Ukrajina Rusko Online: Rusko obnoví dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more

Rusko v Bezpečnostnej rade OSN neuspelo so svojím návrhom na rezolúciu, aby OSN vyšetrila podozrenie Moskvy, že Ukrajina spolu s USA vyvíjala na svojom území biologické zbrane. Proti rezolúcii hlasovali traja stáli členovia s právom veta - USA, Francúzsko a Británia.

Návrh rezolúcie popri Rusku podporila len Čína, ďalších desať členov Bezpečnostnej rady OSN sa zdržalo hlasovania. Ruské tvrdenia o vývoji biologických zbraní na Ukrajine už skôr odmietol Kyjev aj Washington.

Od začiatku svojej invázie na konci februára Rusko niekoľkokrát tvrdilo, že Ukrajina s podporou amerického ministerstva obrany prevádzkuje na svojom území laboratóriá na výrobu biologických zbraní. Pre svoje tvrdenia ale Moskva nikdy nepredložila žiadne dôkazy. V návrhu rezolúcie, o ktorej Bezpečnostná rada OSN hlasovala, žiadala zostavenie vyšetrovacej komisie.

Spojené štáty a Ukrajina ruské tvrdenia už skôr odmietli. Podľa západných diplomatov sú ruské snahy presadiť tému na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN len stratou času.

Na konci októbra hovorca Vysokej predstaviteľky OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuovej uviedol, že medzinárodná organizácia nemá žiadne poznatky, ktoré by potvrdzovali ruské tvrdenia. (ČTK)

Lídri arabských krajín sa vyhli tomu, aby sa postavili na niektorú zo strán bojujúcich vo vojne na Ukrajine. Namiesto toho na záver summitu Ligy arabských štátov v Alžírsku vyzývali na politické riešenie konfliktu.

Summit Ligy arabských štátov sa pre pandémiu koronavírusu konal v utorok a stredu v alžírskej metropole Alžír vôbec prvýkrát po viac ako troch rokoch. Lídri arabských krajín v spoločnom záverečnom vyhlásení vyslovili svoj "záväzok dodržiavať zásadu neangažovanosti aj spoločný arabský postoj k vojne na Ukrajine založený na odmietnutí použitia sily", uvádza alžírska štátna tlačová agentúra APS.

Politické riešenie vojny by podľa ich vyhlásenia malo byť v súlade s chartou OSN a malo by dbať na "bezpečnostné obavy" zainteresovaných strán.

Viacero arabských krajín tiež uviedlo, že na seba môže v súvislosti s vojnou prebrať úlohu tzv. sprostredkovateľa. Agentúra DPA uvádza, že sa tým zjavne snažili o zachovanie dobrých vzťahov s Moskvou.

DPA pripomína, že takmer všetky arabské krajiny hlasovali v októbri na Valnom zhromaždení OSN za rezolúciu odsudzujúcu ruskú anexiu štyroch oblastí na Ukrajine.

Účastníkom dvojdňového summitu Ligy arabských štátov sa v utorok prihovoril aj ruský prezident Vladimir Putin. Povedal, že jeho krajina má záujem o "komplexný rozvoj ďalšej spolupráce" s ligou a všetkými jej členskými krajinami v snahe "zvýšiť tak regionálnu aj globálnu bezpečnosť".

Summit Ligy arabských štátov sa konal v čase energetickej a potravinovej krízy vyvolanej vojnou na Ukrajine. Nárast cien potravín v dôsledku problémov s dovozom z Ukrajiny zaznamenal v ostatnom čase aj Egypt, ktorý je najľudnatejšou arabskou krajinou s viac ako 100-miliónovou populáciou a zároveň aj najväčším svetovým dovozcom pšenice.

Vojna na Ukrajine prispela napríklad aj k zhoršeniu potravinovej neistoty v Jemene, už beztak zdevastovanom dlhoročným konfliktom medzi vládou, ktorú podporuje koalícia vedená Saudskou Arábiou, a šiitskymi povstalcami podporovanými Iránom. (TASR)

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyhnala z domovov už zhruba 14 miliónov Ukrajincov. Povedal to vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi s tým, že ide o "najrýchlejšie a najrozsiahlejšie vysídľovanie za uplynulé desaťročia".

Grandi na pôde Bezpečnostnej rady OSN uviedol, že Ukrajinci budú zrejme čeliť "jednej z najkrutejších zím na svete za extrémne náročných okolností, vrátane pokračujúceho ničenia civilnej infraštruktúry", v dôsledku ktorej sa "humanitárna intervencia rýchlo zmení na kvapku v mori núdze".

Humanitárne organizácie podľa Grandiho výrazne zvýšili pomoc, "je však potrebné urobiť oveľa viac a treba začať s ukončením tejto nezmyselnej vojny".

Vzhľadom na "pravdepodobnú zdĺhavú povahu vojenskej situácie" však Grandi povedal, že sa Úrad vysokého komisára pre utečencov pripravuje na ďalšie presuny obyvateľstva v rámci Ukrajiny aj mimo nej.

V rámci svojho rozsiahle brífingu Grandi členom najmocnejšieho orgánu OSN povedal, že jeho úrad za uplynulých 12 mesiacov zareagoval na 37 núdzových situácií po celom svete, ktoré vznikli v dôsledku konfliktov.

"Ostatné krízy však nedokážu upútať rovnakú medzinárodnú pozornosť, pobúrenie, zdroje, akcie," podotkol a poukázal pritom na viac než 850-tisíc Etiópčanov vysídlených v prvej polovici roka.

V prvom polroku bolo podľa Úradu vysokého komisára pre utečencov vysídlených aj zhruba 500-tisíc ľudí v Mjanmarsku a ďalších 200-tisíc ich k 5,5 milióna vysídlencom pribudlo aj v Kongu.

Grandi upozornil, že tieto a ďalšie krízy vrátane dlhotrvajúceho problému utečencov z Afganistanu a Sýrie a zložitého toku migrantov z Ameriky "nielenže strácajú pozornosť médií, ale zlyhávajú aj kvôli globálnej nečinnosti". Dôvody vysídľovania sú tiež čoraz zložitejšie, pričom ľudí k úteku nútia i nové faktory vrátane klimatickej núdze, dodal.

Vysoký komisár OSN pre utečencov zároveň poukázal na "svet nerovnosti, kde sa mimoriadnej úrovni utrpenia dostáva škandalózne nízka úroveň pozornosti a zdrojov", pričom dodal, že tí, ktorí najmenej prispievajú ku globálnym výzvam, ako je zmena klímy, "ich následkami najviac trpia". (TASR)

Na približne sedemtisíc odhaduje ukrajinská vláda počet nezvestných vo vojne proti Rusku. Určenie presného počtu je však v dôsledku prebiehajúcich bojov nemožné, uviedla v stredu námestníčka ukrajinského ministra obrany Maljarová.

Počty nezvestných sú väčšinou nahlasované neskoro a s nepresnosťami, citovala ju agentúra Unian. Maljarová zároveň vyzvala obyvateľov krajiny, aby nešírili na internete žiadne osobné údajne svojich nezvestných príbuzných - najmä v prípade, keď ide o vojakov.

"Nepriateľ tieto informácie využije. Nezverejňujte žiadne fotografie nezvestného v uniforme a s osobnými údajmi. Takáto osoba by sa mohla v civile ukrývať na dočasne obsadenom území, a mohlo by ju to odhaliť. Mohlo by to sťažiť aj výmenu zajatých," spresnila. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa poďakoval tureckému prezidentovi Erdoganovi. Ďakoval mu za jeho "aktívnu úlohu" pri záchrane prelomovej dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokRusko znovu vydiera hladom. Dohoda, od ktorej odstupuje, zachránila sto miliónov ľudí Čítajte 

Predmetnú dohodu ohrozilo Rusko, ktoré svoju účasť na nej nedávno pozastavilo, no od poludnia sa k jej uplatňovaniu vrátilo.

"Poďakoval som tureckému prezidentovi Erdoganovi za jeho aktívnu účasť na zachovaní obilnej dohody, aj za jeho vytrvalú podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Diskutovali sme o ďalších krokoch týkajúcich sa návratu ukrajinských vojnových zajatcov a politických väzňov," uviedol Zelenskyj.

Dodal, že "počíta s podporou Turecka".

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I thanked 🇹🇷 President @RTErdogan for his active participation in preserving the grain deal, for his steadfast support of sovereignty and territorial integrity of Ukraine. We discussed further steps to return 🇺🇦 POWs and political prisoners. I also count on support of 🇹🇷.

2.11.2022 o 18:45 · archivované: 2.11.2022 o 20:55

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

USA privítali obnovenie dohody umožňujúcej bezpečný priechod ukrajinského obilia cez Čierne more. Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price ocenil sprostredkovateľov z OSN a Turecka.

Povedal však, že je dôležité, aby sa dohoda "nielen vrátila do pohybu, ale bola koncom tohto mesiaca obnovená".

"To v konečnom dôsledku prinesie ešte väčšiu predvídateľnosť a stabilitu na tomto trhu a čo je najdôležitejšie, vytvorí tlak na znižovanie cien" potravín vo svete, povedal Price novinárom. (TASR)

Rozhodnutie napadnúť Ukrajinu oslabilo prezidenta Putina, tvrdí západný predstaviteľ pod podmienkou anonymity. Zmena na čele krajiny je však podľa neho v dohľadnej dobe nepravdepodobná kvôli autokratickej povahe politického systému.

Putin je najdlhšie slúžiacim vládcom Kremľa od čias komunistického diktátora Josifa Stalina, ovláda Rusko takmer 23 rokov od chvíle, keď mu prvý ruský prezident Boris Jelcin v posledný deň roku 1999 odovzdal jadrový kufrík a právomoci hlavy štátu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokRuskí oligarchovia sa vzdávajú občianstva. Kremeľ je k ich rozhodnutiu ľahostajný Čítajte 

Po predvlaňajších zmenách v ruskej ústave pozorovatelia očakávali, že Putin bude vládnuť až do roku 2036. Invázia na Ukrajinu však toto vnímanie zmenila. "Putina oslabila táto naozaj katastrofálna chyba," povedal západný predstaviteľ. "Vidíme, že ruskú armádu pokorila na bojisku Ukrajina," dodal. (ČTK)

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská obvinila Rusko, že využíva moderné technológie na šírenie teroru. Moskva podľa Zelenskej využíva drony, kybernetickú špionáž a kyberútoky na kritickú infraštruktúru.

"Ruskí teroristi si vybrali nový cieľ pre svoje útoky - našu energetickú infraštruktúru. Útočia na naše elektrárne," povedala manželka ukrajinského prezidenta Zelenského na výročnej konferencii Web Summit v portugalskom Lisabone, na ktorej sa zúčastnila osobne.

V súvislosti s videozáznamami škôd, ktoré v dôsledku ruských vzdušných útokov vznikli na Ukrajine, uviedla, že jej krajina každodenne zápasí s výpadkami elektriny a internetu. "Rusko dáva technológie do služieb teroru," podotkla.

FLASH
@Flash_news_ua

⚡️First Lady Olena Zelenska spoke at the opening of the largest technology conference in the world, Web Summit 2022, and talked about what Ukraine is facing right now. https://t.co/6aa52tspFB

1.11.2022 o 22:43 · archivované: 2.11.2022 o 19:07

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Spoločnosť Nord Stream AG uviedla, že približne 250 metrov potrubia v Baltskom mori bolo „zničených“, uviedla agentúra AFP. Na Nord Stream 1 a Nord Stream 2 sa objavili štyri úniky.

Švédski inšpektori našli počas vyšetrovania dôkazy o sabotáži, z ktorej sa Rusko v posledných dňoch pokúšalo obviniť Spojené kráľovstvo. (The Guardian)

Maloobchodné tržby v Rusku septembri klesli, už šiesty mesiac po sebe, a miera nezamestnanosti vzrástla. Zvýšili sa aj spotrebiteľské ceny, už šiesty týždeň v rade. Ukázali to oficiálne údaje štatistického úradu Rosstat. 

Podľa Rosstatu sa ruské maloobchodné tržby v septembri v medziročnom porovnaní znížili o 9,8 percent po poklese o 8,8 percent v predchádzajúcom mesiaci. V medzimesačnom porovnaní maloobchodné tržby klesli o 2,6 percent, najviac za päť mesiacov.

Miera nezamestnanosti v septembri mierne stúpla na 3,9 percent z augustového rekordného minima 3,8 percent.

Klesajúca životná úroveň znížila spotrebiteľský dopyt v Rusku, zasiahla maloobchodné tržby a viedla k predĺženému obdobiu deflácie počas leta. Podľa analytikov hrozí, že vojenská mobilizácia prezidenta Putina podkope produktivitu, dopyt a oživenie ekonomiky.

Vysoká inflácia už roky znepokojuje ruské domácnosti, pretože znižuje ich kúpnu silu a životnú úroveň. Miera chudoby je v Rusku pomerne vysoká a prieskumy ukazujú, že viac ako polovica všetkých domácností nemá žiadne úspory. (TASR)

Ruskí okupanti sa v Chersonskej oblasti sťahujú do domov miestnych obyvateľov i penziónov. V dedine Lazurne sa miestny kolaborant zmocnil niekoľkých penziónov a iných zariadení, v ktorých ubytoval ruský vojenský personál.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokRuskí oligarchovia sa vzdávajú občianstva. Kremeľ je k ich rozhodnutiu ľahostajnýČítajte 

Rusi navyše v oblasti naďalej terorizujú miestne obyvateľstvo na ľavom brehu rieky Dnipro. Ukrajinská polícia dostala viacero hlásení, že ruskí vojaci sa sťahujú do ich domov a užívajú ich majetok. Do viacerých domov sa vraj sťahujú predstavitelia okupačnej polície.

Okupanti taktiež kradnú poľnohospodárske stroje, osobné autá a berú ľuďom dokumenty osvedčujúce ich vlastníctvo pozemkov a obytných priestorov. (SITA)

Polícia odhalila 34 mučiarní a väzníc v Sumskej, Kyjevskej, Černigovskej, Charkovskej, Doneckej a Chersonskej oblasti . Informovala o tom medzinárodná spravodajská organizácia Hromadske na Ukrajine. (The Guardian)

V ruskom Uljanovsku sa vzbúrili zmobilizovaní vojaci, nedostali sľúbené peniaze. Pôvodne mali dostať výplaty vo výške 195-tisíc rubľov mesačne, ako im sľúbil ruský prezident Putin. 

O vzbure vo výcvikovom stredisku v Uljanovsku informoval opozičný informačný kanál Serdita Čuvašija (Nahnevané Čuvašsko), podľa ktorého viac ako stovka zmobilizovaných vojakov odmietla odísť na Ukrajinu.

Vzburu ráno potlačili jednotky poriadkovej polície OMON a národné gardy, priamo podriadené Putinovi, niektorých vojakov zatkla vojenská polícia. Podľa ruskej redakcie BBC sa za posledný mesiac objavili na sociálnych sieťach desiatky videí, v ktorých sa zmobilizovaní vojaci sťažujú na zlé podmienky a na to, že nedostali sľúbené výplaty.

"Náš štát nám odmieta vyplatiť peňažné prostriedky vo výške 195-tisíc rubľov, ktoré nám sľúbil náš prezident Vladimir Vladimirovič Putin! Kvôli čomu by sme mali ísť bojovať za tento štát a ponechať naše rodiny bez podpory? "uviedli nespokojenci vo vyhlásení, ktoré čuvašský kanál zverejnil v aplikácii Telegram.

Ruský exprezident Medvedev chce zaviesť trest smrti a zabíjať „zradcov“. Medvedev tvrdí, že údajní „žlto-modrí diverzanti, ktorí sú proti ruskej štátnej politike pri invázii na Ukrajinu, začali pôsobiť v Rusku.

Podotkol, že v prípade takých ľudí by mal existovať iba jeden rozsudok - poprava na mieste a bez súdu. „Ak ste zradca, ktorý spáchal takýto zločin počas vojny, nemáte žiadny vek, žiadnu národnosť, dokonca ani právo na ochranu vlastného života,“ povedal Medvedev.

Podľa neho k takým ľuďom patria i ruskí občania, ktorí podpálili vojenské náborové kancelárie a spôsobili škody na iných štátnych zariadeniach. Medvedev poznamenal, že opätovné zavedenie trestu smrti je možné aj v rámci súčasnej ruskej ústavy.

Od polovice marca Rusko nepatrí do Rady Európy, čo znamená, že ruskí občania už nemôžu podávať podnety na Európsky súd pre ľudské práva. (SITA)

Švajčiarsko zaviedlo sankcie voči iránskej leteckej spoločnosti zaoberajúcej sa vývojom bezpilotných lietadiel a trom príslušníkom armády . Krok súvisí s predajom iránskych dronov Rusku, ktoré ich využíva v ofenzíve na Ukrajine. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článokTýždeň na Ukrajine: Putin verí, že v zime rozdelí Európu. Ukrajina už s tmou a chladom bojujeČítajte 

Švajčiarsko tak nasleduje EÚ, ktorá v októbri takisto uvalila sankcie na Irán vo veci dodávok dronov využívaných Moskvou v bojoch na Ukrajine. Ukrajinská vláda v utorok uviedla, že Irán plánuje Rusku predať ďalších 200 bojových dronov.

EÚ okrem sankcií ohľadom dronov uvalila na Irán sankcie aj pre násilné potláčanie protestov vyvolaných úmrtím mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá prišla o život po zadržaní iránskou mravnostnou políciou.

Tieto sankčné opatrenia sa vzťahujú na 11 osôb a štyri iránske organizácie vrátane mravnostnej polície. Ich súčasťou je zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie ich aktív.

Švajčiarska vláda vo vyhlásení poznamenala, že rezorty zahraničných vecí a hospodárstva sa rozhodli sankcie súvisiace so súčasnými protestmi neprijať. "Toto rozhodnutie bolo spravené prihliadnuc na všetky vnútorné a zahraničnopolitické záujmy Švajčiarska," dodala vláda. (TASR)

Úrady v Kyjeve začali odstavovať elektrickú sieť hlavného mesta po dodávkach spotreby. Administratíva vo vyhlásení uviedla, že tento krok je nevyhnutný na to, aby sa "predišlo veľkým nehodám s energetickými zariadeniami". (The Guardian)

Jozefovi Hambálkovi, ktorý založil slovenskú pobočku ruského nacionalistického motorkárskeho gangu Noční vlci, hrozí, že príde o majetky aj v Česku. Po tom, čo ho EÚ zaradila na sankčný zoznam, ho podrobnejšie prešetrujú české úrady. (SME)

Elon Musk dal Ukrajine záruky, že bude naďalej financovať jej prístup k systému Starlink, oznámil ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov. Ide kľúčovú satelitnú sieť, ktorá Kyjevu poskytuje komunikačné možnosti a údaje z frontu.

" Elon Musk „mi osobne povedal, že bude aj naďalej podporovať Ukrajinu a naďalej bude Ukrajine poskytovať Starlink. So Starlinkom zatiaľ nie sú žiadne problémy," povedal Mychailo Fedorov.

Najbohatší muž sveta uviedol, že podpora Ukrajiny stojí spoločnosť SpaceX 20 miliónov dolárov mesačne. O účasť na financovaní požiadal americké ministerstvo obrany. (Sky News)

Šéf OSN Guterres privítal návrat Ruska k dohode o vývoze obilia z Ukrajiny, pokračuje v spolupráci s účastníkmi na dodržiavaní dohody a chce odstrániť prekážky v oblasti vývozu ruských potravín a hnojív, povedal Guterresov hovorca Stéphane Dujarric. (TASR)

Rusi obnovili dohodu o vývoze obilia z Ukrajiny, riziká z neistého vývoja však ostávajú. Čo keď ju Kremeľ odmietne predĺžiť? Aký vplyv to bude mať na ceny potravín? Môže sa to dotknúť aj Slovenska? Odpovedáme na dôležité otázky. (Index)

Severná Kórea tajne Rusku dodáva značné množstvo delostreleckých granátov, povedal bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby. Dodávky zbraní majú v rámci utajenia putovať cez severnú Afriku a Blízky východ.

Presný objem dodávaných prostriedkov Kirby neoznámil, ale poznamenal, že ide o značné množstvo. Spojené štáty podľa neho teraz sledujú, či Rusko dodávky prijme.

Kirby ďalej povedal, že takéto zásielky nezmenia priebeh vojny na Ukrajine. "Nedomnievame sa, že by boli v takom množstve, aby by to mohlo zmeniť smerovanie tejto vojny či hmatateľne zmeniť situáciu na východe či juhu," dodal Kirby, odkazujúc tak na časti Ukrajiny, v ktorých aktuálne prebiehajú najintenzívnejšie boje.

Americká rozviedka začiatkom septembra oznámila, že sa Rusko snaží kúpiť od KĽDR rakety a delostrelecké granáty.

Severná Kórea reagovala, že nepredala Rusku zbrane a nemá to v pláne ani v budúcnosti. (ČTK, TASR)

Na poškodenom potrubí na plynovodu Nord Stream 1 vo švédskej výhradnej ekonomickej zóne sú technogénne krátery, oznámil Nord Stream AG, prevádzkovateľ ruského plynovodu.

"Podľa predbežných výsledkov obhliadky miesta poškodenia boli na morskom dne vo vzdialenosti asi 248 metrov od seba nájdené technogénne krátery s hĺbkou 3 až 5 metrov," uvádza sa v správe.

"Úsek potrubia medzi krátermi je zničený, polomer rozptylu úlomkov potrubia je najmenej 250 metrov. Odborníci pokračujú v analýze údajov z prieskumu," dodal Nord Stream AG.

Paralelné plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré vedú po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka, boli poškodené v septembri. (TASR)

Na oslobodených územiach Ukrajiny objavili 34 mučiarní a väzníc okupantov, z toho 23 v Charkovskej oblasti, zvyšok v Sumách, Černihive, Kyjeve, Donecku a Chersonskej oblasti.

Minister vnútra Denys Monastyrskyj oznámil, že len v Charkovskej oblasti úrady objavili a preskúmali 23 mučiarní, z toho 8 na území Kupjanska.

V Balaklii zriadili okupanti na mieste policajnej stanice mučiareň. V celách zadržiavali 40 ľudí.

Minister dodal, že ruskí okupanti ľudí mučili elektrickým prúdom, bili ich a týrali.

„Polícia má k dispozícii viac ako 25-tisíc hodín nahrávok okupantov, kde hovoria o svojich zločinoch. Som presvedčený, že sa nám podarí zistiť, kto sa ich dopúšťal,“ zdôraznil Monastyrskyj.

„V otázke zisťovania identity osôb, ktoré sa zapojili do mučenia našich občanov, som optimista. V Balaklii sa na mučení podieľali členovia poriadkovej polície z Toľjati,“ dodal minister. (Hromadske)

Rusko si vyhradzuje právo opäť odstúpiť od dohody o vývoze obilia, ak Ukrajina poruší dohodnuté záruky, vyhlásil ruský prezident Putin. Rusko trvá na tom, aby humanitárne koridory neboli využívané na vojenské účely.

"Prostredníctvom ministerstva obrany bola z tureckej strany obdržaná informácia, že Ukrajina poskytla záruky, že tieto koridory nebudú využívané na vojenské operácie. V tejto súvislosti som dal ministerstvu pokyn na obnovenie našej plnej účasti na dohode," povedal Putin na stretnutí s členmi ruskej bezpečnostnej rady. (The Guardian)

Ukrajina dostane od EÚ a ďalších krajín 25,5 milióna eur na pokrytie naliehavých energetických potrieb. Zdroje budú smerovať cez fond na podporu energetiky Ukrajiny, ktorý vytvorila Európska komisia.

Ukrajinské ministerstvo energetiky uviedlo, že EÚ má v úmysle vyčleniť 13 miliónov eur na obnovu laboratórií v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktoré poškodili ruské jednotky, a ďalších 3,5 milióna eur prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu na všeobecnú podporu ukrajinského jadrového priemyslu. (SITA)

Ruská kozmická raketa Sojuz vyniesla do vesmíru vojenský satelit. Raketa Sojuz 2.1b odštartovala z kozmodrómu Pleseck ráno o 7.48 h SELČ. Bližšie informácie o využití satelitu ruské ministerstvo obrany. neposkytlo. (TASR)

Vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more by pokračoval aj bez súhlasu Ruska, tak sa vrátilo k dohode, vyhlásil poradca ukrajinského prezidenta Podoľak s tým, že ide o príklad zlyhania hrozieb Ruska, ak narazí na ráznu reakciu.

Rusko sa podľa Mychajla Podoľaka "zahanbené" vrátilo k iniciatíve, pretože sa presvedčilo, že koridor na vývoz obilia by fungoval aj bez účasti Kremľa.

"To potvrdzuje jedno: Rusko je vždy podriadené tým, ktorí sú silnejší, ktorí vedia, ako udrieť, ktorí rázne obhajujú svoju pozíciu," dodal Podoľak.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

What lesson should Western leaders learn from grain "Ottoman diplomacy"? A "blackmailer" with Russian roots is inferior to those who are stronger and know how to clearly state their position. The way to "pacify" the aggressor lies through a reasonable demonstration of force.

2.11.2022 o 13:47 · archivované: 2.11.2022 o 15:35

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Podnikateľ Tiňkov v pondelok oznámil, že sa vzdal ruského občianstva. Jeho príspevok však už na sociálnej sieti nie je. Tiňkov uviedol, že "záhadne zmizol". Miliardár vystúpil proti vojne a dúfa, že ho budú nasledovať ďalší. (SME)

Rusko vyhlásilo, že je plne odhodlané predchádzať jadrovej vojne a takéto konanie patrí medzi jeho najvyššie priority, informovala agentúra Reuters.

Tamojšie ministerstvo obrany vo vyhlásení zopakovalo svoj súhlas so spoločným záväzkom stálych členov Rady bezpečnosti OSN, ktorý disponujú jadrovým arzenáom, že "takúto vojnu nie je možné vyhrať".

"Sme pevne presvedčení, že v súčasnej ťažkej a turbulentnej situácii - (ktorá je) dôsledkom nezodpovedných a nehanebných krokov smerujúcich k podkopávaniu našej štátnej bezpečnosti - je hlavnou prioritou zabrániť akejkoľvek zrážke jadrových mocností," uviedol ruský rezort diplomacie. (The Guardian, TASR)

Pri ruskom bombardovaní mesta Vovčansk v Charkovskej oblasti utrpelo zranenia päť ľudí, oznámil gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Zároveň vyzval obyvateľov, aby si dávali pozor na míny.

„Opäť vás vyzývame, aby ste boli ostražití a opatrní. Neignorujte výstražné nápisy. Nebezpečenstvo mín v Charkovskej oblasti pretrváva,“ konštatoval Synjehubov. (SITA)

Vladimir Putin sa ešte nerozhodol, či sa bude uchádzať o post ruského prezidenta aj vo voľbách v roku 2024, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Putin je pri moci od roku 1999. Prezidentom Ruska je od roku 2012 a bol ním aj predtým, v rokoch 2000 až 2008.

Okrem toho pôsobil v rokoch 1999 a 2000 vo funkcii premiéra, keď bol ruským prezidentom Boris Jeľcin, a znova v rokoch 2008 až 2012, keď si vymenil úrad s Dmitrijom Medvedevom. 

V roku 2021 Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní uchádzať sa o funkciu prezidenta ešte dve šesťročné volebné obdobia, čo môže predĺžiť jeho vládu až do roku 2036. (TASR)

Na Ukrajine dočasne vypínajú dodávky elektriny. Cieľom je udržať v rovnováhe energetický systém. Každý región má svoj vlastný harmonogram vypnutí dodávok, uviedol zástupca šéfa úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.

Teraz dodávky prerušili v hlavnom meste Kyjev, Kyjevskej, Černihivskej, Čerkaskej, Žytomyrskej, Sumskej, Charkovskej a Poltavskej oblasti.

„Obmedzenia spotreby sú nutné, aby sa znížilo zaťaženie sietí a zabezpečila rovnováha energetického systému po tom, ako energetické siete poškodili útoky ruských teroristov raketami a dronmi,“ konštatoval Tymošenko. (SITA)

"Nebáli sme sa karikovať Hitlera, Saddáma Husajna. Nebojme sa karikovať ani súčasné zlo", vysvetlil český minister vnútra Vít Rakušan vyvesenie vlajky s ruským prezidentom vo vaku na mŕtvoly na budove ministerstva vnútra v Prahe.

Vít Rakušan
@Vit_Rakusan

Nebáli jsme se karikovat Hitlera. Nebáli jsme se karikovat Saddáma Husajna. Nebojme se karikovat ani současné zlo: zlo Putinovy ruské agrese na Ukrajině. https://t.co/n7yYBQ2KNH

Length: (00:00)

2.11.2022 o 10:34 · archivované: 2.11.2022 o 14:46

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V areáli Záporožskej jadrovej elektrárne prebieha stavebná aktivita bez povolenia bezpečnostných úradov. Ide o neznámu stavbu v blízkosti skladu vyhoreného jadrového paliva, informuje Štátna inšpekcia jadrového dozoru Ukrajiny.

Okupanti budujú neznámu stavbu v rozpore s ukrajinskou legislatívou, normami a štandardmi jadrovej a radiačnej bezpečnosti. Okrem toho personál elektrárne nemá povolený vstup na miesto stavebných a inštalačných prác.

Štátny úrad pre atómovú energiu preto žiada obmedzenie prevádzky tohto úložiska.

Podľa zistení ukrajinskej rozviedky okupanti nútia pracovníkov, aby sa do 2. novembra rozhodli, či podpíšu zmluvy s ruskou spoločnosťou Rosatom. Menej dôležití zamestnanci sa majú rozhodnúť do 1. decembra.

V súčasnosti nesmú pracovať inžinieri ani technickí pracovníci stanice. Prístup majú iba pracovníci, ktorí zabezpečujú chod elektrárne na zmeny.

Na strechu piateho energetického bloku okupanti nainštalovali vybavenie, ktoré má eliminovať letecký prieskum, informovala ďalej ukrajinská spravodajská služba. (Hromadske)

Na Kryme zadržali ukrajinského občana za údajné plánovanie sabotáže na elektrické rozvody. Údajne mal schémy elektrických rozvodov a tri výbušné zariadenia aj s návodom na použitie, tvrdí Federálna bezpečnostná služba.

Podľa ruských úradov si muža najala ukrajinská tajná služba SBU. Tá sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila. (TASR)

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina postupuje na ukrajinskom fronte 100 až 200 metrov za deň, tvrdí jej majiteľ Jevgenij Prigožin s tým, že v modernej vojne je to normálne tempo.

Britské ministerstvo obrany, pripomenulo, že podľa ruskej vojenskej doktríny má armáda denne postupovať o 30 alebo viac kilometrov.

„Vo februári Rusko plánovalo postúpiť za mesiac o tisíc kilometrov. V septembri ukrajinské sily dokázali denne postúpiť o viac než 20 kilometrov,“ poukazujú Briti na paradox, čo sa týka tempa oboch znepriatelených strán. (SITA)

Británia uvalila sankcie na ruských oligarchov, ktorí umožnili mobilizovať priemysel na podporu vojny. Patria k nim Alexander Abramov a Alexander Frolov, ktorí podnikajú v ťažobnom, dopravnom a stavebnom sektore.

Táto dvojica je spojená s Romanom Abramovičom a vlastní podiely v oceliarni Evraz. Ich majetky sa odhadujú na 4,76 miliardy a 1,98 miliardy eur.

Obaja investovali do nehnuteľností v Spojenom kráľovstve v odhadovanej hodnote 116 miliónov eur.

Ďalšími sankcionovanými sú Ajrat Šajmiev s majetkom zhruba miliardy eur a Albert Šigabutdinov s odhadovaným majetkom 1,12 miliardy eur. Šigabudtinov 97 percent chemických a petrochemických procesov vrátane produkcie surovej ropy v ruskej Tatárskej republike.

Na všetkých sa vzťahujú zákazy cestovania, zmrazenie majetku aj dopravné sankcie.

"Tým, že sa zameriavame na týchto jednotlivcov, zvyšujeme ekonomický tlak na Putina a budeme v tom pokračovať, kým Ukrajina nezvíťazí," oznámil minister zahraničných vecí James Cleverly. (Sky News, TASR)

Medzi ukrajinskými mestami Mykolajiv a Cherson vznikli zákopy. Územie je mimoriadne dôležité, keďže je vstupnou bránou do Chersonu. Ak Ukrajinci oslobodia mesto, zmenilo by to dynamiku bojov v ich prospech, referuje Sky News.

Od júla Ukrajina vyviezla zhruba 13,4 milióna ton obilia. Ide o pokles oproti rovnakému obdobiu predchádzajúcej sezóny, počas ktorého exportovala 19,7 milióna ton obilia.

Ukrajinská vláda uviedla, že v tomto roku by pestovatelia v krajine mohli zožať 50 až 52 miliónov ton obilia. Pôjde o pokles oproti minulému roku, v ktorom zožali rekordných 86 miliónov ton. (SITA)

Rusko obnoví dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more. Rozhodnutie potvrdil ruský minister obrany Šojgu po rozhovore so svojim tureckým kolegom Hulusim Akarom, oznámil turecký prezident Erdogan. (The Guardian, TASR)

Spoluzakladateľ a šéf britského fintechového start-upu Revolut Nikolaj Storonskij sa pre odpor voči ruskej invázii na Ukrajinu vzdal ruského občianstva. Podobný krok oznámil tento týždeň aj podnikateľ Oleg Tiňkov. (ČTK)

Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares odovzdá v Kyjeve 30 sanitiek. Do ukrajinskej metropoly pricestoval nočným vlakom z poľského mesta Przemysl. Sanitky sú špeciálne vybavené na prevoz tehotných žien.

Albares navštívi oblasti postihnuté nedávnymi ruskými raketovými údermi a vzdá poctu Ukrajincom, ktorí zomreli vo vojne. Očakáva sa, že sa stretne so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom a predsedom vlády Denysom Šmyhaľom.

José Manuel Albares
@jmalbares

Acabo de llegar a Kyiv para trasladar el compromiso y apoyo de España al pueblo y al gobierno de Ucrania en la defensa de su soberanía, su paz y libertad; y respaldar y agradecer por su labor a los miembros de la Embajada de España en Ucrania @EmbEspKyiv. https://t.co/0KT0ryAdKW

Length: (00:00)

2.11.2022 o 8:31 · archivované: 2.11.2022 o 11:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Britská veľvyslankyňa v Rusku Deborah Bronnertová dostala predvolanie od rezortu zahraničia. Rusko tak reaguje na svoju teóriu o poškodení plynovodov Nor Stream 1 a 2, podľa ktorej je za sabotáž zodpovedné námorníctvo Spojeného kráľovstva. (Sky News)

Zastavené dodávky jedla, masívne výpadky elektriny aj drahé energie. Aj takto chce Rusko získať výhodu vo vojne na Ukrajine. Za to, že Ukrajinci cez víkend zasiahli lode Čiernomorskej flotily, sa Rusko pomstilo ďalším bombardovaním.

Rusko navyše odstúpilo od dohody o exporte ukrajinského obilia do sveta, čo môže vyvolať v niektorých afrických štátoch hladomor.

Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová.

Koordinátor OSN očakáva, že vývoz ukrajinského obilia po mori sa obnoví vo štvrtok. Ukrajinské prístavy má opustiť osem lodí s obilím.

"Vývoz obilia a potravín z ukrajinských prístavov musí pokračovať. Aj keď odchod lodí nie je naplánovaný na 2. novembra, očakávame, že naložené lode vyrazia z prístavov štvrtok," napísal na Twitteri Amir Abdullah, ktorého OSN poverila koordináciou dohody exportu poľnohospodárskych komodít cez Čierne more.

Amir M. Abdulla
@AmirMAbdulla

Exports of grain and foodstuffs from #Ukraine️ need to continue. Although no movements of vessels are planned for 2 November under the #BlackSeaGrainInitiative, we expect loaded ships to sail on Thursday.

1.11.2022 o 22:08 · archivované: 2.11.2022 o 11:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Okupanti dosahujú územné zisky smerom na Vuhledar na juhozápade Doneckej oblasti, smerom na Záporožie, oznámil Denis Pušilin, líder neuznanej Doneckej ľudovej republiky.

Pušilin tvrdí, že proruské sily odtláčajú líniu kontaktu, čo ukrajinskej armáde berie možnosť ostreľovať osady na území ovládanom separatistami. (The Guardian)

Ďalších 800 okupantov bolo zlikvidovaných, od začiatku invázie 73 270, tvrdí velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o lietadlo, vrtuľník, 16 tankov, 24 obrnených vozidiel, tri delostrelecké, štyri raketové a jeden protivzdušný systém.

Poľsko vybuduje dočasnú bariéru na hraniciach s ruskou enklávou Kaliningrad, oznámil poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Opatrenie súvisí s hustejším leteckým spojením z Blízkeho východu a severnej Afriky do Kaliningradu. (TASR)

Irán plánuje poslať do Ruska vyše 200 bojových dronov, vrátane typu Araš-2, ktorý podľa iránskej armády patrí k útočným dronom s najdlhším doletom na svete, informuje aj ukrajinská tajná služba. 

V zásielke majú byť typy dronov Šáhid-136 a Mohádžir-6.

Spravodajská služba na sociálnej sieti Telegram napísala, že bezpilotné lietadlá "budú doručené cez Kaspické more do prístavu Astrachán" na juhu európskej časti Ruska.

Drony budú v rozobratom stave a na ruskom území "ich zmontujú, prefarbia a dajú na ne ruské označenia".

Použitie dronov Araš-2 vo vojne Ruska na Ukrajine bude znamenať ďalšiu záťaž pre ukrajinskú protivzdušnú obranu.

Podľa CNN použitie dronov Araš-2 môže priniesť "veľkú zmenu" vo vojne na Ukrajine. Tento typ "dokáže niesť päťkrát viac výbušnín než Šáhid". Araš-2 má prúdový pohon, preto je oveľa rýchlejší a je ťažšie ho zostreliť, a zároveň má väčší dosah.

Z fotografií, ktoré iránske štátne médiá označujú za dron Araš-2, však jasne vidieť, že má vzadu vrtuľu.

Генеральний штаб ЗСУ
@GeneralStaffUA

На початку листопада Іран планує відправити в рф партію з понад 200 бойових дронів

- На початок листопада планується відправка з Ірану до рф партії у понад 200 бойових дронів Shahed-136, Mohajer-6 та Arash-2. https://t.co/FfCdO0rBlo

1.11.2022 o 15:36 · archivované: 2.11.2022 o 10:19

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vodcovia žoldnierskej Vagnerovej skupiny majú v Kremli veľký vplyv, vyhlásil počas vypočutia v zahraničnom výbore britského parlamentu bývalý ruský ropný magnát a politický väzeň Michail Chodorkovskij.

Podnikateľ Jevgenij Prigožin mal podľa Chodorkovského rovnaký prístup k prezidentovi Putinovi ako minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a minister obrany Sergej Šojgu.

Prigožin v septembri 2022 potvrdil, že Vagnerovu skupinu založil a financuje ju. Takisto stál za nedávnym vymenovaním generála Sergeja Surovikina do čela vojenskej operácie na Ukrajine.

Popularita vagnerovcov v Rusku rastie, pretože dokážu fungovať ako alternatíva k širšej mobilizácii, povedal Chodorkovskij. V súčasnosti majú približne 7 000 ozbrojencov a často verbujú ľudí z väzníc. Ak vojenské operácie na Ukrajine zlyhajú, nenesú za to priamu zodpovednosť.

"Podieľajú sa na terorizme a zabíjaní," povedal Chodorkovskij s tým, že Putinovi to umožnilo popierať zodpovednosť a robiť nezákonnú zahraničnú politiku.

Dodal, že Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny pomaly reagovali a nezakázali skupinu napriek jej jasnej "teroristickej" aktivite v Afrike.

Po vyhlásení mobilizácie odišlo z Ruska asi 700 000 ľudí, čo predstavuje "vážnu ranu pre Putinov obranný priemysel a pre ekonomiku Ruska" uviedol Chodorkovskij.

Považuje to za potenciálne významnejšiu ranu pre ruskú ekonomiku ako bežné sankcie uvalené Západom.

"Títo ľudia sú najaktívnejší a najvzdelanejší ľudia s určitými finančnými prostriedkami vrátane 30 000 ruských programátorov so sídlom najmä na Cypre. Výrazne to zasiahlo schopnosť Ruska viesť kybernetickú vojnu," dodal Chodorkovskij.

Reuters
@Reuters

LIVE: Britain's Foreign Affairs Committee takes evidence from Mikhail Khodorkovsky https://t.co/31SpS2ahpt

Reuters Top News

LIVE: Britain's Foreign Affairs Committee takes evidence from Mikhail Khodorkovsky

1.11.2022 o 15:50 · archivované: 2.11.2022 o 10:11

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vysokí ruskí vojenskí predstavitelia diskutovali o možnosti použitia taktických jadrových zbraní na Ukrajine, píše denník The New York Times. Rozhovory znepokojili spojencov. Putin sa ich však podľa NYT nezúčastnil. (The New York Times)

Bez dodávok elektriny zostáva po ruských útokoch v Kyjeve 16-tisíc domov. Uviedol to gubernátor Kyjeva Olexij Kuleba. Zároveň však obyvateľov požiadal, aby sa pripravili na výpadky prúdu, keďže sa budú robiť stabilizačné vypnutia dodávok. 

„Naši energetickí inžinieri pracujú nepretržite už tretí deň. V priebehu dňa obnovíme dodávky elektriny pre všetkých klientov,“ napísal na komunikačnej platforme Telegram. (SITA)

Americká banka Goldman Sachs očakáva, že európske ceny plynu v najbližších mesiacoch padnú o 30 percent. Experti prognózujú, že cena referenčného kontraktu v prvom kvartáli 2023 klesne na 85 eur za megawatthodinu, potom začne opäť rásť.

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v decembri sa na holandskej burze TTF v utorok obchodoval približne po 120 eur za megawatthodinu. Koncom augusta sa po zastavení dodávok z Ruska dostala jeho cena na rekordných 342 eur za megawatthodinu.

O zníženie cien plynu v Európe sa postarali najmä plné zásobníky, relatívne teplá tohtoročná jeseň a aj veľké dodávky skvapalneného zemného plynu. Asi 60 lodí stále čaká pri európskych brehoch, aby ho mohli vyložiť. Podľa údajov Gas Infrastructure Europe sú európske zásobníky naplnené na 94 percent

Aj napriek optimizmu pri vývoji cien v krátkodobom horizonte, ktorý by mohol zmierniť krízu spôsobenú prudkým zvýšením životných nákladov, európski lídri sú pod tlakom, aby zabezpečili dodávky v strednodobom horizonte.

Analytici Goldman Sachs síce počítajú s poklesom cien plynu v prvom štvrťroku 2023 na 85 eur za megawatthodinu, potom cena podľa nich začne opäť rásť a do konca júla 2023 by sa mohla dostať tesne pod 250 eur za megawatthodinu. (TASR)

Závislosť Ruska od iránskych zbraní sa bude prehlbovať, domnievajú sa analytici z Inštitútu pre štúdium vojny. Moskva sa zrejme dohodla na ďalších dodávkach zbraní z Iránu, v bojoch na Ukrajine už vyčerpalo vlastné zásoby riadených striel a dronov.

"Rusko sa bude zrejme ďalej uchyľovať k dronovým a raketovým útokom na kritickú infraštruktúru v snahe vyvážiť neúspechy a obmedzenia svojich konvenčných síl na fronte," uviedli analytici v pravidelnej správe o vývoji vojny na Ukrajine. "Ruská závislosť od systémov iránskej výroby, a potažmo od Iránu, porastie," podčiarkli.

ISW
@TheStudyofWar

#Iran plans to send more combat drones and new ballistic missile systems to #Russia for use in #Ukraine, likely further strengthening Russia’s reliance on Iranian-made weapon systems.

https://t.co/FyPJjqHCUD https://t.co/bHOUYmknLI

2.11.2022 o 3:09 · archivované: 2.11.2022 o 8:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zároveň pokračujú intenzívne boje o ukrajinský Donbas. Ukrajinské sily sa snažia udržať pozície pri Bachmute. Nepriateľské sily na línii dotyku podnikajú delostrelecké útoky, a to najmä pri Avdijivke. Pri Soledare sa snažia ukrajinskú obranu preraziť vojaci z ruskej súkromnej Wagnerovej vojenskej spoločnosti. Situácia je napätá tiež pri Vuhledare. (ČTK)

Britská vláda poslala Ukrajine milióny libier, aby pomohla posilniť obranu krajiny pred kybernetickými útokmi. Úvodnú pomoc v sume 6,35 milióna libier Veľká Británia zmobilizovala krátko po začatí ruskej invázie.

Británia o tom však doteraz neinformovala z bezpečnostných dôvodov, uviedla britská vláda. Informácie o finančnej pomoci Kyjevu na podporu kybernetickej ochrany teraz zverejnilo britské Národné centrum pre kybernetickú bezpečnosť vo svojej výročnej správe. (SITA)

V Kyjeve pripravujú viac než tisíc miest s vykurovaním pre prípad, že pokračujúce ruské útoky vyradia z prevádzky ústredné kúrenie, uviedol starosta Vitalij Kličko. Ruské útoky poškodili 40 percent energetickej infraštruktúry na Ukrajine.

Veľké časti Kyjeva už boli v ich dôsledku dočasne bez dodávok elektriny a vody, čo viedlo k plánovaným prerušeniam zásobovania elektrickou energiou. Kličko v stredu v aplikácii Telegram napísal, že kyjevské úrady zvažujú vzhľadom na raketové útoky rôzne scenáre.

"Najhorším je, keď vôbec nebude elektrina, voda ani ústredné kúrenie. V takom prípade pripravujeme v našom meste viac ako 1000 vykurovacích miest," priblížil. Dodal, že tieto miesta budú vybavené elektrickými generátormi a zásobami základných potrieb, ako je voda.

Ukrajinská vláda vyzvala občanov, ktorí odišli z krajiny, aby počas zimy zostali v zahraničí vzhľadom na škody na infraštruktúre. Obvinila zároveň Rusko, že vyvoláva novú humanitárnu krízu, keď núti utiecť ďalších ľudí vystrašených vyhliadkou na to, že počas zimy budú musieť prežiť bez elektriny a vykurovania. (TASR)

Moldavsko si udrží prozápadné smerovanie a bude naďalej pevne podporovať Ukrajinu, tvrdí prezidentka Sanduová. Krajina napriek problémom neustúpi tlaku Ruska, ktoré označila za energetické a politické "vydieranie".

"Chcem, aby všetci vedeli, že Moldavsko sa rozhodlo byť slobodné a pokračovať na svojej európskej ceste bez ohľadu na okolnosti," povedala Sanduová v rumunskom parlamente počas návštevy Bukurešti. "Sme ochotní zaplatiť cenu za našu slobodu," vyhlásila najvyššia predstaviteľka Moldavska, ktoré je od júna spolu s Ukrajinou kandidátskym štátom na členstvo v Únii.

Moldavsko je úplne závislé od Ruska, pokiaľ ide o zemný plyn, približuje AP. V čase vystúpenia Sanduovej pred rumunskými poslancami prestal moldavský odštiepenecký región Podnestersko dodávať zvyšku krajiny elektrinu. V Moskvou podporovanej separatistickej oblasti je najväčšia moldavská plynová elektráreň, ktorá pokrýva približne 70 percent spotreby elektriny v krajine. Moldavská vláda oznámila, že štátna energetická firma nepodpísala novú zmluvu s touto elektrárňou z dôvodu zníženia dodávok ruského plynu o 40 percent.

Podľa Kišiňova chce ruský Gazprom dodávať Moldavsku len 51 percent objemu plynu, ktorý krajina potrebuje na výrobu elektriny pre 2,6 milióna obyvateľov. Gazprom pritom opakovane pohrozil úplným zastavením dodávok. "Zabezpečenie elektriny pre krajinu je každodennou výzvou... Moldavské rodiny v súčasnosti vynakladajú asi 75 percent svojich príjmov na energiu," povedala Sanduová v utorok. Podľa jej slov Moldavsku hrozí, že cez zimu zostane bez plynu a elektriny. (TASR)

Rusko sa zmocňuje ukrajinských detí s cieľom vychovávať ich ako Rusov, píše agentúra AP. Tisíce detí boli odvezené z pivníc v mestách, ako je Mariupoľ, a zo sirotincov na územiach ovládaných proruskými separatistami.

Ide o deti, ktorých rodičia zomreli pri ruskom ostreľovaní, ďalšie pochádzajú z rôznych inštitúcií alebo pestúnskych rodín. Rusko tvrdí, že veľa z týchto detí nemá rodičov alebo opatrovníkov, alebo že sa s nimi úrady nevedia spojiť. Podľa zistení agentúry AP však úradníci deportujú ukrajinské deti do Ruska alebo na separatistov ovládané územia bez ich súhlasu. Klamú im, že ich rodičia nechcú, začleňujú ich do ruských rodín a udeľujú im ruské občianstvo.

AP uvádza, že jej rozsiahla investigatíva sleduje aj tie ukrajinské deti, ktoré už v Rusku žijú a vyrastajú. Zakladá sa na desiatkach rozhovorov s rodičmi, deťmi a úradníkmi na Ukrajine a v Rusku, na e-mailovej aj papierovej korešpondencii, na ruských dokumentoch i správach v ruských oficiálnych médiách.

Vychovávať deti zavlečené z vojnou zasiahnutej krajiny v inej krajine alebo kultúre môže byť jedným z kritérií genocídy, pokusu vymazať identitu celého národa. Takúto politiku niektorí úzko spájajú s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. "Nejde o nič, čo by sa odohrávalo bez rozmýšľania na bojisku," povedal Stephen Rapp, bývalý splnomocnenec Spojených štátov pre vojnové zločiny, ktorý radí Ukrajincom s vyšetrovaním zločinov páchaných Ruskom.

Rusko zakazuje adopciu detí zo zahraničia, tento rok v máji ale Putin podpísal dekrét o urýchlenom udeľovaní ruského občianstva ukrajinským deťom bez rodičovskej starostlivosti. Rusko celkové počty nezverejnilo. Podľa ukrajinských úradov bolo do Ruska deportovaných skoro 8000 detí. (ČTK)

Karikatúra dňa od Hej, ty!: Bu bu bu!

Námorný koridor na vývoz obilnín z Ukrajiny musí byť dlhodobo a spoľahlivo chránený, uviedol Volodymyr Zelenskyj. Svet podľa neho musí reagovať dôrazne na akýkoľvek pokus Ruska tento koridor narušiť.

"Tento obilninový koridor potrebuje spoľahlivú a dlhodobú ochranu," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore na sociálnych sieťach. Pripomenul, že lode môžu vyplávať z ukrajinských prístavov s nákladom vďaka úsiliu Turecka a OSN o to, aby tento koridor zostal otvorený.

"Rusko si musí jasne uvedomiť, že na akékoľvek kroky, ktoré by narušili vývoz našich potravín, bude svet tvrdo reagovať. Ide tu jednoznačne o životy desiatok miliónov ľudí," vyhlásil Zelenskyj.

Moskva minulú sobotu pozastavila svoju účasť na dohode, ktorá umožnila obnoviť vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov po mori. Odôvodnila to dronovým útokom na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinila Ukrajinu. Kyjev tvrdí, že Moskva to využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.

Dohoda sprostredkovaná Tureckom a OSN s cieľom zmierniť globálny nedostatok potravín vytvorila pre lode bezpečný koridor z ukrajinských čiernomorských prístavov, ktoré Rusko blokovalo v rámci svojej invázie na Ukrajinu.

Spoločné koordinačné centrum (JCC) v Istanbule, ktoré má na starosti inšpekcie prepravovaného nákladu, oznámilo, že na stredu nie sú naplánované žiadne plavby lodí z Ukrajiny s nákladom obilnín. V pondelok a utorok ešte viaceré takéto lode vyplávali. (TASR)