Rusko bude zrejme pokračovať vo vojne na Ukrajine aj v roku 2023

Čerstvých odvedencov vyzbrojujú nedostatočne a problémy majú aj s logistikou.

WASHINGTON. Rusko bude pravdepodobne pokračovať v konvenčných vojenských operáciách na Ukrajine aj v roku 2023 namiesto toho, aby sa uchýlilo k použitiu taktických jadrových zbraní alebo obmedzilo ciele svojej invázie v snahe o zastavenie bojov.

V novom hodnotení situácie to v noci na pondelok uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa tejto analýzy zrejme nevzdal nádejí, že dosiahne svoje maximálne ciele na Ukrajine konvenčnými vojenskými prostriedkami. Tie používa súbežne s úsilím zlomiť vôľu Ukrajincov bojovať i vôľu Západu podporovať Kyjev.

Priamy konflikt s NATO je nepravdepodobný

Ďalších ruských vojakov budú po nedávno ukončenej čiastočnej mobilizácii záložníkov pravdepodobne vysielať na Ukrajinu v najbližších týždňoch. Zámerom by malo byť udržať si pozície a posilniť obranu pred očakávanými ukrajinskými protiofenzívnymi operáciami počas jesene a zimy.

Druhá očakávaná "vlna" vojakov by mala prísť na jar budúceho roka, uviedol ISW. Putin bude môcť dovtedy pozorovať, aké účinky bude mať na Európanov zima a zadržiavanie ruských energetických dodávok, a následne rozhodnúť, či poslať nových odvedencov do boja alebo postupovať inak.

Podľa amerických analytikov je tiež "mimoriadne nepravdepodobné", že by Putin vstúpil do priameho vojenského konfliktu s NATO. Bude však zrejme naďalej naznačovať možnosť použitia taktických jadrových zbraní a útokov na Severoatlantickú alianciu.

ISW dodáva, že Kyjev a Západ by mali vychádzať z predpokladu, že Ukrajina má ešte mesiace na opätovné dobýjanie strategicky dôležitých lokalít, na čo bude potrebovať pokračujúcu rozsiahlu západnú podporu.

Zbrane z 50. rokov

Mnoho z "niekoľkých tisícov" novomobilizovaných vojakov, ktorých Rusko v posledných týždňoch nasadilo na frontovú líniu na Ukrajine, je "zle vyzbrojených", tvrdia analytici britskej vojenskej tajnej služby v pondelkovej správe. Informácie priniesla tlačová agentúra DPA.

Kremeľ po neúspechoch v bojoch na Ukrajine vyhlásil v septembri čiastočnú mobilizáciu celkovo 300 000 záložníkov, ale britské ministerstvo obrany v aktuálnej správe tvrdí, že zrejme používajú zbrane ešte z 50. rokov 20. storočia. Zároveň Moskvu ešte trápia "problémy s logistickými systémami".

Britské ministerstvo uviedlo, že Rusko nasadilo od polovice októbra na frontovú líniu "niekoľko tisíc" novomobilizovaných záložníkov, ktorí majú "zlú výzbroj – verejne prístupné zdroje dokazujú, že im vydali pušky pochádzajúce približne z polovice minulého storočia".

Britská vojenská tajná služba na Twitteri zverejnila: "V septembri boli ruskí dôstojníci znepokojení, lebo niektorí nedávno mobilizovaní záložníci prichádzali na Ukrajinu bez zbraní. Zo záberov z verejne prístupných zdrojov vidieť, že niektoré pušky vydané mobilizovaným záložníkom sú väčšinou typu AKM, teda zbrane, ktoré sa prvýkrát objavili v roku 1959. Mnohé z nich sú po nesprávnom uskladnení pravdepodobne sotva použiteľné. AKM strieľa náboje kalibru 7,62 milimetrov, pričom ruské riadne bojové útvary sú väčšinou vyzbrojené útočnými puškami typu Kalašnikov AK-12 s nábojmi kalibru 5,45 milimetrov."

Tajná služba vysvetlila: "Začlenenie záložníkov medzi zmluvných vojakov a vojnových veteránov na Ukrajine bude znamenať, že ruskí logistici budú musieť doručovať na frontové pozície dva typy streliva do ľahkých zbraní, nie iba jeden."

Dodala: "To znamená ďalšiu komplikáciu pre už aj tak problémové logistické systémy Ruska."