Ukrajina Rusko Online: Ukrajina vyšetruje kontroverznú brigádu vycvičenú vo Francúzsku

Ukrajinská armáda spustila vyšetrovanie jednej zo svojich brigád, ktorú trénovali francúzske ozbrojené sily.

V médiách sa predtým objavili správy o finančných pochybeniach jej veliteľov, korupcii a odchodoch vojakov.

Hovorca ukrajinských pozemných síl potvrdil začatie vyšetrovania, ale odmietol poskytnúť bližšie informácie.

Jednotka mala byť vlajkovou loďou ukrajinskej armády a symbolom spolupráce medzi Parížom a Kyjevom. Mechanizovaná brigáda „Anna Kyjevská“ s poradovým číslom 155 však bola poznačená viacerými škandálmi vrátane správ o nedostatku vybavenia, nízkej morálke a odchode vojakov z výcviku vo Francúzsku.

Portál Ukrajinska Pravda nedávno napísal, že veliteľ brigády plukovník Taras Maximov bol pravdepodobne zapojený „do fiktívnych platieb za vojenský materiál a vydierania“. Brigádu tiež podľa média nedovolene opustilo 1200 vojakov.

„Po uverejnení článku v médiách, v ktorom sa objavili nové podrobnosti a okolnosti, bola nariadená dodatočná kontrola s cieľom objasniť všetky skutočnosti uvedené v článku,“ uviedol v písomnom vyhlásení pre agentúru AFP veliteľ ukrajinských pozemných síl Mychajlo Drapatyj.

Ozrejmil, že orgány činné v trestnom konaní spustili vyšetrovanie a pozemné sily prijímajú „všetky potrebné opatrenia na uľahčenie vyšetrovania a zistenie pravdy“.

Francúzsky prezident Macron ohlásil vznik brigády v júni minulého roka. Bola pomenovaná podľa dcéry kyjevského kniežaťa, ktorá sa vydala za francúzskeho kráľa Henricha I.

Zelenskyj ohlásil, že by chcel zriadiť ďalšie podobné jednotky vycvičené metódami a vybavené zbraňami NATO. Brigáda sa však zaplietla do korupčných škandálov v ukrajinskej armáde. (TASR)

Fínska vláda ohlásila prebudovanie svojej železničnej siete zo širokého ruského rozchodu na európsky štandard.

Posilniť to má integráciu Fínska s Európskou úniou a NATO. Informuje o tom portál trenvista.net.

Zmena, ktorú predstavila fínska ministerka dopravy Lulu Ranneová na stretnutí ministrov severských krajín v Helsinkách, je reakciou na potrebu zlepšiť vojenskú mobilitu a regionálnu bezpečnosť.

Projekt, ktorý sa začne na severe krajiny, má za cieľ odstrániť technické prekážky prepravy vojakov a tovaru medzi Fínskom, Švédskom a Nórskom.

Očakáva sa, že vláda prijme konečné rozhodnutie do júla 2027, pričom výstavba sa má začať okolo roku 2032. Kľúčové bude európske financovanie.

EÚ by mohla pokryť až 50 % nákladov na plánovanie a 30 % na výstavbu. Prechod bude stáť miliardy eur, týkať sa bude viac ako 9 200 kilometrov tratí a bude sa realizovať desaťročia.

Moskva poslala na ukrajinský front už vyše 20-tisíc naturalizovaných cudzincov, uviedol ruský Vyšetrovací výbor.

„Vojenskí vyšetrovatelia pravidelne vykonávali razie s cieľom nájsť čerstvo naturalizovaných mužov, ktorí sa nechceli prihlásiť v armáde,“ citovala tlačová agentúra TASS riaditeľa ruského Vyšetrovacieho výboru Alexander Bastrykina.

„Našli sme ich 80-tisíc, prihlásili sme ich na vojenskú službu a 20-tisíc z týchto mladých ruských občanov, ktorým sa z nejakého dôvodu nepáčil život v Uzbekistane, Tadžikistane alebo Kirgizsku, sú už na fronte,“ dodal.

Rusko je aj viac ako 30 rokov po rozpade Sovietskeho zväzu cieľovou destináciou pre mnoho imigrantov z bývalých sovietskych republík najmä v strednej Ázii. V porovnaní s Ruskom tam je horšia životná úroveň a nedostatok pracovných miest. Množstvo mladých preto radšej emigruje a pokúsi sa získať ruské občianstvo.

Moskva hlavne v chudobnejších ruských regiónoch ponúka za vojenskú službu atraktívne finančné odmeny. Rusko okrem svojich občanov na bojový front na Ukrajine poslalo aj severokórejských vojakov. Okrem toho sa objavujú správy aj o žoldnieroch či dobrovoľníkoch z Číny, Indie, Kuby, Senegalu či Toga. (TASR)

Zelenskyj telefonoval s von der Leyenovou o pripravovamon 18. balíku sankcií proti Rusku.

Prezident napadnutej krajiny zároveň poďakoval EÚ za schválenie 17. sankčného balíka.

O telefonáte so Zelenským informovala aj von der Leyenová, ktorá rovnako spomenula prípravu ďalších postihov voči Moskve.

"Je čas zintenzívniť tlak na Rusko, aby sa dosiahlo prímerie," napísala na sociálnej sieti šéfka EK, ktorá ďalej oznámila, že s ukrajinským prezidentom úzko koordinuje ďalšie kroky.

Zelenskyj 17. balík sankcií označil za krok správnym smerom. "Je dôležité zaviesť prísne obmedzenia pre ruskú tankerovú flotilu, ktorá slúži na financovanie zabíjania, a tiež pre všetky programy, ktoré Rusko používa na budovanie svojho vojenského priemyslu," napísal na X Zelenskyj.

"S Ursulou sme tiež diskutovali o prípravách 18. balíka únijných sankcií. Ruská ropa, infraštruktúra pre obchod s energiami, banky a finančné programy - to sú oblasti, ktoré Rusko najviac zraňujú, a preto najviac prispievajú k mieru," dodal ukrajinský prezident.

S von der Leyenovou tiež prerokoval svoje telefonáty s Trumpom, ktorého znovu ubezpečil o pripravenosti Ukrajiny na plné a bezpodmienečné prímerie. "Európa musí byť na palube a my každý krok koordinujeme tak úzko, ako to ide," dodal Zelenskyj.

Ukrajinskej brigáde Chartija sa pomocou robota podarilo evakuovať zraneného vojaka zo vzdialenosti 12 kilometrov.

Informovala o tom tlačová správa brigády.

Vojaka zachránilo robotické zariadenie Tarhan používané na logistiku. Pozemný robotický komplex úspešne evakuoval vojaka, ktorý potreboval lekársku pomoc, uviedla brigáda.

Záchrannú operáciu uskutočnili severne od Charkova.

Trump podľa šéfa americkej diplomacie neponúkol Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine žiadne ústupky.

Marco Rubio to povedal v Senáte USA.

„Nedostal ani jeden ústupok,“ povedal Rubio o  Putinovi. Reagoval tak na senátorku Jeanne Shaheenovú, demokratickú predstaviteľku výboru pre zahraničné vzťahy.

„Vzhľadom na čínsku podporu Ruska a preto, že prezident Trump sa vzdal nášho vplyvu, sa Putin necíti byť pod tlakom, aby súhlasil s prímerím na Ukrajine,“ povedala senátorka.

Rubio uviedol, že Trump, ktorý v pondelok opäť telefonicky hovoril s Putinom, nechce uvaliť na Rusko nové sankcie.

Dodal však: „Ak bude jasné, že Rusi nemajú záujem o mierovú dohodu a chcú len pokračovať vo vojne, môže to k tomuto bodu dôjsť."

Trump však podľa neho „verí, že práve teraz, ak sa začnete vyhrážať sankciami, Rusi prestanú rokovať, a je užitočné, aby sme s nimi mohli vyjednávať." (SITA)

K dohodnutiu rýchleho prímeria na Ukrajine som skeptický, uviedol český minister zahraničia Lipavský.

Výsledok telefonátu prezidentov USA a Ruska, keď  Trump naznačil, že by sa USA mohli stiahnuť z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, Lipavského neprekvapil.

K rýchlemu dosiahnutiu prímeria je skeptický, Rusko chce podľa neho pokračovať vo vojne. Povedal to v Bruseli, kde sa stretli európski ministri na pravidelnej Rade EÚ pre zahraničné veci.

„Ohľadom Ukrajiny sa potvrdzuje, kto má záujem na mieri a kto chce viesť vojnu – je to ruská strana. Tých šancí už dostali skutočne mnoho. Som veľmi skeptický k nejakému dohodnutému rýchlemu prímeriu. Zatiaľ sa táto skepsa potvrdzuje, potvrdzuje to aj výsledok toho telefonátu,“ povedal Lipavský s tým, že ho to neprekvapilo.

Dodal, že Česko je pripravené rokovať o ďalších bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu v prípade prímeria napríklad na úrovni „koalície ochotných“.

Privítal tiež, že na Rade s ministrami schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala aj ďalší balík, do ktorého by Lipavský chcel dostať český návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov, technického personálu a ich rodinných príslušníkov v schengenskom priestore.

Podobne ako český prezident Petr Pavel, aj Lipavský si myslí, že je potrebné, aby Západ v sankciách proti Rusku pritvrdil a ukázal mu tak určitú silu. Poukázal na návrh balíka opatrení v americkom Kongrese, ktorý je podľa neho „silný“.

Trump je zrejme frustrovaný, že sa mu nedarí rýchlo sa dohodnúť s Putinom, uviedol český prezident Pavel.

Výrok amerického prezidenta, v ktorom naznačil, že Spojené štáty sa stiahnu z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, sú podľa českého prezidenta prejavom Trumpovej frustrácie, že sa mu nedarí rýchlo sa dohodnúť s Putinom.

Európske štáty by podľa neho mali v koordinácii s USA vyvinúť na Rusko výraznejší ekonomický tlak. Povedal to po rokovaní s predstaviteľmi EÚ v Bruseli.

„Vyhlásenie Donalda Trumpa vnímam ako výraz frustrácie z toho, že sa nedarí to, v čo dúfal, teda že sa s prezidentom Putinom dokáže rýchlo zhodnúť a že bude schopný vyhlásiť dosiahnutie mieru na Ukrajine a navyše obnoviť ekonomické vzťahy s Ruskom. Evidentne sa to nedarí. Nemyslím si ale, že by to nutne malo viesť k stiahnutiu sa USA z týchto rokovaní,“ povedal Pavel s tým, že by to nebol dobrý signál a Putinovi by to len vytvorilo ďalší priestor na manévrovanie.

Rusko podľa neho uplatňuje zdržovaciu taktiku, keď namiesto začiatku rokovania hovorí o začiatku práce na memorande, ktoré by eventuálne mohlo k nejakému rokovaniu viesť. To môže podľa Pavla celý proces nielen o niekoľko mesiacov zdržať, ale Rusku tiež vytvárať priestor, aby si kládlo nové podmienky.

„Mali by sme vyvinúť veľmi koordinovaný tlak, ktorý Rusko presvedčí, že je treba si sadnúť k stolu a rokovať,“ zdôraznil český prezident. Na zvýšení ekonomického tlaku na Rusko sa podľa jeho slov zhodol so všetkými predstaviteľmi EÚ. Zároveň však aj na tom, že zosilnený ekonomický a finančný tlak musí byť úzko koordinovaný so Spojenými štátmi, čo sa podľa neho zatiaľ veľmi nedarí.

Dodal, že európske štáty a USA by sa mali dohodnúť na takých opatreniach, ktoré Rusko skutočne silne pocíti a stanoviť dátum, odkedy začnú platiť, ak Moskva neurčí termín rokovania s Ukrajinou. (TASR)

Dankovi sa nepáči, že Slovensko podporilo ďalší balík európskych sankcií namierených na Rusko.

Vyhlásil, že predseda vlády Robert Fico hovorí jedno a minister zahraničných vecí Juraj Blanár (obaja Smer) urobí druhé. Šéf SNS verí, že minister svoje kroky vysvetlí. Danko to uviedol na sociálnej sieti.

„Plne podporujem referendum, ktoré chce našu vládu zaviazať, že nebudeme môcť hlasovať za protiruské sankcie. O to zvláštnejšie mi pripadá vyjadrenie premiéra, ktorý si ako keby neuvedomuje, že dnes má moc, že môže on konať a tieto veci zastaviť. Slovenská národná strana navrhla na najbližšej schôdzi Národnej rady SR uznesenie, ktoré má práve zaviazať ministrov, ako je pán Blanár, aby takéto sankcie nepodporovali. Ja si uvedomujem, že iné je rozprávať v Bratislave a iné je konať v Bruseli, ale my nemôžme ľudí zavádzať,“ vyhlásil Danko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovensko podporilo ďalší balík protiruských sankcií. Danko kritizuje Blanára Čítajte 

Európskych lídrov zaskočila ústretovosť amerického prezidenta voči jeho ruskému náprotivkovi.

Informoval o tom portál Axios, ktorý sa odvolal na dvoch účastníkov telefonátu a tretí zdroj oboznámený s rozhovorom.

Zelenskyj a lídri Nemecka, Francúzska, Talianska, Fínska a Európskej komisie dúfali, že Trump im po približne dvojhodinovom telefonáte s Putinom oznámi, že šéf Kremľa pristúpil na návrh prímeria, alebo že na neho USA uvalia sankcie, pretože to odmietol.

Americký prezident im však namiesto toho povedal, že Putin súhlasil s mierovými rokovaniami; zdôraznil, že USA sa do týchto rozhovorov nebudú zapájať; a odmietol myšlienku uvalenia sankcií na Putina v súčasnosti, uviedli tri nemenované zdroje.

Vyvolal tým dojem, že sa blíži k rozhodnutiu úplne stiahnuť Spojené štáty od sprostredkovania rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, píše Axios. Niektorí európski lídri preto podľa zdrojov portálu v telefonáte vyzerali „prekvapení“ alebo dokonca „šokovaní“.

Trump potom o niekoľko hodín novinárom v Oválnej pracovni podľa stanice CNN povedal, že nové sankcie na Rusko zatiaľ neuvalí, pretože podľa neho existuje šanca dosiahnuť pokrok smerom k ukončeniu vojny.

„Ak to urobíte, môže sa to ešte zhoršiť,“ dodal Trump, pričom súčasne nevylúčil, že v budúcnosti môže svoje rozhodnutie prehodnotiť.

Trump a Zelenskyj spolu niekoľko minút hovorili v pondelok ráno - ešte pred telefonátom s Putinom. Trump sa údajne svojho ukrajinského náprotivka pýtal, čo by mal ruskému prezidentovi povedať. Zelenskyj ho podľa zdrojov požiadal, aby trval na okamžitom prímerí, Rusku pohrozil ďalšími sankciami a Putinovi neponúkol žiadne ústupky bez konzultácie s Ukrajinou.

Po telefonáte s Putinom sa Trump so Zelenským opäť spojil, tentokrát však boli na linke aj piati európski lídri. Ukrajinská hlava štátu neskôr uviedla, že druhý hovor bol „dlhší a mal iný charakter“ ako ten prvý.

Európsky predstaviteľ, ktorý bol prítomný pri telefonáte, ho pre Axios označil za konštruktívny. Zelenskyj však podľa iného zdroja takýto pozitívny dojem z neho nemal. Biely dom na žiadosť o komentár nereagoval.

Lídri sa okrem iného pýtali Trumpa na možnosť uvalenia sankcií proti Rusku. Jeho reakciou vraj bolo, že to nepovažuje za dobrý nápad, pretože, ako zdôraznil, Putin sa podľa neho chce dohodnúť.

Napríklad talianska premiérka Giorgia Meloniová chcela vedieť, prečo nemôže byť nastolené aspoň dvojtýždňové prímerie pred rokovaniami, zatiaľ čo nemeckého kancelára Friedrich Merza zaujímalo, aké ústupky je Rusko schopné urobiť, tvrdia zdroje.

Trump lídrom povedal, že Putin predloží „mierové memorandum“ so svojimi podmienkami pre prímerie a ukončenie vojny. Sám ho vraj požiadal, aby predložil „niečo, s čím je možné súhlasiť“ a nie návrh, ktorý bude okamžite odmietnutý. Zelenskyj pripomínal, že predošlé rokovania s ruskou stranou nič nepriniesli, a zdôrazňoval, že ak Trump nebude tlačiť, Putin svoju pozíciu nezmení.

Európski vedúci predstavitelia potom vyjadrovali prekvapenie, že Trump sa zdal byť relatívne spokojný s tým, čo počul od Putina, a prezentoval to ako nový vývoj. (TASR)

Do dronov Šahíd-136 s dlhým doletom začalo Rusko inštalovať dva nové typy kombinovaných bojových hlavíc.

Jedna sa vyrába v Rusku a druhá v Iráne.

Nová 90-kilogramová hlavica ruskej výroby má kombinovaný kumulatívny, fragmentačný, vysoko explozívny a zápalný účinok. Iránska hlavica váži tiež 90 kilogramov a má podobné vlastnosti.

Ako poznamenávajú novinári, použitie iránskych bojových jednotiek opäť naznačuje veľmi aktívnu spoluprácu medzi Moskvou a Teheránom, a to napriek tomu, že iránske drony už vyrábajú vo dvoch továrňach v Rusku. (SITA)

Británia oznámila rozsiahle sankcie voči ruskému vojenskému, energetickému a finančnému sektoru.

Uvalenie stovky sankcií podľa vyhlásenia britskej vlády prichádza po tom, čo Rusko počas uplynulého víkendu podniklo dosiaľ najväčší dronový útok na Ukrajinu.

Nové opatrenia sa zameriavajú na dodávateľské reťazce ruských zbraňových systémov vrátane rakiet Iskander, informačné operácie financované Kremľom, finančné inštitúcie, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie, ako aj na 18 ďalších lodí z tzv. ruskej tieňovej flotily.

„Týmto sa ochránia ukrajinské životy a naša kolektívna bezpečnosť narušením ruskej vojenskej mašinérie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Vláda pripomenula, že Rusko v noci na sobotu vypustilo rekordných 273 dronov na Ukrajinu. Pri útoku na minibus v Sumskej oblasti zahynulo deväť civilistov.

Putin podľa britskej vlády dosiaľ nepristúpil k úplnému bezpodmienečnému prímeriu, na ktoré vyzval Trump, a s ktorým pred viac ako dvoma mesiacmi súhlasil ukrajinský prezident.

„Putinove najnovšie útoky opäť odhaľujú jeho skutočnú tvár vojnového štváča,“ uviedol britský minister zahraničných vecí David Lammy.

Vyzval šéfa Kremľa, aby okamžite súhlasil s úplným a bezpodmienečným prímerím, aby mohli prebehnúť rokovania o spravodlivom a trvalom mieri.

„Dali sme jasne najavo, že odkladanie mierových snáh iba posilní naše odhodlanie pomáhať Ukrajine brániť sa a využívať sankcie na obmedzenie Putinovej vojenskej mašinérie,“ dodal.

Nové sankcie sa vzťahujú aj na ruskú štátnu Agentúru pre sociálny dizajn, ktorá „vykonáva Kremľom financované informačné operácie zamerané na podkopávanie suverenity, demokracie a právneho štátu na Ukrajine a na celom svete,“ tvrdí vláda Británie. Na túto agentúru uvalil Londýn sankcie aj v roku 2024.

Terčom najnovších sankcií je aj britský občan John Michael Ormerod, ktorý obstarával lode pre tieňovú flotilu Ruska, a dvaja ruskí kapitáni tankerov patriacich k tejto flotile. (TASR)

Český premiér Fiala sa v Užhorode stretol s predsedom ukrajinskej vlády Denysom Šmyhaľom.

Rokoval s ním o ďalšej podpore brániacej sa Ukrajine.

Šmyhaľ vôľu ČR naďalej pomáhať ocenil a vyzdvihol, že sa Česko odstrihlo od ruskej ropy a plynu. Mohlo by v tom byť podľa neho vzorom pre iné krajiny. Povedal to po rokovaní na tlačovej konferencii.

Ukrajinský premiér ocenil českú muničnú iniciatívu, vďaka ktorej bolo podľa jeho slov na Ukrajinu dodaných pol milióna kusov delostreleckej munície. Poďakoval sa aj za to, že ČR na seba prevzala patronát nad rekonštrukciou Dnepropetrovskej oblasti. Spresnil, že v súčasnosti sa tam obnovuje šesť nemocníc. Vďačnosť vyjadril aj za pomoc v oblasti energetiky.

„Vysoko hodnotíme, že ČR sa vzdala ruského plynu a ruskej ropy. V tomto zmysle by mohla byť vzorom pre iné krajiny,“ zdôraznil Šmyhaľ. ČR je podľa jeho slov odhodlaná Ukrajine naďalej pomáhať tak, aby sa celý proces skončil tým, že agresor sa bude za svoje skutky zodpovedať. Dodal, že krajiny v utorok podpísali memorandum o spolupráci v poľnohospodárstve.

Šmyhaľ tiež privítal, že európski ministri v utorok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Dodal, že do konca roka by sa malo otvoriť všetkých šesť kapitol v procese prístupových rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ.

Fiala podľa ČT24 podotkol, že Ukrajina zostáva pre jeho vládu najvyššou zahraničnopolitickou prioritou.

„Česká republika podporuje a bude podporovať Ukrajinu všetkými dostupnými prostriedkami, politicky, ekonomicky a vojensky. Sme si vedomí toho, že bojuje nielen za svoju bezpečnosť, ale za bezpečnosť celej Európy,“ povedal český premiér.

Politici na stretnutí podpísali avizovanú dohodu o diplomatickom zastúpení oboch krajín, ktorá umožní, aby bezplatne využívali pozemky na účely diplomatických misií na obdobie 49 rokov.

Šéf českej diplomacie Jan Lipavský potom na sociálnej sieti X napísal, že ČR a Ukrajina sa chcú usilovať o zdvojnásobenie objemu vzájomného obchodu do roku 2029.

Spolu s českým premiérom na Ukrajinu vycestovali aj ministri financií, dopravy a poľnohospodárstva. Podľa webu Novinky.cz česká delegácia vycestovala v utorok ráno vládnym špeciálom do Košíc a odtiaľ v kolóne k slovensko-ukrajinskej hranici. Do Užhorodu politici dorazili okolo poludnia miestneho času. (TASR)

V Martine vystavujú sanitku Oksanu zničenú ruským dronom. Nechceme ju tu, reagujú niektorí miestni. (My Regióny)

Ukrajinské úrady evakuujú vyše 200 lokalít v Sumskej oblasti ležiacej pri hraniciach s Ruskom.

Oznámil to v utorok gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov.

Evakuácia sa má celkovo týkať 86-tisíc civilistov. Dosiaľ sa podarilo dostať do bezpečia zhruba 60 percent z nich, a to dovedna 52-tisíc ľudí, povedal Hryhorov v ukrajinskej televízii.

„Zabezpečujeme dopravu, ubytovanie, ako aj humanitárnu, finančnú a psychologickú pomoc,“ povedal Hryhorov. Nespresnil, dokedy sa očakáva, že budú tieto evakuácie prebiehať.

Sumská oblasť je už niekoľko mesiacov dejiskom intenzívnych ruských útokov. Vojenskí experti ju pritom považujú za jeden z cieľov očakávanej letnej ofenzívy Moskvy.

DPA pripomína, že cez víkend sa tam terčom ruského dronového útoku stal mikrobus, ktorý prevážal civilistov, pričom zahynulo deväť z nich. (TASR)

Rusko iba hrá o čas, aby mohlo pokračovať v agresii proti Ukrajine, uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj.

Vyzval tiež na zosilnenie tlaku na Moskvu prostredníctvom ďalších západných sankcií.

"Je zjavné, že sa Rusko snaží získať čas, aby mohlo pokračovať vo vojne a v okupácii," uviedol na platforme Telegram Zelenskyj, ktorého krajina sa už viac ako tri roky bráni vojenskej agresii nariadenej Putinom.

Zelenskyj doplnil, že už telefonicky hovoril s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a že dnes bude rokovať s ďalšími európskymi partnermi. Kyjev s nimi podľa Zelenského spolupracuje na príprave opatrení, ktoré by mali Moskvu prinútiť k zmene postoja.

Prezident poďakoval spojencom za prípravu a prijímanie ďalších sankcií. (ČTK)

Únia schválila sedemnásty balík sankcií proti Rusku za jeho agresiu na Ukrajine.

Cielia na takmer 200 plavidiel, ktoré sú podľa Bruselu súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily. Nové opatrenia sa týkajú aj hybridných hrozieb a ľudských práv, oznámila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Ďalšie sankcie proti Rusku sa podľa nej pripravujú.

"Čím dlhšie bude Rusko bojovať, tým tvrdšia bude naša reakcia," dodala šéfka diplomacie.

Pôvodne sa špekulovalo, že balík bude obsahovať aj zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu (LNG) do Európy, nakoniec však komisia od tohto kroku upustila. Narazila totiž na odpor niektorých krajín a zároveň panuje neistota ohľadom alternatívnych zdrojov.

Pre schválenie sankcií je potrebná jednomyseľnosť a Maďarsko a Slovensko, ktoré udržiavajú s Ruskom úzke vzťahy, už niekoľkokrát zopakovali, že akékoľvek sankcie týkajúce sa energetického sektora zablokujú.

Krajiny EÚ sa tiež dohodli na rozšírení právneho základu sankčného rámca týkajúceho sa ruských hybridných hrozieb. Jedno z nových opatrení umožní EÚ uvaliť sankcie na plavidlá, ktoré ničia podmorské káble.

V súvislosti s nedodržiavaním ľudských práv v Rusku sa štáty dohodli na uvalení sankcií na ďalších 20 osôb, sudcov a prokurátorov, ktorí boli zapojení do prípadov proti ruskému opozičnému politikovi a kritikovi Kremľa Vladimirovi Kara-Murzovi alebo zohrali kľúčovú úlohu pri uväznení a smrti ruského opozičného vodcu Alexeja Navaľného.

Európska komisia pracuje už teraz na ďalšom, osemnástom balíku sankcií, oznámila šéfka exekutívy Ursula von der Leyenová minulý týždeň v Tirane. 

Podľa von der Leyenovej by mal osemnásty balík sankcií zahŕňať okrem iného obmedzenia proti teraz nefunkčným baltským plynovodom Nord Stream 1 a Nord Stream 2, proti ďalším lodiam takzvanej ruskej tieňovej flotily a tiež by malo ísť o ďalšie postihy ruského finančného sektora. (TASR)

Šéfka zahraničnej politiky Únie vyzvala USA, aby podnikli rázne kroky v prípade, že Rusko nepristúpi na prímerie.

„Amerika povedala, že ak Rusko nepristúpi na bezpodmienečné prímerie, budú z toho vyplývať následky. Takže chceme vidieť tie následky aj zo strany USA,“ vyhlásila Kallasová pred stretnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ v Bruseli. (TASR)

Bezcolný dovoz produktov z Ukrajiny ničí podľa strany Hlas slovenské hospodárstvo. (TASR)

Čína podporuje rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom, povedala hovorkyňa ministerstva zahraničia.

Mao Ning sa tak vyjadrila sa tak po tom, čo americký prezident Donald Trump po telefonáte so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom oznámil, že Moskva a Kyjev okamžite začnú rokovať o prímerí a ukončení vojny. 

„Čína podporuje všetky snahy o dosiahnutie prímeria,“ vyhlásila Mao. Čína, ktorá je kľúčovým spojencom Ruska, podľa hovorkyne rezortu diplomacie podporuje „priamy dialóg a vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou a obhajuje politické riešenie krízy“.

„Dúfame, že zainteresované strany budú pokračovať v dialógu a rokovaniach, aby dosiahli spravodlivú, trvalú a záväznú mierovú dohodu prijateľnú pre všetky strany,“ dodala. (TASR)

Rusko umožnilo pokračovať v plavbe ropnému tankeru gréckej spoločnosti, ktorý v nedeľu zadržalo.

Tankervyplával z estónskeho prístavu, teraz sa plaví do holandského Rotterdamu, informovala estónska verejnoprávna televízia ERR.

Aj agentúra Reuters na základe svojej analýzy globálnych údajov o plavbách lodí uviedla, že tanker zjavne pokračuje v plavbe v Baltskom mori a ako cieľovú destináciu má uvedený Rotterdam.

Loď Green Admire plaviaca sa pod libérijskou vlajkou vyplávala v sobotu večer z estónskeho prístavu Sillamäe, pričom využila dohodnutý plavebný kanál, ktorý prechádza cez teritoriálne vody Ruska. Následne tam bola zadržaná, informovalo v nedeľu estónske ministerstvo zahraničných vecí.

Estónsky dopravný úrad uviedol, že plavidlo s nákladom estónskej bridlicovej ropy smerovalo do Rotterdamu, pričom jeho plavba cez ruské vody bola vytýčená na základe dohody Estónska, Fínska a Ruska, aby sa vyhlo plytčinám v estónskych vodách.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna sa domnieva, že ruské zadržanie plavidla bolo pravdepodobne reakciou na kontroly tankerov používaných na prevoz miliónov barelov ruskej ropy, ktoré vo v Baltskom mori vykonáva estónske námorníctvo. (TASR)

Putin nemá záujem o mier a v rozhovoroch s USA len hrá o čas, uviedol nemecký minister obrany Pistorius.

Európa podľa neho musí zvýšiť tlak na Rusko zavedením ďalších sankcií, najmä na predaj ruskej energie. 

Unijní ministri by mali dnes schváliť sedemnásty balík sankcií proti Rusku. Nové obmedzenia sa zamerajú na lode z takzvanej ruskej tieňovej flotily, teda zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty. Na príslušnom zozname by malo byť takmer 200 lodí vrátane ropných tankerov.

Na sankčné zoznamy tiež pribudnú ďalšie osoby a spoločnosti, ktoré sa podieľajú na ruskej agresii voči Ukrajine. Podľa diplomatických zdrojov má ísť o 75 ľudí a subjektov napojených na ruský vojenský priemysel a 30 spoločností zapojených do obchádzania sankcií.

Ministri obrany budú rokovať najmä o vojenskej podpore Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii. Na úvod sa spoja prostredníctvom videokonferencie s ukrajinským ministrom obrany Umerovom. Rokovania sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. Druhou témou stretnutia je obranná pripravenosť. (ČTK)

Česká diplomacia rieši prípad Čecha, ktorý nastúpil do ruskej armády a žiada pomoc.

Povedal to hovorca ministerstva zahraničných vecí Daniel Drake. Úrad zopakoval svoje dlhodobé dôrazné varovanie pred cestami do Ruska a vyzval českých občanov na opustenie krajiny.

V danom prípade bude postupovať v súlade s českými zákonmi a Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch. 

“Česká diplomacia aktuálne rieši prípad českého občana, ktorý pred časom odcestoval do Ruska, kde nastúpil do ruskej armády a teraz sa dožaduje pomoci českých úradov. V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že dlhodobo dôrazne varujeme pred cestami do Ruska a vyzývame českých občanov na opustenie krajiny," uviedol Drake.

"Bezpečnostná situácia je napätá, naša ambasáda má obmedzené možnosti poskytovať pomoc a ochranu. Aktuálny prípad je toho dôkazom, budeme samozrejme postupovať riadne v súlade s českými zákonmi a Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch, "dodal. (ČTK)

Ukrajinské ozbrojené sily oznámili, že v noci odrážali útoky 108 ruských dronov.

Protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 35 z nich. Ďalších 58 dronov ukrajinská obrana vyradila z činnosti systémami elektronického boja, alebo ani nedosiahli svoj cieľ.

Dronovým útokom bola vystavená Donecká, Dnepropetrovská, Sumská a Žytomyrská oblasť, uvádza sa vo vyhlásení ukrajinskej armády.

V Dnepropetrovskej oblasti v dôsledku útoku dronu vznikli škody na jednej z fariem, k zraneniam ľudí však nedošlo. Požiare, ktoré po dronovom útoku, vznikli, sa podarilo uhasiť.

V Sumskej oblasti podľa záchranárov došlo v dôsledku útoku dronom k ​​dvom požiarom, bez obetí na životoch alebo zranení.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo zostrelenie 35 ukrajinských dronov, a to nad Krymským polostrovom a dvoma pohraničnými oblasťami - Brianskou a Belgorodskou. Gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz uviedol, že pri dronových útokoch nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám.

BBC doplnila, že ruské jednotky pokračujú v náletoch, dronových i delostreleckých útokoch na ukrajinské mestá a dediny, pričom spôsobujú aj civilné obete. Za posledných 24 hodín prišiel o život najmenej jeden civilista a ďalších najmenej 13 ich utrpelo zranenia. (TASR)

V Mníchove sa začne proces s troma mužmi obvinenými z práce pre ruskú tajnú službu.

Ide o rozsiahlu kauzu, proces by mal trvať najmenej do konca roka; do 23. decembra je totiž v rámci neho naplánovaných vyše 40 pojednávaní, píše agentúra DPA.

Trojica mužov je obvinená z plánovania sabotážnych operácií proti vojenskej infraštruktúre i železničným tratiam v Nemecku. Vodca tejto skupinky údajne bojoval aj na Ukrajine v rámci ozbrojenej teroristickej organizácie.

Prípad vyvolal v Nemecku rozruch zhruba pred rokom, keď polícia v spolkovej krajine Bavorsko zadržala dvoch zo zmienenej trojice mužov.

Obdobná kauza sa vynorila aj minulý týždeň, keď v Nemecku a Švajčiarsku zadržali dovedna troch Ukrajincov podozrivých z toho, že ich Rusko naverbovalo, aby v Nemecku páchali sabotážne akcie. (TASR)

Mentálne nastavenie establishmentu v USA a verchušky v Rusku voči EÚ sa javí ako dešpekt a opovrhnutie. Píše Sergej Michalič. (SME)

Ministri obrany a ministri zahraničných vecí EÚ sa stretnú v Bruseli, aby rokovali o vojne na Ukrajine.

Témami budú aj obranné kapacity Únie a stupňujúce sa napäieí na Blízkom východe.

Očakáva sa, že šéfovia diplomacie EÚ v utorok podpíšu 17. balík sankcií EÚ proti Moskve za inváziu na Ukrajinu. Opatrenia sa budú okrem iného týkať tzv. ruskej tieňovej flotily. Moskva používa tieňovú flotilu na obchádzanie sankcií, napríklad pri vývoze ropy.

Lode, ktoré sú jej súčasťou, sú často v zlom technickom stave a v uplynulých mesiacoch uskutočnila flotila zrejme viacero sabotáží v Baltskom mori.

Podľa agentúry DPA by v utorok mohlo dôjsť aj k uvaleniu sankcií na konkrétne osoby, napríklad k zmrazeniu ich majetku či zákazu vstupu do EÚ. Podľa všetkého sa niektoré opatrenia zamerajú aj na spoločnosti, ktoré sa podieľajú na obchádzaní zavedených sankcií proti Rusku.

Predpokladá sa, že sa uskutoční aj rozhovor prostredníctvom videohovoru medzi ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom a rezortnými partnermi z EÚ po tom, čo rokovania o prímerí v Turecku medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou nepriniesli žiadne konkrétne výsledky.

Ministri zahraničných vecí by podľa všetkého mali rokovať aj o najnovšom vývoji na Blízkom východe vrátane situácie v Pásme Gazy a Sýrii.

Šéfovia rezortu obrany v utorok začnú diskusiu o vojenskej podpore EÚ pre Kyjev. Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov sa k rokovaniam pripojí prostredníctvom videohovoru, zatiaľ čo generálny tajomník NATO Mark Rutte do Bruselu zrejme pricestuje osobne. Ministri obrany budú takisto viesť rozhovory o zlepšení obranných kapacít EÚ a zvýšení vojenských výdavkov vrátane návrhu na vytvorenie fondu na obranu vo výške 150 miliárd eur. (TASR)

Rusko stratilo ďalších 1 030 vojakov. Ich počet vyradených z boja sa od začiatku vojny zvýšil na 975 800, tvrdí ukrajinské velenie.

Za uplynulý deň prišla ruská armáda aj o jeden tank, päť obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 834 tankov, 22 567 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 067 delostreleckých systémov a 1 388 raketometov.

Rusi na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine sledujú svoje ciele. Mier k nim nepatrí.

Čo sa nám to teda v rokovaniach vlastne deje, hýbeme sa smerom k mieru a aká je dnes pozícia Ameriky a samotného Trumpa? Čo bude ďalej?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s bývalým veľvyslancom Slovenska vo Veľkej Británii Róbertom Ondrejcsákom.

Putin a Trump počas telefonátu posudzovali okrem iného aj novú výmenu väzňov medzi oboma krajinami.

Pracuje sa na variante počítajúcom s výmenou "deväť za deväť", uviedol Putinov poradca Jurij Ušakov podľa serveru Kommersant.

"Je to dôležitá humanitárna akcia. Niekoľko podobných sa počas nedávnych mesiacov uskutočnilo," povedal Ušakov.

Spojené štáty a Rusko si minulý mesiac v Abú Zabí vymenili dvoch väzňov: Rusko odovzdalo Američanom Kseniji Karelinovú s ruským a americkým občianstvom. USA vydali Rusom Artura Petrova, ktorý je občanom Ruska a Nemecka.

Karelinovú vlani v auguste poslal ruský súd na 12 rokov do väzenia za vlastizradu, ktorej sa podľa súdu dopustila tým, že dobročinnej organizácii v Spojených štátoch poskytla príspevok asi 50 dolárov na podporu Ukrajiny.

Karolinová sa narodila v Rusku, ale v roku 2012 emigrovala do USA a v roku 2021 získala americké občianstvo. Petrova zadržala cyperská polícia v roku 2023 kvôli podozreniu z nelegálneho vývozu citlivej americkej mikroelektroniky do Ruska. Vlani potom cyperské súdy súhlasili s jeho vydaním do USA.

Rusko a USA sa už vo februári dohodli na výmene, kedy Rusi prepustili Američana Marka Fogela a Američania Rusa Alexandra Vinnika, ktorý bol v USA stíhaný za pranie špinavých peňazí prostredníctvom kryptomeny bitcoin a vlani sa priznal k jednému obvineniu.

Fogela súd v Rusku poslal na 14 rokov do väzenia za pašovanie drog. Na moskovskom letisku Šeremeťjevo u neho polícia našla 17 gramov konope, čo Fogel vysvetľoval tým, že ich má na liečebné účely.

V posledných rokoch ruské úrady zadržali pod rôznymi zámienkami niekoľko západných občanov, predovšetkým Američanov. Washington za predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena kritizoval Moskvu, že zadržiava západných občanov v snahe dosiahnuť oslobodenie ruských agentov chytených na Západe.

Vlani 1. augusta sa odohrala doteraz najväčšia výmena väzňov medzi Ruskom a Západom od konca studenej vojny. Na slobodu sa tak okrem iného dostal americký novinár Evan Gershkovich či bývalý príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan, ale tiež dôstojník ruskej tajnej služby Vadim Krasikov, odsúdený v Nemecku za vraždu odporcu ruského režimu; nemecký súd zločin označil za "štátom objednanú vraždu". Všetci zadržiavaní západní občania ale vymenení neboli. (ČTK)

Putin a Trump v telefonickom rozhovore hovorili aj o prípadnom osobnom stretnutí Putina so Zelenským, uviedol Kremeľ.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že pre prípravu memoranda o budúcich mierových rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou, o ktorom v telefonáte s Trumpom hovoril Putin, nemôže byť stanovená žiadna lehota, dokedy by dokument mal byť dohodnutý.

"Samozrejme, diskutovalo sa o téme priameho kontaktu a o téme pokračovania priamych kontaktov medzi Ruskom a Ukrajinou," odpovedal Peskov novinárom na otázku, či sa počas telefonátu hovorilo o možnom usporiadaní bilaterálneho stretnutia ruského a ukrajinského prezidenta. 

Na doplňujúcu otázku, či sa diskutovalo o schôdzke na najvyššej úrovni, Peskov prisvedčil bez ďalších podrobností.

Ruská a ukrajinská delegácia sa - prvýkrát po vyše troch rokoch - stretla minulý piatok v Istanbule. O tom, kde sa uskutočnia ďalšie rokovania, sa doteraz nerozhodlo, uviedol Peskov v súvislosti s ponukou Vatikánu ako miestom na priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

Americký prezident Donald Trump v utorok podľa agentúry Reuters uviedol, že by bolo skvelé, keby Rusko a Ukrajina viedli rozhovory o prímerí vo Vatikáne, a dodal, že by to rokovaniam dodalo na význame.

Trump predtým na svojej sieti Truth Social po telefonáte s Putinom oznámil, že Ukrajina a Rusko okamžite začnú rokovania, ktoré povedú k prímeriu a ku koncu vojny. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii a Trump sa snaží vyjednať prímerie.

Ale vypracovať memorandum o mierovej dohode a prímerie bude ťažké, pripustil Peskov. "Návrhy bude formulovať ako ruská, tak ukrajinská strana. Tieto návrhy si vymenia a potom sa uskutočnia zložité rokovania na vypracovanie spoločného textu. Žiadne termíny nie sú a ani nemôžu byť. Je jasné, že všetci chcú, aby sa to stalo čo najrýchlejšie, ale diabol tkvie v detailoch," povedal hovorca podľa agentúry RIA Novosti.

"Je pochopiteľné, že USA majú záujem o čo najrýchlejšie dosiahnutie výsledkov. Hovoril o tom aj prezident Trump. Prezident Putin má rovnaký názor. Všetci majú záujem na čo najrýchlejšom urovnaní. My máme v prvom rade záujem o čo najrýchlejšie urovnanie cestou odstránenia základných príčin tohto konfliktu," uviedol hovorca Kremľa podľa agentúry TASS.

"Vladimir Putin vie, ako rokovať s Donaldom Trumpom," napísal o telefonáte oboch prezidentov ruský denník Kommersant a dodal, že ruskému prezidentovi sa opäť podarilo získať čas na rokovania s Ukrajinou, tentoraz na prípravu memoranda.

Moskva za "základné príčiny" vojny, ktorú z Putinovho rozhodnutia vedie proti Ukrajine štvrtý rok, teraz označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO a prozápadnej revolúcie v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu ukrajinského proruského režimu. (ČTK)

Ukrajina nestiahne svoje vojská zo svojho územia, ako požaduje Rusko, vyhlásil pred novinármi Zelenskyj.

Brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť je podľa prezidenta ústavnou povinnosťou ako hlavy štátu, tak aj vojakov.

Rusko podľa skorších vyjadrení Putina a aj podľa vyjadrení ruských predstaviteľov pri mierových rokovaniach v Istanbule trvá na tom, aby Ukrajina stiahla svojich vojakov zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko čiastočne okupuje a ktoré Moskva na jeseň 2022 vyhlásila za pripojené k Rusku: Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti

Rusko tiež chce, aby Ukrajina uznala za súčasť Ruska polostrov Krym, ktorý Rusko nelegálne anektovalo na jar 2014. Vtedy sa začal konflikt, ktorý vpádom ruských vojsk vo februári 2022 prerástol v najkrvavejšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny.

"Problém sa tu netýka prezidenta Trumpa. Prečo? Pri všetkej úcte preto, lebo je to naša krajina, náš štát, naša armáda a naša nezávislosť. Problém tkvie v tom, na čo si môže Ukrajina dovoliť pristúpiť, a na čo nemôže. Sťahovať naše vojská z nášho územia nikto nebude. To je ústavná povinnosť, ako moja, tak je aj ústavnou povinnosťou našich vojakov brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny," povedal Zelenskyj novinárom podľa serveru RBK-Ukrajina.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas brífingu pred novinármi. (zdroj: TASR/AP)

Zelenskyj pripustil, že Rusko svojou agresiou dosiahlo to, že získalo "dočasne okupované územia". Žiadne ultimáta ale podľa neho Ukrajina nesplní a nevzdá sa svojho územia a svojich ľudí.

"Ak Rusko kladie podmienku, že sa naše vojská stiahnu z našej krajiny, znamená to, že nechce prímerie a ani ukončiť vojnu," zdôraznil prezident s tým, že to isté už opakovane hovoril prezidentovi Trumpovi a jeho tímu aj lídrom ďalších krajín. Moskva podľa Zelenského dobre vie, že to Ukrajina neurobí.

Zelenskyj podľa serveru BBC News tiež uviedol, že len po tom, ako Ukrajina dostane od Rusov Putinom spomínané memorandum či iné návrhy, bude môcť sformulovať svoje stanovisko. Ruský prezident predtým uviedol, že Rusko je pripravené s Ukrajinou pracovať na memorande o budúcich mierových rozhovoroch. Zelenskyj tvrdí, že žiadne podrobnosti o dokumente nepozná.

Opäť tiež vyzval na zvýšenie tlaku na Rusko, ktorý by Moskvu prinútil usilovať o mier. "Ak Rusko nepristúpi na ukončenie vraždenia, ak neoslobodí zajatcov a rukojemníkov, ak Putin bude klásť nerealistické podmienky, bude to znamenať, že Rusko ďalej naťahuje vojnu a zaslúži si, aby Európa, Amerika a celý svet reagovali zodpovedajúcim spôsobom, najmä dodatočnými sankciami. Rusko musí ukončiť vojnu, ktorú samo začalo, a môže s tým začať kedykoľvek. Ukrajina je vždy pripravená na mier," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti podľa BBC News.

Ukrajinský prezident uviedol, že s americkým prezidentom Trumpom hovoril dvakrát - pred a po jeho telefonáte s Putinom. Druhého rozhovoru sa zúčastnili tiež lídri Francúzska, Talianska, Nemecka, Fínska a Európskej únie.

Zelenskyj dodal, že počas prvého bilaterálneho rozhovoru ubezpečil o pripravenosti Ukrajiny na úplné a bezpodmienečné prímerie, ako ho navrhli USA.

Ak Rusi nie sú pripravení zastaviť zabíjanie, mali by nasledovať silnejšie sankcie, aby prinútili Rusko k mieru, povedal Zelenskyj.

Ubezpečil tiež, že Ukrajina je pripravená viesť s Ruskom priame rozhovory v akomkoľvek formáte, ktorý povedie k výsledku. Je však potrebné, aby bolo pripravené aj Rusko, dodal. (ČTK)

Jednou z tém telefonátu Trumpa s Putinom bola aj možná schôdzka oboch lídrov, prezradil Putinov poradca Ušakov.

"Obaja prezidenti majú o takéto stretnutie záujem. Ale obaja prezidenti majú záujem aj na tom, aby táto schôdzka nebola bezobsažná, ale zameraná na výsledok," povedal Putinov poradca s tým, že obaja štátnici sa zhodli na potrebe takéto stretnutie starostlivo pripraviť.

Termín ani miesto schôdzky zatiaľ podľa Ušakova nie sú stanovené.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump telefonoval s Putinom. USA aj Rusko hovoria o mierových rozhovoroch Čítajte 

Ušakov ďalej povedal, že Putin s Trumpom sa vyslovili za normalizáciu vzťahov svojich krajín. Americký prezident upozornil, že Rusku kvôli pokračujúcej vojne s Ukrajinou hrozia nové sankcie, hoci sám ich priaznivcom nie je, poznamenal Putinov poradca.

Nový balík sankcií pripravuje Európska únia, aby Moskvu prinútila pristúpiť na prímerie, a návrh tvrdých protiruských sankcií vzniká tiež v Senáte USA, kde má širokú nadstranícku podporu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov k telefonátu povedal, že Putin ho viedol zo Soči. Dodal, že európski predstavitelia sa Trumpa, ktorý zastáva neutrálnu pozíciu, snažia získať na svoju a proukrajinskú stranu.

Moskva v minulých týždňoch opakovane ocenila Trumpov postoj ako vyvážený a naopak kritizovala európske krajiny, ktoré podľa nej stoja o ďalšie pokračovanie vojny a oslabovanie Ruska. (SITA)