevoz do vlasti. Zdravotnícky personál v Kyjeve mu poskytuje najlepšiu možnú starostlivosť a na mieste sú s ním aj jeho blízki," napísali zástupcovia projektu.

Napriek tomu, že stav medika je stabilizovaný, situáciu označili za vážnu a nepredvídateľnú.

Českého zdravotníka zasiahol šrapnel, keď sa pokúšal evakuovať zranenú osobu. Podľa Phoenixu bol dôležitým členom tímu, ktorý len počas posledného výjazdu zachránil 25 ľudí. (TASR)

Nákup nových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom je podľa Pellegriniho z ekonomických parametrov výhodný. Pomer cena verzus výkon je veľmi dobrá a výrazne sa zmodernizujú vzdušné sily, vyhlásil predseda Hlasu.

"Ak dostanete zariadenia, ktoré bežne na trhu stoja miliardu a musíte za ne zaplatiť 300 miliónov, tak je to určite dobrá kúpa," povedal Pellegrini.

Podstatu obchodnej transakcie nemá podľa neho kto namietať. "Určite ju budeme namietať vtedy, ak niekto povie, že na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov nie je 150 miliónov eur v kase, ale 300 miliónov na vrtuľníky je. Takáto situácia potom nemôže byť," skonštatoval. (TASR)

Rusko rozmiestnilo pobrežné raketové systémy na jednom z Kurilských ostrovov. "Tento rok dokončíme modernizáciu protiraketovej obrany Moskvy," uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu na stretnutí s vojenskými predstaviteľmi.

Dodal, že vývoj protivzdušnej obrany je jednou z hlavných priorít armády.

Šéf ruského rezortu obrany tiež oznámil, že armáda sformuje nový oddiel a divíziu protivzdušnej obrany, ktoré budú vycvičené na používanie nových protiraketových systémov S-350.

Ruská armáda okrem toho umiestnila divíziu svojich pobrežných protiraketových systémov Bastion aj na ostrove Paramušir – jednom z Kurilských ostrov, o ktoré sa Rusko sporí s Japonskom. Moskva sa tak snaží posilniť ruskú obranu na Ďalekom východe.

"Aby zadržali Rusko a Čínu, zvýšili Spojené štáty výrazne svoju vojenskú prítomnosť v ázijsko-pacifickom regióne a pokračujú tam v budovaní novej americkej bezpečnostnej architektúry," uviedol Šojgu v súvislosti s umiestnením protiraketovej obrany na Paramušir.

Spor o Kurilské ostrov medzi Ruskom a Japonskom trvá už od druhej svetovej vojny a v jeho dôsledku Tokio o Moskva nikdy nepodpísali mierovú zmluvu, ktorou by formálne ukončili túto vojnu. (TASR)

Počet obetí ruského útoku dronmi na školu v meste Ržyščiv južne od Kyjeva stúpol na sedem, potvrdil hovorca záchranných zložiek po tom, ako z trosiek vytiahli ďalšie tri telá. (ČTK)

Celá krajina cíti bolesť po útoku na Záporožie, napísala manželka ukrajinského prezidenta Olena Zelenská o zásahu rakety do bytového domu. Najnovšie správy hovoria o jednej obeti a 25 zranených, vrátane detí. (TASR)

Čínske médiá opisujú pobyt svojho prezidenta v Moskve ako dôkaz odvahy a odhodlania Číny vzoprieť sa Washingtonu. Ako veľmoc máme právo navštíviť akúkoľvek krajinu, ktorú navštíviť chceme, okomentoval to analytik čínskeho think-tanku. (SME)

Čínsko-ruská aliancia vytvára nebezpečenstvo pre svet, vyhlásil poľský premiér Mateusz Morawiecki po stretnutí so svojím japonským náprotivkom Fumiom Kišidom.

Podľa Morawieckeho je dôležité, aby sa Poľsko a Japonsko spoločne postavili ruskej agresii.

"Naše krajiny ležia na dvoch opačných stranách ruskej hranice, no dokonale rozumieme hrozbe, ktorú ruský imperializmus predstavuje pre svetový mier a medzinárodný poriadok," uviedol poľský premiér počas spoločnej tlačovej konferencie s Kišidom.

Premiéri sa streli v Poľsku krátko po tom, čo čínsky prezident Si Ťin-pching odcestoval z Moskvy, kde strávil niekoľko dní a rokoval s tamojším prezidentom Vladimirom Putinom.

"Návšteva čínskeho prezidenta v Moskve nás znepokojuje," uviedol Morawiecki. Zároveň upozornil na nebezpečenstvo nárastu spolupráce Ruska a Číny.

Kišida pricestoval do Poľska práve zo susednej Ukrajiny, kde bol v utorok na vopred neohlásenej návšteve. Japonský premiér vyzdvihol pomoc, ktorú Poľsku poskytuje Ukrajina.

Práve pre rastúcu záťaž, ktorú táto pomoc predstavuje, dostane Poľsko od Japonska rozvojovú pomoc.

"Informoval som premiéra, že sme sa rozhodli z Poľska urobiť poberateľa oficiálnej rozvojovej pomoci aj napriek tomu, že Poľsko sa už ekonomicky rozvíja a nie je klasifikované ako krajina, ktorá by mala túto pomoc dostávať," uviedol Kišida.

Morawiecki japonskému premiérovi poďakoval za návštevu Ukrajiny, ktorá podľa neho predstavuje "jasný dôkaz a symbol podpory ambícií Ukrajiny, plánov na zachovanie jej suverenity a územnej celistvosti a obrany slobody a demokracie".

"Pred našimi očami sa rodí nový geopolitický poriadok. Krajiny, ktoré rovnako rozmýšľajú o mieri, stabilite a slobode, musia veľmi úzko spolupracovať," dodal poľský premiér. (TASR)

Nadchádzajúce týždne vojny na Ukrajine budú kritické, keďže Rusko sa zrejme pokúsi znova zaútočiť, možno na iných frontoch, informoval hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

„Musíme sa uistiť, že robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že Ukrajina je na to pripravená,“ povedal Kirby a dodal, že USA chcú zabezpečiť, aby sa Ukrajinci mohli brániť voči akejkoľvek obnovenej ruskej ofenzíve a zároveň mali flexibilitu „vykonávať vlastné útočné operácie vo veľkosti a rozsahu podľa vlastného výberu“. (SITA, CNN)

Výcvik ukrajinských vojakov na Slovensku bude v rámci Asistenčnej misie Európskej únie pokračovať aj v roku 2023, vyplýva zo správy o pôsobení Slovenska v medzinárodnom krízovom manažmente za rok 2022, ktorú vláda vzala na vedomie.

Výcvik sa má vyvíjať v závislosti od potrieb Ukrajiny, píše sa v správe. "Hneď na začiatku novembra Slovensko nahlásilo svoj plánovaný príspevok v podobe obsadenia dvoch pozícií v rámci veliteľských štruktúr misie a príspevok vo forme siedmich výcvikových modulov," ozrejmi rezort diplomacie.

Minister obrany Naď bude v Dubnici nad Váhom rokovať o navýšení výroby munície na Slovensku s eurokomisárom pre vnútorný trh Európskej únie Thierrym Bretonom. 

"Verím, že to bude cieliť k tomu, že dostaneme podporu zo strany Európskej komisie na výrazné zvýšenie produkcie potrebnej munície," uviedol Naď.

Jaroslav Naď priznal, že o muníciu pre Ukrajinu v zmysle zrealizovaných dohôd, ale aj pre členské krajiny EÚ, ktoré majú napríklad v oblasti 155 mm munície relatívne veľké potreby. Náklady na zvýšenie produkcie sa podľa neho pohybujú v desiatkach miliónov eur.

Rusko bombardovalo aj obytné štvrte v meste Záporožie, informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Svet potrebuje väčšiu jednotu a odhodlanie, aby rýchlejšie porazil ruský teror a ochránil životy," napísal na Twitteri.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Zaporizhzhia. Right now, residential areas where ordinary people and children live are being fired at.
This must not become "just another day" in 🇺🇦 or anywhere else in the world. The world needs greater unity and determination to defeat Russian terror faster and protect lives. https://t.co/YnocW2yVaU

Length: (00:00)

22.3.2023 o 12:09 · archivované: 22.3.2023 o 12:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident navštívil vojakov v prednej línii blízko Bachmutu, ktorý Ukrajina už mesiace bráni proti intenzívnym ruským útokom. Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach ocenil hrdinstvo ukrajinských bojovníkov. (ČTK)

Migy sa ešte nachádzajú na Slovensku, preberajú si ich technici z Ukrajiny. Priniesli si súčiastky a ich prevoz na Ukrajinu sa uskutoční v priebehu niekoľkých týždňov, oznámil poverený minister obrany.

Jaroslav Naď ktorý potvrdil existenciu právnej analýzy, ale chce ochrániť ich autorov. Analýzu videl napríklad podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý.

Naď ďalej povedal, že záujem o balík 12 vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper bol z viacerých štátov. Napokon sa USA rozhodli pre Slovensko aj vzhľadom na na meškanie dodávky stíhačiek F-16.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok USA ponúkajú za darované migy vrtuľníky Viper s výcvikom Čítajte 

"Ponuka, ktorá prišla pre Slovensko je veľmi výhodná a preukazuje veľkú mieru dôvery k Slovensku. Vrtuľníky prídu do dvoch rokov, rakety pravdepodobne skôr," povedal Naď.

Minister priznal, že ponuka vrtuľníkov pozmení plány obstarávania pre armádu. "Generálny štáb sa vyjadril jasne. Ide o mimoriadny vklad do obranného potenciálu Slovenska, čo uznali aj opoziční členovia brannobezpečnostného výboru," dodal minister obrany. (SME)

Ukrajinskí vojaci zvládli výcvik na amerických protivzdušných systémoch Patriot oveľa rýchlejšie, ako sa očakávalo. Pomohli im už predtým nadobudnuté skúsenosti s obranou vzdušného priestoru, informuje denník Politico.

Americkí inštruktori na vojenskej základni Fort Sill v Oklahome cvičia na Patriotoch 65 Ukrajincov od polovice januára, dokázali vďaka základným znalostiam Ukrajincov výrazne urýchliť ich výcvik.

"Ukrajinskí vojaci sa učia rýchlo. Pomohli im doterajšie znalosti o protivzdušnej obrane a skúsenosti z bojovej zóny," povedal brigádny generál Shane Morgan, veliteľ na základni Fort Sill. 

"Rozvrh základného výcviku rátal s 10 týždňami, ale Ukrajinci sa s úlohami rýchlo vyrovnali. Rýchlo nadobudli základné zručnosti a mohli stráviť viac času obranou proti simulovaným hrozbám," informoval pod podmienkou anonymity ďalší člen velenia základne, ktorý dohliada na výcvik. 

Ukrajinci vo veku od 19 až 67 rokov sú podľa predstaviteľa bojovými veteránmi so skúsenosťami s používaním vlastných systémov protivzdušnej obrany proti ruským hrozbám.

Kurzom prešli rýchlo a v jednom momente boli schopní vypracovať vlastné scenáre na základe taktiky, ktorú v boji používali Rusi.

"Rozumejú tomu, ako bojovať, rozumejú tomu, ako pracovať so systémami protivzdušnej obrany," povedal vysoký predstaviteľ Fort Sill.

Onedlho sa ukrajinskí vojaci presunú do Európy, kde výcviky na Patriotoch sfinalizujú. (BBC)

Rusko útočí na obytné budovy na ostrove Chortycia v Záporožskej oblasti, píše na Twitteri vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Chortycia je najväčší ostrov na rieke Dneper.

Andriy Yermak
@AndriyYermak

Russians are barraging Zaporizhzhia.

Residential buildings and Khortytsia island are under enemy fire.

22.3.2023 o 11:08 · archivované: 22.3.2023 o 11:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vojna na Ukrajine bude jednou z tém spoločného rokovania českej a slovenskej vlády, ktoré je naplánované na 3. apríla v Trenčíne, oznámil hovorca slovenského premiéra Matej Neumann.

Členovia českého a slovenského kabinetu budú podľa Neumanna rokovať okrem cezhraničnej a obrannej spolupráce aj o podpore konkurencieschopnosti ekonomík oboch krajín a energetike.

Prvá spoločná schôdzka českej a slovenskej vlády sa odohrala v roku 2012. Členovia českého a slovenského kabinetu sa vtedy zišli v Uherskom Hradišti a v Trenčíne. (ČTK)

Počet obetí ruského útoku dronmi na internáty v meste Ržyščiv južne od Kyjeva stúpol na štyri, zranenia utrpelo sedem ľudí, informuje ukrajinská štátna televízia. Záchranári pátrajú po ďalších ľuďoch, ktorí môžu byť pod troskami.

Medzi mŕtvymi nie sú žiadne deti, ktoré ešte pred útokom stihli evakuovať do krytu. Jedno dieťa však utrpelo zranenia.

Ukrajinská štátna televízia uvádza, že jedným z ľudí, ktorí zomreli v bol vodič sanitky, ktorý tam predtým prišiel v rámci svojej služby.

NEXTA
@nexta_tv

A body of a 40-year-old man was found in the rubble in the hostel of the city of #Rzhyshchiv. The number of victims of the drone attack has risen to four. https://t.co/QGFxDb2pHu

Length: (00:00)

22.3.2023 o 10:23 · archivované: 22.3.2023 o 10:52

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Putina môžu po zmene situácie v Rusku vydať do Haagu aj samotní Rusi. Ďalšia možnosť je, že by sa dobrovoľne dostavil pred haagsky súd, aby sa obhajoval, hovorí český sudca Fremr, ktorý pôsobil na Medzinárodnom trestnom súde. (SME)

Nevideli sme žiadny dôkaz, že Čína dodáva smrtiace zbrane Rusku, ale videli sme náznaky, že takúto požiadavku Rusko malo, a toto je vec, o ktorej čínski predstavitelia v Pekingu uvažujú, povedal šéf NATO Stoltenberg. (TASR)

Rusko vyzvalo USA, aby sa nevydávali cestou ďalšej eskalácie na Ukrajine v reakcii na vyhlásenie, že budú naďalej nasadzovať drony v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Čiernym morom.

USA varoval námestník ruského ministerstva zahraničia Sergej Rjabkov. USA sú podľa neho v podstate "priamo účastnícke konfliktu na Ukrajine" a Washington s dronmi núti Moskvu k odvetným krokom. (ČTK)

V Žytomyrskej oblasti boli v noci zostrelené tri ruské drony. Po incidente, ktorý sa zaobišiel bez obetí, zostal poškodený objekt infraštruktúry.

V noci bolo počuť výbuchy aj v Chmelnyckej oblasti po nasadení  protivzdušnej  obrany. Civilné objekty neboli zasiahnuté. (The Guardian)

V posledných dňoch ukrajinská armáda spustila lokálny protiútok na západ od mesta Bachmut, aby uvoľnila tlak na ohrozenú zásobovaciu trasu, tvrdí britský rezort obrany.

Boje pokračujú okolo centra mesta a ukrajinská obrana zostáva ohrozená obkľúčením zo severu a juhu, hoci ruský útok na mesto stráca intenzitu, keďže niektoré jednotky okupantov sa presunuli do iných sektorov, dodáva ministerstvo.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 22 March 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/MXnbbMKdKA

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/21nhXFioD8

22.3.2023 o 7:27 · archivované: 22.3.2023 o 9:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na Ukrajinu v noci útočili rakety, delostrelectvo a viac ako 20 iránskych dronov, oznámil prezident Zelenskyj. "A to je len na jednu minulú noc ruského teroru. To je ruský „mier“ - ďalší príkaz na takéto zločinecké útoky," napísal. 

Zelensky v príspevku na Twitteri ďalej napísal, že mier nastolia iba  úspechy ukrajinskej armády na zemi, na oblohe a na mori. "Dodržiavanie sankcií voči Rusku dodáva sile Charte OSN. Globálna jednota môže obnoviť globálnu stabilitu," dodal Zelenskyj.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Успіх 🇺🇦 сил на землі, у небі та в морі реально наближає мир. Повне дотримання санкційного режиму проти Росії реально повертає силу Статуту ООН. Глобальна єдність здатна повернути глобальну стабільність. 2/2

22.3.2023 o 8:14 · archivované: 22.3.2023 o 9:04

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Štyria ľudia zahynuli a sedem ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku dronmi v Kyjevskej oblasti. "V dôsledku nočného útoku dronmi v Kyjevskej oblasti bola poškodená civilná lokalita a vznikol požiar," informovala oblastná vojenská správa.

Záchranári spod trosiek ubytovne a vzdelávacieho zariadenia v meste Ržyščiv pri rieke Dneper južne od Kyjeva vytiahli telo ďalšej, už štvrtej obete z trosiek ubytovne, oznámila hovorkyňa Štátnej pohotovostnej služby.

Pátrajú po ďalších ľuďoch, ktorí môžu byť pod troskami. Medzi mŕtvymi nie sú žiadne deti, všetky obete boli dospelí.

Ukrajinská štátna televízia, uvádza, že jedným z ľudí, ktorí zomreli v bol vodič sanitky, ktorý tam predtým prišiel v rámci svojej služby.

Neskôr štátny rozhlas potvrdil aj zranenie neplnoletej osoby.

Telo 40-ročného muža vytiahli z piateho poschodia jedného z dvoch zasiahnutých internátov.

Deti so sprievodom odišli pred začiatku útoku do krytu. V čase útoku sa v budove nenachádzali, povedala svedkyňa s tým, že približne o tretej hodine rannej počula štyri výbuchy.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Russia's overnight drone attack on Kyiv Oblast kills 3 people.

The attack also injured 7 people, the Kyiv Oblast administration said on March 22. According to the State Emergency Service, in Rzhyshchiv city, a dormitory and school were partially destroyed.

📷Emergency Service https://t.co/LCVVMErj64

22.3.2023 o 8:43 · archivované: 22.3.2023 o 9:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko tvrdí, že odrazilo útok dronmi na prístav Sevastopoľ, informoval o tom gubernátor Michail Razvožajev. Na anektovanom Kryme sa nachádza ruská Čiernomorská flotila a od začiatku invázie ho zasiahla už celá séria útokov dronmi.

"Celkovo boli zničené tri objekty," uviedol Ruskom dosadený gubernátor Sevastopoľa Razvožajev. Dodal, že námorníci strieľali na drony "malými zbraňami" a že "funguje aj protivzdušná obrana".

Razvožajev napísal, že situácia si nevyžiadala žiadne obete a neboli poškodené žiadne lode, ale výbuchy vyrazili sklá na oknách neďalekých budov. Vyzval na zachovanie pokoja a uviedol, že "situácia je pod kontrolou".

Rusko na Ukrajine za uplynulý deň podľa Kyjeva stratilo 920 vojakov. Celkové straty na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny vzrástli na 167 490, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Moskva podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj päť tankov, osem obrnených bojových vozidiel pechoty, tri delostrelecké systémy a dva raketomety.

Od začiatku invázie Rusko podľa Kyjeva stratilo 3 557 tankov, 6 887 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 589 delostreleckých systémov a 509 raketometov.

Čínsky prezident Si Ťin-pching odletel z Moskvy. Si tak ukončil trojdňovú štátnu návštevu krajiny, ktorá už viac ako rok vedie ozbrojenú agresiu voči susednej Ukrajine a čelí kvôli tomu sankciám zo strany západných krajín. (ČTK)

Medzinárodný menový fond sa dohodol s Kyjevom na pôžičke v hodnote zhruba 15,6 miliardy dolárov zameranej na zotavenie vojnou poznačenej ukrajinskej ekonomiky.

"Okrem strašných ľudských obetí má ruská invázia na Ukrajinu aj naďalej ničivý dopad na ekonomiku," povedal šéf misie MMF na Ukrajine Gavin Gray.

Štvorročný plán, ktorý podlieha schváleniu predstavenstva MMF, má podporiť "pokračujúce postupné zotavenie ukrajinskej ekonomiky a zároveň podporiť jej dlhodobý rast v kontexte povojnovej rekonštrukcie," píše sa vo vyhlásení MMF.

Hospodárska aktivita Ukrajiny sa vlani znížila o 30 percent, zatiaľ čo chudoba v krajine vzrástla, uviedol Gray. MMF predpokladá, že ukrajinská ekonomika sa bude v nasledujúcom období pomaly obnovovať, keď sa jej činnosť "zotaví z vážneho poškodenia kritickej infraštruktúry" spôsobeného vojnou, dodal.

Predstavenstvo MMF má o záchrannej pôžičke rozhodnúť v najbližších týždňoch. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj mal s japonským premiérom Kišidom produktívne rozhovory. V pravidelnom večernom príhovore povedal, že diskutovali o bezpečnostných, politických, ekonomických i humanitárnych záležitostiach.

"Naše rozhovory s pánom Kišidom boli celkom produktívne. Dopočul som sa aj o veľmi konkrétnej ochote Japonska spolupracovať s nami na ešte aktívnejšej mobilizácii sveta pre medzinárodný poriadok, ochranu pred agresiou, ochranu pred ruským terorom," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.

Japonský premiér prisľúbil Kyjevu finančnú podporu a dodávky humanitárneho a zdravotníckeho materiálu, uviedla japonská tlačová agentúra Kjódó. Tokio poskytne Kyjevu aj nepriestrelné vesty a helmy.

Kišida bol dosiaľ posledným lídrom z krajín skupiny G7, ktorý ešte nenavštívil Kyjev. Japonsko sa pridalo k západným krajinám, ktoré po ruskej invázii na Ukrajinu uvalili na Moskvu tvrdé sankcie a Kyjevu poskytli humanitárnu pomoc. Tokio vo februári oznámilo, že Ukrajine poskytne finančnú pomoc vo výške 5,5 miliardy dolárov.

Japonsko však Ukrajine zatiaľ nedodalo žiadnu vojenskú techniku, keďže je v tejto otázke obmedzované tamojšou ústavou.

Spojené štáty si nemyslia, že Čína dokáže byť nestranným sprostredkovateľom medzi Ruskom a Ukrajinou. Uviedol to hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby s tým, že Čína stále neodsúdila ruskú inváziu.

Kirby poznamenal, že Čína pokračuje v nákupe ruskej ropy v čase, keď Západ uvalil sankcie na ruský energetický priemysel s cieľom, aby Moskva nemala financie na vedenie vojny.

"Nemyslím si, že sa dá na Čínu pozerať ako na nestrannú v akomkoľvek zmysle," povedal. Dodal, že Peking tiež neustále šíri ruskú propagandu, že USA a ďalšie západné krajiny nesú vinu za vojnu na Ukrajine, pretože roky poskytovali Kyjevu takú silnú podporu, že sa Rusko cítilo byť ohrozené a Ukrajinu tak napadlo oprávnene.

Podľa Kirbyho chcú Rusko a Čína "zmeniť pravidlá" medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Dodal však, že Washington chce zachovať komunikačné kanály s Pekingom. (TASR)

Ruskému prezidentovi Putinovi sa pravdepodobne nepodarilo dohodnúť neobmedzené bilaterálne partnerstvo s Čínou, v ktoré dúfal, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny. Záväzky, ktoré obe krajiny prijali sú podľa neho nevyvážené.

Dvojica politikov spolu v utorok v Kremli rokovala štyri a pol hodiny a vydala tiež spoločné vyhlásenie, v ktorom sa okrem iného stavia proti "všetkým jednostranným sankciám" vyhláseným s opomenutím Bezpečnostnej rady OSN. Varovala aj pred zhoršovaním krízy na Ukrajine a jej prechodom do "nekontrolovateľnej fázy".

Inštitút ale poznamenáva, že Si nevyjadril žiadny zámer podporiť ruskú vojnu okrem "vágnych diplomatických uistení", čo je podľa amerických analytikov pravdepodobne menej, ako v čo Putin dúfal.

"Putinovi sa pravdepodobne nepodarilo zabezpečiť presne taký druh partnerstva, aký potrebuje a po akom túži, a Si pravdepodobne odíde z Moskvy s ubezpečeniami, ktoré sú jednostrannejšie, ako Putin zamýšľal," je presvedčený ISW.

Dokazuje to tým, že Putin na rozdiel od Si Ťin-pchinga sľúbil viacero opatrení, ktoré "ukazujú na pokračujúcu orientáciu Ruska na Čínu a jeho závislosť v energetickom a hospodárskom sektore, čo sa v porovnaní s relatívne umiernenými záväzkami Sia javí ako veľmi jednostranné".

Putin okrem iného sľúbil, že zvýši export plynu do Číny a že je pripravený pomôcť čínskym firmám nahradiť západné spoločnosti, ktoré opustili ruský trh kvôli agresii na Ukrajine.

ISW
@TheStudyofWar

The second day of Chinese President #Xi Jinping’s visit with Russian President Vladimir #Putin continued to suggest that Putin has not been able to secure the no-limits bilateral partnership between #Russia and #China that he likely hoped for. (1/6) https://t.co/uKu57EPD6V https://t.co/wZkkniNhP5

Institute for the Study of War

Russian President Vladimir Putin appears to be setting conditions to weaponize the United Nations Security Council (UNSC) as a method of Russian power projection in advance of Russia’s accession to the rotating UNSC presidency in April. Russian UN A

22.3.2023 o 2:39 · archivované: 22.3.2023 o 6:45

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Karikatúra dňa od Sliackeho: Bezhraničné priateľstvo

(zdroj: Mikuláš Sliacky)

Za odovzdanie migov Ukrajine dostane Slovensko od USA 12 bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper od výrobcu Bell. Pre Denník N to potvrdil minister obrany Jaroslav Naď. Nebude to však zadarmo, vláda počíta aj s doplatkom.

Všetky vrtuľníky budú úplne nové a dostaneme k nim aj protitankové navádzané strely Hellfire a náhradné diely. Američania tiež zabezpečia výcvik pilotov a pozemného personálu.

„Bude to obrovský prínos pre bojaschopnosť našich ozbrojených síl,“ povedal Naď Denníku N.

Minister spresnil, že vláda počíta s doplatkom približne 340 miliónov dolárov. Stále však ide podľa Naďa o výhodnú transakciu, celý balík vrtuľníkov s raketami a príslušenstvom by podľa neho stál zhruba miliardu dolárov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok USA ponúkajú za darované migy vrtuľníky Viper s výcvikom Čítajte 

Japonský premiér Kišida počas návštevy Ukrajiny predstavil nový balík pomoci v hodnote pol miliardy dolárov. Jeho súčasťou bude vojenské vybavenie za 30 miliónov, nie však smrtiace zbrane. Civilná časť pomoci v hodnote 470 miliónov dolárov má smerovať najmä do obnovy energetickej infraštruktúry.

"Japonsko poskytuje Ukrajine širokú škálu pomoci, ako je odmínovanie, podpora televízneho a rádiového vysielania, vzdelávanie, posilňovanie verejnej správy a ochrana kultúrneho dedičstva. Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny tak, ako to dokáže iba Japonsko," citoval Kišidu po stretnutí s prezidentom Zelenským server RBK-Ukrajina. (ČTK)