Ukrajina Rusko Online: Fínsko a Švédsko sú aj napriek námietkam Turecka odhodlané vstúpiť do NATO spoločne

Ukrajina si zaslúži začatie prístupových rokovaní s Európskou úniou v priebehu tohto roka. Vyhlásil to prezident Zelenskyj. Po stretnutí so šéfkou eurokomisie povedal, že ďalšia integrácia bude Ukrajincov inšpirovať a poskytne im motiváciu v boji proti ruským jednotkám.

V Kyjeve sa v piatok odohrá vrcholná schôdzka predstaviteľov Ukrajiny a Európskej únie, na ktorej budú diskutovať o ďalšej finančnej a vojenskej podpore Kyjeva.

Vlani v júni lídri Európskej únie schválili Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Došlo k tomu len niekoľko mesiacov po tom, čo tam ruský prezident Vladimir Putin vyslal svoje jednotky, pripomína agentúra AFP. Cesta k plnohodnotnému členstvu v Únii však napriek optimizmu Kyjeva zostáva dlhá a môže potrvať roky.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Únia sľubuje Ukrajine nemožné a Kyjev tomu verí. Rozkol medzi sľubmi a skutočnosťou rastie Čítajte 

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte vlani v máji upozornil, že môže trvať "desaťročia", kým Ukrajina splní kritériá a dosiahne plnohodnotné členstvo v EÚ.

Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že ukrajinskí a európski predstavitelia majú medzi sebou vzájomné porozumenie. "Jedine silná Ukrajina a silná Európska únia dokážu spoločne brániť život, ktorý pre nás má hodnotu," povedal ukrajinský prezident. Zároveň dodal, že svetový tlak na Rusko sa musí zvýšiť.

"Nepriateľ je v špecifickom štádiu, kedy je strategická porážka Ruska už jasná. "Takticky však stále majú zdroje na pokusy o ofenzívne akcie," pokračoval Zelenskyj.

Štvrtkové pracovné stretnutie Európskej komisie s ukrajinskou vládou v Kyjeve vyslalo jasný signál o záväzkoch EÚ stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné. Poskytne jej tiež nový balík pomoci v hodnote 450 miliónov eur na rok 2023, potvrdila v Kyjeve von der Leyenová (TASR)

Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine budú možné až vtedy, keď Rusko bude súhlasiť so stiahnutím svojich jednotiek z obsadených území. Uviedol to nemecký kancelár Olaf Scholz.

"V momente, keď dajú najavo, že sa deje sťahovanie vojakov, v tom momente bude aj voľná cesta k rozhovorom s Ukrajinou," povedal Scholz na verejnej diskusii s občanmi v stredonemeckom Marburgu. "Ale na tom ešte musíme pracovať," doplnil.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v pondelok na stretnutí so Scholzom navrhol, že sprostredkovateľmi rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou by sa mohli stať krajiny ako Čína alebo Brazília.

Ukrajina rokovania odmieta až do stiahnutia ruských vojsk z jej územia vrátane okupovaného Krymu. Ruské vedenie sa po oznámení Nemecka a ďalších západných krajín o dodávke tankov Kyjevu vyjadruje k myšlienke mierových rozhovorov s Ukrajinou zdržanlivo. (TASR)

Rozvoj zbrojárskeho priemyslu v Maďarsku sa podľa Orbána nesmie spomaliť. Zrejmé to je podľa maďarského premiéra najmä v terajšom čase hrozieb a vojny na Ukrajine.

"Obrana Maďarska je naším najdôležitejším cieľom, preto sa rozvoj maďarskej národnej obrany a vojenského priemyslu napriek európskej sankčnej kríze nemôže spomaliť. Takto bude nerušene pokračovať spolupráca medzi Rheinmetallom a Maďarskom," oznámil premiér.

Vlaňajší rok, ktorý bol podľa slov Orbán najťažším rokom za uplynulé tri desaťročia, podalo maďarské hospodárstvo i priemysel mimoriadny výkon. Na rokovaní bol prítomný aj maďarský minister obrany Szalay-Bobrovniczky. (TASR)

Wagnerovci zrejme spomaľujú nábor väzňov. Rusko ich asi odstaví z bojov, informoval americký Inštitút pre štúdium vojny.

Wagnerova skupina ponúkala pri nábore väzňom slobodu bez ohľadu na ich rozsudok. Stačilo podpísať zmluvu žoldniera a prežiť celé zmluvné obdobie v bojoch na Ukrajine. Podľa nového hodnotenia inštitút sa toto verbovanie spomalilo.

Štatistika ukazuje, že počet ruských väzňov klesol od novembra 2022 do januára tohto o 6000. Vlani od septembra do októbra to bolo až 23-tisíc. Americká expertná skupina Inštitút pre štúdium vojny uviedla, že to možno čiastočne pripísať povesti Wagnerovej skupiny, lebo má v bojoch vysoký počet vlastných obetí.

Žoldnieri z Wagnerovej skupiny sú známi útočnou taktikou boja nazývanou "útoky ľudských vĺn", keď sa pokúšajú prelomiť ukrajinské línie len množstvom útočiacich bojovníkov aj bez podpory ťažkej techniky.

"Pravdepodobne podpriemerná fyzická kondícia väčšiny odsúdencov v ruských väzniciach nedostačuje pre vojenskú službu, čo tiež asi brzdí nábor Wagnerovej skupiny," píše inštitút. Ako druhý dôvod poklesu odvedených inštitút udáva, že ruské ministerstvo obrany sa snaží "odstaviť" Wagnerovcov z budúcich útokov. Skupina tak potrebuje menej naverbovaných väzňov. (TASR)

Rusko podľa ruského prezidenta opäť ohrozujú nemecké tanky ako počas druhej svetovej vojny. Putin zároveň varoval, že Moskva je pripravené reagovať na údajnú agresiu Západu. 

Šéf Kremľa vystúpil na podujatí venovanom 80. výročiu víťazstva sovietskej armády nad nacistickými silami v bitke o Stalingrad. V prejave poukázal aj na paralelu medzi bojom sovietskej armády počas druhej svetovej vojny a konfliktom na Ukrajine.

"Nanešťastie opäť vidíme ako nacistická ideológia vo svojej modernej podobe a manifestácii opäť priamo ohrozuje bezpečnosť našej krajiny," cituje Putina agentúra Reuters.

"Je to neuveriteľné, ale je to pravda. Opäť nás ohrozujú nemecké tanky Leopard... Znova a znova sme nútení odrážať agresiu kolektívneho Západu," pokračoval Putin.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aké parametre majú Abramsy a Leopardy? A koľko ich pôjde na Ukrajinu Čítajte 

"K ich hraniciach neposielame tanky, no máme čím reagovať. Nebude to len použitím ozbrojených vozidiel, to by mal každý chápať... Moderná vojna s Rusko bude celkom iná," varoval ruský prezident.

Od začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vlani vo februári sa Putin opakovane vyhrážal použitím jadrových zbraní proti Západu v prípade eskalácie konfliktu, píše AFP.

"Pripravenosť ísť až na koniec, spraviť aj nemožné pre svoju vlasť, pre pravdu je v krvi a povahe nášho mnohonárodnostného ľudu," uviedol šéf Kremľa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Únia sľubuje Ukrajine nemožné a Kyjev tomu verí. Rozkol medzi sľubmi a skutočnosťou rastie Čítajte 

Putin počas spomienkových osláv položil veniec k večnému ohňu pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády v bitke o Stalingrad - dnes Volgograd. Centrálnym prvkom pamätníka na Mamajovej mohyle je 85 metrov vysoká socha "Matka Vlasť". Socha ženy s mečom v ruke stojí v póze, akoby volala národ do boja. Ide o najvyššiu sochu v Európe. (TASR)

Ukrajina teraz nepotrebuje stíhačky, musí posilniť pozemné jednotky, hodnotí britský minister obrany. "V tomto ohavnom konflikte neexistuje čarovný prútik," uviedol Wallace.

Wallace nevylúčil, že by Británia mohla Ukrajine poslať stíhačky, upozornil však, že výcvik ukrajinských pilotov na použitie lietadiel by trval celé mesiace. 

Po januárovom prísľube západných krajín o dodávkach tankov Ukrajine sa začalo diskutovať o tom, či Británia a iné krajiny NATO zvážia aj požiadavku Kyjeva získať bojové lietadlá. Wallace  prirovnal ruskú taktiku k tej z prvej svetovej vojny, keď sa na prelomenie obrany používala mnohopočetná pechota. Minister takúto taktiku označil ako "útoky vlnami ľudí".

"Ukrajinci musia byť schopní vytvárať vojenské formácie na zemi, aby mohli použiť viacero druhov zbraní a zatlačili tak späť ruskú armádu. Pretože tak porazíte útoky vlnami ľudí, ku ktorým sa Rusi v súčasnosti musia uchýliť," uviedol britský minister obrany. Poukázal na to, že v dôsledku tejto taktiky má ruská armáda veľké straty na životoch.

Ešte skôr pritom hovorca britského premiéra Sunaka uviedol, že najrýchlejší výcvik pilota na britských stíhačkách trvá 35 mesiacov. (TASR)

Ruský vojak potvrdil, ako na Ukrajine invázna armáda mučí zajatých vojakov. Hovorí, že sám si nevie odpustiť, preto to nebude žiadať ani od Ukrajincov. Keď ho prepustili zo služby, utiekol z Ruska. (SME)

Francúzsko bude cvičiť ukrajinských vojakov v Poľsku, pošle tam 150 inštruktorov. Oznámilo to poľské ministerstvo zahraničných vecí.

Európska únia zriadila Asistenčnú misiu Európskej únie pre Ukrajinu v októbri 2022 a ako prvý cieľ si stanovila vycvičiť 15-tisíc vojakov v členských štátoch EÚ.

Misii velí francúzsky viceadmirál Hervé Bléjean. Jedno z dvoch operačných veliteľstiev sa nachádza v meste Zagaň na západe Poľska a druhé v Nemecku. (TASR)

V Haagu zriadia centrum pre stíhanie zločinu agresie na Ukrajine, oznámila Von der Leyen.  Rusko sa musí zodpovedať pred súdom za svoje odporné zločiny," vyhlásila predsedníčka Európskej komisie.

„Prokurátori z Ukrajiny a Európskej únie už spolupracujú. Zhromažďujeme dôkazy a ako prvý krok s potešením oznamujem, že v Haagu bude zriadené medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie na Ukrajine,“ vyjadrila sa Von der Leyen.

Centrum bude podľa nej koordinovať zbieranie dôkazov a bude súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu podporovaného európskou agentúrou Eurojust. „Takže budeme pripravení veľmi rýchlo začať prácu s Eurojustom, s Ukrajinou, s partnermi nášho spoločného vyšetrovacieho tímu, ako aj s Holandskom,“ doplnila.

Na zriadenie osobitného tribunálu pre stíhanie za zločin agresie na Ukrajine volajú predstavitelia z viacerých častí sveta. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy minulý týždeň jednomyseľne „požiadalo“ o vytvorenie špeciálneho medzinárodného tribunálu na stíhanie ruských a bieloruských politických a vojenských vodcov „za zločin agresie na Ukrajine“ a podobné výzvy prišli napríklad aj od britských politikov.

Medzinárodný trestný súd nemôže vyšetrovať trestný čin agresie, ak akt agresie spáchal štát, ktorý nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, ktorým bol súd zriadený, pokiaľ mu Bezpečnostná rada OSN vec nepostúpi. Keďže Rusko neratifikovalo Rímsky štatút a pravdepodobne by „uplatnilo svoje veto v Bezpečnostnej rade proti postúpeniu“, súd nie je schopný „vyšetrovať zločiny agresie proti Ukrajine,“ uviedol na svojom webe britský expremiér Brown. (SITA, CNN)

Európski politici dávajú Ukrajine nádeje, ale vstup do Únie nemusí byť taký rýchly, ako sa hovorí. Najväčším problémom je korupcia, aj preto Ukrajinci menia ľudí vo vysokých funkciách. (SME)

Veľvyslancovi USA do našej vnútornej politiky nič nie je, vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Szijjártó. Zahraničná politika podľa neho sleduje výhradne maďarský národný záujem, a tým je čo najskorší mier na Ukrajine.

"K vyjadreniam veľvyslanca USA môžem povedať iba toľko, že je absolútne nepodstatné, čo si on alebo ktorýkoľvek iný veľvyslanec myslí o vnútropolitických procesoch v Maďarsku, pretože mu do toho vôbec nič nie je," povedal šéf maďarskej diplomacie.

"Maďarskí vládni politici často hovoria o presadzovaní mieru, ale v otázkach od odsúdenia sankcií až po ruské návrhy na prímerie naďalej hlásajú názory podporované Putinom. Pripájame sa k výzve maďarskej vlády na mier, ale tieto výzvy by mali byť adresované Vladimirovi Putinovi," napísal Pressman pre Politico. Szijjártó zdôraznil, že nie je úlohou veľvyslanca zasahovať do vnútorných záležitostí Maďarska.

"Ak svoj pobyt chce využiť na to, aby kvalifikoval činnosť vlády, ktorú zvolili Maďari dosť jednoznačnou väčšinou, tak bude mať problém účinne pracovať na zlepšení spolupráce medzi našimi krajinami," dodal minister. (TASR)

Rada EÚ schválila siedmu tranžu pomoci ukrajinskej armáde vo výške 500 miliónov eur a ďalších 45 miliónov eur na podporu vojenskej výcvikovej misie. 

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell zdôraznil, že Ukrajina by mala dostať všetko potrebné vojenské vybavenie a výcvik na ochranu svojho územia a ľudí.

„Ukrajinci nebránia len svoju krajinu, bránia aj naše spoločné hodnoty a základné princípy medzinárodného práva. Nové opatrenia vysielajú jasný odkaz v kľúčovom čase, že budeme pokračovať v podpore Ukrajiny, kým to bude potrebné,“ povedal Borrell.

Celkovo bude pri siedmom balíku pomoci príspevok EÚ do Európskeho mierového fondu predstavovať 3,6 miliardy eur.

Predchádzajúce tranže pre Ukrajinu boli dohodnuté 28. februára, 23. marca, 13. apríla, 23. mája, 21. júla a 17. októbra 2022.

Josep Borrell Fontelles
@JosepBorrellF

Ukraine should get all the military equipment & training needed to defend their territory and their people from Russia’s war of aggression.

Total EU military support for #Ukraine under EPF is now € 3.6 billion.

The EU will continue supporting Ukraine.

https://t.co/hZLynNhxDQ https://t.co/pC9kLvpiMS

2.2.2023 o 15:57 · archivované: 2.2.2023 o 17:33

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Fínsko a Švédsko sú aj naďalej odhodlané vstúpiť do NATO spoločne v tom istom čase aj napriek námietkam Turecka proti kandidatúre Švédska, vyhlásili na spoločnej tlačovej konferencii premiér a premiérka oboch škandinávskych krajín.

Turecko uviedlo, že by mohlo schváliť žiadosť Fínska o vstup do NATO skôr ako žiadosť Švédska. Fínsky prezident aj minister zahraničných vecí však takýto nápad zamietli s tým, že bezpečnosť oboch škandinávskych krajín navzájom závisí.

"Nepáči sa mi táto atmosféra, tá pozícia, že Švédsko je prezentované, ako nejaké problémové dieťa v škole. Nemyslím si, že toto je ten prípad," povedala fínska premiérka Sanna Marinová.

Dodala, že Švédsko "odfajkováva všetky políčka", ktoré sú potrebné na to, aby vstúpilo do Severoatlantickej aliancie.

Švédsky premiér Ulf Kristersson uviedol, že jeho krajina sa stále drží trojstrannej dohody o vstupe do NATO, ktorú vlani podpísalo okrem Švédska aj Turecko a Fínsko.

"Na cestu ku členstvu (v NATO) sme sa vydali spolu a spolu ju aj prejdeme," uviedol Kristersson.

Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Po desaťročiach sa tak odchýlili od politiky vojenskej neutrality. Ich vstup do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu.

Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016. (TASR)

Rusko v reakcii na ťažké západné zbrane pre Ukrajinu plánuje viac využiť svoj potenciál, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov bez bližších informácií. (Sky News)

Ukrajinský prezident Zelenskyj počas návštevy členov Európskej komisie v Kyjeve žiadal ďalšiu podporu. Takisto upozornil, že Rusko zhromažďuje svoje sily.

Sen o "priateľskej Európe" sa dá podľa Zelenského slov uskutočniť len spoločne s Ukrajinou a len prostredníctvom porážky Ruska. Udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ je pre všetkých Ukrajincov bojujúcich proti Moskve veľmi dôležité a motivujúce.

"Ukrajina bráni na bojisku práve tie hodnoty, ktoré zjednocovali a zjednocujú aj Európu," povedal prezident na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Zelenskyj takisto upozornil, že Rusko zhromažďuje svojich vojakov s cieľom "pomstiť sa" Západu.

"Rusko v súčasnosti sústreďuje svoje sily. Všetci to vieme. Pripravuje sa pomstiť nielen Ukrajine, ale aj slobodnej Európe a slobodnému svetu," povedal. (TASR)

Poslanci z 20 krajín nechcú účasť Ruska na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Zasadnutie bude 23.-24. februára vo Viedni. Skupina 81 poslancov žiada, aby rakúska vláda neudelila víza ruským zákonodarcom.

"Očakávame, že budú prijaté rozhodnutia, ktoré zabránia ich účasti," uvádza sa v liste adresovanom kancelárovi Karlovi Nehammerovi, ministrov zahraničia Alexandrovi Schallenbergovi a predsedovi dolnej komory parlamentu Wolfgangovi Sobotkovi.

Poslanci argumentujú, že účasť ruskej delegácie na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) presne rok po "zločineckej invázii" ruských síl na Ukrajinu by mohla byť vnímaná ako "provokácia".

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí list prijalo, ale tvrdí, že na základe dohody s OBSE nemôže delegácii z Ruska zakázať vstup do krajiny.

List podpísali delegáti z Belgicka, Británie, Česka, Dánska, Estónska, Francúzska, Gruzínska, Holandska, Islandu, Kanady, Litvy, Lotyšska, Nemecka, Nórska, Poľska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, Švédska a Ukrajiny. (TASR)

Po explózii dvoch ruských rakiet v Kramatorsku utrpelo zranenia najmenej päť civilistov. Rakety okrem iných budov poškodili detskú kliniku a školu, oznámil Pavlo Kyrylenko, šéf Doneckej oblasti.

„Rusi opäť zasiahli centrum mesta, tentoraz dvoma raketami. Poškodili 13 dvojpodlažných budov, tri štvorpodlažné budovy, detskú polikliniku, školu, garáže a autá,“ napísal gubernátor.

"Okupanti nenechajú Doneckú oblasť na pokoji, kým ich nevyženieme z našej krajiny. Dovtedy by sa mali evakuovať civilisti, pretože žiť tu hrozí smrť. Rusi každý deň potvrdzujú svoj status teroristov a teroristi si zaslúžia trest," odkázal Kirylenko.

Павло Кириленко
@Pavlo_Kyrylenko

Щонайменше 5 людей поранено внаслідок ракетного удару по Краматорську.

Сьогодні вдень росіяни знову вдарили по центру міста: цього разу - двома ракетами.

Пошкодили 13 двоповерхівок, 3 чотириповерхівки, дитячу поліклініку та школу, гаражі та автівки.

#StopRussia https://t.co/qD3S8eux4X

2.2.2023 o 13:49 · archivované: 2.2.2023 o 15:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko pohrozilo Rakúsku odvetou za vyhostenie svojich štyroch diplomatov. Ruský veľvyslanec v Rakúsku Dmitrij Ljubinskij aj Michail Uljanov, ktorý pôsobí pri medzinárodných inštitúciách, navštívili rakúske ministerstvo zahraničia.

"Vyjadrili sme rázny nesúhlas, odmietli sme nepodložené tvrdenia a upozornili sme na nevyhnutnosť odvetných opatrení," uviedol Ljubinskij.

Dodal, že rakúski predstavitelia neposkytli žiadne konkrétne dôvody na vyhostenie diplomatov a hovorili len o "nejasných obvineniach založených na názore špeciálnych služieb".

Upozornil tiež, že toto rozhodnutie by mohlo ovplyvniť pozíciu Rakúska ako neutrálneho miesta na medzinárodné rokovania.

Viedeň vo štvrtok oznámila vyhostenie štyroch ruských diplomatov, ktorých správanie "bolo v rozpore s ich diplomatickým štatútom a medzinárodnými dohodami". (TASR)

Pri útoku okupantov na obec Komyšany pri Chersone zomrela žena a štyri osoby, vrátane dieťaťa, utrpeli zranenia, oznámila chersonská administratíva. (Kyiv Independent)

Ukrajina opravila a opäť sprevádzkovala niekoľko energetických jednotiek tepelných elektrární, ktoré sa poškodili počas ruských raketových útokov, oznámilo ministerstvo energetiky s tým, že to zmierni výpadky elektriny v krajine.

Podľa oficiálnych údajov ruské útoky poškodili približne 40 percent ukrajinskej energetickej siete.

"Očakávaný deficit bude počas večerných hodín (keď elektrinu využíva najviac obyvateľov) dosahovať približne 19 percent z dopytu," napísalo ministerstvo energetiky. Dodalo, že na konci januára výpadky dosahovali až 25 percent.

"Najzávažnejšie výpadky elektriny spôsobili boje v (administratívnych) oblastiach Doneckej, Chersonskej a Charkovskej," uviedlo ministerstvo, podľa ktorého by problematickú situáciu mohlo zmierniť aj teplejšie počasie.

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v samostatnom vyhlásení uviedla, že ukrajinské elektrárne boli dovedna 13-krát terčom ruského ostreľovania a 15-krát útokov dronov.

Okrem toho je pod kontrolou ruských jednotiek viac než desať gigawattov elektrickej kapacity. Tie na začiatku invázie obsadili aj najväčšiu európsku atómovú elektráreň pri meste Záporožie. (TASR)

Nórsko v nasledujúcich rokoch zvýši výdavky zo svojho štátneho investičného fondu na financovanie Ukrajiny, oznámil nórsky premiér Jonas Gahr Störe, ktorý nešpecifikoval, koľko peňazí Nórsko vynaloží na pomoc Ukrajine. 

Störe uviedol, že pôjde o viacročný záväzok. "To povedie k dočasnému zvýšeniu výdavkov zo suverénneho investičného fondu." 

Dodatočné výdavky by nemali mať vplyv na nórsku domácu ekonomiku, čím by sa zabránilo akémukoľvek vplyvu na úrokové sadzby, dodal.

Fond škandinávskej krajiny investuje príjmy nórskeho štátu z produkcie ropy a plynu pre budúce generácie. Vlastní podiely približne v 9 300 spoločnostiach na celom svete, pričom mu patrí 1,3 percenta všetkých kótovaných akcií. Investuje aj do dlhopisov, nekótovaných nehnuteľností a projektov obnoviteľnej energie.

Hodnota aktív fondu vlani vzrástla na 12,43 bilióna nórskych korún (1,14 bilióna eur) z 12,34 bilióna korún na konci roka 2021, aj keď návratnosť investícií bola v roku 2022 záporná, na úrovni -14,1 percenta.

Za nárast hodnoty vďačí fond zvýšeniu príjmov z exportu ropy a plynu, keďže ich ceny prudko stúpli po ruskej invázii na Ukrajinu. (TASR)

Európska únia plánuje na výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu prijať nový balík sankcií proti Rusku, povedala šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

"S našimi partnermi v G7 sme zaviedli dodatočný cenový strop na ruské ropné výrobky a k 24. februáru - presne rok od začiatku invázie - chystáme desiaty balík sankcií," uviedla von der Leyenová.

"Sankčné ťaženie Únie proti Rusku sa mierne spomalilo a malo by znovu zrýchliť," uviedol Zelenskyj.

Existujúce sankcie "rozožierajú ruskú ekonomiku ako hrdza" a "vrhajú ju o generáciu späť", doplnila von der Leyenová. Odhadla, že terajší cenový strop na ruskú ropu pripravuje Moskvu každý deň o približne 160 miliónov eur.

Von der Leyenová ocenila, že aj počas vojny pokračuje Zelenského protikorupčné ťaženie. "Je upokojujúce vidieť, že protikorupčné orgány sú bdelé a rýchlo odhaľujú prípady korupcie," povedala a ocenila ukrajinskú "rýchlu reakciu na politickej úrovni", aby boj proti korupcii dosahoval "hmatateľné výsledky".

Boj proti korupcii je považovaný za kľúčový pre budúce prijatie Ukrajiny do EÚ, poznamenala agentúra AFP.

"Kým Ukrajinci bránia naše spoločné hodnoty, podpora Únie dosiahla 50 miliárd eur," povedala predsedníčka eurokomisie. "Sme v tom s vami a na dlhý čas," dodala.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

Dear @ZelenskyyUa, while Ukrainians are fighting to defend our common values, we support your economic security.

To date, our EU support amounts to €50 billion.

We are with you on this for the long haul. https://t.co/tA0cpqjkJG

Ursula von der Leyen

Press statement in Kyiv with President Zelenskyy

2.2.2023 o 12:56 · archivované: 2.2.2023 o 13:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Europoslanci vyzvali Ukrajinu, aby zaviedla podstatné reformy na účinné zosúladenie s kritériami členstva v EÚ. K obnove Ukrajiny sa v uznesení opakuje výzva na použitie zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, ako aj aktív ruských oligarchov.

S dôrazom na potrebu udržať jednotu krajín EÚ v súvislosti s agresiou Ruska voči Ukrajine vyzvali europoslanci členské štáty, aby čo najskôr prijali desiaty balík sankcií voči Moskve a aby aj ďalej navrhovali nové sektory a jednotlivcov na sankčný zoznam.

Europarlament požaduje okamžité a úplné embargo na dovoz fosílnych palív a uránu z Ruska do EÚ a úplné ukončenie projektov plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori.

Poslanci vyzvali aj na sankcie voči spoločnostiam Lukoil a Rosatom, ktoré sú stále prítomné na trhu EÚ, a požadujú, aby sa sankcie vzťahovali aj na úradníkov zapojených do širokej škály nezákonných činností na Ukrajine – vrátane nútených deportácií a organizovania falošných referend na okupovanom území. (TASR)

Spoločné cvičenie vzdušných síl Ruska a Bieloruska sa po dvoch týždňoch končí, informovalo bieloruské ministerstvo obrany. Uviedlo, že počas cvičení, ktoré označilo ako "výhradne obranné", bolo splnených veľa úloh. (Sky News)

Rýchle pripojenie sa Ukrajiny k EÚ nie je reálne, upozornili predstavitelia EÚ pred samitom v Kyjeve. Reagovali tak na vyjadrenie ukrajinského premiéra Šmyhala, že jeho cieľom je pričleniť krajinu k eurobloku do dvoch rokov.

Ukrajina vlani získala rekordne rýchlo kandidátsky štatút, čo vtedy prezident Volodymyr Zelenskyj označil za jedinečný a historický moment. I keď je to prvý krok k členstvu, tento proces zvyčajne trvá mnoho rokov a v rade čakateľov momentálne viazne viacero krajín.

Zelenskyj sa pred samitom vyjadril, že to bude týždeň Európskej integrácie a Kyjev očakáva od svojich európskych partnerov rozhodnutia v súlade s dosiahnutým pokrokom napriek ruskej vojne.

V Bruseli však len málo ľudí vidí dvojročný cieľ ako realistický, pričom vyjadrili obavy, že akékoľvek nerealistické sľuby zo strany Únie by mohli neskôr viesť ku sklamaniu. „To Ukrajina nepotrebuje,“ vyjadril sa nemenovaný únijný diplomat. Iný pritom spomenul tlak zo strany krajín ako je napríklad Poľsko, aby proces čo najviac urýchlili.

Šmyhaľ na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že Ukrajina plánuje implementovať všetkých sedem odporúčaní Európskej komisie, ktoré zahŕňajú ďalšie opatrenia proti korupcii, sprísnenie zákonov o praní špinavých peňazí a tiež obmedzenie nadmerného vplyvu ukrajinských oligarchov. (SITA)

Parlament odsúhlasil, aby do bojového zoskupenia NATO, ktoré na Slovensku pôsobí pod vedením Česka, mohli byť nasadení vojaci zo všetkých krajín aliancie vrátane Švédska a Fínska.

Vstup týchto krajín do aliancie zatiaľ neschválilo Turecko a Maďarsko.

Ministerstvo obrany krok zdôvodnilo tým, že ďalšie krajiny ponúkli vyslanie vojakov do bojového zoskupenia, ktoré sa v krajine sformovalo v rámci posilnenia ochrany východného krídla NATO po vlaňajšej ruskej invázii na Ukrajinu.

Poslanci ešte predtým odsúhlasili, aby v jednotke pôsobilo spolu najviac tritisíc vojakov z Česka, Spojených štátov, Nemecka, Holandska, Poľska a Slovinska. (ČTK)

EÚ poskytne výcvik pre 30-tisíc ukrajinských vojakov, čím sa zdvojnásobí pôvodný počet, oznámil v Kyjeve šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Ukrajinských predstaviteľov ubezpečil o ďalšej politickej podpore a poskytovaní zbraní a financií.

Josep Borrell Fontelles
@JosepBorrellF

Russia brought war back to Europe, but Ukraine keeps fighting back. Glad to announce to PM @Denys_Shmyhal that EU Military Assistance Mission #EUMAM will train additional 15.000 Ukrainian soldiers, taking the total number of EUMAM trained personnel to 30.000.
(1/2) https://t.co/cLTspN6MBz

2.2.2023 o 11:30 · archivované: 2.2.2023 o 12:48

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ďalšie dve ruské rakety zasiahli mesto Kramatorsk v Doneckej oblasti. Dopadli v centre mesta v blízkosti obytných budov a zranili niekoľko osôb, oznámil šéf oblastnej vojenskej správy Pavlo Kyrylenko. (Sky News)

Rusko pripravuje novú vlnu útokov iránskymi kamikadze dronmi. Ukrajinská armáda to tvrdí na základe pohybu lietadiel, ktoré pravdepodobne do Ruska dodali nové drony, oznámila Natalija Hemeňuková, hovorkyňa južného velenia.

Hemeňuková dodala, že Rusko na južné oblasti Ukrajiny neútočilo bezpilotnými lietadlami aj z dôvodu pretrvávajúcich nepriaznivých poveternostných podmienok.

Hemeňuková vysvetlila, že iránske bezpilotné lietadlá štartujú z východného pobrežia Azovského mora a lietajú ponad Azovské aj Čierne more.

„A búrlivé počasie a nárazový vietor boli také silné, že útočenie dronmi by bolo kontraproduktívne. S najväčšou pravdepodobnosťou ich dočasne prestali využívať," uviedla hovorkyňa južného veliteľstva ukrajinskej armády.

Pri Mariupoli vysadili okupanti 20 tankov s rozkazom dobyť Vuhledar a Záporožie do konca februára, informoval poradca starostu Petro Andruščenko s odvolaním sa na svedkov z obce Nikolske, kde sa okupanti ubytovali.

Vuhledar je odtiaľ vzdialený zhruba 90 kilometrov na bojovej línii v Doneckej oblasti. (Ukrinform)

Ruské jednotky budú reagovať na dodávky západných zbraní s dlhším dosahom tým, že sa pokúsia vytlačiť ukrajinské sily ďalej od svojich hraníc, aby vytvorili bezpečnú nárazníkovú zónu, vyhlásil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.

Lavrov v rozhovore pre štátnu televíziu Rossija 24 a tlačovú agentúru RIA Novosti poznamenal, že každý chce, aby sa vojna na Ukrajine, ktorú Moskva nazýva "špeciálna vojenská operácia", skončila.

Podpora Kyjeva zo strany Západu však podľa Moskvy zohráva dôležitú úlohu v tom, ako bude Rusko ku konfliktu pristupovať.

"Momentálne sa snažíme zatlačiť delostrelectvo ukrajinskej armády do vzdialenosti, ktorá nebude predstavovať hrozbu pre naše územia," povedal Lavrov.

Dvaja americkí predstavitelia v utorok pre Reuters avizovali, že Spojené štáty pripravujú ďalší balík vojenskej pomoci pre Kyjev v hodnote viac ako dve miliardy dolárov, ktorý môže zahŕňať i rakety s doletom 150 kilometrov. (TASR)

Ukrajinskí vojaci pricestovali do Nemecka na výcvik ovládania systémov protivzdušnej obrany Patriot. Skupina 70 vojakov dorazila do Nemecka v utorok a s výcvikom začala vo štvrtok.

Nemecká vláda po konzultáciách so Spojenými štátmi minulý mesiac súhlasila s odovzdaním amerického systému protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine. Spojené štáty tiež predtým dobrovoľne poskytli tieto komplexy Ukrajine a začali s výcvikom ukrajinskej armády ešte v januári.

Systémy protivzdušnej obrany Patriot umožnia Ukrajine brániť sa proti ruským riadeným raketám a dronom. Radar tohto systému dokáže súčasne sledovať až 50 cieľov a zasiahnuť päť z nich.

V závislosti od verzie môžu protiraketové strely dosiahnuť výšku viac ako dva kilometre a zasiahnuť ciele vo vzdialenosti až 160 kilometrov.

Na obsluhu každého systému Patriot je potrebných približne 90 ľudí. (DW News)

Rusko plánuje reagovať na proukrajinské podujatia, ktoré pripomenú rok od začiatku ruskej invázie, vyhlásil šéf ruskej diplomacie Lavrov.

Dodal, že ruskí diplomati pracujú na tom, aby zabezpečili, že akcie pod vedením Západu nebudú jediné, ktoré získajú pozornosť sveta. Podrobnosti neuviedol. (Sky News)

Okupanti prišli o ďalších 610 vojakov, celkovo o 129 030, tvrdí ukrajinské velenie. Ruská armáda stratila v priebehu stredy aj päť delostreleckých systémov a jeden protivzdušný systém.

Úloha Ruska ako spoľahlivého vývozcu zbraní je narušená. Súvisí to s vojnou na Ukrajine a medzinárodnými sankciami. Už pred inváziou však podiel Ruska na medzinárodnom trhu so zbraňami klesal, oznámilo britské ministerstvo obrany.

Rusko takmer určite uprednostní nasadenie novovyrobených zbraní vlastnými silami na Ukrajine pred zásobovaním zahraničných partnerov.

Nedostatok komponentov pravdepodobne ovplyvňuje výrobu zbraní na export, ako sú obrnené vozidlá, útočné vrtuľníky a systémy protivzdušnej obrany.

Okrem toho je pravdepodobné, že schopnosť Ruska udržať v rámci plnenia zmlúv podporné služby, ako je poskytovanie náhradných dielov a údržba, bude vážne narušená najmenej počas nasledujúcich troch až piatich rokov, dodáva britský rezort obrany.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 2 February 2023

Find out more about the UK government's response: https://t.co/9fAjCUB3J7

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/b8uh2GQxgk

2.2.2023 o 7:42 · archivované: 2.2.2023 o 10:16

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Putinovo vyhlásenie o ochrane ruských prihraničných oblastí pravdepodobne súvisí s prípravou na opätovné napadnutie severovýchodu Ukrajiny, tvrdia experti z Inštitútu pre výskum vojny.

Objasnili, že Putin takto pokračuje v informačnej operácii, ktorej účelom je prezentovať vojnu na Ukrajine ako hrozbu pre ruských občanov a získať takto v Rusku podporu pre dlhotrvajúcu vojnu.

Súčasne si takto Putin chce vytvárať podmienky pre eskaláciu cezhraničných výpadov na Ukrajinu s cieľom odkloniť a rozptýliť ukrajinské jednotky a pripútať ich pozornosť k pohraničným regiónom na severovýchode Ukrajiny.

Ruská invázia z Bieloruska, ktoré vlani vo februári poslúžilo jednotkám Moskvy na útok na severnú Ukrajinu, je ale podľa inštitútu nepravdepodobná.

ISW
@TheStudyofWar

New: Ukrainian officials are continuing to warn about #Russia’s intention of conducting a decisive offensive operation in #Donbas in February and/or March, supporting ISW’s most likely course of action assessment.

#Ukraine latest w/ @criticalthreats: https://t.co/QHtKCCASBw https://t.co/bWkMCVNNtt

2.2.2023 o 3:08 · archivované: 2.2.2023 o 10:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová pricestovala spolu s tímom eurokomisárov do Kyjeva. "Som rada, že som späť v Kyjeve, po štvrtýkrát od začiatku ruskej invázie. S mojim tímom eurokomisárov sme tu spoločne, aby sme ukázali, že Únia stojí pri Ukrajine," oznámila.

Von der Leyenovú sprevádza 15 predstaviteľov Európskej komisie vrátane šéfa diplomacie Josepa Borrella. Vo štvrtok sa stretnú s ukrajinskou vládou. V piatok ich čaká summit EÚ–Ukrajina, na ktorom sa von der Leyenová aj šéf Európskej rady Charles Michel stretnú s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Na summite budú podľa televízie Sky News diskutovať o poskytnutí ďalších zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, zlepšenie prístupu ukrajinských produktov na trh Únie, pomoci Kyjevu s opravou energetickej infraštruktúry či o uvalení nových sankcií na Rusko.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

Good to be back in Kyiv, my 4th time since Russia‘s invasion.

This time, with my team of Commissioners.

We are here together to show that the EU stands by Ukraine as firmly as ever.

And to deepen further our support and cooperation. https://t.co/zf8fvoNKnG

2.2.2023 o 7:58 · archivované: 2.2.2023 o 9:38

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell by nebol prekvapený, keby krajiny ako Spojené štáty či Nemecko nakoniec zmenili svoj postoj k dodávkam stíhačiek na Ukrajinu.

Borrell pred novinármi v Bruseli poukázal na to, že veľmi kontroverzná bola spočiatku aj dodávka tankov Kyjevu. Nakoniec však, ako povedal, došlo v tomto smere k dohode a aj táto "krajná medza" bola prekročená.

Dodávky zbraní na Ukrajinu pritom vždy sprevádzali aj hrozby potenciálneho rizika ďalšej eskalácie konfliktu s Ruskom, dodal šéf európskej diplomacie.

Odmietol však povedať, či je on sám za dodávku stíhačiek Ukrajine. "Mojou úlohou je pokúsiť sa dosiahnuť konsenzus a jedným z najlepších spôsobov (na jeho dosiahnutie) je nezaujímať stanoviská, ktoré by ho mohli ohroziť," dodal.

V Kyjeve sa má v piatok uskutočniť summit EÚ – Ukrajina, ktorý má podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa ukázať Rusku, že jeho snahy rozosievať nezhody medzi západnými spojencami Kyjeva a brániť Ukrajine vo vstupe do Európskej únie sú márne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rámci summitu privíta predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú i šéfa Európskej rady Charlesa Michela.

Vo štvrtok sa má okrem toho konať ďalšie kľúčové podujatie – vôbec prvé konzultácie medzi ukrajinskou vládou a Európskou komisiou, ako v utorok informoval Šmyhaľ. Ukrajina získala kandidátsky štatút Európskej únie vlani v júni. (TASR)

Belgická firma OIP roky skupovala vyradené tanky a ďalšie obrnené vozidlá západnej výroby v stávke na to, že po nich raz bude opäť dopyt. Teraz dúfa, že čoskoro budú nasadené na Ukrajine. (ČTK)

Americký výrobca vojenských dronov je za symbolický jeden dolár ochotný predať Ukrajine dve špionážne bezpilotné lietadlá. Spoločnosť General Atomic Aeronautical Systems očakáva, že americká vláda takúto transakciu schváli.

Spoločnosť uviedla, že už celé mesiace nalieha na Washington, aby Ukrajine poskytol jej výkonné bezpilotné lietadlá Grey Eagle a Reaper.

Prišla tiež s ponukou adresovanou vláde USA alebo Ukrajiny, že bude bezplatne školiť ukrajinských operátorov dronov a deklarovala pripravenosť odovzdať dve vlastné cvičné lietadlá spolu s pozemnou riadiacou stanicou a ďalším hardvérom za symbolický dolár. Ukrajina — alebo niekto iný — by musel zaplatiť len za vybavenie a prevoz lietadiel a za ich nasadenie do boja.

Americké jednotky tento typ zariadení účinne využívajú pri monitorovaní situácie a cielených útokoch v Afganistane, Sýrii, Iraku a v iných konfliktných zónach, pričom dokážu prekonať veľké vzdialenosti v stredných nadmorských výškach.

Americká armáda už poskytla Ukrajine množstvo malých útočných a sledovacích bezpilotných lietadiel, no žiadne zariadenia s takými vlastnosťami, ako majú drony z dielne General Atomic, dodala AFP. (TASR)

Poľsko by bolo ochotné poskytnúť Ukrajine svoje stíhačky typu F-16, ak by takéto rozhodnutie spoločne prijali spojenci zo Severoatlantickej aliancie, uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki.

"Ak by o takomto kroku rozhodlo NATO ako celok, bol by som za poslanie týchto bojových stíhačiek" Kyjevu, zopakoval Morawiecki svoj postoj pre nemecký denník Bild.

Zdôraznil, že západní spojenci by mali v otázke prípadného dodania bojových stíhačiek Ukrajine postupovať koordinovane a malo by ísť o strategické rozhodnutie celej Severoatlantickej aliancie.

"Pretože táto vojna je veľmi vážnym konfliktom a Poľsko nie je účastníkom tejto vojny, ani NATO nie je jej účastníkom," zdôraznil predseda poľskej vlády.

Poľsko aktuálne vlastní 46 viacúčelových stíhacích lietadiel F-16 americkej výroby. Vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v pondelok uviedol, že Poľsko vysiela pozitívne signály ohľadom možných dodávok týchto strojov Ukrajine.

Kyjev v uplynulých dňoch zintenzívnil svoje snahy o získanie stíhačiek od západných spojencov. Začal o ne žiadať len krátko po oznámení USA a Nemecka, že Kyjevu dodajú moderné tanky Abrams a Leopard 2.

Spojené štáty nateraz dodanie lietadiel F-16 ukrajinským silám odmietajú. Takúto možnosť však naznačili viacerí holandskí politici. Poskytnutie bojových stíhačiek Kyjevu nevylúčil ani francúzsky prezident Emmanuel Macron. (TASR)

Rusko pripravuje novú veľkú ofenzívu, tvrdí to ukrajinský minister obrany Reznikov s tým, že by sa mohla začať už 24. februára. Moskva podľa Reznikova zhromaždila 500-tisíc vojakov.

Útok by tiež mohol súvisieť s oslavami ruského sviatku Dňa obrancov vlasti, ktorý si krajina pripomína 23. februára.

Ruský prezident Vladimir Putin už vlani v septembri oznámil všeobecnú mobilizáciu 300-tisíc vojakov, ktorá bola podľa neho potrebná na zabezpečenie "územnej integrity krajiny".

Ukrajinský minister obrany sa ale domnieva, že skutočný počet vojakov nasadených na Ukrajinu môže byť ďaleko vyšší.

"Oficiálne oznámili 300-tisíc, ale keď vidíme vojakov na hraniciach, podľa našich odhadov je to ďaleko viac," povedal Oleksij Reznikov v rozhovore pre francúzsku stanicu BFM TV. (ČTK)

Ruská raketa zasiahla a úplne zničila obytnú budovu v centre mesta Kramatorsk. Z trosiek domu vytiahli už najmenej troch mŕtvych, zatiaľ čo ďalších 20 ľudí utrpelo zranenia.

"Ruskí okupanti zasiahli obytnú budovu v centre mesta raketou a celkom ju zničili," oznámil v stredu večer na sieti Telegram gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

Zároveň varoval, že počet obetí ešte nemusí byť konečný, keďže záchranári stále prehľadávajú trosky zničeného bytového domu.

Zničený dom v Kramatorsku (9 fotografií)

Miestna polícia uviedla, že podľa predbežných zistení prišli pri útoku o život traja civilisti a ďalšie dve desiatky boli zranené.

"Mierumilovní ľudia prišli o život a zostali uväznení pod troskami," komentoval útok prezident Zelenskyj. "Toto je každodenná realita života v našej krajine. Krajine hraničiacej s absolútnym zlom."

V tejto súvislosti opäť zdôraznil, že Ukrajina potrebuje viac západných zbraní. "Jedinou cestou, ako zastaviť ruský terorizmus, je jeho porážka. Pomocou tankov. Bojových stíhačiek. Rakiet dlhého doletu".

FRANCE 24 English
@France24_en

🇺🇦 At least 3 people died and 20 have been wounded after a rocket hit the residential building in the Eastern city of #Kramatorsk in #Ukraine.

Rescuers are still trying to reach those who may be buried beneath the rubble.

Here's more ⤵️ https://t.co/ICEI8GS176

Length: (00:00)

2.2.2023 o 11:00 · archivované: 2.2.2023 o 11:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že pri boji s korupciou vykoná toľko personálnych zmien, koľko bude potrebné. "Bohužiaľ, v niektorých oblastiach je jediným spôsobom, ako zaručiť právny štát, výmena vedenia," povedal.

Ukrajinské bezpečnostné zložky počas dňa uskutočnili domové prehliadky napríklad aj u bývalého ministra vnútra Arsena Avakova či miliardára Ihora Kolomojského.

"Dnes boli odvolaní šéfovia colných úradov. Proti niektorým prepusteným sa začalo disciplinárne konanie," dodal Zelenskyj, ktorý ďalej povedal, že dôležitá je najmä "čistota procesov" na ministerstve obrany a v armáde.