Ukrajina Rusko Online: Rusko využíva Krym ako logistické centrum, cez Kerčský most presúva vojakov aj techniku

Európska únia uvalila sankcie na bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a jeho syna Olexandra. Dôvodom sú obvinenia z účasti na ohrozovaní bezpečnosti Ukrajiny.

Rada EÚ v oznámení uviedla, že Janukovyčovcov pridala na zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia zavedené v reakcii na neodôvodnenú a nevyprovokovanú ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Sankcie znamenajú zákaz vydania víz EÚ a zmrazenie ich majetku v Únii.

Janukovyč a jeho syn zohrávajú rolu "pri narúšaní alebo ohrozovaní územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, ako aj jej stability a bezpečnosti", píše sa vo vyhlásení.

Sankcie voči Olexandrovi Janukovyčovi sa týkajú aj finančných transakcií so separatistickými skupinami v Donbase na východe Ukrajiny.

Proruský Janukovyč bol prezidentom od roku 2010, zosadili ho počas protestov v roku 2014, keď odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ. Utiekol do Ruska a v rodnej krajine ho za vlastizradu v neprítomnosti odsúdili na 13 rokov väzenia.

Sankčný dokument publikovaný vo štvrtok v Úradnom vestníku EÚ obviňuje Janukovyča z toho, že plánuje návrat k moci ak by sa Rusku počas invázie na Ukrajine podarilo zvrhnúť prezidenta Volodomyra Zelenského. (TASR)

Z Ukrajiny vyplávajú zajtra tri lode naložené obilím, oznámil turecký minister obrany Hulusi Akar. Oznam prišiel deň po tom, ako prvá loď s ukrajinskými obilninami preplávala Bosporským prielivom a pokračovala do Libanonu.

"Je naplánované, že zajtra vyplávajú od ukrajinského pobrežia tri lode," citovala ministra turecká tlačová agentúra Anadolu. Umožňuje to dohoda medzi Moskvou a Kyjevom, sprostredkovaná Tureckom a OSN, ktorá ruší ruskú blokádu ukrajinského pobrežia.

Anadolu tiež oznámila, že turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu telefonicky hovoril o uplatňovaní dohody v praxi s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, ale ďalšie podrobnosti nezverejnila.

Ukrajina tento týždeň informovala, že má 16 ďalších lodí naložených obilninami a sú pripravené vyplávať z prístavov. Rusko a Ukrajina sú hlavnými dodávateľmi pšenice a ďalšieho obilia. (TASR)

Fínsko plánuje obmedziť vydávanie turistických víz pre Rusov, uviedol fínsky minister zahraničných vecí. Po začiatku vojny na Ukrajine sa lety z Ruska do krajín EÚ prerušili a Rusi začali využívať Fínsko ako tranzitnú krajinu.

 "Mnohí to považovali za obchádzanie sankčného režimu," povedal Haavisto.

Fínsko je v súčasnosti jediným členským štátom EÚ susediacim s Ruskom, ktorý nezaviedol obmedzenia na vydávanie turistických víz pre ruských občanov. Haavisto povedal, že hoci schengenský režim a fínsky zákon neumožňujú úplný zákaz udeľovania víz na základe štátnej príslušnosti, Fínsko môže znížiť počet vydávaných víz podľa ich kategórie. 

Fínske ministerstvo zahraničných vecí predložilo vláde návrh, ktorý by Fínsku umožnil "uprednostňovať" skupiny žiadateľov, ako sú rodinní príslušníci či študenti, a zároveň znížil počet turistických víz. Haavisto verí, že konečné rozhodnutie o vydávaní víz by mohlo byť známe do konca augusta.

Šéf fínskeho rezortu diplomacie tvrdí, že v súčasnosti vstupuje do Fínska mnoho turistov s vízami vydanými inou krajinou v schengenskom priestore. Zdôraznil, aby bolo v tejto veci prijaté rozhodnutie na úrovni EÚ.

Fínsko chce o tejto téme diskutovať aj na najbližšom neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ koncom augusta v Českej republike. (TASR)

NATO spolupracuje so zbrojárskymi firmami, aby sa zvýšili dodávky zbraní Kyjevu. "Poskytujeme veľa pomoci, ale musíme jej poskytovať ešte viac a byť pripravení na dlhé boje," povedal generálny tajomník NATO Stoltenberg.

"Preto teraz úzko spolupracujeme so zbrojárskym priemyslom, aby vyrábal a dodával viac rôznych typov munície, zbraní a vybavenia," spresnil.

Spojené štáty a ďalšie západné krajiny začali v posledných mesiacoch dodávať Ukrajine vyspelejšie konvenčné zbraňové systémy. Napríklad mobilný raketový systém HIMARS má dlhší dolet a je presnejší.

Stoltenberg pri inej príležitosti, v prejave na nórskom ostrove Utöya pred aktivistami miestnej Strany práce, vo štvrtok povedal, že invázia na Ukrajine je pre Európu najnebezpečnejším obdobím od druhej svetovej vojny a Rusko nesmie vyhrať. Obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z "bezohľadnej a nebezpečnej" rétoriky o možnom použití jadrových zbraní.

Stoltenberg zopakoval svoj názor, že vojna sa zrejme skončí až po rokovaniach. "Vieme, že vojny sa končia za rokovacím stolom. Tiež vieme, že výsledok týchto rokovaní bude úplne závisieť od pozície sily na bojovom poli," povedal pre Reuters.

"Mojou úlohou nie je hovoriť Ukrajine, aké presne by mali byť podmienky. Úlohou mňa a NATO je podporovať Ukrajincov, aby mali silnejšie ruky a aby sme tým maximalizovali pravdepodobnosť prijateľného riešenia," zopakoval šéf NATO svoje vyjadrenia z júna. (TASR)

Vyspelé krajiny musia Ukrajinu podporiť aj peniazmi. Ministri financií krajín G7 sa dohodli na pomoci osemnásť miliárd eur, z čoho EÚ zaplatí deväť miliárd. Zatiaľ však Ukrajina dostala len zlomok. Píše Vladimír Baláž. (SME)

Kanada pošle do Británie inštruktorov na výcvik ukrajinských vojakov, oznámila kanadská ministerka obrany Anandová. Na prvé štvormesačné obdobie bude do Spojeného kráľovstva vyslaných 225 príslušníkov kanadských ozbrojených síl.

Spolu s kolegami z Británie, Holandska a Nového Zélandu budú ukrajinských vojakov cvičiť pre boj proti ruským inváznym silám.

Predchádzajúca kanadská misia vojenského výcviku bola priamo na Ukrajine a skončila sa len niekoľko týždňov pred ruskou inváziou. Začala sa v roku 2014 po ruskej anexii ukrajinského Krymu, keď Moskva zosilnila podporu proruských separatistov na východe Ukrajiny. (TASR)

Rusko dopĺňa sily cez Kerčský most z Krymu. Anektovaný polostrov využíva ako logistické centrum. Posilňuje svoje pozície v Chersonskej a Záporožskej oblasti, tvrdí ukrajinský generál Alexej Gromov

Člen ukrajinského generálneho štábu vo vyhlásení uviedol, že Rusko presúva zo svojich východných oblastí aj vojenskú techniku, aby bolo schopné udržať svoje dobyté územia na Ukrajine.

Generál v mediálnom výstupe pripomenul, že ruská taktika sa pridržiava skúsenosti zo Sýrie a útočí na oblasti s civilistami pomocou raketových a leteckých útokov.

Ruská armáda trpí nedostatkom personálu. Moskva používa podľa západných predstaviteľov alternatívne metódy náboru a prispôsobuje tomu spôsob boja. „Verbovali vo väzeniach a spolupracujú aj so súkromnými vojenskými spoločnosťami,“ uvádzajú.

Predpokladajú pritom, že Rusko prišlo o približne 75-tisíc mužov, vrátane asi 20-tisíc mŕtvych a 55-tisíc zranených.

„Väčšina novších regrútov stále prichádza skôr z vidieckych oblastí ako z miest, čo je podľa nás úmyselné, no majú skutočné problémy vyplniť medzery,“ uviedli podľa CNN s tým, že práve preto Rusi začínajú siahať po alternatívnych mechanizmoch verbovania.

Moskva podľa nich mení aj spôsob, akým ruské sily fungujú na bojisku.

„Rusko zmenilo svoj spôsob boja, aby sa prispôsobilo redukcii personálu a kvalifikovaného personálu, takže bojujú v menších formáciách. To im v istom zmysle zjednodušuje fungovanie, no zároveň to limituje progres, ktorý môžu dosiahnuť,“ vysvetlili. (SITA)

Mesto Záporožia zasiahli dve ruské rakety typu Kh-59, ktoré poškodili budovy. V obciach Ternivsk a Komyšivsk zasiahli farmy. V blízkosti nie sú vojenské objekty, oznámil Oleksandr Staruch, šéf Záporožskej regionálnej vojenskej správy. (Unian)

Na cvičení ruskej armády Vostok 2022 sa zúčastnia aj Bielorusi. Minsk vyšle asi 250 príslušníkov brigády mechanizovanej pechoty zo Západného vojenského okruhu. Cvičenie sa začne koncom augusta a potrvá do piateho septembra.

Ruskí a bieloruskí vojaci mali naposledy spoločné cvičenie krátko pred inváziou Ruska na Ukrajinu 24. februára. Toto cvičenie sa konalo v Bielorusku v čase zhromažďovania ruských vojakov popri ukrajinských hraniciach.

Vostok patrí k najväčším vojenským cvičeniam Ruska. Najprepracovanejšie ruské manévre sa zatiaľ konali v roku 2018, keď sa na nich zúčastnilo takmer 300 000 ruských vojakov spolu s mongolskými a čínskymi jednotkami. (TASR)

Na plynovode Nord Stream 1 funguje teraz iba jedná turbína zo šiestich, uviedol Gazprom a zopakoval, že západné sankcie bránia návratu servisovanej turbíny do Ruska. Podľa Gazpromu vyžadujú opravu aj ďalšie turbíny. (ČTK)

Estónsko nechá odstrániť všetky sovietske pomníky. Odtiahnuť majú  aj kontroverzný tank T-34 v prevažne ruskojazyčnom meste Narva. V bývalej sovietskej republike je stále dvesto až štyristo takýchto pomníkov.

"Hlavná vec bola rozhodnutá - sovietske pomníky musia byť odstránené z verejného priestoru, a my to urobíme čo najskôr," povedala premiérka Kaja Kallasová.

Do centra verejnej diskusie sa v posledných dňoch dostal tank T-34 z druhej svetovej vojny, ktorý je vystavený na podstavci v meste Narva na hraniciach s Ruskom. Niekoľko desiatok ľudí u neho v stredu večer demonštrovalo, keď sa objavili zvesti, že pomník pripomínajúci okamih vstupu Červenej armády do Estónska v roku 1944 chcú odstrániť.

"Tank je vražedná zbraň, nie je to pomník. A tie isté tanky sa v súčasnosti používajú na zabíjanie ľudí v uliciach Ukrajiny," povedala Kallasová. Radnica mesta so zhruba 60-tisíc obyvateľmi, z ktorých viac ako 90 percent sú etnickí Rusi, už skôr vyslovila s možným odstránením tanku nesúhlas.

Estónsko bolo počas druhej svetovej vojny striedavo okupované Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom. Po skončení vojny až do roku 1991 bolo spolu s Litvou a Lotyšskom nedobrovoľne súčasťou Sovietskeho zväzu. Asi štvrtinu z 1,3 milióna obyvateľov Estónska tvoria Rusi, z ktorých mnohí majú rodinné väzby na Rusko. Podľa prieskumov časť z nich podporuje kroky ruského prezidenta Putina a ruskú inváziu na Ukrajinu. (ČTK)

Spochybňovanie práva Ukrajincov na odpor proti genocíde je zvrátené. Na Amnesty International, ktorá tvrdila, že armáda ohrozuje vlastných civilistov, tak reagoval ukrajinský minister obrany Reznikov. (Hromadske)

Dočasného útočiska na Slovensku sa doposiaľ vzdalo 4 398 osôb s ukrajinskou štátnou príslušnosťou. Od 1. marca, keď bol aktivovaný tento štatút, k 1. augustu zaniklo z dôvodu jeho vzdania sa v 4 410 prípadoch.

Z toho je až 4 398 odídencov s ukrajinskou štátnou príslušnosťou

Dočasné útočisko môže zaniknúť napríklad uplynutím času určeného rozhodnutím vlády, smrťou odídenca, ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo sa mu na území Slovenskej republiky povolil prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska alebo ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát. Uviedol to rezort vnútra v tlačovej správe.

„V prípade, ak sa odídenec s poskytnutým dočasným útočiskom (táto osoba má tolerovaný pobyt na území Slovenska) rozhodne vzdať sa dočasného útočiska na území našej krajiny, je potrebné doručiť na migračný úrad vlastnoručne podpísané písomné vyhlásenie o vzdaní sa dočasného útočiska," uviedlo ministerstvo.

Rezort vnútra dodáva, že osoby, ktoré sa statusu dočasného útočiska vzdajú, nemusia mať obavu, že sa tým skomplikuje jeho opätovné získanie.

Zákonom nie je vymedzená ani maximálne, ani minimálne časové rozmedzie, ktoré by bolo nutné dodržať medzi vzdaním sa statusu dočasného útočiska a možnosťou jeho požiadania. (TASR)

Nórska konzulka Elisabeth Ellingsenová musí opustiť Rusko. Vyhostia ju  po tom, ako v záchvate hnevu vo vestibule jedného z hotelov v Murmansku povedala, že nenávidí Rusov, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

"Po tom, čo sa stalo, je prítomnosť Elisabeth Ellingsenovej v Rusku nemožná," píše sa vo vyhlásení ruskej diplomacie.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si ešte predtým predvolal nórskeho veľvyslanca Runeho Resalanda a tlmočilo mu námietky voči Ellingsenovej "urážlivým rusofóbnym poznámkam".

Video zachytáva nórsku konzulku, ako rozhnevaná po anglicky hovorí, že "nenávidí Rusov" a žiada, aby jej hotel dal čistú izbu, lebo ako "osoba pochádzajúca zo Škandinávie je na to zvyknutá".

Nórske ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo ľútosť nad udalosťou. Vyjadrenie Ellingsenovej podľa neho "neodráža nórsky postoj či politiku Nórska voči Rusku".

Zároveň informovalo, že Moskva zrušila Ellingsenovej ruské víza.       Nórsko ešte v júni oznámilo, že dočasne zatvára svoj generálny konzulát v Murmansku.

Twitter zablokoval účet ruského propagandistického štátneho média RIA Novosti. Nemal by sa objavovať užívateľom v krajinách EÚ a Veľkej Británie.

NEXTA
@nexta_tv

The Twitter account of the Russian propaganda state media "RIA Novosti" has been blocked in 27 EU countries and Great Britain. https://t.co/SxjvIBrN02

4.8.2022 o 14:19 · archivované: 4.8.2022 o 15:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Stoltenberg varoval Rusko pred napadnutím ktoréhokoľvek člena NATO. Celá Aliancia by podľa neho odpovedala okamžite. Úlohou NATO je zabrániť rozšíreniu vojny a nedopustiť, aby Kremeľ pokračoval v agresii proti jej členom, dodal.

"Ak by Vladimir Putin čo i len pomyslel, že by niečo podobné ako v Gruzínsku, Moldavsku či na Ukrajine spravil voči členskej krajine NATO, znamenalo by to okamžité zapojenie sa celej Aliancie," vyhlásil Jens Stoltenberg..

Vojnu na Ukrajine považuje za najnebezpečnejšie obdobie od druhej svetovej vojny. Šéf NATO podľa stanice CNN poznamenal, že vojenská, humanitárna a finančná pomoc Ukrajine si od jednotlivých štátov vyžaduje svoju cenu. Takisto sankcie, ktoré prijali proti Moskve, spôsobili rast inflácie a zvýšenie cien.

"Pamätajte si ale - cena, ktorú platíme my, sa dá merať v peniazoch. Cena, ktorú platí Ukrajina, sa meria v ľudských životoch," povedal.

Stoltenberg predniesol svoj prejav na ostrove Utöya, kde v 22. júla 2011 nórsky pravicový extrémista Anders Behring Breivik zastrelil 69 ľudí, ktorí sa tam zúčastňovali na letnom tábore mládežníckej organizácie Strany práce. Ešte predtým nastražil bombu vo vládnej štvrti v hlavnom meste Oslo, ktorá usmrtila osem osôb.

Jens Stoltenberg
@jensstoltenberg

It was an honour to address the @aufnorge summer camp on Utøya, a place that has such deep meaning in my life. In a more dangerous world, we must always stand up for our values. This includes supporting #Ukraine’s fundamental right to self-defence from Russia’s war of aggression. https://t.co/aWu9huXAr6

4.8.2022 o 12:46 · archivované: 4.8.2022 o 15:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zelenského poradca kritizoval Amnesty International za obvinenia z ohrozovania civilistov zo strany ukrajinskej armády. Mychajlo Podoľak tvrdí, že pre armádu je ochrana obyvateľstva prioritou.

"Jediná vec, ktorá predstavuje hrozbu pre Ukrajincov, je ruská armáda katov a násilníkov, ktorá má rozkazy páchať genocídu. Naši obrancovia chránia svoj národ a rodiny. Pre Ukrajinu sú prioritou životy ľudí, preto evakuujeme obyvateľov z miest v prvej línii," napísal Podoľak.

"Moskva sa snaží zdiskreditovať našu armádu v očiach západných krajín a narušiť dodávky zbraní pomocou celej siete agentov. Je škoda, že sa na tej dezinformačnej propagande podieľa aj Amnesty International," doplnil Mychajlo Podoľak.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

The only thing that poses a threat to Ukrainians is 🇷🇺 army of executioners and rapists coming to 🇺🇦 to commit genocide. Our defenders protect their nation and families. People's lives are the priority for Ukraine, that is why we are evacuating residents of front-line cities. 1/2

4.8.2022 o 12:34 · archivované: 4.8.2022 o 14:41

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Sýrska loď, ktorá je podľa Ukrajiny naložená jej ukradnutým obilím, opustila libanonský prístav Tripolis. Mohla vyplávať po vyšetrovaní nákladu a nachádza sa mimo teritoriálnych vôd Libanonu, informoval libanonský minister dopravy.

Loď Laodicea s 10-tisíc tonami pšeničnej múky a jačmeňa kotvila v Tripolise od štvrtka. Ukrajina tvrdí, že obilie ukradlo Rusko, to obvinenie popiera.

Libanonský generálny prokurátor v utorok po vyšetrovaní, ktoré dospelo k záveru, že loď nevezie ukradnuté ukrajinské obilie, odobril jej odchod a v stredu tak rozhodol aj súd.

Zatiaľ nie je známe, kam Laodicea smeruje. Podľa webstránky Marine Traffic, ktorá monitoruje lodnú dopravu, sa loď pohybuje smerom k pobrežiu Sýrie.

Vyplávanie lode pravdepodobne rozhnevá Ukrajinu. Ukrajinský veľvyslanec v Libanone Ihor Ostaš v stredu vyzval Libanon, aby lodi nedovolili vyplávať.

Ruská diplomatická misia v Libanone krok tamojších úradov privítala a obvinila Ukrajinu z klamstva o náklade a snahy poškodiť vzťahy medzi Moskvou a Bejrútom. (SITA)

Ukrajinská armáda porušuje medzinárodné právo a ohrozuje civilistov, tvrdí mimovládka Amnesty International s tým, že vojaci si vytvárajú základne a manipulujú so zbraňami v obývaných oblastiach.

Generálna tajomníčka Amnesty Agnes Callamardová konštatovala, že brániť svoju krajinu nezbavuje ukrajinskú armádu povinnosti dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Zdôraznila, že jej taktiku neospravedlňujú ani nevyberané útoky ruských síl.

Obytné štvrte, kde si ukrajinskí vojaci urobili základne, sú vzdialené niekoľko kilometrov od frontových línií, pričom existovali aj alternatívne riešenia, ktoré by neohrozovali civilistov. Vojaci navyše nevyzvali obyvateľov na evakuáciu napriek tomu, že začali útočiť na ruské sily, ktoré paľbu opätovali.

Ľudskoprávna organizácia zverejnila aj zoznam lokalít, v ktorých ukrajinské armáda vystavila civilné obyvateľstvo nebezpečenstvu. Ide o 19 miest a obcí v Charkovskej a Mykolajivskej oblasti a v Donbase.

Amnesty International tiež uviedla, že ukrajinské ministerstvo obrany zatiaľ na jej zistenia nereagovalo.

Amnesty International
@amnesty

⚡️ Ukrainian forces have put civilians in harm’s way by establishing bases and operating weapons systems in populated residential areas.

4.8.2022 o 10:06 · archivované: 4.8.2022 o 13:48

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Povodne komplikujú únik ukrajinských civilistov z okupovaných území. Takmer šesťtisíc z nich uviazlo na ceste do mesta Záporožie, tvrdí starosta Melitopoľa.

„Na kontrolnom bode Vasylivka je viac ako 1 200 osobných áut, čiže takmer šesťtisíc našich občanov čaká v rade na odchod do Záporožia,“ povedal  starosta ukrajinského mesta Melitopoľ Ivan Fedorov.

„Čakacia doba je tam do sedem dní. Ale situácia sa v posledných dňoch skomplikovala, pretože v Záporožskej oblasti je silný dážď a nespevnená cesta je teraz nezjazdná,“ povedal starosta. (SITA)

Okupanti pokračovali v ostreľovaní miest na juhu Ukrajiny, na Odesu poslali raketu, ktorá explodovala ešte vo vzduchu. Velenie južného okruhu tvrdí, že išlo o protilodnú strelu Onyx. Rusi použili aj raketové systémy na Kryme.

Ukrajinskí predstavitelia upresnili, že Rusi ostreľovali Mykolajivskú oblasť raketometmi Smerč a zostrelili dva kamikadze drony typu Lancet.

V samotnom Mykolajive poškodili 12 obytných domov a elektrická sieť. Na jednu z hlavných ulíc v centre dopadla raketa, ale nevybuchla. 

V Nikopole počas noci zasiahli 27 budov, dve ​autá, poškodili plynové potrubie a elektrická sieť vrátane viac ako 100 solárnych panelov. (Hromadske)

V ukrajinskom Torecku zomrelo pri ruskom ostreľovaní osem ľudí a štyria sa zranili. Skupinu ľudí na autobusovej zastávke zasiahol zrejme delostrelecký granát, uviedol gubernátor Pavlo Kyrylenko. Medzi zranenými sú podľa neho tri deti.

Rusi podľa ukrajinskej armády ostreľovali v Doneckej oblasti aj obce Jakovlivka, Travneve, Kodema, Pokrovske, Rozdolivka, Kurdjumivka, Zajceve, mestá Bachmut a Soledar.

Ruské sily sa „snažili zlepšiť taktické postavenie“ v mnohých smeroch, ale „neúspešne... a ustúpili“, uviedol generálny štáb a dodal, že pokračujú v ofenzívnych operáciách v smere Novoluhanske - Kodema.

Na juhu sa Rusko spolieha najmä na delostrelectvo a ostreľovalo viac ako 25 obcí v Mykolajive a jeho okolí. Mesto čelilo intenzívnemu ostreľovaniu počas celého týždňa.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Governor: Russian shelling hits bus stop in Donetsk Oblast, killing at least eight people.

Donetsk Oblast Governor Pavlo Kyrylenko reported on Aug. 4 that Russian forces shelled the town of Toretsk near 11:00 a.m., killing eight and wounding four, including three children. https://t.co/XSRnD0cdrO

4.8.2022 o 13:26 · archivované: 4.8.2022 o 13:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V mestách Vinnica a Rivne vyzvali ľudí, aby sa nezdržiavali na trhoviskách a staniciach. Úrady dostali informácie o možných nástražných výbušných systémoch v týchto lokalitách a vykonávajú kontroly. (Ukrinform)

Počas uplynulého dňa okupanti ostreľovali Charkovskú oblasť. Poškodili obytné budovy a vypuklo niekoľko požiarov. V Čuhujive zahynul 58-ročný ruský občan, oznámil náčelník regionálnej vojenskej správy Oleg Synegubov.

V mestskej časti Nemyshljansʹkyy v Charkove dostal zásah objekt infraštruktúry. Podľa predbežných údajov ďalšie dve strely dopadli na otvorené priestranstvo v okrese Charkov.

Podľa regionálneho centra núdzovej lekárskej pomoci boli v dôsledku ostreľovania počas dňa hospitalizovaní štyria ľudia: Tri ženy z okresu Čuhujiv a jeden muž v okrese Charkov.

V smere na Charkov sa okupanti snažili získať územie pri Husarivke a Barjaku, približne 20 kilometrov juhovýchodne od Charkova. Ukrajinci útok odrazili. (Hromadske)

"Nesmieme dovoliť Rusku, aby vojnu na Ukrajine vyhralo," vyhlásil generálny tajomník NATO. "Je v našom záujme, aby tento typ agresívnej politiky neuspel," povedal Jens Stoltenberg v prejave v rodnom Nórsku. (Reuters)

Ukrajina hlási výbuchy v okupovanom meste Doneck. Podľa ukrajinskej armády sú na mieste obete aj zranení. K explóziám došlo v centre mesta v blízkosti hotela a divadla. Neskôr potvrdili päť mŕtvych a šesť zranených. 

Ruská strana tvrdí, že útočila ukrajinská armáda. Správy oboch strán nebolo možné nezávisle overiť.

NEXTA
@nexta_tv

There are already 5 dead and 6 wounded in #Donetsk.

It is reported that today the funeral of the terrorist and traitor Olga Kachura (call sign Korsa) is taking place there. https://t.co/YK2ciVvrbk

Length: (00:00)

4.8.2022 o 12:22 · archivované: 4.8.2022 o 12:48

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V stredu prišlo z Ukrajiny 2 917 osôb. Z toho bolo 751 mužov, 1528 žien a 638 detí. O dočasné útočisko požiadalo 146 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 3 241 osôb.

"Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 27 policajtov, 19 hasičov, 77 colníkov, 83 vojakov, 34 dobrovoľníkov a 28 zamestnancov migračného úradu," informovala Zuzana Eliášová, hovorkyňa rezortu vnútra.

Doteraz od 24. februára prišlo hraničnými priechodmi z Ukrajiny 665 158 osôb. Počet udelených dočasných útočísk predstavuje 88 190. Zo Slovenska na Ukrajinu odišlo od začiatku vojny 424 222 osôb. (SITA)

Ukrajinská vláda spustí od septembra rozsiahlu privatizáciu. Občanom v nej budú ponúknuté predovšetkým nevyužívané objekty a prevádzky, uviedol premiér Denys Šmyhal.

"Malá privatizácia, najmä v regiónoch, kde ľudia na dedinách a v mestách poznajú roky stojace a neefektívne využívané objekty, má poskytnúť príležitosť tieto zariadenia za spravodlivú cenu odkúpiť a začať v nich pracovať," uviedol Šmyhal s tým, že cieľom privatizácie má byť tiež rozšírenie poľnohospodárskej výroby.

Privatizácia sa má uskutočniť čo najrýchlejšie, jej postup sa preto skráti z doterajších 100 na 25 dní. Podľa vlády bude možné podávať žiadosti aj elektronicky.

Zároveň s privatizáciou vláda spustí dotačné programy, ktoré majú motivovať podniky a ľudí k vytváraniu čo najväčšieho počtu pracovných miest. (ČTK)

Rusko sa aktivitou v okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni usiluje o vyvolanie strachu Západu z možnej jadrovej katastrofy. Zrejme tým chce oslabiť odhodlanie Západu poskytovať Kyjevu zbrane, uviedol Inštitút pre štúdium vojny.

Ukrajinské úrady tvrdia, že Rusi sa v elektrárni opevňujú a z jej priestorov ostreľujú ukrajinské mestá. Šéf medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi upozornil, že elektráreň je "úplne bez kontroly".

"Ruskí predstavitelia vykresľujú Ukrajinu tak, že nezodpovedne používa zbrane poskytnuté Západom a riskuje jadrovú katastrofu. Snaží sa odradiť západné a ďalšie spojenecké štáty od poskytovania ďalšej vojenskej podpory pre nadchádzajúcu ukrajinskú protiofenzívu na juhu krajiny," uviedol Inštitút pre štúdium vojny. Podľa analytikov sa Rusi s týmto cieľom uchyľujú tiež k útokom pod falošnou vlajkou, ako bolo ostreľovanie okolia priľahlého mesta Enerhodar na začiatku júla.

ISW
@TheStudyofWar

New: Russian forces are likely using the Zaporizhzhia Nuclear Power Plant (NPP) in Enerhodar to play on Western fears of a nuclear disaster in Ukraine, likely in an effort to degrade Western will to provide military support to a Ukrainian counteroffensive. https://t.co/bGTPARd2dZ https://t.co/7EkakGfz8f

4.8.2022 o 4:43 · archivované: 4.8.2022 o 10:41

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

USA podozrievajú Rusko z falšovania dôkazov o útoku na väznicu s vojnovými zajatcami v Olenivke, tvrdí zdroj oboznámený so zisteniami spravodajských služieb. Rusi by mohli nastražiť muníciu zo salvových raketometov HIMARS.

Predpokladá sa, že Rusko podnikne takéto kroky, pretože očakáva, že nezávislí vyšetrovatelia a novinári sa nakoniec dostanú do Olenivky, dodal zdroj.

Rusko tvrdí, že ukrajinská armáda použila americké raketomety na útok na väznicu, ktorá sa nachádza v separatistami kontrolovanej Doneckej oblasti.

Ukrajinská rozviedka v stredu vo vyhlásení uviedla, že má dôkazy o tom, že separatisti spolupracovali s ruskou bezpečnostnou službou FSB a žoldnierskou Vagnerovou skupinou, aby podmínovali budovu a potom použili horľavinu, ktorá viedla k rýchlemu rozšíreniu požiaru. Tvrdenia oboch strán je zatiaľ nemožné overiť. (SITA)

Ruská armáda prišla o ďalších 150 vojakov, od začiatku invázie už o 41 500, tvrdí ukrajinské velenie. Obrancovia zneškodnili aj ďalších 15 tankov, štyri obrnené vozidlá, sedem delostreleckých a jeden raketový systém, dva drony.

Správy pre ľudí z Ukrajiny: У декількох регіонах Словаччини зросли ціни на нерухомість. Новий челендж для туристів, двоколісна легенда та війна, яка вже не є найбільший страхом серед словаків.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu.
(SME)

Tri mesiace strávili ukrajinskí dobrovoľníci vo väzení, kde pred týždňom zomrelo 53 zajatcov. Pre Washington Post prehovorili aj o skúsenostiach s mučením. Ruskú verziu udalosti na základe vlastných skúseností spochybňujú. (SME)

Ukrajina hľadá príležitosť, ako si pohovoriť priamo s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Zelenskyj tiež vyzval Čínu, aby využila svoj politický a ekonomický vplyv na Rusko na ukončenie bojov.

"Rád by som si pohovoril priamo. So Si Ťin-pchingom som hovoril raz, a to pred rokom. Od začiatku rozsiahlej agresie oficiálne žiadame o rozhovor, ale s Čínou sme zatiaľ žiadny rozhovor neviedli, aj keď si myslím, že by bol užitočný," cituje Zelenského ruskojazyčná verzia BBC zo South China Morning Post.

Čína je "silný štát... Je to silná ekonomika... Rusko teda môže politicky a ekonomicky ovplyvňovať. Čína je navyše stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, " uviedol Zelenskyj. Vyjadril tiež nádej, že Čína sa spolu s ďalšími krajinami zapojí do rekonštrukcie Ukrajiny.

Podľa autorov rozhovoru vedeného 40 minút cez platformu Zoom je to Zelenského prvý rozhovor s ázijskou tlačou od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Podľa autorov článku ukrajinský štátnik vyzdvihol aj prínos 30 rokov bilaterálnych vzťahov s Čínou a zdieľané hodnoty oboch krajín, medzi ktoré radí lásku k rodine a deťom. (ČTK)

Prezident Zelenskyj skritizoval globálnu bezpečnostnú architektúru aj Schrödera. "Je jednoducho nechutné, keď bývalí predstavitelia mocných štátov s európskymi hodnotami pracujú pre Rusko, ktoré proti týmto hodnotám bojuje," uviedol.

Ukrajinský prezident bývalého nemeckého kancelára nemenoval, no ten na svojej nedávnej ceste do Moskvy vyhlásil, že Rusko je ochotné vyjednávať o prímerí. Schröder je považovaný za osobného priateľa ruského prezidenta Putina.

Zelenskyj tiež tvrdí, že konfliktné situácie na Balkáne a okolo Taiwanu a potenciálne aj na Kaukaze sú dôsledkom nefunkčnej globálnej bezpečnostnej architektúry. Znovu obvinil Rusko z porušovania medzinárodného práva vedením agresívnej vojny proti Ukrajine.

"Sloboda každého národa v Európe i inde vo svete je krehká. Túto krehkosť je možné ochrániť len spoločným postupom a aby to dlhodobo fungovalo, musí existovať účinná globálna bezpečnostná architektúra, ktorá zabezpečí, že žiadny štát sa už nikdy nebude môcť uchýliť k teroru voči inému štátu, "povedal Zelenskyj. (ČTK)

Generálny tajomník OSN António Guterres vytvorí misiu, ktorá má zhromaždiť fakty o útoku na väznicu v Rusmi okupovanej Olenivke na východe Ukrajiny. V zariadení zahynuli desiatky ukrajinských vojnových zajatcov.

Z útoku sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. "Dostali sme od Ruskej federácie aj od Ukrajiny žiadosti o vyšetrovanie," povedal Guterres na tlačovke..

"Rozhodol som sa zriadiť v súlade s mojimi kompetenciami a právomocami misiu na zhromažďovanie faktov," pokračoval Guterres s tým, že nemá právomoc vyšetrovať trestné činy. Podmienky misie sa spresňujú a ako šéf OSN doplnil, dúfa, že Rusko a Ukrajina sa na nich dohodnú. (TASR)