Ukrajina Rusko Online: V Kyjeve je stále bez elektriny približne 270-tisíc odberných miest

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu začala na Ukrajine nezávislé overovanie ruských tvrdení o tom, že Kyjev pripravuje použitie tzv. "špinavej bomby". Inšpektori už "začali - a čoskoro sa skončia" verifikačné aktivity v dvoch lokalitách ," uvádza sa vo vyhlásení.

Inšpekcie sa konajú na základe písomnej žiadosti ukrajinskej vlády a verejne ich požadoval aj šéf Kremľa Vladimir Putin, píše agentúra AFP.

Šéf MAAE Rafael Grossi prisľúbil, že predbežné zistenia inšpektorov budú zverejnené ešte v priebehu tohto týždňa.

Rusko začalo nedávno vyhlasovať, že sa Ukrajina zrejme chystá na svojom vlastnom území použiť tzv. špinavú bombu, teda konvenčnú nálož s prímesou rádioaktívneho materiálu. Západné krajiny odmietli ruské tvrdenia ako úplne nepodložené a zavádzajúce.

IAEA - International Atomic Energy Agency ⚛️
@iaeaorg

DG Grossi said IAEA safeguards inspectors had begun – and would soon complete – verification activities at two locations in #Ukraine, following a request from the 🇺🇦 government. Later this week he will provide his initial conclusions from these activities.

31.10.2022 o 20:20 · archivované: 1.11.2022 o 0:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Podľa vojenských expertov by použitie takejto bomby na ukrajinskom území nedávalo z pohľadu Kyjeva žiaden zmysel.

MAAE uviedla, že jej experti len pred zhruba mesiacom skontrolovali jednu z dvoch lokalít, ktoré Rusko spomína v súvislosti s vývojom takzvanej špinavej bomby. Inšpektori v objekte nezistili žiadnu nedeklarovanú aktivitu ani materiál.

USA a ich spojenci majú podozrenie, že v skutočnosti by mohlo špinavú bombu použiť Rusko pri tzv. útoku pod falošnou vlajkou, za ktorý pripíše zodpovednosť Ukrajine. Takto by Moskva mohla "ospravedlniť" použitie tradičných jadrových zbraní, keďže sa cíti byť ohrozená postupujúcou ukrajinskou protiofenzívou na východe a juhu Ukrajiny. (TASR)

Ruský prezident Putin vyzval Ukrajinu, aby zaistila bezpečnosť námornej prepravy v Čiernom mori. Stalo sa tak po tom, čo Moskva cez víkend pozastavila svoju účasť na dohode o vývoze ukrajinského obilia cez more.

"Ukrajina sa musí zaručiť, že civilné plavidlá nebudú v ohrození," povedal Putin na tlačovej konferencii. Ukrajinu zároveň obvinil, že námorný koridor na prepravu obilia v sobotu zneužila na dronový útok proti ruskej Čiernomorskej flotile na námornej základni v Sevastopole a "ohrozila tak naše lode a civilné plavidlá".

Putin zdôraznil, že Rusko od dohody neodstúpilo, ale iba pozastavilo svoju účasť na nej.

Podľa tlačových agentúr tiež povedal, že dnešné ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru boli odplatou za sobotný útok na Sevastopoľ, ale že Rusko ešte nepredviedlo všetko, čo by mohlo urobiť.

V reakcii na ruské obvinenia, že Ukrajinci vraj na útok na Sevastopoľ zneužili civilné lode v bezpečnom plavebnom koridore, zástupca generálneho tajomníka OSN Martin Griffiths na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN vyhlásil, že žiadna civilná loď neplávala týmto koridorom v noci na sobotu, kedy sa útok na Čiernomorskú flotilu odohral, nikto neplával v koridore ani v nedeľu a žiadne plavidlo cez víkend nehlásilo incident. (ČTK)

Podnikateľ Tinkoff sa kvôli vojne na Ukrajine zriekol ruského občianstva. V príspevku na sociálnej sieti vyzval ďalších podnikateľov, aby ho nasledovali.

"Nemôžem a nechcem byť spájaný s fašistickou krajinou, ktorá začala vojnu s mierumilovným susedom a každý deň zabíja nevinných ľudí. Hanbím sa naďalej mať tento pas. Dúfam, že viac známych ruských podnikateľov ma bude nasledovať, aby oslabili režim a jeho ekonomiku a nakoniec privodili jeho porážku. Nenávidím putinovské Rusko, ale mám rád všetkých Rusov, ktorí jednoznačne vystupujú proti tejto nerozumnej vojne! "napísal Tinkoff.

Tinkoff patril k prvým z hŕstky ruských podnikateľov, ktorí otvorene vystúpili proti vojne a kritizovali ruskú armádu. Na konci apríla bol donútený predať svoj balík akcií v spoločnosti TCS, ovládajúcej Tinkoff Bank (dvanásta najväčšia banka v Rusku podľa veľkosti aktív), skupine Interros Vladimira Potanina, pripomenula ruská redakcia BBC.

Tinkoff patril k priekopníkom internetového bankovníctva v Rusku. Preslávil aj ako sponzor cestnej cyklistiky, v jeho tíme Saxo-Tinkoff jazdili v minulej dekáde napríklad Alberto Contador, Peter Sagan či Roman Kreuziger.

OSN odmietla ruské tvrdenia o obilnej lodi zapletenej do sobotňajšieho útoku. Námestník generálneho tajomníka Griffiths uviedol, že v čase útoku sa v koridore žiadna takáto loď nenachádzala.

Griffiths ďalej zdôraznil, že dohodnutý obilný koridor nemá žiaden trvalý bezpečný štatút: keď sa v ňom aktuálne nenachádza žiadne plavidlo určené na prepravu obilia, neposkytuje nijakú ochranu.

V takomto prípade tento koridor predstavuje len "čiary na mape" a "neposkytuje žiadne krytie ani ochranu pred ofenzívnymi alebo defenzívnymi vojenskými akciami," zdôraznil námestník generálneho tajomníka OSN.

Nijaké plavidlo zapojené do obilnej schémy v sobotu nehlásilo žiaden mimoriadny incident, konštatoval Griffiths.

Rusko tvrdí, že námorné drony pri sobotňajšom útoku na Kryme využili bezpečný koridor určený na vývoz obilia a mohli byť vypustené z paluby jednej z lodí prenajatej na vývoz poľnohospodárskych produktov z prístavov Ukrajiny. (TASR)

Bielorusko údajne plánuje vytvoriť spoločné výcvikové strediská s Ruskom. Podľa agentúry Reuters o tom informoval telegramový kanál blízky bieloruskému prezidentovi Lukašenkovi.

Agentúra poznamenala, že tento krok by mohol posilniť ruské vojnové snaženie na Ukrajine. Bielorusko totiž poskytne Moskve výcvikové zázemie pre novozmobilizovaných vojakov. Podľa západných analytikov ide o logický krok Moskvy v čase, keď je jej armáda vyčerpaná a unavená.

Bielorusko sa vojny na Ukrajine priamo nezúčastňuje, poskytlo ale ruským silám na útok na Ukrajinu svoje územie.

Tento mesiac zverejnilo bieloruské ministerstvo obrany informáciu, že Rusko vyslalo do Bieloruska až deväťtisíc vojakov a stovky kusov bojovej techniky. Ruskí vojaci tam majú pôsobiť v rámci nového rusko-bieloruského vojenského zoskupenia. Kde presne ale budú spoločné sily rozmiestnené, Moskva ani Minsk neoznámili. (ČTK)

Rusko pozastavuje plavby lodí s obilím v bezpečnom koridore v Čiernom mori, oznámilo to ministerstvo obrany. Koridor bol dohodnutý tento rok v lete v rámci dohody umožňujúcej vývoz obilia z Ukrajiny.

Moskva tvrdí, že plavby sú neprípustné, pretože Kyjev využil koridor na bojovú akciu proti Rusku.

Plavby májú byť zablokované až do objasnenia sobotňajšieho útoku dronov proti ruskej Čiernomorskej flotile v Sevastopole na anektovanom Kryme. Ruské ministerstvo akciu označilo za "teroristický útok" a tvrdí, že k nemu boli zneužité civilné lode nachádzajúce sa v koridore. (ČTK)

Ukrajina potrebuje jasnú perspektívu vstupu do NATO a Európskej únie, povedal český premiér Fiala po rokovaní s ukrajinským prezidentom Zelenským. V Kyjeve spolu podpísali deklaráciu o euroatlantickej perspektíve pre Ukrajinu.

Na tlačovej konferencii po stretnutí s prezidentom ocenil Fiala pokrok, ktorý Ukrajina urobila na ceste k splneniu podmienok na pokračovanie rozhovorov o začlenení krajiny do Európskej únie. (ČTK)

Približne 270-tisíc odberných miest v Kyjeve je stále bez elektriny a 40 percent spotrebiteľov ostáva odpojených od dodávok vody v dôsledku ranných ruských útokov. Informoval o tom starosta mesta Kličko.

Bezprostredne po útokoch bolo bez vody 80 percent Kyjeva a 350-tisíc odberných miest ostalo bez elektriny.

Dodávky vody do oblastí na východ od rieky Dneper už obnovili, pričom technici pracujú na ich obnovení aj v západnej polovici mesta. Elektrina by podľa Klička mala začať ísť o 21.00 – 22.00 h miestneho času (20.00 – 21.00 h SEČ). (TASR)

Ruské ministerstvo obrany oznámilo ukončenie všetkých aktivity súvisiacich s čiastočnou mobilizáciou, vrátane doručovania povolávacích rozkazov. Armáda bude podľa ministerstva prijímať až iba dobrovoľníkov, ktorí podpíšu zmluvy.

Rezort dodal, že v mene ministra Sergeja Šojgua rozoslal veliteľom vojenských okrskov a Severného loďstva rozkazy, aby do prvého novembra predložili správy o ukončení aktivít čiastočnej mobilizácie.

Vyhlásenie ministerstva však nepredstavuje oficiálny koniec mobilizácie, to môže podľa CNN spraviť len ruský prezident prostredníctvom oficiálneho dekrétu.

Šojgu už v piatok povedal Vladimirovi Putinovi, že „čiastočná mobilizácia“ dosiahla svoj cieľ 300-tisíc mobilizovaných občanov a je dokončená. Oznámil tiež, že zo zmobilizovaných ľudí je v konfliktnej zóne už 82-tisíc brancov a ďalších 218-tisíc brancov ešte absolvuje výcvik. (SITA)

Moldavsko kvôli dopadu ruskej rakety vyhosťuje ruského diplomata v Kišiňove. Moskva vzápätí pohrozila odvetou. "Rusko dá adekvátnu odpoveď," zareagovalo podľa agentúry TASS ruské ministerstvo zahraničia.

Raketové ostreľovanie Ukrajiny ohrozuje aj bezpečnosť moldavských občanov, ktorí čoraz viac pociťujú ničivé následky vojny. Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru ohrozujú aj energetickú bezpečnosť Moldavska.

Rusko podľa ukrajinských úradov podniklo úder na ukrajinskú priehradu na rieke Dnester ležiacu asi desať kilometrov od priehrady pri obci Naslavcea na rovnakom toku, pripomenulo tiež moldavské ministerstvo vnútra. "Útoky na vodnú infraštruktúru a následné zaťaženie rieky môže celý región vystaviť nebezpečenstvu povodní," varoval na twitteri moldavský minister zahraničia Nicu Popescu. (ČTK)

Francúzsko sa spolu s ďalšími európskymi krajinami snaží zabezpečiť vývoz ukrajinského obilia po súši. Povedal to minister poľnohospodárstva Fesneau. Mohlo by ísť o trasy cez Rumunsko a Poľsko.

Fesneau dodal, že je potrebné zaviesť taký systém, ktorý nebude závislý od ruského prezidenta Putina. 

Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu, sprostredkovanú Tureckom a OSN, ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. Ten bol dovtedy pozastavený pre ruské blokovanie ukrajinských prístavov. (TASR)

Ukrajinská rozviedka ohlásila zničenie dvoch bojových vrtuľníkov v Rusku. Vrtuľníky Ka-52 boli zničené na letisku v Pskovskej oblasti na západe Ruska v noci na dnes. Ďalšie dva vrtuľníky boli podľa rozviedky závažne poškodené.

"Na základni vojenského letectva Vereťje v noci 31. októbra nastal silný výbuch. Dva ruské bojové vrtuľníky Ka-52 Alligator boli úplne zničené. Ďalšie dva vážne poškodené," uviedla rozviedka bez toho, aby sa k útoku na základňu v hĺbke ruského územia prihlásila.

Dodala, že osadenstvo základne bolo uvedené do pohotovosti kvôli odstráneniu následkov výbuchu a pátraniu po "diverzných skupinách", vo vojenskom útvare prebieha vyšetrovanie. Základňa sa podľa denníka Ukrajinska pravda nachádza neďaleko hraníc s Lotyšskom.

Rozviedka odhadla cenu jedného Ka-52 na 16 miliónov dolárov; pravdepodobne ide o cenu, za ktorú bol ponúkaný na export.

Ruská televízia Cargrad na svojom webe uviedla, že dva vrtuľníky Ka-52 vyleteli do povetria a výbuch bol taký silný, že úlomky vymrštil do vzdialenosti až 200 metrov.

Oba vrtuľníky sa na základni opravovali. Polícia bola o incidente informovaná okolo pol štvrtej ráno, no podľa očitých svedkov k výbuchu došlo oveľa skôr. Prvé správy sa objavili už v nedeľu okolo desiatej večer. Letisko nie je nijako ohradené ani osvetlené, mali by ho však strážiť vojenské stráže. Na mieste sú teraz pracovníci tajnej služby FSB. (ČTK)

Po ruských útokoch na Ukrajinu hlásia trinásť zranených, informoval šéf polície Klymenko. Ruské jednotky spustili ráno masívny útok, pri ktorom sa opäť zamerali najmä na energetickú infraštruktúru.

UkraineWorld
@ukraine_world

Monday's morning for Ukrainians during the #Russian massive missile strikes. Hiding in the subways...
📸Reuters
#RussiaUkraineWar #RussiaIsATerroristState #ArmUkraineNow https://t.co/P9Frz4ki4T

31.10.2022 o 15:42 · archivované: 31.10.2022 o 17:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská agresia si vyžiadala životy osemtisíc civilistov vrátane 430 detí, tvrdí ukrajinská prokuratúra. Ďalších 10 897 ľudí utrpelo zranenia. Okrem toho bolo do Ruska deportovaných na 9 400 detí.

Generálny prokurátor Kostin zdôraznil, že ide iba o oficiálne potvrdené údaje, podchytené vo vyšetrovacích spisoch.

"Vzhľadom na to, že nie je možný prístup na okupované územia, chýba úplný obrázok toho, čo sa dialo a deje napríklad v Mariupole. Môžeme len predpokladať strašné čísla, "povedal Kostin agentúre Interfax-Ukrajina.

Narážal tak na okupované prístavné mesto pri Azovskom mori, ktoré Rusi po vpáde na Ukrajinu mnoho týždňov obliehali, ostreľovali a bombardovali, kým sa im ich podarilo dobyť. (ČTK)

Armáda zasiahla všetky vytýčené ciele na Ukrajine, tvrdí ruské ministerstvo. Ukrajinskí predstavitelia predtým oznámili, že Rusi vypálili približne 50 rakiet s plochou dráhou letu, pričom 44 z nich zostrelila protivzdušná obrana.

Premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že ruské rakety a drony zasiahli desať ukrajinských oblastí a poškodili 18 objektov, predovšetkým energetickú infraštruktúru. Ukrajina popiera, že Rusi útočili na vojenské ciele. Útoky viedli k výpadkom v dodávkach elektriny a vody na Ukrajine. (TASR)

Pokračovanie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny je podľa Kremľa bez Ruska nebezpečné. Rusko v sobotu oznámilo, že sa z dohody stiahne a ako dôvod uviedlo údajný útok dronov. Podľa Ukrajiny ide iba o zámienku.

Rusko a Ukrajina podpísali dohodu v júli, vyjednali ju za pomoci Turecka a OSN a umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia. Vývoz bol predtým pozastavený kvôli ruskému blokovaniu Ukrajinských prístavov.

Aj napriek  rozhodnutiu Moskvy však v pondelok opustili ukrajinské prístavy nákladné lode naložené obilninami. Celkovo malo v pondelok odplávať 12 lodí. (TASR)

Guvernér anektovaného Krymského polostrova oznámil znárodňovanie majetku ľudí napojených na Ukrajinu. Informovala o tom ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Ruský guvernér Sergej Aksionov na sociálnej sieti Telegram napísal: "Dal som pokyny na znárodnenie majetku, ktorý patrí množstvu organizácií a jednotlivcov spájaných s kyjevským režimom a nachádza sa na území Krymskej republiky (neuznávanej väčšinou štátov OSN). Príslušné rozhodnutie podpíšem zajtra, dokumenty pošleme Štátnej rade republiky (krymskému parlamentu)."

Aksionov podľa agentúry RIA Novosti uviedol, že zoznam subjektov podliehajúcich znárodneniu vypracovala osobitná protiteroristická komisia a budú sa na ňom nachádzať napríklad lodenice a stavby. (TASR)

Rusko útočilo takmer výhradne na energetickú sieť a infraštruktúru. Zásahy v desiatich oblastiach poškodili 18 zariadení, oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s tým, že stovky obcí v siedmich regiónoch prišli o elektrinu.

Šmyhaľ informoval, že technici pracujú „na plný výkon“ na náprave škôd. „Ich cieľom neboli vojenské zariadenia, ale civilná kritická infraštruktúra,“ vyjadril sa.

Núdzová odstávka elektriny pokračuje v Kyjevskej, Záporožskej, Dnepropetrovskej a Charkovskej oblasti. (SITA)

Z ukrajinských prístavov vyplávalo napokon 12 nákladných lodí naložených potravinami. Napriek tomu, že sa Rusko stiahlo z dohody o exporte obilia cez Čierne more. OSN a Turecko plavidlá skontrolovali.

Štyri lode smerujú na Ukrajinu po tom, čo v nedeľu absolvovali kontrolu v prielive Bospor, oznámil ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov

Podľa ministerstva infraštruktúry z prístavov v Odese, Čornomorsku a meste Južne odišlo v pondelok 354 500 ton poľnohospodárskych výrobkov, ktoré smerujú do Afriky, Ázie a Európy.

Jednu loď, konkrétne Ikaria Angel, si prenajal Svetový potravinový program a ide do Etiópie, uviedlo ministerstvo na sociálnej sieti Facebook.

Ministerstvo v príspevku tiež uviedlo, že zástupcovia OSN a Turecko pokračujú v rokovaniach s Moskvou o „plnej implementácii“ dohody. Rusko sa od nej stiahlo v sobotu po útokoch dronmi na krymské mesto Sevastopoľ. (SITA)

Tisíce mobilizovaných ruských vojakov nie sú dostatočne vyzbrojení. Zrejme používajú zbrane ešte z 50. rokov 20. storočia a doplácajú aj na problémy s logistikou, tvrdia analytici britskej vojenskej tajnej služby. (TASR)

Rusko bude pravdepodobne pokračovať v konvenčných vojenských operáciách na Ukrajine aj v roku 2023. Nemalo by sa uchýliť k použitiu taktických jadrových zbraní, oznámil americký Inštitút pre štúdium vojny. (TASR)

Na územie Moldavska dopadla raketa zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou, uviedlo moldavské ministerstvo vnútra. Incident sa obišiel bez obetí.

Strela sa zrútila na okraji dediny Naslavcea v okrese Ocnitsa na severe krajiny pri hraniciach s Ukrajinou.

V obci Naslavcea hlásili zranených, výbuch ale vo viacerých domoch rozbil sklá okien. Ministerstvo zverejnilo fotografie zachytávajúce poškodené domy i stúpajúci dym po dopade rakety.

Rusko podľa ukrajinských úradov podniklo úder na ukrajinskú priehradu na rieke Dnestr ležiacu asi desať kilometrov od priehrady pri obci Naslavcea, pripomenulo tiež moldavské ministerstvo vnútra.

Kišiňov na miesto dopadu rakety vyslal zložky, ktoré majú zabezpečiť bezpečnosť oblasti, aj dokumentačnú skupinu.

NEXTA
@nexta_tv

In the morning in #Moldova, one of the occupiers' rockets fell in the village of Naslavcea, Ocnita district, according to the Interior Ministry. https://t.co/V7xkQAawin

31.10.2022 o 10:36 · archivované: 31.10.2022 o 11:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko počas noci vypálilo vyše 50 striel s plochou dráhou letu typu Ch-101 a Ch-555. Z nich 44 rakiet zneškodnila obrana. Rakety vypálili zo severnej oblasti Kaspického mora a z okolia Volgodonsku v Rostovskej oblasti, tvrdí ukrajinská armáda.

"Ruskí okupanti 31. októbra od 07.00 h podnikli niekoľko vĺn raketových útokov na životne dôležitú infraštruktúru na Ukrajine," napísala ukrajinská armáda na sociálnej sieti Telegram.

V meste Vinnycia dopadla zostrelená raketa na civilné budovy, čo spôsobilo škody, ale nie obete, uviedol oblastný gubernátor Serhij Borzov.

Výpadky elektriny postihli aj niektoré úseky železničných tratí, oznámila spoločnosť Ukrajinské železnice.

Česká vláda na čele s premiérom Petrom Fialom dorazila do Kyjeva. S ukrajinskou vládou chce rokovať o povojnovej obnove či vojnových utečencoch v Česku.

Na stretnutí s ukrajinskou vládou sa zúčastnia okrem predsedu vlády traja podpredsedovia a štyria ministri. Z bezpečnostných dôvodov český úrad vlády pred cestou nekonkretizoval zloženie delegácie.

Útoky na Kyjev ovplyvnili program rokovania. Kľúčové body zostávajú rovnaké, a to spoločné stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským, a potom sa delegácia rozdelí na osem rôznych častí.

Jednotliví členovia českej vlády budú rokovať so svojím ukrajinským kolegom o kľúčových otázkach svojich rezortov.

Česká vláda je druhá, ktorá na rokovanie prišla do ukrajinského hlavného mesta. Prvý bol poľský kabinet v júni tohto roka.

Petr Fiala
@P_Fiala

Jsme v Kyjevě, který i dnes ráno čelil ruským raketovým útokům.

Čeká nás řada jednání s ukrajinskými přáteli. Věřím, že přinesou konkrétní výsledky.

Ukrajinci bojují nejen za svoji zemi, ale za celou Evropu. Naše podpora musí vytrvat. https://t.co/drCtOIE693

31.10.2022 o 9:59 · archivované: 31.10.2022 o 10:26

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo od 24. do 30. októbra 17 420 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 844 žiadateľov. Naopak, na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v uplynulom týždni 19 499 ľudí.

V týždni od 17. do 23. októbra prišlo z Ukrajiny do Slovenskej republiky 16 960 osôb, o dočasné útočisko požiadalo 797 žiadateľov a na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi 17 918 ľudí.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine prekročilo 920 223 osôb, udelených bolo 99 105 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali 694 607 osôb. (SITA)

Dve nákladné lode naložené poľnohospodárskymi produktmi vyplávali z ukrajinských prístavov, uvádza web námornej dopravy MarineTraffic.  Lode Admiral de Ribas a Mount Baker vyplávali po tom, čo Rusko odstúpilo od dohody.

V pondelok má z ukrajinských prístavov vyplávať 12 lodí s obilninami a poľnohospodárskymi produktmi a štyri lode majú smerovať na Ukrajinu, informovalo Spoločné koordinačné centrum, ktoré dohliada na plnenie dohody a vykonáva príslušné kontroly. Sídli v Istanbule.

Na inšpekcie zásielok – prichádzajúcich i odchádzajúcich lodí – dosiaľ dozerali predstavitelia Ukrajiny i Ruska, ako aj delegáti z Turecka a OSN. (TASR)

Ruská armáda prišla za 24 hodín o 620 vojakov, celkovo o 71 820, oznámilo velenie Ukrajiny. Okupanti stratili aj ďalších 14 tankov, 32 obrnených vozidiel, štyri delostrelecké systémy, lietadlo aj vrtuľník.

Rusko hodlá stiahnuť z Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny svoje ťažké delostrelectvo, pričom má zrejme v úmysle tieto jednotky presunúť do iných častí frontovej línie, domnieva sa generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

"Podľa dostupných informácií sa nepriateľ pripravuje na stiahnutie svoje delostreleckej jednotky z pravobrežnej časti (rieky Dneper) v Chersonskej oblasti, pričom je možné, že ich následne presunie do iných smerov," uvádza generálny štáb ukrajinskej armády.

Proruskí predstavitelia oblasti uvádzajú, že sa situácia nemení. "Mesto Cherson ďalej žije svojím životom. Každý, kto chce opustiť pravobrežnú oblasť Chersonskej oblasti, sa môže slobodne pohybovať po zriadených prechodných bodoch cez rieku Dneper. Situácia na kontaktnej línii zostáva nezmenená," uvádza námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov. 

Dodal, že ukrajinská armáda "ďalej zhromažďuje svoje sily pre podniknutie protiofenzívy v Chersone". (TASR)

V Kyjeve nastali výbuchy, explózie oznámili aj v severnej, východnej a strednej časti Ukrajiny, vrátane miest Charkov, Záporožie a Kryvyj Rih. Nad Kyjevom bol ráno vidieť dym stúpajúci z asi desiatich miest výbuchov.

V niektorých častiach Kyjeva vypadla elektrina a nefungujú mobilné telefónne siete.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na sociálnych sieťach uviedol, že v dôsledku útokov na kritickú infraštruktúru je časť mesta bez prúdu. V niektorých oblastiach nie je k dispozícii voda. Všetky služby pracujú na náprave situácie, dodal Kličko s tým, že viac informácií doplní neskôr.

Podľa starostu Charkova Ihora Terechova zasiahli mesto dve strely zamerané na nespresnenú kriticky dôležitú infraštruktúru. (ČTK)

Ukrajina tvrdí, že Rusko pre pozastavenie dohody o vývoze obilia blokuje 218 lodí. Podľa agentúry Reuters to uviedlo ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru.

"Vzhľadom na skutočnosť, že ukrajinská strana nemá k 30. októbru povolenie od Spoločného koordinačného centra (v Istanbule) na prechod cez bezpečný koridor či na výkon inšpekcií... je 218 plavidiel momentálne zablokovaných na svojich pozíciách," informovalo ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru na Facebooku aj Telegrame.

Rezort priblížil, že 95 spomedzi týchto lodí už opustilo ukrajinské prístavy: sú naložené tovarom a čakajú na kontrolu v zmienenom koordinačnom centre, aby mohli následne pokračovať v plavbe k svojim kupcom. Ďalších 101 prázdnych lodí zase čaká na kontrolu v opačnom smere, aby mohli doplávať do ukrajinských prístavov. Zvyšných 22 lodí - už naložených poľnohospodárskymi produktmi - čaká v ukrajinských prístavoch na možnosť vyplávania.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokRusko znovu vydiera hladom. Dohoda, od ktorej odstupuje, zachránila sto miliónov ľudí Čítajte 

OSN neskôr uviedla, že sa s Ukrajinou a Tureckom dohodli na pláne presunu 14 plavidiel, ktoré sú súčasťou čiernomorskej obilnej iniciatívy a nachádzajú sa v tureckých vodách. Informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie OSN. Presun sa má uskutočniť v pondelok.

Spoločné koordinačné centrum v Istanbule, kde pracujú ruskí, ukrajinskí a tureckí pracovníci a zástupcovia OSN, uviedlo, že tri delegácie sa tiež dohodli, že v pondelok zabezpečia inšpekciu 40 vyplávajúcich lodí. Ruská delegácia bola o oboch plánoch informovaná. (ČTK, TASR)

Rusko musí pred začatím akýchkoľvek rokovaní stiahnuť všetky svoje vojenské jednotky z ukrajinského územia. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na opätovné ponuky Moskvy na rozhovory s Kyjevom.

"Jediným realistickým návrhom by bolo okamžité ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine a stiahnutie ruských ozbrojených síl z ukrajinského územia," vyhlásil hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko. Reagoval tak na nedávne vyjadrenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý potvrdil ponuku ruského prezidenta Vladimira Putina na rokovania.

Nikolenko povedal, že ak chce Rusko skutočne rokovať, musí prestať s ničením ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Dodal, že nikto, kto chce rokovať, by nemal bombardovať na Ukrajine obývané oblasti, mobilizovať 300-tisíc záložníkov či blokovať vývoz obilia. (TASR)